Pátek 8. prosince 2006

Štvrtý deň rokovania

6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8. decembra 2006 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal len pán poslanec Rafael Rafaj.

Budeme pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte a budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Viliama Novotného, ktorý nedokončil svoje vystúpenie.

Pán poslanec Novotný, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som trošku smutný, že rokovacia sála je rovnako prázdna ako včera večer, keď som začal svoje rečnícke vystúpenie. Som rád, že je tu pán minister financií, aby sme mohli pokračovať, alebo aby som mohol pokračovať v podstate tam, kde som sa dostal.

Včera vo svojom rečníckom vystúpení som chcel predstaviť stanovisko SDKÚ - DS k tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu zdravotníctva alebo rozpočtu verejnej správy, týkajúceho sa ministerstva zdravotníctva.

Budem hovoriť aj o disponibilných zdrojoch, ktoré máme v rezorte, lebo tie sa stali veľmi výraznou a vážnou politickou témou, o ktorej sa často diskutuje, a budem sa snažiť v závere aj na niektorých konkrétnych číslach poukázať na to, že je výrazný rozdiel medzi tým, čo sa sľubovalo a čo reálne ide do rezortu, resp. medzi tým, čo bude reálny benefit týchto finančných prostriedkov, ktoré idú do rezortu.

Na úvod by som začal asi tým, že programové vyhlásenie vlády hovorilo o navýšení odvodov za poistencov štátu od roku 2007 o 1 %, to znamená, že štát chcel platiť za svojich poistencov odvody vo výške nie 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale 5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo teda bola dobrá správa, lebo znamenalo to pre rezort plus 6,3 mld. korún v najbližšom kalendárnom roku.

Keby sme si z programového vyhlásenia vlády odmysleli všetky ostatné ustanovenia a všetky ostatné vízie, ktoré sa týkajú rezortu zdravotníctva, tak samo osebe táto správa o navýšení o 6,3 mld. bola dobrá správa.

Chcem povedať, že volebné programy skoro všetkých parlamentných politických strán, ktoré sú dnes zastúpené v snemovni, sľubovali po voľbách v roku 2007 a v ďalších rokoch určite navýšenie odvodov štátu za svojich poistencov.

Treba povedať, keď sme stanovili túto výšku na 4 % v predchádzajúcom funkčnom období, bolo to na základe určitých reálií a reality štátneho rozpočtu v tých rokoch a dohody medzi ministrom financií a ministrom zdravotníctva. Už vtedy vo výbore pre zdravotníctvo boli iné návrhy 4,5, 5 %, takže ten tlak nato, aby to bolo viac finančných prostriedkov, bol už vtedy v parlamente a vtedy sme sa dohodli na tých 4 %, čo sa ukázalo ako veľmi dobré, lebo ak sa pamätáte, predtým to vždy vyzeralo v štátnom rozpočte tak, že sa v Národnej rade licitovalo o tom, koľko budúci rok zaplatí vláda za poistencov štátu do poistných rozpočtov zdravotných poisťovní. Čiže bolo to politikum. Každý rok. Aj tento rok by sme sa v Národnej rade bavili o tom, či to bude 480 korún mesačne, či 460 korún, alebo 510 korún, a bolo by to veľmi vážne politikum.

To, že sa nám podarilo naviazať výšku odvodov štátu za svojich poistencov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujem z pohľadu nás zdravotníkov ako vynikajúci krok, pretože priemerné mzdy v národnom hospodárstve vďaka dynamickému rastu ekonomiky rastú, to znamená, každý rok dostaneme automaticky viac peňazí. V tomto roku to je, viem vám to povedať aj číslom, 3,2 mld. korún, o čo dostaneme viacej, ani o tom nerozprávame, pretože sa to počíta z priemerných miezd v národnom hospodárstve v roku 2005, ktoré medziročne voči roku 2004 narástli.

Ale vrátim sa k tým volebným programom politických strán. Volebný program SDKÚ - DS hovoril o tom, že v roku 2007 by sme chceli navýšiť odvody o 0,25 % a potom každý rok navyšovať o 0,25 % tak, aby do konca funkčného obdobia, teda do roku 2010 bola výška na úrovni 5 % odvodov. No, v tomto musím povedať, že programové vyhlásenie vlády a program SMER-u bol omnoho štedrejší, pretože sľúbil hneď v roku 2007 5 %.

Od programového vyhlásenia vlády až dodnes postihli naše zdravotníctvo niektoré veľmi vážne údery a zmeny, ktoré výrazne menia momentálnu klímu a charakter fungovania rezortu zdravotníctva.

Ten prvý vážny úder bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Plne si uvedomujem, že je to výsostne politická téma a že predvolebné sľuby strany SMER hovorili o tom, že 20- a 50-korunáčky sa zrušia. Tak ony sa zrušili, vy ste dodržali svoj volebný sľub, len skutočnosť je taká, že dnes už máme reálne čísla a vieme, že v budúcom roku to bude znamenať výpadok príjmov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo výške 1,9 mld. korún.

Teraz už nekonfabulujem, teraz už hovorím reálne čísla, ktoré vyplývajú z rozpočtu, čiže teraz si nevymýšľam a neprepočítavam čísla, hovorím o štátnom rozpočte, čiže bude chýbať poskytovateľom 1,9 mld. Sk, a to, dámy a páni, aby som bol exaktný, nechcem teraz špekulovať o tom, koľko bude spotreba v dôsledku toho, že návštevnosť u lekárov stúpla, že zbytočné predpisovanie receptov stúpne.

Ja som to pri zákone o zdravotnom poistení povedal a odporúčam to všetkým vládnym poslancom, zvlášť poslancom strany SMER, aby pri návšteve svojho praktického lekára alebo špecialistu sa ho na to opýtali. Či chodí viacej pacientov, alebo menej, či chodia len indikovaní pacienti, ktorí naozaj to nutne potrebujú, alebo znovu začali chodiť tí, ktorí to majú svojským spôsobom ako turistický výlet, ktorý sa končí u nás. Trochu psychoanalyzovať trochu predpísaním liekov.

A ten druhý vážny úder, ktorý postihol naše zdravotníctvo, je postupný návrat k mäkkým rozpočtovým kritériám. To, že bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo, aby som bol presný, že bola odsunutá, pretože my sme v zákone povedali, že ju posúvame o jeden rok, kým teda nájdeme nový model, vláda si to tak priala, kým teda vláda nájde nový model, na čo budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti transformovaní.

Takže sme v období hľadania nového modelu, pevne verím, že ten nový model nebudú štátne príspevkové organizácie, aj keď sa toho bojím, ale nebudem teraz konfabulovať, držme sa faktov, bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, to znamená, že naďalej budú pôsobiť vo forme akýchsi príspevkových organizácií, kde všetci dobre vieme, že s efektivitou nakladania zdrojov to bolo aj v minulosti, všetci, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve, povážlivé.

Druhý veľmi vážny moment bola schválená novela zákona o poskytovateľoch, ktorá zaviedla ochranu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami. Dnes už vieme, že argumenty, ktoré vtedy hovorila opozícia vrátane mňa tu za týmto rečníckym pultom, sa ukázali, žiaľ, ako pravdivé, hovorím to žiaľ, lebo vyvoláva to len väčší chaos v zdravotníctve, teraz by som sa mal tešiť, že sme mali pravdu, ale vyvoláva to len väčší chaos v zdravotníctve, pretože Ústavný súd prijal podanie opozičných poslancov a zastavil účinnosť tohto zákona. A teraz nevieme, kedy bude konať a kedy rozhodne o tom, či to platí, alebo neplatí, každopádne poskytovatelia dnes chránení pred exekúciami nie sú, aj keď si myslia, že sú, alebo čakajú na to, že budú, čiže vyvoláva to len právny chaos a neistotu v celom systéme zdravotníctva.

Na tejto schôdzi Národnej rady sme v podstate schválili dve novely zákonov, ktoré bezprostredne už súvisia so štátnym rozpočtom v kapitole ministerstva zdravotníctva. Krátko sa pri nich prizastavím.

Jeden bol zákon o zdravotnom poistení, schvaľovali sme ho nedávno, týkal sa navýšenia odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %, ale pozor, len na obdobie 4 mesiacov. Trochu som nerozumel tomu, poviem to veľmi úprimne, trochu som nerozumel tomu, že keď vláda nevie dodržať svoj sľub, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády, že teda v roku 2007 dá do zdravotníctva 6,3 mld. korún a navýši odvody o 1 %, ale vie dať do zdravotníctva len 2,1 mld. korún, lebo proste rozpočet nepustí, však to sa dá vysvetliť ako realita sveta a naše predstavy sú niekedy značne odlišné, prečo sa tak tvrdohlavo držala toho, aby tam ostalo niečo, čo je v legislatíve skôr zvláštne, aby sme navýšili odvody a platby pre poisťovne na 4 mesiace a od 1. mája, tak ako hovorí dôvodová správa, zvážili, či treba pridať ďalšie finančné prostriedky, mimochodom, tým poznamenávam, že novela tohto zákona by mala prísť do legislatívneho konania v januári, tak aby sme do apríla stihli prvé a druhé čítania, aby od mája mohol platiť, keď chceme pridať viacej finančných prostriedkov, čiže úplné znásilňovanie samotného legislatívneho procesu, ale podstata je tá, že prečo sa tak držala toho zvýšenia zo 4 na 5 % na dobu 4 mesiacov, keď aj vo výbore pre zdravotníctvo, aj tu v pléne padli podľa mňa pozmeňujúce návrhy, ktoré boli fiškálne rovnaké, ktoré len upravovali to, aby sme statočne povedali, že vieme dať 0,33 % navýšenie odvodov štátu za svojich poistencov, vieme ich dať priebežne 12 mesiacov, poisťovne si vedia normálne spraviť svoj rozpočet, nebudú musieť teraz finančné prostriedky, ktoré im pritečú v prvých 4 mesiacoch ukladať niekde na úložky do rezervného fondu a vyberať ich, ale budú mať plynulý prísun finančných prostriedkov, budú vedieť nakontrahovať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, lebo to by nás malo trápiť najviac, lebo tí sú tí, ktorí robia zdravotníctvo, poskytovatelia si budú vedieť plánovať zvýšenie miezd, keď už o tom hovoríme, plánovať nákup techniky, plánovať objemy poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Včera som to už naznačil vo svojom neskorom večernom vystúpení, dnes to poviem, ťažko sa mi to hovorí, ale neviem si to ináč vysvetliť, keď mi to niekto vyvráti, veľmi rád mu to uverím, vláda proste potrebuje predstierať a kamuflovať, že dodržiava svoje sľuby. Proste vláda potrebuje zachovať v zdravotníctve tie symboly, ktoré sľubovala v predvolebnej kampani.

Vláda sľúbila, vtedy ešte opozičný SMER sľúbil, že zruší poplatky. Zrušil? Zrušil. Sľúbil, že zvýši odvody zo 4 na 5 %. Zvýšil? Zvýšil. Že na 4 mesiace? Že to vlastne nie je 6,3 mld. korún, ale len 2,1 mld. korún? Ale je to 1 %? Je, hoci aj na jeden mesiac, prípadne keď nevyjdú finančné prostriedky. Čiže toto považujem do určitej miery za nekorektné a toto považujem do určitej miery za taký marketingový pohľad na zdravotníctvo, ktorý sa nám môže výrazne vypomstiť.

Zastavím sa ešte pri znížení DPH na lieky. Mal som včera takú veľmi zaujímavú diskusiu so zástupcami farmaceutických spoločností distribučných firiem a bolo to zaujímavé, ako sa niektorí tešili a niektorí sa netešili. Mám taký pocit, že ak chcela vláda dať viacej do zdravotníctva, čo je dobré, to chválim, že chce dať viacej do zdravotníctva, tak to mala urobiť systémovým krokom zvýšením odvodov, a nie znižovaním DPH na lieky.

Chcem povedať, že tie dva základné ciele, pre ktoré sa DPH znižovalo, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády a ktoré boli napísané aj v dôvodovej správe, sú veľmi povážlivé.

Ten prvý cieľ je, že vláda povedala, že zníži doplatky pacientov na lieky. A jednou z ciest na zníženie doplatkov pacientov na lieky je zníženie DPH. Chcem povedať, že znížením DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky z 19 na 10 % bude úspora na strane pacientov, teda samotných doplatkov pri plne alebo čiastočne uhrádzaných liekoch vo výške asi 300 mil. korún.

Veľmi jednoducho sa to dá vypočítať, pretože ušetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov, s ktorými počíta štátny rozpočet, je 2,3 mld. korún a tieto náklady na základe analýz, ktoré máme k dispozícii, sa delia v pomere medzi zdravotné poisťovne a samotných pacientov v pomere 9:1, čiže veľmi jednoducho vypočítate, že pacienti ušetria nejakých 300-tis. korún, teda pacientska obec, čo keď rozpočítate na počet predpísaných receptov a počet pacientov, ktorí navštívia lekára v priebehu roku opakovane, a teda sú návštevníkmi ambulancií, a teda sú pacientmi, ktorí užívajú zdravotnú starostlivosť v priebehu roka, na jedného pacienta vyjde šetrenie niekde na úrovni 50 Sk. Môžete mi vy hovoriť, že dobre, ale niekto chodí viacej, tak ten ušetrí sto, a druhý chodí 20, áno, to je štatistika, ale o výraznom znížení doplatkov na lieky tu ťažko hovoriť.

Ak chceme hovoriť o tom, že pacienti majú platiť menej, jediná cesta, ktorú vieme urobiť, je meniť liekovú politiku tak, aby sme lepšie kategorizovali lieky, aby sme znižovali fixný doplatok, prípadne sa dá aj zrušiť fixný doplatok, to bol akože zlý vynález predchádzajúcej vlády podľa vtedajšej opozície, ukázal sa ako neuveriteľne efektívny. Ale dobre, zrušme fixný doplatok na lieky, ale potrebujeme určite dať viacej peňazí na liekovú politiku. No len my viacej peňazí na liekovú politiku ako 30 % alebo 32, 33 % celkových poistných fondov zdravotných poisťovní nie sme schopní dať, ani nemôžeme dať, lebo potom musíme niekde ušetriť na ambulantnej sfére alebo na sfére ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Čiže toľko o znížení na strane pacientov, áno, naozaj, v štátnom rozpočte s tým kalkuluje vláda, že 2,3 mld. korún bude šetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov. Čiže ináč povedané, 2,3 mld. korún ušetria, nemusia ich vydať na DPH a odviesť ich pánovi ministrovi Počiatkovi. To znamená, že budú mať viacej finančných prostriedkov na krytie zdravotnej starostlivosti.

Ale ja sa pýtam, prečo musíme deformovať jednu sadzbu DPH, ktorá sa ukázala neuveriteľne efektívna, prečo musíme riskovať to, že sa začne špekulovať s dvoma sadzbami DPH, s čím máme, žiaľ, dobré skúsenosti z minulosti alebo známe skúsenosti z minulosti a hlavne prečo, keď už chceme pridať viacej peňazí a vieme, že DPH je len určitá forma transferu medzi samotným štátnym rozpočtom a daným rezortom.

Keď zdravotné poisťovne a poskytovatelia nezaplatia 2,3 mld. korún, to znamená, že o 2,3 mld. korún bude mať nižší príjem štátny rozpočet. Keď ich zaplatia, o to bude mať vyšší, a to viac môže dať štátny rozpočet do zdravotníctva, preto by som to riešil určite nie týmto nesystémovým krokom, ale zvýšením odvodov štátu za svojich poistencov v tomto prípade, povedzme, na 4,5 %. Sľúbili ste 5, ešte stále dávate 4,33, ešte stále sme len niekde na 4,5 - 4,6 %. To znamená, to by bolo systémové riešenie, a nie deformácia samotného DPH.

Takže zhrnuté a podčiarknuté, v tejto spoločnosti momentálne v laickej verejnosti, ale aj v odbornej verejnosti prebieha taká opatrná davová psychóza, ktorá hovorí o tom, že ako táto vláda pridáva horibilne veľké finančné prostriedky do zdravotníctva a ako ich predchádzajúca vláda nechcela dať.

Takže pozrime sa, čo hovorí reč čísel, budem hovoriť o číslach napísaných v štátnom rozpočte, takže naozaj som si nič nevymyslel. Zvýšenie odvodov štátu za poistencov zo 4 na 5 % na obdobie 4 mesiacov znamená 2,1 mld. Sk plus.

Zníženie DPH z 19 na 10 % znamená šetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov vo výške 2,3 mld. Sk. Zvýšenie odvodov alebo zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov je spôsobené okrem navýšenia zo 4 na 5 % na obdobie 4 mesiacov aj tým, že v roku 2005 priemerná mzda výrazne narástla oproti priemernej mzde v roku 2004. To znamená, že z tohto dôvodu zaplatí štát za svojich poistencov, ale aj z dôvodu toho, že je lepší efektívnejší výber poistného u ekonomicky aktívneho obyvateľstva zo strany zdravotných poisťovní, to bude znamenať plus ďalších 3,2 mld. Sk. To znamená, vláda v absolútnych číslach pridá tento rok 7,6 mld. Sk, čo je medziročný nárast 9,5 %.

Treba ale povedať hneď jedným dychom, že napriek tomu vidíme určité riziká a povedal by som, že zo všetkých sfér verejného sektora vidíme najväčšie riziká práve v rozpočte, týkajúce sa sektora zdravotníctva.

Výrazným rizikom je, tak ako som povedal, hlavne nesystémové zvýšenie objemu verejných zdrojov. Treba povedať, a to je veľmi zaujímavé, keď si pozriete kapitolu ministerstva zdravotníctva, kde je plánované v bežných výdavkoch aj poistné platené štátom, všimnite si, dámy a páni, že v roku 2008 plánuje štát zaplatiť na poistnom pre svojich poistencov menej ako v roku 2007. Tomu hovorím nesystémové zvýšenie.

Proste teraz bude chvíľu hojno a od 1. mája potom uvidíme, že ako sa s tým vysporiadajú riaditelia, keď utiahneme kohútik, keď proste bude objektívne menej peňazí a v roku 2008 sa ani nielenže neplánuje navýšenie odvodov alebo aspoň ich dovýšenie do výšky 5 %, tak ako bolo sľúbené v programovom vyhlásení vlády, ale dokonca tam bude menej finančných prostriedkov ako v roku 2007. To je to nesystémové zvýšenie, to je ten hazard.

Vláda, predovšetkým minister zdravotníctva opakovane povedal, že tieto zdroje, tieto dodatočné zdroje sa použijú na zvýšenie platov pracovníkov v zdravotníctve. Je však otázne, to by bola potešiteľná správa, aj ja pracujem v rezorte zdravotníctva, je však otázne, ako sa to použije, alebo ako sa budú platiť zvýšené mzdy od 1. mája 2007. Vtedy totiž objem zdrojov plynúcich poisťovniam od štátu klesne opäť na pôvodnú úroveň 4 %.

Vláda, a o tom som presvedčený, pretože myslím si, že nemusím nejako siahodlho rozprávať o tom, že urobiť racionalizačné opatrenia, ktoré budú spôsobovať výrazné šetrenie do 1. mája, keďže sa ešte ani neškrtlo o túto skutočnosť a je začiatok decembra, je skôr iluzórne, vláda tak v priebehu budúceho roka, ako som to už deklaroval, bude nútená hľadať dodatočne zdroje, ktorými vykryje vzniknutý deficit v objeme cca 4,2 mld. Sk.

To znamená, budeme musieť meniť aj štátny rozpočet a reči o hľadaní vnútorných rezerv prostredníctvom racionálnej siete alebo racionalizácie siete poskytovateľov sú v tejto súvislosti podľa môjho názoru značne scestné, pretože platba štátu je hradená zo štátneho rozpočtu a na zdravotnícke zariadenia z hľadiska verejných financií sa z tohto hľadiska nazerá ako na súkromné právnické osoby. To znamená, štát bude platiť viacej do zdravotných poisťovní a tí budú kontrahovať zmluvy s poskytovateľmi, ktorí sú pre nich partneri, normálne právnické osoby v právnom obchodnom vzťahu so zdravotnými poisťovňami, odhliadnuc od toho, že sú to štátne príspevkové organizácie.

A druhým významným rizikom tohto navýšenia na 7,6, o 7,6 mld. korún sú mäkké rozpočtové kritériá, o ktorých som hovoril a už nebudem hovoriť o tom, že sa zastavila transformácia, ale o tom, že nás reálne ohrozuje spätná transformácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne na verejnoprávne zdravotné poisťovne, ktoré tu boli aj v minulosti v čase, keď bola splatnosť faktúr za zdravotnú starostlivosť 300 dní, 500 dní, keď neplatili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a mali sme s nimi zlé skúsenosti.

Včera som bol na jednej konferencii o liekovej politike, kde námestník Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Kochan povedal, že splatnosť faktúr zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, akciovej spoločnosti je 30 dní. Tak o tom sme tak mohli snívať pred 5 rokmi, aby bola splatnosť 30 dní.

Takže toto sú hlavné riziká a na záver mi ešte dovoľte také malé prirovnanie, povedal som to už vo svojej faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Mikloša hneď na začiatku prerokovania štátneho rozpočtu, ale žiada sa mi to povedať aj teraz, lebo je to logické. 7,6 mld. korún na jednej strane, ale mäkké rozpočtové kritériá, mínus 1,9 mld. korún pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z dôvodu nevyberania poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a riziko nadspotreby zdravotnej starostlivosti a nadpreskripcie liekov.

Na druhej strane, koľko by asi išlo do rezortu zdravotníctva, keby sme napríklad dnes fungovali v tom režime, ako sme fungovali v rokoch 2005 - 2006, keby SDKÚ - DS a možno aj KDH, aj SMK splnili svoj volebný program a dnes by sme hovorili o kapitole rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Tak teda zvýšenie odvodov by nebolo o 1 % zo 4 na 5 % na dobu 4 mesiacov, bolo by to o 0,25 %, ale na celý rok. Čiže namiesto 2,1 mld. by išlo 1,6 mld. Sk.

Je síce pravda, že SDKÚ - DS by nikdy neznížila DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, to je pravda, ale ani by nikdy nezrušila poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čiže je síce pravda, žeby poisťovňa a poskytovatelia neušetrili na DPH 2,3 mld. korún, ale poskytovatelia by mali určite príjem vo výške 1,9 - 2 mld. korún z poplatkov. No a o tých 3,2 mld. korún, ktoré nám zostávajú, ktoré vznikajú tým, že štát platí viacej za svojich poistencov, lebo priemerná mzda v roku 2005 bola vyššia a výber, efektívny výber poistného zo strany zdravotných poisťovní je lepší, tie 3,2 mld. korún by boli v rozpočte aj teraz.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak by SDKÚ - DS splnila svoj volebný program, dnes by išlo v disponibilných zdrojoch do zdravotníctva 6,7 mld. Sk. Čiže v tomto pohľade je táto vláda štedrejšia, dáva 7,6 mld. korún, my by sme dávali 6,7 mld. korún. Rozdiel 900 mil. plus, no áno, ale nezaviedli by sme mäkké rozpočtové kritériá, nezastavili by sme transformáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, určite by sme nešpekulovali o návrate dvoch štátnych zdravotných poisťovní do verejnoprávnej formy, ktorá bude znamenať len ďalšie riziko neefektívneho nakladania finančných prostriedkov, a určite by sme stále regulovali nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, ktorá je tu tikajúcou bombou, lebo my nevieme odhadnúť, koľko bude zbytočne použitá zdravotná starostlivosť a koľko bude zbytočná preskripcia liekov. Keď poviem, že sa to bude pohybovať okolo 2 miliárd, nebudete so mnou súhlasiť. Uvidíme v priebehu budúceho roka.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak by sme dneska štátny rozpočet zostavovali my, rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi v zdravotníctve by bol možno 1 miliarda menej, ale určite by bola kondícia zdravotníctva a prognóza vývoja zdravotníctva v roku 2007 lepšia.

Dámy a páni, cieľom môjho vystúpenia nebolo podávať konkrétne pozmeňujúce návrhy, cieľom môjho vystúpenia nebolo ani meniť kapitolu rozpočtu verejnej správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, pretože som o tom presvedčený, že vládna koalícia je pevne rozhodnutá schváliť túto kapitolu, tak ako je napísaná v týchto materiáloch.

Dovoľte mi ale, alebo dovolil som si ako človek, ktorý sa trošku pohybuje v zdravotníctve a trošičku tomu rozumie poukázať na všetky riziká, ktoré sa môžu vynoriť v priebehu rokov 2007, ale už určite v roku 2008, kde sa už o navyšovaní odvodov ani nepočíta a malo by to byť naším spoločným záujmom, aby sme týmto rizikám vedeli predchádzať, lebo je úplne jedno, ktorá vláda momentálne vládne z tohto pohľadu, problémy, ktoré sa nakopia v rezorte zdravotníctva, raz niekto znovu bude musieť riešiť a bol by som veľmi nerád, keby sme niekedy v roku 2010 museli znovu zakladať Veriteľa, akciovú spoločnosť, aby sme riešili 28-, 30-miliardový dlh celého systému, aby sme sa znovu zamýšľali nad tým, ako budeme transformovať zdravotnícke zariadenia, aby sme znovu začínali tam, čo sme už dávno prekonali.

Z tohto pohľadu je tento rozpočet kapitoly ministerstva zdravotníctva, ale aj zmeny, ktoré sa dejú v rezorte výrazným návratom, ale návratom, žiaľ, k problémom, ktoré sme už dávno prekonali. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pána poslanca Novotného sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Valentín Švidroň, Milan Urbáni, Jozef Ďuračka, pani Jarmila Tkáčová, Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, áno, a dávam slovo prvému prihlásenému pánovi Valentínovi Švidroňovi.

V. Švidroň, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Novotný, aj keď primárnou stránkou našej rozpravy je štátny rozpočet, nemôžeme ho posudzovať nejako oddelene alebo bez interakcie od vecnej stránky jeho plnenia. Touto stránkou je odbornosť lekára a jeho etika, profesionálna česť lekárov. Všetko toto je u drvivej väčšiny lekárov, u všetkých lekárov splnené.

Zrušenie 20-korunovej platby, zrušenie platby za recepty alebo skrátenie síce vedie ku zvýšeniu návštevnosti lekárov, zvýšeniu preskripcie, ale je to skutočne len odstránenie zlého stavu, ktorý doteraz bol. Mnohí si skutočne nedopriali návštevu lekára alebo vybratie receptov.

Takže týmto sa skutočne umožní lepšie postavenie lekára a lepšie plnenie jeho povinností voči spoločnosti a myslím tým aj k plneniu Hippokratovej prísahy, pre ktorú musia mať lekári príslušnú voľnosť aj v zmysle všeobecne záväzných predpisov. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Milan Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Novotný, veľa hovoriť, neznamená veľa povedať. Sám si povedal, že nechceš konfabulovať, ale z toho, čo si predniesol, to bol jeden šalát nie z dobrej zeleniny, ale z buriny. Ja mám rád objektívnu argumentáciu, ale hovoriť niečo, čo nemá súvis s realitou, hovoriť o tom, že ste tu nechali nejaké dobré zdravotníctvo, nechali ste rozbité zdravotníctvo, nemocnice sa ďalej zadlžujú, každá jedna, ani jednu nemocnicu ste nezavreli, nereštrukturalizovali ste nemocnice, nepresunuli ste činnosť do lacnejšej ambulantnej sféry.

To, že teraz je tu snaha, čo ste vy spravili, že ste svoju neschopnosť reštrukturalizovať zdravotníctvo na Slovensku preniesli iba na občana, že sa vo vnútri systému nespravilo nič, že štát nespravil nič pre občanov a pre zdravotníctvo, tak to nie je dostatočný dôvod na to, aby som tu musel počúvať takéto veci, ktoré som teraz počul.

Tu má byť snaha nás všetkých pripraviť systém, snaha dať 5 % za povinných občanov štátu, ktoré platí štát, je dobrá, bola podmienená, nepovedalo sa, že nebude na celý rok, bola podmienená tým, že minister zdravotníctva predloží program šetrenia racionalizačných opatrení vo vnútri zdravotníctva, pokiaľ som informovaný, pripravuje sa a bude predložený a verím, že tie peniaze prídu ďalej aj na ďalšie mesiace, pretože ich potrebujú v prvom rade pacienti a potrebujú ich aj poskytovatelia. Treba do systému peniaze, tvrdím to roky v tejto miestnosti. Čiže treba sa na veci pozerať objektívne a potom si ťa budem ako predsedu výboru vážiť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická pán Jozef Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán poslanec Novotný, ako rečník myslím, že ste jednotka, nemáte chybu, len, bohužiaľ, je tam chyba s tým, že včera som počúval to isté a dneska dokonca dvakrát to isté. Takže pokiaľ ste chceli naťahovať čas, super vám to vyšlo. Vďaka.

Ďalej, čo sa týka tých 20-korunáčok, veď to bola taká obyčajná symbolická akože platba hodená z bývalej vlády. Pretože je to o ničom, je to na cti lekára a na tom všetkom, pokiaľ si niektorí tzv. pacienti robia zdravotnú turistiku, je to na vás, pozri, samozrejme, takisto ste lekár, aby ste tých ľudí odtiaľ vyhodili.

Pokiaľ naháňate body a predpisujete im lieky, samozrejme, že ničíte aj to zdravotníctvo, uberáte z neho prostriedky atď. Pokiaľ sú tam pacienti, ktorí si robia turistiku a vidíte ich, že sa tam viackrát objavia, tak treba s nimi vytrhnúť dvere, ako sa hovorí v úvodzovkách. Je to tak, zbytočne kývate na mňa, pán Dzurinda. Ale robiť si len zásluhy tým, akože mám pacienta, hoci si tam, to hovorím, nemá doma čo robiť a ide do lekárne, tak to je troška divné.

Ďalšia vec. Čo sa týka poistenia, určite tam pôjde viacej peňazí, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, je to vyššia zamestnanosť, ktorá sa stále zvyšuje, a zvýšená minimálna mzda, takže tam už zo zákona je dané v minimálnej mzde, že vyššia zamestnanosť pôjde do poistenia.

Ja si takisto na druhej strane myslím, že skôr by sa mala urobiť prekategorizácia liekov a prinútiť farmaceutické firmy a distribučné firmy a tie ich loby, aby znížili ceny, pretože myslím si, že sú tam niekoľkonásobné zisky, ktoré fakticky umelo aj my udržujeme. (Ďakujem.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, ja ťa doplním, do skupiny tých, ktorí sa určite nepotešili schváleniu druhej sadzby DPH patria podnikatelia. Pretože tí majú starosť teraz so zmenou spôsobu účtovania, so zmenou vedenia evidencie DHP, so zmenami v registračných pokladniciach, v účtovacom softvéri a taktiež, samozrejme, daňové úrady, ktoré musia opäť meniť tlačivá, softvéry, nehovoriac o tom, že pri dvoch sadzbách je evidencia neprehľadnejšia a kontrola obťažnejšia.

Ako si povedal, pán kolega, návrat k prekonaným problémom. Okrem toho nemáme záruky, že sa nebudú v budúcnosti presúvať do nižšej sadzby DPH ďalšie tovary a služby a priestor na špekulácie sa tým bude rozširovať. Je škoda, že veci, ktoré fungujú dobre, nenecháme fungovať ďalej.

A k tým 20- a 50-korunáčkam, ja som to hovorila už pri prvom čítaní, síce sa pre občanov znížila prvá platba u lekára, ale vytvoril sa tlak na vyššiu spotrebu liekov, pretože stúpa návštevnosť u lekárov a vieme, že väčšinou každá návšteva sa končí preskripciou. Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, myslím si, že o zdravotníctve budeme hovoriť ešte roky, desaťročia, je to trvalý proces regulácie zdravotníckych služieb v zdravotníctve. Takže toto je téma, ktorá nás bude živiť ešte desaťročia.

Predpokladám, že je neodškriepiteľné, keďže hovoríme o štátnom rozpočte, že nárast vyše 9 % je vyšší zhruba o 20 až 30 % ako v predchádzajúcom období a v globálnom ukazovateli sa blížime k výdavkom na zdravotníctvo, ktoré sú porovnateľné so Spojenými štátmi americkými, so Švédskom a s Nemeckom. Je to síce iba štartovné číslo, uvidíme, ako to bude v nasledujúcich mesiacoch, čo ani ja neviem odhadnúť, čo bude v máji, ale pokiaľ by sa nastúpil trend, že sa bude pokračovať v odvodoch 5 % , myslím si, že potom už bude diskusia dosť ťažká.

Chcel by som sa dotknúť toho, že reštrukturalizácie v zdravotníctve musí robiť každá vláda a žiadna vláda sa im nevyhne. Niektoré kroky z predchádzajúceho obdobia, myslím si, že neboli veľmi dobre urobené, či už ide o reformný krok presunu riadenia zdravotníctva na VÚC a na samosprávu, predpokladám, že to nebude šťastný krok, pretože tieto odovzdávajú nemocniciam a ostatné zdravotnícke zariadenia farmaceutickým firmám a tým nikdy nemôže ísť o spokojnosť občanov a o správne fungovanie.

Druhý krok nadspotreba liekov. Je to fenomén, ktorý je dvakrát vyšší, ako je v českej krajine, s ktorou sa často porovnávame, a neurobila, žiaľbohu, s tým žiadna vláda zásadný krok. Ide o to, že tam vždy rozhodujúcim je lekár. Čiže vytvoriť nejaký systém, aby spotreba a predpisy liekov neboli vo vyššom rozsahu, a toto už je zásada vnútri rezortu zdravotníctva, vnútri nemocnice, vnútri ambulancie, kde sa musí urobiť poriadok.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Viliam Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ja by som chcel zareagovať len na tri z mnohých faktických poznámok, ale za všetky veľmi pekne ďakujem.

Pánovi poslancovi Švidroňovi by som chcel povedať, že naozaj je možné, že sa mohlo stať, že niekto si nevedel dopriať návštevu lekára pre 20 korún, alebo nevedel si dopriať ten recept. Nie som o tom presvedčený, že takí pacienti tu boli, pretože prostredníctvom sociálnych dávok sme to kompenzovali a dali sme na zdravotnú starostlivosť 50 korún každému, či ju používal, alebo nie. Ale toto nie je otázka pre zdravotníctvo a na rušenie poplatkov, ale pre sociálny systém, či dokáže týchto pacientov podchytiť a kompenzovať tieto dávky. Zdravotníctvo nemožno chápať ako vybratú časť fungovania celej spoločnosti.

Pán poslanec Urbáni, ja ti nebudem reagovať na tvoje invektívy, musím ale konštatovať, že predseda sociálneho výboru pán Halecký mal informačne omnoho bohatšie vystúpenie ako ty, ktorý si síce hovoril, že som dokopy nič nepovedal, len ti chcem pripomenúť, že keď sme nič neurobili pre reštrukturalizáciu zdravotníckych zariadení, tak ich transformácia na neziskové organizácie, ktoré fungujú vo vyrovnanom rozpočte, a na akciové spoločnosti, ktoré mnohé majú už dlhy len do výšky svojich odpisov, ináč sa podarilo hospodárenie vyrovnať, je nič, čo sa týka reštrukturalizácie, lepšieho hospodárenia? Ja si ťa, pán predseda Urbáni, aj tak vážim, aj keď ty asi mňa zatiaľ nie, ale budem sa snažiť o to, aby si si ma vážil.

A na pána poslanca Ďuračku len veľmi krátko. Pán poslanec, vy ste už niekedy ambulovali? Vy ste už niekedy mali v čakárni 40 pacientov? Tak mne nehovorte, ako máte vyselektovať tých, ktorí k vám prišli, lebo chcú len zbytočne čerpať zdravotnú starostlivosť a vyhodili ich von. Pretože vy musíte každého pacienta vypočuť a vy musíte u každého pacienta predpokladať, že je chorý. Vy nemôžete vyberať špekulantov, to nie vojenská medicína z druhej... (Prerušenie časomierou.) (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ako ďalší rečník v diskusii vystúpi pán Martin Pado a pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.

M. Pado, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať o chvíľu pozornosti, aby som vám predostrel iný pohľad na rozpočet v kapitole ministerstva vnútra na rok 2007, ako je koaličný.

Začnem tým, že sa veľmi kratučko, naozaj veľmi kratučko budem venovať programovému vyhláseniu vlády, tejto vlády, ktorej návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 schvaľujeme a ktoré programové vyhlásenie sme v auguste tohto roku hlasmi koalície aj schválili.

Pýtal som sa vtedy pána predsedu vlády a pýtam sa aj teraz, či programové vyhlásenie vlády naozaj čítal a či to, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády je podkladom pre tento návrh zákona o štátnom rozpočte, alebo je to len literárne dielo, nejaká poviedka. Esej, môže byť aj esej, pokojne, aj rozprávka. Ak platí, že je to podkladom, potom ho pán predseda čítal asi nedostatočne pozorne alebo to bolo tak dávno, že si už nepamätá, čo je v ňom napísané. Že je to tak, dalo by sa to dokladovať na vystúpeniach predrečníkov včera aj predvčerom.

Hneď na začiatok musím povedať, že rozpočet kapitoly ministerstva vnútra v roku 2006 bol schválený v objeme 23,7 mld. Sk. Na rok 2007 je to 23,1 mld. Sk. Príjmy v roku 2006 na úrovni 912 mil. korún, v roku 2007 1,2 mld. Sk avšak bez predaja niekoľkomiliardového majetku, ktorý spravujú krajské úrady, ako je to pripomínané často od júna tohto roku.

V kapitole 7.3. programového vyhlásenia vlády vnútorný poriadok a bezpečnosť sa píše, že vláda sa zaväzuje, že urobí maximum pre bezpečie a ochranu občanov a ich rodín, pokojný život v obciach a mestách, pre ich nerušenú prácu a odpočinok.

Ak je to pravda a súvislosti s vyjadrením pána predsedu vlády pri nástupe do funkcie, že preberáte tento štát v hrozivej bezpečnostnej situácii, teda ak je pravda, že slová o hrozivej bezpečnostnej situácii neboli len snahou a dehonestáciu činnosti bývalej vlády vo všetkých oblastiach, čo sa mi vidí, že bolo jasným cieľom, potom by v tomto návrhu rozpočtu mali dramaticky narásť sumy práve v oddiele ochrana verejného poriadku a bezpečnosti.

No opak je pravdou. Rozdiel medzi rokom 2006 a návrhom na rok 2007, teda medzi 17 mld. a 17,2 mld. je 200 mil. Sk, pričom v kapitálových výdavkoch je oproti roku 2006 pokles o 1 mld. Sk z 3,3 na 2,3 mld.

Prednedávnom pri hrozivých udalostiach, ktoré sa stali aj v Policajnom zbore, bolo povedané, že polícia má horšie vybavenie ako podsvetie. Chcem tu poznamenať, že aj investičná výstavba v kapitole ministerstva vnútra zaznamenala rapídny pokles z 350 na 250 mil. Sk. Kde je teda snaha o zlepšenie podmienok a vybavenia Policajného zboru? Je to tých 200 kusov vozidiel v hodnote v cca 30 mil. korún, ktoré majú byť pre potreby policajtov v roku 2007 zakúpené? Policajný zbor Slovenskej republiky má približne 3-tis. vozidiel. Ak by sme chceli dodržať časovú obmenu vozidiel v horizonte 5 až 6 rokov, znamená to ročne vymeniť minimálne 500 kusov vozidiel, tak ako sa to stalo tohto roku. Nie vďaka tejto vláde, ale vďaka bývalej vláde a bývalému vedeniu ministerstva vnútra.

Tento návrh rozpočtu nenaznačuje ani čiarkou, že by sa malo rozprávať o operatívnom lízingu vozidiel, ak nemáme dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie obmeny a na zníženie nákladov na prevádzku, údržbu a opravu.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 je uvádzaný počet príslušníkov Policajného zboru 21 086 oproti 20 363 v roku 2006. Veľmi dobrý údaj. Veľmi dobrý údaj, teším sa tomu. Zarážajúci je však údaj o priemernej mzde. Rok 2006 14 340, rok 2007 14 010. Neviem, možno je to viac ako elementárna matematika, ale mne z toho vychádza, že je pokles priemerných platov, a nie navýšenie priemerných platov v duchu vyjadrení o nutnosti zlepšiť zaplatenie policajtov. Keby sme aj rozpočet, ktorý je určený na mzdy pre Policajný zbor rozdelili medzi súčasný stav, vychádza mi navýšenie priemernej mzdy o 156 korún na mesiac.

Dámy a páni, chcel by som vašu pozornosť upriamiť ešte na niekoľko vecí. Nebudem podávať pozmeňujúce návrhy. Za chod ministerstva vnútra zodpovedá minister vnútra a on má aj priamu zodpovednosť za rozpočet, ktorý zabezpečil pre svoj rezort. Chcem vám dať do pozornosti len niekoľko vecí.

Nedostatok zdrojov na dokončenie nemocnice ministerstva vnútra. Tento nedostatok môže mať za následok aj ukončenie tejto práce a stratu nemocnice ministerstva vnútra. Nedostatok zdrojov na riešenie psychodiagnostických vyšetrení pre policajtov. Myslím si, že netreba hovoriť o dôvodoch, prečo treba zvýšiť frekvenciu. Vysoké výdavky na vydávanie dokladov. Nevadí mi, že dávame 600 mil. korún do zabezpečenia techniky, ale ak dávame 600 mil. korún do techniky, ako môžeme takmer takú istú sumu sústavne dávať do nákladov, teda do bežných výdavkov. Nemá zlepšovanie techniky súvis so znižovaním výdavkov na prevádzku? Nie je tu ani zmienka o budovaní spoločného výcvikového priestoru ministerstva obrany a ministerstva vnútra, čo bolo pred niekoľkými týždňami tak bombasticky vyhlásené v médiách.

Pán minister financií, pekný deň vám prajem, pán minister, vo svojom úvodnom vystúpení sa vyjadril, že tento rozpočet a jeho schodok dosiahla vláda aj napriek tomu, že musela sanovať schengenskú hranicu. Neviem, v čom bola sanácia schengenskej hranice. Ale poukážem vám na číslach, že naozaj o žiadnu sanáciu nešlo.

Hraničná a cudzinecká polícia rok 2006 - 2,5 mld. korún, z toho schengenský fond 692, teda 1 808 mil. zo štátneho rozpočtu. Rok 2007 - 2,8 mld. Sk, z toho 924 mil. zo schengenského prechodového fondu, teda 1,876 mld. zo štátneho rozpočtu. Ak dobre pozerám, je to 68 mil. korún viac ako tento rok. Takže nič mimoriadne. Avšak samotné zabezpečenie technickej ochrany štátnej hranice, kde je 1 mld. Sk, na toto je zo schengenského prechodového fondu vyčlenených 924 mil. korún. Takže summa summarum zostáva nejakých 76 mil. Neviem, čo je na tom dramatické. Ostatné náklady súvisia s prácou Úradu hraničnej a cudzineckej polície, čo je aj dneska.

Len tak na okraj pri tejto téme sa chcem opýtať, aká je priorita vlády, tejto vlády, vstup do schengenského priestoru. Podpredseda vlády Slovenskej republiky je zároveň minister vnútra. A vláda schváli splnomocnenca na vyriešenie otázky vstupu Slovenska do schengenského priestoru štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Je splnomocnenec vlády štátny tajomník viac ako podpredseda vlády? Je splnomocnenec vlády štátny tajomník zodpovednejší a má viac kompetencií na koordináciu ministerstiev, rezortov, štátnych tajomníkov ako podpredseda vlády?

Pán minister vnútra na hodine otázok mal kritické vyjadrenia k problematike schengenskej hranice, k nákupu 3 mercedesov a k jednému bezpilotovanému lietadlu. No ten, kto trošku pozná prácu polície a vie, ako to v polícii a na ministerstve vnútra chodí, tak vie, že mercedesy boli zakúpené z projektu PHARE 2002 v roku 2004, dodané nie podľa technickej špecifikácie a dodávka je reklamovaná. Lietadlo, ktoré bolo spomínané, bolo dodané v auguste tohto roku, rovnako tak nebolo dodané podľa špecifikácie, pretože chýba dostatočné nočné videnie. Rovnako táto dodávka je reklamovaná.

Ak pán minister kritizoval schengenskú hranicu, pripravenosť v oblasti bratislavského letiska, dámy a páni, toto nie je problém bývalého vedenia ani bývalej vlády. Každý, kto príde na ministerstvo, musí riešiť problémy. Niekto rieši problémy po iných, niekto tie, ktoré sa vyskytnú neočakávane, a niekto tie, ktoré si spôsobí sám. Riešenie problému bratislavského letiska je problém, ktorý si spôsobila táto vláda, a nie bývalá vláda. Bývalé vedenie ministerstva vnútra komunikovalo v otázke vyriešenia problému bratislavského letiska so spoločnosťou, ktorá mala prevziať bratislavské letisko. Na základe toho, že bola zrušená privatizácia bratislavského letiska, problém jeho pripravenosti zostáva na Slovenskej republike. A toto nie je problémom z minulosti, toto je problém súčasnosti.

Dámy a páni, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podpore progresívnych zmien v školstve a o skvalitnení systému riadenia, zlepšení materiálno-technického vybavenia, o stabilizácii pedagogického zboru. Dobre. To naozaj treba. Avšak návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 v tejto kapitole nenavrhuje nijaké zmeny oproti roku 2006. Teda nijaká zmienka o tejto nutnosti, ktorá je uvedená v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že celý rok 2007 sa zmeny v školstve neudejú, pretože tie sa nedajú robiť v priebehu roka. Vždy len od akademického roka. Takže kedy budú tie zmeny? V roku 2008?

V programovom vyhlásení vlády na strane 49 sa hovorí nasledovné: "Vláda Slovenskej republiky pokladá prevenciu kriminality na základe trestnej politiky štátu" atď. Okrem toho, čo som hovoril aj vtedy, že tento odsek je citátom z materiálu spred roku 1989, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 na prevenciu kriminality je vyčlenených 2,5 mil. Sk. Ešte raz 2,5 mil. Sk oproti 24 až 40 mil., ktoré boli vyčleňované v rokoch 2002 až 2006.

Dámy a páni, peniaze zo štátneho rozpočtu v oblasti prevencie kriminality išli aj na budovanie kamerových systémov v obciach na východnej hranici. Išlo tam viac ako 45 mil. Sk. Nevyčlenenie ani jednej koruny na podporu, na prevádzku činnosti týchto kamerových systémov spôsobí, že tieto investície zapadnú prachom. Nebude zabezpečené fungovanie alebo prevádzka osvetlenia počas celej noci, čo len v tomto prípade majú kamerové systémy zmysel. Monitorovať pohyb osôb cez deň za bieleho dňa, nemám nič proti tomu, ale neviem, asi nepoznáte, čo je to práca policajtov v takomto čase.

V odseku venovanom Hasičskému a záchrannému zboru sa okrem iného píše: "Vláda považuje za závažný stav nedostatočnú pripravenosť štátu reagovať dôsledne a efektívne na prírodné katastrofy, predovšetkým povodne a zanedbanosť preventívnych krokov." V rozpočte pre Hasičský a záchranný zbor na rok 2007 je v kapitálových výdavkoch o 25 mil. Sk viac, ako je tomu v roku 2006. Takže, dámy a páni, toto je obraz poznania súčasnej vlády? Po zlej situácii 25 mil. korún? To myslíte vážne? Jedno hasičské auto s plošinou stojí viac ako 30 mil. korún. O čom chcete rozprávať?

V programovom vyhlásení vlády sa zmieňujete o pokračovaní modernizácie varovnej a vyrozumievacej siete, ktorá je pokračovaním konania bývalej vlády. Upozorňoval som na nutnosť pokračovania a potešil som sa, že chcete pokračovať. No, v štátnom rozpočte som nič také nenašiel.

Verejná správa. Od júna tohto roku nepočúvame nič iné len o rušení krajských úradov. O tom, aký veľký majetok spravujú úplne zbytočne a ja po prečítaní tohto návrhu rozpočtu neviem, čo je vlastne snaha, čo je vôľa a čo bude realita. Návrh rozpočtu napriek proklamovanému ukončeniu činností krajských úradov v prvom štvrťroku budúceho roku počíta s rovnakým objemom finančných prostriedkov ako v roku 2006. Teda nijaký náznak ani len čiarkou o tom, že by sa krajské úrady mali zrušiť. No a to, čo som povedal na začiatku, aj v príjmovej časti kapitoly ministerstva vnútra o navýšených príjmoch z predaja štátneho majetku nie je ani zmienka.

Pani poslankyňa Tóthová včera hovorila o tom, že treba poznať hranice toho, čo sa dá rozdeliť. My nekritizujeme, že je málo peňazí. Peňazí je v rozpočte dosť, je takmer o 17 mld. korún viac, ako to bolo v roku 2006. My kritizujeme rozdelenie finančných prostriedkov. Kritizujeme to, že napriek tomu, že tých peňazí je oveľa viac, ako bolo v uplynulom alebo v tomto roku, mnohé rezorty, okrem nich aj rezort ministerstva vnútra dostáva menej prostriedkov ako v roku 2006. A teda kritizujem to, že nezostalo zachované ani to minimum, čo bolo doteraz.

Takže na záver, dámy a páni, veľmi krátko a stručne. Veľa sľubov a málo činov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP