Čtvrtek 7. prosince 2006

Tretí deň rokovania

6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. decembra 2006 o 9.00 hodine

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobrý deň.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky požiadal pán poslanec Alexander Slafkovský.

Podľa programu budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73).

v časti rozprava. V rozprave včera ako posledný mal prerušené svoje vystúpenie pán poslanec prof. Devínsky. Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať vo svojom vystúpení. Pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.

F. Devínsky, poslanec: Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vládu nemôžem osloviť, lebo tu nie je, ctené panie poslankyne... (Reakcia ministra.) Vy nie ste vláda, pán minister, vy len reprezentujete jeden rezort. No dobre.

Vážení páni poslanci, včera som vo svojom vystúpení pripomenul slová pána prezidenta, ktorý kládol mimoriadny dôraz na podporu vzdelávania, výskumu a inovácií. Podobne sa vyjadroval aj pán podpredseda vlády Čaplovič, ktorý pri minulom rozpočte ako opozičný poslanec povedal: "Akosi nechceme pochopiť, že veda a výskum, vysokovzdelaná spoločnosť a kvalifikovaná pracovná sila sú najlepším akcelerátorom rozvoja ekonomiky aj celej spoločnosti." A to bolo v čase, keď sa celkové prostriedky určené na výskum a vývoj neustále zvyšovali a dosiahli 7,7 mld. korún, a nie ako dnes, keď sa navrhuje ich zníženie o takmer 560 mil. Nezdá sa mi, že by pochopenie týchto myšlienok, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, našlo v navrhovanom rozpočte nejaký ohlas. Ani keď to hovorí prezident, ani keď to hovorí podpredseda vlády.

Povedal som aj to, že predložený rozpočet sa až veľmi spolieha na európske peniaze. V školstve dokonca na budúci rok sa počíta so 737,6 mil. korún. K tomu však treba dodať, že v roku 2004 až 2006 sa v kapitole ministerstva školstva za 3 roky vyčerpalo menej ako 8 %, z 3,5 mld. len 240 mil. Dovolím si povedať, že budeme radi, ak nebudeme musieť vrátiť miliardy, s ktorými sa naisto počíta aj v podpore výskumu a školstva. A ťažko budeme môcť pomocou nich suplovať úlohy štátu tak, ako sa na to spolieha aj návrh tohto rozpočtu.

To, čo tu včera povedal pán predseda výboru Burian o rôznych presunoch nevyčerpaných prostriedkov vo výške asi 180 mil., má niekoľko problémov. V prvom rade ten, že napr. ministerstvo školstva bude musieť vrátiť 53 mil. nevyčerpaných peňazí za tento rok, ktoré sú nenávratne stratené a už sa nikam presúvať nebudú. Potom aj to, že presuny štrukturálnych peňazí nezávisia len od nášho rozhodnutia, do toho má čo hovoriť aj Únia, ktorá veľmi ľahko môže dokonca pozastaviť financovanie v rámci štrukturálnych fondov.

Zákonite teda vzniká otázka, že aká je pripravenosť rezortu čerpať štrukturálne fondy, nie v miliardových výškach, ale len v desiatkach miliónov, ak za 3 roky boli projekty schopné vyčerpať necelú desatinu z 3,5 mld. Na pondelňajšom rokovaní výboru pre vzdelanie práve k tejto problematike, k čerpaniu európskych fondov a pripravenosti čerpať ich v roku 2007, sa ukázalo, že celý systém stojí pred kolapsom a pripravenosť na čerpanie je prakticky nulová.

Navrhovaný rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 v oblasti vzdelávania a výskumu vytvára vážne problémy, ktoré sme už pokladali za prekonané, napr. ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska. Pán poslanec Ivan Mikloš včera dostatočne jasne analyzoval dôsledky nedostatočného financovania výskumu a vzdelávania. V regionálnom školstve klesajú výdavky v kapitole ministerstva školstva z 2,04 % podielu na HDP v roku 2006 na 1,89 %. Aj keby Národná rada schválila zvýšenie rozpočtu regionálneho školstva o navrhovaných 900 mil., výsledok bude 1,94, čo je, pochopiteľne, lepšie ako pôvodný návrh, ale stále nedosahuje ani úroveň roku 2006. Teda výdavky v regionálnom školstve klesajú. Vo vysokom školstve klesajú výdavky kapitoly ministerstva školstva z 0,71 % na 0,68 podielu na HDP a vo výskume a vývoji klesajú výdavky z 0,47 % na 0,40 podielu na HDP. To je v priamom protiklade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že "vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie". Chcem upozorniť na to, že súčasné trendy v Európe sú spojené s napĺňaním Lisabonskej deklarácie, ktorá požaduje zásadné zvýšenie financovania výskumu a vzdelávania. Tento navrhnutý rozpočet ide proti európskym trendom vo výskume a vzdelávaní.

Niekde už odznel zaujímavý názor, že nie je dôležitý pomer výdavkov k HDP, ale len jeho absolútne zvýšenie. V tejto súvislosti opäť pripomeniem slová pána podpredsedu vlády Čaploviča, s ktorými ja plne súhlasím, ktorý v minulosti povedal: "Všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu, aj do vzdelávania." To bolo v čase, keď bolo toto percento vo vede 47 stotín a nie 397 tisícin, ako je to dnes.

Aby sme sa aspoň čiastočne pokúsili túto situáciu zlepšiť, výbor pre vzdelanie schválil niekoľko pozmeňujúcich návrhov v prospech kapitoly školstva a Slovenskej akadémie vied, ktoré však gesčný výbor neodporúča na schválenie. Preto žiadam vyňať pozmeňujúce návrhy v časti IV v skupine A, pán spravodajca, v časti IV v skupine A body 1, 2, 3, v skupine C body 1, 2, 3, 4 a 7 a v skupine D bod 1 na osobitné hlasovanie a žiadam, aby sa o nich hlasovalo jednotlivo.

Ak by som teda mal na záver stručne charakterizovať predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy pre vzdelanie a vedu, povedal by som to slovami ľudovej múdrosti: "Tu máš nič a dobre to drž." Alebo ako povedal Ovídius: "V sľuboch môže byť každý boháčom."

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Nachtmannová, ale s procedurálnym návrhom pán poslanec Bugár. Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Pán podpredseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste buď cez kanceláriu pána predsedu Národnej rady, alebo tak, ako uznáte za vhodné, upozornili pána predsedu vlády, že členovia vlády by tu mali byť. Ja si myslím, že prerokúvame rozpočet a jednotliví členovia, ktorí vystupujú, členovia tejto snemovne, majú tu návrhy, ku ktorým možnože by sa mali potom vyjadriť aj členovia vlády. Ďakujem pekne za porozumenie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Áno, hneď teraz budem informovať predsedu parlamentu, že toto bola požiadavka oprávnená, požiadavka je zo včerajšieho dňa.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela prečítať: V rozpočtovej kapitole ministerstva školstva, ktoré patrí k objemovo najväčším na budúci rok, sa stanovujú výdavky, teda s medziročným nárastom o 3,1 %. Takže tie údaje sa trošku líšia s tým, čo uviedol pán poslanec Devínsky.

Ďalej by som chcela pripomenúť, stále sa vo vystúpeniach v oblasti školstva hovorí, že sa neakceptuje programové vyhlásenie vlády, ale v programovom vyhlásení vlády sa stále spomínalo viaczdrojové financovanie a ten nárast na školstvo je zrejmý. Ja mám pred sebou výsledky Štatistickej ročenky, percento z HDP, ktoré sa dávalo konkrétne na vysoké školy v roku: 2000 - 0,56, 2001 - 0,63, 2002 - 0,69, 2003 - 0,71, 2004 - 0,71, 2005 - 0,72.

Keď sme prijímali programové vyhlásenie vlády, tak viackrát sa hovorilo, že v roku 2002 bolo priamo v programovom vyhlásení zakomponované zvýšenie percenta z HDP na vysoké školy o jednu desatinu percenta. Nebolo to tam, to bol prísľub vtedajšieho pána premiéra Dzurindu, ktorý dal Slovenskej rektorskej konferencii. Ale zjavne z toho, čo som teraz prečítala, je zrejmé, že takéto niečo sa nedodržiavalo.

Takže nemôžem úplne s tým, čo zaznelo, súhlasiť. Súhlasím však so slovami pána poslanca Devínskeho, že nie je dôležité absolútne zvýšenie v absolútnych číslach, dôležité je percento z HDP. V tomto sa zhodneme. Mali by sme sa snažiť približovať určite ku krajinám OECD a určite sa o to za tie 4 roky aj budeme snažiť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, že so mnou súhlasíte aspoň v niektorých veciach, ja som všetky dáta čerpal z materiálu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, ktoré predložil pán minister, kde sa aj píše: regionálne školstvo 1,89 %, vtedy ešte nevedel pán minister, že 900 mil. bude zvýšených. A prečítam z programového vyhlásenia ešte raz, ktoré hovorí, že "vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie". Ale keď znižujeme rozpočet takmer o 600 mil. na výskum, tak to vôbec nie je v súlade s trendom Európskej únie. To je presne proti trendu v Európskej únii.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte pár pripomienok k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 a rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

Treba konštatovať na začiatku, že každá demokraticky zvolená vláda má právo v rámci návrhu štátneho rozpočtu určiť svoje vlastné priority, najmä vo väzbe na programové vyhlásenie vlády a na volebné programy koaličných strán. Na druhej strane má však vláda povinnosti v oblasti znižovania zadlženosti štátu, rozkladania miery rizika a rozpočtovej disciplíny a, samozrejme, povinnosti týkajúce sa celkového smerovania štátu. Naše priority sú jednoznačné: vyrovnaný rozpočet, stabilita meny, zavedenie eura. Dôležitá je podpora pre oblasť poľnohospodárstva, sociálnych vecí, regionálneho rozvoja, spravodlivosti, budovania infraštruktúry štátu, kultúry, školstva.

Chcem sa zmieniť o slovenských poľnohospodároch, určite si zaslúžia rovnaké podmienky na podnikanie tak, ako to majú ostatní v Európskej únii. Nie je mysliteľné, aby základný zákon trhovej ekonomiky, t. j. náklady pokryté príjmami plus primeraný zisk, neplatil akurát v tejto oblasti. Navyše skúsenosť z EÚ hovorí, že všade tam, kde funguje poľnohospodárstvo, držia sa a rozvíjajú sa aj regióny a vyrovnávajú sa medzi nimi rozdiely. V minulom období nebola docenená úloha poľnohospodárov a postavenie poľnohospodárskej výroby v procese zabezpečovania potravinovej sebestačnosti. Nedokázali sme využiť pôdny fond, sociálny efekt pre vidiecke domácnosti a zamestnanosť a najmä pre nový energetický a teplárenský cyklus, teda získavať nové oblasti pre príjmy, pre nové zdroje a pre rast HDP.

Súhlasíme s nutnosťou podpory vedy a výskumu, ale nemôžeme súhlasiť s tým, že budeme tieto zdroje dávať na úkor prvovýroby. Najprv treba vyprodukovať, potom môžeme dávať do vedy, vzdelania a výskumu.

A treba povedať aj to, že východiská vlády pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2007 sú omnoho náročnejšie, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach. Kľúčovým aspektom je výrazná zmena v porovnaní s predchádzajúcimi ôsmimi rokmi. Napriek tomu, že boli k dispozícii zdroje z privatizácie za vyše 350 mld. korún, napriek vysokej zadlženosti a progresívnemu rastu cien a masívnym rešktručným opatreniam neustále rezonovala požiadavka nedostatku finančných prostriedkov. A otvorene, myslím, že mnohí budete súhlasiť, že o sume 350 mld. by sme sa mohli baviť, o tom, či bola dostatočná. V roku 2007 sa však nepočíta so žiadnou privatizáciou, nepredpokladajú sa radikálne cenové skoky, a preto sú východiská rozpočtu nastavené v podstatne tvrdšie ako za predchádzajúcich vlád. Ekonomický rast je totiž premietnutý do príjmov. Parametre štátneho rozpočtu sú teda napnuté. Daňové príjmy, ich prírastky sú predpokladané takmer dvakrát vyššie ako v roku 2005. Vláda teda ide naozaj na maximálne využitie, dá sa povedať, že takmer možno bez rezerv.

Súčasne je kľúčovým faktorom naplnenie maastrichtských kritérií, z ktorých dva nevedelo doteraz Slovensko reálne naplniť. Problémovou bola miera inflácie, ktorá v súčasnosti osciluje nad 4 %. Druhým rizikovým kritériom bol doteraz deficit verejných financií, jeho nastavenie je však mimoriadne pozitívne. V roku 2007 sa ráta s deficitom verejných financií vo výške 2,9 % HDP. A pripomeňme si, teraz vláda nemá výnimku na 20 mld. v dôchodkovom systéme ako v predchádzajúcom roku.

Rast ekonomiky Slovenska mohol byť umocnený, keby sa v predchádzajúcich rokoch, keby neboli urobené v predchádzajúcich rokoch niektoré podľa mojej mienky škodlivé rozhodnutia. V prístupovom procese totiž Slovenská republika jednoducho a bez kompenzácie sa vzdala výroby elektrickej energie v elektrárni V 1 a zároveň nedokázala v privatizácii Slovenska republika zaviazať strategického investora, aby v reálnom čase, to znamená, hneď, ako vzniká potreba, dobudoval tretí a štvrtý blok Mochoviec. Prečo o tom hovorím? Ak by toto fungovalo, ak by fungovala V 1, budovali by sa Mochovce, efekt pre HDP by predstavoval 25 až 35 mld. ročne. Dá sa to jednoducho zdokladovať. To znamená, bolo by tu možné zvýšenie HDP o takmer 2 %. To je vážny moment. Ale to nie je až také strašné, horšie je, bohužiaľ, že týmto krokom je ohrozená energetická sebestačnosť alebo energetická bezpečnosť štátu. A energetická bezpečnosť dnes - a tomu už rozumejú ľudia na celom svete - je súčasťou národnej bezpečnosti. Takže nielen energetická bezpečnosť je ohrozená, ale naozaj národná bezpečnosť Slovenskej republiky.

Ďalej, čo sa týka rozpočtu, najväčším rizikom takéhoto rozpočtu je vždy nekontrolovateľná inflácia, ale, bohužiaľ, v minulosti sme sa vzdali nástrojov práve tými krokmi, o ktorých som hovoril, aby sme mohli túto infláciu regulovať, kontrolovať. Musíme si totiž uvedomiť, že v prípade výrazného zvýšenia cien ropy by sa mohli objaviť aj ďalšie iné sekundárne efekty v podobe spomalenia ekonomického rastu, oveľa vážnejšie dosahy by boli teda na príjmovú i výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

Ďalším rizikom rozpočtu môže byť výraznejšie rozšírenie používania biopalív, ktoré sú daňovo zvýhodnené a znižujú výnos spotrebných daní. Avšak na druhej strane treba povedať, že využívanie biopalív je správna cesta a jednoducho treba hľadať mechanizmy, ktoré podporia rozvoj biopalivových technológií, pretože v tom je budúcnosť, v tom je možnosť, akým spôsobom zvyšovať energetickú bezpečnosť štátu, a teda aj národnú bezpečnosť. Čiže otázka biopalív je životne dôležitá pre Slovensko.

Do konca tohto roku bude rast cien v priemysle závisieť predovšetkým od toho, kedy a v akom rozsahu sa začnú spúšťať sekundárne efekty cien energií a pohonných hmôt, podobne ako v prípade spotrebiteľských cien. Ich vznik však môže v konečnom dôsledku urýchliť a zintenzívniť vývoj cien ropy, pokiaľ bude pokračovať v nastúpenom trende. V súvislosti s tým je rizikom aj ďalší vývoj cien energií. Predpokladáme však, že ceny priemyselných výrobkov by v tomto roku nemali v priemere vzrásť viacej ako o 8,8 %.

Treba povedať pre úplnosť a priznať, že sme nastúpili do rozbehnutého vlaku reforiem a ich zdravú a pre občana prospešnú časť vítame a akceptujeme. Súčasná vláda je však orientovaná na sociálne programy. V praxi to znamená teda, že je potrebné skĺbiť reformy proeurópskej politiky s prirodzeným sociálnym cítením strán vládnej koalície. Rozpočet, ktorý predstavujeme, v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a zároveň sa stáva predpokladom zabezpečenia dôvery medzinárodných politických, podnikateľských a finančných kruhov. Zachováva sa stabilita a naďalej sa upevňuje slovenská koruna. Nenaplnili sa teda úvahy o neodbornosti, nespôsobilosti a o poklese prílevu zahraničných investícií. Vývoj slovenskej koruny je mimoriadne pozitívny. Naša mena láme rekordy, čo sa prejavuje aj vo vzťahu k zahraničiu. Spevňovanie koruny má pozitívny vplyv na časť slovenskej ekonomiky, ale na druhej strane exportérom aj ukrajuje zo ziskov. Najväčším vývozcom, zdá sa, zhodnocovanie meny neprekáža, pretože sú zároveň aj importérmi.

Ak si na jednej strane vážime niektoré kroky predchádzajúcej vlády zamerané na dlhodobú orientáciu nášho štátu v prospech spolupráce s medzinárodnými štruktúrami, je namieste súčasne povedať, že predstavujeme prvý rozpočet, ktorý získava zdroje viac cestou šetrenia na byrokratickom aparáte ako na úkor zaťaženia samotného obyvateľstva. Návrh štátneho rozpočtu potvrdzuje zdravý stav slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších troch rokoch dynamický rast hospodárstva, znižovanie inflácie a pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený a dlhodobo udržateľný.

Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov. Rast reálnych miezd v nasledujúcich rokoch sa bude pohybovať na úrovni okolo 4 %, dôchodky by sa mali v najbližšom období zvýšiť cca o 3 % a spotreba domácností by mala vzrásť zhruba na 4 %. Zvyšujú sa teda sociálne istoty občanov. Radikálne sa zvýšil príspevok na prvé dieťa, sú tu vianočné príspevky dôchodcom, narástla aj minimálne mzda. Toto všetko len podčiarkuje sociálny rozmer súčasnej vlády.

Výdavky verejných financií musia smerovať do oblastí, kde spoločnosti prinesú najväčší prínos. Hodnotiacim kritériom nemôže byť len objem použitých zdrojov, ale predovšetkým efekty, ktoré globálne prinesú väčší prínos. Vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok, verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií - to je veľmi vážny moment.

Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť všetky maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009. Či k nemu príde, to je otázka pre budúce obdobia, ale dôležité je, že Slovensko bude na toto pripravené.

Rast miezd a spotreby, resp. celkového domáceho dopytu, je vyvážený z hľadiska vývoja ekonomiky Slovenska a jej vonkajších podmienok. Na roky 2007 až 2009 sa predpokladá, že na rast celkovej produktivity a potenciálnej zamestnanosti bude pozitívne vplývať prílev investícií a prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nezanedbateľný vplyv má nábeh novej výroby dvoch významných producentov v automobilovom sektore, ale aj ďalšie pôsobenie významných producentov v oblasti elektroniky, bielej techniky, strojárstva, chemického priemyslu.

Pri posudzovaní návrhu štátneho rozpočtu zohráva významnú úlohu štruktúra výdavkov. Čoraz väčšiu úlohu v kvalite verejných financií zohrávajú jednotlivé kapitoly, ktorých kompetencie, ale súčasne aj zodpovednosť v rozpočtovom procese postupne narastajú. Programové rozpočtovanie výrazne prispieva k transparentnosti štátneho rozpočtu a k informovanosti o tom, do ktorých oblastí smerujú jeho zdroje. Verejné financie sa musia čoraz viac zameriavať na dosahované výsledky. Aj posledný vývoj svetovej ekonomiky určovaný najmä hospodárskym rastom Spojených štátov amerických, Číny a Indie bol sprevádzaný neistotou na svetových trhoch energetických komodít. Zatiaľ sa však nepotvrdili obavy z ich možného dramatického rastu. Napriek tomu ostávajú ceny energií jedným z hlavných rizík ďalšieho vývoja ekonomiky. Opakujem to preto, lebo pre Slovensko je tento moment mimoriadne významný. Dovážame viacej ako 90 % energonosičov.

Ďalej aj prognózy OECD naznačujú, že pomerne nerovnomerné výkonnosti hlavných ekonomických regiónov eurozóny by sa mali v budúcich rokoch opätovne naštartovať a akcelerovať svoj rast z 1,4 na 2,2 %. Tieto prognózy majú aj riziká. Hlavnými rizikami v týchto prognózach sú ziskovosť podnikov a opätovne cena ropy. Opakujem, pre nás ako pre krajinu dovážajúcu viacej ako 90 % energonosičov je toto riziko ešte výraznejšie. Preto je potrebné rozvíjať stratégie, ktoré sa maximálne zameriavajú na využívanie domáceho potenciálu - obnoviteľné zdroje, biopalivá - a na využívanie cenovo stabilných elektrárenských a teplárenských technológií.

Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že toto predstavuje dnes jadrová energetika. Avšak všetci odborníci k tomu, čo bolo povedané, sa zatiaľ zhodujú na tom, že na základe predpokladov vývoja vnútorných aj vonkajších podmienok možno jednoznačne potvrdiť doterajšie očakávania o pozitívnom smerovaní v hlavných oblastiach ekonomiky Slovenska. Slovenská ekonomika rastie vysokým tempom so stabilným základom položeným v minulých rokoch. Očakávame, a odborníci sa tiež na tom zhodujú, že ďalej sa bude zlepšovať situácia na trhu práce, porastú mzdy aj zamestnanosť. Zvyšujúci sa domáci dopyt je súčasne signálom dobrých podmienok na ďalší rozvoj celkovej životnej úrovne obyvateľstva. Relatívne vysoký rast pritom neohrozí indikátory rovnovážneho vývoja ekonomiky.

Ďalej sa odborníci zhodujú, že vývoj viacerých indikátorov ekonomiky sa predpokladá ešte lepší, ako sa všeobecne očakávalo. Vyšší by mal byť rast výkonnosti ekonomiky, teda nominálne aj reálne hodnoty HDP, rast priemernej nominálnej mzdy, zamestnanosti a nominálnej súkromnej spotreby. Taktiež reálny rast exportu tovarov a služieb, reálny príspevok čistého zahraničného dopytu k rastu HDP.

Čo sa týka rastu exportu, bude odrážať vývoj produkcie v automobilovom, elektrotechnickom a strojárskom priemysle, aj tie ostatné oblasti, ktoré som spomínal, a tiež zrýchlené tempo oživovania, očakávaného oživovania európskej ekonomiky. Kým podiel celkového exportu tovarov a služieb na hrubom domácom produkte, t. j. exportná výkonnosť významne narastá, podiel dovozov, t. j. dovozná náročnosť podobne stúpne, avšak miernejšie ako v predchádzajúcom roku. Dovozy budú odrážať vplyv svetových cien ropy a stále vysoký dovoz technológií súvisiacich s rozvojom investícií, ale aj budú miernejšie vplývať, ale aj vplyv miernejšieho rastu dovozov spotrebného tovaru. Zdá sa, že trh je už nasýtený. Predpokladaný dynamický vývoj domáceho aj zahraničného dopytu sa teda premietne do ďalšieho rapídneho zvýšenia miery otvorenosti ekonomiky.

Ak si teda zhrnieme makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009, konštatujeme, že pretrváva relatívne vysoký alebo vysoký rast hrubého domáceho produktu, ktorý neohrozuje rovnovážny výkon ekonomiky, nevyvoláva dlhodobejšie inflačné tlaky a riziká pre bežný účet platobnej bilancie. Aj keď treba povedať, že naviazanosť tvorby HDP na malý počet subjektov môže v budúcnosti predstavovať riziko, pretože tieto subjekty sú špecificky zamerané, čo sa týka produkcie. Ja som presvedčený, že je potrebné v budúcnosti veľmi intenzívne sa venovať diverzifikácii tvorby hrubého domáceho produktu.

Ďalej môžeme konštatovať, že rast je založený na zmenách kvalitatívneho charakteru, na zvyšovaní celkovej produktivity a konkurencieschopnosti, najmä pôsobením zahraničných investícií na zelenej lúke.

Ďalej, že rast je stimulovaný nielen domácim, ale aj zahraničným dopytom s kladným reálnym príspevkom čistého zahraničného dopytu v celom prognózovanom období.

Ďalej môžeme konštatovať spomalenie miery inflácie, môžeme konštatovať reálny rast priemernej mzdy, primeraný rastu produktivity práce a vývoju inflácie, ktorý nespôsobuje inflačné tlaky a vytvára predpoklady na trvalý rast životnej úrovne. Môžeme konštatovať rast štrukturálnej zamestnanosti, ktorý bude korešpondovať s tvorbou nových pracovných príležitostí súvisiacich so zakladaním a rozširovaním výrob, ale aj s úspešnosťou štrukturálnych reforiem a impulzom vyplývajúcim z efektívnej alokácie verejných investícií, ale aj finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktoré pôjdu predovšetkým do oblasti infraštruktúry. Tá je, rozvoj infraštruktúry, nevyhnutný predpoklad, hlavne cestnej, pre mobilitu pracovnej sily, a teda celkový rast ekonomiky.

Ďalej sa bude postupne znižovať miera nezamestnanosti. Očakávame zvýšený prílev fondov z EÚ, ktorý podporí investície a čiastočne aj súkromnú a vládnu spotrebu. Tu však treba akcentovať, a ja sa o to pokúšam, potrebu ďalšieho vytvárania, budovania efektívnych mechanizmov na čerpanie fondov. Sú to v prvom rade regionálne operačné programy, ale aj vytváranie implementačných agentúr, posilnenie štruktúry poradenských agentúr, aby boli pripravované kvalitné projekty, ktoré budú predstavovať čo najväčší prínos pre Slovenskú republiku.

Teda pokračujúci vysoký rast ekonomiky bude sprevádzaný oproti predchádzajúcemu roku silnejším rastom počtu zamestnaných a poklesom počtu nezamestnaných. K tomuto rastu prispeli, samozrejme, tí, ktorí sú zamestnaní v nových podnikoch na území Slovenska, ale aj tí, ktorí sú zamestnaní v zahraničí. Pokles počtu evidovaných nezamestnaných je výsledkom rastu zamestnanosti, a treba priznať, aj použitia aktívnych nástrojov aktívnej politiky na trhu práce dosiaľ. Najväčší príspevok poklesu miery nezamestnanosti bude mať rast zamestnanosti. Mierne opačný vplyv by mal mať rast populácie v produktívnom veku v dôsledku postupného predlžovania dôchodkového veku a tiež nástupu silnejších populačných ročníkov na trh práce. Dúfajme, že toto bude realitou aj v budúcich rokoch. Z pohľadu bežného občana je dôležité, že udržateľný rast ekonomiky prinesie aj stabilný rast životnej úrovne v podobe reálnych miezd, ale aj reálnych dôchodkov.

Dovoľte mi pár slov k obciam a vyšším územným celkom. Procesom fiškálnej decentralizácie sa zabezpečil pre územnú samosprávu rast objemu finančných prostriedkov a zároveň Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa vytvára pre územnú samosprávu priestor na ich zvýšené zapojenie do čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. To je mimoriadne významný moment. Vzhľadom na nárast prostriedkov v tejto oblasti je nevyhnutné, aby v rámci územnej samosprávy boli taktiež zavedené princípy programového rozpočtovania s cieľom zabezpečenia efektívnosti využívania týchto prostriedkov.

Zodpovedajúcej decentralizácii povinností prináleží aj zodpovedajúca decentralizácia vyberania finančných prostriedkov. Tento princíp treba aj v budúcnosti ďalej rozvíjať. Efektívne využívanie fondov EÚ v regiónoch je podmienené existenciou rastných regionálnych operačných programov a ich implementáciou na úrovni obcí, miest a regiónov. Úloha je tu teda spoločná aj pre vládu, aj pre regionálne samosprávy. Návrh rozpočtu územnej samosprávy na roky 2007 až 2009 nadväzuje na predchádzajúci rok, ktorý je druhým rokom realizácie finančnej decentralizácie. Financovanie samosprávnych kompetencií budú obce a vyššie územné celky zabezpečovať predovšetkým z vlastných daňových príjmov. Prostredníctvom dotácií z príslušných kapitol štátneho rozpočtu sa budú financovať kompetencie preneseného výkonu štátnej správy, úlohy spojené najmä s regionálnym rozvojom a ochranou životného prostredia, ako aj realizácia projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu EÚ.

Obce dosiahnu v roku 2007 celkové príjmy vo výške 87,78 mld. a celkové výdavky v sume 86,18 mld. Uvedené údaje sú, samozrejme, odhadom ministerstva financií vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je plne v pôsobnosti obcí. Ich zastupiteľstvá teda budú rozhodovať o rozdelení a použití prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. Obce takto samostatne rozhodujú o zhruba 71 % svojich príjmov.

Vyššie územné celky. Predpokladá sa, že dosiahnu príjmy v roku 2007 vo výške 27,93 mld. a také isté budú aj výdavky, čiže vyrovnané hospodárenie. Uvedené údaje sú tiež odhadom ministerstva. VÚC-ky rozhodujú zhruba o 58 % svojich príjmov. Daňové príjmy sa očakávajú v celkovej výške 13,67 mld., ktoré vyššie územné celky získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami v sume 10,72 mld., z výnosu dane z motorových vozidiel v sume 2,95 mld. Treba však, samozrejme, v budúcnosti rozvíjať úverovú politiku, aby sme mohli v jednotlivých regiónoch zodpovedajúco rozvíjať najmä cestnú infraštruktúru taktiež ako jeden z predpokladov mobility pracovnej sily, hospodárskeho rozvoja, a teda napomáhania vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi.

Čo sa týka nedaňových príjmov, vyššie územné celky získajú z činnosti organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na úseku sociálneho zabezpečenia, na úseku školstva, dopravy a z kapitálových príjmov a z úrokov z prostriedkov vlastného hospodárenia. Uvažuje sa s ich celkovou výškou 1,5 mld. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu štátnych fondov sa rozpočtujú v celkovej sume 11,6 mld. Sk, z toho bežné granty a transfery v sume 10,76 mld. a kapitálové granty a transfery v sume 866 mil. Uvedené sumy sú bez očakávaných prostriedkov z Európskej únie, ktoré budú zapojené do rozpočtov vyšších územných celkov v rámci finančnej perspektívy. Ako som povedal, hospodárenie vyrovnané. Mohol by som sa venovať jednotlivým oblastiam, ale nie je to, myslím si, v súčasnosti potrebné.

Dovoľte mi na záver konštatovať: Každý rozpočet prináša so sebou množstvo nezodpovedaných otázok. V rezorte školstva objemovo finančné prostriedky narastajú, ale v pomere k HDP mierne klesnú. Avizované úspory v štátnej správe ešte možno nie sú dostatočné, ale verím, že budú. Redukcia kapitálových výdavkov, áno, zakladá oprávnené obavy zvýšenia nákladov v budúcnosti, ale aj mnohé iné otázky.

Čo však potrebujeme my? My potrebujeme v súlade s Európou dôslednejšie presmerovať hospodársku politiku vo vzdelanostnej ekonomike. Určite nás očakáva diskusia o harmonizácii účtovných štandardov a daní v Európe. Treba povedať, že zvýšenie výdavkov v zdravotníctve neznamená automaticky skutočnosť, že subjekty budú lepšie hospodáriť. Bude to skôr naopak. Výhrady si teda vieme zosumarizovať aj sami, ale keby sme pristúpili k ich riešeniu, pri zadefinovaní ich zdrojov by sa zas objavili iné výhrady, iné problémy, iné otázky. Myslím, že pre nás je dôležité uvedomiť si inú skutočnosť.

V sobotu sme mali možnosť voliť primátorov, starostov, poslancov našich obcí a miest. Tak ako sa predchádzajúce vlády museli vyrovnať so začlenením Slovenska do medzinárodných politických a ekonomických štruktúr, my si dnes musíme uvedomiť, že dôležitý posun vpred nastal aj u nás doma. Slovensko je naozaj demokratickou krajinou. Nielen vzhľadom na svoju ústavu, ale predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že politika a jej reálny chod začína byť určovaný zdola - z komunálnej a regionálnej úrovne. Tu sa najsilnejšie prejavuje väzba a konkrétny vzťah občana k jeho vlasti. Tak je konštruovaný aj tento rozpočet - ako vzťah k svojmu štátu.

Ja by som bol rád, keby sme zabudli na predvolebné boje, ktoré mali byť iba súbojom programov, a ďalej by sme sa mali venovať naozaj len programu. S cieľom nadefinovať také stratégie, také priority, ktoré budú na prospech pre tento štát, to znamená na prospech každého, ktorý je na Slovensku doma. Zdôrazňujem teda potrebu vecného dialógu o problémoch a potrebách Slovenska naprieč celým politickým, spoločenským, akademickým a odborným spektrom.

Slovensko, slovenskí občania očakávajú od nás, že všetci prispejeme k vypracovaniu dlhodobých rozvojových stratégií, v ktorých jednotlivé štátne rozpočty a ich priority budú predstavovať síce dôležité a pozitívne, ale krátke etapy. Aby sme toto dosiahli, je potrebné naozaj, aby sme vecne diskutovali, aby sme pod politickými tričkami mali to skutočné tričko, ktoré bude mať taký znak, ako visí v tejto sále. Ja som veľmi rád, že súdržnosť a spolupatričnosť sú princípmi, ktoré majú v tomto štátnom rozpočte svoje pevné miesto.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte, aby som za klub poslancov Ľudovej strany oznámil, že považujeme tento návrh rozpočtu za naozaj odrazom potrieb občanov Slovenskej republiky, že ho považujeme za štátny rozpočet, ktorý zodpovedá programovému vyhláseniu vlády, teda zodpovedá aj prieniku volebných programov strán vládnej koalície, a že tento rozpočet všetci, vedomí si zodpovednosti, všetkými šestnástimi hlasmi nášho klubu podporíme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými, na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa s faktickými poznámkami prihlásili traja: pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Devínsky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Mikuš, hovorili ste o ohrození energetickej bezpečnosti v oblasti elektrickej energie, to znamená, že nám hrozí jej nedostatok. Nedostatok, a to vám povie každý ekonóm, sa dá vyriešiť len znížením spotreby alebo zvýšením výroby. Na zvýšenie výroby potrebujeme investovať. Rovnako vám každý ekonóm povie, že rast ceny znižuje spotrebu a motivuje k investíciám do sektora a, naopak, pokles ceny stimuluje k spotrebe a znevýhodňuje investície.

Pán minister hospodárstva tlačí na zníženie cien elektrickej energie, z toho vyplýva, že podľa neho nie je ohrozená energetická bezpečnosť, ako to vy tvrdíte. Alebo že by páchal sabotáž? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán kolega Mikuš, prvá poznámka k ekonomickým kategóriám. Náklady plus primeraný zisk rovná sa cena, tak o tom môžeme hovoriť tam, kde funguje trh. Ale tam, kde fungujú dotácie, tam nefunguje trh. Totižto dotačná politika deformuje nielen ceny, ona deformuje aj trh, aj podnikateľské prostredie. A paradoxne dotované potraviny v Európskej únii sú o 20 až 25 % drahšie ako na svetových trhoch. Už v roku 2009 sa bude musieť Európska únia zaoberať svojou spoločnou poľnohospodárskou politikou a je celkom možné, že po roku 2013 už dotácie nebudú alebo filozofia a výška ich vyplácania bude úplne iná. My si uvedomujeme, že kým takto funguje v Európskej únii spoločná poľnohospodárska politika, musíme našim farmárom priame platby vyplácať. My sa líšime v názore na to, v akej výške v súvislosti s ostatnými vládnymi a rozpočtovými prioritami ich máme vyplácať.

Druhá poznámka, čo sa týka biopalív. To nie je len potreba, to je nutnosť a povinnosť Slovenska v rámci záväzku zvýšiť do roku 2010 podiel alternatívnych zdrojov energie na celkovom objeme zdrojov na 12 %. Okrem toho nemôžete alebo nemôžeme vybrať iba biopalivá z celého objemu obnoviteľných zdrojov a alternatívnych zdrojov energie a myslieť si, že to máme vyriešené. Otázka obnoviteľných zdrojov energií, alternatívnych zdrojov energií musí byť riešená komplexne v politike rozvoja vidieka. Ja potom vo svojom vystúpení poviem viac.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem vám za objektívne stanovisko, ktoré ste vyjadrili k financovaniu školstva, keď ste povedali, že v školstve prostriedky objemovo narastajú, ale v pomere k HDP mierne klesajú. Rád by som upresnil, čo to znamená to mierne. To mierne napríklad v prípade vysokých škôl znamená pokles o pol miliardy, presne o 536 mil. A pochybujem, že by vysoké školy vnímali polmiliardový pokles ako mierny pokles. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Tibor Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Áno. Ďakujem za poznámky všetkým. Pán poslanec Kužma, to, čo ste povedali, treba doplniť ešte jedným. Naozaj energetická bezpečnosť Slovenska je ohrozená a je ohrozená hlavne tým, že nebudeme využívať existujúci veľmi spoľahlivý a bezpečný a ekonomicky výhodný zdroj elektráreň V 1 a že ďalšia elektráreň nebude dostavaná. Treba si uvedomiť, že hospodársky rast je vždycky kopírovaný vzrastom spotreby energií vo všeobecnosti a elektrickej energie špecificky. Elektrická energia je tovar, ktorý sa nedá vyrábať na sklad a nedá sa doviezť kedykoľvek, koľkokoľvek, odkiaľkoľvek. Celá Európa má nedostatok, preto je potrebné budovať a naša energetická bezpečnosť je naozaj ohrozená.

Pani poslankyňa Tkáčová, poľnohospodárstvo. Dovolím si pripomenúť ešte, že rozmer potravinársky poľnohospodárstvo dávno napĺňa. A musí dôsledne napĺňať aj svoj rozmer energetický. Nehovoril som o biopalivách iba, hovoril som aj o teplárenských technológiách, to znamená o biomase alebo dendromase, ale nerozvádzal som to. Ďalej si treba uvedomiť veľmi dôležitú úlohu pôdohospodárstva v oblasti krajinotvorby, to znamená ochrany životného prostredia a vytvárania kvalitného životného prostredia pre všetkých, nielen pre tých, čo žijú na vidieku.

Pán poslanec Devínsky, k tomu, ja to považujem za mierny pokles a znovu očakávam, a povedal som to aj vo svojom vystúpení, že nie je možné na úkor prvovýroby alokovať prostriedky do iných oblastí, naopak si myslím, že naším prvotným zámerom by malo byť maximálne zapojenie čo najväčšieho počtu ľudí do procesu a čo najviac produkovať, aby sme mali prostriedky aj na školstvo a vedu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Belousovová Anna, nech sa páči, vystúpi v rozprave.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskusia k štátnemu rozpočtu a verejným rozpočtom je spravidla stretom a odrazom dvoch politík. Zvyčajne je to politika vládnej moci, ktorá sa odvíja od výsledkov volieb, a politika opozičných politických strán. Pokladám tento stav za normálny a demokratický. Myslím si však, že štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, pokiaľ nemá byť len na získavanie politických bodov, treba hodnotiť ešte z dvoch základných pozícií:

1. z pohľadu filozofie a zámerov, ktoré sleduje a chce dosiahnuť, a

2. z pohľadu predpokladov vecného naplnenia podmienok na realizáciu zámerov.

Dovoľujem si tvrdiť, že ak nie je súlad medzi uvedenými dvoma stránkami rozpočtu, potom je ohrozený celý rozpočet.

Pokiaľ ide o filozofiu zámerov, sleduje predložený rozpočet dva širokospektrálne ciele. Po prvé, ako bolo vo viacerých vystúpeniach už spomenuté, naplniť maastrichtské kritériá, aby Slovenská republika sa mohla od januára 2009 stať členom Európskej menovej únie. V tomto, zdá sa, sa zhodujeme naprieč celým politickým spektrom, teda koalícia aj opozícia, banková sféra aj ekonomickí analytici. Nepopieram a oceňujem, že tento cieľ si stanovila už bývalá vláda a v tomto smere realizovala aj ekonomickú a sociálnu politiku a reformy. Pri rovnosti cieľov práve však pri realizácii týchto politík sa rozchádzame s terajšou opozíciou, čo odzrkadľuje aj program vlády Slovenskej republiky a jeho priemet do štátneho rozpočtu na rok 2007.

Vzniká otázka - prečo? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Bývalej koalícii a terajšej opozícii sa z realizácie týchto politík vo všeobecnosti vytratil človek. Človek ako sociálny subjekt a zároveň človek ako obyvateľ obce či regiónu. Výsledok tejto politiky je známy. Neuveriteľné rozdelenie spoločnosti na úzku vrstvu bohatých a rozširujúcu sa vrstvu chudobných a doslova miznutie strednej vrstvy spoločnosti. Aká je situácia v tomto smere na Slovensku, teda v sociálnej oblasti, spomenul, čomu som bola veľmi rada, vo včerajšom svojom vystúpení aj pán prezident Gašparovič.

Čísla z medzinárodných hodnotení o percente chudoby v spoločnosti uvádzajú 21 % a zatiaľ stále rastúcej početnosti ľudí s existenčnými problémami uvádzajú 52 %, ako aj analýza Finančného ústavu Ministerstva financií Slovenskej republiky o tom, že stále sme ešte nedosiahli úroveň reálnych miezd z roku 1989, sú známe. Netreba ich teda ďalej rozvádzať. Rovnako aj čísla o disparitách medzi regiónmi Slovenska, ktoré sú značným rizikom pre kultúrnu, sociálnu, ekonomickú - a prečo zakrývať - aj politickú súdržnosť alebo, ak chcete, kohéziu Slovenska. Treba čestne povedať, že nie všetky tieto problémy idú len na vrub predchádzajúcej vlády a terajšej opozície. Väčšina a povedala by som drvivá väčšina týchto problémov a rozdielov však vznikla za obdobie 8-ročného ich vládnutia. A je to priamy dôsledok toho, čo vyznávala bývalá koalícia. To znamená bezbrehé uplatňovanie ideológie neoliberalizmu, ktorý sa dá preložiť heslom "Postaraj sa každý sám o seba", na čo však nevytvorila vláda patričné podmienky. Dovolím si tvrdiť, že dôsledky tejto politiky v určitých smeroch táto krajina, žiaľ, bude pociťovať ešte veľmi, veľmi dlho.

Ako sa vyvíja napríklad nezamestnanosť po roku 1998, je nám viac-menej známe. Podľa posledného výberového zisťovania pracovných síl, ktorý realizoval Slovenský štatistický ústav, presnejšie je to Bulletin z tohto ústavu č. 8 z 18. 10. 2006, bolo v 2. štvrťroku 2006 v Slovenskej republike 357 100 nezamestnaných osôb. Z toho až 74,4 % boli nezamestnaní dlhšie ako 1 rok, 266 000 osôb - a v tom je takmer 50 %, teda 129 400 osôb - dlhšie ako 4 roky. Tých, dovolím si povedať, už ťažko niekto naučí pracovať a tento zvyk sa prenáša generačne. Z celkového počtu nezamestnaných, to je 82,9 %, je vo veku 15 až 49 rokov. Teda nie je pravda to, čím argumentuje často opozícia, že dlhodobo nezamestnaní sú predovšetkým starší ľudia alebo nezamestnaní neuplatniteľní na trhu práce sú starší ľudia. Rovnako nie je ani pravda, ako sa často iba uvádza, že ide prevažne o ľudí so základným vzdelaním. Z celkového počtu nezamestnaných je plných 72,4 %, teda takmer 26 000 osôb, vyučených, má stredné, úplné stredné alebo dokonca vysokoškolské vzdelanie, tých je 10 800 osôb.

Aj to spadá pod to, a preto to uvádzam, čo som hovorila, že neoliberalizmus ste uplatňovali ako koalícia, ale podmienky na to, aby sa človek mohol postarať sám o seba, ste nevytvorili. A to ide na vrub vám ako bývalej koalícii.

Môžete namietať a možno sčasti aj oprávnene, že časť týchto ľudí nezaregistrovane pracuje v zahraničí. Áno, aj taký argument často od vás počúvame. Lenže treba povedať, časť týchto ľudí sa už nevráti a je definitívne pre tento štát stratená, časť nerozvíja svoju kvalifikáciu, ale hlavne - a to je najdôležitejšie z pohľadu Slovenska - tvoria hodnoty pre niekoho iného. Samozrejme, nie sme proti tomu, aby hlavne mladí ľudia získavali poznatky a rozvíjali svoju kvalifikáciu aj v zahraničí. Doma však bolo a aj bude treba vytvoriť také podmienky, aby ľudia mohli hodnoty tvoriť predovšetkým tu, na Slovensku, pretože ide o miliardy korún aj pri dnešnej úrovni produktivity práce.

Ak to mám stručne zhrnúť, musím povedať, že posledných osem rokov v mene vytváranej a, bohužiaľ, aj sčasti realizovanej ideológie neoliberalizmu sa vláda snažila, obrazne povedané, hnať ľudí do raja, pravdaže do raja podľa svojich predstáv, palicou. Nie zriedka aj za cenu porušovania Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných ľudských práv a slobôd, čoho napríklad sú aj dôkazom nálezy Ústavného súdu, mám teraz na mysli invalidných dôchodcov. Pán premiér Fico nazval pána Kaníka "sociálnym netvorom". Ja sa k jeho tvrdeniu v plnej miere pripájam.

Ak som uviedla, že prvým cieľom je dodržiavanie podmienok Maastrichtu, avšak bez tých sociálnych negatív a excesov, o ktorých som hovorila, tak druhým, veľmi vážnym širokospektrálnym cieľom je - a to chceme zdôrazniť hlavne za Slovenskú národnú stranu aj v spolupráci s našimi koaličnými partnermi - tento rozpočet poľudštiť. A chcela by som, aby ste aj vy predstavitelia opozície to počúvali ako nové slovo, ktoré tu osem rokov nebolo, poľudštiť ho z pohľadu sociálneho postavenia jednotlivca, rodiny, tak aj sociálneho, ekonomického rozvoja regiónov.

Ak to môžem zhrnúť, tak na rozdiel od rokov predchádzajúcej vlády sa rozpočet vracia a podstatne viac stavia na európskej sociálnej kultúre, jej sociálno-historických tradíciách a sociálnej solidarite, ktorá historicky bola a vždy aj slovenskej spoločnosti bude vlastná.

Kto pozorne študoval návrh rozpočtu aj zákony schvaľované v tejto súvislosti, musel si všimnúť, že rozpočet nie je paternalistický a vychádza - a to tiež veľmi oceňujeme - z reálnych možností tejto ekonomiky. Je v ňom zakomponovaná aj nevyhnutná reštrikcia na výdavky a tlak na efektívnosť ich použitia a zároveň ich reštrukturalizácia v prospech cielenej solidarity tak, aby reformy alebo pokračujúce reformy, alebo reformy aj cez rozpočtovú politiku a rozpočet ľudí menej boleli. Rozpočet vychádza z programového vyhlásenia vlády a vytvára predpoklady pri opatrnosti v prvom roku, aby programové ciele v priebehu celého štvorročného obdobia tejto vlády boli splnené.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dôvodov, ktoré som doteraz uviedla, klub poslancov Slovenskej národnej strany bude hlasovať za tento rozpočet a dovoľujeme si vás vyzvať, aby ste tento rozpočet tiež podporili.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby táto moja výzva nebola chápaná ako o pokus obmedziť ďalšiu diskusiu alebo kritiku rozpočtu. Úprimne hovoríme, sme za každú vecnú a konštruktívnu kritiku, ktorá prinajmenšom keď nezlepší, tak aspoň nezhorší štruktúru a parametre rozpočtu a filozofiu jeho zamerania.

Chcem však tiež zdôrazniť, že odmietame kritiku, ktorá sa objavuje v poslednom čase z radov opozície, a odmietame ju preto, lebo postráda vôbec elementárnu logiku. Keď niektorí vaši predstavitelia, predstavitelia opozície, tvrdia, že na jednej strane vláda neplní volebné sľuby a na druhej strane táto vláda príliš rozdáva. Rovnako aj rôzne vyhlásenia typu, že táto vláda nemá odborníkov, tých máme my. Takéto tvrdenia odzneli v televízii z úst podpredsedu SDKÚ a pána poslanca Mikloša.

Čo k takej kritike a k takýmto tvrdeniam dodať? Snáď len toľko, že táto vládna koalícia si neosobuje právo na výlučnosť správnosti svojich názor a nedegraduje schopných ľudí a inteligenciu na úzku skupinu politicky spriaznených odborníkov vyznávajúcich jedinú ideológiu, a to ideológiu odľudšteného neoliberalizmu, ktorý tu, bohužiaľ, vládol celých osem rokov. Táto vládna koalícia si však vyhradzuje právo, tak ako som to uviedla v prvej časti svojho vystúpenia, robiť politiku ľudskejšiu, robiť politiku omnoho sociálnejšiu a zároveň harmóniu so zlepšovaním podnikateľského prostredia a rozvoja podnikateľských aktivít. Toto je tá hlavná správa, ktorú obsahuje tento rozpočet.

Ak teda existujú takého protichodné hodnotenia návrhu rozpočtu, je to dôkazom toho, že vláda sa chová zodpovedne aj s ohľadom na možný budúci vývoj ekonomiky. Teda s ohľadom na vytváranie predpokladov vecného napĺňania podmienok na realizáciu jeho zámerov. Pravdepodobne sa väčšinou zhodneme v tom, že makroekonomické proporcie rozpočtu sú postavené správne. Nebudem ich rozvíjať, podrobne sú popísané v kapitole č. 1 návrhu rozpočtu Vývoj makroekonomického prostredia. Tieto makroekonomické parametre vychádzajú z pozitívneho vývoja ekonomiky za posledné približne dva roky a prognózy na ďalšie roky nasledujúce. Objektívne treba priznať, že tieto priaznivé parametre sú aj sčasti, no nielen, zásluhou hospodárskej politiky predchádzajúcej vlády, predovšetkým po roku 2004. Samozrejme, aj za cenu tých sociálnych excesov, ktoré spôsobila.

Treba však zároveň vziať do úvahy i to, že tieto priaznivé makroekonomické východiská a parametre, na ktorých rozpočet stavia, operujú aj s určitými podmienečne silne neurčitými prvkami. Ja o nich budem ďalej hovoriť. Chcem však povedať, že sme veľmi radi, že v tomto rozpočte sa aj s týmito podmienečne silne neurčitými prvkami pracuje a zaoberá rozpočet už teraz. Je ich celý rad, ja spomeniem len niektoré.

Po prvé. Posledné dva roky slovenská ekonomika ťažila z rastu svetovej ekonomiky, ktorá vyvolala pre tento rok aj oživenie ekonomiky krajín Európskej únie s predpokladom ich mierneho ekonomického rastu aj v roku 2007. Sú to krajiny, kam smeruje 85,6 % nášho vývozu. Americká ekonomika však už tempo rastu v tomto roku zmiernila. Tým do istej miery podmienila aj rast ekonomiky krajín Európskej únie na rok 2007, čo môže mať dosah hlavne po roku 2007 aj na tempo rastu našej ekonomiky.

Po druhé. Slovenská ekonomika už dnes je na hrane svojich produkčných možností a nábehom dvoch veľkých automobilových investícií PSA Citroën a Kia, tam má šancu zostať aj na budúci rok. Ťažiť z nich a z tohto bude možné len vtedy, ak oživenie ekonomík krajín Európskej únie bude trvať aj v roku 2007 a bude relatívne dostatočne veľké a stabilné. To znamená, že bez rýchlej sofistikácie našej produkcie vrátane domácich dodávok pre automobilový priemysel, aj pri jeho konjunktúre, nemusí sa to výraznejšie prejaviť na salde zahraničného obchodu, a tým aj na raste HDP.

Po tretie. Vychádza, že v roku 2007 sa dostaneme zhruba na vrchol konjunkturálnej krivky, ktorá sa začne lámať smerom ku nižším tempám rastu. Zachovanie dostatočného tempa rastu si bude vyžadovať nielen nové investície vrátane zahraničných, ale hlavne štrukturálne technologické, technické a priestorové, to znamená na rozvoj regiónov zamerané zmeny v ekonomike.

Po štvrté. Časť slovenskej ekonomiky ťaží aj z posilňovania slovenskej koruny a vývoja cien ropy a plynu na svetových trhoch. Odhadnúť však tento vývoj na rok 2007 a ďalšie roky nesie veľký stupeň neurčitosti. Iste, vo východiskách rozpočtu sa tým však nepriamo počíta. Faktom však zostáva, že to môže nielen pozitívne, ale predovšetkým negatívne ovplyvniť ziskovosť podnikov, výber daní, a tým predovšetkým príjmovú, ale aj výdavkovú stránku rozpočtu.

Po piate. Jednak pohyb svetových cien surovín vrátane energonosičov, ale aj rast vnútorného spotrebiteľského dopytu podporený rastom miezd a tiež úverová politika bánk môže vytvoriť tlak na infláciu, a tým aj splnenie kritéria Maastrichtu, pokiaľ ide o infláciu. A tu je práve najväčšie riziko nesplnenia maastrichtských kritérií na zavedenia eura. Bude si to vyžadovať tvrdú menovú politiku a je dobré, že vláda v tomto smere v rozpočte uplatňuje prezieravú politiku, pokiaľ ide o verejné výdavky a investície.

A na koniec po šieste. Protipólom potrebnej tvrdej menovej politiky aj možného obmedzenia súkromnej a verejnej spotreby môže byť efekt obmedzenia tempa rastu ekonomiky. Zatiaľ len z neurčito definovateľnými dosahmi aj do príjmov štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov a možno aj deficitu štátneho rozpočtu.

Týchto niekoľko príkladov z oblasti vonkajších, ale aj vnútorných vecných podmienok, ktoré môžu mať dosah na naplnenie zámerov rozpočtu, signalizuje, že vláda pri zostavovaní rozpočtu sa musela vyrovnať s celým radom zložitých a často protichodných podmienok. A ja chcem povedať, že sme veľmi radi, že vláda túto úlohu excelentne zvládla. Navyše musela v rozpočte zohľadniť aj ako dedičstvo v minulosti napríklad deficit Sociálnej poisťovne na úrovni približne 20 mld., čo trebárs predchádzajúca vláda nemusela.

Ak teda vláda predstavila rozpočet, ktorý vytvára predpoklady na napĺňanie maastrichtských kritérií na prijatie eura v roku 2009 a zároveň v rovnováhe je to aj sociálne únosnejší rozpočet s tendenciou postupného plnenia programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti, potom treba povedať a priznať aj za opozíciu, že konala nanajvýš zodpovedne. Dovolím si tvrdiť vzhľadom na možné riziká, o ktorých som hovorila, že aj veľmi obozretne - a to oceňujeme. Nie som totiž presvedčená, že občania Slovenskej republiky a táto spoločnosť by zniesli opätovne nejaké dodatočné balíčky opatrení alebo úpravy rozpočtu, rozumej dodatočné zdaňovanie v priebehu roka, ako sa to stalo za osemročného pôsobenia predchádzajúcej vlády pravidlom, a už vôbec nie stagnáciu alebo prepad životnej úrovne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak som v časti hodnotenia filozofie, zámerov a cieľov rozpočtu uviedla, že klub poslancov Slovenskej národnej strany bude za tento rozpočet hlasovať, tak zodpovednosť a obozretnosť, s akou vláda pristúpila k spracovaniu návrhu rozpočtu z pohľadu vecných podmienok na jeho naplnenie, je druhým zásadným dôvodom, prečo znovu môžeme povedať, že zaň hlasovať budeme a budeme hlasovať s čistým svedomím.

Prepáčte, panie poslankyne a páni poslanci, že si na základe uvedeného ešte raz dovoľujem vás vyzvať, aby ste rozpočet podporili bez ohľadu na svoje politické tričko.

Zároveň si dovoľujem oceniť aj tie hlasy a kritické pripomienky, ktoré vecne pomáhajú rozpočet zlepšiť, nerozbíjajú ho ako celok a nesnažia sa z neho vytĺkať politický kapitál.

Úplne na záver však ešte mi nedá povedať jednu poznámku. Pozorne som počúvala návrhy a pripomienky opozičných poslancov k rozpočtu. Zdalo sa mi, ak nemám pravdu, ma opravte, akoby mnohé z nich chceli sociálne rozpočet zlepšiť, pretože vraj nie je dosť sociálne dosť dobrý k ľuďom. Pýtam sa však, lebo mi to proste nedáva logiku, panie poslankyne a páni poslanci z opozície, prečo ste tieto odporúčania a návrhy, ktoré uplatňujete teraz a tak vehementne bojujete za sociálne najslabších, neuplatnili v rozpočte minulých rokov, veď ste vládli osem rokov? A prečo ste osem rokov dozadu robili pravý opak toho, čo tu teraz robíte ako v mene ľudu a v mene sociálneho zlepšenia?

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP