Čtvrtek 7. září 2006

 

Tretí deň rokovania

4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. septembra 2006 o 14.14 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnešné popoludňajšie rokovanie 4. schôdze, ktoré otváram, začneme pravidelným bodom

hodina otázok.

Dovoľte mi niekoľko poznámok na úvod. Je to po prvýkrát v novom volebnom období, chcem preto upriamiť vašu pozornosť na niektoré skutočnosti, a to najmä, chcem upozorniť nových pánov poslancov, pani poslankyne, že podľa § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mali byť otázky stručné a mali by aj umožniť stručnú odpoveď a z technických dôvodov by mala byť každá otázka napísaná na určenom tlačive maximálne v rozsahu 5 riadkov. Každá otázka musí byť napísaná a predložená osobitne. Upozorňujem na to aj preto, že niektoré otázky, aj tie, ktoré boli vyžrebované, sú relatívne komplikované a do budúcnosti to môže spôsobovať problém. Samozrejme, rešpektoval som, že začíname, ale do budúcnosti naozaj vás chcem požiadať, aby sme sa držali príslušného § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 14 otázok predsedovi vlády a členom vlády 54 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nebudú členovia vlády odpovedať.

Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého poprosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomného ministra zahraničných vecí pána Kubiša budem zastupovať ja, neprítomného Františka Kašického bude zastupovať minister pán Robert Kaliňák a neprítomného ministra zdravotníctva pána Valentoviča bude zastupovať pani ministerka Viera Tomanová.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem vás požiadať, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované pánu predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka, ktorá bola vyžrebovaná pre pána premiéra, je od pána poslanca Martina Fronca: "Pán premiér, z vášho vyjadrenia v médiách som sa dopočul, že sa chystáte zrušiť krajské školské úrady. Aký prínos pre školstvo a aké finančné úspory z ich zrušenia očakávate?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010, je úlohou tejto vlády v záujme racionalizácie štátnej správy urobiť analýzu činnosti krajských školských úradov a, podčiarkujem, postupnými krokmi vykonať opatrenia s cieľom zefektívniť riadenie a správu regionálneho školstva.

Ako jeden z prvých krokov vláda Slovenskej republiky navrhuje vykonať systémové opatrenia v oblasti financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v nadväznosti na decentralizáciu financovania v oblasti školstva. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky navrhne také legislatívne opatrenia, ktoré v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie zabezpečí financovanie uvedených neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2007. Týmto krokom sa zmenší objem činnosti krajských školských úradov o financovanie uvedených neštátnych škôl a školských zariadení.

Ďalším krokom bude priame poskytovanie finančných prostriedkov z ministerstva školstva na samosprávne kraje s účelovým určením na financovanie škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Následne vláda Slovenskej republiky po prerokovaní so zástupcami orgánov územnej samosprávy prehodnotí možnosť presunúť z niektorých ďalších kompetencií v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a z krajských školských orgánov konkrétne na orgány územnej samosprávy. Týmito krokmi chce vláda zefektívniť riadenie a správu školského systému vrátane krajských školských úradov.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Zapnite, prosím, pána poslanca Fronca.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne.

Pán podpredseda vlády, musím povedať, že ste mi neodpovedali na to, pretože otázka neštátnych školských zariadení je iná otázka. Mimochodom, z 38 miliárd to predstavuje 0,5 druha miliardy, čiže to je z toho veľkého celku veľmi malá čiastka. Ale rád by som vám povedal, a v dobrom, čo si myslím, že po prvé neušetríte tým nič. Nechajte si od pána ministra školstva zistiť, koľko stoja mzdové náklady pracovníka školského úradu na obci a koľko pracovníka krajského školského úradu. To je po prvé.

Po druhé štát, ako sa bude musieť starať o školy, kde sú deti s postihnutím, tam jedno dieťa stojí napríklad, keď ide o autistu, stá tisíce korún a obce by to určite nerobili podľa mňa v tomto prípade tak, ako to dokáže urobiť štát. Tak isto školy, ktoré vznikli na základe medzinárodných zmlúv.

A tretia vec, ktorú by som rád povedal, ma trochu prekvapuje tento postup z vašej strany, pretože istú štátnu ingerenciu, si myslím, že v školstve treba. A toto je vlastne postup, ktorým sa štát zbavuje zodpovednosti za školu. Nemyslím, že je to dobré a nie je to ani vlastné podľa mňa strane, akou ste vy, to znamená strana ľavicového typu. Krajské školské úrady som presadil možno aj napriek niektorým členom koalície v minulosti, preto som presvedčený, že štát istú ingerenciu má mať v oblasti vzdelávania, aby mohol vykonávať aj štátnu politiku. A mnohé krajiny, uvediem ako príklad Anglicko, ktoré veľmi ťažkým spôsobom sa snaží zaručiť, aby z toho rozdrobeného systému školstva vytvorilo systém, kde istá ingerencia štátna je. Z tohto pohľadu som vám to chcel povedať, pretože si myslím, že ten postup, ak by sa tu udial, nebol by v prospech nášho vzdelávacieho ... (Prerušenie vystúpenia po uplynutí časového limitu.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Teraz budem, pán poslanec, hovoriť za seba, lebo pán premiér tu nie je, ale musím zopakovať, čo sa uvádza v programovom vyhlásení vlády.

My skutočne chceme prehodnotiť túto činnosť a myslím si, že činnosť aj špecializovanej štátnej správy a teraz konkrétne, krajských školských úradov si žiada prehodnotenie a predovšetkým v tej oblasti, aby tie zdroje, ktoré idú cez krajské školské úrady, a teraz hovorím, na verejné školy teda regionálneho a obecného charakteru, aby mohli ísť buď priamo na zriaďovateľov a môj osobný názor, najideálnejšie, keby sme dokázali nastaviť tie parametre, ale to je hudba budúcnosti, aby to išlo priamo na jednotlivé školy. To je najideálnejšia cesta, ale, samozrejme, k tomu treba dospieť a naozaj urobiť isté modelové analýzy v tejto oblasti a nakoniec sa rozhodnúť, či ísť touto cestou.

Je pravda, že v mnohých štátoch Európskej únie a konkrétne, keď ste hovorili o Veľkej Británii, kde mali veľmi decentralizované školstvo, prichádzajú s tendenciou nieže centralizovať, ale istým spôsobom po analýzach, že sa im rozpadá v niektorých oblastiach tá kvalita vzdelávania, chcú v podstate zjednotiť tento systém, aby bola istá ingerencia hlavne zo stránky niektorej časti obsahovej, možnože tých 60 % alebo 50 %, aby sa v podstate aj tá kontrolná činnosť využívania tých prostriedkov, ktoré idú na jednotlivé školy, mohla z verejných zdrojov výraznejšie kontrolovať ako na jednej strane zo strany zriaďovateľov samosprávy, tak zo strany štátu, keď tam tie zdroje verejné idú.

Opakujem, že treba vážne tieto veci analyzovať, nehovorí sa tam jednoznačne ani o termíne. Ministerstvo školstva dostalo úlohu, aby tieto veci analyzovalo, aby zvážilo, samozrejme, lebo vieme o tom, že tam sú špeciálne školy, o ktorých ste hovorili a vieme, že sú tam školy, ktoré sú z hľadiska medzinárodných zmlúv financované a ktoré majú, nazvime, niekedy nadregionálny charakter a takýmto spôsobom treba tie veci zabezpečovať a ďalej je dôležitá úloha, aby sa nevnímal ten školský úrad len ako distributér peňazí - team provider, že má aj iné úlohy, ako je úloha v podstate aj metodickej činnosti s väzbou na tie rôzne uzlové metodické úrady, ktoré zriaďuje samospráva.

Ja si stále myslím, že zvýrazniť, samozrejme, pre krajské školské úrady v budúcnosti si bude žiadať aj posúdenie kontrolnej činnosti, pretože potom, keby sme to chceli raz dostať tak, že to bude priamo z rezortu, pôjdu peniaze na školu, tak musí sa zabezpečiť na rezorte nejakým spôsobom kontrola a nebude na to stačiť ani Najvyšší kontrolný úrad a budeme musieť ten systém kontrolný zabezpečiť. Znovu opakujem, je to názor, ktorý sa pripravuje, ktorý sa analyzuje, ktorý sa bude modelovo hodnotiť a vážiť a na základe tohto hodnotenia a tých výsledkov sa rozhodneme ako ďalej.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Gál: "Vážený pán premiér, čo je dôvodom toho, že ďalšiu investíciu Samsungu na juhu Slovenska táto vláda nepodporuje?"

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, pretože vaše otázky vzájomne - teda ja budem odpovedať, dovolím si aj na tú otázku č. 5, aj tú otázku č. 12, lebo sú v podstate podobné, ale majú trošku inú formuláciu, ale cieľ je v podstate rovnaký. Ja si dovolím, lebo by som stále opakoval, pretože tieto otázky súvisia, dovolím si poskytnúť jednu odpoveď.

Vláda Slovenskej republiky víta ponuky potenciálnych investorov a dôkladne zvažuje podmienky, za akých poskytne investorom svoju podporu. V súčasnosti rokuje s viacerými investormi, ktorí prejavili záujem o investovanie v Slovenskej republike v rôznych regiónoch. Na druhej strane vláda citlivo zvažuje všetky informácie, ktoré poskytne pred ukončením rokovaní, pretože väčšina investorov si vyhradzuje právo sama oznámiť umiestnenie svojej investície v konkrétnej krajine, či v štáte a často do poslednej chvíle, najmä po skúsenostiach s výkupom pozemkov pre spoločnosť Kia, žiadajú utajiť aj lokalitu, v ktorej predpokladajú umiestnenie svojej investície.

V priebehu rokovaní potencionálnemu investorovi ponúkame na výber rôzne lokality. Konečné rozhodnutie je však vždy na jeho zvážení. Rád by som pritom pripomenul, že v Slovenskej republike máme viacero lokalít, ktoré sú na tom z hľadiska zamestnanosti v podstate horšie ako okolie Galanty, napríklad Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a ďalšie, v ktorých by sme tiež radi privítali zvýšený záujem investorov. V tejto súvislosti by som rád pánovi poslancovi pripomenul, že mesto Galanta dostalo významnú podporu na rozvoj regiónu v sume vyše 25 mil. korún, takže vláda robí maximum pre to, aby aj do Galanty a jej okolia prišli investori do stavebne pripravených území. Je však výsostným právom investorov, aby sa sami rozhodli, kde umiestnia svoju investíciu. My im to môžeme poradiť, ale nie nariadiť. Ak sa teda niektorý z investorov rozhodne investovať práve v Galante, vláda je pripravená poskytnúť mu zodpovedajúcu štátnu pomoc. Predseda vlády to vyjadril aj pred niekoľkými dňami počas návštevy Galanty a oficiálneho otvorenia tamojších nových expanzných aktivít Samsungu, pričom poďakoval jeho prezidentovi za investície do hightechnology a vyjadril, že práve investície s vyššou pridanou hodnotou bude táto vláda podporovať.

A ešte vám odcitujem to, čo je uvedené v programovom vyhlásení tejto vlády za túto oblasť v časti Investície a regionálny rozvoj: "Vláda Slovenskej republiky sa v oblasti investícií zameria na zlepšenie podmienok pre ich podporu pri zachovávaní kontinuity prijatých pravidiel na poskytovanie individuálnej štátnej pomoci s dôrazom na podporu investičných projektov z oblasti znalostnej ekonomiky a projekty s vyššou pridanou hodnotou. Vláda Slovenskej republiky pripraví nový zákon o investičných stimuloch, ktorý zabezpečí rovnoprávnosť domácich a zahraničných investorov a transparentnosť procesu poskytnutia investičných stimulov. Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón ako nástroj regionálneho rozvoja a zmenšovania disparít medzi jednotlivými regiónmi. Vláda Slovenskej republiky analyticky zhodnotí efektívnosť poskytovania investičných stimulov vo väzbe na regionálny a ekonomický rozvoj Slovenskej republiky".

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka? Zapnite pána poslanca Gála.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, tie slová, ktoré ste povedali, by potešili každého, kebyže tá realita nebola troška iná. Práve tie mediálne vystúpenia pána premiéra boli iného rázu. Samsung je rozhodnutý. Keď už sa rozhodne pre Slovensko, tak je sčasti rozhodnutý, že tú investíciu by lokalizoval v okolí Galanty práve preto, že tam má logistické centrum a má tam výrobné haly. Ale keď vláda nebude podporovať, lebo tam jasne bolo povedané, že kebyže sa Samsung rozhodne pre Slovensko, vláda by podporovala iný región, inú oblasť. Práve, keď Samsung sa rozhodne, ono to podmieňuje s tým, aby dostal určitú podporu od vlády, rozhodne pre Slovensko, rozhodne sa pre Galantu, tak určite by bolo racionálne od slovenskej vlády, keby túto investíciu podporovala a nie podmieňovala, že dobre, keď prídete na Slovensko, tak by sme vám odporučili nejaký iný región, že pre nich to bude len výhodné, keď tam majú logistické centrum, kam bude prúdiť tovar a odtiaľ bude transportovaný ďalej. Budú tam mať ďalší závod, odkiaľ sa niektoré komponenty budú prevážať do toho ďalšieho závodu. Nebude pre nich veľmi logické, aby kamiónovú dopravu z jedného závodu do druhého zabezpečovali cez nejakých 400, 500 km.

Prosím preto slovenskú vládu, aby podporovala investíciu Samsungu do Galanty, do okolia Galanty.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán podpredseda, budete reagovať?

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Len krátko, skutočne, pán poslanec, vy dobre viete, že na tom otvorení toho logistického centra som sa zúčastnil aj ja a poznám, bol som na mnohých rokovaniach, poznám celkovú situáciu, kde výrazne podporujeme pri týchto rokovaniach z hľadiska, že som zodpovedný, pre znalostnú spoločnosť ako vicepremiér, práve tie výraznejšie investície, ktoré idú do vývojových a výskumných oblastí a to sa týka, samozrejme, aj týchto významných investícií, ktoré prichádzajú zo zahraničia, pretože karosársko-montážnych podnikov na Slovensku je takmer už dostatok a z toho dôvodu, znovu podčiarkujem, je v rozhodnutí investora, samozrejme, kam svoju investíciu bude orientovať, do ktorej oblasti, to je jeho rozhodnutie, to je po prvé, a my nemôžeme nijakým spôsobom do toho vstupovať. Keď sa investor rozhodne investovať do tej a do tej oblasti, tak my môžeme tú investíciu zvážiť, zvážiť tie podporné investičné stimuly...

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že uplynul čas.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: (Už končím.) ... zvážiť tie investičné stimuly a na základe toho rozhodnúť a podporiť takúto investíciu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Čas určený na odpovede na otázky položené premiérovi uplynul. Ďakujem, pán podpredseda, za vaše odpovede.

Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvú otázku položil pán Dušan Jarjabek a je určená podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi a znie: "Pán podpredseda, čo chce vláda urobiť, aby podnietila záujem bádateľov o skúmanie dejín a slovenskej kultúry a ako umožní prienik výsledkov bádania do podvedomia celej spoločnosti?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda, samozrejme, v tejto oblasti môže veľa urobiť a myslím si, pokiaľ mám tie skúsenosti v tejto oblasti, nemusí ani podnecovať záujem bádateľov o skúmanie dejín, či už slovenských alebo stredoeurópskych alebo európskych a samotnej slovenskej kultúry. Som veľmi rád, že za posledné dvadsaťročie nám vyrástla nová, mladá generácia historikov, ktorá má veľký záujem o komplexný výskum slovenských dejín a slovenskej kultúry, teda nielen o kompilácie z publikovaných titulov, to znamená, že z päť titulov napríklad z oblasti dejín bolo zvykovo napísať šiesty titul, to znamená najmä archívny výskum, a to v zahraničí i doma. A v tomto by mohla výraznejšie pomôcť aj Agentúra pre výskum a vývoj pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, keď tam také projekty prídu. Pretože výskumy najmä heuristické v zahraničných archívoch si vyžadujú značné prostriedky a tie, samozrejme, sú potrebné na komplexne pripravené projekty.

Susedné štáty, ako je Maďarsko, Poľsko a Česká republika, investujú značné finančné zdroje do takéhoto výskumu. Pre slovenské dejiny sú to najmä archívy v Ostrihome a vo Vatikáne, v Budapešti, Krakove, Prahe, Viedni, v Moskve a Berlíne, ale, samozrejme, aj v Londýne, v Paríži a vo Washingtone, pokiaľ ide najmä o najnovšie dejiny 20. storočia. Vláda bude uvažovať aj o udelení grantov na takéto tematické výskumy, nielen však pre inštitúcie, to bola chyba v minulosti, ale na jednotlivcov a kolektívy prostredníctvom interdisciplinárnych projektov.

Čo sa týka prieniku výsledkov bádania do spoločnosti, musíme napríklad významnejšie podporiť také renomované časopisy, ktoré v minulosti podporu dostávali aj z ministerstva školstva, ale treba ešte výraznejšie ich podporiť, ako sú časopis História alebo Historická revue, ale aj programy dokumentárne, cielené v tejto oblasti pre Slovenskú televíziu verejnoprávnu a Slovenský rozhlas.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Moja podotázka sa mala týkať práve toho grantového systému, ale vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády hovoril aj o tejto oblasti, tak skutočne chcem sa len poďakovať a chcem len veriť, že sa tento systém, o ktorom ste hovorili, pán podpredseda, bude týkať aj verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pado a je určená podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a znie: "Vážený pán minister, pri vašom vystúpení počas prerokúvania PVV 4. 8 2006 ste povedali: Keď o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viac a nie sú odsúdení doposiaľ. Na moju otázku, pán minister, ako viete, že na slobode je 10 000 páchateľov, ak ich súd neodsúdil? ste odpovedali: Ako vyplýva zo štatistickej ročenky, na tých číslach si trvám. Štatistická ročenka, na ktorú sa odvolávate, hovorí: prehľad o trestnej agende na okresných súdoch; počet vecí a osôb vo veciach; SR rok 2006 došlých vecí: 31 499, osôb: 39 778; vybavených+vecí: 28 697, osôb: 35 944; nevybavených+vecí: 19 648, osôb: 26 937. Pán minister, čo vás oprávňovalo tvrdiť, že o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viacej a nie sú odsúdení doposiaľ? To v SR už neplatí, že páchateľom je ten, kto je právoplatne odsúdený? V SR neplatí prezumpcia neviny? Toto je oficiálny postoj ministra spravodlivosti a vlády SR?"

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán poslanec, musím konštatovať, že ste skutočne venovali pozornosť môjmu vystúpeniu v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, čo ma úprimne teší, nie však natoľko zase, ale na druhej strane, aby ste mali dôvod podozrievať mňa či dokonca vládu z porušovania zásady prezumpcie neviny, tú si veľmi ctím a ona ináč vyplýva aj z iných mojich rozhodnutí celkom flagrantne. Ako som vo svojom vystúpení povedal, že v roku 2005 bolo na slobode o takmer 10 000 páchateľov viac, než to bolo v roku 2001, resp. že neboli odsúdení, moje vyjadrenie bolo potrebné brať v celom kontexte a nie odvolávať sa výlučne na porušovanie prezumpcie neviny. V tomto prípade išlo z mojej strany jednoznačne iba o obrazné vyjadrenie, že o toľkom počte vecí nebolo rozhodnuté. Porovnával som totiž naraz počty neskončených vecí na okresných súdoch, a to za prvý a posledný rok 5-ročného sledovaného obdobia, teda rok 2001, rok 2005. Porovnaním prvého a posledného roku sa ukázal nárast nevybavených vecí o cca 10 000. Môžem však uviesť presné číslo, podľa Štatistickej ročenky za rok 2005 ide o 9 481 vecí. Pre vašu presnejšiu informáciu ide o údaj uverejnený na str. 43 citovanej ročenky. Avšak na vami položenú otázku musím reagovať aj protiotázkou. Z akých prameňov ste čerpali údaje, ktoré označujete ako Štatistickú ročenku za rok 2006? Taká ročenka bude totiž k dispozícii až v prvom polroku 2007. Predpokladám, že aj u vás došlo k nepresnému vyjadreniu, zrejme ste mysleli na údaje na str. 53, avšak ročenky za rok 2005. Čerpali ste teda z rovnakého zdroja ako ja. Na rozdiel odo mňa ste však vychádzali iba zo stavu za rok 2005. V tom prípade sú počty skutočne podstatne nižšie, ale na druhej strane nedávajú celkový obraz o reálnom stave nevybavených trestných vecí, resp. ich stúpajúcich tendencií. Toto bola podstata problému v danej problematike, na ktorú som poukazoval a ktorý považujem za potrebné riešiť z titulu neúmerného množstva neskončených vecí a prieťahov v súdnom konaní, za ktoré v Štrasburgu platíme nehorázne sumy.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, doplňujúca otázka. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Pada.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

Pán podpredseda vlády, no nemajte mi za zlé, iste aj v mojom prípade došlo k nesprávnemu číslu, je to z roku 2005, ako hovoríte, ale pokiaľ by to bolo tak, ako ste vraveli, alebo ako vravíte, mohli ste reagovať na moju doplňujúcu otázku už pri vašom vystúpení pri programovom vyhlásení vlády a povedať to, čo ste povedali teraz. A nie povedať, trvám na tých číslach. Ja som sa pýtal, na základe čoho môžete povedať, že na slobode je takmer 10 000 páchateľov viac. Ja trvám na tom, že páchateľ je ten, kto je odsúdený. A toto nie sú odsúdení. Ja hovorím o tom, o ničom inom nehovorím, pán podpredseda vlády. A keď už sme pri tom, pri počte nevybavených spisov, tak treba povedať, že v porovnaní s rokom 2001 v roku 2005 bolo oveľa viac došlých spisov a oveľa viac bolo spisov aj vybavených, takže treba spomenúť aj tieto údaje. Ďakujem pekne.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, trvám na tom, čo som povedal, lebo páchateľ je vždy ten, kto spáchal trestný čin a právoplatne odsúdený je až ten, čo má v rukách rozsudok. A my sme hovorili o páchateľoch a nie o právoplatne odsúdených. Takže v tomto smere medzi nami neexistuje žiaden rozpor. (Hlasy z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, poprosím vás o pokoj. Ďakujem.

Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Tibor Lebocký ministrovi pôdohospodárstva pánu Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: "Ako plánujete pomôcť neštátnym subjektom, ktoré sú rozhodnutiami štátnej správy životného prostredia obmedzované pri obhospodarovaní vlastného majetku, ba čo viac, obmedzenia vytvárajú podmienky pre následné poškodzovanie ich majetku v dôsledku požiarov."

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že veľmi správna otázka, veľmi dôležitá. Je skutočne situácia, keď zákon č. 543/2002 Z. z. umožňuje vstupovať organizáciám do rozhodovacieho procesu a ovplyvňovať dianie, resp. ovplyvňovať majetok všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorý sa obhospodaruje užívateľmi, buď štátnymi lesmi, resp. lesmi TANAP-u. V tejto súvislosti, keďže ide o dosť závažný problém, som inicioval 31. 7. vo vláde Slovenskej republiky a bola zriadená komisia pod uznesením č. 665 na riešenie problematiky racionálneho využívania lesných a poľnohospodárskych pozemkov.

Táto komisia začala pracovať, vytvorila si 4 pracovné skupiny. Prvá skupina sa zameriava na ochranu lesných a poľnohospodárskych pozemkov pred požiarmi, druhá skupina sa zameriava na správu drobných vodných tokov a ochranu pred povodňami, tretia skupina sa zaoberá tým, čo je teda v názve komisie, a štvrtá skupina sa zaoberá ochranou manažmentom chránených živočíchov a rastlín.

V tejto súvislosti teda je dôležité povedať, že sa tomu podrobne venujeme. V týchto súvislostiach, čo som hovoril i v doobedňajšom vystúpení, keď sme hodnotili kalamitu vo Vysokých Tatrách, aj kalamity, ktoré boli v Nízkych Tatrách, sme v týchto súvislostiach teda konštatovali, že budeme intenzívne na tom pracovať a zároveň som doobeda aj povedal, že sme sa dohodli s ministrom životného prostredia s pánom Izákom, že 14. septembra, tento mesiac spoločne navštívime Tatranský národný park a tu priamo na mieste spoločne sa presvedčíme o situácii, konkrétne teda v TANAP-e a spoločne prijmeme konkrétne opatrenia tak, aby sme veci, ktoré tu niekoľko, môžem už povedať, dva roky ležia zanedbané, aby sme ich pohli dopredu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Doplňujúca otázka.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán minister, pripravili ste určitý postup, ktorý je bezpochyby správny. Dovoľte mi, aby som vyslovil presvedčenie a som naozaj osobne presvedčený, že najdôležitejším bodom vašich prijatých opatrení je práve to stretnutie v Tatrách s pánom ministrom životného prostredia na tvári miesta a držím vám teda palce, aby ste sa naozaj dohodli a aby ste veľmi rýchlo prijali také opatrenia, aby sa naozaj tým požiarom a nielen požiarom, ale aj následným škodám biotického charakteru, aby sme naozaj zabránili. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Budete reagovať, pán minister?

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Nie, ďakujem. Ďakujem, vážený pán poslanec.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek a je smerovaná k podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny k pánovi Dušanovi Čaplovičovi a znie: "Pán podpredseda, v petržalskom Sade J. Kráľa stojí základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva. Kedy tam bude aj onen pamätník?"

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, podľa informácií, ktoré aj mám a ktoré som si aj vyžiadal a, samozrejme, ktoré aj poznám, pretože som sa tento rok zúčastnil na pamätnom stretnutí pri tomto pamätníku 5. júla na Deň sv. Cyrila a sv. Metoda, tak podľa tých údajov, ktoré sú uvedené a sú k dispozícii a každý má možnosť si ich pozrieť aj na internetovej stránke, pamätník sa navrhuje, ako ste správne povedali na druhej strane dunajského nábrežia, teda v Sade J. Kráľa v Petržalke a kde práve sa nachádza z 5. júla 2000 ten pamätný kameň, na ktorý upozorňujete, že tam už dosť dlho trčí a že sa nič v tej oblasti nerobí. Ide skutočne o 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z maďarského Tardosa, ktorý darovali tamojší Slováci pre tento pamätník. Úlohu koordinátora prípravy a realizácie pamätníka prevzalo na seba Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, ktorého vkladom je bezplatné vypracovanie úvodného projektu. Ten úvodný projekt je vypracovaný, pripravený a, samozrejme, teraz nastáva cesta realizácie a vybavovania ďalších krokov, ktoré sú potrebné pri výstavbe tohto pamätníka.

Organizáciu ďalších realizačných činností chce združenie zabezpečovať v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom, v minulosti už to podporil aj bývalý župan pán Roman, a s týmto sa aj stotožňuje terajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý túto aktivitu podporuje, ďalej s Krajanským múzeom Matice slovenskej, Združením spolkov Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska, Spoločnosťou priateľov Slovákov v Poľsku a ďalšími štátnymi i neštátnymi inštitúciami a organizáciami a, samozrejme, aj občianskymi združeniami.

Z hľadiska finančného zabezpečenia predpokladajú najmä účasť štátu podporenú štátnymi, tam by malo byť viaczdrojové financovanie, teda štátnymi z verejných zdrojov príspevok, ďalej samosprávnymi prostriedkami, konkrétne ide o Bratislavský samosprávny kraj a mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami v Slovenskej republike. Najdôležitejším zdrojom financovania budúceho pamätníka sa stala celonárodná a celosvetová zbierka, ktorá sa nazýva Sami sebe.

Treba povedať, že iniciatíva pokračovania tohto projektu je na strane uvedeného združenia, ktoré som spomenul, do istej miery odborne prepojeného aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalej samotného tohto združenia a prirodzene aj ďalších aktivít, s ktorými je toto združenie v kontakte. Chcel by som zopakovať, že táto požiadavka, na ktorú ste upozornili, sa nachádza aj medzi závermi a odporúčaniami ostatnej Stálej alebo poslednej Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v dňoch 12. až 13. mája tohto roku v Bratislave. Je na týchto troch uvedených subjektoch, ktorých som spomenul, aby spoločne pripravili komplexný materiál o pamätníku. Iniciatíve sa nikdy medze nekladú, len nie je potrebné všetko nechať v tej teoretickej alebo deklaratívnej rovine, ale treba pristúpiť ku konkrétnym skutkom. A keďže Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je orgánom štátnej správy, je v tejto veci pre vládu Slovenskej republiky hlavným partnerom a v prípade písomného materiálu jeho predkladateľom. Bežnejším a odporúčaným spôsobom by bolo vypracovanie žiadosti o finančnú dotáciu na tento projekt práve zo strany Svetového združenia Slovákov v zahraničí a v rámci toho grantového systému, ktorý sa trošku obohatil a takýto projekt by som výrazne a osobne veľmi rád podporil.

Ďakujem vám pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Doplňujúca otázka. Nie.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pado podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a znie: "Vážený pán minister, pri vašom vystúpení počas prerokúvania programového vyhlásenia vlády 4. augusta 2006 ste povedali: Keď o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viac a nie sú odsúdení doposiaľ. Na moju otázku, pán minister... (Hlasy a šum v sále.) Aha.

Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán Dušan Jarjabek, ten je tu, pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi a znie: "Pán minister, v akom horizonte bude ministerstvo školstva riešiť naliehavú potrebu investovať do skvalitnenia podmienok pre vysokoškolskú prípravu mladých umelcov? Mám na mysli najmä rekonštrukciu Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici."

Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, budem veľmi stručný, stavba je zaradená do menovitého zoznamu stavieb na obdobie rokov 2005 až 2007 s celkovým investičným nákladom 39,5 mil. Sk, k dnešnému dňu je prestavaných 15 mil. Sk, zvyšných 24,5 mil. Sk bude prestavaných podľa plánu do konca budúceho roka.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Doplňujúca otázka.

D. Jarjabek, poslanec: Pán minister, ďakujem veľmi pekne za informáciu a zároveň potvrdzujem teda kolegom z fakulty, že by boli veľmi radi, keby ste na túto fakultu zavítali a zoznámili sa na prahu miesta s tým, čo tam v skutočnosti existuje. Takže, prijmite to v tejto chvíli ako pozvanie a ďakujem za odpoveď.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Znie: "V akej fáze je výstavba cestnej komunikácie Košice - Miskolc a kedy budú odovzdané do užívania obchvaty obcí Tornaľa, Figa, Ožďany - a predpokladám, že má byť - Žiar nad Hronom a nie Ždiar nad Hronom?"

Pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážení kolegovia, samozrejme, vážený pán poslanec Köteles, na prvú časť otázky ohľadom nového cestného prepojenia medzi Košicami a Miskolcom môžem dať len čiastočnú odpoveď a to za úsek na slovenskom území, t. j. medzi Košicami a štátnou hranicou Slovenská republika - Maďarská republika, nadväzný úsek po Miskolc zabezpečuje maďarská strana.

Ja som deklaroval to, že musíme sa dohodnúť na medzinárodnom memorande s maďarskou stranou, mám sa v októbri stretnúť s ministrom hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky a tam si máme zadefinovať termín, v ktorom maďarská strana dokončí úroveň komunikácie po slovensko-maďarskú hranicu a na tento termín sa naladí aj slovenská strana. Slovenská strana má dobudovať na tomto úseku približne 14,5 km, čiže je to pre nás podstatne jednoduchší problém, ako pre maďarskú stranu, ktorá má vybudovať medzi Miskolcom a slovensko-maďarskou hranicou vyše 60 km, ale v zásade či maďarská strana, ak maďarská strana urobí štvorpruh po naše hranice, slovenská strana tých 14,5 km takisto v tom termíne, ktorý v tom medzinárodnom memorande alebo v tej dohode bilaterálne medzi Maďarskom a Slovenskou republikou zadefinujeme, čiže do tohto termínu urobí aj slovenská strana štvorpruh. Ak maďarská strana bude deklarovať dvojpruh, my takisto urobíme dvojpruh do toho termínu, ktorý bude v tej medzinárodnej dohode. V zásade je to rýchlostná cesta R4. Investorsky túto cestu zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, zabezpečuje ju zatiaľ v polovičnom profile, aktuálna je príprava v štádiu rozpracúvania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Naše stanovisko je to, že stavebné povolenie by sme chceli zabezpečiť v roku 2007 a v roku 2008 by mala začať stavba ako-taká a skončiť by mala v roku 2010. V prípade, že maďarská strana bude deklarovať termín skorší pre tých 64 km, samozrejme, vieme sa my naladiť v skoršom termíne v úrovni komunikácie, v úrovni toho cestného telesa v takom istom, ako bude maďarská strana, ako maďarská strana potvrdí.

Reálne termíny, čo sa týka tej ďalšej časti otázky, to je obchvat Tornaľa, Figa, Ožďany a Žiar nad Hronom. Obchvat obce Tornaľa bude ukončený, hovorím o pol profiloch, lebo tak je to aj rozvrhnuté, to je na rýchlostnej komunikácii R2, obchvat obce Tornaľa je rozostavaná stavba, bude ukončená v októbri 2006, obchvat obce Figa bude ukončený do konca roku 2007 s tým, že táto stavba má začať v októbri 2006, momentálne na spadnutie je už ukončenie tendra na túto stavbu, medzinárodného tendra. Obchvat obce Ožďany - bude ukončená stavba v októbri 2006. Výstavba obchvatu Žiaru nad Hronom to sú dve polohy, neviem, na ktorú konkrétne sa pán poslanec pýta, ale bude to R2 a táto výstavba by mala prebiehať v rokoch 2009 až 2012, je to 6,6 km úsek, alebo je to na R1, táto časť sa delí na, je to tiež ľudovo nazvané obchvat Žiaru nad Hronom, ale je to prvá etapa Žarnovica - Šášovské Podhradie a druhá etapa Žarnovica - Žiar a druhá etapa je Žiar - Šášovské Podhradie. Obidve tieto stavby by mali byť skončené do roku 2010, takto je to v pláne ministerstva dopravy, ako aj Národnej diaľničnej spoločnosti.

To je toľko k otázke č. 7.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Köteles, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister, boli ste veľmi konkrétny a takto sme získali už prvýkrát prehľad o tom, o konkrétnych zámeroch vlády Slovenskej republiky ako riešiť túto podľa nás veľmi tvrdú situáciu, ktorá vládne na juhu Slovenska.

Dovoľte mi položiť ešte jednu takú doplňujúcu otázku, možno bude moc konkrétna. Sme presvedčení, že blahobyt našich regiónov súvisí s tým, ako vytvárame tam cestnú infraštruktúru. Pre nás najtvrdší oriešok - Horský prechod Soroška, či existujú určité zámery vlády Slovenskej republiky ako to riešiť?

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Jednoznačne existujú. Zatiaľ som zadal nejakú štúdiu uskutočniteľnosti, aby sme, lebo najdôležitejšie je vybrať optimálny variant, taký, aby vyhovoval všetkým, ktorý, samozrejme, taký nikdy nebude, ale nejaké optimum a je to asi 6 km dlhý tunel, je jeden variant a druhý variant je pokúsiť sa riešiť túto komunikáciu tak, že bude v podstate skoro v osi železnice, to znamená, že nebude tam tunel, ale bude to krajom toho kopca nejako riešené, alebo toho prechodu kopca Sorošky riešené, to znamená na estakáde. Samozrejme, tunel je drahší aj z hľadiska výstavby, aj z hľadiska budúcej prevádzky je pomerne nákladný. Tá estakáda je lacnejšia aj z hľadiska výstavby, aj z hľadiska budúcej prevádzky s tým, že ak nám nevyjde estakáda, tak budeme musieť pristúpiť k tunelu, ale do roku 2010 nepredpokladáme dokončenie, chceme len urobiť prípravu aj tohto úseku tak, aby sa v ďalšom volebnom období dal zrealizovať. Dovtedy chceme, to je aj v programovom vyhlásení vlády, odstrániť bodové závady na úseku R2, rýchlostnej cesty R2, to znamená Zvolen - Košice a Soroška patrí medzi tieto bodové závady na tejto komunikácii, čiže chceme tam vo väčšej miere doplniť ten tretí predbiehací pruh v tých komplikovaných úsekoch, ale vlastná realizácia tejto stavby bude až po tomto volebnom období, resp. po roku 2010.

Ale uvažujeme o tom, je to v prípade, že sa dobuduje do roku 2010 R1 a R2 v tých veciach, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, ostal by jediný problémový úsek Soroška a musíme sa aj s týmto úsekom vysporiadať.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP