Středa 6. září 2006

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste pre mňa povedali jednu nepochopiteľnú vec, čomu celkom nerozumiem. Vy ste povedali niečo v tom zmysle, že 75-ročný človek si nemôže nárokovať na taký kvalitný kĺb ako človek mladší. Tak ste to povedali, ak sa nemýlim? No ja na to poviem len jednu vec. Moja príbuzná dostala kardiostimulátor keď mala 80 rokov, dneska má 96. Vôbec, uvedomujete si, čo ste povedali?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Zabudol som zastaviť prihlášky s faktickými poznámkami, tak ako posledný je pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja len chcem povedať jednu poznámku, že v zdravotníctve sú požiadavky maximálne, zdroje minimálne. Štát cez dane, cez zdravotné poisťovne platí zhruba 80 % potrieb, ktoré by zdravotníctvo malo mať. Ale my tu sme v parlamente na to, aby sme ten štát prinútili, aby bol vyrovnaný rozpočet medzi dopytom a požiadavkami, pretože ako možno ináč ako exekúciami tento stav stabilizovať aspoň na 2 roky, aby sa to riešilo cez akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský, ak chcete reagovať, musíte sa, prosím, prihlásiť. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len poviem toľko k tomu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, že nemôže dostať každý najvyššieho stupňa v zdravotníctve starostlivosť, lebo žiadna krajina na svete na to nemá. Ja nespochybňujem, že dokáže človek s kardiostimulátorom prežiť ďalších 30 rokov a dokáže na bedrovom kĺbe s keramickou hlavou chodiť ďalších 15 - 18 rokov bez toho, aby požadoval reoperáciu, ale my si musíme povedať pravdu, že nemáme na to, aby sme mohli ten najvyšší stupeň, už to tu bolo povedané, poskytnúť každému, lebo nemôžeme sa stať všetci nesmrteľní. V tom je ťažkosť toho rozhodnutia, povedať, odkiaľ pokiaľ na to máme a akú hladinu nastavíme, koľko dostaneme všetci len z toho titulu, že máme zaplatené základné poistenie. Ale musíme to otočiť ešte do tej druhej stránky veci, a to je problém, ktorý je problém poisťovníctva, že poisťovne sa tvária ako páni trhu, ako páni situácie, ale zostáva nám tu ten, kto tú zdravotnú starostlivosť de facto poskytuje ako rukojemník, ako obeť toho systému. Veď to nemôže byť takto postavené. Ak poisťovňa s niečím nesúhlasí, že bolo poskytnutie naviac alebo zle, nech tam príde revízny lekár, nech skontroluje situáciu, ale vtedy, keď tam pacient leží, nie aby to vyhadzoval na základe chorobopisov, počtov a od stola, že naordinuje sa, že môžete prijať 350 pacientov za mesiac. A čo má urobiť ten primár, keď ich tam má 400, alebo riaditeľ? Takže takéto vzťahy sú tu v tomto zdravotníctve. Ja som nechcel spochybniť to, že ľudia majú dostať to, čo chcú. Ale musíme povedať, odkiaľ pokiaľ to pôjde zo spoločných peňazí a odkiaľ pokiaľ to bude treba pripoistiť alebo zaplatiť kešovo na drevo. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

M. Chovanec, poslanec: Vážené kolegyne a kolegovia, boli sme svedkom veľmi odbornej, myslím, aj korektne vedenej diskusie, ťažko by som mohol povedať alebo zhodnotiť ktorýkoľvek príspevok ako nekorektný, zlý, boli sme svedkom toho, že celý tento problém má niekoľko rozmerov. Má určite rozmer filozofický, určite ho má, aj keď sa to niekomu páči alebo nie, ale pán poslanec Číž ho načrtol, má problém zdravotno-odborný, niet pochýb o tom, že áno, a má rozmer ústavnoprávny. Takisto o týchto veciach nemusím diskutovať.

Trošku ma však zaskočilo, a som veľmi, veľmi tomu vďačný, vystúpenie pána poslanca Slafkovského. A som mal dojem, že žijem v inej krajine, kde zdravotníctvo perfektne funguje, kde reformy, ktoré sú vykonané alebo ktoré sa vykonali, významným pozitívnym spôsobom ovplyvnili chod zdravotníctva, významným spôsobom zabezpečili zlepšenie zdravotnej starostlivosti a systému ako takého. No nie je tomu tak. Nie je tomu tak, tie reformy, ktoré boli vytvorené, nespôsobili všetko to pozitívne, čo ste tu pomenovali, ale stotožňujem sa, naozaj, pán primátor, s tým v mnohom, čo ste povedali. A ste mi tak trošičku uľahčili situáciu. A oceňujem to, že ste popísali skutkovú podstatu zdravotníctva. Mne sa to páči, keď tu hovoríte, že ste navštívili tú a tú nemocnicu a čo ste videli. Ja 32 rokov robím v nemocnici a 32 rokov som obstál pri operačnom stole a pri pôrodnej posteli. A viem, ako to zdravotníctvo vyzerá. A len preto, že som mal istú ambíciu pohnúť zdravotníctvo dopredu, som akceptoval ponuku vstupu do parlamentu a podobne. Preto som tu tak razantne vystupoval proti tým krokom, ktoré sa tuná prezentovali a ktoré tuná sa nevykonali. Preto tak razantne opakujem, že osem rokov predchádzajúca vládna koalícia nevykonala zásadné reštrukturalizačné zmeny v systéme. No nevykonala ich. Je to presne tak, ako to pán poslanec Slafkovský povedal. Celé zdravotníctvo stojí na absolútne chorých a zlých nohách. O tom niet pochýb. Je to jednoducho tak, či sa to niekomu páči alebo nie. Nie funkčný je poistný systém, nemáme výkony adekvátnym spôsobom ohodnotené, je previs zdravotníckych zariadení a podobne. Popisujete, aká katastrofická situácia nastane. Pýtam sa: Čo ste vykonali pre to, aby tá katastrofická situácia nebola už v predchádzajúcich rokoch? Opakujem otázku, ktorú som tu povedal: Prečo ste osem rokov akceptovali previs zdravotníckych zariadení, previs lôžok? Prečo ste financovali zbytočne tú ponuku, ktorá vlastne je nadbytočná? No nevykonali ste nič v týchto záležitostiach. Pán minister mal obrovskú ambíciu, že sa do toho pustí prostredníctvom poistného systému. No nespravil tak, nevykonal tak. Takže prosím v tej veci, nepopisujme zdravotníctvo alebo nedomnievajme sa, v akej perfektnej polohe je. A teraz beda, katastrofa, o rok nato, keď sa prijme tento zákon, je koniec so zdravotníctvom, všetko to pozitívne, čo ste vykonali, bude zlé. Ja musím konštatovať, že nevykonali ste žiadne zásadné reštrukturalizačné zmeny. Nespravili ste nič pre to, aby zmizli obrovské disproporcie v systéme, a pán poslanec Slafkovský veľmi dobre vie, o čom to je. Postavenie nemocníc, postavenie ambulantných služieb, súkromných a pod. je presne v tak dezolátnom stave a v takej disharmónii a disproporcii, ako sa nachádza. Takže, prosím, pripusťme vecne, áno, ten systém nie je taký, ako sme si ho predstavovali, a nepopisujme ho v nejakých ružových farbách.

Mne táto diskusia veľmi pripomína to, keď sme tu diskutovali o odvolaní pána ministra Kaníka. Spomeňte si na vaše razantné vystúpenia, aká je to vynikajúca reforma, čo všetko sa perfektné stalo, čo sme všetko prijímali, ako nám všetko všetci závidia v Európe. Doslova a do písmena tak to bolo povedané. A zrazu ubehlo pár mesiacov, sami ste pochopili neudržateľnosť systému, vymenili ste pána ministra. A pani ministerka sa musela chopiť veľmi zásadných zmien v celom sociálnom systéme. Prijímali sme zákony, napriek tomu, že sme vás upozornili, že sú zlé, ktoré nám Ústavný súd vrátil a ktoré museli sme včera riešiť. Argumentovali ste mnohokrát, že máte na to mandát. No pri všetkej úcte k tomu mandátu, že mandát ste získali predovšetkým tým nezmyselným prebehlíctvom, ktoré tuná vládlo, a tzv. nezávislými poslancami, ja budem argumentovať, my tiež máme mandát a, dovolím si povedať, ďaleko väčší mandát, ako ste mali vy. Vy ste mali 78 poslancov, z ktorých vám odbehli, a prebehli k vám nejakí, nebudem ich menovať, akí. Vám bol dobrý poslanec z Komunistickej strany, vám boli dobrí poslanci Ďzupa, Kolesár a ďalší. A argumentovali ste mandátom, aký máte, aký vám dali občania. Nuž dovoľte, prosím, aby aj ja som konštatoval, že my tiež máme mandát na trošku iný pohľad na zdravotníctvo, že máme mandát na to, aby sme predpokladali alebo aby sme zabezpečili, že štát musí mať väčšiu garanciu pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Dovoľte nám, prosím vás pekne, uplatniť tento mandát pri všetkom rešpektovaní toho, čo ste povedali. To znamená, že to je ten filozofický rozmer, určite, áno, je to iný pohľad na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Jednoducho nemôže byť jediným kritériom, že budú také spoločnosti, ktoré budú mať zisk, a nie je hanba v zdravotníctve, že je zisk a podobne. Nedávno pred týždňom prebehla Českou televíziou taká informácia, ako jeden pacient s perforovaným apendixom, s akútnou brušnou príhodou sa vliekol asi štyri-päť týždňov. Chodil z jednej nemocnice do druhej a každá nemocnica ho odmietla. Odmietla ho preto, lebo si uvedomovala riešenie tohto stavu, ako je neskutočne finančne náročné. A bol odmietaný opakovane. Nakoniec, myslím, Olomouc alebo neviem ktorá nemocnica ho teda už prijala a riešila. Tak naozaj stál ten pacient strašne, strašne veľa peňazí. Ja som dennodenne v situácii, vážení kolegovia, že musím prijímať pacientky, ktoré iné oddelenia odmietajú preto, pretože majú na hospitalizáciu 8 000 korún a je reálny predpoklad pri patologickej tehotnosti, že tá pacientka bude stáť 20 000, 80 000 alebo 120 000 korún. To znamená, aby ja som mal zisk, to mám tiež povedať, vážená pani, nech sa páči, choďte do Paríža, choďte do Viedne, lebo ja tých 120 000 korún jednoducho nemám, lebo nemám to odkiaľ zobrať, keď ja budem ako súkromník, ako akciová spoločnosť? Preto máme záujem, aby isté poskytovanie zdravotnej starostlivosti garantoval štát. Je to jednoducho tak, dennodenne to riešim. Veľmi by som bol rád, keby ste navštívili naše oddelenie. Ja som vás už pozýval, pán poslanec Mikloš, a viete, že to bolo veľmi úprimne, priateľsky. Aj ste prisľúbili účasť, aby ste videli, čo sa podarilo aj vybudovať. Stretnite sa s kolegami mojimi, ktorí vás volili, nie mňa. Vás volili niektorí a povedia vám ich pohľad na zdravotníctvo a na reformy, ktoré prebiehajú. A budete možno trošku prekvapený. Ak dovolíte, tá atmosféra by bola neformálna, priateľská. A čo-to sa dozviete aj o tom, že tie nemocnice nefungujú v tom pohľade, ako ste povedali.

K exekúciám, ťažká otázka pre mňa, veľmi, veľmi ťažká, pretože je to taká, povedal by som, ekonomicky právna. A nedokážem jednoznačne teraz definovať, či to je alebo to nie je správne. Jednu vec však viem iste, sú pripravené modely vykonať to, čo vy ste za tých osem rokov nevykonali. Sú pripravené modely, aby sa postupne po regiónoch zreálnil počet poskytovateľov zdravotníckych zariadení, lôžok a podobne. Nuž ja to vnímam ako dobrú vôľu ministra, aby sme isté obdobie, istý čas dali na uplatnenie tých krokov, ktoré chce vykonať. Garantujem vám, budem prvý kritik tých krokov, ktoré teda mali viesť k tomu, ako ste to popisovali, určite prvý. Viete, že niektoré moje vystúpenia, ktoré tu zazneli, neboli celkom dobre prijímané, možno aj v strane, z ktorej pochádzam, ale jednoducho mám toto poznanie, tak preto to formulujem, tak ako som to formuloval, či už to bolo bližšie k tomu alebo onému.

Prosím vás pekne, ešte k tým nezmyselným podľa mňa dvadsaťkorunovým poplatkom, ktoré ste tu naniesli. Už to nie je vhodné, aby sme o tom diskutovali, ale mnohí hovoríte o tom. A veľmi si vážim pána poslanca Mikloša, že ako prvý možno z radov opozície pomenoval to tak, ako to bolo mienené. Predsa doteraz stále ste argumentovali tým, že poplatky boli preto, aby sa zvýšil finančný prínos do systému. Nie, tie poplatky boli prijímané preto, aby sa obmedzilo poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. (Hlasy z pléna.) Zneužívanie, áno. Ale povedzte mi, ako zadefinujete nadmerné zneužívanie. Hovorilo sa o tom, a pán poslanec Novotný to v televízii povedal, že u nás je to už proste tak, že keď pacient príde k lekárovi, že mu napíše recept. Každý liek, ktorý je ordinovaný neadekvátne, je kontraindikovaný. To znamená, nie ten pacient za to môže. Predsa ja neodoperujem pacientku, ktorá sa mi len tak priplichtí na oddelení. Vy neotvoríte hlavu len preto, že príde. To znamená, lekár musí pacienta vyšetriť a musí zvážiť, či ten liek indikovaný je alebo nie je. Ak nie je indikovaný, je kontraindikovaný. Spomeňte si na protesty lekárov, veď nikto nechcel tieto dvadsaťkorunové poplatky, že ich to zaťažuje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že nie preto sme ich zrušili, že je to populistické, ale jednoducho preto, lebo ich nepokladáme za adekvátne a sme presvedčení, že u časti, zdôrazňujem, u časti populácie i tento dvadsaťkorunový poplatok môže byť istým limitom na poskytovanie základnej lekárskej starostlivosti. A ja som povedal aj na výbore, keby čo len jeden človek nešiel na adekvátne vyšetrenie preto, že má problém s dvadsiatimi korunami, tak ten dvadsaťkorunový poplatok nie je správny. Takže som rád, že sa to už dostáva do tej polohy, že tam bola snaha o obmedzenie, a nie snaha teraz, ako sme pripravili systém o miliardy a tak ďalej a tak ďalej. To vôbec nebola úvaha, to bol len taký prvý výstrel pán ministra, lebo nemal nič pripravené. Viete, že sme dva roky čakali na zákony, ktoré predložil.

Mohol by som, samozrejme, reagovať na mnohé a mnohé ďalšie veci, ktoré tu boli povedané, snáď ešte jedno, dve slová k tej ústavnoprávnosti. Poznáte moje vystúpenia z predchádzajúceho obdobia. Nikdy som sa nevyjadroval k tomu, na čo som nemal jednoznačne argumenty. A dneska ja vám, aj keď ako predkladateľ mám isté právo, istú zodpovednosť za to, ako ten zákon vyzerá, garantujem to, o čom som hovoril aj po prvom čítaní, ja som to konzultoval s mnohými právnikmi. A nie, samozrejme, všetky paragrafy som písal ja osobne. A právnici niektorí garantovali, že ak je to na hranici ústavy, nie je to za hranicou ústavnosti a podobne. Vy tvrdíte, že to tak je. No ja v tejto chvíli vám to neviem povedať. Ale opriem sa tak trošku, aj keď viem, že sa to právnikom veľmi ťažko počúva, nebudú so mnou súhlasiť, o to, že, bolo to aj na ústavnoprávnom výbore povedané významnou právničkou, existuje aj istá dohoda akceptácie, ešte raz zdôrazňujem, viem, pán Lipšic, ako sa vám to ťažko počúva, bola istá dohoda v istom časovom období, aby sa istý stav aj s týmito exekúciami akceptoval na doriešenie vecí. Ja to beriem z takého, povedal by som, ľudského, odborného hľadiska. Prosím, vytvorme priestor pre ministra, ktorému verím, že má naozaj dobrý úmysel, aj keď sa ním môže dostať do pekla, vytvorme ministrovi priestor a vytvorme mu možnosť, aby mohol tie zásadné reštrukturalizačné zmeny spraviť. Ak sa to nebude dariť, ak to bude viesť k tým katastrofám, o ktorých hovoríte, určite budem prvý, kto sa postaví, a budem to kritizovať.

Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za diskusné príspevky. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi poučné a hodne som si z toho odniesol. Ďakujem vám. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi krátky, lebo už všetky veci tu boli povedané.

Sme svedkami toho, že už v minulom režime zdravotníctvo bolo nedofinancované. Bohužiaľ, ani po vytvorení Slovenskej republiky sa stav nezmenil a stále tu bol rozpor a naďalej ten rozpor pretrváva, že rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je obrovský a nie je krytý finančnými zdrojmi, ktoré pre rezort zdravotníctva idú. Treba povedať, že zdravotníctvo sa muselo zadlžovať už z tohto dôvodu a významným spôsobom k tomu, samozrejme, prispievali jednotlivé manažmenty zdravotníckych zariadení, pretože sme svedkami toho, že nemocnice rovnakého typu sú a je veľký rozdiel medzi zadlžením jednotlivých nemocníc. Ja tu mám zoznam zdravotníckych nemocníc, práve tých veľkých. A nechcem teraz čítať celý ten zoznam, ale z 37 zdravotníckych zariadení 27 je vo výraznom deficite. Nechcem teraz ani komentovať ani hovoriť o tom, ktorý riaditeľ, ako robil, niektorí sa zhostili tejto úlohy lepšie, niektorí horšie. Ale teraz stojí tá otázka, či urobíme dobre, že podporíme odloženie exekúcií alebo nepodporíme, ak nepodporíme odloženie termínu exekúcií, či doplatia na to tí, ktorí boli v manažmente. Tak tí budú odvolaní a budú si robiť proste svoju možno privátnu, možno inú činnosť. Doplatia na to nielen zdravotnícki pracovníci v tom danom zariadení, ale doplatia na to v prvom rade občania, pretože ide o veľké nemocnice, krajské nemocnice a koncové nemocnice. My nemáme kam tých pacientov odsunúť, pretože musíme povedať, že nemocnice II. typu, ktoré sa nachádzajú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku, nie sú prispôsobené na to, aby dokázali robiť komplikovanú diagnostiku a, samozrejme, liečbu.

Ten fakt, že vytvoril sa dlh od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 v sume viac ako 5 mld. korún a mesačne prebieha zadlženosť v zdravotníckych zariadeniach okolo 100 mil. až 150 mil. korún, je vážny fakt. Tu bola otázka nastolená, či niektoré zdravotnícke zariadenie už bolo exekvované a došlo k nejakému obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, ten dlh v januári bol iný, ako je teraz, a ten dlh sa nabaľuje. Tu hrozí reálna hrozba, že dá sa dohromady skupina a povie, že buď dáte 200 mil. korún na stôl, alebo vám berú to alebo to. A zoberú buď budovu alebo prístrojovú techniku. Preto si myslím, a iste majú pravdu aj ekonómovia, aj vaši právnici, že ak by sa čas, ktorý sa odloží, nevyužil na to, aby sa urobili zásadné zmeny, bola by to úplne katastrofa. Ja tiež budem medzi tými, ktorí okamžite budú kritizovať tento stav. A takisto celá vládna koalícia, ja si myslím, takýto stav jednoducho nedopustí, aby sme sa tu stretli na budúci rok a povedali, že zdravotníctvo vytvára dlh, s ktorým nevieme, čo robiť. A neprichádza do úvahy, aby boli ďalšie odklady pre možnosť exekúcie. Preto z tohto dôvodu budem hlasovať za tento zákon, aj poslanecký klub Slovenskej národnej strany, len preto, aby sme vytvorili priestor novému ministrovi, novej vláde, aby sa mohli vytvoriť také systémové opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zmenia zadlžovanie zdravotníckych zariadení, a to nemyslím zadlžovanie len zdravotníckych zariadení, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, ale aj zdravotníckych zariadení bez rozdielu, či sú štátne alebo neštátne. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máte ako tlač 28 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 28a.

Dávam slovo pánovi poslancovi Chovancovi.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k citovanému zákonu pánom predsedajúcim.

Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemajú zdravotné poisťovne stanovenú maximálnu výšku finančných prostriedkov, ktoré môžu použiť na prevádzkové činnosti. Cieľom navrhovaného zákona je dosiahnuť efektívnosť výberu poistného, zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov na úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov na prevádzkové činnosti poisťovne z verejných zdrojov. Na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní sa stanovuje hranica čerpania maximálne do výšky 4 % z úhrnného ročného výberu verejného zdravotného poistenia pred prerozdelením.

Dovoľujem si uviesť, že relevantné pripomienky, ktoré vyplynuli z prvého čítania môjho návrhu zákona, ako aj zo stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, sú riešené v uplatňovaných pozmeňujúcich návrhoch, prerokovaných a schválených Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Dovolím si poznamenať, že vo výbore pre zdravotníctvo boli prednesené a schválené návrhy, ktoré sú nad rámec novelizovaného zákona. Tieto návrhy som si osvojil a akceptujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nádejam sa a som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Zelníkovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 31 zo 4. augusta 2006 po prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Dovoľte mi, aby som vás teraz oboznámil s výsledkami rokovania jednotlivých výborov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Všetky uvedené pripomienky máte v bode IV pod bodmi 1 až 7.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ho odporúča schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa vás, páni poslanci, panie poslankyne, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný a pán poslanec Bastrnák. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Novotný ako prvý.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod mi dovoľte, aby som vyjadril mierne sklamanie opozičného poslanca, že pri prerokovaní, myslím si, dvoch vážnych zákonov, čo sa týka fungovania celého rezortu zdravotníctva, nie je prítomný minister zdravotníctva. Zrejme mal nejaké pracovné povinnosti, tomu rozumiem, to by som ešte vedel ospravedlniť, ale chýba mi tu vôbec akýkoľvek člen vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že riešime veľmi závažné veci, čo sa týka aj tohto zákona, ktorý teraz prerokujeme, ale aj predchádzajúcich zákonov, a myslím si, že minimálne minister zdravotníctva by mal byť prítomný v snemovni.

Ako sa iste pamätáte, k predmetnému poslaneckému návrhu som vystúpil aj v prvom čítaní, keď som hovoril o tom, že limitovanie výdavkov zdravotných poisťovní na prevádzkové činnosti bolo obsiahnuté aj vo volebnom programe mojej materskej strany SDKÚ a bolo to jedným z našich cieľov v rezorte zdravotníctva. Zámer zaviesť obmedzenie prevádzkových nákladov zdravotných poisťovní preto SDKÚ - DS podporuje.

V predchádzajúcom parlamente na jar tohto roku predkladala podobný návrh takisto formou poslaneckej iniciatívy pani poslankyňa Navrátilová zo Slobodného fóra. Zámer bol dobrý, čo som vtedy ako spravodajca aj konštatoval, len novela zákona, ktorou sme to chceli urobiť, bola veľmi nekvalitne legislatívnotechnicky pripravená, a preto to minulý parlament ani neschválil. Tak ako v prvom čítaní, musím, žiaľ, aj pri tomto mojom vystúpení konštatovať, že aj táto poslanecká novela nebola pripravená najlepšie.

V zmysle predloženej novely, tak ako bola podaná do Národnej rady Slovenskej republiky, by sa za prevádzkovú činnosť poisťovne mohla považovať aj úhrada za zdravotnú starostlivosť a to isto nikto ani predkladateľ, ani nikto v tejto snemovni nechcel. Teda novele zákona chýbalo explicitné vymenovanie, čo sú a čo nie sú náklady na prevádzkové činnosti. Táto novela napriek úprimnej snahe, ak by sme ju schválili, tak ako bola podaná do Národnej rady, by bola veľmi gumeným zákonom a poisťovne by tento zákon veľmi poľahky obchádzali.

Druhým závažným problémom, ktorý som vytýkal aj v prvom čítaní, je skutočnosť, že platnosť novely bola navrhnutá od 1. októbra 2006, čo by znamenalo do určitej miery retroaktívnosť. Zdravotné poisťovne v tomto roku nevedeli o tom, že na prevádzkové činnosti môžu minúť len 4 % z vybraného zdravotného poistenia pred prerozdelením. Bolo by skoro nemožné podľa účtovnej závierky, resp. účtovnej osnovy akciovej spoločnosti posúdiť, ktorá položka je alebo nie je započítateľná ako prevádzková činnosť.

Chcem povedať, že sme sa predmetnou poslaneckou novelou veľmi dôsledne zaoberali na výbore pre zdravotníctvo. Tak ako som avizoval v rozprave v prvom čítaní, podal som rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý odstraňoval nedostatky pôvodného zákona a ktorý presne vyšpecifikoval, čo sú a čo nie sú náklady na prevádzkové činnosti, riešil sankcie voči zdravotným poisťovniam pri porušení týchto ustanovení, ako aj posúval termín účinnosti na 1. januára 2007.

Keďže skoro úplne totožný pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Zelník, dohodli sme sa na podpore jeho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je obsiahnutý aj v spoločnej správe.

Musím konštatovať, že niektoré pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe síce idú nad rámec poslaneckej novely, čo síce nepovažujem práve za najšťastnejšie, ale preto si myslím, že by tu mal byť prítomný minister zdravotníctva, lebo otvárame aj niektoré iné zdravotnícke zákony, ale keďže s tým predkladateľ zákona súhlasil a myslím si, že ide o dobré zmysluplné ustanovenia, môžeme ich podporiť, aj keď s prižmúrením jedného oka.

Musím povedať, že pri prerokovaní vo výbore sa, ako to býva zvykom, otvorili ďalšie sprievodné otázky, prečo má poisťovňa minúť len 4 % na prevádzkovú činnosť, nestačí, povedzme, 3,5 %, 3 %. Tých 3,5 % spomínam preto, lebo zhruba toľko minie na túto činnosť v tomto roku naša najväčšia zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a tak vlastne limitujeme väčšiu spotrebu pre vlastné potreby, než reálne má.

Veľkú diskusiu otvorila aj otázka, či 1 % z vybraného poistenia pred prerozdelením, ktoré je príspevkom každej zdravotnej poisťovne pre činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, treba alebo netreba započítať do tých 4 % na prevádzkovú činnosť. Spomínam to preto, lebo v budúcnosti sa týmto problémom budeme musieť podľa mňa aj niekoľkokrát vážne zaoberať pri prerokovaní zdravotníckych zákonov v Národnej rade. Konštatujem ale, že na výbore dnes, teda v týchto dňoch došlo k dohode, ktorá prechádza naprieč celým politickým spektrom, k dohode na tom, že na prevádzkovú činnosť vyčleníme alebo určíme zdravotným poisťovniam 4 % z ročného úhrnu a to 1%, ktoré platia zdravotné poisťovne na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sa do týchto 4 % nebude započítavať.

Na záver teda chcem konštatovať, že predmetný poslanecký návrh zákona, samozrejme, po schválení pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe poslanecký klub SDKÚ - DS podporí. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bastrnák.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť krátky názor na pripravované limitované výšky zo správneho fondu zdravotných poisťovní. Hneď na začiatku musím vyzdvihnúť, že v zásade nemám výhrady proti ohraničeniu výdavkov, skôr mám výhrady voči účelovosti tejto právnej normy, ktorej jediným hmatateľným výsledkom bude splnenie predvolebných sľubov, bohužiaľ.

V minulom volebnom období, vieme dobre, práve opozícia alebo opozičné strany strašili rôznymi katastrofickými scenármi ohľadom plytvania verejnými finančnými prostriedkami zo strany poisťovní práve cez správny fond. Skutočnosť však ukázala, že nič takého sa nestalo, veď mám tu čísla. A výdavky na správy jednotlivých zdravotných poisťovní v roku 2005 z 5, teda je ich 5, poisťovní len 1 prekročila 4 %, ostatné poisťovne boli pod 4 %, to znamená, že míňali minulý rok okolo 3,7 %. Tento rok tiež jedna prekračuje 4 %, ostatné sú na tom ešte lepšie, ako minulý rok boli, o 0,1 až 0,2 %. Takže podľa môjho názoru ak poisťovňa nedodrží zákonom stanovené podmienky, po dôkladnej analýze má byť predmetom monitorovania a sankcionovania zo strany ministerstva, resp. Úradu na dohľad. Na to však nie je potrebné zmeniť zákon. V kuloároch sa už teraz hovorí o prípadnom nižšom ako 4-percentnom ohraničení výdavkov, schválenie predkladanej novely zákona bude teda znamenať výzvu pre väčšinu poisťovní, využite správny fond až do 4 %, v opačnom prípade sami dokážete, že zákonom určenú hranicu možno ďalej znížiť.

Takže podľa toho, čo som hovoril na základe uvedených skutočností, a z dôvodu, že ja vidím len účelnosť tohto zákona a to strašenie a to, že niektoré politické strany chcú splniť predvolebný sľub, ja osobne, bohužiaľ, nemôžem tento zákon podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ja musím reagovať, nedá mi to, pretože tu nejde o plnenie predvolebných sľubov. Pán kolega, ak vy hovoríte, že treba nechať bezbrehú voľnosť, aby mohli nakladať zdravotné poisťovne s peniazmi, ktoré majú byť venované na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a neohraničovať to žiadnymi percentami, správnym fondom, a vy to považujete za predvolebné gesto, je to veľmi významné. Pol dňa hovoríme o zdravotníctve, o tom, aká situácia je. A zhodli sme sa všetci, že to zdravotníctvo je naozaj nedofinancované a že musíme odsunúť exekúcie preto, aby sme pomohli súčasnému ministrovi aj vláde vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby sa tento stav zmenil. Teda my hľadáme každú korunu.

A keď si zoberiete, že z 80 mld., ktoré by mali prísť v budúcom roku do zdravotníctva, niekto by minul na svoju správu ja neviem 7 -10 %, veď tu už hovoríme o miliardách. Ja si myslím, že práve naopak, je veľmi dobré, že hneď v prvom začiatku sa tu dajú jasné pravidlá. A pokiaľ je takáto možnosť, k tomuto tento parlament okamžite pristúpi, aby nedochádzalo ku plytvaniu peňazí na správu, na réžiu, ale aby tieto peniaze boli venované na to, na čo boli vybrané, to znamená poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zelník bol jediný s faktickou poznámkou, takže je posledná reakcia pána poslanca Bastrnáka.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán kolega, bohužiaľ, čísla toto hovoria, že doteraz rok a pol takto funguje systém. A z piatich poisťovní len jedna prekročila 4-percentnú hranicu a štyri poisťovne sú pod ňou. Takže preto nechápem vás, ešte raz, nie ja som si vymyslel tieto čísla, tieto čísla existujú, sú tu. To znamená, na to som vás upozornil, že doteraz to nebolo limitované a predsa nedošlo k tomu, čím nám hrozili opoziční politici v minulom volebnom období. A, bohužiaľ, to je to isté, čo ste hovorili vy. A preto mňa aj to prekvapuje, lebo práve vaša strana a naša strana boli, myslím, keď sa dobre pamätám, tie strany, ktoré toto nemali v programe. A na každú otázku, keď sa nás pýtali novinári, aj vy aj ja som odpovedal, že nemienime tie 4 % zaviesť kvôli tomu, lebo zatiaľ nie je na to dôvod. Samozrejme, keby sme to zistili, keby úrad to zistil, okamžite by mal zakročiť. Potom, keď parlament prijme takýto zákon, nie som proti tomu. Vyzdvihol som to hneď aj na začiatku môjho príspevku kvôli tomu, lebo potom, samozrejme, treba konať. Zatiaľ nie je ešte na to čas a našťastie poisťovne mimo jednej správali sa veľmi kultivovane, by som povedal. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán poslanec Chovanec ako navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.

M. Chovanec, poslanec: Ja len veľmi stručne, ak dovolíte, trošičku to odľahčím. Už ako povedal pán poslanec Novotný, SDKÚ to malo vo vládnom programe, tak sme prispeli týmto návrhom, aby sme plnili aj volebný program SDKÚ. Trošku takto, ak dovolíte, hej?

Teraz trošičku vážnejšie. Áno, v kuloároch sa hovorilo o tom, a ja som patril medzi tých, ktorí navrhovali nižšie percento ako 4 %. Ja sa s tým netajím. Fakt je to, že boli viaceré návrhy, ktoré smerovali k vyššiemu aj k podstatne vyššiemu percentu. A tie 4 % vznikli ako, povedal by som, taký konsenzus, ku ktorému sa zrejme, a pán minister to potvrdil, v priebehu možno budúceho roka vrátime. Ak dôjde k spoločnému rozhodnutiu, tak môže byť toto percento znížené, lebo domnievam sa, že sú tam isté rezervy. A naozajstným naším záujmom bolo nielen plnenie volebného programu, ale predovšetkým to, čo tu už bolo povedané, aby sa podstatná časť z finančných prostriedkov dostala na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Áno.

Š. Zelník, poslanec: Ja naozaj len krátko, lebo som to nestihol dokončiť vo faktickej poznámke. Mali sme to aj my v programe. Ale tu nejde o to, kto mal čo v programe, tu ide o ratio. Tu nejde o vytĺkanie nejakého kapitálu, my musíme predsa pôsobiť preventívne. Nemôžeme povedať, že spočítame, že sto áut na diaľnici išlo stovkou, tak načo by sme tam dávali obmedzenie na 130. Tie 4 %, to je overené praxou. Veď keď sme začínali s poistným systémom, tak vtedy Všeobecná zdravotná poisťovňa začínala s 3 %. Vtedy, keď nemala budovy, nemala techniku, stačilo to, s 3 % dokázali existovať. Preto si myslím, že skutočne v budúcnosti nepôjde o to, že teraz poisťovne povedia, že rýchlo to miňme preto, aby nám to neskrátili. Budú dve verejnoprávne inštitúcie, kde bude veľmi ľahké pozrieť ekonomiku a podľa toho povedať, viete čo, naozaj stačí tých 3,5 %. A už 0,5 % v správnom fonde z 80 mld. si vieme predstaviť, koľko to je peňazí. A tie je práve možné venovať napr. na zvlášť náročné nielen diagnostické, ale aj liečebné postupy. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní 4. schôdze budeme pokračovať bodom

návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov (tlač 54).

Tento návrh vypracoval ústavnoprávny výbor.

Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je

návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorý máte ako tlač 55, podávam návrh, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každom návrhu volebného poriadku potom budeme hlasovať osobitne. Je, prosím, s týmto všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Ďakujem, budeme teda pokračovať na základe môjho návrhu.

Teraz prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby obidva návrhy uviedol.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aspoň rámcovo prezentoval nosné dôvody a myšlienky obidvoch uvedených návrhov volebných poriadkov.

Prvý návrh, návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní tzv. iných funkcionárov je navrhovaný na prijatie Národnou radou preto, že existuje ustanovenie § 126 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý splnomocňuje Národnú radu na prijatie takéhoto volebného poriadku. Je chybou, že za tie dlhé roky tento volebný poriadok neexistoval, čo spôsobovalo jednoducho improvizáciu a rôzne procedurálne postupy pri voľbe iných funkcionárov.

Budem stručný. Návrh tohto volebného poriadku jednoducho chce unifikovať, zjednotiť prax vo volení funkcionárov, čo je bezpochyby potrebné a nutné urobiť, s tým, že ústavnoprávny výbor sa týmto materiálom zaoberal na svojej 3. schôdzi a uznesením č. 12 zo 4. septembra odporúča Národnej rade tento návrh volebného poriadku schváliť.

Druhý materiál, ktorým je návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov Slovenskej republiky, v princípe vychádza z toho, že Národná rada Slovenskej republiky mala takýto volebný poriadok, avšak mala ho z februára 1997, to znamená takmer skoro desať rokov. V roku 2001 bola pomerne rozsiahla novelizácia ústavy, bol zmenený do značnej miery aj zákon o organizácii Ústavného súdu. A účel nového volebného poriadku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov jednoducho je do určitej miery zefektívniť, ale hlavne zaktualizovať túto procedúru. Je to potrebné jednoducho urobiť, a preto aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí, 3. schôdzi, takisto odporučil, uznesením č. 13 zo 4. septembra, Národnej rade tento návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky schváliť.

Ďakujem, pán predsedajúci, a navrhujem otvoriť rozpravu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP