Středa 6. září 2006

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som chcel oceniť správu, ktorá bola predložená, ktorá je spracovaná detailne, ale dovolím si vyjadriť dve kritické pripomienky.

Jedna sa týka toho, čo pán generálny prokurátor povedal pred chvíľou, že minulý rok podával deväť návrhov na Ústavný súd, čo podľa jeho mienky je dôsledkom kvality rozhodovania minulého parlamentu. Ja som dostal len minulý týždeň na ústavnoprávnom výbore jedno rozhodnutie, ktoré bolo zamietnuté Ústavným súdom. Čiže pokým nerozhodne Ústavný súd, by som bol zdržanlivý k vyjadrovaniu sa o ústavnosti zákonov, lebo len Ústavný súd je kvalifikovaný rozhodnúť. Musím ale povedať, že za minulého parlamentu okrem prechodných ustanovení, ktoré sa týkajú aj invalidných dôchodkov, ktoré sa týkali nulovej tolerancie pri notároch a exekútoroch, v merite veci Ústavný súd o protiústavnosti nerozhodol. To je podľa mojej mienky merítko kvality alebo minimálne ústavnosti zákonov, ktoré boli schválené. To je poznámka číslo 1.

Poznámka číslo 2 je, my sme o tom hovorili aj na výbore, k počtu vybavených vecí. Ja som si nechal štatistiku z ministerstva spravodlivosti na lavici, ale sme hovorili o tom, že štatistiky ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry sa líšia, čo pán generálny prokurátor v úvode nepovedal. Povedali sme si, že to treba odkonzultovať, pretože podľa štatistík ministerstva spravodlivosti došlo v minulom roku k nárastu počtu odsúdených osôb. Dokonca od roku 2001 to je nárast o takmer 40 %. Ten rozdiel je v niekoľkých tisíckach. To je signifikantný rozdiel, ktorý potom môže mať aj dôsledky pre vyvodzovanie záverov. A preto by bolo dobré, keby ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra si navzájom odkonzultovali štatistiky, aby sme mali relevantný údaj, o ktorom budeme ďalej hovoriť.

Takisto jedna vec, ktorá chýba v správe, ktorú by bolo dobré pro futuro doplniť, je počet vecí vrátených na došetrenie prokurátorovi, lebo to je údaj, ktorý je z hľadiska posudzovania kvality obžalôb, samozrejme, dôležitý.

Dovoľte mi sa ešte vyjadriť k jednej otázke, o ktorej sme tiež na výbore hovorili, ktorá nie je obsiahnutá v tejto správe, ale je dôležitá. A to je otázka trestných stíhaní pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v situácii, keď ho spácha osoba právoplatne odsúdená tým, že nenastúpi výkon trestu. Na Slovensku je, aby som kolegov do toho uviedol, dlhoročný problém, viac ako možno 15 rokov, že máme pomerne vysoký počet tzv. nenastúpených trestov. Kolíše to okolo čísla 1 500, čo sú tresty, ktoré boli právoplatne uložené, nepodmienečné tresty, ale odsúdení sa zväčša nástupu trestu vyhýbajú. My sme v roku 2004 kvôli tomu novelizovali Trestný zákon, aby takéto konanie bolo trestným činom, lebo dovtedy to bolo beztrestné konanie. Súd vydal zatykač. Potom keď bol zrealizovaný, tak odsúdený nastúpil do výkonu trestu. Ale žiadna ďalšia sankcia mu nehrozila, pretože sa - niekedy aj veľmi dlho - vyhýbal výkonu trestu. A znovu to nie je len teória, pretože z tých 1 500 nenastúpených trestov je niekoľko stoviek odsúdených zaradených do bývalej II. nápravnovýchovnej skupiny, niekoľko dokonca do III. Teda nejde o nejakých málo nebezpečných páchateľov, ale často ide recidivistov, ktorí môžu v trestnej činnosti na slobode pokračovať.

Moja otázka bola aj na výbore, a bolo by fajn, keby sa ňou prokuratúra zaoberala, že v koľkých prípadoch od roku 2004 boli začaté trestné stíhania voči konkrétnym osobám, ktoré sa vyhýbali nástupu výkonu trestu, kde dnes je trestná sadzba do dvoch rokov, čo môže mať v prípade aplikácie aj výrazný preventívny účinok. Hovorím to preto, že často diskutujeme o náročnosti trestného konania, o práci polície, prokuratúry a súdov. Ale toto sú prípady, ktoré sú už skončené, kde celé trestné konanie prebehlo, prebehlo vyšetrovanie, prebehlo súdne konanie, eventuálne odvolanie, a máme právoplatný rozsudok a odsúdený je na slobode. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa týmto otázkam venovala mimoriadna pozornosť. Dnes legislatívne to už upravené je. A podľa mojej mienky treba na tom tvrdo pracovať.

Oceňujem aj časť v správe, ktorá sa týka špeciálnej prokuratúry a jej výkonnosti, najmä v oblasti korupčných deliktov, čo sme si mali možnosť prečítať.

Na záver sa vyjadrím k návrhu na zvýšenie počtu prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Je pravdou, že od minulého roku od 1. januára bol zvýšený počet prokurátorov, tabuľkových miest o 65 tabuľkových miest. A aj z informácií, ktoré ja mám od prokurátorov, vyplýva, že prokurátori podľa nového Trestného poriadku využívajú do maximálnej miery nové inštitúty. Pokiaľ viem, v prvom polroku tohto roku bolo uzavretých asi 1 100 dohôd. A napriek tomu, že to je nový inštitút, ktorý bude treba aj doladiť, tak sa ukazuje jeho prospešnosť a účelnosť v novom Trestnom poriadku. Ale súhlasím s tým, že k nejakému zvýšeniu by malo prísť. Nemyslím si, že návrh, ktorý bol predložený na výbore, že majú byť dvaja na každú okresnú prokuratúru, je správny, lebo okresné prokuratúry majú rôznu veľkosť. Niektoré majú pár prokurátorov, niektoré oveľa viac. Čiže treba asi celoslovensky to číslo udať, ako ho udal pán generálny prokurátor vo svojom úvode. Ale čo, si myslím, je možno ešte dôležitejšie, je potreba navýšiť administratívny aparát na prokuratúre, ktorý navyšovaný nebol asi od roku 1993, pretože aj nové úlohy, ktoré prokuratúra plní v trestnom konaní, najmä cez odklony, najmä cez dohodovacie konanie, vyžadujú administratívnu podporu, ktorá je na prokuratúre na minimálnej úrovni. Čiže mne sa toto zdá byť možno ešte aktuálnejšie ako zvýšenie počtu prokurátorov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady. Chcem povedať len pripomienku k otázke ústavnosti, o ktorej hovoril pán poslanec Lipšic, a síce k tomu, že Ústavný súd z legislatívnej činnosti bývalej vládnej garnitúry meritórne vec nikdy za neústavnú nekonštatoval. Nie je to tak, ja to sledujem. Ba dokonca, pán poslanec, posledné rozhodnutie v invalidných dôchodkoch, chcete povedať, že to nebola neústavnosť meritórna, že to bola len neústavnosť v nejakom bezvýznamnom momente? Bola veľmi dôležitá meritórna, ktorá sa týkala množstva ľudí a dnes pre novú vládu a nový štátny rozpočet bude znamenať takmer až 900 mil. korún. Takže nebagatelizujte to, čo skutočne je vážne.

A pokiaľ sa diskutuje o odchýlke medzi štatistickými údajmi ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry, myslím, že to treba doriešiť, ale tam nevidím problém. Problém je v jednom, že nám kriminalita narastá. A tu nesúhlasím s pánom poslancom Lipšicom, kde často hovorí, že klesá a že proste sa vylepšuje stav. A nielen narastá, je brutálnejšia. A nielenže je brutálna, kriminalitu nám páchajú deti. Nemenovaná tlač nemenovaného redaktora poukázala v Košiciach na gangové trestné pôsobenie detí, to si treba všímať, veď je situácia hrozná.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ak by som mohol reagovať na pani poslankyňu. No s tou ústavnosťou aj pri invalidite sa to týkalo problému nepriamej retroaktivity, teda toho, že sa nová úprava vzťahovala na predchádzajúce právne vzťahy, nie na nové právne vzťahy. O tom aj hovorím, proste to boli aj prípady, keď išlo skôr o intertemporálne ustanovenia, ktoré boli Ústavným súdom posudzované, nie ustanovenia meritórne. A tak to bolo aj v prípade invalidných dôchodkov a to je presné podľa mojej mienky.

Čo sa týka štatistiky, tak teraz ju mám k dispozícii. V roku 2001 bol o 19,7 % menší počet právoplatne odsúdených, v roku 2005 narástol oproti predchádzajúcemu roku o 3,4 %. Keď som spomínal počet vybavených vecí od roku 2001, tak tam došlo k ešte výraznejšiemu posunu, počet vybavených vecí vzrástol od roku 2001 o 39,5 %, takmer o 40 % vecí, čo je veľmi signifikantný nárast spôsobený, samozrejme, aj tým, že došlo k výraznému nárastu podaných obžalôb v roku 2003. Dokonca ten nárast bol vyšší, ako bol počet vybavených vecí.

Ale k otázke kriminality len jedna poznámka. Áno, počet násilných trestných činov klesá na Slovensku. To je pravda, ktorú konštatuje aj táto správa. Počet vrážd v minulom roku na Slovensku bol najnižší od roku 1993, pani kolegyňa. Môžete mať na to aj iný názor, ale taký je proste fakt. Klesá aj počet ďalších násilných zločinov, či ide o trestné činy lúpeže alebo znásilnenia. A je to dôsledok aj sprísnenia trestných sadzieb v Trestnom zákone, aj sprísnenia sadzieb, ktoré boli vykonané ešte novelizáciami, ktoré ste, žiaľ, nepodporili. Aj tieto zmeny prispeli k väčšej bezpečnosti občanov a k tomu, aby na Slovensku bol menší priestor pre násilný zločin a pre recidivistov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa teraz, kto sa hlási ústne do rozpravy k predmetnému bodu prerokúvanému. Nikto sa nehlási. (Hlasy v sále.) V rámci rozpravy alebo záverečné slovo chcete mať, pán generálny prokurátor?

Takže keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A pán predkladateľ správy pán generálny prokurátor Trnka má slovo teraz.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, akceptujem poznámku pána poslanca Lipšica. Ja som sa naozaj nepresne vyjadril ohľadne ústavnosti zákonov. Mal som povedať, že to je môj názor, lebo ja ten podnet dávam a, samozrejme, Ústavný súd rozhodne, či to je ústavné alebo nie. Takže ja sa za to ospravedlňujem.

Áno, štatistiky sa líšia ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry aj štatistiky Policajného zboru. Je to zapríčinené tým, že tieto tri orgány justičné nemajú rovnaké kritériá na vyhodnocovanie týchto štatistík. Dnes sa to už nerobí ručným prerátaním z kníh registrov jednotlivých, je to realizované počítačom. Takže, bohužiaľ, pokiaľ spravodlivosť, prokuratúra a polícia nenájde modus vivendi na jednotné štatistické ukazovatele, tak asi dovtedy sa nám tieto budú líšiť. Ale súhlasím s tým, čo pán poslanec povedal. Budeme hľadať možnosti, ako minimálne s ministerstvom spravodlivosti to zjednotiť. Počet vecí vrátených na došetrenie a nenastúpenie výkonu trestu, sú to údaje, ktoré sú podrobne obsiahnuté v štatistickej ročenke, ktorú parlament nedostáva k dispozícii, ale nie je problém, aby som tieto dva faktory vyhodnotil. Aj som povedal na ústavnoprávnom výbore, že tieto štatistické údaje pánovi poslancovi dodám. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme v prerušenej rozprave druhého čítania o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 27).

Nevidím tu pána poslanca Chovanca. Musím ale požiadať, dúfam, že v rámci reproduktorového systému počuje, volám pána Miroslava Chovanca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a tiež prosím pána Štefana Zelníka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Pre informáciu uvádzam, že do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci: pán Tibor Bastrnák, Viliam Novotný, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská a Alexander Slafkovský.

Musím vyhlásiť na päť minút prestávku, pokiaľ sa... (Hlasy v sále.) Už ide? Výborne. Samozrejme, počkáme, pán doktor. Dobre, takže sme tu kompletní.

Teraz ako prvý vystúpi pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, prerokúvaný návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, musím konštatovať, je účelový, nakoľko neobsahuje žiadne prvky systémového riešenia. Novela posúva termín ukončenia transformácie zdravotníckych zariadení, ale nehovorí o tom, ako bude vláda riešiť ďalšie narastanie dlhov v zdravotníctve. Dôvodová správa poukazuje na to, že táto novela je len prostriedkom na získanie času na realizáciu vládneho programu. Zároveň ale s poľutovaním musím konštatovať, že obsahuje aj nepravdivé tvrdenie v tom, že dôvodom neukončenia transformácie zdravotníckych zariadení boli predčasné parlamentné voľby. V skutočnosti Smer plánuje zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení, ale nemá k tomu pripravené zákonné prostredie. Je možné pochopiť, že chcú získať čas, ale napriek tomu si myslím, že tento parlament by nemal prijímať účelové zákony.

V ďalšom bode chce novela obnoviť nevykonateľnosť exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam. Vo výbore síce poslanci svojimi pozmeňujúcimi návrhmi odstránili legislatívne nedostatky tohto bodu, neodstránili však jeho neústavnosť. Je to veľký krok dozadu aj z odborného hľadiska, lebo práve vďaka možnosti exekúcie sa v poslednom období výrazne zlepšila platobná disciplína zdravotníckych zariadení. Ak si prečítame úmysel vlády, uvidíme, že definovaním veľkých nemocníc ako príspevkových organizácií a zrušením možnosti exekúcie táto vláda vráti stav v zdravotníctve tam, kde sme pred niekoľkými rokmi už boli. Ak to vtedy nefungovalo dostatočne dobre, pýtam sa, v čom to bude fungovať lepšie teraz.

Všetci vieme, že v prípade veľkých inštitúcií je forma príspevkovej organizácie najhoršie možné riešenie, lebo vytvára priestor na rôzne formy zneužitia systému. Práve preto si myslím, že táto novela zákona je účelová a vráti stav zdravotníctva do predchádzajúceho, nevyhovujúceho stavu. Súčasná koalícia má, samozrejme, prostriedky na to, aby novelu v parlamente schválila. Berie tým však na seba plnú zodpovednosť za stav v zdravotníctve v blízkej a vo vzdialenejšej budúcnosti. Je poľutovaniahodné, že vláda hľadá čo najjednoduchšie riešenie svojich problémov a namiesto kvalifikovanej reštrukturalizácie platobného systému, resp. navýšenia finančných prostriedkov na zdravotníctvo radšej zruší transformáciu a možnosť exekúcie. V prípade schválenia tejto novely bude súčasná vládna koalícia v plnej miere zodpovedná za ďalšie navýšenie dlhov v zdravotníctve, čo budú musieť v konečnom dôsledku zaplatiť občania v najbližších rokoch.

V zmysle uvedeného a z dôvodu účelovosti a nesystémovosti Strana maďarskej koalície nepodporí tento návrh novely zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Urbáni. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zásadne musím na začiatok povedať, že odďaľovanie exekúcií je nesystémový krok. A, samozrejme, je účelový, s tým súhlasím s kolegom Bastrnákom. Ale takisto bol účelový pred rokom alebo keď sme schvaľovali oddialenie exekúcií v minulej vláde. A nádejal som sa, keď som nakoniec proti svojej vôli zahlasoval za oddialenie, že vláda ekonomicky bude saturovať zdravotníctvo. Napriek rôznym metódam cez Veriteľa a iné metódy sa to nepodarilo. Nepodarilo sa reštrukturalizovať zdravotnícke zariadenia. A sme v tej situácii teraz, že ak by sme tie exekúcie pustili, môžeme narobiť strašne veľa chýb do budúcna, ktoré nebudeme vedieť napraviť.

Chcem veriť, že vláda naplní vládne vyhlásenie a navýši objem finančných prostriedkov za svojich povinných zo zdravotného poistenia zo 4 na 5 %, čo čiastočne pomôže, ale že spraví aj také kroky, ktoré do budúcna zabezpečia, aby cena za zdravotnícke výkony bola zaplatená v plnej miere. Nie je možné donekonečna v zdravotníctve podávať výkony za istú cenu a platiť za ne polovičku. Toto musí na Slovensku skončiť. A verím, že vláda a minister spravia kroky, aby toto napravili. Ďakujem pekne.

Zatiaľ podporím tento návrh. A potom ak to nebude dobré, budeme to musieť riešiť. Ale myslím, že malo by to byť poslednýkrát, keď odďaľujeme exekúcie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Mikloš.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k predmetnému poslaneckému návrhu som vystúpil aj v prvom čítaní, a tak sa môže stať, že niektoré veci, ktoré tam už odzneli, budem znovu opakovať, aj keď trošku v inom kontexte, poučený z rokovania riadneho výboru aj gestorského výboru, kde sa mnohé veci posunuli dopredu aj sa opravili, aj sú už ináč naformulované, keď teda schválime aj spoločnú správu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Napriek tomu musím hovoriť a pozastaviť sa pri dvoch hlavných momentoch tejto poslaneckej iniciatívy, tohto poslaneckého návrhu zákona.

Prvým je zámer predkladateľa posunúť termín na transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení, ktorá sa podľa v súčasnosti platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti mala uskutočniť do 31. 12. tohto roku, o jeden rok skôr, teda do 31. decembra 2007. V dôvodovej správe, ktorou odôvodnil tento svoj návrh aj pán predkladateľ pán poslanec Chovanec, je napísané, že predčasné parlamentné voľby v roku 2006 neumožnili dokončiť transformáciu podľa citovaných ustanovení, že vzhľadom na skutočnosť, že hrozí nedodržanie tohto termínu, je potrebné ho posunúť o jeden kalendárny rok a tento posun termínu zároveň vytvorí časový priestor, aby sa mohlo v oblasti transformácie štátnych zdravotníckych zariadení postupovať podľa programového vyhlásenia novej vlády a tak ďalej. V podstate by sa s tým dalo aj súhlasiť a tomu by sa dalo aj rozumieť, že keď vláda má určitý zámer, určitú predstavu o fungovaní štátnych príspevkových organizácií, zdravotníckych zariadení, samozrejme, že do decembra má krátky časový interval, dokedy nestihne realizovať kompletnú prípravu na túto transformáciu, a teda potrebuje viacej času. Potiaľ by to bolo v poriadku. Ale tu prichádzame k problému, že v programovom vyhlásení vlády sa nepíše ani čiarka o tom, na akú formu právnickej osoby chce vláda alebo teda vládna koalícia transformovať štátne zdravotnícke zariadenia. Pýtal som sa na to aj na výbore pre zdravotníctvo pána ministra Valentoviča, ktorý mi povedal, že teda mali by zostať štátnymi príspevkovými organizáciami. No tak keď teda zostávajú štátnymi príspevkovými organizáciami, tak načo ich vlastne chceme transformovať? Veď nimi sú už dnes.

Ďalším problémom je, že jediné, čo som našiel, musím čestne priznať, v programovom vyhlásení vlády, čo sa týka práve týchto štátnych zdravotníckych zariadení, je veta, že štát zostane vlastníkom fakultných zdravotníckych zariadení. A tu sa vlastne dostávame veľkou okľukou k tomu, čo hovoril vo svojom vystúpení aj pán poslanec Janiš, keď rozprával o akciových spoločnostiach, ktoré akosi dnešná vládna koalícia nechápe, tak ako ich chápeme my. My sme predsa pripravili transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, ktorá je kompletne pripravená na ministerstve zdravotníctva. Podľa môjho názoru ju pán minister už dnes má k dispozícii. Ja nehovorím, že je všetko hotové. A určite ako každá vládna koalícia, aj táto môže mať námietky k tej-ktorej konkrétnej transformácii, ale audity, ocenenie majetku, príprava celého transformačného procesu, zákonný rámec sú pripravené. Nič nebráni vládnej koalícii, aby do decembra tohto roku stransformovala všetky štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. A prosím, dodržíte svoje vlastné programové vyhlásenie vlády, v ktorom píšete, že štát zostane vlastníkom fakultných zdravotníckych zariadení. Veď, áno, zostane vlastníkom týchto koncových nemocníc, veď to budú 100-percentné štátne akciové spoločnosti. Čiže vy hovoríte A, predkladateľ hovorí A, to znamená, potrebujeme ešte jeden rok, aby sme pripravili transformáciu, ale nepovedal nikto B. Na čo to budeme transformovať? Na neziskové organizácie? Na nejaké iné verejnoprávne inštitúcie? Na akciové spoločnosti? Ale tá transformácia je pripravená. Na čo to vlastne chceme transformovať?

A druhým momentom, pri ktorom sa musím pozastaviť, a mám taký dojem, že už sa o ňom diskutuje dlho, je pôvodný návrh, ktorý prišiel do Národnej rady, ktorý navrhuje zrušiť exekúcie pre zdravotnícke zariadenia. A musím povedať, že v tom pôvodnom návrhu to bolo urobené veľmi nešikovne, aby som použil kulantný výraz, tak, že sa len vypustil termín, do ktorého platili, teda termín 31. 12. 2005. Teraz nebudem diskutovať o tom, či to bolo z ústavnoprávneho hľadiska v súlade s ústavou, nebolo, myslím, že o tom hovoril aj pán exminister Lipšic, bude hovoriť aj pani exministerka Žitňanská. Ja tu nie som odborník na ústavné právo, ja sa skôr chcem spýtať, prečo chceme zrušiť exekúcie. To ma zaujíma omnoho viacej, lebo sa musím rečnícky opýtať, ako chceme vykonať tlak na zdravotnícke zariadenia, aby hospodárili efektívne, vo vyrovnanom rozpočte, ak tento prirodzený hospodársky nástroj, bežný vo všetkých ostatných odvetviach národného hospodárstva, chceme práve zrušiť v zdravotníctve. A k tomu sa ešte dostanem, že to chceme aj nie v celom rezorte zdravotníctva, len pre niektorých poskytovateľov. Do konca roku 2005 boli oddlžené všetky zdravotnícke zariadenia, na čo predchádzajúca vláda použila viac ako 20 mld. Sk. Preto sme práve od 1. januára 2006 uvoľnili možnosť exekúcií, lebo mám za to, je to môj názor, hovorím to už niekoľkýkrát tu v pléne, povedal som to opakovane aj na výbore, že v priebehu rokov 2003 až 2005 mali zdravotnícke zariadenia dostatok času na to, aby zefektívňovali a racionalizovali svoje hospodárenie. V programovom vyhlásení vlády, ale aj tu v pléne poslanci vládnej koalície veľakrát, naozaj ja si myslím, úprimne hovorili o tom, že majú záujem zefektívňovať a reštrukturalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ja im verím, ja verím v ich úprimný záujem. Chcem ale povedať, že práve exekúcie sú skvelý ekonomický nástroj, ako vytvoriť dostatočný tlak na nemocnice, aby sa museli reštrukturalizovať, aby mali lôžka, o ktoré je dopyt u pacientov a ktoré zazmluvnia a zaplatia poisťovne, a museli prijať také racionalizačné opatrenia, aby boli vo vyrovnanom rozpočte, aby sa teda vyhli hrozbe exekúcií, lebo naozaj sa musím pýtať, ako ináč chceme reštrukturalizovať sieť, ak na ňu nevytvoríme aj určitý ekonomický, nevyhnutný ekonomický tlak. Dobrým slovom ju chceme reštrukturalizovať? Teraz budem naozaj veľmi úprimný. V rokoch 1998 až 2002 sa dvaja ministri za SDKÚ, pán minister Šagát a pán minister Kováč, ľudia, ktorých si nesmierne vážim a ktorých si, myslím, nesmierne váži aj celá zdravotnícka obec, aj ako medicínskych odborníkov, aj ako bývalých ministrov zdravotníctva, naozaj úprimne snažili dobrým slovom reštrukturalizovať sieť na základe dohody všetkých zainteresovaných znižovaním počtu lôžok, pamätáme si na to, že sme zatvárali izby v nemocniciach, aby sme mali menej lôžok akútnych. Zatvárali sa jednotlivé oddelenia tak, aby na určitom území bola zachovaná dostupnosť tej-ktorej špecializácie. To znamená, keď boli tri nemocnice vedľa seba, tak len v jednej sme zachovali očné oddelenie. V ďalších dvoch sme očné oddelenie zavreli, lebo pacient to mal, povedzme, v nejakom akčnom rádiu 20 kilometrov. Musím povedať, že sa to nedarilo. Naozaj sa to nedarilo. Minister Zajac v uplynulom období začal realizovať rozsiahlu reštrukturalizáciu siete už nie celoplošne, na celom území Slovenska, ale v Košiciach a Bratislave. V Košiciach je to už známy guľový blesk, názov, ktorý sa stal už takým mierne nadneseným, ktorým aj keď sa dosiahli, treba povedať, že sa dosiahli, obrovské úspechy v náraste výkonov a v dostupnosti niektorých modalít zdravotnej starostlivosti, taká onkologická, kardiochirurgická, kardiologická starostlivosť, aká je dneska v Košiciach pre občanov z Prešovského alebo Košického kraja tam nikdy nebola. Myslím si, že je to fakt, o ktorom je nám ťažké diskutovať, keď predtým sme čakali na kardiostimulátor 1,5 - 2 roky. Mnohokrát sa pacienti z Košíc, Prešova ani nedožili, kým sa dostali na operáciu v Bratislave. Teraz sa tam čakacia doba počíta na týždne. Takže naozaj došlo k výraznému posunu vpred. Napriek tomu, keď to mám veľmi zjednodušiť, ani jedna nemocnica sa nezavrela, ani v Bratislave, ani v Košiciach, pričom všetci vieme, že ich máme viac, ako ich potrebujeme.

Ďalšou otázkou v súvislosti s exekúciami, týka sa to predloženej novely, ktorá prišla do Národnej rady, je teda otázka, prečo bol zámer exekúcie rušiť tak nešikovne. Vtedy som v prvom čítaní, myslím, dosť rozsiahlo hovoril o tom, že ak tieto exekúcie zrušíme retroaktívne, to znamená, že vlastne od 1. januára 2006 nebudú platiť aj v čase, keď vlastne platili, je to niečo, čo naráža na samotnú ústavnosť tohto zákona. Naozaj uznávam, že pri prerokovaní tejto novely vo výboroch si aj poslanci vládnej koalície uvedomili tieto skutočnosti a podali pozmeňujúce návrhy, ktoré síce odstránili spomínanú retroaktivitu, ale len potvrdili ďalšiu podľa ústavných právnikov aj podľa odboru legislatívy Národnej rady protiústavnosť, a to diskrimináciu poskytovateľov, t. j. pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, ak ho teda plénum schváli, zavedie ochranu poskytovateľov od 1. októbra 2006 do 31. 12. 2007. Teda retroaktivitu by sme odstránili, už by to nebolo retroaktívne, ale diskriminácia zostáva. Prečo? Aj v pôvodnom návrhu, aj v pozmeňujúcom návrhu by mali spod exekúcií byť vyňaté len štátne zdravotnícke zariadenia, zariadenia, ktorých zriaďovateľom sú vyššie územné celky, ďalej, neziskové organizácie a tzv. mestské, resp. obecné zdravotnícke zariadenia, teda tie, ktorých zriaďovateľom sú mestá a obce. No a tak ako v prvom čítaní, sa pýtam aj v druhom čítaní, čo s ostatnými poskytovateľmi, prečo spod exekúcií nevyjmeme aj ambulantnú sféru, keď už chceme všetkých chrániť, ktorá je už skoro celá odštátnená. Ale keď už o ambulanciách nehovoríme, prečo nevyjmeme spod exekúcie aj nemocnice, ktoré sú eseročky alebo akciové spoločnosti a ktorých prevádzkovateľmi sú súkromné firmy, aby som to povedal jednoducho. Dnes máme mnoho súkromných nemocníc, resp. nemocníc, ktorých prevádzkovateľom sú súkromné firmy. Mnohé zdravotnícke zariadenia VÚC, zariadenia miest a obcí sú pre súkromné spoločnosti prenajaté. To znamená, mesto vlastní tú nemocnicu, ale prenajalo to súkromnej spoločnosti v záujme a z presvedčenia, že to bude prevádzkovať a robiť lepšie. Vzniká teda obrovská diskriminácia. Ten príklad poviem znovu. Fakultná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá je štátna príspevková organizácia, bude vyňatá spod exekúcií, ale napr. Nemocnica Šaca nie. No ako majú teraz v jednom mieste súťažiť o pacienta, ako majú presviedčať pacienta, že má predpis práve na ich interné oddelenie, práve na ich ortopedické oddelenie, že oni mu vedia poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť, keď jednu práve tú súkromnú spoločnosť výrazne znevýhodníme voči štátnej príspevkovej organizácii. Veľa sa tu hovorilo aj o Spiši aj pri programovom vyhlásení vlády, aj pri vystúpeniach jednotlivých poslancov, že teda máme tam veľa nemocníc, keď sa tak stále vyťahuje ten Spiš, to aj uviedol raz alebo dvakrát predchádzajúci predseda vlády pán Dzurinda, no tak ja sa spýtam konkrétne na ten Spiš. Spišskonovoveskú nemocnicu teda chrániť spred exekúcií budeme, pretože je v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Gelnickú nemocnicu takisto budeme chrániť, lebo je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. V poslednom období ale bola prenajatá jednej súkromnej firme. A teraz dúfam, že v tej súkromnej firme má mesto nejaký podiel, lebo teraz neviem, ako to budeme posudzovať. Ale zvlášť ma zaujíma Nemocnica v Krompachoch, ktorá je prenajatá pre súkromnú eseročku. Tak tú už spod exekúcie chrániť nebudeme. Ako majú teda súťažiť o pacienta? Čím budú súťažiť? Kvalitou? Určite nie tým, že jedni sa budú môcť zadlžovať, jedni budú môcť k sebe ťahať odborníkov a dať im možno aj vyššie mzdy, pretože nebudú musieť hľadieť na ekonomickú rentabilitu a na hospodársky výsledok, a druhá nemocnica si to nebude vedieť dovoliť. Čiže my naozaj zásahom zhoršíme hospodársku súťaž medzi dvoma vedľa seba stojacimi nemocnicami.

Túto novelu považujem nielen za legislatívne zle pripravenú, lebo aj po schválení pozmeňujúcich návrhov diskriminuje jednu skupinu poskytovateľov voči druhým, ale aj za škodlivú pre slovenské zdravotníctvo, lebo odštartuje nové kolo bezbrehého zadlžovania zdravotníckych zariadení. A to je tá najhoršia správa pre celý rezort. Je totiž nad slnko jasnejšie, že zrušenie exekúcií spustí lavínu neefektívnych nákupov a míňania prostriedkov v nemocniciach. Veď prečo by sa riaditeľ či manažment trápil? Vytvorí stratu. Nebude vedieť splácať záväzky. No a čo sa vlastne stane? Postih vo forme exekúcií sa na nich nevzťahuje, nech sa trápi zriaďovateľ, teda predovšetkým štát alebo VÚC, alebo mesto. A teraz sa úprimne pýtam: To naozaj vo vládnej koalícii veríte, že 1. 1. 2008, teda keď ochranárske opatrenie spred exekúcií prestane v zmysle tejto novely a v zmysle pozmeňujúceho návrhu platiť, naozaj veríte, že keď exekúcie začnú platiť v zdravotníckych zariadeniach, keďže budú mať mnohomiliónové záväzky v tej chvíli, ihneď sa na nich nevrhnú exekútori, že ihneď nebudeme používať a počúvať tie isté argumenty, ktoré hovoríte teraz, že zadlžujú sa, nevedia ešte efektívne hospodáriť, je tam rozdiel medzi reálne zaplatenými službami a nákladmi na tieto služby? To si naozaj myslíte, že od 1. 1. 2008, keď budú nakopené stámiliónové dlhy týchto poskytovateľov, tento problém nebudeme znovu riešiť? Podľa mňa niekedy na jeseň budúceho roku budeme počúvať presne tie isté argumenty o ohrození zdravotnej starostlivosti a o potrebe prevziať dlhy, ktoré vytvorili predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia, ale aj ostatné v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, miest a obcí, na štát a chrániť poskytovateľov pred exekúciami naďalej. Teda bude pokračovať neefektívne hospodárenie a na jeho závere sú všetci daňoví poplatníci, ktorí to zo svojich peňazí nakoniec zaplatia.

Preto chcem povedať, že túto poslaneckú novelu považujem jednak za legislatívne zle pripravenú, jednak za diskriminujúcu, ale jednak a predovšetkým za škodlivú pre slovenské zdravotníctvo. Z tohto dôvodu tento návrh nepodporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloš, pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zdravotníctvo je a aj bude, vždy bude jednou z najcitlivejších a najcitlivejšie vnímaných oblastí v každej krajine. A aj reforma v oblasti zdravotníctva aj preto je vždy asi tou najťažšou, si dovolím povedať, reformou a asi najtvrdším orieškom pre takmer každú krajinu dnes na svete. O to závažnejšie a o to negatívnejšie je, že potom, ako boli uskutočnené mnohé ťažké kroky, ktoré evidentne a jednoznačne, či už s nimi súhlasíme alebo nie, viedli k tomu, že sa zavádzal poriadok do tejto oblasti, týmto návrhom zákona sa vraciame späť tam, kde sme už boli.

Nebudem hovoriť o legislatívnych otázkach ústavy, určite sa k nim vyjadrí kolegyňa Žitňanská, ale dovoľte mi ako ekonómovi povedať, ako to vidím. A niektoré veci možno zopakujem, ale budem sa snažiť neopakovať to, čo vo svojich vystúpeniach, myslím si, veľmi presne pomenovali páni poslanci Mikuš, Janiš, Novotný, ale aj pán poslanec Bastrnák.

Po prvé chcem povedať, že teda, či sa nám to páči alebo nie, systém v zdravotníctve je a vždy bude aj o peniazoch a bude mať aj silný ekonomický aspekt. Zároveň platí, a tá citlivosť je preto asi väčšia, že v zdravotníctve práve ten rozpor medzi ponukou, medzi tým, čo môžeme poskytnúť, a dopytom bude asi vždy najväčší. Bude najväčší jednoducho preto, že túžba človeka po zdravom živote a po nesmrteľnosti je a bude večná a možnosti, ktoré prináša veda na liečenie, na predlžovanie života, budú väčšie a väčšie, ale aj drahšie a drahšie. Práve ale, a tým by som reagoval na to, čo povedal pán poslanec Halecký, keď zdôvodňoval, prečo je potrebné toto schváliť, čo navrhujete, tak povedal, citujem alebo parafrázujem, že vždy bude rozpor medzi ponukou a dopytom v zdravotníctve, preto to treba takto riešiť. No absolútne zle a absolútne naopak na to idete. Práve preto, že v zdravotníctve je ten rozpor medzi dopytom a ponukou väčší ako inde, práve preto mäkké rozpočtové obmedzenie, ktoré týmto navodzujete v zdravotníctve, spôsobí enormne veľké škody, oveľa väčšie ako v iných rezortoch by ich spôsobilo práve preto, že ten rozpor medzi dopytom a ponukou je ešte väčší. Práve z tohto dôvodu v ekonómii sa tomu hovorí mäkké rozpočtové obmedzenie a obidvoma tými krokmi idete nasadiť mäkké rozpočtové obmedzenie. Tým, že predlžujete fungovanie príspevkových organizácií a odďaľujete exekúcie, tak do systému, v ktorom je takýto nepomer medzi dopytom a ponukou, zavádzate mäkký prvok, zavádzate prvok, cez ktorý budú narastať výdavky a bude narastať verejný dlh. Pán poslanec Novotný spomenul, a je to tak, a musím povedať tým pádom aj sebakriticky na adresu prvej Dzurindovej vlády, aj napriek tomu, že SDKÚ mala vtedy ministrov zdravotníctva, že sme sa s tým borili 4 roky, ale nedokázali sme dospieť k pozitívnejším výsledkom práve preto, že sme sa báli zaviesť práve toto tvrdé rozpočtové obmedzenie. Báli sme sa zaviesť poriadok do systému. Poriadok do systému sa zaviedol dvoma vecami. V ekonomickej terminológii reforma zdravotníctva znamenala zmeny na dopytovej stránke aj na ponukovej stránke. Na dopytovej stránke sme sa snažili znížiť nadmerný dopyt aj zavedením poplatkov za návštevy u lekára, za recept a tak ďalej. Môžeme aj nemusíme s tým súhlasiť, ale z ekonomického hľadiska, či sa vám to páči alebo nie, to efekt malo. Viedlo to k zníženiu nadmerného dopytu bez negatívnych dôsledkov alebo bez zásadných negatívnych dôsledkov na zdravotný stav obyvateľstva. A z tohto pohľadu to vlastne aj zvýšilo kapacitu zdravotníckych zariadení, ktorá je vždy obmedzená na to, aby sa mohli venovať tým, ktorí tu zdravotnú starostlivosť naozaj potrebujú.

Z politického hľadiska mi nedá nespomenúť, že teraz v týchto dňoch socialistický maďarský premiér pán Gyurcsány obhajuje zavedenie poplatkov, mimochodom, dvojnásobných v Maďarsku a poukazuje o. i. explicitne aj na pozitívnu skúsenosť Slovenska. My sme týmto ťažkým opatrením prešli a my sme na seba zobrali politické riziko a politické náklady zavedenia tohto kroku a vy ho teraz rušíte, čo sa mi zdá naozaj politicky veľmi nemúdre, ale najmä veľmi nezodpovedné z hľadiska budúcnosti vývoja slovenského zdravotníctva. Ak sme tvrdili pred voľbami, že rušenie reforiem znamená návrat k prekonaným problémom, tak tento návrh zákona je excelentným príkladom návratu k prekonaným problémom.

A netvrdím, že reforma, to by som rád zdôraznil, ktorú sme urobili, vyriešila všetko. Dokonca ani netvrdím, že mala už také viditeľné výsledky, o ktoré by sa dalo nejako jednoznačne oprieť. Bolo to spôsobené aj tým, že v reforme došlo k istému oneskoreniu. A vždy tie náklady sú viditeľné skôr a tie pozitívne výsledky fungovania nového systému po zavedení poriadku prichádzajú s istým oneskorením, žiaľbohu, v zdravotníckej reforme, viete veľmi dobre, došlo k istému posunu. A určite sa urobila aj chyba v tom, že sa práve s ohľadom na citlivosť témy možno nedostatočne komunikovalo a vysvetľovalo, prečo všetky tie ťažké opatrenia sú potrebné. Ale ja som presvedčený a som naozaj presvedčený o tom. A nie je to len z kníh. Ja som navštívil aj množstvo nemocníc, ktoré sú príkladom toho, že reforma priniesla zmenu v ich správaní a priniesla zvýšenie efektívnosti fungovania zdravotníctva. Teda, som naozaj presvedčený, tie základné systémové kroky, ktoré sa v zdravotníckej reforme urobili, boli správne a ak by neboli zrušené, tak by viedli pomerne rýchlo aj k viditeľným výsledkom z pohľadu pacienta, ale aj z pohľadu zdravotníckych zamestnancov, ale celkom určite, dovolím si urobiť takú predikciu, keďže sa považujem za ekonóma, z ekonomického hľadiska naozaj týmto vytvárame predpoklady na to, že s určitosťou môžeme tvrdiť, že schválením tejto novely zákona sa vrátime k prekonaným problémom.

My sme, áno, niektorí aj vo výbore poukazovali na to, ale aj tu v pléne, že veď exekúcie boli oddialené aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Áno, ale zároveň boli oddialené len na obdobie, pokým sa oddlžili zdravotnícke zariadenia. A to oddlženie predstavovalo takmer 30 mld. korún, na ktoré sa použilo vyše 20 mld. korún. A faktom je, že na základe týchto systémových zmien aj oddlženia, ale aj zavedenia poplatkov došlo k zásadnému zníženiu tvorby nového dlhu v zdravotníctve. Pán poslanec Chovanec s tým nie celkom súhlasil aj vo výbore, tak ja poviem čísla. Kým do roku 2002 sa vytváral v zdravotníckom systéme každý rok dlh až do 9 mld. korún, v roku 2003 to bolo 4,6 mld. korún, v roku 2004 to bolo 1,4 mld. korún a v roku 2005 to bolo 0,4 mld. korún, ale to je len k prvému polroku. Napriek tomu tá tendencia je nie úplného odstránenia, ale jednoznačného znižovania tvorby dlhu v zdravotníckom systéme.

Oddialenie exekúcií a zároveň predĺženie termínu príspevkových organizácií povedie k tomu, to môžeme dnes s istotou povedať, a myslím, že sa k tomu vrátime, aj k týmto našim vyhláseniam, aj k týmto predikciám, vrátime sa k tomu o rok, o dva, som presvedčený, že vám budeme môcť ukázať na číslach, že schválenie tohto zákona znamenalo veľmi zlý, nešťastný krok pre slovenské zdravotníctvo a znamenalo návrat k prekonaným problémom, o tom už hovorili, čiže nechcem sa k tomu vracať, to deformuje podnikateľské prostredie, aj pán poslanec Janiš, aj pán poslanec Novotný, ale nielen medzi zdravotníckymi zariadeniami, ale z hľadiska dodávateľov pre zdravotnícke zariadenia. Poskytovatelia verejní, ktorí budú chránení pred exekúciou, samozrejme, si budú môcť dovoliť neplatiť svojim dodávateľom. Vrátime sa do situácie, keď sa tvorila reťazová platobná neschopnosť v zdravotníctve, do situácie, keď sa niekoľko mesiacov a dokonca aj dlhšie jednoducho neplatili faktúry, keď sa do ekonomiky posielala platobná neschopnosť. Čiže deformujeme tým nielen rovnosť šancí a podnikania v rámci zdravotníckeho systému, ale deformujeme tým aj celkové podnikateľské prostredie a zhoršujeme platobnú disciplínu. Nehovorím už o korupcii, veď je jasné a známe, že napr. s obstarávaním veľkých investícií alebo moderných technológií, moderných zariadení do nemocníc sú spojené alebo môžu byť spojené provízie. No pokiaľ nie je zdravotnícke zariadenie držané nakrátko práve tvrdým rozpočtovým obmedzením, ktoré je dané práve tým, že je to obchodná spoločnosť, ktorá je podľa Obchodného zákonníka, pán poslanec Janiš to presne vysvetlil, alebo prípadnou hrozbou exekúcie, tak jednoducho tvorba nového dlhu nie je žiaden problém. Kúpim nové stroje, zadlžím nemocnicu, čo ma potom, veď zriaďovateľ to musí uhradiť, tento môj dlh. Naozaj potom sa stane, že budú hlúpi tí manažéri, tí riaditelia štátnych zdravotníckych alebo verejných zdravotníckych zariadení, ktorí nebudú svoje nemocnice zadlžovať. Budú hlúpi, pretože budú mať horšie vybavené nemocnice a štát to nakoniec zaplatí tam, kde sa ten dlh tvoriť bude.

Takže z tohto pohľadu sa mi zdá, že je absolútne protichodné to, čo viacerí z vás hovorili. Znovu spomeniem pána poslanca Haleckého, ktorý hovoril, že malo byť zrušených viac nemocníc, ale že nebolo. Áno, je pravdou, a to sme vždy tvrdili, že, a to je tá ponuková stránka reformy zdravotníctva, slovenské zdravotníctvo má prílišné, nadmerné kapacity a že tieto nadmerné kapacity musia byť znížené. A je pravdou, ak kritizujete, že k tomu dochádzalo pomaly. Tak ja budem súhlasiť, áno. Ale zároveň poviem, že vy týmto rozhodnutím spôsobíte ešte ďalšie spomalenie. Dochádzalo k tomu pomaly preto, že niektoré kroky zdravotníckej reformy boli oneskorené. Ale už k tomu dochádzalo. A to nemusí znamenať len zatváranie celých nemocníc. Ja som navštívil viaceré nemocnice, spomeniem Bardejov, Poprad, Veľký Krtíš, Šacu, kde urobili zásadné ozdravné opatrenia a často veľmi kruté úsporné opatrenia, keď znižovali kapacitu z hľadiska lôžok, ale aj z hľadiska počtu zamestnancov, počtu lekárov, aby sa dostali do plusových čísiel, aby mohli efektívne poskytovať zdravotnú starostlivosť. Čiže k tomu už dochádzalo a dochádza, ale čo sa dá s určitosťou povedať, je, že po schválení tejto novely zákona v tých zdravotníckych zariadeniach, ktorých sa týka odklad exekúcií a ktorých sa týka ich pôsobenie ako príspevkových organizácií, k tomu už dochádzať nebude. A to je zase aj o peniazoch, pretože v konečnom dôsledku ak dôjde teda k zastaveniu toho tlaku, ak dôjde k zmäkčeniu rozpočtového obmedzenia, k zastaveniu toho tlaku na zvyšovanie efektívnosti, tak vy tam môžete nalievať viac peňazí, ale neprejaví sa to v lepšej zdravotnej starostlivosti. Keď štúdia, na ktorú sa odvolávalo ministerstvo zdravotníctva, ktorú robila nejaká renomovaná zahraničná firma, to vyčíslila, že neefektívnosť v slovenskom zdravotníctve bola pred reformou až 38-percentná, čo zhruba znamená teda, že 38-percentná nadmerná kapacita bola, tak to znamená, že vlastne 38 % peňazí, ktoré sme dávali do zdravotníctva, bolo neproduktívnych, neefektívne použitých. Keby bola 100-percentná efektívnosť, keby neexistovala táto nadmerná kapacita, tak tieto peniaze mohli byť použité nie na udržiavanie zbytočných lôžok a prezamestnanosti, ale na liečenie ľudí.

Čiže, zhrnuté a podčiarknuté, výsledkom tejto novely bude návrat k prekonaným problémom. A to, že bude narastať nielen dlh v zdravotníctve, ale aj neefektívnosť a ďalšie peniaze, ktoré budú naliate do zdravotníckeho systému, sa neprejaví v zlepšení zdravotnej starostlivosti. Preto si myslím a som o tom presvedčený, že každý, kto podporí túto novelu zákona, ponesie politickú zodpovednosť za to, že sa vrátime k prekonaným problémom a jednoducho k tomu neporiadku, ktorý v zdravotníctve bol. A ja netvrdím, že už nie je, že všetko bolo vyriešené, to som nikdy netvrdil, ale tvrdím a tvrdil som, že boli vytvorené systémové predpoklady na to, aby tu bola zvýšená efektívnosť a aj zlepšené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A dnes som presvedčený, že táto novela zákona pôjde opačným smerom a vráti nás k problémom, ktoré sme už v minulosti prekonali. Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP