Středa 6. září 2006

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, vážená pani kolegyňa. Čas uplynul.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať vystúpeniami poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Sú to poslanci: pán Daniel Lipšic, pán Jozef Mikuš a pán Stanislav Janiš.

Slovo má pán poslanec Daniel Lipšic.

Ešte poprosím pánov kolegov, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne, aby počkali na možnosť, keď otvoríme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem veľmi pekne.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať k návrhu novely zákona dve pripomienky.

Jedna je legislatívna a druhá je vážnejšia a to je ústavnoprávna, legislatívna preto, že znovu v spoločnej správe máme pod bodom 6 návrh doplniť návrh zákona o novelu ďalšieho nesúvisiaceho zákona, čl. III. A ako som už reagoval pred chvíľkou, bolo že to veselosti v snemovni, keď sme diskutovali o kvalite legislatívy pred mesiacom. A ja som držal palce novej vládnej koalícii, že legislatíva bude kvalitnejšia, vždy môže byť kvalitnejšia, vždy je čo zlepšovať, vždy sa robia aj chyby. Nepredstavoval som si ale, že zlepšovanie bude robené spôsobom, že sa budú do prvých noviel zákonov dopĺňať nesúvisiace novely. Keď také prípady boli za minulého volebného obdobia, vždy to boli prípady skôr výnimočné. A ja som vždy, keď išlo o ministerstvo spravodlivosti asi v jednom, dvoch prípadoch počas 4 rokov, komunikoval s poslancami opozície, prečo je to dôležité, potrebné, vždy to bolo predmetom polemiky. Ale prvé dva návrhy zákonov v druhom čítaní a v obidvoch snaha prepašovať ustanovenia, ktoré s tým nijako nesúvisia? To je zámer vlády skvalitňovať legislatívu?

Druhá otázka je ústavnoprávna. Pani kolegyňa Sabolová povedala, že tento návrh je na hrane ústavnosti. Tento návrh je ďaleko v hlbokom mori protiústavnosti, nie na hrane ústavnosti. Sú veci, kde sa môžeme sporiť, či je niečo ústavné alebo nie. Príklad je preukazovanie pôvodu majetku, kde sa rozumní ľudia môžu líšiť. Ale tu máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré cituje aj legislatívny odbor. Je to rozhodnutie, spisová značka PL ÚS 21/00. A ja z neho odcitujem, keď Ústavný súd rozhodoval v rovnakej veci a rozhodol, že to je protiústavné, zdôvodnil to nasledovne: "V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, t. j. boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie súčasne vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom. Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný."

To, že ide o návrh zjavne protiústavného zákona, potvrdili aj viacerí poslanci vládnej koalície. Koniec koncov preto neprešiel návrh v ústavnoprávnom výbore. A ja by som sa chcel aj z tohto miesta poďakovať pánovi predsedovi výboru Mamojkovi, pani poslankyni Tóthovej, že návrh nepodporili, pretože podporiť úmyselne protiústavný návrh zákona, si myslím, je nad rámec, za ktorý by sme nemali ísť.

Opakujem, sú prípady, kde sa môžeme sporiť, potom sa zákon prijme, ide na Ústavný súd. Ale toto nie je na hrane, toto nie je vec sporu, toto je evidentne protiústavný návrh zákona. A pokiaľ ho snemovňa odsúhlasí, tak poslanci budú úmyselne hlasovať za porušenie ústavy. A to by som považoval za nešťastný začiatok zákonodarného procesu.

Ja som aj na výbore povedal, že ústava je tu na to, aby chránila občanov pred niekedy krátkodobými cieľmi, ktoré môžu byť aj chvályhodné, ale v ústave sú určité práva, ktoré majú za cieľ chrániť dlhodobé ciele. A tie by sme nemali porušovať pre krátkodobé záujmy. Povedal som aj príklad, možnože by polícii pomohlo, keby mohla odpočúvať bez súhlasu súdu, najmä v situácii, keď je problém s terorizmom. Ale ústava nás pred tým varuje. A krátkodobý záujem nemôžeme podriadiť dlhodobému cieľu, ktorým je sloboda, ku ktorej patrí aj ochrana vlastníckeho práva aj veriteľov.

Takže by som rád požiadal poslancov vládnej koalície, aby sme nezačínali volebné obdobie a legislatívnu činnosť tým, že úmyselne porušíme v hlasovaní ústavu. Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pokračujeme v rozprave, ďalším prihláseným je pán poslanec Jozef Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, hoci je predmetom dnešného rokovania úprava zákonov súvisiacich so zdravotníctvom, začnem trošku z iného konca. Zastavím sa pri stave verejných financií, potom budem pokračovať aj k návrhu.

I keď z hľadiska zdravej bezpečnej ekonomiky je stále čo dobiehať, posledný vývoj je neobyčajne priaznivý. Nie div, že renomované zahraničné agentúry prisudzujú Slovensku prvé miesto medzi kandidátmi na prijatie eura medzi krajinami Vyšehradskej štvorky, zatiaľ. Situácia na Slovensku je skutočne výnimočná. V takej dobrej kondícii sa krajina vo svojej histórii ešte nenachádzala, patrí do vyspelého sveta, je členom Európskej únie, vojensky ju chráni Severoatlantická aliancia, má garantovanú samostatnosť a popritom alebo aj vďaka tomu sa úspešne ekonomicky rozvíja. Nejde o vzletné frázy. Čo sa stalo? Prečo taký skok? Odpoveď je jednoznačná. Po turbulenciách, ktoré nasledovali po páde komunistického režimu v roku 1989, a po získaní samostatnosti v roku 1993 nastúpilo ku koncu deväťdesiatych rokov obdobie plného osvojenia systému parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky. Vďaka tomu sa Slovensko dostalo do Európskej únie a dnes sa môže porovnávať so svojimi vyspelejšími partnermi. Počas niekoľkých posledných rokov sa krajina vydala cestou rozumnej a zodpovednej ekonomickej politiky, prikryla sa tak len takou perinou, na akú má, povedala si pravdu do očí a rozhodla sa konať. Vďaka hlbokým reformám sa zastavilo žitie na úkor budúcich generácií, vyjasnili sa vzťahy, podnietili sa ekonomické aktivity. Práve pod vplyvom súčasnej aktuálnej situácie, keď štátny rozpočet vykazuje nízky deficit, rastie zamestnanosť, stúpa životná úroveň.

Prichádzajú návrhy novej vlády na zmeny, trochu populárne, trochu ľúbivé. Niekto prichádza rozdávať to, na čo nezarobil. Spektrum opatrení je naozaj široké. Tu sa navrhujú vianočné darčeky dôchodcom, inde sa začínajú rozdávať ťažko zachované peniaze v zdravotníctve. Opatrenia majú však spoločný znak, siahajú do verejných zdrojov, rozdávajú nazbierané alebo ušetrené za posledné roky, vracajú stav do krízovej situácie známej v polovici deväťdesiatych rokov. Rozdiel je iba v tom, že kým vtedy sa na nezmysly viac požičiavalo, dnes sa dá ťažiť z toho, čo sa nazbieralo za posledné roky a čo sa získalo cielenou zvýšenou ekonomickou aktivitou. Verejné financie sú podobné pacientovi, ktorý prekonal ťažkú operáciu, absolvoval rehabilitáciu a je plný očakávaní. Zrazu sa však znova začína blížiť choroba, ktorú už raz prekonal. Pacient naplnený novými silami pociťuje nebezpečenstvo ochorenia, rozmýšľa, či ho znovu nepoložia na operačný stôl. Tento metaforický opis sedí ako uliaty poslednému vývoju v zdravotníctve, zo strany novej vlády najskôr bombastické zrušenie poplatkov za návštevu lekára a pobyt v nemocnici, nový spôsob kategorizácie liekov, nižšie poplatky za recepty, teraz mäkšie podmienky pre dominantné zdravotné poisťovne, záchranná bublina pre neefektívne nemocnice a potom ešte vyššie platby štátu do systému za svojich vlastných poistencov.

Do tejto reťaze zapadá poslanecký návrh na zmenu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nejde o nič iné, len o zlepšovanie podmienok na pôsobenie niektorých inštitúcií, hoci na to vôbec niet dôvodu. Naopak, tieto inštitúcie by konečne mali začať pôsobiť pod dostatočným tlakom, aby neodôvodnene nevyrábali dlhy.

Pozrime sa na návrh zákona trošku bližšie. Nechcem sa zaoberať právnymi a legislatívnymi otázkami, o ktorých hovorili moji predrečníci, ostanem pri tom finančnom, rozpočtovom a možno podnikateľskom pohľade.

Novela najskôr navrhuje, aby sa transformácia zdravotníckych zariadení odsunula z pôvodného termínu končiaceho týmto kalendárnym rokom až do konca roku 2007. O čo ide? Iba o cestu, aby sa netransformované zdravotnícke zariadenia nemuseli transformovať vôbec, inými slovami, aby ich hospodárenie ostalo zahalené tajomstvom aj naďalej, aby ostali akýmisi vágnymi inštitúciami štátu, aby sa ako obchodné spoločnosti nemuseli zaoberať štandardným účtovníctvom, ktoré dokáže odhaliť, či sa v inštitúcii správali manažéri zodpovedne. Obzvlášť nebezpečné je to v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktoré pri výbere poistného pokrývajú takmer tri štvrtiny poistencov. Ak systém neustriehne nakladanie s prostriedkami týchto dvoch inštitúcií, potom vôbec nemôže hovoriť o efektívnosti. V lepšom prípade bude vláda iba sledovateľom situácie, v horšom z nej bude vďaka ambíciám jednotlivcov aj ťažiť. Aby sa stav skutočne zabetónoval, prichádza sa v návrhu novely k zákazom exekúcií štátnych zdravotníckych inštitúcií. Povedané inými slovami, ak si tieto inštitúcie nebudú plniť záväzky, ich obchodný partner sa nedomôže práva. To je priamy návod, aby tak konali. Napokon, nešlo by o novú situáciu, podobná situácia bola aj pred transformáciou alebo pred reformou, keď bolo bežné, že tieto štátne inštitúcie neplatili za energie, vodu alebo ostatné tovary.

Viac k návrhu novely nebudem hovoriť, to úplne stačí na to, aby som mohol označiť túto novelu zákona ako ekonomicky do budúcna mimoriadne nebezpečnú.

Vrátim sa trošku ešte k verejným financiám.

Možno si to dnešní vládni poslanci málo uvedomujú, ale ich ozdravovanie bolo ako zostavovanie mozaiky. Nešlo to inak, len tak, že sa lúskal jeden rezort za druhým. Tak sa skresávali neefektívne výdavky v sociálnom systéme, v štátnych zárukách, v štátnej správe. Oblastí by som mohol vymenovať viac, jednou z nich je aj zdravotníctvo. Prvý raz po roku 1989 sa za predchádzajúcej vlády podarilo zastaviť rast dlhov v zdravotníctve, do systému sa vniesla dovtedy nepoznaná disciplína. Čo nám hrozí dnes? Opätovné zahmlievanie hospodárenia, rozviklanie disciplíny, rast dlhov, negatívny dopad na verejné financie.

Druhým vážnym nebezpečenstvom je posilňovanie nerovnakého prístupu k štátnym a neštátnym zariadeniam, čo bude viesť k nepoznaným napätiam s nepredvídateľnými následkami. Stačí si predstaviť, aké obchodné vzťahy sa budú vyvíjať medzi súkromnou zdravotnou poisťovňou podnikajúcou pod Obchodným zákonníkom a štátnou nemocnicou chránenou štátom v osobitnom režime. Pritom práve rovnosť podmienok na pôsobenie je tým zázračným kľúčom, ktorý pomohol slovenskej ekonomike rozhýbať sa v posledných rokoch.

A posledným z tých najdôležitejších argumentov je dopad na občana. Zmyslom reformy zdravotníctva spustenej v predchádzajúcom volebnom období bolo vytvoriť lepší systém s priamym dopadom na pacienta. Akékoľvek je ľúbivé zrušenie 20-korunových poplatkov za návštevu lekára, dôsledok bude opačný. Chýbajúce zdroje sa budú hľadať ťažko, počuli sme pred chvíľou vo faktickej poznámke, že sa našli, alebo sa neuhradia, budú chýbať alebo ich zaplatíme všetci, cez dane, cez štátne pôžičky, teda cez dane našich detí. Navyše, prieskumy hovoria, že lekári si tak či tak prídu na svoje peniaze. Opäť stúpne výskyt nelegálnych platieb, takže platiť budú pacienti. Zhoršovanie hospodárenia zdravotníckych zariadení opäť pocítia zase len pacienti. Ak nemocnice prestanú platiť za dodávateľské služby, prejaví sa to na klesajúcom komforte zdravotnej starostlivosti a adresátom bude znova pacient.

Jediná cesta vedúca k zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti je pokračovanie v reforme systému, a tým sa neberie, samozrejme, aj zmena, ak nová vládna koalícia to vidí inak, ale ak sa úplne preruší, bude to mať dlhodobo negatívne dôsledky. Za krátky čas sa možno podarí udržať systém v akom takom chode, veď niečo za predchádzajúce roky sa ušetrilo, a platby odvodov ekonomiky aktívnych obyvateľov vďaka ekonomickej konjunktúre rastu. Ale zanedlho kríza prepukne a možno potreba reformy bude ešte nástojčivejšia a ťažšia. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec za vaše vystúpenie.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa blíži 11.00 hodina, tak prerušíme rozpravu o tomto bode programu.

Ak dovolíte, dám malú technickú 5-minútovú prestávku a o 5 minút by sme pristúpili k hlasovaniam. Veľmi pekne ďakujem.

(Technická prestávka.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, vážené kolegyne, vážené poslankyne, vážení poslanci, pristúpime teraz vzhľadom na to, že máme 11.00 hodín, k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

Najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 53).

Prosím spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby uviedla hlasovanie.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, vážená pani spravodajkyňa.

Najskôr teda budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Hlasujeme. (Ruch v sále.)

Buďte taká láskavá, pani poslankyňa, ešte raz to prečítajte pánom poslancom. Poprosím o pozornosť.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Žiadala som pána podpredsedu, aby dal hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme. (Hlasy v sále.)

(Hlasovanie.)

Vážené kolegyne, kolegovia, teda ruším toto hlasovanie a opätovne prosím, aby sme hlasovali, alebo vytiahneme všetci kartu a vložíme ju naspäť.

(Hlasovanie.) Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 36 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec, zdržalo sa 102 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že predložený návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci a bývanie Róbert Madej. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci a panie poslankyne a v rozprave odznel 1 procedurálny návrh, pani poslankyne Radičovej, vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za návrh 44 poslancov, proti 85 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

R. Madej, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 98 poslancov, proti nikto, zdržalo sa 46 poslancov, hlasovali všetci.

Konštatujem, že tento návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

R. Madej, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor v lehote do 10. októbra 2006.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 138 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Zároveň mi dovoľte povedať, že konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte spravodajcu, lebo pri predchádzajúcom návrhu zákona sme si neuvedomili, že zároveň bol pripojený návrh na uznesenie k 

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov,

ako je to uvedené v tlači 37. Takže budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov. Pripomínam tiež, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 143 poslancov, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

Vážené kolegyne a kolegovia, ďalej poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Milana Reháka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26).

Najprv teda, nech sa páči, pán spravodajca.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci k predmetnému návrhu zákona v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých jeden podal pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V rozprave pán poslanec Novotný vyňal zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie body 8 a 9, ale vzhľadom na to, že v prípade schválenia týchto dvoch bodov by sme sa mohli pri schválení bodu 11 dostať do problémov, tak budeme aj samostatne hlasovať o bode 11.

Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za návrh 119, proti 13 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že predmetné návrhy sme schválili.

M. Rehák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 4 s odporučením neschváliť ho.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za 2 poslanci, proti 91 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

Predložený návrh sme neschválili.

M. Rehák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 8 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za návrh 17 poslancov, proti 91 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

Predložené návrhy sme neschválili.

M. Rehák, poslanec: Vzhľadom na to, že nebol schválený bod 9, budeme hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 135 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 7 poslancov.

Predložený návrh sme schválili.

M. Rehák, poslanec: Vzhľadom na to, že sme schválili bod 11, je bezpredmetné hlasovať o bode 10, pretože sa v ňom takisto pojednáva o účinnosti, ktorá už bola schválená.

Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Glendu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

Predložený návrh sme schválili.

M. Rehák, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Páni kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 82 poslancov, proti návrhu 48 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

Predložený návrh sme schválili.

Na základe toho, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení, samozrejme, schválených návrhov. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti návrhu 56 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 238/2006 Z. z. o jadrovom fonde.

Tým sme, vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali hlasovania a budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu.

Budeme pokračovať v rozprave o 

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ sa neprihlásili k vystúpeniu pána kolegu žiadni páni poslanci s faktickou poznámkou, udeľujem slovo pánovi Stanislavovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá podľa toho, ako je predložená, nemá žiadnu ambíciu, novela zákona, ktorá hovorí len o tom, že to, čo sa prijalo v minulom volebnom období, je nie, ale nehovorí nič o tom, ako ďalej. To, čo sa malo udiať do konca tohto roku, predlžujete, posúvate, že sa udeje do konca roku 2007. Ja sa pýtam prečo, ak nesúhlasíte s tým, čo je, nedáte svoje riešenie a svoj návrh. Prečo len posúvate naše riešenie?

Pán minister sa na margo toho, prečo to nemajú byť akciové spoločnosti, ale tzv. verejnoprávne inštitúcie, vyjadril, že: "Myslím si, že dobre sa dá hospodáriť aj vo verejnoprávnom sektore." Viac ako desaťročná skúsenosť v rezorte zdravotníctva však tieto slová nepotvrdzuje. Ak by to, čo povedal, platilo, tak by stav v zdravotníctve nebol taký, aký je a aký, bohužiaľ, pri tomto vládnom postupe asi aj bude. Je dopyt po zdravotníckych službách? Je. Je ponuka na poskytovanie zdravotníckych služieb? Je. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, skutočne zaujmite miesta. Pokiaľ niekto chce opustiť sálu, nech ju opustí, aby mohol pán kolega nerušene pokračovať vo svojom vystúpení. Poprosíme vážených kolegov, ktorí stoja pred lavicami z SNS, buďte takí láskaví, páni kolegovia, nechcem menovať, len musíme naozaj udržať v sále poriadok a vytvoriť dôsledné prostredie pre vystúpenie pána poslanca Janiša. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za porozumenie. Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa, či je dopyt po zdravotníckych službách. Je dopyt. Je ponuka na poskytovanie služieb? Je. Sú dostatočné finančné zdroje v zdravotných poisťovniach na uspokojenie celého spektra dopytu a ponuky? Nie sú dostatočné zdroje. Je úplne logické, že ponuka prevyšuje finančné zdroje a tie zároveň nestačia na dopyt po zdravotníckych službách. Ale toto nie je len u nás. Toto je aj v zahraničí, že finančné možnosti nestíhajú všetkým moderným diagnostickým a liečebným metódam a vo všetkých nemocniciach, vo všetkých zariadeniach.

Ako to fungovalo v minulosti. Občan mal právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Lekár, zdravotnícke zariadenie mu bolo povinné ju poskytnúť. A zdravotné poisťovne neboli za tieto zdravotnícke služby povinné zaplatiť. Čo to spôsobovalo? Zdravotnícke zariadenia robili výkony. Samozrejme, na ne spotrebovali lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, vyplatili mzdy, zaplatili energie. A keďže nemali na úhradu faktúr, jednoducho sa zadlžovali a robili si banku zo všetkých týchto dodávateľov. U každého dodávateľa si tak zobrali tak vysoký úver, aký im aj bez úverovej zmluvy poskytli všetci dodávatelia, resp. záväzok zdravotníckeho zariadenia, výška istiny záväzku prestala stúpať vtedy, keď daný dodávateľ v danom segmente prestal nemocnici dodávať. Ani zdravotné poisťovne a ani zdravotnícke zariadenia neznášali reálne riziko z tohto hospodárenia, teda logicky sa správali tak, ako sa správali, nazvem to jemne, menej zodpovedne. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, roky to v štátnom takto fungovalo a, bohužiaľ, sa rysuje, že to aj takto fungovať bude. Je samozrejmé, a, bohužiaľ, je to tak, bohužiaľ, je to tak, že rokmi zabehnuté návyky v nemocniciach pochádzajúce ešte z dôb tzv. rozpočtoviek sa vykoreňujú len veľmi, veľmi ťažko. A dovolím si tvrdiť, že ruka v ruke s týmto systémom, ktorý bol, sa vytvárala aj pôda na korupciu, lebo tam, kde nie sú pravidlá, kde nie je zodpovednosť, tam sa korupcii darí. A, bohužiaľ, a všetci, čo sme pozerali v jednu nočnú hodinu asi pol roka dozadu debatu o štrajku v nemocniciach, sme sa mohli v priamom prenose dozvedieť, ako si niektorí predstavujú tieto pravidlá, kto bude rozhodovať o tom, ktorý pacient bude platiť a komu bude platiť.

Ako fungujú príspevkové alebo verejnoprávne inštitúcie. Fungujú podľa zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý hovorí, že príspevková organizácia je právnická osoba, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená príspevkom. Toto hovorí zákon. Zdravotnícke zariadenia túto podmienku nespĺňajú de facto v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. Už ani nie sú príspevkovými organizáciami. Boli nimi v minulosti, keď štát prispieval na kapitálové výdavky, to sčasti platilo, ale hádam nechceme ísť späť, aby časť peňazí, ktoré sú dnes na zdravotníctvo, napr. zo zdravotných poisťovní, prerozdeľovali úradníci na ministerstve zdravotníctva ako kapitálové príspevky nemocniciam na prístroje, na stavby a tak ďalej, jednotlivým nemocniciam podľa kľúča vlastného ministerstvu alebo jeho úradníkom a, samozrejme, len štátnym. Ale veď dnes poskytujú zdravotnícke služby na Slovensku nielen štátne zariadenia. Máme nemocnice, ktoré patria pod samosprávne kraje, máme nemocnice mestské, máme nemocnice súkromné, máme neziskovky, dnes poskytujú zdravotnícke služby tisíce lekárov v ambulantnej sfére. Ako títo poskytovatelia prídu k tomu, ak finančnú stabilitu jedného poskytovateľa štátneho garantuje štát, teda z peňazí verejných, z peňazí daňových poplatníkov, keď tí druhí, pri tých istých pravidlách pracujú v tvrdých rozpočtových opatreniach bez pomoci štátu? Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť, opäť zo zákona, k 31. 12. roka, v ktorom zistí , že tržby nepokrývajú jej výrobné náklady počas najmenej po sebe nasledujúcich dvoch rokov. V preklade to znamená toľko, že príspevková organizácia si môže dovoliť byť vysoko stratová každý druhý rok a formulácia "najmenej dva po sebe nasledujúce roky" dáva neefektívnemu správaniu sa príspevkovej organizácie ešte väčší rozmer.

Ako hospodári príspevková organizácia, ako to beží v praxi. Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu, nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Zo zákona je však povinná dosahovať výnosy, teda príjmy určené rozpočtom. Ale neplnenie nákladovej časti rozpočtu, teda výdavkovej časti rozpočtu v danom roku nie je žiadnym porušením. Teda ak míňam viac, ako mám v rozpočte, nič sa nedeje, zadlžujem sa. Príspevková organizácia nie je platcom dane z príjmu, nemá povinný audit, vonkajšiu kontrolu, nevedie účtovníctvo podľa medzinárodných štandardov. Príspevková organizácia je niečo, čo nedokáže pružne, efektívne reagovať v tak tvrdom prostredí, ako v okolí zdravotníctva je. Veď v okolí zdravotníctva sú silné farmaceutické firmy, silní distribútori, výrobcovia a distribútori a predajcovia diagnostických a terapeutických prístrojov a ďalšie množstvo dodávateľov nezdravotníckych tovarov, prác a služieb. A to nie sú žiadni baránkovia, to sú tvrdí hráči. A ako partneri sú im príspevkové organizácie štátu.

K čomu vedie v praxi príspevková organizácia. Každý riaditeľ príspevkovej organizácie, ak sa správa efektívne, tak v konečnom dôsledku okráda svoju nemocnicu, svoj región. Prečo? Lebo príspevková organizácia ak má dlh, tak ju zriaďovateľ, v tomto prípade štát, musí oddlžiť alebo ju musí zrušiť, o čom však vy vravíte, že nie je prípustné. Tak ju jednoducho oddlží. A tak potom platí, ak jedno zariadenie vyrobí do 10 mil., štát mu dá 10 mil. na oddlženie, ak iný urobí 50 mil., štát mu dá 50 mil. na oddlženie. Ak ten efektívny urobí nula korún dlhu, štát mu dá nula korún. No ktorý riaditeľ nemocnice je pre nemocnicu prijateľnejší? Ten, kto šetrí, alebo ten druhý? No je jasné, že ten druhý. Nemá nepriateľov medzi lekármi, nemá nepriateľov medzi zamestnancami, lebo nerobí žiadne síce efektívne, ale menej populárne opatrenia. Načo by si robil nepriateľov? To isté robí v liekovej politike, však ponuka je veľmi široká, to isté robí v prístrojovej politike, veď čo raz do nemocnice kúpim, to tu zostane, aj keď mám dlh, aj keď ja odídem. Silní dodávatelia v zdravotníctve, a tých je dosť, do určitej hranice dodávajú, veď to raz na 100 % dostanú zaplatené. Takto to fungovalo a po prvých vlnách oddlženia, po prvých miliardách korún do zdravotníctva takto začala rozmýšľať väčšina. A takto nesystémovo sa nalievali do zdravotníctva desiatky miliárd korún. Ako to pocítil pacient? Vôbec to nepocítil, ak napr. naraz prišlo do rezortu 10 mld.. Ani o tom nevedel. Ale kto o tom vedel a kto to pocítil, boli všetci dodávatelia, ktorí počítali na 100 %, že sa im ich peniaze vrátia. A tak tieto peniaze sa nepoužívali alebo nepoužili na základnú zmenu systému v zdravotníctve, ale len na splatenie dlhov, ale rozhodne nie na zaplátanie dier. A tak voda z koša v zdravotníctve si v pohode odteká a, bohužiaľ, aj bude odtekať ďalej. Dlh sa v ďalšej fáze len zvyšoval, finančná disciplína sa zhoršovala, stabilita systému čím ďalej, tým viac stála na hlinených nohách.

Ten, kto chcel zastaviť tento dlh a tento stav a stabilizovať ho, urobí to, čo urobí každý normálny dobrý manažér vo svojej firme. Urobí opatrenia na zastavenie rastu dlhu, zvýši efektívnosť svojej firmy, zvýši príjmy do firmy, napr. lepším výberom zdravotného poistenia a tak ďalej. A k tomuto smerovala aj zmena bezzubých, neefektívnych, príspevkových alebo verejnoprávnych inštitúcií na riadne spoločnosti podľa Obchodného zákonníka, zákona, podľa ktorého dnes postupujú všetky obchodné spoločnosti. Zákon o poskytovateľoch o. i. zmenil systém právnej formy nemocníc na štandardnú, a tým vytvoril objektívnejšie systémové pravidlá hry s čo najmenšími nesystémovými prvkami. Nikto v tejto súvislosti však už nehovorí o tom, že touto zmenou právnej formy nemocníc sa vnáša do zdravotníctva aj to, že nie sú dotované slabé nemocnice, že zvíťazia tí, ktorí sú lepší, tí, ktorí sú efektívnejší, tí, ktorí majú dostatok pacientov, lebo pacienti do tých nemocníc idú. A, samozrejme, manažmenty nemocníc dostávajú do rúk obrovské kompetencie, ale s kompetenciami aj obrovskú a veľkú zodpovednosť a aj trestnoprávnu zodpovednosť za vedenie akciovej spoločnosti a, samozrejme, aj vyššiu vonkajšiu kontrolu. Veď akciová spoločnosť, základný systém, tvrdé pravidlá, štandardné účtovníctvo s povinným auditom, ktorý dohliada na prehľadnosť finančných tokov, kontrolu nákladov, uvážená investičná politika, daňová zodpovednosť, toto všetko sú prvky obchodnej spoločnosti, toto všetko sú prvky, ktoré príspevková organizácia nepozná.

Zmena zdravotných poisťovní a nemocníc alebo poskytovateľov na akciové spoločnosti je niečo nemorálne len preto, že ide o nemocnice? Prečo? Zriadenie akciových spoločností, nástroja na lepšie, efektívnejšie fungovanie je vlastne ochrana nemocníc, je ochrana lepšie hospodáriacich nemocníc. A my nemáme záujem podporovať neefektívne vynakladanie zdrojov plynúcich do zdravotníctva. My nie sme za rovnostárstvo, t. j. podporu zle hospodáriacich, lebo ak sa pozrieme na to, čo všetko tvorí zdravotníctvo, ak sa pozrieme na to, čo krúži okolo zdravotníctva, tak vidíme, že okolo neho krúžia veľké distribučné spoločnosti, lekárne, dodávatelia diagnostík, dodávatelia diagnostických liečebných prístrojov. Ktorý z týchto účastníkov v celom tom reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti to robí ako milodar? Ktorý majiteľ tejto firmy si urobil príspevkovú spoločnosť, príspevkovú firmu, lebo však to ide? Ani jeden. A vy ste urobili z akciovej spoločnosti vo verejnosti skoro zločincov. A pritom táto forma má za cieľ pravý opak, zefektívniť zdravotníctvo, zaplátať tie verejnoprávne diery, cez ktoré utekali a, bohužiaľ, aj naďalej budú utekať miliardy korún. Ja nepovažujem zisk za niečo nemorálne, za čo by tá alebo oná nemocnica alebo poskytovateľ sa mal hanbiť. Potom by sa musel každý z nás hanbiť aj za svoj príjem, za svoju mzdu. A práve preto, že ide o zdravotníctvo, resp. o posledný segment v reťazci, a to je poskytovateľ, tak je tento zisk regulovaný alebo použitie tohto zisku obmedzuje zákon, späť peniaze do zdravotníctva.

Všetci vieme, že súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti je dlhodobo neudržateľný, upevňuje vysoké očakávanie obyvateľov, ale žiadna ekonomika na svete a tobôž naša si ju nemôže dovoliť bezplatne. Rozdiel medzi nami a Smerom nie je v tom, že by sme to nevedeli jeden alebo druhý, ale v tom, že my sme o tom otvorene hovorili, hľadali a dávali riešenia a vy na základe našej aj politickej odvahy pomenovať niečo pravým menom ste vytĺkali predvolebný politický kapitál a pýtali ste sa ľudí, ja zacitujem z vášho volebného programu: "Je spravodlivé a správne, ak napriek ústavne garantovanému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť musia ľudia čím ďalej, tým viac priamo priplácať na rozpadajúce sa zdravotníctvo?" Toľko citácia z vášho volebného programu. Ale ten istý Smer, čo toto hlásal pred voľbami, si do vládneho programu v časti Zdravotníctvo napísal: "Vláda si je vedomá, že rozpor medzi nedostatkom finančných zdrojov a očakávaniami obyvateľstva je možné riešiť zachovaním ekonomicky a sociálne udržanej spoluúčasti na vybraných typoch zdravotnej starostlivosti. Vláda považuje podporu nepovinného zdravotného poistenia za rozhodujúcu pri umožnení prístupu k zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zákonného zdravotného poistenia." V preklade to znamená toľko, že občan ak sa komerčne zdravotne poistíš, komerčne zdravotne poistíš, bude ti umožnený prístup k zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného zákonného poistenia, alebo ináč, ak sa komerčne nepoistíš, zaplatíš si túto zdravotnú starostlivosť priamo na mieste u lekára v hotovosti. Toľko vládny program.

Vy ste urobili jeden veľký ťah, falošný ťah, mediálny ťah, splnili ste hlavný cieľ vášho predvolebného programu, zrušili ste poplatky u lekára a v nemocniciach. Pravda v skutočnosti je ale taká, že vy ste ich nezrušili, vy ste do zákona ani nesiahli. Vy ste povedali, že tento poplatok bude 0 korún, nula korún, lebo je to v moci nariadenia vlády. Do zákona ste ani nesiahli. Koľko bude tento poplatok o rok, o dva, ste nepovedali. Prečo ste neznížili aj iné poplatky v zdravotníctve na nula korún, za pohotovosť, dopravu, lekárne, recepty? Je tam ešte viac poplatkov. Prečo? Jedni áno, druhí nie? Lekárom a nemocniciam ste tento finančný výpadok "nahradili" zvýšením objednávky zo strany zdravotných poisťovní, opäť falošne. Vy zoberiete napr. nemocnici 7 mil. korún z poplatkov a nahradíte to, že si v nemocnici objednáte naviac výkony za 7 mil. korún. Prečo je to falošné? Lebo vy im v čistom zoberiete 7 mil. korún a nahradíte to tej nemocnici v hrubom vo výške 7 mil. korún. Tých 7 mil. akože naviac nie je naviac. Tých 7 mil. korún musí nemocnica pokryť výkonmi, nákladmi. Teda v čistom ste nemocnici zobrali a v čistom ste jej nič nedali. Vy ste tieto príjmy nemocniciam nekompenzovali, nekompenzovali.

Som zvedavý a budem veľmi zvedavý, ako budete rozdeľovať, čo bude hradené zo zákonného zdravotného poistenia a čo nebude hradené zo zákonného poistenia, čo si ľudia budú platiť priamo v hotovosti u lekára alebo na čo sa budú musieť dobrovoľne, musieť dobrovoľne pripoistiť. Veľmi som zvedavý, ako budete zdôvodňovať a vysvetľovať, prečo je tomu tak, prečo ľudia musia platiť, keď ste im sľúbili bezplatné zdravotníctvo.

Rozdiel medzi nami je veľký. My hovoríme o riešeniach, nesľubujeme nesplniteľné a vy sľubujete nesplniteľné a realizujete úplne niečo iné. A táto falošná hra sa mi ani v zdravotníctve nepáči. Ďakujem. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP