Úterý 5. září 2006

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Nech sa páči miesto pre navrhovateľov zaujať.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. septembra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., ktorý máte ako tlač 39. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Cieľom návrhu je rozšírenie pôsobnosti Špeciálneho súdu o trestný čin prijímania úplatku a podplácania, ako aj v menej závažných prípadoch o trestný čin nepriamej korupcie a úkladnej vraždy, aj o najzávažnejšie trestné činy proti mene.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej ďalej, že navrhovaný zákon nebude mať priamy dosah na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani v judikatúre súdu prvého stupňa.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú v § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. augusta 2006 č. 35 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 9. októbra tohto roku a gestorský výbor do 10. októbra tohto roku.

Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, vážená pani spravodajkyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa nechcú zaujať stanovisko. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 42. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie vo výboroch ste dostali v rozhodnutí č. 43.

Dávam preto slovo poslankyni Jane Laššákovej, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedla.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky krátku novelu zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 42.

Cieľom navrhovanej zmeny je zosúladiť nároky po skončení výkonu funkcie poslancov a členov vlády. Navrhované zmeny riešia tri okruhy nárokov.

1. Podľa navrhovanej zmeny v § 2 ods. 1 sa nárok na päť platov po zániku mandátu poslanca viaže na časť výkonu mandátu poslanca, a to najmenej na päť mesiacov. Myslím si, že nie je správne ani hospodárne, aby náhradník, ktorý vykonával mandát poslanca len jeden deň, mal nárok na päť platov, to znamená, taký istý nárok ako poslanec, ktorý vykonáva mandát celé volebné obdobie. V tejto súvislosti chcem len poukázať na to, že Národná rada v tomto volebnom období vyplatí postupne náhradníkom, ktorí boli len jeden deň na ustanovujúcej schôdzi, postupne sumu 3 373 500 Sk. Skutočne je to veľká suma, ktorá teda pôjde a zaťaží daňových poplatníkov, a preto si myslím, že v tejto časti úprava je namieste.

2. V ďalšom navrhovaná úprava sleduje, aby nárok poslancovi patril len jedenkrát za volebné obdobie. Odstráni sa zvýhodnenie tých poslancov, ktorí viackrát za volebné obdobie nastúpili ako náhradníci, oproti tým, ktorí mandát poslanca vykonávajú celé volebné obdobie.

3. Zosúlaďuje sa úprava nárokov poslancov podľa § 2 a členov vlády. To znamená, ak si člen vlády po skončení funkcie uplatní mandát poslanca, nebude mu podľa navrhovanej zmeny patriť plat ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie člena vlády tak, ako to bolo podľa doterajšej úpravy. Odstráni sa dvojité zvýhodnenie, pretože po zániku poslaneckého mandátu mu patria nároky podľa § 2 ods. 1.

Ďalej sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, naopak, zabezpečí úsporu. Návrh zákona nie je v rozpore s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

Vzhľadom na to, že je to dosť citlivý zákon a verejnosť ho bude takisto citlivo vnímať, prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili predloženú novelu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani navrhovateľka.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 42), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram teda všeobecnú rozpravu. Informujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je to tak, teda uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Navrhovateľka sa nevyjadruje. Pán spravodajca sa pravdepodobne tiež nevyjadruje. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 48 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch ako rozhodnutie č. 52.

Nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, náš čas je veľmi vzácny, a preto si myslím, že keď hovoríme o novele zákona o Slovenskej televízii, môžeme hovoriť úplne pokojne aj v rámci debaty o novele zákona o Slovenskom rozhlase preto, lebo tieto dva návrhy sú skoro totožné.

Náš čas je vzácny, a tak dovoľte, aby som predniesol úvodné slovo spoločne k tlači 48 a 49, pretože navrhovaná novelizácia, ako som už povedal, zákona o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sú prakticky identické, a teda aj argumentácia platí pre oba prípady nezmenene.

Stalo sa už tradíciou v tomto ctihodnom zhromaždení vždy na začiatku volebného obdobia novelizovať zákony o verejnoprávnych médiách. Predložená novelizácia je však netradičná v tom, že nevytvára cestu k výmene Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu, ale rieši aktuálne problémy, ktoré vyplývajú z nedomyslenosti vládnych návrhov zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktoré sme prijímali pred troma rokmi.

Jedným z kľúčových ustanovení zákonov z roku 2003 bolo prenesenie kompetencie voliť a odvolávať riaditeľov verejnoprávnych médií z pléna Národnej rady na Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Nezišlo nám však vtedy jednoducho na um, že môže nastať situácia, keď rady nie sú schopné ani pri opakovaných voľbách vybrať vhodného kandidáta, ktorému by vyslovila dôveru dvojtretinová väčšina radcov.

Nechcem tu teraz nahlas dumať o tom, prečo sa tak stalo v prípade Slovenského rozhlasu, ani predvídať, či sa čosi podobné stane alebo nestane v Slovenskej televízii. Rozhodne však asi každý z vás pripustí, že nie je celkom normálne, aby verejnoprávne médiá, ktoré na jednej strane majú veľký a nezastupiteľný vplyv v spoločnosti a na strane druhej disponujú cez koncesionárske poplatky a ďalšie príjmy pomerne veľkým objemom zdrojov, ktorý je porovnateľný s prostriedkami, ktoré na svoju hlavnú činnosť získava z rozpočtu napríklad ministerstvo kultúry, že teda nie je celkom normálne, aby takéto inštitúcie na dlhé týždne a mesiace opanovalo de facto bezvládie a právo prijímať rozhodnutia - a môže ísť aj o rozhodnutia nezvratné a zásadne meniace situáciu - prešlo na osoby, ktoré nikto do čela verejnoprávnych inštitúcií nevolil a ktoré sa teda ani nemajú komu za svoju činnosť zodpovedať.

Videl som na internete v čase neúspešných opakovaných volieb riaditeľa Slovenského rozhlasu niekoľko akože "vtipných komentárov", že vlastne ten riaditeľ je zbytočný, pretože rádio vysiela aj v čase, keď ho nemá, teda toho riaditeľa, a čítal som tam aj zopár povzdychov potom, keď sa už teda riaditeľku zvoliť podarilo, že vlastne lepšie bolo bez riaditeľa.

Teraz však debata nie je o tom, či sa niektorému politickému zoskupeniu v tejto snemovni zdá byť ten či onen funkcionár "dobrou voľbou", alebo či by sme si na jeho poste vedeli predstaviť niekoho iného. Ide o principiálne riešenie preto, lebo žiadna inštitúcia a tobôž verejnoprávna inštitúcia takéhoto kľúčového významu by nemala byť dlhší čas bez kompetentného vedenia.

Preto obe navrhnuté novelizácie majú dve základné ustanovenia. Dávajú radám Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie kompetenciu schváliť do funkcie štatutárneho zástupcu, ktorý inštitúciu bude riadiť v medziobdobí, teda do nástupu nového riadne zvoleného riaditeľa. Rada Slovenského rozhlasu a Rada Slovenskej televízie, ako teda chcem veriť, kompetentné a zodpovedné zoskupenia ľudí, ktorým Národná rada dala dôveru, aby voči týmto mediálnym inštitúciám vystupovali ako reprezentanti koncesionárov, dostanú právo a povinnosť riešiť zastupovanie riaditeľa v čase, keď túto funkciu nikto nevykonáva.

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, aby som nezdržoval, vieme, že aj v Slovenskom rozhlase i v Slovenskej televízii je situácia veľmi zložitá a koncesionári oprávnene prejavujú svoju nespokojnosť s programovou službou, ktorú ponúkajú. Problémy oboch verejnoprávnych inštitúcií majú hlboké korene a navrhovaná novelizácia oboch zákonov nebude tým čarovným prútikom, po dotyku ktorého bude ozaj teda stav ideálny. Riešia však dva dôležité segmenty a som si istý, že ich prijatím sa v mediálnom prostredí zasa o kúsok posunieme k objektivite a zodpovednosti. Preto si vás dovoľujem požiadať o súhlas s oboma návrhmi.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, trošičku ste mi skomplikovali situáciu, spôsob prerokovania zákonov sme si stanovili o rozhlase a trošičku nám situáciu komplikuje aj to, že pre každý zákon je určený iný spravodajca, takže predsa len vás poprosím, že by ste potom uviedli, samozrejme, zrejme už potom iba tie nevyhnutné údaje, ktoré sú potrebné pri predložení návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej.

M. Vášáryová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní vážení, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 7 zo dňa 4. septembra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ináč tlač 48.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem teda, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a po druhé, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

Chápem úsilie pána navrhovateľa nezdržovať, ale možno je dobré pripomenúť si pár vecí. Dňa 30. augusta 2006 prerokovala slovenská vláda informáciu o veľmi dôležitých a ďalekosiahlych zmenách, ktoré zamýšľa urobiť a včleniť do nového mediálneho zákona, ktorý by mala predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v marci 2007. V programovom vyhlásení novej slovenskej vlády sa uvádza, že pripraví úplne nový legislatívny, finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Položme si teda otázku, prečo pán poslanec Jarjabek predkladá práve dnes návrh doplnenia zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Hlavným dôvodom je totiž zníženie kvóra pri voľbe generálneho riaditeľa Radou Slovenskej televízie po doplnení rady, ktoré je na programe tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Jarjabek argumentuje v dôvodovej správe skúsenosťou z voľby riaditeľky Slovenského rozhlasu, ktorá trvala niekoľko mesiacov. Je to pravda. Ale v správe sa už neuvádza, že to trvalo tak dlho najmä pre obštrukcie členov Rady Slovenského rozhlasu, ktorí mali blízko k dnešnej koalícii slovenskej vlády.

Tento hlavný dôvod predloženej zmeny zákona neospravedlňuje ani niektoré rozumné návrhy, ktoré spresňujú termínovo prácu Rady Slovenskej televízie pri voľbe generálneho riaditeľa. Rada Slovenskej televízie bude voliť generálneho riaditeľa po prvýkrát. Nevyslovujme jej teda a priori už dnes nedôveru a neokliešťujme už dnes jej pocit zodpovednosti, ktorý si ponesie každý jej člen a i rada ako celok.

Minister kultúry Maďarič povedal v rozhovore s reportérmi Trendu 26. júla 2006, citujem: "Teraz nás, resp. Radu Slovenskej televízie čaká voľba riaditeľa a aj to, akým spôsobom prebehne, určí, či systém treba meniť, alebo sa môže zachovať." Súhlasím s pánom ministrom v tomto zmysle a nie s pánom poslancom.

Nemyslím si, že to je nedomyslenosť starého zákona o Slovenskej televízii. Potreba dvojtretinovej väčšiny na zvolenie generálneho riaditeľa vytvára totiž komfortnejšiu situáciu pre prácu nového generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ako aj tlak na členov rady dohodnúť sa na kompromise, ktorý bude v prospech toho, na čo musíme myslieť najviac, a to na koncesionárov Slovenskej televízie.

Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku a nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Možno časť toho prejavu by bolo lepšie predniesť v osobitnom vystúpení a nie ako spoločnú správu z výborov, lebo ťažko možno predpokladať, že je toto názor výboru, ten, ktorý ste predniesli bona fide, predpokladáme, že ide iba o formálne vymedzenie, predsa len do budúcnosti by som poprosil, aby sme oddeľovali vystúpenia poslanecké od spravodajského vystúpenia. Inak veľmi pekne ďakujem.

Zároveň otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás oboznámiť s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Galbavý. Niekto ďalší? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči. Pardon, ešte pán poslanec Madej.

Nech sa páči, pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Aha, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, rozhodujeme o tom, či sa do druhého čítania dostanú dva zákony týkajúce sa verejnoprávnych médií. Ide o analogické zákony, a preto budem hovoriť o obidvoch veľmi stručne.

Návrhy, ktoré predložil pán kolega Jarjabek, majú zabrániť tomu, aby sa zopakovala situácia, aká bola pri voľbe generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Čo je pravda. Toho sa vinou rozpoltenosti rozhlasovej rady dlho nepodarilo ustanoviť, čo rozhodne neprospievalo fungovaniu takej dôležitej inštitúcie, akou je verejnoprávny rozhlas. Neprispievalo to ani k prestíži samotnej rozhlasovej rady, takže návrh, ktorý zvýši pravdepodobnosť, že sa takáto situácia už nezopakuje, v zásade možno privítať.

Podobne pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa návrh zaoberá aj novým postavením štatutára, ktorý sa ujme vedenia STV a SRo v prípade, že sa post riaditeľa predčasne uvoľní, prípadne sa ho nepodarí obsadiť. Tým, že ho bude schvaľovať Rada pre vysielanie a retransmisiu, sa zvýši význam a sila tohto postu.

Vážení kolegovia, kolegyne, musím však povedať, že zákon v sebe ukrýva čertovo kopýtko. Pripravuje sa voľba nového najvyššieho šéfa verejnoprávnej televízie, ktorá je azda najvplyvnejším médiom na Slovensku. Zákon obsahuje klauzulu, podľa ktorej sa aj začaté voľby dokončia podľa nového zákona. Takže voľba, ktorá sa spustí podľa starej úpravy, sa dokončí podľa novej úpravy. Ešte predtým však budeme rozhodovať o novom zložení Rady STV, teda o zvolení jej piatich nových členov. Nechcem nič prejudikovať, predpokladám však, že koalícia zneužije "demokratickú väčšinu" a zvolí si päť členov Rady STV sebe blízkych. Možno sa mýlim, budem veľmi rád. Alebo je tu ešte jedna alternatíva, že bude postupovať podobne, ako sme postupovali my v minulosti a parciálnym pomerným spôsobom sme akceptovali aj návrhy z radov opozície.

Vážené kolegyne, kolegovia, tu nastáva podľa mňa problém. Podľa návrhu zákona, ktorý predložil pán kolega Jarjabek, sa postupne bude znižovať kvórum potrebné na zvolenie riaditeľa STV, rovnako aj SRo. Najprv na jeho zvolenie bude potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov, teda musí ho podporiť aspoň 10 z 15 členov rady. Ak sa voľba nepodarí, bude sa konať 2. kolo. Do toho však postúpi menší počet kandidátov, pretože vypadnú všetci, ktorí nezískali aspoň tri hlasy. Podľa mňa aj to je v poriadku. A ak ani potom voľba nevyjde, bude na zvolenie stačiť obyčajná nadpolovičná väčšina hlasov, teda osem - a tu je pes zakopaný. Navyše sa bude vyberať z opätovne zúženého počtu kandidátov do tejto voľby. Postúpia len tí, ktorí v predchádzajúcom hlasovaní získali podporu aspoň šiestich členov rady.

Vážené kolegyne, kolegovia, tento systém zvyšuje, bezpochyby zvyšuje váhu hlasov členov mediálnych rád, zvyšuje ich vplyv a zodpovednosť. Preto by som očakával, že zákon bude meniť aj kritériá, ktoré sa budú na tieto osobnosti vzťahovať. Mám na mysli odbornosť, vzdelanosť, dôveryhodnosť v očiach verejnosti, ktorú zastupujú. Alebo inak, malo by ísť o ľudí, ktorí sú verejnosti známi, tešia sa značnej prestíži, navyše sú odborne zdatní.

Zároveň by sa mali zvýšiť kompetencie mediálnych rád a posilniť ich kontrolnú funkciu. No tým by sa predišlo viacerým chybám a nedostatkom, ktoré poznáme z doterajšej praxe, keď boli riaditelia pod slabou kontrolou a ani členovia rád sa nedostávali k hospodárskym zmluvám, ktoré uzatváralo vedenie STV.

My s pánom kolegom poslancom, musím priznať, máme špatné skúsenosti z poslaneckých prieskumov, kde sme si nárokovali nahliadnuť do týchto zmlúv alebo sme chceli hlbšie informácie, aby sme mali pocit, že to, čo sa tam dialo, sa nezakladá na pravde. Nedostali sme ich. Tie kompetencie poslaneckého prieskumu boli natoľko slabé, že nám to top manažment neumožnil.

Úplnou samozrejmosťou je potom posilnenie nezávislosti členov mediálnych rád od politických strán, aby dokázali zvoliť podobne nezávislého šéfa STV. Bohužiaľ, v návrhu zákona nič také nie je. Členov Rady STV budeme voliť v parlamente a nebojím sa predpokladať, že prevládne koaličná väčšina. Ešte raz opakujem, budem veľmi rád, keď sa mýlim.

Ostatne, pri všetkej úcte k môjmu kolegovi pánovi poslancovi Jarjabkovi, musím vysloviť podozrenie, že to je hlavným motívom a účelom predloženého návrhu zákona o STV. Keď bude mať koaličná väčšina sebe lojálnych päť nových členov Rady STV, no tak môže dúfať, že tých zvyšných troch už nejako získa. To jej umožní zvoliť si sebe lojálneho šéfa STV. A tu musím pripomenúť nedávny výrok pána premiéra Fica, ktorý som už tejto ctenej snemovni povedal: "Mali ste peniaze, mali ste médiá, mali ste moc, jednoducho mali ste vyhrať voľby." Ale tento výrok pravdepodobne môže odzrkadľovať jeho vnímanie, vôbec úlohy médií a ich prepojenia s politikou. Znovu opakujem, je to len moje podozrenie, na ktoré mám právo, a budem veľmi rád, keď sa nebude odrážať v realite.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Rydlo Jozef.

J. Rydlo, poslanec: Chcem povedať len jednu vec. Prosím vás, nerobte z toho politiku. Slovenská televízia má byť slovenskou televíziou a Slovenský rozhlas má byť slovenským rozhlasom. Mne sa osobne bridí, keď sa prezident, generálny riaditeľ rozhlasu volí v parlamente, resp. v týchto komisiách, ktoré vychádzajú z parlamentu. Má to byť profesionálna inštitúcia, profesionálny človek. A divím sa, že poslanci, ktorí idú na poslanecký prieskum do takej inštitúcie, ako je štátna televízia alebo štátny rozhlas, nemôžu dostať primerané informácie, ktoré ako ústavní alebo zákonodarní činitelia požadujú.

Som za to, čo navrhuje pán poslanec Jarjabek, aby sa jednoducho voľba týchto ľudí zjednodušila. Ak je tu nejaká politická obava, tak tá obava je možno aj oprávnená, ale ide o to, aby inštitúcia mala funkčného generálneho riaditeľa alebo funkčnú generálnu riaditeľku. A je potrebné, aby inštitúcia, ktorá vychádza z tohto parlamentu, ako sú tie mediálne rady, aby bola funkčná, aby nedochádzalo k situáciám, ktoré jednoducho týmto ľuďom znemožňujú poskytovať primerané informácie.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec nereaguje. Ďakujem veľmi pekne.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Len aby, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby nedošlo k nedorozumeniam. Zvykne sa, vážená pani spravodajkyňa, vystupovať v rozprave, keď je dlhší úvod, samozrejme, obsahový, vecný, aby aj ostatní poslanci mohli zareagovať. Ale aj v rámci zvyklostí, že spravodajca navrhuje pozitívne hlasovanie, ktoré ešte neodznelo, aby sa dalo hlasovať aj o tom, navrhujem, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) hlasovalo aj o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní ako o ďalšom návrhu v rámci hlasovania.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, ale takýto postup vyplýva z rokovacieho poriadku, pokiaľ neprejde návrh z rozpravy, ale veľmi pekne ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, to boli všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

So stanoviskom sa hlási pán navrhovateľ, pán Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si len v krátkosti dovolím trošku zareagovať možno na to, čo tu odznelo.

Dámy a páni, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vždy budú vzbudzovať takéto diskusie, lebo vždy pôjde o veľa. Ale poviem vám veľmi konkrétne, keď už hovoríme o novom zákone, ktorý, samozrejme, je pripravovaný na úrovni ministerstva kultúry, aj táto novela je po konzultácii s ministerstvom kultúry preto, lebo jednoducho niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, sú vadné a niekoľkoročná skúsenosť s týmto zákonom nie je dobrá, čo mi potvrdia určite aj opoziční poslanci, ktorí sa touto problematikou zaoberali. Tu nejde len o nejaký problém riaditeľa alebo nejaký problém štatutára, tu je problém v prvom rade vzťahový. Tu je problém v tomto zákone vzťahu riaditeľa - rady, následne rady a dozornej komisie. Tu je problém Rady Slovenskej televízie a vzťahu k parlamentnému výboru. A, samozrejme, je tu problém aj vzťahu výboru a samotného parlamentu, ktorý má istým spôsobom referovať o problémoch v rade. Dokonca ten zákon je taký, že v minulom volebnom období boli ústami riaditeľa a manažmentu Slovenskej televízie spochybňované poslanecké prieskumy a nakoniec len na nátlak predsedu parlamentu ten poslanecký prieskum mohol byť ako-tak uskutočnený. Taká je pravda. Jednoducho ten zákon nie je dobrý.

Ja chápem istú nedôveru, ktorá vo všetkých tých vystúpeniach opozičných poslancov tu zaznieva, ale, vážení opoziční kolegovia, keby sme hovorili o zneužití rád tak, ako ste o tom hovorili vy, pani poslankyňa, a ako to naznačil aj Tomáš Galbavý, že teda - nie, hovorili ste o tom, že teda je to účelová novela preto, aby... (Reakcia z pléna.) O rade, hej. Ale ako hovorím, je tu istá nedôvera. Ja len chcem istým spôsobom zdôvodniť, že by to tak nemuselo byť preto, lebo tento návrh nie je návrhom výmeny všetkých členov Rady Slovenskej televízie, ako to bolo v roku 1998 za vašej vlády, pani poslankyňa Vášáryová. Urobil to váš vtedy poslanecký kolega Milan Kňažko, ktorý dal do tohto cteného pléna návrh na výmenu voľby všetkých členov Rady Slovenskej televízie. Vtedy táto snemovňa bez akéhokoľvek problému tento návrh podporila a nastala nová éra. Nová éra Slovenskej televízie, ktorej výsledky žneme teraz.

A ja vám poviem, že mne je úplne jedno v tejto chvíli, pre mňa vôbec nie je dôležité ako pre vás, najdôležitejšie nejaké spravodajstvo a nejaká publicistika, áno, aj, ale Slovenská televízia je pre mňa v prvom rade isté médium, ktorého programová štruktúra by mala byť úplne iná, ako je teraz. Preto Rada Slovenskej televízie by sa v prvom rade nemala zaoberať nejakým spravodajstvom alebo publicistikou. Áno, aj, ale v prvom rade programom. V prvom rade tým všetkým, čo z tej Slovenskej televízie dnes "lezie". A verte mi, že naozaj hovorím o "lezení" preto, lebo Slovenská televízia je dnes v konkurencii súkromných médií kdesi na chvoste v zmysle programovom, nie v zmysle spravodajskom. Lebo v zmysle programovej štruktúry a vysielacej štruktúry tieto súkromné médiá tú Slovenskú televíziu dávno predbehli.

A pritom Slovenská televízia by mala byť tá, ktorá sa úplne spreneverila istému menšinovému žánru, a teraz nie z hľadiska menšín, ale z hľadiska pozerateľnosti. Ten menšinový žáner jednoducho neexistuje preto, lebo kde tu máte nejakú publicistiku o vysokom školstve, o zdravotníctve? Možno aj súčasnej opozícii by pomohlo, keby sa tá Slovenská televízia zaoberala napríklad menšinovou publicistikou a nemuseli by sme vo všetkých zdravotníckych zákonoch tu debatovať, tak ako sme debatovali, preto, lebo by zo Slovenskej televízie dostávali úplne iné informácie pri okrúhlych publicistických stoloch.

Čiže toto všetko je istá téma pre budúcnosť. A toto všetko je aj istý záväzok pre všetkých poslancov bez ohľadu na to, či sú v koalícii alebo v opozícii, aby sme hovorili o programe verejnoprávnej inštitúcie, a táto malá novielka, za ktorou bude nasledovať alebo veľká novela, alebo nový zákon o Slovenskej televízii, závisí to všetko od ministerstva kultúry preto, lebo tie prípravy tam prebiehajú. A hovorím, toto je po konzultácii s ministerstvom kultúry, aby sa jednoducho k tej deštrukcii, ktorá by mohla nastať, neprišlo až tak, ako to bolo napríklad - ja vám poviem príklad zo Slovenského rozhlasu. Šesť mesiacov neexistovalo vedenie Slovenského rozhlasu. Štatutári, ktorí boli, boli štatutármi pána riaditeľa. No keby v tejto chvíli štatutári chceli zneužiť situáciu v Slovenskom rozhlase, tak to môžu spraviť. A vzhľadom na to, že ich Rada Slovenského rozhlasu nevolila, vlastne by za nich nemohla mať zodpovednosť. Tak čo tu do toho pletieme politiku? Veď to s tým vôbec nesúvisí! To je úplne o niečom inom. To je o programe, o zodpovednosti a o kompetenciách.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Chcem sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky je Slovenská televízia na Slovensku primárnym zdrojom informácií pre veľkú časť občanov. Preto sme svedkami "veľkých starostí" - veľkých starostí v skutočnosti aj v úvodzovkách - o jej fungovanie zo strany tých, ktorí sa usilujú o presadenie, teraz citujem zákon o BBC, "trvalej nestrannosti" a aj zo strany manipulátorov, ktorí si robia zálusk na možnosť zavrieť ústa nezávislým redakciám alebo ovládnuť verejnoprávne mediálne inštitúcie.

Pán poslanec, upozorňujem, že nemáme štátnu televíziu ani štátny rozhlas. Máme len verejnoprávne inštitúcie. (Reakcia z pléna.) Nie vám, pánovi Rydlový som to hovorila, lebo sa zrejme pomýlil, hovoril o štátnom rozhlase a štátnej televízii.

Problémom je dnes ale, že dnes na rozdiel od rokov 1994 -1998 sme členmi európskych organizácií, ako je Rada Európy a Európska únia, ktoré strážia, mimoriadne pozorne verejnoprávne médiá a označujú ich za akýsi európsky kultúrny kód a ktoré aj preto vydali niekoľko zásadných odporučení, ako sa správať voči verejnoprávnym médiám. Ale napriek tomu všetkému zostáva stále na každom štáte, aby si sám rozhodol, akým spôsobom bude zaobchádzať so svojimi médiami a verejnoprávnymi inštitúciami na mediálnom trhu.

Roky 1994 a 1998 dostatočne pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí poukázali na zraniteľnosť nášho verejnoprávneho vysielania a nebezpečenstvo politických tlakov, ktoré stále existuje. Otázkou je, či sme schopní sa z toho poučiť a či budeme potom schopní sa vyhnúť napomenutiam, ktoré sa predsa zásadne posielajú len krajinám s nekonsolidovaným demokratickým systémom - a to dnes Slovenská republika nie je. Naše správanie sa voči všetkým regulačným orgánom, to znamená k radám, odráža tieto naše špecifiká kultúrnych kódov a aj svojráznosť našej lokálnej politickej kultúry. Je to vždy politická kultúra a tradícia, ktorá určuje prevažujúci prístup voči radám a voči verejnoprávnym médiám. Preto si myslím, že je dôležité dodržiavať mieru zdržanlivosti a nepredbiehať to, čo bude a budeme vidieť naplno zrejme v novom mediálnom zákone.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, za stanovisko k rozprave. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej teda, ak dovolíte, bude nasledovať prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

Máme ho ako tlač 49 a návrh na prerokovanie vo výboroch máme v rozhodnutí č. 53.

Poprosím pána poslanca, aby v skrátenej forme predložil návrh zákona.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže v skrátenej forme, ak dovolíte, samozrejme, všetko to, čo som povedal o Slovenskej televízii, platí aj o Slovenskom rozhlase, avšak až na jednu výnimku z hľadiska Slovenského rozhlasu, pochopiteľne, neexistujú tie prechodné ustanovenia, ktoré sú pri zákone o Slovenskej televízii, v návrhu novely zákona o Slovenskej televízii.

A len jednu poznámku. Viete, všetci si veľmi dobre pamätáme na to obdobie tých šiestich mesiacov, kým nebol zvolený riaditeľ. Slovenský rozhlas na rozdiel od Slovenskej televízie nemá problém s pôvodnou slovenskou tvorbou. A my sa len jednej veci obávame, mnohí - mnohí, samozrejme, nie, lebo to považujú za prirodzené -, aby Slovenský rozhlas sa neubral cestou Slovenskej televízie po roku 1998.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za predložený návrh navrhovateľovi zákona poslancovi Jarjabkovi.

Spravodajcom je člen navrhnutý gestorským výborom pre kultúru a médiá pán poslanec Gyula Bárdos. Odovzdávam mu teda slovo.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase (tlač 49). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 o rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, a konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta 2006 č. 53 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP