Čtvrtek 3. srpna 2006

Tretí deň rokovania

2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. a 4. augusta 2006 o 9.02 hodine

 

3. augusta 2006

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň prerušenej 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Tibor Bastrnák.

Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že včera do 12.00 hodiny poslanci nepoložili žiadnu otázku na predsedu vlády ani na žiadneho z členov vlády, z tohto dôvodu hodina otázok dnes nebude.

Teraz už budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.

Ako ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.

Zároveň chcem požiadať členov vlády aj pána predsedu, ak sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby zaujali svoje miesto. Ďakujem pekne.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, najprv s jednou poznámkou k včerajšku. Pán premiér povedal, že jeho manželka, ktorá je na funkčnom mieste profesora, má so všetkým plat 27-tisíc. Dúfam, že nespôsobím rodinné problémy, to by som nerád, ale priemerný plat vlani na Univerzite Komenského bol 35-tisíc, na Slovenskej technickej univerzite 42-tisíc, keď hovoríme o platoch profesorov. A keď spomínal milionársku daň, tak tá sa nedotkne len všetkých rektorov, ktorí majú vyšší plat ako minister školstva, ale aj väčšiny dekanov a mnohých profesorov, ktorých je na Slovensku mimochodom vyše tisíc. A myslím si, že dokonca aj niektorých riaditeľov stredných škôl.

Pred štyrmi rokmi, keď po ľavicovom ministrovi Milanovi Ftáčnikovi nastupovala pravicová vláda, na rezorte školstva sme vedeli, že musíme urobiť poriadok prakticky vo všetkom - vo financovaní škôl, v kompetenciách, v platoch učiteľov, že namiesto rozprávania o novej maturite či monitorovaní deviatakov musíme konečne tieto procesy naštartovať, aby bolo porovnávanie výsledkov vzdelávania spravodlivé a aby sme mohli bojovať s korupciou.

Mali sme nápady, plány, vízie. Vedeli sme, že mnohé budú nepopulárne, ako napríklad čiastočné spolufinancovanie vysokých škôl zo strany študentov, ale nebáli sme sa pokúšať ich presadiť, pretože sú prospešné. Tak sa nám podarilo naštartovať efektívne normatívne financovanie našich škôl, presunúť mnohé kompetencie a financie do rúk samospráv či riaditeľov, kompletne vybaviť naše školy počítačmi a internetom, zaškoliť na týchto nových technológiách prakticky všetkých učiteľov. Mnohé školy sme zrekonštruovali, postavili nové telocvične a výrazne sme zvýšili platy učiteľov. Spopularizovali sme mimoškolské aktivity, najmä programom otvorená škola. Ale všetkými týmito krokmi sme sledovali to najdôležitejšie - chceli sme konečne prelomiť obrovský múr, preklenúť obrovskú priepasť, ktorá na Slovensku vyše 40 rokov existovala medzi školou, učiteľmi na jednej strane a rodičmi a deťmi na druhej strane. Školy sme vďaka našim reformám nielen priblížili občanom, ale dali sme ich rodičom, deťom a celým miestnym komunitám k dispozícii. Vďaka reformám sa prakticky celá spoločnosť stáva dobrým partnerom škôl.

V programovom vyhlásení vášho vládneho zoskupenia nielenže chýba akákoľvek vízia, ale hoc´ i len maličký nápad. Vo vašom programe chýba akákoľvek zmienka o vzťahu medzi rodičmi, deťmi a ich učiteľmi, medzi pedagógmi vysokých škôl a študentmi. Slovo rodičia sa v oblasti školstva v programe ani nenachádza. Rodičia a deti znova stoja na opačnej strane ako vami riadene školstvo.

Pán premiér, vy ste vo svojom vystúpení konštatovali, že sa vzdelávanie a výchova budú rozvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov. Je tragické, že na začiatku 3. tisícročia s tým vaše programové vyhlásenie nemá nič spoločné, pretože spolupráca školy a rodiča absolútne absentuje.

Predložený vládny program mi pripomenul v oblasti školstva staré porekadlo: "Kde nič nie je, ani smrť neberie." Chýbajú myšlienky, nápady, reálne predstavy. Neviem, za čo vás budú voliči brať o štyri roky na zodpovednosť, ale možno išlo práve o to, aby ste sa nemali z čoho zodpovedať. Je smutné, že miesto modernizovania vzdelávacieho systému a dolaďovania fungujúcich reforiem, vďaka ktorým sa naše základné, stredné a vysoké školy naučili dobre hospodáriť, idete tieto zabehnuté modely financovania búrať a klamlivými údajmi o financovaní zavádzať učiteľov aj celú verejnosť.

A rovnako sa nová vláda zachovala aj v tom najdôležitejšom bode. Program v oblasti školstva je síce s množstvom neurčitých fráz rozpracovaný na šiestich stranách, ale zásadnej priorite priorít reformy vzdelávania - novému modelu vyučovania venujete dohromady jeden a pol vety. Vzhľadom na to, že ste ako opozícia uplynulé 4 roky sústredili paľbu svojej kritiky práve na obsahovú reformu, je to podľa mňa naozaj žalostne málo.

Ako sa bude u nás vzdelávať? Budú mať rodičia možnosť výberu z pestrej ponuky vzdelávacích programov? Budú mať školy a študenti priestor na tvorivosť? A bude pokračovať a rozvíjať sa systém objektívneho a spravodlivého hodnotenia výsledkov maturity a monitoru deviatakov, ktoré sú podkladom pre zrušenie neraz neobjektívneho a stresujúceho postupu pri prijímaní na stredné a vysoké školy? Ako naložíte s projektmi na reformu vzdelávania, na ktorých už niekoľko rokov pracujú odborníci na vysokých školách, v Štátnom pedagogickom ústave, mimovládnych združeniach a ďalších odborných inštitúciách? Čo urobíte s projektmi, ktoré si v rámci reformy vzdelávania začnú realizovať samotné školy, keďže sme im na to dali z eurofondov 470 mil. korún? O tom, ako chcete zabezpečiť, aby každý absolvent ovládal aspoň 2 cudzie jazyky, nie je vo vašom programe ani zmienka.

Jednu z najväčších predvolebných aj povolebných diskusií v oblasti školstva, vedy, mládeže a športu v prípade terajších vládnych strán tvorili sľuby o razantnom zvýšení peňazí do týchto oblastí. Ešte pred týždňom nás médiá informovali, že do školstva, vedy a športu pôjdu doslova desiatky miliárd navyše. Podľa pôvodne avizovaných sľubov chcel dať nový pán minister do regionálneho školstva 5 % z hrubého domáceho produktu, lebo je to priemer Európskej únie. Tak to sľuboval aj SMER pred voľbami. Vysoké školy mali dostať 1,2 % z HDP plus zhruba pol miliardy na sociálne štipendiá. Veda 0,8 %, čo by bolo o 7 mld. viac a 2,5 mld. by mal dostať šport. V súčasnosti dostáva rezort školstva takmer 50 mld. korún. Podľa prepočtov, ktoré som si urobil na základe vami avizovaných zvýšení, by sa už na budúci rok mal rozpočet rezortu školstva zvýšiť o viac ako 38 mld. korún, teda na 88 mld. a v roku 2010 na konci volebného obdobia by školstvo dostávalo o 60 mld. viac ako teraz, teda 110 mld. korún.

No, priznám sa, bol by som veľmi rád. Božechráň, aby našim deťom, učiteľom, vedcom a športovcom niekto tieto peniaze nedoprial. Lenže realita je napokon úplne iná. Kým nové vedenie rezortu ohlásilo pred pár dňami spomínané veľkolepé plány, na ministerstve financií si ich radšej dobre prepočítali, takže v programovom vyhlásení vlády je to napokon všetko inak. Vo svojom programe sa totižto zaväzujete, že na školstvo síce dáte 5 %, ale vrátane všetkého - vedy, techniky, športu a mládeže. Dámy a páni, ale veď naše školstvo, veda, mládež a šport dostávajú túto sumu skoro už dnes. Tak čo nám to vlastne sľubujete?

Pán podpredseda vlády Čaplovič, dúfam, že sa pamätáte, že ste 4 roky sústredene bili vládu za to, že do školstva dáva málo, a dožadovali ste sa priemeru Európskej únie 5 % z HDP len do regionálneho školstva. Ste už na to zabudli? A navyše zdá sa, že v sume 5 % počítate s prostriedkami z eurofondov. To, myslím, nie je korektné, pretože ide o jednorazové finančné prostriedky použiteľné na rozvojové projekty a nie na bežný chod školstva.

V programovom vyhlásení vláda sľubuje, že platy v školstve dosiahnu úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. Ale veď priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve už dnes dosahuje hodnotu priemerného platu v národnom hospodárstve. Som presvedčený, že učitelia by mali dostať viac a tak to pred voľbami svojim voličom sľubovala strana SMER či jej koaliční partneri. Naši pedagógovia by preto mali zbystriť pozornosť, pretože v oblasti zvyšovania ich platov sa prakticky vláda skoro k ničomu nezaväzuje.

A oblasť financovania nie je jediná, v ktorej naša vláda učiteľov, rodičov a médiá i verejnosť za posledné týždne svojimi vyjadreniami a týmto programom poplietli. Pán predseda vlády bez konzultácie s ministrom školstva vyhlási, že od januára zruší krajské školské úrady, ale vám už ani len nenapadne, aby ste ľuďom vysvetlili, že to bolo nepremyslené a unáhlené rozhodnutie, takže ste to už vo vládnom programe radšej obišli neurčitou formuláciou.

Bol by som rád, keby ste rovnako zvážili aj ďalšie kroky, ktoré avizujete vo vašom programe. Ide o oblasť financovania škôl. Bude to absolútny krok späť, ak zmeníte financovanie základných škôl a stredných škôl, krok, ktorý skomplikuje životy zriaďovateľom aj riaditeľom. A priam hrôzu vo mne vyvoláva záujem kompletne prerobiť financovanie vysokých škôl. Ak chcete, aby sa naše univerzity opäť ocitli vo finančnej kríze, ak chcete, aby sa ešte zosilnilo nekalé vymáhanie peňazí od študentov a kvalita a úroveň vysokých škôl sa ocitli už doslova na dne, potom sú vami navrhované zmeny na to ako stvorené.

K čomu inému by totiž smerovalo to, ako avizoval pán minister školstva, že by sa mali vysoké školy financovať podľa počtu absolventov? Ako cesta do minulého storočia a návrat do socialistického pekla pôsobí rozhodnutie, že nie každý študent, ktorý má talent, ambície a schopnosť, bude môcť aj na vysokej škole študovať. Nepoznám síce metódu, akou to chcete spraviť, ale celkom iste budete v tom prípade musieť siahnuť na akademické slobody. Miesto toho, aby ste podporovali konkurenciu, súťaživosť, dosiahnete, aby sa opäť presadzovali obálky s peniazmi pri prijímacích pohovoroch. Keby som mal použiť slovník typický pre populizmus, teda skoro váš slovník, tak by som povedal, že zase umožníte tým neschopným deťom z bohatých rodín, aby sa na vysoké školy dostali, a tie šikovné, ale nemajetné ostanú mimo.

Je nepochopiteľné, že vládny program v mnohých oblastiach sa doslova pokúša vlámať do otvorených dverí. Chce realizovať to, čo už existuje. Zabezpečiť hodnotenie kvality vysokých škôl? Ako? Veď beží komplexná akreditácia a aj medzinárodná evalvácia Európskou asociáciou univerzít. Pán premiér dôrazne vyhlásil, a je tomu venovaný aj patričný priestor v programovom vyhlásení vlády, že chcete zabrániť vzniku neakreditovaných vysokých škôl. Ale už viac ako 4 roky, teda už v zákone z roku 2002, je dané, že nemôže vzniknúť vysoká škola, ani len otvoriť neakreditovaný študijný odbor. Takže nechápem, s čím to vlastne chcete bojovať.

Chcete viaczdrojové financovanie aj na základe kvalitatívnych ukazovateľov. Ale veď 30 % prostriedkov dostávajú vysoké školy práve na základe kvality. A už roky môžu všetky typy našich škôl dostávať peniaze aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

A keď čítam, že budete harmonizovať našu legislatívu v oblasti školstva s právom Európskej únie, tak sa už skutočne musím len pousmiať. Veď školstvo a kultúra patria výsostne do národnej pôsobnosti a v týchto oblastiach neexistuje spoločná politika, ktorá by bola daná právom Európskej únie. Len na základe dobrovoľnosti. Zdá sa, že tvorcovia vládneho programu v oblasti školstva v posledných rokoch spali ako Šípková Ruženka.

Je pre mňa šokujúce, že dnes hovorí pán premiér už len to, že nespoplatnia denné štúdium, hoci predvolebný program SMER-u nič také nespomínal. Aj minister školstva už avizoval spoplatnenie externistov. Tým sa však vytvoria dve kategórie študentov a som presvedčený, že to by bolo nespravodlivé a dokonca, pán premiér, v rozpore s ústavou, ale najmä tento postup vytlačí štandardnú a kvalitnejšiu dennú formu vysokoškolského vzdelávania úplne na okraj. Existuje len jediný spôsob riešenia problémov vyberania poplatkov od externistov, ale to by ste, pán premiér, museli mať odvahu ako váš socialistický kolega v Maďarsku Ferenc Gyurcsány, ktorý zaviedol čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, mimochodom, v tvrdšej verzii, než sa uvažovalo u nás.

Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, osobne som sklamaný z dokumentu, ktorý ste predložili, a som aj sklamaný z krokov, ktoré chcete realizovať v oblasti školstva. A pri niektorých mi doslova prechádza mráz po chrbte. Viem totiž, koľko úsilia, energie stálo, nie mňa, ale predovšetkým všetkých kolegov pedagógov, zriaďovateľov, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, rodičov, ako aj žiakov a študentov, aby sme niektoré kroky rozbehli. Rád by som im poprial veľa šťastia pri práci a dúfam, že sa im spoločne postupnými krokmi predsa len podarí realizovať moderné zmeny v školstve, nie vďaka, ale napriek vládnemu programu, ktorý im v tomto smere veľa nádeje nedáva.

Osobne tento program nepodporím a budem aktívne sledovať všetky kroky vlády a dôsledne upozorňovať na prípadné nešváry, ktoré by chcela do oblasti školstva zaviesť.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Madej, Mušková, Zmajkovičová ako posledná. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Nachtmannovej.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec, nedá mi nereagovať na to, čo ste prezentovali, napríklad na vašu vetu, že v našom programe nie je zmienka o cudzích jazykoch, že tam chýbajú cudzie jazyky. O cudzích jazykoch sa hovorí aj v časti regionálneho školstva. Rovnako sa to spomína v časti vysokého školstva. Prečítam: Súčasťou koncepcie budú oblasti a medzi nimi sú vyčlenené jazykové a digitálne kompetencie. Vy ste mali vo vašom vládnom programe skvalitnenie výučby cudzích jazykov, prehĺbenie výučby cudzích jazykov, takže nevidím vôbec rozdiel medzi tým, že my by sme túto oblasť opomenuli.

Ďalej vaša téza o tom, že chýbajú myšlienky, reálne predstavy, chýba akákoľvek vízia. Ja som už včera prezentovala, že tento program je podstatne reálnejší a konkrétnejší, než bol program v roku 2002.

A čo vysoko môžeme vyzdvihnúť - prvýkrát sa vo vládnom programe ukazujú určité indikátory, kam by sa vysoké školy mali uberať, ktoré oblasti treba podporovať: oblasť nanotechnológií, biotechnológií. Takže čo hovoríme o tom, že chýba konkrétnosť?

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Fronc, vaša kritika sa dá naozaj zobrať len úsmevne, pretože za minulé vládne obdobie vy osobne ste neboli schopný presadiť zmeny v oblasti vysokých škôl. Navyše ste spôsobovali traumu slovenskej spoločnosti, pretože ste chceli spoplatniť vysokoškolské štúdium a týmto návrhom ste trikrát traumatizovali slovenskú spoločnosť a mladých ľudí - zavádzaním poplatkov za vysokoškolské denné aj externé štúdium.

Vaše návrhy, vaše návrhy, nie tieto návrhy, ale vaše návrhy by spôsobili, že na vysokých školách by mohli študovať iba bohatí, že by ste obmedzili rovnosť prístupu k vzdelaniu. A ja som preto veľmi rád, že táto vláda zagarantuje bezplatné denné vysokoškolské štúdium pre vyše 100-tisíc študentov na vysokých školách.

Keď hovoríme o podpore mladých ľudí, ja som, naopak, na rozdiel od vás sklamaný z toho, čo minulá vláda spôsobila študentom a mladým ľuďom, preto som rád, že tento dokument garantuje mladým ľuďom podporu, študentom bezplatné vysokoškolské denné štúdium.

Na záver mi už len sa chce dodať, že veľmi skoro predstavitelia minulej vládnej koalície zabúdajú na to, čo spôsobili Slovensku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, jedno vám nemožno skutočne uprieť, na to, ako ste vystúpili s takým prejavom po vašom vládnutí, treba skutočne riadnu dávku odvahy, pretože to, čo ste práve vyčítali nám, ste robili vy. Ak vy hovoríte, že ste chceli bojovať s korupciou, dnes korupcia prekvitá vďaka vášmu zákonu, ja nehovorím, že sme ho aj nevítali, mysleli sme, že bude pozitívny, ale bolo ho treba korigovať vďaka zákonu o financovaní.

Ďalej hovoríte o tom, že my sa chceme postupne vyrovnať európskym štátom v priemere vo financovaní školstva. Vy viete veľmi dobre, ako sme bojovali 4 roky za to, aby sa aspoň dačo zvýšilo v školstve. Viete, aké školstvo má skryté dlhy, s akými finančnými problémami bojuje regionálne školstvo - a vy nám idete vyčítať, že chceme zvyšovať financie na školstvo?

Hovoríte, že ste dali počítače. Ale pozrite, koľko škôl nemá učebnice alebo skoro všetky nemajú učebnice. Hovoríte, že sa zvýšili platy učiteľov. Nezvýšili! Pretože ak sa aj zvýšil základný plat, zobrali sa osobné príplatky.

Hovoríte, že my chceme, aby hlúpi a bohatí mali šancu sa učiť. Bohužiaľ, pán poslanec, dnes to je tak, vy ste to povedali. Dnes práve chudobní ťahajú za kratší koniec, pretože situácia rodín je smutná. Vy ste sa postavili za likvidáciu mnohých materských škôl, družín, školských jedální atď. a najmä, musím povedať, metodiky, vďaka ktorej, a to skutočne je ako memento a treba to povedať vláde, že to bude veľmi treba rýchlo riešiť, je klesajúca úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorú treba veľmi rýchlo zastaviť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som sa, pán kolega, dotkla iba tých krajských školských úradov. Pokiaľ si pamätám, v predchádzajúcom volebnom období bola veľmi búrlivá debata na vznik krajských školských úradov, pretože pôvodne v reforme verejnej správy, keď vznikala špecializovaná štátna správa, krajské školské úrady tam nefigurovali. Ale keďže ministerstvo školstva nemalo pod sebou žiadnu špecializovanú štátnu správu, tak vznikli krajské školské úrady a skutočne sú iba transferom finančných prostriedkov.

Ja som si robila v predchádzajúcom volebnom období aj takú analýzu, koľko personálu, koľko pracovníkov pracuje na krajských školských úradoch, a dnes je to už priemerne asi okolo 50-60 ľudí na niektorých krajoch a riadia možno 10 % škôl a na vyšších územných celkoch je to tých 80 % stredných a učňovských škôl a na tých úradoch alebo, by som povedala, odboroch školstva je to asi 8 ľudí. Čiže aj toto je vlastne úspora verejných financií.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, ja vám len spomeniem. Bol tam konkrétny záväzok zaviesť normatívne financovanie, bol tam konkrétny záväzok zvýšiť počty študentov na vysokých školách, bol tam konkrétny záväzok každý rok dať o desatinu percenta HDP viacej na vysoké školy, dosiahnuť postupne priemer Európskej únie a množstvo iných záväzkov. Skúste si to poriadne prečítať.

Pán poslanec Madej, ja vám len rád by som povedal ešte raz, že ten systém, ak zavediete spoplatnenie externých študentov, tak jednoducho budete postupovať v rozpore - vy ako právnik by ste mali vedieť - s ústavou, s najväčšou pravdepodobnosťou. A druhá vec je, vytlačíte denné štúdium úplne na okraj. Ak to chcete urobiť, jednoducho nech sú to riešenia, ktoré potrebujú mať odvahu, ak je vzorom pán Blair, ak je vzorom pán Gyurcsány, treba sa nad tým zamyslieť. Všetko.

Pani poslankyňa Mušková, viete, niektoré veci aj mne vyvolávajú potom, čo vravíte, trošku úsmev na tvári, pretože nezávislá organizácia Transparency International povedala, že korupcia sa najviac znížila v troch rezortoch a jeden z tých rezortov bol práve rezort školstva. To je k tomuto.

Čo sa týka platov, keď som nastupoval, bol priemerný plat 12,5-tisíc korún. Dnes je priemerný plat u učiteľov v regionálnom školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. O platoch vysokoškolákov som hovoril, keď hovoril pán, žiaľbohu, tu nebol, pán premiér, alebo som spomenul priemerné platy profesorov, ktoré boli vlani.

A, pani poslankyňa Zmajkovičová, len toľko, ja si naozaj myslím, že školy, ktoré spravuje krajský školský úrad, a sú to školy pre deti s postihnutím, kde jednoducho na jedno dieťa ide niekedy aj 500-tisíc korún, musí niekto mať na starosti a nemôžete všetko presunúť len do Bratislavy na ministerstvo.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo žiadal podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny: Vážený pán predseda vlády, kolegovia, ctené dámy, vážení páni, tí, čo sú presvedčení o svojej pravde, veľmi často majú veľmi, veľmi krátku pamäť.

Pán bývalý minister školstva, vaše účinkovanie na ministerstve školstva v hodnotení od roku 1990 je jedno z najhorších. Hovoria to ľudia na ministerstve, hovoria to učitelia, hovoria to žiaci, študenti, hovoria to mnohí občania našej spoločnosti. Viete, začnem niektorými konkrétnymi vecami.

V januári minulého roku bol prijatý program Minerva a ministerstvo školstva nedokázalo mnohé akčné plány do marca tohto roku realizovať, ako ten program Minerva určoval. Ja vám môžem uviesť jednotlivé počty, bolo ich asi 7 až 8, v týchto oblastiach ste veľmi a z hľadiska ministerstiev najviac zlyhali.

Čo sa týka školstva ako takého, pán minister, však vy ste sa podpísali na takmer likvidácii materského školstva, vy ste sa podpísali na marginalizácii umeleckého školstva, vy ste takmer nič neurobili v oblasti odborného školstva. Dokonca Rada pre odborné školstvo, ktorá v minulosti pracovala na ministerstve školstva, riešila zásadné problémy, ktoré naša spoločnosť musí riešiť v oblasti odborného školstva, kde sme veľmi zlyhávali počas vášho ministrovania, nezasadla ani raz, ani nebola zriadená a, samozrejme, v tejto oblasti odborného školstva bolo vaše najväčšie, najväčšie zlyhanie.

A teraz pôjdem k niektorým zásadným veciam, ktoré ste nám vyčítali v programe.

Ak by som porovnával program predchádzajúcej vlády a konkrétne školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu, tak by som mohol povedať, že ten bol menej konkrétny a na ňom ste sa zrejme aj vy podpisovali aj prostredníctvom vašej politickej strany. Musím povedať, že ak hovoríme v našom programe, a je tam jasne konštatované, že pripravíme, a to znamená v prvom období tejto vlády, zákon o výchove a vzdelávaní, hovoríme to jasnou rečou, chceme ho pripraviť, chceme ho dostať do parlamentu a nechceme to urobiť ako vy ku koncu volebného obdobia. Vy ste boli štyri roky štátnym tajomníkom v prvej vláde Mikuláša Dzurindu a takmer štyri roky ministrom školstva a neurobili ste v tejto oblasti takmer nič. Až ku koncu ste predložili narýchlo zákon, ktorý, samozrejme, ani nemohol byť prerokúvaný v parlamente, pretože bola tu istá dohoda a, samozrejme, takýto zákon, aký ste vy predložili, v niektorých častiach bol zásadne neprijateľný. Samozrejme, v niektorých častiach aj na váš návrh zákona budeme nadväzovať a chceme skutočne, ak takýto zákon pôjde do parlamentu, a ja si myslím, že pôjde čo najrýchlejšie, chceme ho konzultovať aj s opozíciou, pretože takýto zákon treba, aby bol prijatý v konsenze tak koalície, ako aj opozície, pretože to je nielen beh na dlhé trate, ale je to zákon na dlhé a dlhé obdobie.

Keď budem hovoriť o učiteľoch, tak máme pripravený, resp. pripravuje sa zákon o podpore pedagogických zamestnancov a školských zamestnancov. Som vám niekoľkokrát hovoril o tom, že chceme nadviazať na tradíciu takéhoto zákona v Českej republike, v Poľskej republike a tento zákon jasne určí, nielen vymedzí to, čo bolo v doterajšom školskom zákone, ale bude jasne definovať aj sociálny status pre učiteľa, bude jasne definovať jeho kariérny rast, bude jasne definovať aj jeho finančný postup, aby skutočne bol motivačný, aby skutočne učiteľom priniesol to, čo si zaslúžia za svoju každodennú a takmer celodennú prácu v oblasti školstva.

Ak budem hovoriť o vysokom školstve, musím povedať, že to, čo ste tu konštatovali v odpovedi, myslím, neviem, kolegyni Nachtmannovej, že ste mali v pláne predchádzajúcej vlády o 0,1 % HDP zvyšovanie každoročne na vysoké školy, tak to ste nedodržiavali, pretože HDP rástlo a dávalo sa sústavne, tá istá suma 1 mld. 100-200 mil. korún, čo vlastne nepredstavovalo celkový nárast HDP v každom roku. Čiže neplnili ste ani to 0,1 % a veľmi dobre viete, že ste to niekoľkokrát v tomto parlamente z tohto miesta aj priznali.

A teraz sa ešte dotknem niektorých problémov aj vedy a techniky, pretože je to moja doména, v tej oblasti som dlhé roky robil aj aktívne, a musím povedať, že napríklad významné medzinárodné organizácie, ktoré si zaslúžili svoje členstvo aj v rámci Európy, aj v rámci sveta, ste vôbec nepodporili - až na pár výnimiek - z vášho ministerstva, až teraz sa uvádza konkrétna medzinárodná organizácia v tomto našom programovom vyhlásení, ktorá dostane jasnú podporu.

Musím povedať, že najväčší problém ste spôsobili aj tým, že sme v rámci 7. rámcového programu Európskej únie veľmi vážne zlyhávali, a to v tom zmysle, že až teraz, našťastie, dva štáty hlasovali za, čo sa týka kmeňových buniek, lebo kmeňové bunky, to nie je embryonálny výskum a to ste si mali dávno uvedomiť a mali ste to rozdiskutovať s významnými vedcami Slovenskej republiky. Čo znamená liečenie Alzheimerovej choroby, čo znamená liečenie Parkinsonovej choroby, a vašimi stanoviskami ste to vlastne potlačili do pozadia.

A napokon oblasť mládeže, aby som vybral niekoľko pripomienok, musím povedať, že v oblasti mládeže ste, a to mi povedala samotná Rada mládeže, neurobili takmer nič. My tu máme konkrétne návrhy - zákon o neformálnom vzdelávaní, významný zákon, ktorý požadovala mládež a požaduje to aj v súčasnosti, tento návrh zákona chceme takisto pripraviť. Chceme pripraviť aj samotnú koncepciu mládeže, ako si to žiada samotná Rada mládeže Slovenska, na ktorej otázky ste absolútne nedopovedali.

A napokon ešte jednu poznámku. Tie vaše štyri roky urobili veľké problémy aj v oblasti športu. Viete o netransparentnom financovaní nášho športu, nedokázali ste presadiť zásadnú otázku - podporu mládežníckemu, detskému, regionálnemu športu a čiastočne akademickému športu. Toto bola veľká vaša chyba. A viete, veľmi ťažko sa vyčíta, keď my tu konkrétne chceme aj prijať - samozrejme, chceme s vami konzultovať so všetkými, tak s opozíciou, ako aj s koalíciou, pri príprave zákona o športe, aby tento zákon skutočne bol kvalitný -, aby podporoval tak regionálny šport, tak mládežnícky šport, tak povedzme akademický šport, ako aj reprezentáciou a šport, ktorý bude reprezentovať Slovenskú republiku.

Čiže znovu môžem zopakovať na záver, že tí, čo sú presvedčení o svojej pravde, a to vaše vystúpenie tak aj hovorilo a tak aj bolo prezentované, asi majú naozaj krátku pamäť a tá Šípková Ruženka nesedela v koalícii v súčasnosti, ale sedela štyri roky na ministerstve školstva - to ste boli vy.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dvaja sa prihlásili s faktickými poznámkami, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Kahanec, končím možnosť podania ďalších prihlášok. (Reakcia z pléna.) Dobre, registrujeme to, prosím, keby ste na technickom úseku dali na to pozor, aj pán poslanec Fronc sa hlási s faktickou poznámkou ako tretí a posledný.

Takže prvý vystúpi pán poslanec Slafkovský, zapnite mikrofón, prosím.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Mňa zaujala v predchádzajúcom vystúpení predovšetkým pasáž, kde sa hovorilo o materských školách, keďže som pôvodným povolaním lekár pediater a dlho som pracoval ako aj školský lekár v rámci svojich povinností. A to bola jedna taká oblasť, keď som pochopil, že v materských školách sme v súčasnej dobe urobili jednu dosť závažnú chybu, a to je tá, že sa umožnilo, aby do materskej školy mohli nastupovať deti už od dvoch rokov života. V dvoch rokoch dnes mnohé deti pri spôsobe života, aký sa dnes vedie, pampersky atď., nie sú schopné ešte dokonale ovládať čo len svoju vlastnú základnú hygienu. A nafukoval sa umele počet detí v týchto škôlkach, učiteľky brali deti, pretože tam to bolo lacnejšie. Jasle zostali na mestách a obciach, nedostávali na to štátnu dotáciu a jasle boli tým pádom aj troška drahšie, aj keď tam bola poskytovaná výrazne lepšia starostlivosť pre tie deti ako v materských školách.

Takže ten problém je tam niekde. V tejto oblasti treba zadefinovať odkiaľ-pokiaľ to dieťa patrí ešte relatívne do jaslí a odkiaľ-pokiaľ už do materskej školy a toto treba pokryť financiami. Potom si myslím, že ten celý proces sa ustáli a nebudú škôlky ani detské jasle ohrozené a bude zabezpečený kvalitný výchovný proces pre deti.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som tiež krátko zareagovať, myslím si, že nie je to o tom, že tých, čo sú presvedčení o svojej pravde, sa neoplatí presviedčať. Presviedčať treba predovšetkým faktami a skutkami. A myslím si, že už tu bolo spomenuté hodnotenie napríklad ohľadom korupcie ako jedného z rezortov, kde sa výrazne zmenila táto korupcia.

Ale nielen o tom je reč, je reč aj o tom, že napríklad normatívne financovanie prinieslo konečne normálne gazdovanie. Môžeme si spomínať na časy, keď školstvo bolo ešte pod okresnými úradmi a keď riaditelia škôl ani nevedeli, koľko platia za energie a čo majú vlastne s objektom. Skoro nik sa nemusel starať o to, aby sa tam gazdovalo ako u normálnych gazdov, a kontroloval si spotrebu tepla a kontroloval si šetrenie v škole a kontroloval si stav školy. Vtedy platilo, že či sa poznal Fero s Janom, dnes platí, keď škola má výsledky, má žiakov a keď má žiakov, má financie. A presadil to pán bývalý minister Fronc.

A nejde len o normatívne financovanie, takisto je to aj vec platenia externého štúdia, takisto už to tu bolo spomenuté. Ale myslím si, že okrem toho, že sa tam vyrobia dve kategórie žiakov, tak každopádne by som chcel vedieť, kam pôjdu tie zdroje. Pôvodný zámer platenia na vysokých školách bol zameraný s tým, aby získané financie išli do školstva, aby 30 % išlo do sociálnych, do prospechových štipendií a 70 % do potrieb vysokých škôl.

A keď sa tam spomínalo o vede a technike, tak na vedu a techniku by som chcel zareagovať ku kapitole Inovácia a znalostná ekonomika, v ktorej sú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán podpredseda vlády, keď hovoríte o krátkej pamäti, tak krátku pamäť, skúste si ju obnoviť, kedy som odišiel z ministerstva školstva, keď hovoríte o marci tohto roku. Krátku pamäť máte a nechcete sa k tomu vrátiť, na čo som vás upozornil, že do regionálneho školstva ste chceli, aby sa dával priemer z HDP, ktorý v Európskej únii, tých 5 % - ide tam? Nejde tam. To je tá tragédia a k tej by ste mali hovoriť.

Čo sa týka podpory vedy a výskumu APVV - 800 mil. korún, reformný zákon, podpory medzinárodných organizácií, pán poslanec, pardon, ospravedlňujem sa, pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa, CERN napríklad, viete, akí sme úspešní, čo tam dávame, koľko peňazí tam ide, aké tam máme projekty?

Ale chcel by som sa vrátiť aj k svojmu pôsobeniu. Ako štátny tajomník som bol zodpovedný za vysoké školy a reformný zákon bol tento prijatý a že ste nechceli prijať zákon reformný o výchove a vzdelávaní... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj. (Reakcia z pléna.) Minútu len? Pán podpredseda Mikolaj, poprosím, ešte musíme naplniť rokovací poriadok, pán poslanec Fronc dostane ešte jednu minútu, už ju má.

Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, beriem korektnosť, pán predsedajúci. Chcel by som sa vrátiť ešte k tomu, čo je kľúčové, pán podpredseda vlády, že zákon, o ktorom sme mohli aspoň diskutovať, a to bol zákon o vzdelávaní, ste zmietli zo stola len z politických dôvodov, hodili ho úplne zo stola, mohol sa aspoň prediskutovať a mohli sme byť ďalej, aj s tými vašimi pripomienkami.

A viete dobre, keď už hovoríte o tom, čo sa dialo predtým, že rok a pol pred koncom volebného obdobia minimálne som bol osobne s vami, kde som vás požiadal, aby sme spolu hľadali riešenie pri tvorbe zákona o výchove a vzdelávaní, pretože má byť nadpolitický. Nič sa z tejto strany, z vašej strany v tomto smere nestalo. A takisto rovnako bol tu položený zákon na stole, ktorý ste takisto zhodili zo stola, týkajúci sa športu. Čiže ak mi to vyčítate, tak sa aj trochu pozrite do vlastného tábora.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán podpredseda vlády a minister školstva prof. Mikolaj.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, hneď na úvod by som chcel povedať, že predsa len sa trošku čudujem, pretože ste inteligentný človek, boli ste ministrom školstva viac ako 4 roky, ale tón aj štýl, akým ste vystúpili, tá dehonestácia a taká tá zloba voči tomu, čo sme korektne aj pripravili a s čím chceme ísť pred ľudí, tak neviem, prečo ste taký zlý alebo taký nervózny, ako kedysi hovoril pán predseda vlády.

Možno, že ste nervózny z toho, a teraz budem trošku, lebo tá politika učí každého, aj ja by som bol nervózny, keby som porovnával váš volebný program a náš volebný program, pretože keď som si ho chcel zobrať ako podklad, tak nedalo sa z neho použiť takmer nič. A pokiaľ by sme chceli vyhodnotiť, čo ste naozaj spravili za tie 4 roky, tak by to bolo veľmi krátke moje vystúpenie.

Najviac vám vyčítam to, že ste neprijali školský zákon. Darmo sa budete vyhovárať, že to boli tí iní, ktorí ho neprijali, ale vy, vaša vláda neprijala školský zákon, ktorý je rozhodujúcim zákonom na to, aby ste školstvo mohli posunúť trošku dopredu. To ste nesplnili a treba povedať, že ste zhoreli.

Neviem, či chodíte medzi učiteľov, keď máte také optimistické postoje, ale aj pán prof. Devínsky vyrátal, že ak by sme chceli prísť k priemernému platu v školstve k národnému hospodárstvu, potrebujeme 16,7 mld. Sk. Čiže také je zaostávanie, zrejme sa tu však myslí na počítanie počas celých 4 rokov. My to máme v programovom vyhlásení vlády, že chceme dostať priemerný zárobok v školstve do konca volebného obdobia na úroveň mzdy národného hospodárstva.

Ďalej nám vyčítate, že sa nám podarilo do programového vyhlásenia vlády dostať 5 % HDP do oblasti školstva postupne s cieľom. Ja si myslím, že by ste mal byť rád, keď sa nám to podarí, a nehovoriť o tom, že či to je v regionálnom školstve, alebo je to vo vysokom školstve, či to bude viaczdrojové financovanie alebo z verejných investícií.

No prečo by školstvo nemohlo mať viaczdrojové financovanie? Prečo by sme sa nesnažili, aby do školstva išli aj granty, 6., 7. rámcový projekt? Je nachystaných, pripravených 80 mld. Sk z fondov Európskej únie na najbližších 6-7 rokov. Prečo by sme sa nepokúsili alebo nezmanažovali to tak, aby tie peniaze naozaj do toho školstva prišli? Veď to by bola najväčšia chyba, keby tieto prostriedky, ktoré sú možno poslednýkrát, pretože je dosť možné, že Slovensko už neskoršie bude prispievateľom do fondov Európskej únie, tak prečo by sme všetko neurobili pre to, aby tieto prostriedky prišli do školstva a zmysluplne boli v školstve uplatnené, a tým dostali školstvo na podstatne vyššiu úroveň, ako je v súčasnosti? Prečo by sme sa nesnažili, aby súkromný kapitál vošiel do školstva? Vy ste presadzovali spoplatnenie. Prečo by sme neumožnili vytváranie technologických inkubátorov a pripravili spoločné projekty vysokých alebo niektorých stredných škôl? Pretože je nedostatok verejných financií, ale je prebytok kapitálu, súkromného investičného kapitálu je prebytok. Je naša snaha pripraviť veci tak, aby sme tieto peniaze do školstva dostali. Potom tých 5 % nebude žiaden problém.

Hovoríte o vybavenosti Infovek a tak ďalej, ale súčasný stav je taký v základnom školstve, že na jedného študenta alebo na jedného žiaka, 20 žiakov na 1 počítač. Takže je síce pravda, že učitelia majú, ale žiaci nemajú - tak ako sa môžu žiaci a akým spôsobom chceme posunúť školstvo dopredu?

Kritizujete alebo sa vyjadrujete, že nemáme správne napísané to, ako sa budú akreditovať vysoké školy. Ale veď musíte vedieť, že v súčasnosti nie je korektné prostredie na to, aby sme zaviedli súťaživosť medzi vysokými školami. Verejné univerzity musia byť schválené zákonom, súkromným stačí uznesenie vlády. Verejné vysoké školy musia ísť cez komplexnú akreditáciu, súkromné nemusia. Čiže pri vydávaní súhlasu na súkromnú univerzitu stačí uznesenie vlády, kde je stanovisko Akreditačnej komisie k študijnému programu, nič viac, k študijnému programu. Áno, tak je to aj v zákone. Ale komplexná akreditácia hovorí o spôsobilosti vysokej školy vykonávať štúdium podľa študijných programov. A v zákone je napísané "primerane". No čo to znamená "primerane"? Znamená to to, že nie je a dnes, keď porovnávame verejné vysoké školy a súkromné vysoké školy, tak sú ďaleko, by som povedal, v horšom prostredí, pretože nesmú vyberať poplatky, súkromné môžu, ale súkromné môžu žiadať aj o dotáciu štátu. Tak aké je tam rovnocenné prostredie? Čiže musíme zmeniť zákon, musíme vytvoriť rovnaké korektné podmienky a potom sa môžeme vyjadrovať aj k tomu, či úroveň vysokých škôl je alebo nie je, preto hovorím, dobre viete, že je taká, aká je.

Pán prof. Devínsky hovoril o tom, že zahraničné univerzity na Slovensku musia mať súhlas akreditačných komisií materských krajín. No ale neviem, na základe čoho to bolo povedané, v zákone nie je ani bodka na i, v zákone nie je napísané nič. A pôsobia nám tu rôzne zahraničné, nazvem to, "prevádzky", ktoré majú názov "vysoká škola, a. s.", ale to je komerčný názov, to nie je vysoká škola ani nemá nič spoločné s tou zahraničnou spôsobilosťou, a učí. To mi pripomína slávne nebankové subjekty, ktoré takisto tu pôsobili a štát sa tváril, že tu nie sú alebo že je všetko v poriadku.

Pokiaľ ide o vedu a výskum, takisto nám vyčítate, že sa nám podarilo do programového vyhlásenia vlády presadiť 0,8 % HDP. No veď to je fantázia! Dostať takéto obrovské prostriedky do vedy a výskumu, klobúk dole. Takže by ste skôr mali pomáhať a rozmýšľať nad tým, ako to dosiahnuť, aby sme opäť ten súkromný investičný kapitál dostali do vedy a výskumu, aby tie prostriedky boli, a potom naozaj tomu Slovensku pomôžeme a pohneme sa dopredu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP