Pondělí 12. února 2001

Deviaty deň rokovania

45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

12. februára 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci,

chcem vás požiadať, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 45. schôdzi Národnej rady v rozprave o novele ústavy.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

Prosil by som navrhovateľov. Pán poslanec Šimko, spravodajca, pán poslanec Ivanko už sedia na svojich miestach. Čiže môžeme pokračovať v rozprave.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy bol pán poslanec Tarčák. Nie je prítomný, čiže stráca poradie. Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Mušková. Pani poslankyňa, ešte niekoľko viet.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: Gajdoš, Langoš, Mesiarik, Prokeš, Škoda a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Binder. Čiže po pani Muškovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, vážení kolegovia,

už šiesty deň rokujeme o ústave. Odznelo tu množstvo odborných argumentov a obáv, ktoré potvrdzujú oprávnenosť takej širokej diskusie o základnom zákone štátu. Na jednej strane sa mi zdá táto diskusia márna. Veď ak by vládna koalícia bola chcela prijať novelu ústavy so širšou podporou celej verejnosti, bola by oslovila nielen odborníkov z opozície, ale aj odborníkov mimo parlamentu a toto vysvetľovanie stanovísk sa mohlo odohrávať priebežne počas celej tvorby novely. No na strane druhej ma predsa len neopúšťa nádej, že medzi 92 poslancami, s ktorých podporou pri prijímaní novely vládni lídri rátajú, sa nájdu takí, čo počúvajú naše pripomienky a pochopia, že opozícia sa nemôže a nechce zbaviť zodpovednosti za Slovensko, a sami si uvedomia, že prijať novelu tak, ako je predložená, je vlastne proti občanom a proti národnoštátnemu záujmu Slovenska.

Viacerí poslanci opozície poukázali na neopodstatnenosť širokej novely ústavy s takým nepredvídateľnými dosahmi. Pri konkrétnych výhradách s poukázaním na ustanovenia je možné označiť za protirečivé, či poskytujúce nejednoznačný výklad, zo strany vládnych poslancov neodznievajú protiargumenty k dotknutým sporným článkom, ale iba tvrdenie, že to tak nie je.

Ak si prečítame našu existujúcu ústavu, a nemusíme citovať ani odborníkov zo zahraničia, ktorí ju odobrili a vysoko ocenili, každému musí byť jasné, že je vyvážená a dobrá, a ak potrebovala zmeny, tak len minimálne. No štyria poslanci rozhodli ináč. Vláda s pridaním ďalších "pozmeňovákov" im to odobrila, a tak naša ústava už i na pohľad, ak bude prijatá, bude nevyvážená. A dovolím si vám ukázať ústavu americkú, ktorá má 21 strán, tenučká, malá, ústava obrovského štátu, a naša bude ústavou malého štátu a bude vyzerať ako jeden obrovský konglomerát. Bude mať oslabený parlamentný systém, a čo je najhoršie, zakladá destabilizáciu Slovenska.

Nechcem sa vyjadrovať ku všetkým obávaným zmenám, ktoré podrobne rozobral už prvý vystupujúci pán Peter Brňák a potom ďalší. Rada by som však upriamila vašu pozornosť na bod, o ktorom som presvedčená, že ho je možné v budúcnosti zneužiť, alebo by sa v ústave vyskytoval duálne. Týka sa štvrtej hlavy, kde vyšším územným celkom dávate také právomoci, že budú tvoriť štáty v štáte, čo je veľké riziko najmä v súvislosti s referendom, ale najmä vtedy, ak schválite nové znenie článku 66. Toto nové ustanovenie umožní novým vyšším územným celkom združovať sa s inými územnými celkami i mimo štátu. Ak to tak nie je, vypustite tento bod z novely. Veď ho pokojne môžete riešiť v zákone o samospráve, ktorý idete pripravovať, alebo už máte pripravený. Alebo doplňte slová, že je to možné urobiť iba v rámci štátu tak, ako to už má predložené v pozmeňujúcom návrhu opozícia.

Jeden z predkladateľov pán poslanec Kresák sa vyjadril, že sa takýto návrh môže podporiť. Dúfam, že ani páni poslanci z maďarskej koalície tento návrh neodmietnu, ak to neboli práve oni, ktorí tento návrh do novely dostali. Odvrátili by tým podozrenie a súčasne by tým deklarovali, že ich cieľom nie je porušenie integrity Slovenska. Som presvedčená, že väčšina občanov maďarskej národnosti nemá túžbu po autonómii, tak ako niektorí poslanci maďarskej koalície, ktorí tu v parlamente síce naše podozrenia odmietajú, ale ani nik z nich nikdy priamo nepovedal, že o autonómiu nebudú usilovať. Je to súčasne výzva, aby teraz v priamom prenose pred občanmi Slovenskej republiky povedali, že autonómiu nechcú a tento môj návrh podporia. A teda nechcú zneužiť ten článok v ústave.

Druhý vážny okruh, ktorého sa chcem dotknúť, sa týka článku 7 ods. 2 novely ústavy a priamo súvisí s predloženým pozmeňujúcim návrhom pánov poslancov z KDH. Pre mňa má tento problém dve rodiny. Prvá sa týka samotného pozmeňujúceho návrhu, pretože patrím medzi tých 30 poslancov, ktorí pridali svoj podpis pod pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Záborská. Po tom, čo bol prednesený spomínaný pozmeňujúci návrh, ktorý zakazuje vykonávať potraty, sa rozprúdila v médiách búrlivá diskusia. Búrku a napätie, ktoré návrh spôsobil, má však jednoznačný pôvod. Je ním nepochopenie. V otázke potratov je totiž naša generácia poznačená výchovou, ktorú sme v tomto smere za totality dostávali. Hrubozrnný materializmus ošmirgľoval a znecitlivel naše duše k tomu prirodzenému, ľudskému, čo cíti každý človek, ktorému nepopretŕhali prirodzené korene. V súčasnosti zisťujeme, že socializmus nás od mnohého zla chránil. Čo nám však vzal, bola prirodzená kresťanská tradícia a prirodzená živá viera praktizovaná vo všetkých oblastiach nášho života. Vzali nám trebárs tie prekrásne prejavy: pomodli sa pred každým jedlom alebo pred nakrojením prežehnať chlieb, alebo ako rodičia vyprevádzali deti s krížikom na čelo. Komunisti nám vpečatili do duše, akoby kresťanská viera bolo čosi, za čo sa treba hanbiť, s čím sa treba skrývať. A tak nemala silu do hĺbky sa zakoreniť v nás a nevládali sme ju odovzdať svojim deťom.

Keď do toho po páde železnej opony vpadli zhubné prejavy rakovinotvorného bezbrehého liberalizmu, znamenalo to ďalší úder pre Božie semienka viery. Všetkých nás viac či menej poznačila doba. Všetci sme viac či menej obeťami výchovy, ktorej sa nám priamo i nepriamo dostalo. Zo všetkého najviac je nám preto potrebné uvedomenie si tohto stavu našich duší. Ako prostriedok na získanie istého nadhľadu nad problematikou by som vám rada prečítala list, ktorý mi poslala poslucháčka, ktorá sledovala od samého začiatku nášho vysielania alebo tohto prenosu práve tento problém a poslala mi list. Priznávam sa vám, že som váhala, či ho predniesť v plnom znení. Ale rozhodla som sa, že tak urobím. Oslovila ma, že "na podporu zákazu zabíjania počatých detí vám posielam moju osobnú skúsenosť k tejto téme. Ak sa vám hodí, súhlasím s tým, aby ste prečítali môj list v pléne. Možno dokáže osloviť niektorých zástancov potratov. Prosím vás, aby ste tento list poskytli aj ostatným poslancom, ktorí podpísali návrh zákona na zákaz potratov. Ďakujem."

V liste sa píše: "Keď sa na parlamentnej pôde zrodila snaha zastaviť zabíjanie bezbranných detí v lone matky, nasledovala očakávaná reakcia. Videla som, ako pohotovo mnohí z poslancov tasili meč na obranu práv ženy. Veľmi dobre chápem, pretože ešte pred pár rokmi by som rovnako ohnivo tasila meč i ja sama. Uvedomila som si, že títo poslanci a poslankyne sú, takto ako som bola nedávno i ja, obeťou socialistickej výchovy k nevedomosti a propagandy. Vyrastala som vnorená do samozrejmého materializmu. Nevedela som nič o nesmrteľnej duši. Myslela som si, že sa človek vyvinul z opice a tiež, že žena má zvrchované právo rozhodovať o svojom tele a nikto iný jej do toho nemá čo hovoriť. K tomuto postoju ma motivoval najmä hrozný strach pred pôrodom a tým podmienená absencia túžby mať deti. Cítila som sa na materstvo ešte nezrelá a zvedavo som v časopisoch ako mladistvá čítala o možnostiach ochrany pred počatím. Nebolo ich veľa. Objavovali sa len výnimočne, pretože otázky antikoncepcie a potratov patrili v médiách do istej miery medzi akési tabu témy. Niežeby sa o nich nemohlo hovoriť. Ale akosi sa o nich nepatrilo hovoriť. A písalo sa skôr len v špecializovaných knihách.

Zažila som na vlastnej koži, že mladé dievča je z odborných tabuliek v šoku. Odborníci napíšu, na koľko percent je ktorá antikoncepčná metóda spoľahlivá, ale stopercentnú nenájdu ani pri jednej z nich. Hoci k najúčinnejším metódam napíšu, že sú spoľahlivé na 98 %, chýbajúce 2 % ostávajú neprekonateľným strašiakom. Navyše mladé dievča, pokiaľ nemá prirodzený postoj zdeformovaný takou tvrdou propagandou v prospech hormonálnej antikoncepcie, ako je to dnes, tak pociťuje prirodzený odpor k sústavnému každodennému hltaniu tabletiek. Preto sa štíti vybrať si tú najbezpečnejšiu antikoncepciu. Nielen cit, ale i zdravý rozum jej hovoria, že to iste nie je bez následkov na zdravie trvalo znásilňovať telo umelo dodávanými hormónmi. Prelomom bolo, keď sa zjavila tabletka po. Umožňovala zachrániť situáciu po zlyhaní mechanickej obrany.

Pozornosť som venovala aj tomu, čo sa písalo o potratoch. Boli pre mňa rovnako desivé ako pôrod. Ale keď Mladý svět v jednom článku predstavil vtedajšiu novinku miniinterrupciu v rannom štádiu tehotenstva, odložila som si túto informáciu ako krajné riešenie v núdzi. Ešte i prvé správy o potratových tabletkách som vítala ako šetrné riešenie pre ženu v núdzi. Pretože v tom čase som rozhodne nevnímala prípadný ľudský plod ako bezbranné, nežné dieťatko, ktoré treba chrániť, ale ako hrozivý zhluk buniek, ktorý bude rásť a rásť a za neznesiteľných bolestí sa bude chcieť dostať z tela von. K tomu ešte pribúdali hororové rozprávania o pomeroch v pôrodniciach, o chladnom zaobchádzaní s rodičkou ako na výrobnej linke, a to v najťažšej chvíli, keď potrebovala okolo seba cítiť lásku a pomoc iných. A tak som s rovnakou nádejou čítala aj články o šetrných pôrodoch vo vode, o pôrodoch za prítomnosti manžela, ale všetko to bolo možné len v jednej-dvoch nemocniciach vo vzdialených mestách. V tom čase som bola nezlomne presvedčenou bojovníčkou na právo ženy rozhodovať o svojom tele. Nič iné sa mi nezdalo prirodzené, len bezpodmienečné uplatňovanie tohto práva v takom drsnom svete, ktorý poskytuje len nedôstojný pôrod a straší štatistikami o percentách zlyhania antikoncepcie.

Iste podobné vnútorné boje viedli v tom čase aj iné mladé ženy. Možno s inými dôvodmi a inými okrajovými podmienkami. Ale pociťovanie toho, aké sú voči svetu bezbranné, ich nútilo prirodzene si hájiť právo na potrat. V tom čase som nevedela, ako som bola spoločnosťou oklamaná. K odhaleniu všetkých vrstiev lží som dospievala až postupne a pomaly. Prvá lož, ktorú som odhalila, bola, že dievčatám a mladým ženám sa klame o metódach plánovania rodičovstva. Zatajuje sa im, že je možné presne poznať svoje telo. Procesy v ňom a veľmi presne vedieť aj to, kedy je žena plodná. Na tomto princípe spočíva hlienová alebo Billingsova metóda. Je to prirodzená metóda plánovania rodičovstva dôstojná človeka. Vyžaduje si istú zdržanlivosť, ale len na krátke obdobie. Na druhej strane však prináša zblíženie a väčšiu dôveru medzi partnermi, ktorej súčasťou je spoločná zodpovednosť. Táto metóda neprotirečí zásadám cirkvi. Nevyžaduje si žiadne pomôcky a nie je škodlivým zásahom do tela ženy. Veľa sa o nej však v médiách nehovorí, pretože farmaceutické firmy na nej nezarábajú. Ak sa o nej hovorí, väčšinou sa klame o jej spoľahlivosti. Pritom pravdou je, že je zhruba rovnako spoľahlivá ako hormonálna tabletka.

Druhou vecou, o ktorej som zistila, že mám mylný obraz, bolo počaté dieťa. Farebné obrázky niekoľkotýždňového plodu ma však prinútili rozmýšľať o čomsi, o čom som nikdy nerozmýšľala. Prinútili ma vnímať, čo som nevnímala. Uvedomila som si, že plod je nesmierne bezbranný, malinký človiečik, ktorý spokojne spinká v tele matky. Je dokonalý s vyvinutými prštekmi, noštekom, ústočkami, že je nežným, maličkým stvorením, ktoré keď spoznáme, prirodzene ho v hĺbke srdca chránime ešte viac ako už narodené bábätko v postieľke. A je neznesiteľný pocit, že toto maličké, niekoľkocentimetrové dieťatko vraždia v jeho kolíske - maminom brušku. Na obrázky mŕtvych detí po potrate, roztrhaných na kusy, som sa ani nedokázala pozerať, tak ako sa človek nedokáže pozerať na zohavenú mŕtvolu človeka.

Treťou vecou, ktorá sa dievčatám a ženám zamlčiava, je otázka následku potratov. Dočítala som sa síce, že potrat môže mať zlé zdravotné následky a viesť i k neplodnosti, ale nikdy som nepočula nič o psychických problémoch ženy po potrate. Až kniha "Miriam, prečo plačeš?" obsahujúca výpovede žien, ktoré boli na potrate, mi otvorila oči aj v tomto smere. Tieto ženy boli oklamané. Nikto ich nevaroval, aké nešťastie do duše im potrat donesie. Je to však len prirodzené, ak si uvedomíme pravdu, že pri potrate ide o vraždu vlastného dieťa. I keď žena oklamaná spoločnosťou potrat vo chvíli tohto činu ako vraždu nevníma, jej duša ho tak vníma a spolu s dieťaťom lekár zo ženy vytrhne i kus jej duše. Prečo sa to ženám nepovie? Čo sa týka psychických následkov, a čo je novinka posledných pár rokov, najmä mladým dievčatám sa zamlčiava ešte jedna vec. Médiá a spoločenský tlak ich vedie ku včasnému nezrelému intímnemu styku a k striedaniu partnerov. Nik ich nevaruje, že sa stanú psychickými troskami neschopnými lásky.

A napokon, čo sa týka oklamaní, v ktorých som žila, som si až celkom nedávno uvedomila, čo je to manželstvo. Nedá sa to vysvetliť v pár vetách. Preto moje poznanie len naznačím. Nevedela som, nik mi nepovedal, že manželstvo je vecou troch. Že do neho vstupuje žena, muž a Boh. Keď som precítila ten úžasný rozmer, vstúpili mi do očí slzy žiaľu a na pery sa tisla otázka: Prečo mi to nikto nepovedal? Božia ochrana v manželstve je tým štítom, ktorý poráža strach, o ktorom som hovorila. Žena v bezpečí sa nemusí báť chladu a ostňov sveta, ktorému bola vystavená, keď bola sama. A nepotrebuje sa chrániť proti štatistikám účinnosti antikoncepcie, ale v Božích rukách môže v bezpečí prežívať poslanie materstva.

Pre toto všetko by som poslancov, aj tých, ktorí bránia takzvané právo ženy, chcela poprosiť, aby sa v prvom rade zasadili o informovanie dievčat už od detstva. O vyššie hore uvedených pravdách, už od detstva o týchto pravdách. Je hrozné, že namiesto skutočne mravnej výchovy k rodičovstvu deťom na školách vysvetľujeme, obrazne povedané, ako sa používajú pomôcky proti počatiu. Všetko je vecou výchovy. Ak budú mladí ľudia vedieť, že predčasné intímne súžitie ich otupí tak, že nebudú schopní nikdy v živote precítiť lásku, ak im vysvetlíme, že každý intímny partner pri svojom odchode vytrhne kus duše, ak budú vedieť, že nič nezmeškajú, naopak, že môžu veľmi veľa stratiť prílišným ponáhľaním sa, nebudú sa ozlomkrky ponáhľať prísť o panenstvo. Ak dievča už od mala bude vedieť, že ľudský plod je od počatia malé, bezbranné bábätko, vypestuje si oveľa väčšiu zodpovednosť nielen k materstvu, ale aj k partnerskému vzťahu. Také dievča, ženu potom ani nenapadne ísť na potrat. Ešte vždy sa vyskytnú jednotlivé prípady, osobné tragédie, keď si žena sama nevie rady. Ale mali by existovať poradné strediská, ktoré by takejto žene pomohli zvládnuť krízu a pomôcť jej nájsť východisko bez toho, aby musela vraždiť vlastné dieťa. Keď bude žena žiť v prostredí, ktoré chráni rodinu, vedie k zodpovednosti, bude poskytovať pôrodnícke a zdravotné služby na dôstojnej úrovni, potom sa nebude cítiť ohrozená a nebude sa musieť brániť právom na potrat."

Toľko list.

Tak ako to v ňom odznelo, aj ja mám pocit, že žijeme v lživom svete, ktorý nepomenúva javy vlastným menom, preto najmä tým, ktorí možno ešte stále nevnímajú, akým zločinom proti ľudskosti sú potraty, prečítam úryvky z knihy Cirkev a svet na prahu apokalypsy:

"Všade počujeme slovo mier. No je to lož. Je to pustá pretvárka. Je to jeden zo zverských výzorov súčasného civilizovaného sveta. Okolo nás prebieha vojna. Nepretržitá a krutá, v ktorej niet prímeria alebo konca. Kde niet víťazov a porazených, ale len ich kati a obete. Táto vojna zachvátila celý svet. No s osobitnou silou tie štáty, ktoré sa hrdia svojou civilizovanosťou, kultúrou a pokrokom. Táto vojna, neľudská, metodická vojna, genocída nemajúca precedens alebo porovnateľný príklad z histórie celého ľudstva, je to vojna rodičov proti svojim deťom. Je to vojna, kde sa lejú potoky krvi, kde je vražda spojená s mučením. Táto vojna prinášajúca každý rok mnohé desiatky miliónov obetí, s pretvárkou vlastnou súčasnému človeku, sa nenazýva svojím menom - vraždením nevinných a bezbranných, ale skrytá a zamaskovaná nehanebne pokryteckým termínom abort, t. j. vyhodenie von, ako by išlo o nepotrebnú špinu, ktorú vyhadzujú z domu do odpadového koša, a nie o živého tvora - o dieťa. Obetí v tejto neviditeľnej vojne je viac ako zo všetkých vojen dohromady. Zo všetkých vrážd a popráv. Týmto zločinom sa škrtá všetko. Nielen Božie, ale i ľudské právo.

Už od okamihu počatia sa tvorí živý organizmus, ktorý v sebe nesie genetický kód. A celý potenciál ľudskej osobnosti. Experimentálne sú dokázané zložité a účelové reakcie plodu na okolité prostredie. Táto bytosť pociťujúca vedomie vôle, ovplývajúca vôľou žiť, a čo je najhlavnejšie pre kresťana, bytosť obdarená nesmrteľnou dušou, bytosť, ktorej nedokonalosť spočíva v ešte v nedovyvinutom tele, jej nástroj. No ak sa považuje za oprávnené zabitie človeka pre jeho telesnú nedokonalosť, potom možno s veľkým právom zabíjať ľudí prestarlých, chorých a tak ďalej.

A tak uzákonenie potratu prevracia všetky mravné, právne kódexy, základom ktorých je ochrana ľudskej osobnosti. Naša prvá požiadavka je, že plod ako ľudskú osobu treba chrániť. Plod ako ľudskú osobu nepodrobiť zničeniu. V princípe niet rozdielov medzi vraždou plodu a inými druhmi vraždy. Vraždenie detí, to je súhrn egoizmu, krutosti, zbabelosti a pretvárky. Ani jedno zviera, ani jeden plaz, ani zmija, ani škorpión neničí vedome svoje deti. No človek z epochy civilizovanosti, osvietenstva a humanizmu ich predbehol v krutosti. Rozumné bytosti žijúce na Zemi sa stali neľútostnejšími ako zmija, škorpióny. Pokiaľ vražda deti nebude vyhlásená za najväčší zločin a nebude postavená mimo zákona, všetky výzvy za mier a spravodlivosť budú len maskou na tvári kanibala.

Celý hriech má niekoľko fáz vo svojom uskutočnení. Predtým ako žena zabije svoje dieťa, vnútorne završuje celý rad hriechov zviazaných jeden s druhým ako ohnivá reťaz. Aby zabila dieťa, najprv musí v sebe zabiť lásku k tomuto dieťaťu. Po druhé, musí v sebe zničiť materinský inštinkt. Potom sa musí vnútorne odcudziť od svojho dieťaťa. Nehľadieť naňho ako na časť seba, ale ako na inorodé teleso vo svojom tele. Pred fyzickou vraždou dieťaťa ho zabíja vo svojom srdci a vo svojich myšlienkach. A dieťa organicky spojené so svojou matkou to inštinktívne cíti. Cíti nepokoj. Ešte pred fyzickým mučením a smrťou už pociťuje jej hrôzu. Keď sa zabíjania detí dopúšťa zákon a mlčky sa podporuje verejnou mienkou, potom všetky deklarácie o spravodlivosti, bratstve a láske sa stávajú absurdnosťou. Zákon uzákonil nezákonnosť - právo brať život."

Tieto citáty z knihy, ktoré som si dovolila vám odcitovať, prikladám k môjmu podpisu pod návrh skupiny poslancov za zákaz zabíjania počatých detí.

Tento pozmeňujúci návrh som podporila preto, lebo je blízky môjmu postoju. Som však presvedčená, že i táto oblasť si ešte vyžaduje viac práce. Je potrebné okrem ochrany počatého života zapracovať aj ochranu pred najnovšími trendmi v tejto oblasti - klonovaním ľudských embryí, genetickými pokusmi a tak ďalej. No v tejto oblasti je lepšie čiastočné riešenie ako nijaké.

Je tu však ešte jeden, ten druhý rozmer, o ktorom som na samom začiatku hovorila. Tento rozmer sa týka oblasti, ktorá je o to citlivejšia, že po prípadnom vstupe Slovenska do Európskej únie, pri súčasnom navrhovanom znení ústavy hrozí otvorenie dverí dokorán všetkým právnym záväzným aktom prijatým v Európskej únii. Novela totiž zakotvuje prednosť právnych noriem prijatých v Európskej únii pred slovenskou legislatívou a tak tieto okamžite získajú platnosť pred našimi zákonmi. Krajiny Európskej únie vďaka rôznemu historickému vývoju, vďaka rôznej mentalite majú rôzne hodnotové rebríčky od liberálnych až po konzervatívne. Preto aj právne normy, ktoré sú vydávané Európskou úniou vo forme odporúčaní, sú koncipované v celej tejto šírke. Krajiny Európskej únie vďaka ich ústavám si z týchto odporúčaní vyberú len tie časti, ktoré ich definujú, ale pritom nevyčleňujú zo spoločenstva. Na Slovensku by to po schválení tejto novely bolo iné, pretože odporúčania by platili automaticky v tej najliberálnejšej forme.

Vieme, aký trend je v legislatíve Európskej únie, v oblasti potratov sa stále viac a viac liberalizuje, robí sa neustály tlak na štáty s prísnejšími zákonmi, aby ich uvoľňovali. Dá sa jednoznačne vytušiť trend vývinu Európskej únie smerom k legalizácii eutanázie, legalizácii niektorých drog, povolenia pokusov výroby z ľudských embryí dielov pre človeka. Bioetická konvencia Európskej únie tieto trendy naznačuje, rozhodne nie je etická.

Preto ak poslanci KDH myslia svoj úmysel ochrániť Slovensko pred vraždením počatých detí naozaj úprimne a vážne, tak by mali zabrániť i tomu, aby sa k nám povolenie potratu nemohlo dostať i cez otvorené dvere, ktoré poskytuje novela ústavy. Preto by mali trvať na doplnení článku 7 bod 2 o obmedzení automatického prijímania zákonov z Európskej únie aspoň v tejto bioetickej oblasti a v oblasti ochrany života. Ak to neučinia, potom je ťažko ich snahu o prijatie zákona vnímať úprimne ako skutočnú snahu a vykonanie pre predmetnú vec ochranu počatia života ozaj všetko, čo sa dá.

Aj keby neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý v mene 30 poslancov predložila pani poslankyňa Záborská, v prípade skutočného záujmu KDH o ochránenie Slovenska i do budúcnosti pred chorými trendmi, ako sú potraty, eutanázia či homosexuálne manželstvá, má veľkú šancu prejsť aspoň poistka do budúcnosti. Uvedomme si, že ak ju nezavedieme teraz, v budúcnosti to bude oveľa ťažšie. V neskoršom čase bude len ťažko brať späť, čo dnes pripustíme. Dvere otvorené dokorán Európskej únii sa budú ťažko privierať. Bude to sprevádzať strašenie typu: "A čo na to povedia?" Verím, že poslanci KDH, vidím vo vládnej koalícii úsilie na presadenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Zelníka, ktorý rieši tento bod vo svojom pozmeňujúcom návrhu, alebo sami prídu s lepším pozmeňujúcim návrhom. Ak to tak nie je, opakujem, ten ich návrh nebol úprimný.

Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Halušková a posledný pán poslanec Rakús. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Halušková.

Poslankyňa J. Halušková:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pani kolegyňa, je mi ľúto, že ja ako žena musím reagovať na vás a väčšinou ako v zápornom stave. Chcem reagovať na dve veci.

V prvej časti ste rozprávali, že veríte ešte v rozum 92 poslancov a v ľudí, ktorí to počúvajú, že si o tom urobia obraz. Ja vám chcem povedať jedno. Ľudia už týždeň počúvajú, čo my tu rozprávame, alebo resp. niektorí z nás, ale nevedia o ústave vôbec nič. Ja som sa o tom presvedčila včera, keď som bola v rádiu FRONTINUS a je to práve záber vysielania Orava, Kysuce, Čadca. Ľudia nás obviňujú iba z maďarskej otázky, nevedia, čo im novela ústavy prinesie, keď vzniknú nové vyššie územné celky, že budú môcť spolupracovať so zahraničím a že to prinesie rozvoj aj pre Kysuce, aj Oravu. Obviňujú nás, že sme schválili fakultu, čo nie je pravda.

Rozprávate tu, že sme "otrlí" a že nás komunistický režim odnaučil byť ľudskými. Chcem vám povedať jedno, moja mama bola členka komunistickej strany, nikdy ma neučila ani kradnúť, ani nemorálne žiť. A neviem, či to bol len komunistický režim. Dnes už desať rokov sa vraždí a povedzte mi: Kto to má na vine? Je to v ľuďoch, je to v nás, a nie je to len v režime.

A ešte jednu vec. O tej interrupcii tu bude ešte asi veľa povedané. Chcem povedať jedno, keby zákaz interrupčného zákona odstránil interrupciu, tak by som nepovedala nič, ale nebuďme naivní a povedzme si, neodstráni. V Poľsku takýto zákon nemajú - a prečo majú 200 tisíc potratov načierno? Takže radšej sa zamerajme na prevýchovu, na prevýchovu nielen mladých, ale musím povedať, bohužiaľ, páni, aj vás, nemyslím, čo sú len tu, pretože je to v nezodpovednosti mnohokrát mužov a odnáša si to len žena. Ale zrušenie interrupčného zákona tento problém určite nevyrieši.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kadlečíková. Bola prihlásená, ja som to mal zapísané, a potom pán poslanec Halmeš.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predseda.

Vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som počúvala, čo ste hovorili aj napríklad o interrupciách. Osobne som mala možnosť 4 roky pôsobiť v Taliansku. Je to krajina, ktorá ešte donedávna mala taký prísny zákon vo vzťahu k zákazu interrupcií, aký teraz vy chcete navrhnúť. Ale v tejto krajine došlo k zmene, a to preto, lebo zomierali ženy, dospelé ženy, ženy, ktoré boli matkami, ktoré mali deti. Robilo sa to pokútne po pivniciach. Tí, ktorí boli bohatší, cestovali do zahraničia a tak Taliansko, tento moderný štát Európy, ktorý je teda v srdci Vatikánu, alebo Vatikán je v jeho srdci, sa rozhodol, že prijme liberálny zákon a ten liberálny zákon je na takej úrovni, ako je náš zákon. V Taliansku sa situácia odvtedy výrazne zlepšila, a pritom nikdy takýto liberálny zákon nemožno chápať, že je to antikoncepčný prostriedok. Ale veľmi súhlasím s vami, čo ste povedali, treba pracovať na informovanosti a treba začať skôr, pri mladých dievčatách, treba začať aj pri mužoch, potom sa mnohým problémom vyvarujeme.

Ja by som však chcela, pani poslankyňa, jednu vec povedať, vytýkate, aká je tá ústava zlá. Pýtam sa: Prečo sa nekomunikuje? Prečo predseda HZDS teda neosloví predsedov strán, tých, ktoré predkladajú, alebo teda poslanci, ktorí tento návrh predkladajú? Však aj predseda vlády Slovenskej republiky povedal, že by bol najradšej, keby to bola ústava všetkých občanov. Veď táto rozprava, ktorá je vysielaná cez televíziu, je široko sledovaná a tento národ, ktorý je rozdelený dajme tomu aj vďaka interrupciám, aj vďaka predchádzajúcim problémom, je rozdelený ešte viac. Tak nech sa začne komunikovať, je ešte stále čas.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Halmeš.

Nech sa páči.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem.

Ja paradoxne nebudem reagovať na tú časť vystúpenia, ktorej pani poslankyňa venovala rozhodujúcu pozornosť týkajúcu sa interrupcií. Chcem reagovať na jednu principiálnu otázku, ktorú vo svojom vystúpení uviedla hneď v úvode, a to sa týka akéhosi ohrozenia alebo varovania z ohrozenia územnej celistvosti nášho štátu.

Pani poslankyňa, ak by to malo byť tak, ako ste povedali, tak by som takú ústavu naozaj nepodporil. Ale my sme si už priateľským spôsobom prediskutovali tú časť novely, na ktorú ste poukázali, ktorá umožňuje nielen obciam, ako to bolo doteraz, ale aj vyšším územným celkom dobrovoľne uzatvárať akési spoločenstvá, združovať sa s inými vyššími územnými celkami. Ale to samo osebe neznamená a nepredpokladá, pretože novela ústavy tomu bráni, aby to mohlo byť združovanie mimo územia, suverénneho územia Slovenskej republiky. Pretože hneď v jednom z prvých článkov novely ústavy, ale aj starej ústavy, sa hovorí, že "územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné". A tento článok ústavy zostáva.

Ak toto podozrenie či nebezpečenstvo existuje pri vyšších územných celkoch, tak potom paradoxne existovalo aj v súčasnej ústave, ktorá to umožňuje obciam, a teda bolo to rovnaké nebezpečenstvo.

Napadlo niekomu v tejto krajine združovať sa s maďarskou obcou a vytvárať nejaký spoločný celok? Preto si skutočne myslím, že občania Slovenskej republiky by mali veľmi pozorne vnímať a anlyzovať jedny aj druhé argumenty. A musím povedať, že občania sú zmätení z našej rozpravy, pretože akoby tu bol niekedy zámer trošku ich zavádzať a trošku ich strašiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Bauer.

Nech sa páči.

Poslanec R. Bauer:

Ďakujem pekne.

Chcel by som pani kolegyni Muškovej poďakovať za prečítaný list. Myslím si, že takéto svedectvá prispievajú do otvorenej diskusie, prehlbujú ju, kultivujú a aj trochu otvárajú oči. V rámci nášho programu "Áno pre rodinu" chceme v najbližších mesiacoch vytvoriť alebo rozšíriť sieť akýchsi konzultačných poradenských centier pre rodinu, nielen teda pre rodiny s viacerými deťmi, ale aj práve pre tých, ktorí si chcú založiť rodinu alebo ktorí proste majú také problémy, na ktoré nevedia si dať odpoveď.

A chcem ďalej povedať, že neschvaľovali by sme ústavu alebo nedávali by sme svoj návrh s tým vedomím, ak by sme vedeli, že proste raz tu budú platiť zákony Európskej únie, ktoré budú zasahovať do týchto vecí. Robíme to s tým vedomím, že vlastne tá akási eticko-kultúrna autonómia musí byť zabezpečená aj po vstupe do Európskej únie, že každý štát v týchto odvetviach, v týchto oblastiach si bude môcť vlastne určovať pravidlá sám.

Ešte k jednej veci sa chcem vyjadriť, a to k vyšším územným celkom. Ja som, pani kolegyňa, presvedčený o tom, že po zriadení vyšších územných celkov budú dané základné podmienky aj inštitucionálne na to, aby regionálna politika, ktorá sa dosiaľ tejto vláde nedarí, sa dala robiť omnoho efektívnejšie a lepšie, že miestne orgány a zvolené orgány začnú po určitom čase fungovať a budú robiť skutočný regionálny rozvoj a plánovanie, že takýmto spôsobom práve sa zaplní tá medzera, ktorá tu je, že nie je zriadený stredný stupeň existencie fungovania samosprávy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Antecký.

Poslanec M. Antecký:

Vážená pani poslankyňa, postavili ste už v úvode svoje vystúpenie na vyhlásení, že jednoducho opozícia sa nechce zbaviť zodpovednosti za Slovensko. Prezentovali ste, že prvá ústava bola dobrá. Ale ja sa pýtam: Bolo už niečo zlé, čo bolo vytvorené za posledné roky a hlavne roky vášho vládnutia? Hovoríte o destabilizácii Slovenska v súvislosti s novelou ústavy. Ja si myslím, že destabilizáciou, ale aj polarizáciou Slovenska sú práve vystúpenia opozičných poslancov, ktoré zaznievajú pri prerokúvaní ústavy alebo novely ústavy, ktorá teraz ide v Národnej rade. Cieľom vašich vystúpení je hovoriť nie k ústave, ale k občanovi. A zamieňate si schôdzu Národnej rady za mítingové priestory. Špecialitou vášho pôsobenia je maďarská karta. Veľmi ma mrzí, že s touto otázkou nevystupujú poslanci zo zmiešaných území, ale poslanci, ktorí nemajú vo svojich volebných obvodoch možno ani jedného Maďara. A už úplnou špecializáciou sú vaše listy a hlavne ich čítanie. Samozrejme, je to stratégia predlžovania schôdze, teda rokovania k novele ústavy.

Nedá mi, aby som sa nevyjadril zo svojho pohľadu aj k tej otázke, ktorá zaberala najviac času z vášho vystúpenia, teda k potratom. Musím povedať, že zákaz obhajujú ženy, ktoré nemôžu alebo nemajú šancu rodiť. Keď zoberieme štatistiky, tak potratovosť jednoducho klesá aj bez zákona. Plačeme nad nenarodeným životom, ale jednoducho nekonáme nad vraždami a samovraždami, ktoré spôsobuje zlá sociálna situácia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Angelovičová.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

ctená snemovňa,

dovoľte aj mne sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Muškovej, a to v tej časti, v ktorej hovorí o oslovení jednej ich poslucháčky. Pani poslankyňa, aj mňa oslovili ženy, ženy Združenia ľavicových žien, Mladej demokratickej ľavice, Únie žien Slovenska a iniciatívy so štrnástimi mimovládnymi organizáciami.

Dovoľte mi, aby som vám prečítala závery týchto žien, ku ktorým sa aj ja hlásim. "Nepripustíme návrhy reštriktívnych opatrení v Slovenskej republike, ktoré by ohrozili právo žien slobodne a zodpovedne rozhodnúť", a to chcem podčiarknuť, "slobodne a zodpovedne rozhodnúť o počte a čase narodenia svojich detí, alebo obmedzenie prístupu k informáciám, vzdelaniu a k prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva, ani to, aby sa táto problematika stala predmetom politického súperenia strán a hnutí najmä v predvolebnom období. Je to téma veľmi citlivá, patrí na diskusiu, ale v súčasnom období nepatrí do polohy ani zákazov, ani príkazov."

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predseda.

Pani poslankyňa Mušková, myslím si, úplne oprávnene vyjadrila niekoľko pochybností a myslím si, že tie pochybnosti patria, aby opozícia vyjadrovala, jednoducho prijatie zákona si žiada, aby sa prehodnotilo každé slovo zo všetkých strán, lebo je to vážna vec, ktorá na dlhý čas ovplyvní životy ľudí. A preto akékoľvek komentovanie, že vy, opozícia, diskutuje, považujem za jednoducho nepochopenie parlamentného systému, minimálne. Alebo na druhej strane akýsi pretrvávajúci totalizmus v ľuďoch, ktorí nepripúšťajú, aby iní mali iný názor. Takže ja v tomto nevidím nič zlé a čudujem sa kolegom z vládnej koalície, že sa nad tým rozhorčujú. Tak potom schváľte rovno 90 hlasmi návrh novely a poďme preč. Takže to asi nie je cieľom parlamentu.

Čo sa týka článku 7, sám mám v tomto naozaj veľkú dilemu a bol by som rád, keby predkladatelia, pán Kresák a ďalší, vysvetlili, že či naozaj sa nepodpisuje, tak ako to tu bolo viac ráz povedané, akýsi bianko šek, že rozhodnutia alebo normy, zákonné normy Európskej únie budú automaticky platiť u nás, aj keď nebudú na prospech záujmov Slovenskej republiky a jej občanov. Čiže k tomuto sa treba jednoznačne vyjadriť. A tiež - prečo vláda má dostať také veľké kompetencie? Potom na čo je tu parlament, keď nemá byť schvaľovanie týchto vecí v prvom rade v parlamente, ale presúvajú sa na vládu, aby ona mohla obísť vlastne parlament a vydať rozhodnutie alebo usmernenie, ktoré prevezme z Európskej únie. Čiže ja si myslím, že je to oprávnené a táto diskusia by mala viesť práve k vyjadreniu pred očami našich obyvateľov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Rakús.

Poslanec A. Rakús:

Ďakujem pekne za slovo.

Ja by som tiež chcel vyjadriť poďakovanie pani poslankyni Muškovej za to svedectvo, viac-menej osobné, ktoré tu prezentovala. Uvedomujem si zároveň, že táto téma je mnohostranná, a preto také podrobnejšie stanovisko som sa rozhodol zaujať v osobitnom príspevku do rozpravy. Len na okraj teda teraz by som len povedal, že mnohé inštitúcie, ktoré zastávajú existenciu potratov, ktoré sú v celosvetovom meradle zastrešené International planned parent for federation (Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo), ktorá má svoje takpovediac chápadlá vo väčšine štátov sveta. Na Slovensku je to Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo, a čuduj sa, svete, aj výchovy k rodičovstvu, že táto spoločnosť, ktorá tieto chápadlá rozprestiera aj v takej významnej inštitúcii, ako je Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia Spojených národov, dokonca UNESCO či UNICEF, že táto spoločnosť začína v ostatných rokoch pracovať metódou používania lží. Jednou z takýchto lží, ktoré sa takto šíria, je aj slogan o poľskej ceste, o tom, že v Poľsku sa vykonáva 200 tisíc ilegálnych potratov ročne, čo je úplný nezmysel, úplný nezmysel. A dá sa to ľahko dokázať, o čo sa teda pokúsim potom, keď budem mať svoj priestor na podrobnejšie vyjadrenie.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP