Čtvrtek 8. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať piati páni poslanci, posledný je pán poslanec Kandráč. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Hudec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec,

aj v rozprávke sa črievička dá nasunúť len na Popoluškinu nohu. Samozrejme, macocha chcela svojim dcéram dožičiť šťastie, a preto im krájala pätu, aby tá črievička pasovala na ich falošné nohy.

Veľmi si cením vaše postrehy, vaše vyznania. Áno, boli správne a dobré. Len, bohužiaľ, záver bol taký pritiahnutý za vlasy, že nijako inak nemožno zvoliť prirovnanie, len prirovnanie s Popoluškinou črievičkou.

Nesmiete sa na mňa hnevať, pán kolega, keď máte jasné symptómy, ktoré už hovoria o diagnóze a vy nasilu chcete urobiť inú diagnózu, tak pacientovi ublížite. Nepasujte nás za ľudí, ktorí majú strach, ktorí sa boja a sú maloverní.

Veľmi sa mýlite. Opatrnosť je vlastnosť múdrych. My si myslíme, že ľahostajnosť a ľahkovernosť, akou pristupujete k základnému kameňu štátu, je priam trestuhodná. Zľahčujete všetky nebezpečenstvá, ktoré priamo predurčujú, aby sa stali - ak sa prijme takýto paškvil, ktorý sa chce nazývať novelou ústavy.

Upozorňujem vás pán poslanec, že naozaj ste nedocenili všetko to, čo sa skrýva v pozadí tejto ústavy. Veľmi sa mýlite, ak si myslíte, že vaša ľahkovernosť, akou kráčate do experimentálnych priestorov, ktoré načrtáva tento paškvil, že nebude ťažko potrestaná. Veľmi sa mýlite, pán poslanec. Mrzí ma to o to viac, ak ste sa pekne vyznali k tomu, že patríte k príslušníkom tohto národa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Zareagujem na poslednú časť vystúpenia pána poslanca Finďa, pretože sa týka zdravotníctva.

Pán poslanec, ten článok 40, tak ako ste ho správne citovali z ústavy, nebol formulovaný takto samoúčelne. Ja vo svojom vystúpení poukážem, z ktorých medzinárodných dokumentov aj v bývalej federácii je tento článok odvodený.

Ale chcem povedať ešte dve veci, že súhlasím s vami, že je najvyšší čas, aby sa vytvoril v Slovenskej republike systém základného zdravotného poistenia a systém pripoistenia. Ale veď vy ste už tretí rok pri vláde, mali ste tieto kroky a máte v programovom vyhlásení vlády a vaši ministri toto neplnia. Ani predchádzajúci, ani súčasný minister.

To sa týka aj presunu kompetencií z centra na regióny. Ja som nikdy nebola proti presunu kompetencií v zdravotníctve. Aj vo svojom vystúpení zdôrazním tento krok ako pozitívny. Ale veď aj s týmito krokmi mešká vaša vláda, vaši ministri to odkladajú z mesiaca na mesiac. Pán minister tu v decembri pri prerokovaní štátneho rozpočtu sľúbil, že vo februári tu bude zákon o vzniku verejnoprospešných inštitúcií v zdravotníctve. Je tu február a pozrite si legislatívny plán úloh. Dáva to až na apríl.

To znamená, že keď sa bude o tom diskutovať, tak to nepríde na rad tak ľahko až v treťom štvrťroku tohto roku, že to sú zavádzajúce slová vašich ministrov, a nie našich, takže myslím si, že vy by ste mali ako koaličný poslanec využiť svoj hlas aj na istý tlak na ministrov, aby splnili slová, ktoré sú napísané v programovom vyhlásení vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem.

Pán poslanec Finďo, dovolím si mať jednu výhradu k tomu, čo ste tu pred chvíľou povedali. Vy v snahe možno trošku zľahčiť situáciu a presvedčiť televíznych divákov, ktorých ste tu tiež na začiatku oslovili, že všetko je v poriadku a že táto novela ústavy je tiež v poriadku, tak pripisujete našim slovám a tomu, čo tu hovoríme, úplne iný význam. Nemyslím si, že máte pravdu, keď nás upodozrievate, že trpíme nejakou klaustrofóbiou alebo agresivitou a práve z týchto dôvodov napríklad spochybňujeme odbornosť ľudí, právnikov, ktorí pripravovali túto novelu ústavy a tak ďalej a tak ďalej.

Ja by som sa vás chcela spýtať, pán poslanec, jednu vec. Čo si mám myslieť o odborných kvalitách predkladateľa, keď má na vec niekoľko názorov? Ktorý je správny? Ten, čo teraz presadzuje, napríklad, keď chce zväčšiť kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo ten názor, ktorý som si mala možnosť prečítať v tlači a tiež ho písal on ako právnik. Ja si ho dovolím zacitovať, hovorí o Najvyššom súde Spojených štátov amerických, ktorý má tie isté kompetencie ako u nás Ústavný súd, budem teda citovať: "Najvyšší súd USA nemohol a nemôže meniť a dopĺňať ústavu, no svojimi rozhodnutiami v konkrétnych prípadoch môže podávať jej výklad a touto cestou prakticky prekrúcať a prispôsobovať jej obsah a zmysel. Najvyšší súd viackrát zasahoval do ústavy, a to najmä v obdobiach zostrovania ekonomických, triednych, rasových či iných rozporov, pričom prakticky vždy chránil záujmy reakcie. Vyslovene protiľudový charakter mal napríklad celý rad zákonov namierených proti odborom a ďalším pokrokovým silám, bojovníkom za občianske práva a tak ďalej a tak ďalej. Tento orgán uznal ich ústavnosť, čím uznal ich aplikáciu a zneužitie..."

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Pán poslanec Delinga, máte slovo, ide vám čas.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne.

K pánovi poslancovi Finďovi chcem poznamenať, že je pravda, že nám poslancom, neprávnikom alebo neústavným právnikom skutočne ide v tomto parlamente len o to, aby sme vedeli obsiahlejšie zdôvodniť dosah zmien. Ide teda skutočne v klasickom poňatí o nejaké rétorické cvičenia, ale v tomto prípade, pán poslanec, aj vy ste si precvičili svoju rétoriku za tribúnou, súhlasíte s tým, samozrejme, nemusíte, ale je to tak. Zvýraznenie pohľadu na to, či naši občania majú väčšie národné povedomie alebo budú mať väčšie národné povedomie, keď sa prijmú tieto zmeny, je veľmi namieste najmä z toho pohľadu, že poznáme hodnotenie Slovákov z medzinárodného pohľadu, že Slováci majú v tom rebríčku alebo sú zaradení akože s najmenším národným povedomím medzi ostatnými národmi sveta. A táto ústava nedáva nejaké podmienky na to, aby sme si to národné povedomie upevnili a zvýraznili, keď sa približujeme vo všetkom v podstate k Európskej únii a k Bruselu. Ja by som tiež bol rád, keby zmeny ústavy pripravili do Národnej rady nepolitickí alebo nestranícki právnici, teda tí, ktorí nie sú poslancami alebo nie sú zaradení v akýchkoľvek stranách. Myslím si, že to by bolo najobjektívnejšie, keby takýto pohľad išiel či už cez vládu alebo cez iné inštitúcie, a myslím si, že na to je dnes aj upozornenie od ústavného právnika a kompetentného činiteľa, ktorým je pán profesor Čič, ktorý skutočne, ak si prečítate jeho hodnotenie na súčasné predkladanie novely, je podľa mňa dosť objektívne a kritické.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

ja k vystúpeniu pána poslanca by som chcel uviesť len niekoľko poznámočiek.

Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie vyznelo tak, ako keby ste jediný tu bol, ktorý je moderný, ktorý je odvážny, ktorý je ten, ktorý je za skvalitňovanie legislatívneho procesu a ktorý sa nebojí novelizácie ústavy. Nemôžem s tým súhlasiť, pretože ja za seba aj za svojich kolegov tvrdím, že my sa nebojíme novelizácie ústavy, myslím si, že z našej strany v doterajšej rozprave zaznelo dosť podnetov pre legislatívny proces a nie tak, ako vy chcete zbagatelizovať túto rozpravu na jednoduché rétorické cvičenia. Nie som za to, že by ste znižovali vážnosť a aktuálnosť niektorých odznených námetov. Tiež si myslím, že predkladatelia ich zvážia a ich prístup nebude taký ako váš.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Finďo, môžete reagovať, nech sa páči.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za reakcie, za pripomienky k svojmu vystúpeniu. Samozrejme radšej by som zareagoval azda jedným, jednou vetou alebo niekoľkými vetami na všetky tieto pripomienky spoločne. Rád by som povedal to, že ak poslanec, ktorý sedí v lavici a predstavuje poslanca koalície, ktorej súčasťou je aj Strana maďarskej koalície, to neznamená, že ten poslanec musí byť, prepáčte mi za výraz, vymiškovaný z národnostnej stránky, zo stránky národného povedomia. Preto som tak zdôraznil niektoré črty, respektíve niektoré moje názory, ktoré možno nie sú verejne známe, ale ktoré sa nehanbím prezentovať, pretože ich pokladám za súčasť politického štandardu aj v kultivovanej Európe, nieto ešte na Slovensku. Trochu azda sa ma dotýka to, keď niekto pripomína Popolušku a črievičku, respektíve pripodobňuje to, čo som povedal Popoluške a črievičke. Ale nebudem sa tým podrobne zaoberať, radšej zareagujem veľmi krátko na niekoľko bodov.

Po prvé, k článku 40 a k reforme zdravotníctva, viete dobre, že patrím medzi najväčších kritikov reformy, respektíve zaostávajúcej reformy a vynaložím všetko úsilie, aby som, aby sa zrýchlila.

Čo sa týka pána Delingu, otázka povzbudenia národného povedomia, určite táto ústava nemá tento cieľ, ale my ako národ...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Števček, ten je ale ospravedlnený, to znamená, stráca poradie. Pán poslanec Danko, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

Poslanec J. Danko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi v prvej časti zaujať svoje stanovisko k novele Preambuly Ústavy Slovenskej republiky. V druhej budem hovoriť o dôsledkoch, ktoré bude mať prijatie tejto novely ústavy pre život občanov Slovenskej republiky.

I keď nie som právnik a ústavný právnik, som hlboko presvedčený, že novelizovať preambulu našej ústavy nie je možné. Dovoľte mi, aby som to vysvetlil. Sledoval som diskusiu v našich médiách aj renomovaných právnikov, ktorí sa zaoberali touto otázkou, a ich argumentácia bola, že nie je možné alebo nemá zmysel meniť preambulu, pretože preambula nemá normatívny charakter. Samozrejme s tým možno súhlasiť, ale podľa môjho názoru nie je možné meniť preambulu z iných dôvodov. Z tých dôvodov, že preambula najmä ústavy, ktorá sa prijíma súčasne so vznikom štátu, má iné postavenie v právnom systéme alebo dosah ako preambula, ktorá sa prijíma v ústave štátu, ktorým sa mení len určitá forma štátneho usporiadania. Keď porovnávame preambuly európskych krajín, lebo hlavný argument bol, že prečo tam nedať "občania" alebo dať tam termín "ľud". Myslím si, že občania nie je celkom v poriadku, aby sme tam dali z jednoduchého dôvodu, že preambula je preambulou k ústave, ktorou sa zakladal nový slovenský štát, Slovenská republika, a teda musí tam byť vyjadrené to, čo je pre to podstatné, a teda odvolanie sa na princíp, na ktorom táto republika vznikla, a to je princíp sebaurčenia národa. Čiže právo národa na sebaurčenie. Ak tam nebude termín národ, čiže my národ slovenský, tým spochybňujeme samotný tento princíp.

Prečo nie občania, prepáčte, ale myslím si, že tu sú profesori práva. Právo je veda ako každá iná a uznáva princíp kauzality a determinizmu. Je to tak. Preto si myslím, že nemôžu občania založiť štát, lebo občianstvo je dôsledkom vzniku štátnosti, a nie naopak. Najprv musí vzniknúť štát a potom môžu byť občania. Takže to by absolútne logicky nebolo v poriadku. Prečo nie ľud. Argumenty, ktoré sa tu často dávajú, porovnanie s Ústavou Spojených štátov amerických a Ústavou Francúzskej republiky. Prečo to porovnanie neobstojí? Tam sa hovorí my ľud Spojených štátov amerických. Áno, len si uvedomte, že Ústava Spojených štátov amerických vznikla dva roky pred Veľkou francúzskou revolúciou v roku 1787. Čiže v tom čase nemohli sa ústavodarcovia odvolať na národ, pretože národ Spojených štátov amerických v tom čase neexistoval. Naopak, vznik tejto ústavy vytvoril podmienky a predpoklady na to, aby takýto národ vznikol. To isté platí o francúzskej ústave z roku 1947. Nebolo nutné zdôrazňovať národ a odvolávať sa na sebaurčovacie právo národa, pretože legitimitu Francúzskej republiky nikto nemohol spochybniť, lebo legitimita vyplývala z jej histórie. Čiže preto nie ľud. Ale rád by som upozornil aj tých právnikov, ktorí s tým tu stále manipulujú, že treba sa odvolávať na ľud, aby si všimli, že preambuly tých krajín, tých ústav krajín, ktoré sú v rovnakej situácii ako Slovensko, teda analogickej, majú takmer všetky v preambule, takisto sa odvolávajú na národ. Tak je to v preambule chorvátskej, takisto slovinskej, pretože tieto krajiny boli v analogickej situácii, keď vystupovali z Juhoslovanskej federácie ako my, keď sme vystupovali z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. To isté má v preambule Ukrajina a myslím si aj niektoré pobaltské krajiny. Čiže navyše. Keby sme zmenili preambulu, ktorá hovorí o podmienkach, za akých štát vznikal, čiže hovorí o tom, kto ten štát zakladá, prečo a kedy, tak by sme vyzerali veľmi nevierohodne, lebo osem rokov po tom, ako sme to vyhlásili, by sme povedali, že to bolo inak?

Odvolám sa opäť na vami často citovanú Ústavu Spojených štátov amerických na Deklaráciu nezávislosti 11 rokov pred ústavou, to je roku 1770, myslím šesť. Šesť, áno. V prvej vete sa hovorí, a to by som vás prosil, aby ste tomu venovali pozornosť, lebo z tohto princípu treba vychádzať aj pritom, že nemôžeme sa dotknúť našej preambuly ústavy. Tam sa hovorí a voľne budem citovať, ak niektorý národ považuje v dôsledku historických skúseností za dôležité vyjsť zo zväzku s iným národom a zvoliť si vlastnú cestu, bolo by vhodné, keby o dôvodoch, ktoré ho k tomu vedú, informoval medzinárodné spoločenstvo. To je, myslím si, veľmi dôležité, a to je precedens pre neskoršie preambuly európskych ústav, pretože aj my naši zákonodarcovia, ústavodarci v preambule toto povedali, prečo zakladáme svoj štát, aký je to štát, čiže deklarovali sme odvolávajúc sa na právo národa na sebaurčenie, na základe tohto práva vzniká tento štát, aký je tento štát. Je tento štát už v preambule povedané, že bude občiansky štát. Čiže som hlboko presvedčený, že nie je možné meniť preambulu slovenskej ústavy alebo ak chcete to počuť ináč, možno ju meniť, lebo všetko je na svete možné, ale len so stratou dôveryhodnosti tohto zákonodarného a ústavodarného zboru, len tak. Toľko k preambule.

Keď dovolíte, chcel by som sa dotknúť ešte jednej veci. Nebudem opakovať výhrady už voči tejto novele, ktoré povedali moji kolegovia, ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Na okolnosti, za ktorých táto novela bude prijímaná. Treba povedať celkom otvorene a vítam, že sú tu aj členovia vlády, že cenu, ktorú zaplatí Slovenská republika za to, že táto novela bude prijatá, touto cenou je súhlas vládnej koalície s politikou maďarizácie južného Slovenska Strany maďarskej koalície. Paradoxné, ja to zdôvodním, prečo je to tak, paradoxné po 100 rokoch, takmer po 100 rokoch zániku uhorského štátu sa táto idea naspäť obnovuje v samostatnej Slovenskej republike. Uhorskí premiéri Vekerley a Bánfy a Andrassy a neviem ktorí ešte by bledli závisťou nad tým, čo sa podarí Bélovi Bugárovi a jeho spolustraníkom, pretože čo sa nepodarilo maďarskej šľachte v Uhorsku, keď mala páky, všetky páky v rukách, mala exekutívu v rukách, mala uhorský parlament v rukách, napriek 100 rokov intenzívnej maďarizácie sa nepodarilo maďarizovať Slovákov v Uhorsku. To, ak sa prijmú tie štyri podmienky Strany maďarskej koalície, ktoré deklarujú, to bude viesť, že za 15 rokov sa to podarí v Slovenskej republike. Budem hovoriť konkrétne. To samozrejme. Nebudem o pôde. O pôde to je vec, ktorá tu už bola prebraná, ale dotknem sa, ak pán Bugár dovolí, musím sa spýtať, dotknem sa zriadenia fakulty maďarského jazyka alebo maďarskej fakulty, nazvime to, na Univerzite v Nitre.

Dámy a páni, považujem za povinnosť o tom porozprávať, pretože ako občan, ktorý žije v národnostne zmiešanom okrese 50 rokov, a ako človek, ktorý bol prednostnom Okresného úradu v Trebišove, teda v takomto okrese, kde žijú aj Slováci, aj Maďari, myslím si, že viem si predstaviť dosah, aký to bude mať. Pýtam sa, prečo slovenská vláda musela prijať uznesenie, teda formu politického nátlaku na akademický senát, prečo musela vstúpiť do akademických slobôd. Pre jednu fakultu? Prečo táto fakulta je tak dôležitá, že vláda bezprecedentne prijala uznesenie, na ktoré, ktoré v podstate je politickým nátlakom na akademický senát, a teda je formou zásahu do akademických slobôd.

Prečo je to tak dôležité. Keď tak Strana maďarskej koalície hovorí, že zastupuje občanov maďarskej národnosti, prečo nerieši skutočné problémy v oblasti jazyka, ktoré oni majú. Prečo nepostaví otázku tak - ako zlepšiť výučbu slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským? To je totiž spoločenský problém. To je problém, ja dopoviem, to je aj problém, ktorý súvisí s tým, že skutočne občanom maďarskej národnosti, ja súhlasím len 3 percentá na vysokých školách, čo nezodpovedá percentuálnemu zastúpeniu. Prečo je to tak? Práve preto, že v dôsledku neznalosti spisovného jazyka neprejdú prijímacími skúškami. To Strane maďarskej koalície nevadí? Prečo nerieši, neexistuje problém zlej úrovne vyučovania maďarského jazyka v maďarských školách. Ak by takýto problém bol, potom by som chápal aj starostlivosť rezortu a vlády o výučbu maďarského jazyka v maďarských školách. Čiže, ja prídem k tomu, čo chcem povedať, len buďte trpezliví. Prečo teda, prečo teda oficiálna politika našej vlády je pristúpiť na naplňovanie cieľov Strany maďarskej koalície, ktoré budú viesť, a to chcem povedať, lebo tu je tá pointa, prečo to vlastne aj robia. Prečo chce na jednej strane Strana maďarskej koalície novelu preambuly ústavy, do ktorej chce dostať občiansky princíp namiesto národného, ale na druhej strane žiada Komárňanskú župu, ktorá má byť vlastne prejavom etnického princípu tvorby územnosprávneho členenia. S čím súvisí tá schizofrénia v politickom myslení?

Dámy a páni, mám tu list Združenia rodičov a priateľov školy, ktorý vám môžem ukázať, z Kráľovského Chlmca. Mám tu aj obežník z Kráľovského Chlmca, ktorý je podpísaný vaším bývalým poslancom Strany maďarskej koalície Istvánom Pásztorom, v ktorom sa obracia na rodičov a oznamuje im, že ak dajú deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, od Rákocziho spolku dostanú 500 korún. Nech sa páči, môžem to tu ukázať. Prečo sa vyvíja tento vlastne nepriamy nátlak na rodičov. Môj názor je taký, a preto o tom chcem rozprávať, lebo je to príliš vážne. Ak prijmete ako cenu za prijatie ústavy tieto ústupky Strany maďarskej koalície, ak prijmete, už ste vlastne prijali, len neratifikovali chartu, jazykovú chartu menšinových jazykov, v ktorej sa jasne hovorí, že úradníci na území, kde bude 20 percent občanov maďarskej národnosti, budú musieť rozprávať v maďarskom jazyku, ak prijmete, a otázka, či to nie je tá tichá dohoda medzi premiérom a pánom Bugárom ohľadom prijatia novely ústavy, ak prijmete Komárňanskú župu, ak dovolíte tento vlastne asimilačný tlak na Slovákov na juhu Slovenska, musím sa spýtať, čo vlastne budete sledovať. Izoláciu maďarského etnika? Izoláciu a asimiláciu Slovákov na juhu? Ak áno, tak potom si uvedomte, že kráčate inou cestou, ako kráča Európa. Aj zjednotená Európa bude naďalej Európou štátov a národov a etniká sa budú, samozrejme, rešpektovať, ich kultúry podporovať, ale bude sa aj podporovať, aby etniká medzi sebou komunikovali, aby vzájomne spolupracovali, aby sa navzájom ctili, a nie navzájom sa izolovali, aby sa vytvárali územia etnicky čisté. Netreba ísť ďaleko v Európe, keď sa pozrieme, kam to až všetko vedie.

Dámy a páni, a teraz ešte, a ak mi neveríte alebo pozeráte pochybovačne na mňa, či to nepreháňam, tak vám musím povedať aj príklad, ktorý by vás presvedčil. Ešte ste nezriadili Komárňanskú župu, už vám môžem ukázať na Trebišovskom okrese, ako to bude v Komárňanskej župe vyzerať. Tento okres je podľa vašej koaličnej zmluvy pridelený, nazvime to, Strane maďarskej koalície. Tam je prednosta za Stranu maďarskej koalície, aký to má dosah. Škola v Kráľovskom Chlmci, ste to videli v televízii, ktorá sa stále od projektovej dokumentácie až po dokončenie evidovala ako škola s vyučovacím jazykom slovenským, zrazu mala byť odovzdaná škole s vyučovacím jazykom maďarským. Nie je to nepriamy nátlak na rodičov, aby dávali deti do tejto školy.

Dámy a páni, preto to spomínam, pretože, a to je ten záver, lebo skutočne môžete povedať, že konkrétne k ústave tu celkom nie je, ale v duchu určite. Ak toto budete realizovať, ak to bude cena, ktorú zaplatíte za podporu novely ústavy zo Strany maďarskej koalície, tak budete vytvárať podmienky na juhu Slovenska, podmienky segregácie, izolácie, etnickej izolácie a od toho je krôčik ku xenofóbii, ktorej sa tak Európa bojí. Lebo to, čo nepoznáme, čo je cudzie, toho sa aj bojíme. A najlepšia prevencia proti tomu je, ak sa otvoria jednotlivé etnické skupiny voči sebe, ak majoritný národ, teda Slováci a etnické skupiny budú komunikovať, prelomia sa rečové bariéry, ktoré tu vy úmyselne zakladáte, to je cesta do Európy, a nie tá, ktorou vy chcete ísť. Toto je cesta do 19. storočia, do filozofie maďarského šovinizmu v Uhorsku.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Hudec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Rád by som doplnil pána poslanca, pretože jeho obidve časti vystúpenia boli presné, ba doplnil to, že nie náhodou sa volá Organizácia Spojených "národov", a nie "spojených ľuďov" alebo "spojených občanov". Nie náhodou zakladajúca listina Organizácie Spojených národov hovorí výlučne o sebaurčovacom práve národov. Odporúčam novátorom tejto ústavy aj všetkých týchto paškvilov, ktoré sa tu dejú, aby sa rýchlo obrátili na túto organizáciu a zmenili to zlé a nesprávne, čo tam je. Celý svet je chorý, len oni sú zdraví? Chcem upozorniť na to, že máme také slovo, ktoré používame veľmi často: je to "medzinárodný", prosím vás, rýchlo ho zmeňte na "medziľudový" alebo "medziobčiansky", aby vás to neurážalo, páni, že je tam slovo národ. Robte to, lebo tak, ako to pán minister kultúry urobil, že "vymýtil" takmer zo všetkých slovenských inštitúcií slovo národné, rýchlo to urobte aj v tejto veci.

Druhá vec a kratulinká poznámka. Nuž, bohužiaľ, máme takú vládu, akú sme si my dôverčiví ťuťmáčikovia zvolili. Nepýtali sme sa ani jednej strany - budete súhlasiť s tvrdou iredentou istej strany, keď s ňou vstúpite do koalície? Je poldruha roka pred voľbami, pred volebnou kampaňou. Občania, dobre sa spýtajte tých, čo prídu kortešovať vo voľbách: Zaväzujete sa, že prestanete ustupovať tomuto krutému útlaku, ktorý už na južnom Slovensku priniesol svoje tvrdé ovocie? Veď sa odtiaľ vysťahovávali slovenské rodiny, ktoré si skupujú eseročky so sídlom v Maďarsku. Pozrite sa do Štúrova. Spýtajte sa toho občana, ktorý sa chce zamestnať nielen v súkromí, pretože tie sú väčšinou v rukách maďarských obchodníkov, v štátnych organizáciách, či si môže dovoliť povedať, že neovláda dobre maďarčinu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Keby ste neklamali.

Pani poslankyňa Dolník.

Poslankyňa E. Dolník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán kolega,

dovoľte mi, aby som vám pripomenula: "Opakovanie matka múdrosti." Už sme x-krát povedali, že všetky tie požiadavky, takzvané požiadavky Strany maďarskej koalície sú programom vlády Slovenskej republiky. Teda nie sú to požiadavky Strany maďarskej koalície. To po prvé.

Po druhé, vyčítate nám tu politický nátlak na akademický senát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a vstupovanie do akademických slobôd. Pokiaľ ste prečítali uznesenie vlády, išlo o odporúčanie vlády a ide o to, ako sa rozhodne akademický senát. Vyčítate nám, že sa nestaráme o to, ako sa pripravujú žiaci zo slovenského jazyka, aby sa vedeli lepšie vyjadrovať. Chcela by som pripomenúť a potvrdí to aj pán minister školstva Ftáčnik, metóda založená na komunikatívnosti, ktorú vypracovali ešte za éry predošlej vlády pani Skabelová a Bónová, ktorú nepovolila používať vtedajšia pani ministerka, teraz je už použitou metódou a sú z toho vynikajúce výsledky. Potvrdil to pán Ftáčnik na zasadnutí výboru.

Čo sa týka školy v Kráľovskom Chlmci. Bola som tam, pán kolega, predtým, ako tam bola televízia, a presvedčila som sa o tom, že išlo o školu, ktorá bola vybudovaná v rámci KBV a nebolo dopredu určené, pre ktorú školu. Mala to dostať škola, ktorá je v horších podmienkach. Keďže maďarská škola zistila, že obidve školy, aj slovenská, aj maďarská, sú v katastrofálnych podmienkach, navrhovala, aby sa používali spoločne. Ohradili sa proti tomu iba rodičia slovenskej školy.

A na záver, ja žijem takisto v okrese, kde je, kde je slovenské a maďarské obyvateľstvo...

(Hlasy v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Engliš, nekričte, nemáte ani základnú slušnosť.

Poslankyňa E. Dolník:

... spýtajte sa tam, ako spolunažívame Slováci a Maďari.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník, máte slovo.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Nielen v Kráľovskom Chlmci, dostal som včera list z Nových Zámkov, kde sa to opakuje. Dostal som list z Bratislavy, kde sa to tiež prevádza a kde je vedúcim Rákociho zväzu, pán Bugár, dobre počúvajte, váš kandidát tuším na 31. mieste pán Gyula Popély, ktorý vychvaľoval vojnového zločinca Ándora Járosa popraveného maďarskou vládou v roku 1946 a ktorý vyhlásil 4. júna 2000 pri 80. výročí Trianonu, že každý Maďar, ktorý sa zriekne piade územia, čo patrilo Veľkému Maďarsku, si nezaslúži, aby sa nazýval Maďarom. Takí ľudia sú v Rákociho zväze, takých ľudí podporujete vy, dávate na kandidátku.

Poviem vám, čo sa píše v tomto liste, ktorý je z Kráľovského Chlmca, ale identický list je, ako som povedal, aj z iných miest. Autori oslovujú rodičov pred bránou nového tisícročia nového sveta, keď je potrebné, aby si viacerí prehodnotili svoj spôsob myslenia. Myslím na tých členov tu žijúcich Maďarov, ktorí posledné desaťročia prežili na uzavretom od susedov prísne stráženom Slovensku ako druhoradí občania. To je vaša téza, s ktorou chodíte po svete, ako keby ste tu boli druhoradí občania. A tu sa píše ďalej a čo tiež je dôležité aj z hľadiska ústavy. Vznik regiónov Európy a tam najmä ten Karpatský región, kde sa chcete dostať k moci, vznik regiónu v Európe a s tým spojená likvidácia hraníc zvyšuje potrebu, aby sa deti učili po maďarsky. To sú metódy, ktoré pán Csáky vyhlásil za legálne. Taká je pozícia tejto vlády, taká je snaha zamerať sa na slovenský juh a pomaďarčiť, ako to robil Béla Grünwald a ako to robili v Uhorsku, keď odvážali deti, slovenské deti do Maďarska, vtedajšieho menšieho Maďarska v Uhorsku, aby sa tam z nich stali Maďari.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som potvrdiť slová pána poslanca Danka. A napokon to urobil predo mnou pred chvíľou aj pán poslanec Slobodník, lenže ja budem tentoraz hovoriť o okrese Dunajská Streda. Mám informácie, že listy takéhoto charakteru dostávajú aj rodičia v obciach, rodičia detí v obciach v tomto okrese. Je to napríklad obec Štvrtok na Ostrove a ďalšie. Môžem vám doniesť tie listy, ak sa budete tváriť, že to nie je pravda.

A chcela by som ešte jednu vec k tomu, čo tu odznelo. Pani poslankyňa Dolník má v podstate pravdu, keď hovorí, že požiadavky Strany maďarskej koalície sa stali súčasťou programového vyhlásenia vlády, ale to neznamená, že tie požiadavky tým stratili svoj charakter. My vieme veľmi dobre, že to sú požiadavky, ktoré sú nad mieru a ktoré jednoducho naznačujú, že Strana maďarskej koalície má iné ciele, ako nám to tu chce celá vládna koalícia nahovoriť. Nielen nám, ale aj slovenskej verejnosti. Ale čo pani Dolník nepovedala a čo by som teraz chcela povedať ja, áno, tieto požiadavky sa stali súčasťou programového vyhlásenia vlády a neznamená to nič iné len to, že táto vláda, ktorá to dovolila a tento parlament, ktorý za programové vyhlásenie vlády hlasoval, sa nezbaví zodpovednosti za to, že sa tie požiadavky stali súčasťou programového vyhlásenia vlády a že vlastne už vtedy vládna koalícia ustúpila nátlaku a vydieraniu Strany maďarskej koalície. Tento proces sa nezačal len pri prijímaní novely ústavy, on sa začal už dávno predtým a vy ste jeho súčasťou, páni poslanci z vládnej koalície. Veľmi dobre ste to pripomenuli, pani Dolník, budete raz za to niesť zodpovednosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne za slovo.

Mňa zaujala vo vystúpení pána Danka tá časť, keď hovoril o Ústave Spojených štátov amerických a spomínal, že táto ústava síce nespomína národ, pretože vtedy národ nebol, a obracia sa na to, že to bol ľud. Treba povedať, že v Amerike bol národ, bol národ Indiánov, ktorých vyvraždili, a potom keď ich vyvraždili, tak sa stal národ americký národ. A dnes už majú vo svojich všetkých dokumentoch národnú bezpečnostnú stratégiu a ďalšie prvky národnej politiky. Chvalabohu dnes už nie je to obdobie, keď by ste nás mohli vyvraždiť, takže si myslím, že slovenský národ tu bol a bude naďalej.

Čo sa týka preambuly, myslím si, že to je len skutočne taký zastierací manéver, pretože čím viac požiadaviek nastolíme, tak o to bude vyzerať zaujímavejšie dohoda, že sme z niečoho ustúpili a táto stratégia a taktika sa tu od začiatku volebného obdobia hrá. Občania zrazu zistia, že akí sme my múdri, keď sme dosiahli kompromis, ale, samozrejme, kompromis na základe toho, že sme strašne veľa stratili.

Teraz po 2,5 rokoch občania na vlastnej koži môžu pocítiť výsledky volieb v roku 1998. Keby som bol škodoradostný, tak by som povedal, že im to prajem, ale, žiaľbohu, dotýka sa to aj mňa, a preto hovorím, a to chcem povedať na záver, že jedine Slováci na Slovensku môžu rozhodnúť o tom, ako sa to bude vyvíjať ďalej. A jeden z týchto krokov je aj prijímanie tejto ústavy. Keď sa dnes rozhodnete tak, že táto ústava bude prijatá, to, čo sa rozbehlo sa už zastaviť nebude dať a dôsledky znovu bude znášať len ten občan Slovenskej republiky, ktorý tu zostane žiť. Nie tí, ktorí sa budú chcieť odčleniť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Danko, môžete reagovať.

Poslanec J. Danko:

Pán predseda,

áno, pani kolegyňa, ja uznávam, že máte pravdu, tieto požiadavky sú ničím iným len vyjadrením programového vyhlásenia vlády. Áno, uznávam, že ste veľmi šikovná ako Strana maďarskej koalície z tej stránky, že ste už v tom čase dokázali presadiť do programového vyhlásenia vlády a teraz stačí sa vám len odvolávať, aby vláda plnila to, k čomu sa zaviazala. Je to vaša politická šikovnosť.

K tomu Kráľovskému Chlmcu, pozrite sa, mám tu ten list a dovoľte mi, mám trošku, minútku času, aby som hovoril konkrétne, aká je situácia. Združenie rodičov školy pri Základnej škole v Kráľovskom Chlmci - ZRPŠ pri Základnej škole v Kráľovskom Chlmci vám zasiela materiál, ktorý bol zaslaný rodinám, v ktorých majú deti do prvého ročníka. To je ten materiál, v ktorom sa motivujú rodičia, aby dávali deti do prvých ročníkov školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tento text je pre nás rodičov veľmi poburujúci a diskriminuje naše deti, ktoré sú v cirka 90 percent tiež maďarskej národnosti, ale navštevujú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským a tak ďalej a tak ďalej. Žiada združenie rodičov, aby proste k tomu štátna správa zaujala stanovisko. Čiže ja vám to pani kolegyňa nehovorím preto, že chcem, verejne mám akosi pozitívne vzťahy k maďarskej národnostnej menšine, ja som stále verejne deklaroval a deklarujem, ale práve preto sa obávam, že tú politiku, ktorú presadzujete, nebude viesť k tomu, že sa táto menšina bude mať lepšie, ale naopak, že sa vyostria národnostné trenice na juhu Slovenska so všetkými dôsledkami. Preto o tom hovorím.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení hostia,

dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k predkladanému návrhu novely ústavy, ktorý predložila skupina koaličných poslancov. Dovoľte mi v prvej časti, aby som porovnala atmosféru prijímania ústavy v roku 1992 a v súčasnosti. Aj keď mnohí moji kolegovia, aj mnohí opoziční poslanci sa k tomuto vyjadrovali, prekvapilo ma, že mnohí sa vyjadrovali, ktorí neboli pri prerokúvaní toho dokumentu, teda ústavy v roku 1992, a preto došlo k mnohým skresľujúcim názorom a znepresneniu faktov z toho obdobia. Ja som mala tú česť, že som bola pri prijímaní ústavy v roku 1992, dodnes si to vážim, a tak dúfam, že mi nebudete vytýkať, že áno, mám osobný vzťah k súčasnej ústave, ktorá je do dnešného dňa platná, aj keď už bola doplnená za súčasného vedenia vlády, teda za súčasnej vlády a vedenia parlamentu. V roku 1992 predkladala návrh Ústavy Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že to bola menšinová vláda podporovaná 74 hlasmi v parlamente. Návrh ústavy podporilo 114 poslancov. Okrem vládnych poslancov za HZDS ju podporili aj dve opozičné strany - SNS a SDĽ. Atmosféra bola dôstojná a názory vtedajšej opozície sme si vypočuli aj my vtedajší vládni poslanci. Stačí si pozrieť na záznamy z rokovania z konca augusta 1992 a uvidíte tam tú atmosféru. Chcem poďakovať pri tejto príležitosti aj pánovi poslancovi Weissovi, aj keď inak nesúhlasím s jeho názormi, ktoré prezentuje tu v parlamente, ale v tomto bol naozaj objektívny aj on. Spomenul dôstojnú atmosféru, ktorá pri prerokúvaní návrhu ústavy v roku 1992 bola.

Aká je dnes situácia, vážené dámy, vážení páni? Je február 2001. Návrh ústavy, návrh novely ústavy máte pred sebou predložený s dátumom máj 2000, čiže ešte minulé storočie, tisícročie a uplynula teda dostatočne dlhá doba na to, aby sa kultivovane mohlo diskutovať o návrhu, ktorý dnes prerokúvame. Zarážajúce je, a na to poukázali viacerí poslanci, že hoci v programovom vyhlásení vlády a aj tu v parlamente odznel osobne z úst ministra spravodlivosti pána Čarnogurského sľub, že vláda, vláda dá do parlamentu návrh novely ústavy, neudialo sa tak. Aké k tomu boli dôvody, na to by asi najlepšie odpovedala vláda. Preto predkladali tento návrh a predkladajú tento návrh štyria koaliční poslanci. Zdôrazňujem túto číslovku 4 a zdôrazním aj strany, ktoré sa podieľali, ktorých predstavitelia sa podieľali na tvorbe ústavy. Je to Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice, SDK alebo dnes už SDKÚ a KDH, respektíve keď ste predkladali túto ústavu, KDH ešte nemalo svoj klub, čiže boli to dvaja zástupcovia SDK. Nepodpísali ju a nepodpísali sa pod tento návrh ani všetci zástupcovia koaličných strán. Napríklad ma prekvapilo, že to nepodpísala a nezverejnila takto svoj záujem na novelizácii ústavy Strana maďarskej koalície. Možno preto, že mala najviac výhrad voči tejto novele ústavy, že sa všetko zmenilo a dnes je všetko inak, to sme všetci pozorovali a sledovali v médiách v posledných dňoch a týždňoch. Ale prekvapilo ma, vážené dámy, vážení páni, že SDK alebo dnes SDKÚ tvorí niekoľko strán a nepodpísali ju ani zástupcovia týchto jednotlivých strán, ktorí vlastne vytvorili vo voľbách 1998 SDK. Ja pripomeniem jednu situáciu z minulého volebného obdobia. Predkladali sme bežný, bežný návrh zákona, ktorý sa volá Zákon na ochranu nefajčiarov. Tento návrh zákona vtedy podpísalo a podporovalo okolo 40 alebo 50 poslancov. Boli tam zástupcovia všetkých parlamentných strán a bol to úplne bežný zákon, ktorý nemal taký význam, ako má ústava. Preto ma veľmi prekvapilo, že ste nedali svoje mená, a tým ste neprezentovali svoje jasné stanovisko a nepodpísali ste sa pod tento návrh ústavy. Vtedy by sa dalo hovoriť o absolútnej zhode v rámci koalície a vtedy by to naozaj bola ústava podporovaná všetkými členmi koalície už pri jej predkladaní.

Samozrejme dnes je situácia iná. Dnes pozrite, aký je záujem o rokovanie návrhu ústavy. Lavice zívajú prázdnotou, nemáte väčšinou záujem, česť tým poslancom, ktorí sú tu. Vy pán poslanec Galbavý, naozaj tu vzorne sedíte, ale nie je záujem vypočuť si názory ani vlastných poslancov, ale ani názory opozície. Prečo aj. Veď koaličná rada už rozhodla a vláda vyvíjala celé mesiace nátlak na koaličných poslancov a rozhodla aj za tých, ktorí mali výhrady voči návrhu ústavy v takom znení, ako je prednesený. Kuloárové vyjadrenia poslancov boli, samozrejme, oveľa kritickejšie ako ich verejné vyjadrenia. Je nedôstojné, že sa takáto atmosféra vytvára okolo zákona zákonov, pri ktorom by malo dôjsť k širokej dohode politických, odborných a občianskych síl v Slovenskej republike. Návrh novely ústavy sa stal predmetom kupčenia a nátlaku v koalícii a urážok voči opozícii. Návrh predložený v máji 2000 bol neustále odsúvaný z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a dostal sa na program až vo februári roku 2001. Upozornila som na to s nadsádzkou, že vlastne je to až v ďalšom storočí, aj keď uplynulo iba pár mesiacov aj tisícročí, ale možnože v tom mala byť istá symbolika, že tak dlho vám trvalo, kým ste sa dohodli. Vláda využila tento čas na nátlak na koaličných poslancov, ale aj na občanov Slovenskej republiky klamstvami o tom, ako bez týchto predložených zmien nebude môcť byť Slovenská republika prijatá do Európskej únie a NATO. Okrem toho, že sa tieto informácie nezakladajú na pravde, svedčia tieto vyjadrenia predsedu vlády o nesuverenite súčasnej vlády. Včera som reagovala na jeho vystúpenie tým, že veľmi intenzívne buduje vzťahy v rámci V4, čo je v poriadku, s čím sa aj ja stotožňujem, ale už sa nespýtal svojich kolegov, ako oni pristupovali k novelizáciám ústavy. Novelizovali tieto ústavy? Áno, niektoré z krajín V4 áno, ale žiadna v takomto rozsahu nie, hoci tieto krajiny už sú členmi NATO.

Takže myslím si, že všetky tieto tvrdenia predsedu vlády, ale aj niektorých koaličných poslancov a ďalších členov vlády sa nezakladajú na pravde. Náš vstup do Európskej únie a do NATO nebude súvisieť s tým, či ste predložili novelu s toľkými a toľkými zmenami a dopĺňate ich ďalšími a ďalšími návrhmi, tak ako to máme v parlamente. Ten vstup bude súvisieť a súvisí s úplne inými kritériami. Áno s politickými, ale aj s ekonomickými. A o týchto ekonomických kritériách sa nedá povedať v súčasnosti nič dobré. Klamali ste aj o tom, že HZDS nechce novelizovať ústavu z roku 1992, lebo ju považuje za nejakú svoju modlu. Nie je to pravda. Opakovane už aj moji predrečníci a kolegovia z poslaneckého klubu HZDS potvrdili, že boli sme pripravení podporiť návrh malej novely ústavy, pretože čas a prax ukázali, že niektoré znenia je potrebné novelizovať. Ale keď sa začalo hovoriť o novele ústavy pred dvoma rokmi, tak vtedy ste nespomínali, že pôjde o takýto rozsiahly zásah do zákona zákonov z roku 1992.

Do tejto vládnej a antiopozičnej sa zapojili, žiaľ, aj niektoré médiá a ich reprezentanti. S veľkým prekvapením som si v piatok večer vypočula jedného zástupcu v jednom z médií, nebudem menovať, v ktorom, ktorý uprel právo opozícii prejaviť svoj názor, ale pochválil koalíciu, že bez ohľadu na názory poslancov, ktorí sa museli vzdať aj predkladania pozmeňujúcich návrhov, podporí všetko tak, ako je to na papieri predložené. Vytýkali nám, že nepredkladáme pozmeňujúce návrhy a že vlastne takto neuplatňujeme svoje právo zmeniť predložený návrh na podobu, ktorá by vyhovovala aj nám. Ale vážené dámy, vážení páni, sedíme tu spolu od roku 1998 a koľko z návrhov opozície ste schválili? Tých našich návrhov boli stovky a na prstoch dvoch rúk, obidvoch rúk sa dá spočítať, ktoré návrhy ste tu schválili. Pripomeniem napríklad, keď sa prerokúvali správy o stave a situácii v zdravotníctve, dala som niekoľko pozmeňujúcich návrhov vo forme uznesení. Podporili ste jedno jediné a aj uznesenie, ktoré ste si schválili, okamžite po pár hodinách spochybnil minister zdravotníctva. Ide o uznesenie, ktoré bolo schválené a ktoré sa týkalo úpravy platov zdravotníckych pracovníkov. Tak sa vás pýtam, má vôbec zmysel, aby sme predkladali pozmeňujúce návrhy? Aj tak ich neschválite. A dávať pozmeňujúce návrhy k takto spracovanému návrhu ústavy, myslím si, že by bolo z našej strany absolútne zbytočné.

So znením Ústavy Slovenskej republiky by sa mala stotožniť väčšina občanov Slovenskej republiky. Napokon včera to tu vo svojom plamennom príhovore povedal aj premiér vlády Slovenskej republiky. Dokonca tvrdil, že je tomu tak, že aj naši voliči sú za zmeny ústavy, tak ako sú navrhnuté. Nuž musím povedať, že nie po prvýkrát predseda tejto vlády zavádzal a klamal, pretože my máme veľmi intenzívne kontakty s našimi voličmi a môžem vám aj v ich mene povedať, že nie je to tak a že naši voliči majú veľmi veľké výhrady voči spôsobu a forme, ako sa táto novela predkladá. Preto sa aj ja pýtam predkladateľov návrhu novely ústavy, či je tomu naozaj tak a aké konkrétne pozitívne zmeny prinesie pre ich každodenný život, ak bude schválená táto novela ústavy. Zlepší sa ich životná úroveň? Zníži sa nezamestnanosť a dá im šancu nájsť si zamestnanie, ak sa o to snažia a chcú pracovať? Zvýši sa ich bezpečnosť? To asi sotva, ale to, žiaľ, súčasnú vládu a parlamentnú väčšinu veľmi nezaujíma. Nakoniec vstúpte si do svedomia, dámy a páni, aké ste prijali v decembri návrhy zákonov. Spomeniem len jeden jediný zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý sa týka nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Aký chaos ste od januára svojím hlasovaním spôsobili pre občanov Slovenskej republiky, ale aj pre pracovníkov Sociálnej poisťovne. Naše návrhy, ktoré sme tu vtedy prednášali, a naše upozornenia ste ignorovali. My sme za tieto návrhy nehlasovali, a preto odmietame za nekvalitné návrhy niesť zodpovednosť.

Veľký priestor v diskusiách vediete o zriadení vyšších územných celkov a o voľbách do zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Do dnešného dňa ste sa však nedohodli na počte vyšších územných celkov. Ja veľmi dobre viem, že nemusí byť v ústave napísaný počet týchto vyšších celkov, to som si vedomá, ale myslím si, že by bolo seriózne, keby ste pri predkladaní tohto návrhu ústavy už presne vedeli a boli dohodnutí a vedeli povedať občanom, koľko týchto vyšších územných celkov bude a kde budú mať centrá. Ale možno vám vyhovuje, keď občania jedného mesta voči druhému píšu petície, keď sú rozhádaní, keď sú v obavách, či im nezrušíte okres, či im nezrušíte doterajšie krajské mesto, kde vlastne to krajské alebo podľa vás župné mesto bude a tak ďalej. Čiže myslím si, že je neseriózne dávať tieto návrhy, keď vlastne hráte s takýmito prázdnymi kartami a tie karty nie sú jasne popísané, aká je vaša predstava.

Nás ste kritizovali za rozšírenie počtu bývalých krajov, to znamená zo 4 krajov na 8. Kritizovali ste nás, koľko to stojí peňazí a čo všetko by sa dalo občanom za tieto peniaze poskytnúť. Dnes ale hovoríte o ďalšom zvyšovaní počtu krajov alebo žúp na 12 alebo 13. Stále ešte neviete, koľko ich vlastne bude. Čím ich bude viac, tým bude aj viac zastupiteľstiev vyšších územných celkov a bude to stáť viac peňazí. Podporujem presun niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu napríklad v oblasti zdravotníctva, školstva, v sociálnej starostlivosti. Tam je naozaj nesmierne dôležité, aby to bolo bližšie k občanovi. Ale vy veľmi dobre viete, že bez presunu financií to nebude možné realizovať. Preto by bolo korektné, keby ste občanom uviedli, koľko budú tieto zmeny, ktoré budú nadväzovať na ústavu, stáť nás všetkých, pretože bude sa to realizovať z našich daní. Splnomocnenec vlády pán Nižňanský uvádza sumu 2,4 miliardy korún, ale bude to skutočne táto suma? Nedostatkom financií totiž zdôrazňujete opakované znižovanie dávok sociálnej pomoci pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a ich rodín, znižovanie príspevkov v nezamestnanosti, znižovanie počtu kúpeľných poukazov, nedostatočnú úroveň dôchodkov a podobne. Pre nedostatok financií zvyšujete zaťaženosť občanov pri platení úhrad za lieky a mnohé zdravotné výkony. Nemôžete zvýšiť platy učiteľom, zdravotníkom a ostatným zamestnancom v štátnych a verejných službách. Prinesie občanom zlepšenie životnej úrovne zvýšenie počtu sudcov Ústavného súdu? Predkladatelia navrhujú zvýšiť ich počet zo súčasných 10 na 13 a predĺžiť dobu výkonu ich funkcie zo 7 na 12 rokov. Koľko si bude, vážení predkladatelia, táto zmena vyžadovať financií. To sme sa tiež nedozvedeli a ani dôvodová správa to neuvádza. Pritom nejde iba o platové náležitosti sudcov, ale aj náklady na personálne a priestorové vybavenie rozšíreného Ústavného súdu.

Priestory Ústavného súdu nevyhovujú ani súčasným podmienkam. Dúfam, že ste počuli vyjadrenie predsedu Ústavného súdu pána Mazáka, ktorý jasne povedal, že 13 sudcov Ústavného súdu nebude mať kde posadiť. Aj v súčasnosti zápasia s obrovskými priestorovými problémami a nemajú istú ani strechu nad hlavou, pretože aj o budovu v Košiciach sa vedie spor.

Jeden z predrečníkov pán poslanec Finďo sa vyjadril k článku 40. Tu chcem požiadať predkladateľov, aby v tomto smere nepovolili nejaké zmeny. Ja oceňujem, pán poslanec, že ste nevstupovali do článku 40, hoci predtým tu skutočne boli návrhy na mnohé a mnohé zmeny. Začal s týmto návrhom pán exminister Šagát, ktorý po nástupe do funkcie sa vyjadroval, že tento článok je zle koncipovaný a treba ho zmeniť. Aj ako hovoril pán poslanec Finďo, lekárska komora a ďalšie združenia a profesijné združenia pôsobiace v oblasti zdravotníctva kritizovali tento článok 40 a ja hovorím, oceňujem, že predkladatelia nesiahli k tejto zmene.

Ten článok znovu prečítam napriek tomu, že už odznel. Znie: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Čiže tá formulácia je úplne jasná. Toto znenie článku 40 nebolo a nie je samoúčelné. Do ústavy bolo prevzaté a kopíruje Listinu základných práv a slobôd článok 31, ktorá bola prijatá ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 23/1991. Termín bezplatná je vysvetlený, že je to na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré určuje zákon. Ale v tejto chvíli a v tejto situácii termín bezplatná garantuje poslednú istotu občana, aby nemusel platiť zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu napriek tomu, že si povinne platí do zdravotného poistenia alebo platí za neho štát. Aj keď sa bezplatnosť počas tejto vlády výrazne znížila, nahradenie termínom sociálne únosná, ako to prezentovali napríklad poslanci Demokratickej strany alebo zástupcovia lekárskej komory, by viedlo k ďalšiemu chaosu v zdravotníctve a zneisteniu občanov. Preto môžem povedať za náš klub, poslanecký klub HZDS, že my zmeny tohto článku v žiadnom prípade ani v súčasnosti, ani nejakými inými okľukami nebudeme podporovať.

Ešte mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k článku 15, okolo ktorého sa včera rozpútala bohatá diskusia. Aj tu oceňujem predkladateľov, že odmietli takto navrhované zmeny, ktoré tu boli prednesené zástupcami z KDH. Aj tento článok 15 je totiž totožný s článkom 6 odseku 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd a totožný s časťou Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to je medzinárodný európsky dokument. Naše právo sa snažíme a chceme zosúladiť s právom Európskej únie, preto aj zákony o zákaze alebo povolení interrupcií by mali byť v súlade so zákonmi Európskej únie. Áno, je to veľmi citlivá oblasť, a preto sa nedá o nej rozhodnúť takto v jednej jedinej chvíli. Nikto nebráni poslancom alebo poslankyniam vysloviť svoj názor a ja preto by som sa neodvážila brániť pani poslankyni Záborskej v jej názore a v tom, ako to predniesla, ale nemôžem s týmto názorom súhlasiť, pretože podľa toho návrhu, ktorý dali, by chceli nútiť všetky ženy, aby priviedli na svet dieťa, a to aj ženy choré, mentálne retardované a tie, ktoré otehotneli po znásilnení. Ako psychologička veľmi dobre viem, čo je to syndróm nechceného dieťaťa. Ak si pozriete anamnézy detí, ktoré boli týrané a umučené v rámci rodiny, tak nájdete jedno jediné. Boli to deti nechcené, ktoré prišli na svet, ale rodičia ich odmietali. Nielenže ich nemilovali, ale vlastne ich týrali a nie sú, bohužiaľ, ani výnimky, že toto týranie viedlo k smrti dieťaťa.

Zákaz interrupcií nevyrieši problém interrupcií, tie existovali aj v dobách, keď ženám za tento čin hrozil veľmi prísny trest až smrť. Existovali, žiaľ, už niekoľko storočí nelegálne interrupcie, a to aj v krajinách, kde už majú prijaté prísne legislatívne normy. Žiaľ, vadí mi na príspevkoch poslancov KDH, že chcú zabrániť aj používaniu antikoncepcie a túto metódu, ako viete, považujú odborníci na celom svete za modernú metódu zábrany interrupcií. Mnohé dnešné antikoncepčné prípravky lekári predpisujú aj zo zdravotných dôvodov pri hormonálnych poruchách a podobne a veľmi mi vadí to, že poslanci KDH bránia aj rozvoju centier asistovanej reprodukcie, a tým vlastne aj bránia právu žien, ktoré chcú, ale nemôžu mať deti a ich jedinou šancou je metóda umelého oplodnenia.

Na záver ešte pár slov k dvom tiež veľmi závažným témam, a to je téma poslaneckej imunity a téma zriadenia verejného ochrancu práv, teda ombudsmana. O imunite tu odznelo veľa návrhov. Nakoniec tento návrh, ktorý je predložený, nepočíta s nejakým výrazným zásahom do imunity poslanca. Ja sa priznám, že keď som vstupovala do parlamentu, vôbec som nevedela, že nejaká imunita poslanca existuje. Nikdy som ju nepoužila ani nezneužila, čiže keby som mala rozhodovať sama za seba, tak by som navrhovala, aby naozaj imunitu mal poslanec v takom rozsahu, aby bol chránený pred politickou perzekúciou a aby kdekoľvek mohol slobodne povedať svoje politické názory, aby pri zmene vlády a pri zmene politických síl nebol za to prenasledovaný.

Žiaľ, zrejme takáto dohoda v parlamente nebude, neprejde, ale myslím si, že naozaj tá imunita by nemala byť tak dehonestovaná, ako je od roku 1998. Keď si pozriete rokovania parlamentu z obdobia rokov 1992 až 1998, tak sa nikdy tento inštitút tak nezneužíval a nevyužívala koalícia tento inštitút na perzekvovanie svojho politického protivníka.

Čo sa týka verejného ochrancu práv alebo ombudsmana, o tom sa v Slovenskej republike vedie už niekoľko rokov diskusia. Vy pán poslanec Kresák iste viete, že aj Národné stredisko pre ľudské práva organizovalo niekoľko odborných seminárov a ja sa osobne priznám za svoju osobu, že nemám voči tomuto inštitútu výhrady ako voči inštitútu. Ale tak, ako ste ho formulovali vo vašom návrhu a ako bol potom predložený v pozmeňujúcom návrhu, tak takýto inštitút neprinesie slovenským občanom žiaden krok vpred a žiadne zlepšenie.

Pretože ho bude voliť parlament a návrhy budú dané na návrh 15 poslancov. Ako to dopadne? My ako opozícia nemáme šancu, aby sme presadili človeka, ktorý bude nezávislý, ktorý bude mať autoritu, ktorý bude mať vážnosť v istých kruhoch, ktoré by ho navrhovali. Ja si myslím, že tohto verejného obhajcu by mali navrhovať predovšetkým inštitúcie, ktoré majú v spoločnosti vážnosť a ktoré budú garanciou, že bude vybraný ten správny človek. Ak ho vyberiete vy politicky a zasa okolo toho bude veľa kriku, vyjednávania, politického vydierania, nemajú nielen opoziční poslanci, ale ani naši voliči záruku, že tento ombudsman ozaj bude nejakým krokom vpred.

Povedala som svoje dôvody, dalo by sa, samozrejme, ešte o mnohých ďalších hovoriť, ale nebudem opakovať dôvody, ktoré povedali moji kolegovia. Myslím si, že som jasne povedala dôvody, prečo nepodporím tieto vaše návrhy. Som pripravená, bola som pripravená podporiť tie návrhy, ktoré by sa tu mohli ocitnúť v rámci krátkej novely, napríklad ten návrh, ktorý ste zamietli a predložil ho pán poslanec Fico a išlo o zmenu dĺžky zadržania obžalovaného alebo pristihnutého pri trestnom čine. Bola by som schopná podporiť aj ďalšie zmeny, ale nie tie, ktoré sú nad rámec nevyhnutných zmien.

Takže na záver poviem takto úplne otvorene a priamo, že nepodporím tento návrh novely ústavy a dúfam, že táto situácia sa nebude opakovať a že keď sa v budúcnosti bude novelizovať ústava, že naozaj dôjde k širokej dohode odborných politických a občianskych síl v Slovenskej republike.

Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP