Čtvrtek 21. září 2000

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej pani poslankyňa Diana Dubovská vystúpi s faktickou poznámkou. Žiadne ďalšie nie sú. Končím možnosť sa ďalej prihlásiť.

Poslankyňa D. Dubovská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som sa chcela tiež vyjadriť a vlastne voľne nadviazať na pani poslankyňu Belohorskú v tom smere, že v Európe sa objavili už aj lastovičky, ako je francúzsky zákon, ktorý umožňuje ženám pomerné zastúpenie ako v parlamente, tak aj na komunálnej úrovni a kandidátkach. Toto sú veľmi pokrokové programy a my si to uvedomujeme, aj keď vlastne oproti tomu u nás sú ešte veľké rezervy, čo sa týka či rovnosti možností, či ochrany žien atď. A preto vítam aj túto iniciatívu pána ministra a prikláňam sa k prosbe pani poslankyne Belohorskej, aby ste sa priblížili čo najviac k tejto problematike a pomohli dosiahnuť možno až francúzsky pokrokový vzor.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

ak dovolíte, zaujmem stanovisko k problematike vidieckych žien. Slovenská republika participuje na medzinárodnom vládnom projekte Sociálno-ekonomické postavenie vidieckych žien v krajinách strednej a východnej Európy. S podporou OSN sa získal nový pohľad na postavenie vidieckej ženy na Slovensku. Na základe akčnej platformy pre ženy na vidieku, prijatej OSN na Valnom zhromaždení v roku 1995 po IV. svetovej konferencii o ženách v Pekingu, bol vyhlásený 14. október za Medzinárodný deň vidieckych žien, ktorý sa uplatnil aj u nás. Slovenské vidiecke ženy sa zoskupujú a zapájajú najmä do aktivít, ktoré vyvíja najmä Agentúra pre rozvoj vidieka, ale aj rôzne združenia žien. Aktivity organizované agentúrou sú rozdelené do určitých oblastí, ako je poradenstvo, vzdelávanie, informatika a projektová činnosť. Agentúra poskytuje pomoc v príprave programov obnovy dediny a v rozvoji malého a stredného podnikania, ako je finalizácia poľnohospodárskych produktov, využitie produktov lesa a iných prírodných zdrojov, ďalej alternatívne využitie poľnohospodárskej pôdy napríklad na pestovanie liečivých rastlín a iné. Ďalej rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky a v neposlednom rade aj rozvoj služieb na vidieku.

Na nás, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, sa písomne obrátili ženy účastníčky fóra vidieckych žien, ktoré sa konalo dňa 12. 6. 1999 v Liptovskom Mikuláši pod názvom Príležitosti pre nové milénium. Cieľom tohto fóra bolo zostaviť súbor odporúčaní pre poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky na zlepšenie postavenia vidieckych žien na Slovensku. Na diskusiu boli stanovené štyri pracovné témy. Po prvé, malé podnikanie pre ženy. Po druhé, zamestnanosť žien. Po tretie, sociálne podporné systémy. A po štvrté, vzdelávanie žien. Odpovedalo sa na otázky, aké možnosti majú ženy v danej oblasti, čo potrebujú dosiahnuť v danej oblasti a čo je nevyhnutné zmeniť, aby sa zlepšila ich situácia.

Z fóra vyplynuli tieto závery:

Oblasť malého podnikania. Aby sa ženy úspešne zapojili do podnikania, potrebujú najmä zjednodušenie legislatívnych podmienok, ďalej finančné podporné systémy a zlepšenie prístupu štátnej správy k občanom.

Oblasť zamestnanosti žien. Na zvýšenie možnosti zamestnať sa ženy na vidieku potrebujú zrovnoprávnenie a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov v rámci rekvalifikácie. Čo sa týka zrovnoprávnenia, ide o prístup k zamestnaniu a platových pomerov, ale je to všeobecná platnosť a vzťahuje sa na všetky ženy.

Sociálna oblasť. Na zlepšenie sociálnych pomerov, čo sa týka konkrétne vidieckych žien, žiadajú prehodnotiť systém rodinných prídavkov v zmysle adresného využitia pre deti. Potom legislatívu v oblasti násilia v rodine a v umiestňovaní detí z detských domovov do rodín. A ďalej vytvoriť podporné centrá pre týrané ženy a deti a pre deti opúšťajúce detské domovy. Tu sa žiada zmeniť filozofiu sociálnych podporných systémov z reaktívnych na proaktívne, ale je to tiež všeobecná požiadavka.

Posledná oblasť, o ktorej sa chcem zmieniť, je vzdelávanie žien. Na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie vidieckych žien je potrebné zlepšiť podmienky na vzdelávanie týchto žien, a to formou podpory vzdelávacích programov pre vidiek.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

v závere mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že tieto problémy a požiadavky, ktoré som dnes predniesla na pôde slovenského parlamentu, budú východiskovou bázou pre vládu a nás poslancov na vypracovanie a schválenie takých legislatívnych noriem a rozhodnutí, ktoré prispejú k zlepšeniu ekonomickej a sociálnej situácie vidieckej ženy. Tak je to uvedené v Národnom akčnom pláne pre ženy Slovenskej republiky, ktorý bol schválený vládou v roku 1997.

Vytváranie podmienok na rozvoj osobností a pracovné uplatnenie žien s menšími rozvojovými šancami, medzi ktoré patria aj ženy vidieka, vláda zahrnula do priorít v oblasti rovnoprávnosti žien a mužov. Mne zostáva vysloviť presvedčenie, že tejto vláde v takých zložitých ekonomických a sociálnych podmienkach sa bude dariť napĺňať uvedenú prioritu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Sú tri faktické poznámky. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som podporiť vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej, aj doplniť. Som rád, že sa nezaoberala len zastúpením žien v tej veľkej politike a v parlamente, ale predovšetkým prácou žien v okresoch, teda v regiónoch. Ja si myslím, a ja mám takú dobrú skúsenosť, že minulý týždeň som zvolal 9 pobočiek bánk v okrese Prievidza a bol som milo prekvapený, že prišlo 5 riaditeliek. Tak bolo to veľmi milé prekvapenie pre mňa. Až potom som si uvedomil, prečo z tých bánk tak ťažko dostať peniaze, ale to je, samozrejme, to príjemnejšie.

Ja si myslím, že aj pokiaľ som mal možnosť nahliadnuť do nového Zákonníka práce, tak som veľmi rád, že ministerstvo sociálnych vecí, ktoré ho pripravuje, že práve tam už dáva na rovnakú úroveň odmeňovanie, za rovnako udelenú prácu aj rovnakú mzdu. Myslím, že to je cesta, ktorá by mala prísť k tomu, aby jednoducho ženy sa predovšetkým na tom vidieku viac-menej viacej zvýraznili. Na nás mužov hádam len to, že možno pri takomto návrhu a prerokúvaní takéhoto materiálu tu malo sedieť možno viacej poslancov-mužov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková má slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja si myslím, že všetky tieto požiadavky, ktoré sú uvedené v tej výzve, ktorú prečítala pani poslankyňa, môže každý z nás len podporiť. Ale, bohužiaľ, jedno je podpora na papieri a druhé realita. Pozrite si sami, vážené kolegyne, vážení kolegovia, čím sa zaoberá slovenský parlament. Koľkokrát za takmer dva roky sa venoval ženskej problematike a ako sa prejavujete pri hlasovaní? Spomeňte si, keď sa volili zástupcovia do správnych rád zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce. Koľko tam je žien? Na to by asi vedel odpovedať pán minister. Nezvolili ste do Sociálnej poisťovne, do správnej rady, pokiaľ sa pamätám, žiadnu zástupkyňu za zamestnancov. Nehovorím za štát, ale za zamestnancov. Odmietli ste tu naše návrhy, aby tam práve Únia žien mala zastúpenie. V zdravotnej poisťovni, bohužiaľ, to isté.

Takže ono jedno sú tieto pekné slová na papieri, s ktorými súhlasíme, a druhá vec je realita, či naozaj pre to všetko urobíme, čo sa urobiť má. Keď si pozriete aj sociálne zákony, ako často odhlasujete vlastne istú nepriamu diskrimináciu pre ženy, predovšetkým pre ženy-matky. Takže toto je taká chvíľa zamyslenia sa, že prijmeme protokol a čo s ním? Aby nezostal len peknými sľubmi hodenými na papier, ale aby sme aspoň do konca volebného obdobia niečo stihli pre tie ženy urobiť.

A na záver iba toľko. Myslím si, že ten čas, ktorý sa tu často venuje zbavovaniu imunity poslancov, keby sa venovalo toľko hodín problematike žien a prijali by sme nejaké prijateľné zákony pre ženy, asi by sme urobili v tomto parlamente oveľa viac.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem pekne.

Chcela by som sa vyjadriť k tomu, čo povedala pani poslankyňa Angelovičová, že vlastne tých vidieckych organizácií, ktoré podporujú aktivity žien, pretože ženy sa vedia o seba postarať, je viac. A to je vlastne dobré, pretože práve tohto roku pri príležitosti Svetového dňa výživy sa spájajú ženy a poľnohospodári dohromady, no a uskutoční sa tak práve v okrese Prievidza veľká oslava Svetového dňa vidieckych žien. Ale zároveň 16. októbra v Nitre bude oslava Svetového dňa potravín. No a je pravda, že ženy organizujú aj aktivity, ktoré pre druhé vytvárajú nové projekty, nové pracovné príležitosti. Čiže nemožno povedať, že tá iniciatíva musí ísť zhora. Ona musí ísť aj zdola. A keďže vo svete je situácia taká, najmä v rozvojových krajinách, že sú to ženy, ktoré živia tento svet, viac ako 60 % žien, tak práve preto aj u nás 16. októbra pri príležitosti Svetového dňa výživy z každého regiónu Slovenska bude predstavená kuchyňa, ale aj zvyky slovenských vidieckych žien.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Vystúpili všetci poslanci, v tomto prípade všetky poslankyne, v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a dávam slovo pánu ministrovi Magvašimu, aby reagoval na rozpravu.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené dámy,

vážení páni,

myslím si, že je celkom prirodzené, že hoci máme rokovať o Opčnom protokole k Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, že sa tu diskutovalo zoširoka, pretože problematika žien je skutočne problematikou, ktorá dnes hýbe celým svetom a aj civilizovaným svetom, aj v tých vyspelých ekonomikách, a dokonca si myslím, že v tom našom prístupovom procese k Európskej únii budeme musieť vykonať veľmi veľa ešte k tomu, aby sme na reálnych faktoch zvýšili postavenie žien u nás v spoločnosti.

To stanovisko, ktoré tu čítala pani Belohorská, samozrejme, je stanovisko, ktoré je staré, alebo je skoršieho dátumu s tým, že sme ako Slovenská republika toto stanovisko obhajovali vo výbore. Musím povedať, že rad vecí, ktoré sú tam povedané, sú už v mnohých veciach odstránené. Aj tak sa to vo výrobe akceptovalo. Samozrejme, niektoré majú charakter dlhodobého významu a bude určite veľa stáť ešte v slovenskej spoločnosti, aby sme ich naplnili. Nakoniec tento Opčný protokol vytvára aj individuálnu možnosť v tom, aby ženy mali možnosť sa obrátiť priamo na tento výbor o preskúmanie toho, do akej miery sú napĺňané tie všetky otázky, ktoré sú v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Chcel by som teda Národnú radu informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky vytvorila alebo inovovala aj koordinačný výbor pre problematiku žien, ktorý pracuje, sú tam zástupkyne vlastne všetkých ženských organizácií Slovenskej republiky.

(Reakcia z pléna.)

Prosím? Áno, áno. Však, samozrejme, sme ho obnovili, rozšírili sme tam aj zastúpenia ostatných ženských organizácií s tým, že chcel by som len, pravda, povedať, aby aj niektoré členky tohto výboru, ktoré sú, aby sa zúčastňovali rokovania tohto koordinačného výboru s tým, že by som povedal azda jednu vec, že ak chceme kvalifikovane pristupovať k veciam, treba nám vytvoriť aj určitú informačnú základňu. A to je také určité všeobecné vyjadrenie o tom, že určite priemerný zárobok žien na Slovensku je v priemere asi približne o 25 % nižší ako priemerný zárobok mužov.

Spravili sme veľmi detailný prieskum v súčasnosti, ktorý bude tiež predmetom rokovania koordinačného výboru, kde sa ukazuje, že je to, samozrejme, rozdielne odvetvovo, regionálne a že dokonca treba povedať, že skôr to vyplýva zo spôsobu zamestnania žien v určitých odvetviach, kde je nízky priemerný zárobok. To znamená vysoká feminizácia napríklad v textilnom priemysle, vysoká feminizácia v školstve vytvára potom v tom spriemerovaní takýto stav. Ale treba povedať, že sme porovnávali rovnaké pracovné zaradenie ženy, tak u 45 % boli rovnaké platy na rovnakom zaradení u žien aj mužov. V 30 % mali ženy vyššie platy na rovnakom zaradení ako muži a len v 25 % ženy mali nižšie zaradenie ako muži. To znamená, že skôr táto platová diferencia vyplýva z toho, že ženy pracujú v určitých odvetviach, ktoré sú nízko honorované, a toto vytvára potom túto deformáciu. To znamená, že treba, by som povedal, asi zrejme niečo aj trošku ináč riešiť. Ja by som teda chcel azda len toľko konštatovať, čo sa týka grantov, že naše ministerstvo, pokiaľ vláda schvaľuje aj nakoniec granty, tak v grantových komisiách sú zastúpené aj mimovládne organizácie. Po skončení rozhodnutia vlády zverejňujeme tieto na našej internetovej stránke, čiže kedykoľvek je možné si tieto veci pozrieť, a detailne, prečo sa k takémuto rozhodnutiu prišlo, je to zverejňované. To znamená, že, pani poslankyňa, pokiaľ ste spochybňovali niektoré tieto veci, chcel by som povedať, že sme absolútne otvorení v tomto a nerobíme žiadne tajnosti.

Chcel by som vyjadriť jednu skutočnosť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nestavalo otázku akéhosi politického prístupu v otázkach problematiky žien. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy takto k tomuto nepristupovalo a ani nebude pristupovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán spravodajca požiadal o slovo.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Vážené poslankyne, poslanci, ja len dvoma vetami chcem vysloviť v mene gestorského výboru poďakovanie, že je tu všeobecný súhlas, a zrejme nikto nepochyboval, že tento súhlas tu bude k ratifikácii tohto významného dokumentu, ktorý našim ženám dáva možnosti, ako tu bolo zdôraznené v rozprave, aj medzinárodnej obrany. Ja len chcem zdôrazniť, že globalizáciou európskych procesov, globalizáciou ekonomiky a príchodom zahraničného kapitálu, žiaľbohu, zaznamenávame aj v tejto oblasti pri zamestnávaní žien v týchto zahraničných firmách u nás na Slovensku to, čo sa dialo a deje u nás, ak si zoberieme platy v niektorých fabrikách, kde zahraniční podnikatelia zamestnávajú ženy. Takže je to dobre, že takýto protokol ratifikujeme a že sa budú môcť naše ženy brániť vlastne aj na medzinárodnej úrovni.

Nechcem ďalšie argumenty vyťahovať, vy ste v diskusii povedali viacej, by som povedal, myšlienok a skúseností, ale zoberme si nezamestnanosť, zoberme si prepúšťanie, to všetko vlastne začína u tých, dá sa povedať, slabších, ktorí sa menej vedia brániť.

Na záver, nezakrývajme si oči ani nad tými vecami, ktoré sa vo svete už bežne riešia a sú, by som povedal, normami ošetrené, či už to ide o niektoré oblasti z hľadiska týrania, ale aj sexuálneho obťažovania, ktoré, dúfam, že v parlamente zatiaľ nie je, ale aj tento problém treba riešiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister.

Ďalším bodom programu je

aktualizácia rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000.

Návrh vám bol rozdaný ako tlač 704. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 704a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

Návrh predstavenstva uvedie jej predseda minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem.

Túto aktualizáciu rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 predkladám v zmysle § 9 písm. f) a § 72 ods. 1 zákona o zamestnanosti s tým, že v porovnaní so schváleným rozpočtom Národného úradu práce na rok 2000 sa v navrhovanej úprave rozpočtu premieta

1. zvýšenie rozpočtu príjmov a výdavkov základného fondu o 2 mld. Sk na financovanie dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných,

2. zvýšenie rozpočtu výdavkov správneho fondu o 75 mil. Sk na krytie zvýšenia prevádzkových nákladov súvisiacich so zabezpečením činnosti vyplývajúcich zo schválených noviel zákona o zamestnanosti,

3. úpravy rozpočtu Národného úradu práce v časti tvorby fondov vo väzbe na vykázanú skutočnosť zostatkov finančných prostriedkov jednotlivých fondov Národného úradu práce k 31. 12. 1999 v zmysle schválenej účtovnej uzávierky Národného úradu práce na rok 1999, čím napĺňame uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 932 zo dňa 20. 6. 2000.

Chcel by som vás teda poprosiť, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste túto aktualizovanú podobu rozpočtu Národného úradu práce prijali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre sociálne veci, bývanie, poslanca Štefan Rusnáka, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o aktualizácii rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 podáva Národnej rade túto správu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. augusta 2000 číslo 749 pridelil aktualizáciu na prerokovanie dvom výborom, a to výboru pre financie, rozpočtu a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola aktualizácia pridelená. Aktualizáciu odporučili schváliť obidva výbory, to je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. septembra číslo 462 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. septembra číslo 228.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré aktualizáciu prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k aktualizácii rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Zároveň ma gestorský výbor poveril, aby som túto správu predložil na rokovanie Národnej rady.

Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej aktualizácie bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 6. septembra číslo 233.

Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa hlási pán poslanec Halmeš. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do rozpravy ústne.

Dávam slovo Františkovi Halmešovi.

Zároveň prosím zástupcov poslaneckých klubov, aby sa zúčastnili rokovania poslaneckého grémia, tak ako bolo avizované na 18.30 hodinu.

Nech sa páči.

Poslanec F. Halmeš:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

dámy a páni,

"krátkym polhodinovým" vystúpením by som chcel podporiť návrh, ktorý predložil predkladateľ, týkajúci sa zvýšenia správneho fondu Národného úradu práce o 75 mil. Sk. Predovšetkým okrem tých dôvodov, ktoré boli uvedené v materiáli, ktorý máme predložený, a ktoré hovoria o kapitálovej poddimenzovanosti služieb zamestnanosti, teda úradov práce, ďalej nevykrytí činnosti krajských úradov práce a technickej nedovybavenosti, musím doplniť, že úrady práce majú naozaj také existenčné problémy, ktoré ohrozujú ich existenciu. Ďalej sú to predovšetkým skutočnosti, ktoré nastali zmenou legislatívy v tomto roku oproti stavu, keď sme schvaľovali rozpočet Národného úradu práce.

Predovšetkým to bolo vytvorenie garančného fondu, ktorý bol viazaný na nárast počtu pracovníkov, alebo uvoľnenie časti pracovníkov na výkon tohto garančného fondu na každom úrade práce priemerne dvoch ľudí. Ďalej to, čo bolo pozitívne, že sa nám podarilo po komplikovanej príprave a po komplikovanej legislatívnej príprave, uvoľnenie zdrojov zo štátneho rozpočtu na verejnoprospešné práce, čím sa už doteraz vytvorilo, pán minister, mám tu aj podklady, to číslo je 56 tisíc nových pracovných miest, aj keď ide o krátkodobé príležitosti. Rozhodujúci význam nespočíva len v tom, že tieto krátkodobé pracovné miesta vznikli, ale predovšetkým v ich pozitívnych sprievodných javoch. Znamená to napríklad, že sa darí odhaľovať čiernu prácu. A to sú už stovky a stovky ľudí, ktorým boli ponúknuté verejnoprospešné práce a ktorí na tieto verejnoprospešné práce nenastúpili, hoci boli dlhodobo nezamestnaní, prejavili nezáujem o prácu, a tým splnili podmienku na vyradenie z evidencie nezamestnaných.

Možno ste si všimli včerajšie údaje, ktoré publikoval Národný úrad práce, ktoré hovoria o historicky najvyššom znížení absolútneho počtu tzv. odtoku alebo úbytku nezamestnaných v evidencii úradov práce, ktorý predstavoval viac ako 81 tisíc. Samozrejme, uvedomujem si tú relatívnosť toho významu, ktorá je spôsobená práve verejnoprospešnými prácami, ale súčasne treba povedať, že časť obcí, predovšetkým však iných zamestnávateľov sa pokúša vytvoriť z týchto krátkodobých pracovných miest trvalé pracovné miesta. Aj keď, samozrejme, ten efekt sa ukáže až v závere roka.

Pán minister, chcel by som sa na vás obrátiť, na vaše ministerstvo, ale aj na celú vládu, aby vyhodnotili skúsenosti, ktoré nie sú len dobré. Samozrejme, o pozitívach sme už hovorili a vy ste ich prezentovali aj v médiách, ale, pán minister, treba povedať, že sa ukázala aj nedokonalosť zákona o zamestnanosti v tejto konkrétnej oblasti. Napríklad, že umožňuje aj dlhodobo nezamestnaným špekulatívne využiť tieto verejnoprospešné práce, že môžu nastúpiť na niekoľko týždňov či mesiacov, a tým znova spĺňajú kritériá na poberanie buď podpory v nezamestnanosti, alebo sociálnych dávok. Je zaujímavé, že práve títo ľudia dokážu tak rýchlo nájsť slabosť našich zákonov.

V tejto súvislosti, pán minister, sa opätovne obraciam na vládu Slovenskej republiky i na vás osobne, aby sa zintenzívnili práce na novom zákone o zamestnanosti, ktorý po mnohých novelách, ktoré sme tu robili, ktoré, samozrejme, boli potrebné, ale predsa len sa môže stratiť tá vzájomná previazanosť. Nový zákon o zamestnanosti by nám umožnil moderným spôsobom chápať niektoré situácie na trhu práce. Očakávam, že naozaj na začiatku budúceho roka by sme mohli o tom zákone celkom vážne v poslaneckej snemovni diskutovať.

Keďže predsedajúci sa zúčastňuje rokovania klubov, tak ja...

(Reakcia z pléna.)

Nemusím? Nie, práve že budem hovoriť, až pokým nepríde.

Takže ukončím svoje vystúpenie konštatovaním, že argumenty, ktoré som uviedol, ako aj ďalšie nároky, ktoré na pracovníkov služieb zamestnanosti vznikali a vznikajú, ako aj celková situácia sprostredkovateľov, teda ľudí prvého kontaktu, v porovnaní nielen s Európskou úniou, ale j s porovnateľnými krajinami vyžadujú ďalšie zdroje. Naši sprostredkovatelia na úradoch práce majú na starosti 320 až 340 nezamestnaných. Ale štandard v Európskej únii, za chvíľku budeme prerokúvať kapitolu sociálne veci a zamestnanosť, tam je štandard 80 až 100 nezamestnaných. Potom tá služba klientovi vyzerá, samozrejme, kvalitatívne úplne odlišne.

Som presvedčený, vážení kolegovia, že tieto i ďalšie argumenty prispejú k tomu, aby sme návrh, ktorý je predložený podporili.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne za vystúpenie Františkovi Halmešovi.

Nikto viac nebol prihlásený do rozpravy, to znamená, že vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, prosí vás, keby ste venovali sekundu pozornosti tomu, čo sa dohodlo na poslaneckom grémiu pred pár minútami.

Preruším teraz schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Zajtra budeme rokovať tak, že začneme hlasovať o všetkých týchto bodoch, ktoré sme prerokovali v rámci rozpravy odpoludnia. Potom predložíme návrh po všeobecnom súhlase v poslaneckom grémiu, aby boli prerokované jednotlivé poslanecké návrhy, ktoré sú v rámci programu tejto schôdze. Pokiaľ ich prerokujeme, skončíme okamžite, alebo prerušíme zajtra rokovanie Národnej rady. Ak ich aj neprerokujeme, chceme rokovať do 12.00 hodiny a prerušiť rokovanie Národnej rady do 3. októbra, kedy by pokračovalo rokovanie o 13.00 hodine.

Takýto je záver a dohovor z poslaneckého grémia. To som chcel oznámiť všetkým poslancom.

Teraz ešte prosím pána ministra Magvašiho, aby reagoval, pokiaľ chce reagovať. Nechce reagovať. Pán spravodajca takisto nie.

Ďakujem im obom za účasť pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

Páni poslanci, skutočne vás žiadam, aby ste prišli o 9.00 hodine do poslaneckej snemovne, aby sme mohli začať hlasovaním.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP