Neprošlo opravou po digitalizaci !

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

obraciam sa so stručnou interpeláciou na ministra vnútra pána Pittnera s dvomi tematikami. 14. marca 1991, v čase neplánovanej návštevy prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Bratislave sa uskutočnili dve zhromaždenia občanov Bratislavy. Prvé bolo pri Pamätníku česko-slovenskej štátnosti na Vajanského nábreží na vyjadrenie podpory Česko-slovenskej republike, druhé na námestí SNP, pripomínajúce 14. marec 1939. Prvým zhromaždením pán prezident republiky prešiel v aute, nakoľko doprava na Vajanského nábreží uzavretá nebola. Na tomto zhromaždení jeho organizátori, organizácia Human, vzniesli obvinenie z používania fašistických a gardistických zástav a uniforiem na námestí SNP. Cez prvé zhromaždenie, ako vravím, pán prezident republiky neprešiel pešo. V rámci zhromaždenia na námestí SNP bolo námestie pre dopravu uzavreté, napriek tomu automobily prezidentskej kolóny tadeto razili prejazd cez dav ľudí. K známemu incidentu napadnutia kolóny zhromaždenými prišlo údajne po vrazení automobilu ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ladislava Snopku do zhromaždených. Neviem o tom, ja som tam nebol, bol som pri tom Dunaji. To bolo údajne dôvodom, prečo bolo občanmi poškodené práve auto ministra kultúry, a nie automobil prezidentskej kolóny.

Informácia o tejto udalosti skutočne bleskurýchle obletela svet, a bola podnetom na vykreslenie diania na Slovensku ako nacionalistickom a fašizujúcom. Teda moje prvé okruhy interpelácie sú nasledovné: Či a kedy obdržal pán minister vnútra Slovenskej republiky a policajný riaditeľ Bratislavy avízo o zámere prejazdu prezidentovej kolóny cez do-

právne uzavreté námestie Slovenského národného povstania, či bola uplatnená a realizovaná požiadavka na zabezpečenie tejto kolóny prezidenta republiky a jeho sprievodu políciou Slovenskej republiky a Bratislavy, či sa vyšetrili okolnosti útoku a poškodenia na automobile ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ladislava Snopka, a či zodpovedá pravde údajná informácia, že k útoku ľudí práve na tento automobil prišlo až po predchádzajúcej kolízii automobilu s ľuďmi, keď sa zdalo, že k žiadnemu incidentu na námestí SNP nepríde?

Druhá otázka: V priebehu 13. schôdze Slovenskej národnej rady, keď v predvečer jej konania 23. apríla 1991 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodlo o odvolaní predsedu slovenskej vlády a niektorých ministrov, prišlo k incidentu pred budovou Slovenskej národnej rady. Budovu chránil kordón policajtov, ktorý vo večerných hodinách bol približne na pol hodinu stiahnutý do budovy, aby budovu chránil zvnútra. V nadväznosti na to predseda Slovenskej národnej rady pán František Mikloško informoval poslancov Slovenskej národnej rady o útoku davu na budovu Slovenskej národnej rady a o demolácii vstupnej brány. Pán minister vnútra informoval poslancov o skutočnosti, že zo zadržaných osôb boli dvaja bývalí príslušníci ŠtB a jeden bývalý dôstojník ZNB.

V nadväznosti na tieto udalosti som bol predvolaný na výsluch ako svedok vo veci výtržnosti a poškodenia verejných vecí na Mestskú správu Policajného zboru v Bratislave, kde vysvitlo, že moje predvolanie a výsluch súviseli s poškodením budovy Slovenskej národnej rady, ktorú som, pochopiteľne, celý dotknutý deň neopustil. Ešte v ten istý deň rozhlas informoval, že som bol v tejto veci vypočúvaný. Čiže druhý komplex otázok mojej interpelácie je nasledovný: Akým spôsobom je možné budovu Slovenskej národnej rady brániť zvnútra? K akým výsledkom sa dospelo pri vyšetrovaní tohoto incidentu, a či sa potvrdila predbežná informácia ministra vnútra, že aktérmi demolácie brány boli uvedené zadržané osoby? Či

moje predvolanie a výsluch prispeli k objasneniu tejto udalosti, a konečne, koľko osôb bolo predvolaných na výsluch, či ich zoznam bol poskytnutý rozhlasu a rozhlas si z nich vybral iba špeciálne mňa, alebo či rozhlasu bola poskytnutá iba informácia o mojom predvolaní a mojom výsluchu.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ak dovolíte, chcem povedať jednu organizačnú poznámku. Navrhujem, aby sme pokračovali v interpeláciách do 12. 30 hodiny, potom urobíme hodinovú prestávku. Po prestávke zostane ešte asi 10 prihlásených.

Slovo má pán podpredseda Porubjak. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:

Chcel by som doplniť a upresniť vystúpenie pána poslanca Hofbauera, keďže som v ten deň a v onom inkriminovanom čase bol na zhromaždení hnutia Human pred múzeom, kde aj vy hovoríte, že ste boli osobne. Môžem tu teda zodpovedne prehlásiť, že prezident so svojím sprievodom neprišiel v autách, prišiel tam pešo kráčajúc po celom nábreží. Prišiel tam, prešiel cez dav ľudí, ktorý tam bol, volali ho na tribúnu, na tribúnu nešiel, a prešiel so svojím sprievodom pešo do Kúpeľnej ulice. Ďalej som očitým svedkom tohto pochodu nebol, ale viem, že aj ďalej potom prešiel pešo na námestie SNP. K onej kolízii z autami, o ktorej ste hovorili, došlo až kdesi tu hore nad Baťom. Minister Snopko to bude vedieť asi presnejšie povedať. Pokiaľ ide o múzeum, tam naozaj nijaké autá neboli, prezident prešiel so svojím sprievodom pešo. Pešo a kráčal až kdesi od PKO alebo galérie.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Nemôžete si to vysvetliť mimo, pretože to sa netýka interpelácie? Pán minister Pittner, chcete ešte niečo povedať?

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážení poslanci a poslankyne,

k tej prvej časti, ktorú pán poslanec Hofbauer viaže na udalosti 14. marca: Je to pred ukončením vyšetrovania, takže s výsledkami potom bude verejnosť oboznámená. Potvrdzujem to, čo hovoril podpredseda vlády pán Porubjak, že z doterajších výsledkov vyšetrovania nie je mi známe, že by po námestí SNP sa prezident presúval vozidlami.

Pokiaľ ide o druhú záležitosť, záležitosť incidentu pred budovou Slovenskej národnej rady, chcem povedať, že tu asi z nejakého nedopatrenia, a to som čítal aj v jednom interviev, ktoré poskytol pán poslanec Hofbauer v Čase, sa vynárajú určité tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Najskôr však pokiaľ ide o otázku obrany budovy. Ako viete, pred budovou bola oceľová zátarasa. Po udalostiach na námestí SNP v podvečerných hodinách došlo k presunu značnej časti demonštrantov pred budovu, niekoľkotisícový dav sa tu tlačil. Určitá - ako ukazujú výsledky asi 300-členná skupina vlnami rozkolísala zátarás natoľko, že táto oceľová bariéra bola prevalená. A nielen to, že bola prevalená, ale táto skupina a takisto demonštranti zboku sa nahrnuli na budovu tak, že príslušníci polície, ktorí dovtedy stáli za týmito bariérami, boli týmto davom strhnutí a zapretí na budovu. Vznikla tu dosť chúlostivá situácia, pretože ako viete, medzitým bo-

li rôzne výbuchy, delobuchy atď., nikto nevedel, či neprichádza náhodou aj k použitiu zbraní. Okrem toho títo príslušníci tým, že boli natlačení na budovu, boli ohrození vo výkone svojej služby, a mohlo tu dôjsť ešte aj k ďalšej veci, keďže zbrane nemali v podpažných puzdrách, ale ich mali na opaskoch. Z toho dôvodu veliaci dôstojník stiahol týchto ľudí do budovy s tým, že medzitým určité sily vyzbrojené štítmi a prilbami boli pripravené zaútočiť na dav a rozptýliť ho.

Volili sme však najskôr cestu presvedčovania. Preto veliteľ Mestskej polície major Sitiar bol zadným vchodom vyslaný von, aby upokojoval verejnosť, teda prítomných demonštrantov. Ich požiadavky, ako viete, boli také, že sa chceli dostať do budovy, chceli odovzdať petície atď. Kvôli určitému udržaniu pokoja a zmierneniu vášni som dolu prijal skupinu týchto demonštrantov, a dá sa povedať, že pomerne pokojne sme si vydiskutovali celý problém, ktorý vonku zúril. Na to sa upokojili, odišli von, že o tomto rozhovore budú informovat tamojších demonštrantov. Avšak ako sa ukázalo, nedali im dohovoriť, a určitá skupina začala útočiť na budovu. Vedľajší vchod bol blokovaný nákladným autom, aby nemohlo prísť k prerazeniu cez tento vchod, a hlavný vchod bol zatarasený príslušníkmi polície a potom až zatvorenými dverami. Medzitým sa na nádvorí pripravovali posily, ktoré prichádzali z určitých stredísk v okolí Slovenskej národnej rady, kde sa zhromaždili do rojníc. Keď prišlo k prerazeniu dverí, už dalej sa čakať nedalo, pretože všetky prehovárania boli zbytočné. Bol daný rozkaz, aby zatiaľ bez použitia aj tých najmiernejších prostriedkov, to znamená len telom, títo príslušníci vytlačili a rozptýlili dav. No, a to ďalšie, naštastie, prebehlo tak, že nemuseli byt použité iné prostriedky.

Čo je tu zarážajúce, je to, že sa mi vkladá do úst tvrdenie, ktoré som nikdy nepovedal. Ale môže to byt aj z nedo-

rozumenia. Vtedy som vás informoval o tom, že v dave boli ustanovení dvaja bývalí príslušníci ŠtB a bývalý vysoký dôstojník polície, ktorého som prepustil. Ustanovený v odbornej terminológii znamená identifikovaný. Takže to neboli tí, ktorí útočili na bránu, ale tí, ktorí boli v dave. Nikdy som nepovedal, že tí, ktorí zaútočili na bránu, boli títo. Výsledok vyšetrovanie je taký, že máme ustanoviť tých, ktorí útočili na bránu, zisťujú sa tam ešte ďalšie prepojenia. O výsledku budete potom informovaní.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Pán minister, sú len dve možnosti, alebo nás naučíš terminológii polície, aby sme tomu rozumeli, alebo v parlamente nám to povieš zrozumiteľnejšou formou.

Vystúpi pán poslanec Dubovan. Pripraví sa poslanec Dianiška.

Poslanec K. Dubovan;

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na Slovenskú televíziu. Zo štatistických rozborov vyplýva, že v Slovenskej republike je zhruba 200 tisíc úplných invalidných dôchodcov a takmer 60 tisíc čiastočných invalidných dôchodcov. Ročne toto číslo rastie takmer o 10 tisíc, najmä ako dôsledok chorôb obehovej sústavy, zhubných nádorov a psychických porúch. 50 % týchto občanov je v produktívnom veku a len 3, 7 % hendikepovaných pracuje. Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky zvolalo 14. 3. 1991 poradu zástupcov rezortov, kde predložilo na pripomienkova-

nie návrh opatrení na riešenie aktuálnych problémov zdravotne postihnutých v rokoch 1991, 1992. V spomínanom návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky je okrem iného uložené aj riaditeľovi Slovenskej televízie "v oblasti svojej pôsobnosti rozpracovať okruhy opatrení uvedené v prílohe uznesenia vlády Slovenskej republiky do vecného a časového harmonogramu plnenia požiadaviek zdravotne postihnutých občanov z júna 1990, aj s finančným dopadom na realizáciu požiadaviek pre roky 1991, 1992, a predložiť ich určenému podpredsedovi vlády. "

Z poslaneckých prieskumov, ktorých som sa zúčastnil, je opodstatnený návrh opatrení, ktoré sa týkajú televízie. Citujem: "Rozvíjať osvetovú prácu na verejnosti, oboznamovať verejnosť so schopnosťami i ťažkosťami zdravotne postihnutých občanov, o možnostiach prevencie a rehabilitácie, zlepšiť informovanosť verejnosti o živote a práci handikepovaných ľudí, do procesov osvety a výchovy verejnosti zapájať zdravotne postihnutých občanov. Relácia by sa mala zaoberať týmito tematickými okruhmi:

1. plnenie vládneho programu Slovenskej republiky a činnosť zákonodarných zborov v danej problematike,

2. tvorba legislatívnych podkladov v starostlivosti o ochranu práv zdravotne postihnutých občanov,

3. oboznámenie a vysvetlenie nových zákonov a vyhlášok týkajúcich sa zdravotne postihnutých občanov chladne zdravotných a sociálnych vecí,

4. život rodín so zdravotne postihnutými osobami,

5. problematika osobitného a špeciálneho školstva,

6. oboznamovať s činnosťou jednotlivých organizácií, únii, združení, iniciatív, líg, charitatívnych organizácií a podobne, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zaoberajú postihnutými,

7. bezbariérovosť prostredia,

8. protetika a kompenzačné pomôcky - oboznámiť ako sa používajú, kto ich vyrába, iniciovať nové výrobky,

9. vecne vysvetliť, čo si v sociálnej starostlivosti môžeme dovoliť poskytnúť,

10. koncepcia liečebnej a sociálnej rehabilitácie.

V česko-slovenskej televízii v Prahe sa problematikou zdravotne postihnutých zaoberala relácia Bariéry, ktorú v poslednom čase vystriedal cyklus dokumentárnych filmov Moje dieťa je moje dieťa. A vôbec sa handikepovaným deťom, i dospelým, venuje neporovnateľne viac vysielacieho času. Odozvy na toto vysielanie sú pozitívne a bolo by vhodné, aby sa podobná relácia, aj na základe uznesenia vlády, vytvorila i v Slovenskej televízii čo najskôr. Mohlo by ísť napríklad o dvojtýždenník s rozsahom vysielacieho času asi 30 minút. Každý človek, dnes celkom zdravý, môže ochorieť, prísť k úrazu, môže začať strácať alebo náhle stratiť svoju intelektovú kapacitu. Nebezpečenstvo súčasnej priemyselne vyspelej spoločnosti predovšetkým zhoršovaním životného prostredia je známe. Je potrebné odhaľovať a odstraňovať bariéry v živote handikepovaných ľudí a pomáhať im pri vytváraní náležitých životných podmienok.

Za skoré vytvorenie relácie pre zdravotne postihnutých vám v ich i vo svojom mene srdečne ďakujem.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako posledný pred prestávkou vystúpi poslanec Dianiška.

Poslanec I. Dianiška:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

moja otázka je cielená najmä na ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pána Kršeka a znie: Bude mat Slovenská republika alternatívne poľnohospodárstvo, resp. čo všetko sa v tomto smere robí, prípadne sa už urobilo? Pri kladení tejto otázky vychádzam zo zásadnej myšlienky: poľnohospodárstvo by sa čo najskôr malo zbaviť všetkého, čo škodí človeku a prírode. Všetci dobre vieme, že špecializovaná poľnohospodárska výrobná štruktúra, ktorá sa vyvinula, je dôsledkom politických rozhodnutí, a tým i výrazom pomerov v spoločnosti, ktoré nútia jednotlivé podniky k sústavnej neúcte k ekologickým následkom a neústupnej potrebe istoty zisku. Takisto dobre vieme, k čomu táto situácia viedla - k monotónnosti poľnohospodárskych plôch a krajiny, k nenávratnému zániku prírodných zdrojov, k poškodeniu prostredia škodlivinami, k ničeniu vidieckej krajiny a podobne.

V posledných dvadsiatich rokoch sa vo vyspelých krajinách v spätosti s tým, ako rástli znalosti o vplyve poľnohospodárskej činnosti na prostredie, menila i hodnotová orientácia poľnohospodárov, prostriedky a ciele ich chovania. Začali sa rozvíjať rôzne formy alternatívneho poľnohospodárstva, pre ktoré bolo spoločné jedno, že vychádza z prirodzených tradičných poľnohospodárskych spôsobov, t. j. re-

zignuje na používanie synteticky vyrobených hnojív, pescitídov, regulátorov rastu a zooveterinárnych prípravkov do krmovín hospodárskych zvierat. Z toho je zrejmé, že alterna-

tívne poľnohospodárstvo prevyšuje konvenčné v etických dimenziách, v ochrane prírody a v prínosoch sociálnych.

Myslím si, že i v Slovenskej republike dozrel čas na to, aby sme sa začali uberať i týmto smerom poľnohospodárskej výroby. Ponúka sa tu šanca pre poľnohospodárov začať vyrábať biologicky čisté produkty a tak prakticky napĺňať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, t. j. zabezpečovať pre občanov zdravé potraviny a zdravé životné prostredie. Veď voči vyspelým krajinám sme sa i tu riadne omeškali. Tam ponuka biologicky čistých potravín nestačí odbytu, a pritom v niektorých štátoch sa alternatívne hospodári už na niekoľkých percentách výmery poľnohospodárskej pôdy. Príklad: Švédsko, Dánsko atď.

Práve nastávajúce obdobie zmien vo vlastníctve pôdy a štruktúre poľnohospodárskych podnikov a ich prechod na trhové hospodárstvo by mohlo vhodne urýchliť jeho rozvoj i u nás. Nejde mi však v tejto chvíli len o naštartovanie výroby biologicky čistých produktov. V Slovenskej republike existuje totiž mnoho oblasti, kde práve zmena konvenčného hospodárenia na alternatívne v poľnohosopodárstve by zároveň výrazne pomohla riešiť - a to chcem zdôrazniť - ochranu prírodných zdrojov. Jednou z týchto oblastí je i krasové územie Silickej planiny južne od Rožňavy. Ide o územie, ktoré je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Ďalej toto územie je biosférickou rezerváciou vyhlásenou Unescom, jedinou v Slovenskej republike. Územie Silickej planiny je ďalej veľmi významnou vodohospodárskou oblasťou, je to bohatý zásobník podzemnej pitnej vody dotujúci široké okolie Rožňavy. Podobne, ako je to zrejme aj inde, aj toto územie kvári nesprávna aplikácia maštaľného hnoja, predovšetkým tekutej kriedy z veľkokapacitných stavieb, nesprávna organizá-

cia využívania pastvy, nedostatok pevných hnojísk, chemizácia poľnohospodárstva atď.

Preto dávam podnet pre Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, aby v spolupráci so Slovenskou komisiou pre životné prostredie pri úvahách o realizácii programu alternatívneho hospodárenia nasmerovali takúto činnosť do oblastí, kde by zmena spôsobu hospodárenia riešila komplexne celý rad problémov ochrany prírody. V prípade územia Silickej planiny, kde by sme alternatívne hospodárenie radi aplikovali medzi prvými, by to znamenalo uchovanie rozmanitosti rastlín a živočíchov a ich geofondu. Ako som uviedol, ide tu o biosférickú rezerváciu, zlepšenie celkového stavu krajiny, ale najmä - a o to mi v prvom rade ide - o zlepšenie stavu prameňov pitnej vody a vôbec preventívnu ochranu zamedzenia kontaminácie tohto obrovského zásobníka podzemného zdroja pitnej vody, ktorý musíme uchovať pre budúce generácie.

Zároveň by bolo vhodné, aby ministerstvo financií začalo s prípravou zásad dotačnej politiky na reálnu podporu tohto viacúčelového pozitívneho hospodárenia.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi poslancovi. Vyhlasujem hodinovú prestávku do 13. 30 hodiny. Súčasne prosím členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, predsedu vlády a podpredsedov vlády, aby sa zišli na rokovanie v malej zasadačke.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovat v našom rokovaní. S interpeláciou vystúpi pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Plesník. Faktickú poznámku ešte predtým má pán minister Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ctená vláda,

chcem uviesť materiály, ktoré ste dostali teraz, po prestávke, ako informáciu o riešení obnovy kultúrnych pamiatok za spoluúčasti zahraničných sponzorov a stav divadiel na Slovensku v sezóne 1990-1991. Sú to materiály, ktoré patria do cyklu, ktorý bude pojednávať o akútnych problémoch kultúry na Slovensku, a ktoré nielen mapujú súčasnú situáciu, ale aj naznačujú možné východiská.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Skôr, než prehovorí pán poslanec Gašpar, chcem vás informovať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, že do interpelácií je ešte prihlásených 15 poslancov. Za tým budú nasledovať odpovede ministrov na interpelácie a potom rozprava k spoločenským otázkam. Takže prosím vás všetkých, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ nepovažujete za absolútne

nevyhnutné, aby vaše slová zazneli v tejto chvíli, v tomto priestore, odovzdajte láskavo vaše interpelácie písomne mne, a ministri tak či onak budú musieť na ne odpovedať. Ďakujem.

Vystúpi pán poslanec Gašpar, pokiaľ si to nepremyslel. Poslanec J. Gašpar:

Mám otázky na pána ministra vnútra, neviem, či sa ešte vráti, ale ak nie, rád by som ich tu vyslovil.

Vážená Slovenská národná rada,

na 14. schôdzi Slovenskej národnej rady som hovoril o premenovávaní názvov obcí a ulíc v národnostne zmiešaných oblastiach. K návrhom zmien miestnych zastupiteľstiev sa vyjadrujú okresné názvoslovné komisie. Pomer zastúpenia v týchto komisiách je niekde nevyvážený v neprospech slovenských zástupcov, niekde možno opačne. Ide o to, aby nemohla byť ani jedna strana majorizovaná pri hlasovaní. Ako teda zachovať vplyv štátu, aby nedochádzalo k nespravodlivostiam a ani jedna strana sa nemohla cítiť ukrivdená? Myslím len tak, že bude vydaná určitá smernica, ktorá uvedie, že názvoslovná komisia nemôže odporučiť prijať zmenu názvu obce alebo ulice, pokiaľ so zmenou nebude súhlasiť jedna zo zúčastnených strán bez ohľadu na to, koľko zástupcov v komisii má. Pri neúčasti zástupcov ktorejkoľvek strany by nemala mat komisia právo vydávať odporúčania. V smernici považujem za nutné uviesť, že bez odporučenia názvoslovnej komisie nemá miestne zastupiteľstvo právo prijať rozhodnutie o zmene názvu obce alebo ulice. V záujme objektivity a nezávislosti od bezprostredného politického diania by zástupcovia do názvoslovnej komisie mali byť zrejme určovaní z nevládnych a nepolitických inštitúcií, majúcich dôveru príslušnej strany. Chcem sa opýtať pána ministra vnútra, či by bolo možné

vydať takúto smernicu, či predpis, v záujme dobrého spolunažívania občanov v Slovenskej republike.

Ďalšia otázka sa dotýka zákona o Federálnej bezpečnostnej službe, ktorý schválilo Federálne zhromaždenie, a onedlho vstúpi v platnosť. § 2 tohto zákona má názov "Pôsobnosť Federálnej informačnej služby". Odsek l hovorí: "Federálna informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie po a/ dôležité na ochranu ústavného zriadenia. " V zákone sa ďalej hovorí o použití spravodajských prostriedkov a o evidencii osôb. V Slovenskej republike pôsobí viac strán a hnutí, ktorých programom je konštituovanie samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky. Táto skutočnosť sa teda javí ako rozpor s existujúcim ústavným zriadením. Chcel by som objasnenie od pána ministra vnútra, či a do akej miery činnosť týchto strán a hnutí podlieha tomuto zákonu.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Plesník. Pripraví sa pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

i výsledky hospodárenia za I. štvrťrok 1991 potvrdili, že pre vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v celom tomto roku je charakteristická odbytová kríza. Tá je do značnej miery ovplyvnená nielen rozpadom trhov bývalej RVHP, ale i uplatňovaním reštrikčnej politiky a poklesom kúpnej sily obyvateľstva. Z pohľadu k zahraničným trhom i naďalej zostáva s významným postavením trh Sovietskeho zväzu, kde sme,

podlá mojich informácií, schopní ponúknuť cca 1O % z celkovej výroby Slovenska. Avšak nedostatok konvertibilnej meny na oboch stranách sa premieta i do úrovne podpísaných kontraktov, ktoré tvoria necelých 3O % z tohto objemu. Perspektívnosť sovietskeho, najmä ruského a ukrajinského trhu, teda nemožno prehliadať a ponechať na doménu západných štátov. I posledná pracovná cesta expremiéra Mečiara do Sovietskeho zväzu smerovala k uzavretiu takýchto konkrétnych dohôd pre oživenie vzájomného obchodu medzi Slovenskou republikou a Sovietskym zväzom a jednotlivými republikami. Doteraz sme však neobdržali informáciu o realizácii týchto dohôd, nepoznáme ani konkrétne výsledky následnej pracovnej cesty podpredsedu vlády pána Vavru. Žiadam preto podpredsedu vlády pána Antona Vavru o odpoveď na nasledovné otázky:

V akom štádiu je založenie rusko-slovenskej banky ako nástroja umožňujúceho rozšíriť obchod medzi Sovietskym zväzom a Slovenskou republikou v súčasných podmienkach a národných menách a na akých princípoch bude jej činnosť spočívať?

Druhá otázka: V akom štádiu sú práce na uzatvorení kontraktov na vývoz poľnohospodárskych prebytkov zo Slovenskej republiky do Ruskej Sovietskej Federatívnej Republiky na báze úhrady vo volných menách, prípadne výmenou za konvertibilné tovary?

A po tretie: Ako sú o týchto praktických krokoch informovaní tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, teda jednotlivé podnikateľské subjekty slovenskej ekonomiky?

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Zselenák odovzdá svoju interpeláciu písomne. Ďalší v poradí je pán poslanec Hirjak.

Poslanec M. Hirjak:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky z júla 1990, v tej jeho časti, kde sa hovorí o národnostnej politike vlády Slovenskej republiky, sa okrem iného konštatuje, že v záujme zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a národností za významnú úlohu pokladá realizáciu práva na výchovu v materinskej reči. V programovom vyhlásení sa ďalej konštatuje, že vláda bude plnohodnotne rešpektovať právo na rozvíjanie kultúry na tlač a informácie v jazyku národností. Pozrime sa, v akých podmienkach pracuje Zväz Rusínov Ukrajincov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Už som na tomto mieste konštatoval, z pôvodných 6 miliónov Kčs na činnosť nášho zväzu sa ušlo len 2 800 tisíc Kčs. Aj za danej ekonomickej situácie uskutočňujeme bohatú kultúrnu, osvetovú a výchovnú činnosť prostredníctvom prehliadok recitátorov, čitateľských konferencií, festivalov, obvodových slávností, rôznych literárnych akadémií, vydavateľskej činnosti a podobne. V tejto činnosti aj naďalej sa nám dostáva pomoci zo strany Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ako aj zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Na pokyn Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v nových ekonomických podmienkach sme v našom zväze pristúpili k racionalizácii mzdovej politiky, v dôsledku čoho sme

aparát vo zväze a v redakciách skrátili viac než o 50 %. Racionalizujeme aj našu prevádzkovú činnosť v jej mnohých podobách. V dôsledku krátenia rozpočtu počnúc tretím číslom náš zväz pozastavil vydávanie publicistického časopisu Družno vpered a literárneho časopisu Dukla. Tejto problematike sme venovali mnohé rokovania na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, ako aj v Rade vlády Slovenskej republiky pre národnosti a etnické skupiny, počnúc januárom tohto roku. Tento problém bol predmetom rokovania aj vo federálnej vláde, odkiaľ máme prisľúbených 3 300 tisíc korún na našu tlač. Do dnešného dňa nám však neboli tieto dotácie poukázané. Pýtam sa prečo? V dôsledku toho ukrajinskí spisovatelia aj naďalej žijú v beznádeji, a v túto chvíľu, priznávam sa, nepoznám národnostnú menšinu Rusínov či Ukrajincov v susedných stredoeurópskych štátoch, ktorej čitatelia a spisovatelia by nemali svoj literárny časopis.

Dá sa povedať, že sme utŕžili ešte jeden nežičlivý úder. Nazdávam sa, že je to dôsledok toho, že sú ľudia, ktorí pestujú a rozširujú názor, že v našej spoločnej vlasti niet ukrajinských spisovateľov, niet ukrajinskej literatúry. S tým, že literárny časopis Dukla má málo predplatiteľov, súhlasím, ale treba brať do úvahy skutočnosť, že ide o časopis a literatúru národnostnej menšiny. Aj vďaka nebohému Ivanovi Macinskému, významnému básnikovi našej ukrajinskej literatúry v Česko-Slovensku, ktorý pre svoje politické, čestné občianske postoje za posledných 20 rokov nemohol publikovať, vďaka jemu a Slovenskému pedagogickému nakladateľsvu, oddeleniu ukrajinskej literatúry v Prešove, v skutočnosti sa stalo to, že skvosty slovenskej poézie, ku ktorým patrí tvorba Janka Kráľa, Sama Chalúpku, Jána Bottu, Andreja Sládkoviča, v ukrajinskom preklade ohobatili tak ukrajinskú, ako aj slovenskú literatúru a kultúru vôbec. Chcem vám oznámiť, že v týchto dňoch vychádza v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, v oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove, preklad výberu z diela Milana Rúfusa. A pritom treba konšta-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP