Neprošlo opravou po digitalizaci !

su, ale aj pokiaž ide o podnety, ktoré sme získali od ďalších občanov. Nešlo o obyčajný prípad alebo o obyčajnú odpoveď, a domnievam sa, že aj pani poslankyňa to tak vníma, pretože v takom prípade, a to aj sama konštatovala, zvyknem reagovať vežmi rýchlo. V tomto prípade vyšetrovanie trvalo

pomerne dlhý čas, pretože bolo vežmi komplikované, a tvorilo ho niekožko desiatok strán. Bolo natožko vážne a natožko zložité a prekomplikované, že sme v tomto prípade vežmi úzko spolupracovali aj s branno-bezpečnostným výborom, resp. s jeho niektorými členmi, ktorí poznajú tamojšiu situáciu.

Dá sa povedať, že až na jeden prípad, teda na jedno podanie, pri prerokovávaní tohoto celého elaborátu sa našla aká-taká zhoda, ale moji odborníci, a to bolo v súlade i s branno-bezpečnostným výborom, s uvádzanými pracovníkmi, prišli na to, že ešte aj tak nie je celý tento problém dostatočne preskúmaný. Ide o to, že je to taká ukážka našich pomerov na Slovensku v malom. Tamojšie "mafiánske kruhy", dá sa povedať, že to tam aj takto nazývajú, od jednotlivých obchodníkov a obchodníčkov až po vyššie postavené funkcie v okrese, boli a sú natožko navzájom poprepletané, že rozlúsknuť tento poprepletanec je pomerne náročné. Navyše, šarapatia tam bývalí traja, či štyria prepustení príslušníci ŠtB, z ktorých najmä jeden bol známy svojimi výstrednosťami už za minulého režimu, známy natožko, že ho dokonca aj vtedajšia Verejná bezpečnosť na pokyn terajšieho povereného veliteža okresnej polície niekožkokrát musela pacifikovať obuškami. To boli udalosti, ktoré boli, žiažbohu, v minulých časoch dosť typické najmä pre tie okresy, ktoré boli ďalej od centra a tamojší pašalíci si mysleli, že môžu bačovať. Teraz ako prepustení mútia vodu, komplikujú situáciu, rozdúchavajú všelijaké podozrenia. To všetko vysledovať, vyskúmať, preveriť, je naozaj záležitosť dlhodobá. Preto sme aj požiadali v tomto prípade o predĺženie termínu vyšetrovania.

Takže chcel by som poprosiť pani poslankyňu Badálovú, a takisto aj vás ostatných, ktorí ste o tomto takto počuli, aby ste to z tohoto hžadiska posudzovali, pretože naozaj nie je u mňa a na ministerstve vnútra zvykom, aby sme nereagovali na vaše interpelácie okamžite ako sa dostaneme k poznatkom.

Ďakujem vám. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ivan Cyril. Poslanec Cyril Ivan:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

vznášam interpeláciu na pána predsedu slovenskej vlády a pána predsedu Slovenskej národnej rady. Zúčastnil som sa poslaneckého prieskumu v dňoch 14. a 15. 6. 1991 v západoslovenskom regióne - v Trnave a Nitre v čase, kedy v Trnave zasadala akreditačná komisia, ktorá medziiným zvažovala vytvorenie univerzít v mestách Nitra a Trnava. Z uvedeného prieskumu vzišlo konštatovanie, že predstavitelia mestských zastupitežstiev, čelní predstavitelia akademických, aj iných inštitúcií, rektora, dekana, sa priamo a jednoznačne prihlásili ku vzniku univerzít ako vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, ktoré boli naplnením humánnych ideálov všežudských, mravných a kultúrnych hodnôt, znásobené túžbou po poznaní a vzdelaní. Dôvody majú opodstatnený historický fundament a vežkú tradíciu. Nitra je kolískou slovenskej a slovanskej kultúry s tisícročnou tradíciou a v súčasnosti vysokoškolským mestom. V Trnave pred 200 rokmi sa úspešne rozvíjala prvá slovenská univerzita.

V súčasnej dobe sú vytvorené vhodné podmienky a príprava v priestorovej, personálnej, materiálno-technickej a obsahovej oblasti. Dotvorením týchto univerzít vznikla by určitá vzdelávacia os po celom Slovensku. V Trnave sa objavili pri tejto príležitosti určité umelé prekážky na oddialenie vzniku univerzity, hoci po materiálnej stránke je tam všetko pripravené, čím sa likviduje možnosť rastu vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by museli odchádzať na iné školské pracoviská. Vzniklo by tiež ochudobnenie o materiálno-technické hodnoty, ktoré pre vzniknuté univerzity ponúkajú špeciálne pracoviská. A sú to nemalé čiastky, i technické vybavenie. Tendenčnosť jestvujúcich vysokých škôl je snahou zamedziť vzniku paritných vysokých škôl a vytvorenie zdravej vedeckej konkurencie. Študijné odbory v Trnave by sa museli transformovať do iných vysokých škôl.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že po revolúcii bol zámer nepodporovať monopoly vežkých vysokých škôl, a je tiež potrebné pripomenúť, že súčasné zloženie jestvujúcej akreditačnej komisie vynára požiadavku jej rekonštrukcie, aby vzniklo demokratické zastúpenie v tejto komisii. Dôležitá je tiež pripomienka, že v českej republike v súčasnom období vzniklo v poslednom čase 5 nových univerzít. Je žiadúce tiež rešpektovať potrebnú naviazanosť na zahraničie, aby sa zaručila dôvera zahraničných odborníkov v naše vysoké školy.

Konštituovanie Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Nitre by pozitívne ovplyvňovalo rozširovanie a umocňovanie humánnych a demokratických tradícií vzdelávania našej mládeže pre budúci historický vývoj v jednotnej Európe. Títo patróni Európy, vežkí vzdelanci a vierozvestci svätý Cyril a Metod stelesňujú v sebe symbol našej kultúrnej a kresťanskej tradície. Ich misia, a z nej sa odvíjajúci systém vzdelávania a výchovy so svojou vyše tisícročnou tradíciou je základom a východiskom pre vznik spomínanej univerzity

v Nitre. Univerzita svätého Cyrila a Metoda by predstavovala otvorený typ strednej univerzity s možnosťou vstupu ktorejkožvek fakulty Vysokej školy požnohospodárskej v Nitre, a posledné rokovania vytvorili aj priamy, reálny konsenz pre túto oblasť.

Chcem podotknúť, že v súčasnosti na Pedagogickej fakulte v Nitre pracuje 17 katedier, na vysokej škole ešte viac. Obe vysoké školy majú k dispozícii desiatky špeciálnych učební a laboratórií, výpočtové strediská, videocentrum, knižnice, študijné informačné strediská, moderné dielne a špeciálne objekty. Na oboch vysokých školách sa vykonáva rozsiahla vedecká činnosť v základnom, aplikovanom výskume, v širokom spektre filozofických, prírodovedných, umeleckých i ostatných odborných odborov. Vedecká činnosť je prepojená na mnohé vysoké školy v zahraničí, mimo základných smerov štúdia, s ciežom umožniť získavať študentom rôznu kvalifikáciu, rozširovanie kvalifikácie, rekvalifikácie, i rozličné kratšie formy postgraduálneho štúdia. Obe vysoké školy v Nitre predstavujú plne organizované vysoké školy, ktoré sú uspokojivo vybudované z hžadiska materiálno-priestorového, aj personálneho hžadiska, s náročnými úlohami v príprave učitežov a odborných pracovníkov v širokom spektre študijných odborov a smerov. V samotnej Nitre na oboch vysokých školách sú vedecké knižnice s mnohotisícovými zväzkami. Na Biskupskom úrade v Nitre je tiež rozsiahla vedecká knižnica z päťstoročného historického obdobia. V Nitre je vedecká knižnica pre požnohospodárske vedy. Ďalej tu rozvíja svoju bohatú vedeckú činnosť archeologický ústav, ktorý má bohatú dokumentáciu, a rozvíja sa aj výskum ochrany životného prostredia v Ústave krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied v Nitre. Prínosom pre konštituovanie univerzity je aj Ústav genetiky rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre, so sídlom v samotnom meste.

V súvislosti s plánovaným vznikom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Nitre sa pri tom všetkom, o čom hovoríme, nepredpokladá nárast finančných dotácií zo strany ministerstva školstva, ktoré by sa v súčasnosti riešili za daných podmienok.

Na záver chcem pripomenúť, že sa perspektívne počíta s pričlenením diecézneho seminára do zväzku univerzít ako bohosloveckej fakulty pre prípravu rímskokatolíckych duchovných. Dovožte mi na záver podotknúť, že uvedené dôvody umožňujú skutočnú realitu vzniku univerzít. Umožňujú vzdelávanie mládeže, čím vytvoríme najväčšie bohatstvo pre náš slovenský národ.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. S odpoveďou vystúpi pán minister Pišút.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovožte mi, aby som podal krátke vysvetlenie týkajúce sa založenia vysokej školy v Trnave a vysokej školy v Nitre. V tomto prípade sa postupuje podlá zákona o vysokých školách zo 4. mája roku 1990, kde sa v § 3 hovorí: "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdežujú a zrušujú v Českej republike zákonom Českej národnej rady a v Slovenskej republike zákonom Slovenskej národnej rady. " To znamená, že keď sa bude zakladať vysoká škola, bude zalaožená na základe návrhu, ktorý bude podaný napríklad ministerstvom školstva, ale môže byt tiež podaný z legislatívnej iniciatívy poslancov. Pred

založením vysokej školy podlá § 17 tohto zákona sa k návrhu na založenie vysokej školy musí vyjadriť akreditačná komisia.

Súčasný stav je taký, že máme návrh na založenie vysokej školy v Trnave. Akreditačná komisia sa k tomuto návrhu vyjadrila a neodporúčala založiť vysokú školu v Trnave v podstate preto, že sa domnievala, že navrhovaní vedúci pracovníci vysokej školy nedosahujú dostatočnú úroveň, väčšina z navrhovaných pracovníkov by dochádzala z Bratislavy, a ak má vysoká škola dobre pracovať, treba mat kmeňových pracovníkov, ktorí sú vždy študentom dostupní. To je súčasný stav. Verím, že návrh bude doplnený, prípadne že navrhovatež zabezpečí zvýšenú kvalitu pedagogického zboru.

Pokiaž ide o vysokú školu v Nitre, akreditačná komisia súhlasila s návrhom za predpokladu, že nová univerzita v Nitre bude zahrňovať tak Vysokú školu požnohospodársku, ako aj pedagogickú fakultu. Tesne predtým sa však ukázalo, že obidve súčasne existujúce vysoké školy sa nedohodli na technických podrobnostiach, a návrh preto nebol dotiahnutý do konca. Verím tiež, že k takejto dohode dôjde v najbližšej budúcnosti, a potom bude možné postupovať štandardnou procedúrou.

Ďakujem pekne za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi ministrovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec Cyril Ivan:

Pán minister, neinformoval som vás, že dohoda pred tým rokovaním bola, takže súhlas dekanátu, rektorátu bol. Upo-

zornil som pána predsedu vlády, lebo som myslel, že to patrí jenu, tak som s vami nerokoval.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút;

Vzhžadom na to, že tu vlastne nie je žiadny problém, podža mňa, nie je tieto veci potrebné interpelovať v parlamente, pretože je to normálna štandardná procedúra, ktorá prebieha bez nejakých komplikácii, bez vonkajších zásahov. Verím, že ak tá dohoda bola dosiahnutá, že ak existuje na papieri, nič nestojí v ceste tomu, aby tá univerzita bola založená.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Horváth. Poslanec V. Horváth:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

svoju interpeláciu chcem konkretizovať a orientovať do viacerých rezortov. Nie je nič nové, že hospodárska realita Slovenskej republiky nie je v najlepšom stave. Myslím, že je zbytočné opakovať známe ohžadom nezamestnanosti, vysokých cien tovarov a životných nákladov voči príjmom väčšiny nášho obyvatežstva, alebo určitej sociálnej neistote. Sú sféry v národnom hospodárstve, ktoré boli postihnuté viac, iné menej. O príčinách by sme mohli rozprávať dlho. Na niektoré konkrétne skutočnosti však musím, aspoň v priebehu nasledujúcich troch minút, poukázať, zvlášť ak som presvedčený, že mnohé problémy si spôsobujeme sami svojím nie celkom progresívnym myslením. Poviem príklady, a tie nech sú chápané ako podklad k interpelácii jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky.

Ministerstvo výstavby a stavebníctva: Stavebníctvo je vraj v kríze. Vraj. Musí prepustiť alebo už i prepúšťa tisíce žudí. Tí podnikavejší si zriaďujú malé, zväčša stavebné firmy, ponúkajú svoje služby, a na rozdiel od vežkých firiem prežívajú. Lamentujú len vežké firmy. Chcú od štátu dotáciu na ďalšiu výstavbu. Pýtam sa: Na čo? Len preto, že je to pre mnohé z nich jednoduchšie dostať od štátu zákazku, robiť podlá typových projektov a odmietať iné zákazky? Tu skutočne nejde o nemožnosť nájsť si zákazku, ale neschopnosť prevziať inú ako štátnu. Jeden príklad z mnohých: Slovenská poisťovňa je v súčasnosti jeden zo solventných podnikov. Potrebuje stavať budovy, aby zlepšila služby svojim zákazníkom. Keďže predáva svoj image, potrebuje i atypické budovy. Má na to i peniaze. Len v Bratislave potrebuje postaviť dve stavby v rozpočte takmer 300 miliónov korún v starých cenách, no slovenské stavebníctvo nemá záujem, ak nechápem záujem stavebnej firmy v tom, že na stavbe sú traja alebo piati robotníci s jedným vozidlom. Je to snáď preto, že tieto budovy nie sú krabicovitými stavbami, ako naše bytovky? Radšej čaká a narieka. A tak Slovenská poisťovňa zvažuje možnosť, keďže budovy potrebuje, a nielen v Bratislave, zadať tieto stavby iným, neslovenským stavebným firmám. Môže si to vôbec slovenské stavebníctvo dovoliť? Kde je chyba? V pracovníkoch, ktorí nedokázali dosiaž zmiesť svoje, zrejme nie najschopnejšie vedenie? Alebo v ministerstve, ktoré drží riaditežov takýchto podnikov vo funkciách?

Ďalší príklad je pre ministra hospodárstva. Tešia Orava - opäť v kríze. Má odbytové problémy, pracovníkov posiela na nútenú dovolenku. Štát pomáhaj. Pritom však je známe, že trh je ochotný akceptovať nové výrobky, ak sa budú kvalitou aspoň približovať svetovému štandardu. Ich nový televízor s plochou obrazovkou má však uzrieť svetlo sveta až v auguste alebo v septembri tohto roku. Dovtedy prázdno pre väčšinu pracovníkov Tesly. Prečo si vedenie neurobilo odhad a analý-

zu trhu už skôr? Stále mi to vychádza na nie vežký progres vo vedení podniku.

Následná interpelácia sa týka ministra zdravotníctva a ministra financií. Už raz som ju na tomto fóre predniesol. Zdravotníctvo platené z rozpočtu Slovenskej republiky musí odvádzať 22-percentnú daň z obratu liekov, čiže peniaze z rozpočtu Slovenskej republiky idú rovno ako príjem do federálneho rozpočtu. A potom opäť - možno - prerozdelením nazad do rozpočtu Slovenskej republiky. Žiadam o vyjadrenie, čo bráni odstrániť 22-percentnú daň z obratu predaja liekov.

Ďalší podnet je opäť pre ministra financií. Máme problémy s platobnou neschopnosťou podnikov, a to i tých, čo peniaze majú. No bodaj by nie, keď penále za oneskorenú platbu faktúr sú podstatne nižšie ako úroky za túto sumu, ak si ju podnik ponechá na termínovaný vklad v banke. Veď veritež na oneskorenej platbe vlastne zarobí, a nie málo. Takže čím neskôr niekto zaplatí, tým je v podstate bohatší. Žiadam preto stanovisko ministerstva financií na tento problém a zdôvodnenie, čo bráni zvýšiť penále nad úroveň úrokových sadzieb.

Moja posledná poznámka sa týka celej vlády. Mnohé firmy si vylepšujú svoju finančnú bilanciu prenájmom budov iným subjektom. Ak je to len ako doplnkový zdroj príjmov, prosím, ale ak to je jediný, alebo teda hlavný zdroj príjmov, tak niečo tu nie je v poriadku. Miesto svojej vlastnej činnosti a výroby - obchod. Pýtam sa, prečo takéto budovy vláda neodníme svojim podnikom a inštitúciám, a nevyužíva príjem z nich, alebo aspoň časť tohto príjmu pre seba do štátneho rozpočtu. Prečo vlastne sa v tichosti podporujú staré praktiky parazitizmu neprodukujúcich?

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Keďže nereaguje pán minister stavebníctva, zareagujem aspoň v jednej časti. Pán poslanec, neviem, kde to berieš, že stavebníctvo nereaguje na ponuky budov. Myslím, že keby to vedel pán minister, určite by vedel okamžite nasmerovať aj tri podniky. Aj ja za tú moju kritizovanú druhú funkciu hovorím, že zajtra sme ochotní začať. Práve sme skončili hotel Dunaj a nemáme čo stavať.

Prosím, pán poslanec Géci. Poslanec M. Géci:

Vážené predsedníctvo, vážená vláda,

myslím, že v terajšom rokovaní majú byt dotazy na ministrov, a nie rozprava, ako normálne býva. Na pána ministra zdravotníctva mám interpeláciu zduplovanú tým, že dodnes som nedostal žiadnu odpoveď ohžadom detskej nemocnice, a sú tomu už dva mesiace. To je jedna vec.

Druhá vec: interpelujem ministra stavebníctva a ministra zdravotníctva, dokedy budeme stavať a ukončovať nemocnicu v Košiciach, to znamená fakultnú nemocnicu. Už sa stavia pomaly pol storočia a budeme ju stavať ďalšie pol storočie? Keby sme túto fakultnú nemocnicu vedeli urýchlene ukončiť a dať do užívania, pravdepodobne by sa vedel rýchlejšie doriešiť aj havarijný stav, ktorý hrozí pre detskú nemocnicu v Košiciach.

A teraz mám niečo na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Dnes som tu počul aj expozé jedného vládneho činiteža, lenže toto expozé nepatrí k dotazom, a mala by byt napláno-

vaná k tomu aj rozprava. Ide o vyhlásenie, ktoré mal pán podpredseda vlády.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Zelinová. Pripraví sa poslanec Lacko z KDH.

Poslankyňa H. Zelinová;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení pán premiér a vláda Slovenskej republiky, vážené pani a páni poslanci,

radšej píšem ako hovorím. Dnes však oslovujem priamo nášho pána premiéra Slovenskej republiky ako najpovolanejšieho laického predstaviteža kresťanstva na Slovensku takto:

Obrátil sa na mňa svojím listom pán generálny biskup evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania na Slovensku Pavol Uhorska, aby som ako poslankyňa Slovenskej národnej rady, ale aj ako úd tejto cirkvi požiadala pána premiéra a jeho vládu o nápravu krívd, ktorých sa na nej dopustil predchádzajúci režim. Ide o riešenie záležitostí usporiadania majetku bývalých nemeckých evanjelických cirkevných zborov na Slovensku, ktoré boli od roku 1918 súčasťou slovenskej evanjelickej cirkvi, avšak ich majetok bol v roku 1960 zoštátnený podlá § 119 zákona číslo 141 z roku 1950 ako veci, ktoré nepatria nikomu.

Druhým vážnym problémom, ktorý sa dotýka evanjelickej cirkvi, je otázka prinavrátenia majetku odňatého podlá dvoch noriem z roku 1945, a to poštátnenia majetku pri školách a nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 80 z r. 1945 Zb.

o poštátnení internátov. V predmetnej veci sa obrátil Generálny biskupský úrad evanjelickej cirkvi na našu Slovenskú národnú radu, ako aj na niektorých rezortných ministrov, kde žiadal o vyhlásenie neplatnosti všetkých právnych aktov, ktorými došlo k zoštátneniu uvedeného majetku, a o prijatie účinných opatrení na zabezpečenie faktického vrátenia tohto majetku späť do vlastníctva evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania na Slovensku.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

z dôvodu, že uvedené fakty neboli do dnešného dňa zohžadnené a pretože sa pripravuje vo Federálnom zhromaždení zákon o majetkovej rehabilitácii cirkví a náboženských spoločností, predkladám v prílohe dokumentačný materiál týkajúci sa uvedenej problematiky priamo do vašich rúk, a žiadam vás, aby ste k veci zaujali vyčerpávajúce stanovisko a dodržali spravodlivú mieru. Dovožte, aby som skončila slovami biblickej pravdy: "Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je božie!"

Ďakujem vám všetkým za porozumenie. /Potlesk/.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Emil Lacko. S potešením oznamujem, že poslanec źupták poslal svoju interpeláciu písomne.

Poslanec E. Lacko;

Vážené predsedníctvo, vážená slovenská vláda, vážené kolegyne a kolegovia,

s uspokojením som prijal správu pána ministra Holčíka,

že bola uzavretá zmluva o Transpetrole. Ateista by si vzdychol, že chvalabohu, jedno už máme pod strechou. Teraz o tom druhom - Transgas. V piatok 7. 6. 1991 v televíznych Aktualitách predseda českej vlády pán Pitthart začal spochybňovať prijaté zákony o kompetenciách. Ale najhorší bol článok v Lidových novinách 14. 6. 1991 s nadpisom "Ustoupí česká i federálni reprezentace dalším slovenským požadavkům v zajmu zachovaní společného státu?" Máme Transgas obetovať týmto záujmom spoločného štátu? Myslím si, že zmluva mala byt uzavretá k 1. 7. Osobne pochybujem, že bude, ale sa domnievam, že nemôže existovať a fungovať suverénna slovenská ekonomika bez toho, aby vláda Slovenskej republiky a ďalšie ústredné orgány mali vplyv na riadenie energetického hospodárstva, v ktorom tvoria najmä na Slovensku základ tranzitné plynovody, ropovody, ale aj nadradená elektrizačná sústava. Bol by som rád, keby na budúcom pléne bola Slovenská národná rada informovaná, v akom stave je príprava Transgasu.

Ďalšia interpelácia sa týka rozostavaných stavieb. V Žiline máme tiež jednu, a to ma podnietilo, aby som s tým vystúpil. Podža ustanovenia § 2 zákona č. 427 z roku 1990 rozostavané stavby nemajú charakter prevádzkovej jednotky. V účtovnej evidencii podnikov ide o investície, a preto sa na Slovensku zatiaž nezaradili do malej privatizácie. Som informovaný, že v Českej republike sa rozostavné objekty prevádzkových jednotiek dražia, a aj na Slovensku je o takéto dražby potenciálny záujem.

V záujme kvantifikácie uvedenej problematiky uvediem, že len napríklad v rezorte ministerstva obchodu a cestovného ruchu bolo k 31. 5. sprivatizovaných takmer 3 300 prevádzkových jednotiek, je ale rozostavaných 170 stavieb s celkovým rozpočtovým nákladom vyše 2 miliardy korún, z toho 18 stavieb s rozpočtovým nákladom nad 10 miliónov korún. Medzi nimi sú také rozsiahle stavby, ako napríklad OSP Jasná s roz-

počtovým nákladom 250 miliónov, vežkoobchodný sklad Domáce potreby Banská Bystrica, a medziiným aj obchodný dom v Žiline. Tento bol zakonzervovaný, ale obávam sa, priatelia, že zakonzervovaný po dvoch rokoch znamená, že tam zostane len stavebný pozemok. Realizácia všetkých rozostavaných stavieb je hradená finančnými prostriedkami z vlastných zdrojov a úverov štátnych podnikov.

Z uvedeného teda vyplýva, že problematiku privatizácie rozostavaných stavieb treba urýchlene riešiť. V prvom rade preto odporúčam posúdiť možnosť ich privatizácie formou verejnej dražby v zmysle zákona č. 427 z roku 1990 tak, ako v Českej republike, v tomto smere metodicky usmerniť aj privatizačné komisie, a ďalej určiť zásady pre ich zaradenie do vežkej privatizácie formou samotných privatizačných projektov v zmysle zákona č. 92.

Tretí problém sa týka našej sociálnej siete, nezamestnaných atď. Každý z nás by určite vedel spomenúť prípady, že mnohí naši nezamestnaní si poctivo prídu zobrať podporu v nezamestnanosti, a potom idú robiť k nejakému súkromníkovi, do zahraničia atď. V rozpočte Slovenskej republiky máme vyčlenené značné prostriedky na rekvalifikáciu. Dovolím si položiť otázku, pretože si nemyslím, že by sme prekypovali všetkými možnými schopnosťami a vedomosťami, či by nebolo účelné spojiť vyplácanie týchto podpôr v nezamestnanosti s absolvovaním rekvalifikačných kurzov. Aspoň časť týchto príjmov by mala byť, podlá môjho názoru, viazaná na absolvovanie týchto kurzov.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Markotán. Pripraví sa pán poslanec Krajčovič.

Poslanec P. Markotán:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

nám otázku na pána generálneho prokurátora. Dňa 1. júna 1991 prestal platiť § 40 odsek 2 zákona č. 168/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre. Podlá tohto paragrafu, na dočasnosť ktorého pred 4 mesiacmi upozornila poslankyňa Mistríková, bolo možné uvolniť žudí, ktorí sa podielali na skompromitovaní tejto inštitúcie a ktorí dôveryhodnosť prokuratúry na základe svojej minulej činnosti už dnes jednoducho budovať nemôžu. Tento paragraf, ktorého účinnosť trvala rok, nebol v slovenskej prokuratúre ani jediný raz použitý. Formálne síce bola zriadená komisia na uplatňovanie tohto paragrafu, ale tá asi čakala na podnet zvonku. Sama nepovažovala za potrebné iniciovať odchod žudí, ktorí v tejto inštitúcii nemajú čo robiť, neakceptovala podnet, ktorý predniesla aj poslankyňa Mistríková na pôde Slovenskej národnej rady, aby ako podklad slúžili napríklad žiadosti o rehabilitácie, v ktorých sa údajne vyskytujú mená prokurátorov, ktorí dodnes pracujú v slovenskej prokuratúre. Musím však konštatovať, že mená prokurátorov sa pri vybavení žiadosti o rehabilitáciu ani len nevypisujú.

Chcel by som ešte upozorniť na to, že z prokuratúry niektorí pracovníci odišli. Myslím, že medzi prokurátormi i tie najkrikžavejšie prípady minulých praktík. Lenže odišli na dohodu s posudkom, na základe ktorého boli prijatí do advokátskej komory. Zákon o advokácii umožňuje totiž uznať prokurátorskú skúšku, ale zároveň vyžaduje aj občiansku bezúhonnosť. A tú týmto žuďom prokuratúra pozitívnymi posudkami, samozrejme, zabezpečila. Takže, ak niekto z bývalých prokurátorov - a medzi nimi boli i prokurátori z obdobia

pätdesiatych a sedemdesiatych rokov - odišli, pôsobia dnes v advokátskej komore. Rád by som vedel, ako má dnes prokuratúra postupovať v boji za dodržiavanie zákonov, ak tam zostávajú žudia z obdobia, keď prokuratúra mnoho trestných činov zakryla. Mnoho trestných činov prominentov bývalého režimu je dnes premlčaných, pretože ich vtedajší prokurátori na základe tých istých dôkazov, aké máme k dispozícii dnes, posúdili inak. Nemôžeme teda brat na zodpovednosť za premlčanie prokurátora?

V našej krajine treba začať budovať právne vedomie. To je však možné, len ak všetky protiprávne činy budú postihované. Nezaregistroval som však žiaden konkrétny výsledok práce prokuratúry v tomto zložitom období, kedy to naša spoločnosť tak potrebuje. Napríklad 10 týždňov po zaslaní podnetu vám prokuratúra zašle oznámenie o tom, že daný podnet zaregistrovala. Prepáčte, ale musím vám pri tejto príležitosti pripomenúť, s akou rýchlosťou sa postupovalo pri posudzovaní "ružového" tanku. A popri tom niektoré otázky aj členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady ešte z marca tohto roku dodnes nie sú zodpovedané, resp. žiadna reakcia na interpelácie nebola.

Ďalej sme sa dodnes nestretli s jediným konkrétnym postihnutím protiprávneho nadobudnutia majetku, či zeužitia právomoci verejného činiteža niektorého z prominentov minulého režimu. Ako môžeme chcieť od žudí, aby dôverovali novým inštitúciám a orgánom, keď konkrétne neprávosti a podvody, ktoré sa dejú pred ich očami, nie sme schopní postihovať? Ako chceme zabezpečiť, aby títo žudia, vidiac volný priebeh porušovania zákonov, nezačali sami postupovať nelegálnym spôsobom? Rád by som poznal písomné stanovisko pána generálneho prokurátora, ktoré očakávam v zákonnej lehote, k udalostiam, ktoré sa odohrávali pri odchode prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, keď hnutie HUMAN, ktoré malo povolené zhromaždenie, dokonca malo zaplatený správny


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP