Neprošlo opravou po digitalizaci !

kach týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Kameňom úrazu je, ktoré otázky sú zásadné a ktoré nie sú zásadné. Bol tam aj zástupca komisie pre ochranu životného prostredia, a ten nám tiež nevedel povedať, ktoré otázky môžeme považovať za zásadné a ktoré nemôžeme považovať za zásadné. Myslím si, že predovšetkým predstavitelia jednotlivých rezortov by mali vedieť povedať: toto nám nevyhovuje, toto a toto nám zmeňte. To žiaden expert, ani členovia komisie nebudú presne vedieť.

A potom sme hovorili o ďalších otázkach. Napríklad sú tam také formulácie, že tam, kde sa vyžaduje jednotnosť výkladu v republike, treba federálny predpis, ako napríklad v cirkevných otázkach. Ale kde sa vyžaduje jednotnosť? Minule som bol na legislatívnej rade federálnej vlády, a prerokúval sa práve zákon o postavení cirkví a náboženských spoločnosti. Chceli tam upraviť všetko, do úplných detailov, dokonca aj otázku, kto má v republikách registrovať cirkvi, čo sa všetko vyžaduje, dokonca aj ako má vyzerať tlačivo, na ktoré otázky treba odpovedať atď. Takéto gumové ustanovenia musíme z kompetenčného zákona vyhodiť, to tam nemá čo hľadať, podľa môjho názoru, lebo v budúcnosti to bude vždy kameňom sváru a nikdy sa nebudeme vedieť dohodnúť, či sme ešte v rámci rozpätia, ktoré je dané, alebo nie sme.

Zaoberali sme sa otázkou zahraničného obchodu. Stále hovoríme o tom, že je to príliš scentralizované, že by sme mali aj v tejto oblasti mať určitú kompetenciu. Táto kompetencia je tam daná, len treba vytvoriť príslušný orgán. Nehovorím, že to má byť osobitné ministerstvo zahraničného obchodu, ale možno túto vec pričleniť inému ministerstvu. V kompetenčnom zákone je ustanovenie, ktoré hovorí, že všade tam, kde kompetencia nie je vyhradená správnemu orgánu federácie, rieši tieto otázky príslušný orgán štátnej správy republiky. A v tejto oblasti takýto orgán správy republiky nemáme. Čiže aj v oblasti zahraničného obchodu by sme mohli

omnoho širšie uplatňovať svoje záujmy, keby sme využili aspoň to, čo je v kompetenčnom zákone.

A teraz by som chcel upozorniť ešte na jednu skutočnosť. Sám nechápem, aká má byt právna záväznosť tejto zmluvy. Hovorilo sa o tom, že zmluva bude základom tvorby ústavy. Ale predsa len sa domnievam, že by to bolo treba zakotviť do terajšieho ústavného zákona. Ústavný zákon má článok 142, ktorý hovorí o tom, že budúcu ústavu federácie prijme Federálne zhromaždenie. Tam by bol potrebný dodatok, do akej miery bude Federálne zhromaždenie viazané tým, čo bude v zmluve. Keď to nedosiahneme, zmluva bude zdrapom papiera, ktorú poslanci Federálneho zhromaždenia môžu, ale nemusia prijať. Povedia: my sme tu na to, aby sme prijali federálnu ústavu, čiže nám do toho nehovorte. Nehovorím, že to takto bude, ale treba zabezpečiť príslušné ústavoprávne garancie, aby sa takto nestalo.

Druhá otázka je ratifikácia federálnej ústavy. O tom tiež nemáme žiadne ustanovenie, nevyhnutne sa to musí dostať do článku 142. Otázka ratifikácie budúcej federálnej ústavy nemôže vyplývať z budúcej federálnej ústavy, lebo platnosť federálnej ústavy bude viazaná na ratifikáciu, a federálna ústava, aj keď má ustanovenie o tom, že má byť ratifikovaná, kým nie je ratifikovaná, nemôže byť platná. Takže sa domnievam - a to bude treba dohodnúť aj s Českou národnou radou, a prípadne vsunúť to do zmluvy, že trváme na tom, aby sa po prijatí tejto zmluvy zmenil ústavný zákon o československej federácii - článok 142, kde musí byť vsunutý odsek o tom, do akej miery bude Federálne zhromaždenie viazané touto zmluvou, a potom, že to podlieha ratifikácii.

A teraz ešte na záver dovoľte jednu poznámku. Myslím si, že nemá význam, aby sme sa dnes hádali, či naše budúce štátoprávne usporiadanie bude federálne alebo konfederálne, alebo či to bude nejaká iná forma spoločného štátu. Dôležité

je, aby sme sa dohodli na tom, ako má vyzerať budúce usporiadanie, a toto je úlohou zmluvy. Tam bude potrebné, aby každý povedal za svoju stranu, za seba, ako si to predstavuje, a tam bude potrebné, aby sme sa pokúsili o určité jednotné stanovisko. A až keď urobíme tú zmluvu, potom to možno predložiť teoretikom, aby nám povedali, či je to ešte federácia, alebo či je to konfederácia, alebo je to niečo iné. Tieto diskusie považujem za zbytočné, lebo každý si predstavuje pod federáciou, konfederáciou alebo iným štátnym zväzkom niečo iné. Musíme tvrdo pracovať na obsahu tejto zmluvy, musíme sa snažiť v tejto oblasti dosiahnuť určitý konsenz, a potom si môžeme povedať, čo sme vlastne vytvorili, či sme vytvorili federáciu, konfederáciu alebo niečo iné. Takže apelujem na vás, aby ste diskutovali v tomto smere. Nemám právo ako neposlanec takto hovoriť, ale myslím si, že treba skutočne naše úsilie zamerať tým smerom, aby sme vytvorili čo najlepšiu ústavu, ktorá vyhovuje záujmom slovenského národa, a aby sme vytvorili taký obsah zmluvy, ktorý skutočne usporiada naše spolužitie, pokiaľ v ňom chceme zostať - k tomu by sa mali poslanci tiež vyjadriť - čo najvýhodnejšie a čo najoptimálnejšie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi predsedovi najvyššieho súdu. Slovo má pán podpredseda Klepáč.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vážené plénum, vážené predsedníctvo,

predovšetkým chcem povedať, že plne súhlasím so záve-

rom, ktorý povedal pán profesor Plank. Viacerí z vás tu podčiarkli istú historicitu tejto chvíle. Mali sme tento pocit po Trenčianskych Tepliciach, mali sme ho po rokovaní o kompetenčných zákonoch v Hrzánskom paláci, vo Vikárke a teraz i po Kroměříži. Dnes, s odstupom času vidíme, že všetky tieto rokovania boli len ďalším krokom na ceste, po ktorej Slovensko kráča, a chce, aby ho táto cesta doviedla k tomu, že sa bude môcť zaradiť do rodiny európskych národov ako vyspelý, kultúrny, rovnocenný a suverénny subjekt. Na mnohé otázky dnes nedokážeme odpovedať. Veľmi pekne to tu rozobral pán poslanec Fogaš. Z toho implikuje, že musíme spraviť ďalší krok, že budeme musieť spraviť množstvo ďalších krokov. Preto dnešné uznesenie považujem ako smer k tomu najbližšiemu kroku, po ktorom musia nasledovať ďalšie.

Je dobré, ak v Kroměříži z 37 účastníkov sa 35 vyjadrí za zachovanie spoločného štátu. Na druhej strane však neprehliadajme, že pod spoločným štátom myslí iné minister financií Klaus, a iné myslí náš premiér Čarnogurský. Pán minister financií Klaus jasne povedal, že v spoločnom štáte budú musieť byť mnohé kompetencie, ktoré sú dnes v republikách, vrátené do federácie, kým Čarnogurský taktiež viackrát povedal, že chce doviesť Slovensko k tomu, aby pri vstupe do Európy mohlo vystupovať ako samostatný rovnoprávny subjekt v rodine týchto národov. Preto náš premiér Čarnogurský hovoril v Kroměříži nielen o federácii, ale i o konfederácii, a v tomto duchu vyplnil i spoločný dotazník, teda ten, ktorý rozdal prezident republiky.

Dnes sa dosť hovorí o tom, aká ma byť zmluva, a mám pocit, že sa stráca jeden vážny moment, a to ten, že sme si tu už viackrát povedali, že ako základný míľnik na tejto ceste bude Ústava Slovenskej republiky a potom by mala nasledovať zrejme zmluva, pretože v nej postúpime kompetencie, ktoré máme. V ústave najprv musíme vyjadriť, ktoré kompetencie slovenský národ má, a ktorých sa v tejto zmluve zriekne pre

ten vyšší celok. Na to nesmieme zabudnúť, pretože po Kroměříži sa zdá, ako keby to išlo po dvoch paralelne nezávislých časových horizontoch.

Informoval som na minulom pléne, že minulý mesiac bola návšteva parlamentnej delegácie v Nemecku. Išli sme tam s poznatkom podpredsedu vlády Rychetského, ktorý nás viackrát poučil, že budovanie federácie zospodu hore nikde neexistuje, že to je len istá vízia slovenskej politickej reprezentácie. Z tohto omylu nás poslanci Spolkového snemu veľmi rýchlo vyviedli a podčiarkli, že aj landesy odovzdávajú dobrovoľne bundesu, teda tomu vyššiemu celku, isté kompetencie, ktorých sa zriekajú, a že je možné jedine budovanie zospodu hore.

Pred dvoma týždňami bola parlamentná delegácia v Taliansku. Prijali nás najvyšší predstavitelia parlamentu i vlády. Boli sme upozornení na to - chcem tým reagovať na niektoré výroky pánov poslancov -, že konfederácia je dnes prežitá a neexistuje. Nakoniec sa v tomto duchu vyjadril i pán premiér českej vlády Pitthart. Pri rokovaniach v Taliansku sme boli upozornení na to, že Spojené štáty americké i Európske spoločenstvo mení svoj postoj voči Juhoslávii. Mení ho v tom, že kým doteraz tlačili Juhosláviu, aby bola federatívnym štátom, menia svoj postoj do polohy konfederácie 6 juhoslávskych štátov, pretože, ako sme boli upozornení, optimálnym modelom mnohonárodnostného štátu sa zdá byt skôr konfederatívne usporiadanie, kým optimálnym modelom jednonárodného mononárodného štátu, ktorý má istú územnú štruktúru, je usporiadanie federatívne. Preto si myslím, že tieto štátoprávne usporiadania sú istým nástrojom, dôležitejší je obsah, a preto by sme v dnešnom uznesení nemali prejudikovať, aké má byt toto štátoprávne usporiadanie.

Predvčerom som sa vrátil zo zahraničnej cesty v Austrálii, kde ma pozvali tam žijúci zahraniční Slováci. Mal som

možnosť stretnúť sa s niekoľkými z nich. Okrem toho tam boli Slováci žijúci inde ako v Austrálii. Stretol som sa so Slovákom zo Švajčiarska, ktorý, keď do imigračného dotazníka napísal slovenskú národnosť, prišla ho zatknúť kantonálna polícia, že buď je provokatér alebo podvodník, pretože slovenská národnosť neexistuje. Stretol som sa so Slovákom, ktorý žije v Hongkongu, ktorý sa dostal do sporu s Ministerstvom zahraničných vecí Veľkej Británie, keď si chcel do pasu napísať národnosť slovenská. Spor prehral, stálo ho to 2, 5 tisíc dolárov s odôvodnením, že slovenská národnosť neexistuje a odporučili mu, aby si zvolil niektorú inú, napríklad českú. /Potlesk. / čiže po týchto skúsenostiach si dovoľujem zrekapitulovať - po istých ironických poznámkach na adresu Kresťansko-demokratického hnutia - čo chceme. Chceme dosiahnuť také štátoprávne usporiadanie, v ktorom nielen Slováci doma, ale i vo svete sa nebudú musieť hanbiť za to, že majú slovenskú národnosť. A o to sa musíme pričiniť i my.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Klepáčovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

odzneli tu už vystúpenia zástupcov všetkých politických strán, preto dovoľte, aby som aj za Demokratickú stranu vyjadrila svoje stanovisko k tomuto problému. Aj keď sme včera

neodhlasovali rozpravu o Deklarácii o zvrchovanosti Slovenska, v dnes predloženom návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady - v písmene C pod bodom 4 sa o tejto deklarácii hovorí, že Návrh Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky sa postupuje Komisii Slovenskej národnej rady pre prípravu ústavy. Dovoľte, aby som sa vyjadrila za klub poslancov Demokratickej strany.

Poslanecký klub Demokratickej strany v súlade s programom Demokratickej strany a uznesením Výkonného výboru Demokratickej strany zaujíma k návrhu Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky toto stanovisko:

1. Prijatie Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky považujeme za vyhlásenie samostatného slovenského štátu v zmysle medzinárodného práva, i keď len formou politickej deklarácie.

2. Demokratická strana navrhla a je za ústavný postup vyriešenia štátoprávneho usporiadania, teda formou novelizácie zákona 143 z roku 1968 Zb., ktorá by umožnila uzavrieť zmluvu medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou o základných princípoch kvalitatívne novej federácie budovanej zdola nahor. Prijatie Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky by bolo v rozpore s ústavným postupom, ako i platnou Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Pripájam sa k návrhu, aby sme realizovali závery zástupcov politických strán prijaté v Kroměříži, teda vytvoriť komisiu Slovenskej národnej rady na vypracovanie zmluvy medzi Českou národnou radou a k prijatiu ústavy. Súčasne odporúčam prijať uznesenie Slovenskej národnej rady o postupe

riešenia ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky a príprave Ústavy Slovenskej republiky, ale bez pripomienok.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa pán poslanec Košťál. Poslanec P. Košťál:

Vážená Slovenská národná rada,

na pána podpredsedu Klepáča mám jednu otázku. Budem voľne citovať. Povedali ste, že tam, kde žije viac národov, je ideálnym usporiadaním konfederácia a v štáte, kde žije len jeden národ, je ideálnym usporiadaním federácia. Ja tomu nerozumiem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Mal som na mysli napríklad Nemecko, ktoré pozostáva zo spolkového usporiadania niekoľkých štátov - Bavorska, Badenska - Württemberska, Severného Porýnska - Vestfálska. Je tam jeden nemecký národ, ale historicky sa vyvinuli isté regióny, ktoré majú štatút štátov a tieto sú federálnou zmluvou viazané do spolkovej republiky, ktorá má federálny charakter. To isté je v Španielsku.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár;

Vážená Slovenská národná rada,

priviedlo ma k mikrofónu vystúpenie pána podpredsedu Klepáča. Napadlo ma, že poznám niekoľko mimo Česko-Slovenska žijúcich Slovákov, ktorí majú slovenskú národnosť. Môžem dodať ich adresy, ak by niekto mal záujem. Ale to nie je to podstatné. Skôr by som sa spýtal - spomínal som, že ak sa niečo nevyjadruje jasne a presne, nedá sa prijať žiadne riešenie - či pán podpredseda hovoril v mene celého Kresťanskodemokratického hnutia alebo v mene svojom, a či to neznamená, že KDH je za konfederáciu. Taká

jednoduchá otázka.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za ukončenú. Súčasne sa pýtam pána predsedu Slovenskej národnej rady ako uvádzateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pokúsim sa byť, tak ako poslankyňa Kaliská a poslanec Miškovský, tiež stručný. V prvom rade si myslím, že táto diskusia je veľmi plodná, a že naznačila čosi vo veľmi pokojnej atmosfére, až snáď na posledné chvíle. Chcem povedať, že došlo k istému nedorozumeniu, pretože návrh uznesenia Slovenskej národnej rady o postupe riešenia ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky nebol daný ako vyšpecifikovaný, vypracovaný dokument, ktorý nás vo všetkom bude zaväzovať. Po polročnej politickej diskusii na úrovni republík

a federácie, a po istom čase práce poslaneckej komisie sme považovali za potrebné sa k tejto otázke vyjadriť, ale vyjadriť sa veľmi rámcovo. Preto toto uznesenie chápem skôr ako východisko a ako naznačenie cesty a preto nie som za prílišné detailizovanie a zápas o slovíčka, pretože na začiatku diskusie sa kdesi zablokujeme, a je to zbytočné. Je úplne zbytočné, aby sme sa zasekli v čase, keď začíname pracovať, začíname sa zjednocovať v pojmoch. Preto som za volnejšiu štruktúru tohto vyhlásenia - neísť do nejakých detailov a slovíčkárenia.

Z tohto hneď prejdem k tomu, čo bude asi najvážnejším bodom tohto uznesenia, či odtiaľ všade vypustiť slovo federácia. Myslím si, že sa to stane tak trošku kameňom úrazu tohto uznesenia. Chcem povedať nasledovné: Slovo federácia, tak ako mnoho slov po štyridsiatich alebo dvadsiatich rokoch v tomto štáte, stratilo svoj obsah, a naopak, nadobudlo obsah, ktorý často je až pejoratívny. V tomto zmysle slovo federácia pre slovenskú stranu znie pejoratívne. To poviem celkom otvorene. Preto je tu stále zápas aspoň o vylepšenie tohto slova na autentickú federáciu alebo funkčnú federáciu, ale slovenská strana cíti potrebu nejakým spôsobom to slovo zmeniť a posunúť.

Z druhej strany však chcem upozorniť, že pre Čechov vypustenie slova federácia znamená rozpad štátu. Toto musíme mať na mysli, ak chceme v ďalšom nejako pokračovať v politických rokovaniach. Preto sa pýtam, či v tejto chvíli postaviť vec tak kontraverzne, že vypustíme odtiaľ slovo federácia a vypustíme odtiaľ slová federálna ústava, čo má byť ako následok tej zmluvy, čím sa - povedzme si to otvorene - politicky zasekneme a nebudeme môcť ďalej rokovať. Preto v tomto duchu navrhujem istý kompromis. Navrhujem, aby v preambule tohto uznesenia bolo "návrh uznesenia Slovenskej národnej rady o východiskách a postupe riešenia". Proste toto sú naše východiská. Veď predsa slovo konfederácia vzišlo

tu prvýkrát pred týždňom, ale doteraz, a prepáčte, aj Kresťansko-demokratické hnutie, aj iné zatiaľ toto slovo nepoužívali. Na základe doterajšej diskusie sme hovorili o federácii. V tejto chvíli to seknúť a vypustiť odtiaľ federáciu znamená prerušiť rokovania s českou stranou - to si povedzme otvorene. A dávam na zváženie, či tento dokument, ktorý má byt akýsi úvodný, už má znamenať takúto kontraverziu. Som za veľmi opatrný postup v tomto smere, pretože skutočne sa to všetko ukáže v diskusii. Nezastavme akýmsi gestom, ktoré v tejto chvíli nie je ani potrebné, celú ďalšiu diskusiu. Ak tam dáme "o východiskách a postupe", ak chcete, aby som hovoril celkom otvorene, k ničomu vás to nezaväzuje, pretože to sú východiská pre ďalší postup. Nie je to uznesenie, ktoré by vás zaväzovalo, že nemôžete svoj názor v priebehu zmeniť.

Bolo tu povedané, aby sa v bode 4 vypustila veta "Z tohto dôvodu nepovažuje za účelné osobitne rokovať o prijatí deklarácie ako celku. " Už som povedal, že Deklarácia o zvrchovanosti Slovenska tým, že ju podali poslanci Slovenskej národnej rady, bola daná ako jeden z návrhov ústavy. Preto si naozaj myslím, že tá veta nie je kontraverzná, ako povedal pán Bárány. Ak čítame celý odsek 4, je veľmi pokojný, ale práve preto, že bola prijatá ako jeden z návrhov ústavy, práve preto, že je to ešte pred verejnou diskusiou, nie sme za to, hovoríme to celkom otvorene, aby v tejto chvíli Slovenská národná rada vyjadrovala k nej svoje stanovisko, tak ako nie sme za to, aby Slovenská národná rada vyjadrovala stanovisko ku ktorémukoľvek z tých 6 alebo 7 návrhov ústavy. Preto si myslím, že tá veta by tam mala byť.

Na poznámku, prečo vám to bolo dané tak neskoro, odpoviem veľmi jednoducho: preto, že rokovania v Kroměříži boli veľmi nejasné, vôbec sme nevedeli, či sa dohodneme. Prakticky v priebehu celého dňa to vyzeralo tak, že sa nedohodneme a až oni nám umožnili zaujať takéto konštruktívne stanovisko

pre ďalší postup. Ak by sme sa neboli dohodli, pravdepodobne toto uznesenie by bolo vyzeralo celkom ináč, resp. zatiaľ by vôbec nebolo. Čiže tam nenesieme žiadnu vinu.

Ďalej k tomu kontaktu - som za to, aby tam boli niektoré veci, ako povedal poslanec Bárány, čiže predložiť podlá rokovacieho poriadku výborom Slovenskej národnej rady. Som za to, aby taká veta tam bola, som za to, aby sa to štylisticky upravilo, lebo tam sú niektoré protirečiace si slová. Ešte je tam náväznosť medzi touto komisiou a plénom. Nemyslím si, že táto komisia by musela stále predkladať výborom alebo plénu svoje stanoviská, pretože každý poslanecký klub má v nej jedného svojho človeka, ktorý, predpokladám, bude v stálom kontakte, v komisii bude vlastne predkladať názory politického klubu a spätne prinášať informácie. Myslím si, že je to zabezpečené.

A na záver nesúhlasím s termínmi. Myslím si, že nás to bude tlačiť do neúnosnej situácie. Čiže pracujme, robme všetko pre to, aby tieto procesy postupovali, ale dávať si nejaký termín priamo uznesením nezdá sa mi byť v tejto chvíli dobré. To je všetko, čo som chcel povedať. A ešte som chcel povedať pánovi Miškovskému k tomu, že tá moc sa zakopala a dobre sa tam drží - to si vybavíme osobne. /Smiech v sále. / Pánovi Cyrilovi Ivanovi, kde oslovil ťažko skúšaný národ - myslím, že ten národ možno je ťažko skúšaný, a je namieste, aby získal svoju hrdosť, svoju kultúru, a takto presvedčil celý okolitý svet, že je to jeden suverénny národ.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi predsedovi. Súčasne vítam medzi nami pána predsedu vlády.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

mali by sme pristúpiť k hlasovaniu. Predtým by sa však mali stretnúť kluby. Súčasne je čas obedňajšej prestávky. Spojíme jedno s druhým, a budeme mať prestávku do 13. 30 hodiny. Myslím, že za ten čas by sme mali stihnúť aj obed aj porady.

Pán poslanec Bárány sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec E. Bárány;

Snáď by sme si mohli uľahčiť a znížiť kontraverznosť hlasovania takým postupom, že by sa zišli cez prestávku alebo o 13. 30 hodine zástupcovia všetkých klubov, a pokúsili by sa dospieť ku konsenzu pri formulovaní tohoto uznesenia, pretože nemám dojem, že je z tých dokumentov, kde by sa malo rozhodovať spôsobom o dva hlasy viac, o tri hlasy menej.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Obávam sa však, že takáto porada sa veľmi predĺži. Navrhujem potom, aby sa o 13. 00 hodine stretli u pána predsedu zástupcovia jednotlivých klubov, aby sa to stihlo do 13. 30 hodiny. Prosím vás, prestávka končí o 13. 30 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne a kolegovia,

budeme sa prezentovať. Zisťujem, že v zasadacej sieni je 105 poslancov, sme uznášaniaschopní, pokračujeme v rokovaní. O slovo požiadal pán predseda Mikloško.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v prvom rade sa ospravedlňujem za takú dlhú prestávku, ktorá trvala štyri hodiny. Bola spôsobená tým, že tak, ako sme sa dohodli, o jednej hodine sa stretli predstavitelia politických strán a hnutí a prerokovávali sme návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady o východiskách a postupe pri tvorbe ústavy. Vzhľadom na to, že sa hneď od začiatku ukázalo, že text, ktorý bol predložený, pravdepodobne nebude prijatý s dostatočnou zhodou, ktorý si taká vážna práca, ako je prijímanie ústavy zasluhuje, hľadali sme politické východisko z tejto situácie. Toto politické východisko sme sformulovali do textu, ktorý teraz prečíta pán poslanec Fogaš s tým, že týmto znovu otváram rozpravu, na čo mám právo ako člen predsedníctva.

Prosím pána poslanca Fogaša, aby text prečítal. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

text, ktorý prečítam, sa veľmi nelíši od textu, ktorý ste mali na rokovaní klubov. V podstate sú tam len niektoré veľmi drobné úpravy a pridaný jeden odsek. Budem čítať pomaly, keby ste pozorne sledovali, aby sme sa potom mohli konkrétne vyjadriť.

Návrh uznesenia Slovenskej národnej rady o postupe a východiskách riešenia ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky a príprave ústavy Slovenskej republiky.

Slovenská národná rada A. konštatuje,

že v procese spracúvania návrhu Ústavy Slovenskej republiky bol vypracovaný návrh komisiou poslancov a expertov menovanou Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a vládou Slovenskej republiky a ďalšie návrhy Ústavy Slovenskej republiky predložené poslancami Slovenskej národnej rady. Komisia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky tým skončila svoju činnosť. Slovenská národná rada ďakuje všetkým poslancom i odborníkom, ktorí návrhy ústav spracovali a predložili.

Na návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady menovali poslanecké kluby svojich zástupcov do Komisie pre prípravu spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Komisia rokovala celkom štyrikrát. Zhodnotila predložené návrhy ako blízke a umožňujúce vypracovať s prípadnými alternatívami návrh jednotného znenia.

B. berie na vedomie

1. Návrh Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú predložila skupina poslancov prostredníctvom Predsedníctva Slovenskej národnej rady na rokovanie poslaneckým klubom, ako i závery z prerokúvania v poslaneckých kluboch, ktoré boli písomne predložené na rokovanie Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a poslancom Slovenskej národnej rady.

2. Informáciu predsedu Slovenskej národnej rady pána Františka Miklošku o rokovaniach politických predstaviteľov o štátoprávnom usporiadaní v Kroměříži a ich závery pokladá za základ pre ďalší postup prác.

C. prijíma

za ústavnoprávne možný postup ďalšieho dotvorenia slovenskej štátnosti vypracovanie a prijatie Ústavy Slovenskej republiky, pričom za základ budúceho riešenia vzťahov Českej republiky a Slovenskej republiky považuje zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a spoločnú ústavu.

D. ukladá

Predsedníctvu Slovenskej národnej rady

1. Vymenovať komisiu pre prípravu spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej budú mat zastúpenie poslanci všetkých poslaneckých klubov. Komisia pripraví návrh Ústavy Slovenskej republiky, pričom zohľadní už predložené návrhy ústav a spoločný návrh predloží prostredníctvom Predsedníctva Slovenskej národnej rady výborom Slovenskej národnej rady. Komisia tiež vypracuje návrh zmluvy o štáto-

právnom usporiadaní spoločného štátneho zväzku Českej republiky a Slovenskej republiky. Rokovanie komisie povedie predseda Slovenskej národnej rady.

2. Vymenovať komisiu expertov ako poradný orgán Slovenskej národnej rady a komisie pre prípravu Ústavy Slovenskej republiky.

3. Predložiť na budúcom zasadnutí Slovenskej národnej rady správu o súčasnom stave prípravy Ústavy Slovenskej republiky.

E. odporúča

Predsedníctvu Slovenskej národnej rady

1. Nadväzujúc na stanoviská poslaneckých klubov postúpiť návrh Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky komisii Slovenskej národnej rady pre prípravu spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky a táto zapracuje myšlienky deklarácie do ústavných dokumentov.

2. Návrh Ústavy Slovenskej republiky a návrh zmluvy o štátoprávnom usporiadaní Slovenskej republiky a českej republiky predložiť na verejnú diskusiu.

3. Vypracované návrhy týchto ústavných dokumentov po prerokovaní v orgánoch Slovenskej národnej rady považovať za východisko pre politickú reprezentáciu Slovenskej republiky na rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní s politickými reprezentáciami Českej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

K poslednému odseku len pridávam dovetok, že sa má na mysli vlastne komisia dvakrát desať plus štrnásť, ktorá pra-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP