Neprošlo opravou po digitalizaci !

Poslanec J. Chmelo;

Dovolím si predsa len teraz vystúpiť, i keď na konci rozpravy by som mohol spraviť to isté. Svoj návrh na vypustenie bodu C/4 sťahujem.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

možno sa vám bude na prvý pohľad zdať, že môj príspevok bude trošku od veci od prerokovávanej témy, ale problematika, o ktorej budem hovoriť, veľmi úzko súvisí s touto témou v širších dimenziách. Minulý týždeň som totiž navštívil v rámci delegácie VPN Taliansko. Táto delegácia sa stretla so zástupcami rozhodujúcich talianskych politických strán - boli to kresťansko-demokratická strana, socialistická strana, republikánska strana, liberálna strana, strana demokratickej lavice - so zástupcami mestskej správy vo Vitterbe, s podnikateľským zväzom tohto regiónu. Priniesli sme si odtiaľ niekoľko skúseností, s ktorými by som vás chcel v tomto okamžiku oboznámiť.

Prvá základná skúsenosť spočíva v tom, že v talianskom politickom živote dochádza k značným zmenám, ktoré súvisia aj s celkovým vývinom v Európe. Skúsenosť vývinu v strednej a východnej Európe aj v Taliansku definitívne potvrdila prednosti demokratického systému založeného na trhovom mechanizme a súkromnom podnikaní. To definitívne vyriešilo aj v Taliansku otázku, ktorá bola otvorená 40 rokov, a ktorú nastolovala komunistická strana Talianska, že vývin civili-

zovanej spoločnosti môže prebiehať len v otvorenej demokratickej spoločnosti. Talianska komunistická strana, ktorá 40 rokov bojovala za zmenu celého talianskeho spoločenského systému, sa dnes premenila na stranu demokratického typu v rámci systému. To si dnes aj v Taliansku vynucuje zmeny vo volebnom systéme, ktoré by umožnili pružnejšie zmeny na talianskej politickej scéne.

Druhá skúsenosť sa zakladá na poznaní, že v štátnej správe ideme podobnou cestou zvyšovania právomoci miestnej samosprávy. Dnes sa už všeobecne aj v Taliansku uznáva, že rozhodnutia sa majú odohrávať na tej úrovni, ktorej sa bezprostredne dotýkajú, kde sa dajú najlepšie realizovať konkrétne záujmy ľudí.

Tretia skúsenosť sa týkala vývinu v strednej a východnej Európe. Talianske politické strany veľmi pozorne sledujú vývin v tejto oblasti, aj v našej krajine. Často sa hovorí, že Európa o nás, Slovákoch nevie. Môžem vás ubezpečiť, že talianske politické strany majú veľmi dobrý prehľad o situácii na Slovensku a poznajú naše pomery. Môžem vám povedať, že sú im, a to bez rozdielu postavenia v talianskom spektre, blízke naše záujmy a problémy. Chápu veľmi dobre, že starý model unitarného štátu, či formálnej federácie, nemajú nádej na úspech. Zároveň si však všetky politické strany veľmi dobre uvedomujú, že proces rozrôznenia regionálneho, národného, ktorý je celkom prirodzený, sprevádza v Európe proces integrácie. Preto sa všetky talianske politické strany stavajú za väčšie miesto národov v Európe, ale sú rozhodne proti tomu, aby tento proces sprevádzalo rozbíjanie a rozklad štátu, ktoré vyvolávajú rozsiahle konflikty v európskom regióne. V Taliansku je záujem o Slovensko. Dokumentuje to aj záujem talianskych podnikateľov o konkrétnu spoluprácu v najrozličnejších oblastiach, ako aj záujem jednotlivých regiónov, a konkrétne mesta Vitterbo o spoluprácu s podobným mestom na Slovensku.

Dovoľte mi, aby som našu skúsenosť zhrnul. Taliansko má záujem o Slovensko, ale o také Slovensko, ktoré utvára novú spoločnosť, a nerozbíja pritom štátny útvar, v ktorom existuje. Najlepšie to snáď vystihol predstaviteľ talianskej kresťanskej demokracie, ktorý povedal: "Najlepším prejavom vyspelosti Slovákov môže byt naše slovenské myslenie a cítenie na európskej úrovni. " Práve preto sa stotožňujem a bude hlasovať ako celý Klub poslancov VPN za prijatie navrhovaného uznesenia - tlač SNR 142.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi. Slovo má pán poslanec Haťapka. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.

Poslanec P. Haťapka;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení zástupcovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi vyjadriť sa za klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia k uzneseniu Slovenskej národnej rady o postupe riešenia ústavoprávneho postavenia Slovenskej republiky a príprave Ústavy Slovenskej republiky.

Kresťansko-demokratické hnutie presadzuje urýchlené prijatie Ústavy Slovenskej republiky ako suverénneho a zvrchovaného štátu s úplnými kompetenciami, čistej ústavy. Východisko k riešeniu vzťahov s Českou republikou Kresťansko-demokratické hnutie vidí v uzavretí zmluvy medzi Sloven-

skou republikou a Českou republikou. Z toho dôvodu podporuje predložené uznesenie, teda tlač 142, avšak s týmto pozmeňujúcim návrhom: Na strane 2 tretí riadok namiesto "o vybudovaní" použiť termín "o pretvorení", čiže o pretvorení spoločného štátneho útvaru. Na strane 2 v ods. l vo štvrtom riadku vynechať slová "na federálnom princípe". Preštylizovať bod C ods. l nasledovne: "Za ústavnoprávne možný postup ďalšieho dotvorenia slovenskej štátnosti považuje prijatie Ústavy Slovenskej republiky. " Tam vypadlo slovo "ústavy". Ďalej nasleduje: "Za základ budúceho riešenia vzájomných vzťahov považuje zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a ústavu spoločného štátu". To znamená, že v treťom riadku sa vyčiarkne "vo federácii" a v poslednom riadku sa vyčiarkne "a federálnou ústavou". V bode C ods. 2 namiesto bodky na záver vety bude čiarka a vloží sa "ako suverénneho štátu" - návrh Ústavy Slovenskej republiky, ako suverénneho štátu.

Uvedenými úpravami sa dosiahne, že naším uznesením nebude prejudikovaná forma spoločného štátu, nakoľko táto vyplynie až z obsahu zmluvy, z výsledkov rokovania medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou, ako aj z výsledkov všenárodnej diskusie. Podlá nášho názoru by nebolo korektné, aby sa terajším naším uznesením, bez poznania výsledkov všenárodnej diskusie, prejudikovala forma usporiadania vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. Slovo má pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Vážený pán podpredseda, vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

dovoľte mi niekoľko vecných poznámok k uzneseniu, ktoré je navrhované, ale súčasne aj všeobecných poznámok. Myslím, že by sme naozaj mali takéto uznesenia dostávať včaššie, vecne k nim diskutovať aj vo výboroch, a mali by sme mat väčší časový priestor aj na uváženie jednotlivých stanovísk, ktoré potom k nemu zaujmeme. /Potlesk. / Myslím, že uznesenie by malo obsahovať niekoľko ďalších možno drobností, ale z hľadiska jeho funkčnosti dôležitých vecí.

Po prvé treba konštatovať, že komisia, ktorá bola menovaná Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a vlády, ktorá pracovala pod vedením pána prof. Planka, vlastne splnila svoju funkciu a skončila svoju činnosť. To sme doteraz vlastne nikde nevyslovili. Domnievam sa, že táto komisia spracovala dva návrhy variantného riešenia Ústavy Slovenskej republiky, a jej činnosť treba nejakým spôsobom ukončiť. Ďalej je potrebné oficiálne ustanoviť alebo vymenovať novú komisiu, ktorá bude pracovať pod vedením pána predsedu. Verím, že pán predseda si nájde čas a naozaj tú komisiu povedie, pretože zatiaľ sa zúčastnil jej zasadnutia len naposledy, a myslím, že to bol šťastný krok, pretože sme určitý postup našli.

Ďalej sa domnievam, že treba menovať a tu zverejniť komisiu alebo skupinu expertov, ktorá bude pomáhať pri spracovaní spoločného textu ústavy. Ide o to, že v komisii, ktorá zatiaľ pracuje len na návrh klubov, a nebola teda oficiálne - myslím dekrétmi - ustanovená, sú len traja právnici. Ne-

robme si ilúzie, že nám postačí nejaká informovanosť zvonku. Naviac sa domnievam, že aj vy všetci budete pracovať na príprave ústavy akonáhle bude text predložený a nepochybne budete mať záujem s niekým konzultovať, radiť sa. Táto komisia expertov by mohla byt k dispozícii aj k takejto činnosti.

Domnievam sa, že uznesenie by malo obsahovať tiež úlohu o tom, že bude vypracovaná správa o súčasnom stave prípravy ústavy. Vecí si treba uvedomiť, že je pripravených 7 variantov návrhov ústavy. Pána predsedu by som trošku poopravil, pretože komisia pod vedením prof. Planka vlastne urobila dva návrhy. Som predsedčený tiež o tom, že tie návrhy nepoznáte, že ste nemali možnosť študovať texty týchto ústav, pričom už teraz sa nám ukladá, teda komisii, aby pracovala na jednotnom spoločnom návrhu. Preto si myslím, že je potrebné k doterajšiemu stavu uviesť niekoľko poznámok.

Už som povedal, že v Slovenskej republike je v súčasnom období spracovaných, a teda Slovenskej národnej rade predložených 7 variantov návrhov Ústavy Slovenskej republiky. Z nich návrh ústavy Slovenskej národnej strany a návrh poslanca Brňáka, čiastočne i návrh Kresťansko-demokratického hnutia vychádzajú z predpokladu, že Slovenská republika bude mat samostatné postavenie. Citované návrhy obsahujú v tomto zmysle i výstavbu orgánov Slovenskej republiky, ako napríklad, že hlava štátu má byt prezident, existencia republikových ozbrojených síl, ratifikácia medzinárodných zmlúv na úrovni republík a podobne. Rovnako rozdiely spočívajú v tom, že návrh skupiny poslancov Verejnosti proti násiliu - myslím, že ako prvý je uvedený pán poslanec Čečetka - predpokladá, že kompetencie budú rozdelené až vo federálnej ústave, teda prístup deľby kompetencií by bol nie zdola, ale zhora. To sú, podlá mňa, dosť vážne filozofické rozdiely a prístupy.

Ale chcem počiarknuť spoločné črty. Všetkých 7 návrhov obsahuje celý rad naozaj spoločných znakov. Tieto sú dané jednak systematikou jednotlivých návrhov ústavy, ale tiež obsahom jednotlivých hláv. Za spoločné možno považovať úpravu základných práv a slobôd občanov, základných ustanovení, pričom všetky vychádzajú z princípu suverenity ľudu a zásady deľby moci. Všetky dávajú odpoveď na otázku charakteru štátu, teda mám na mysli úpravu správnych orgánov, pluralitu vlastníckych vzťahov, princíp ústavnosti, rovnoprávnosť občanov, sociálny, humánny a právny charakter štátu. Väčšina z týchto 7 návrhov tiež predpokladá fungovanie trhového mechanizmu, všetky predpokladajú temer zhodnú úpravu otázok fungovania zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Vychádzajú z parlamentného systému formy vlády, ako i potreby inštitucionalizovať nezávislú kontrolu orientovanú najmä na štátny rozpočet, pričom všetky tiež predpokladajú existenciu samosprávnych orgánov a myslím, že z toho možno odvodiť, že aj dvojstupňový systém v oblasti štátnej správy.

Zhodné znaky sú dané predovšetkým tým, že tak ústava KDH, čiastočne SNS, ale i návrh skupiny poslancov za VPN a čiastočne i návrh skupiny poslancov Za demokratické Slovensko vychádzajú z návrhu ústavy, ktorý bol vypracovaný komisiou pre prípravu ústavy, ktorá bola menovaná Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a vlády. V súčasnom období je snaha všetkých politických zoskupení v Slovenskej národnej rade dopracovať sa k jednotnému návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Túto snahu nemožno poprieť a uprieť žiadnemu zoskupeniu, i keď sú rozdielne názory na to, čo obsahovo sa dá zoskupiť do jedného návrhu. Pokus o spracovanie takéhoto návrhu komisia už uskutočnila. Pán predseda nás informoval, že sa na budúcom zasadnutí, teda v pondelok, mienime zaoberať dokonca už konkrétne prvými tromi hlavami ústavy. Ide však iba o prvý variant, ktorý obsahuje výber z najvhodnejších riešení výstavby orgánov Slovenskej republiky z jednotlivých predložených návrhov. Sme tej mienky, že snahu o zjednotenie

stanovísk obsiahnutých v jednotlivých návrhoch ústavy treba podporiť. Preto si myslím, že predložené uznesenie je potrebné prijať, len neviem, či nám stačí čas na to, aby sme doriešili niektoré zásadné veci.

Slovenskú republiku treba budovať, podlá mojej mienky, na princípe suverenity národnej politiky, pluralitnej parlamentej demokracie, rešpektovania základných práv a slobôd občanov a vôbec všeľudských občianskych hodnôt, vyváženosti vzťahov medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou so zakotvením mechanizmov vzájomného vplyvu medzi nimi a na princípe dôsledného posilňovania samosprávy na miestnej úrovni. Pravda, v súčasnosti pri prijímaní tohto uznesenia vlastne stojíme v období, kedy vieme, aké sú základné výsledky dohovorov v Kroměříži. Mne sú niektoré otázky nejasné. Ak sa teda komisii ukladá spracovať zmluvu tak, ako je to uvedené v bode 3 písm. C, je potrebné naozaj si vyjasniť niektoré otázky, ktoré by som tu povedal. Má ísť o zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou alebo len medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou? Kladiem túto otázku preto, lebo uznesenie je jednoznačné. Pán predseda raz povedal, že by to mohla byt zmluva medzi republikami, potom už hovoril o orgánoch, pán poslanec Chmelo hovoril výlučne o zmluve medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Treba, aby sme si túto otázku ujasnili, a keď už komisii niečo uložíme, aby bolo jasné, na čom má pracovat.

Ďalej sa pýtam, či Federálne zhromaždenie bude viazané touto zmluvou, alebo ju bude môcť meniť. Bude zmluva schvaľovaná v Slovenskej národnej rade, alebo stačí, keď sa dohodnú obidve predsedníctva, politické reprezentácie príjmu nejakú zmluvu, ktorú zoberieme len na vedomie? A budeme ju schvaľovať vo forme uznesenia, alebo ju budeme schvaľovať procedúrou - povedzme - ako ústavný zákon? Bude zmluva bez zmeny inkorporovaná do ústavy? Je možné dosiahnuť už teraz

také záruky, aby zmluva sa premietla tak, ako to včera povedal pán prezident, že by sa mala premietnuť do preambule, alebo do prvých častí ústavy? Zatiaľ naše skúsenosti sú také - zase ti to povedzme úprimne, otvorene - túto otázku treba dohodnúť, pretože pri schvaľovaní Listiny základných práv a slobôd sme takisto mali určité dohody, a napriek tomu druhá strana išla nad rámec toho, čo sme predpokladali.

Ďalej nie je predpoklad, a zatiaľ v právnej úprave nemáme vytvorený priestor, aby ústava mohla byt ratifikovaná. Ak pán predseda vysvetlil určitý postoj k tomu, dovolím si povedať, že v čase, keď prijme ústavu Federálne zhromaždenie, aj keď by táto ústava obsahovala princíp ratifikácie, ústava nebude účinná a toto ustanovenie vlastne ešte nebude záväzné. Preto si kladiem otázku, na akom princípe bude ratifikácia sama osebe možná.

Ďalej treba domyslieť, skutočne domyslieť v dobrom slova zmysle, čo, ak v jednej z národných rád z nejakého dôvodu k ratifikácii nepríde. Toto všetko treba riešiť osobitným zákonným spôsobom. Aj keď rokovania ohľadne prijatia ústavného zákona o prijímaní ústavy sú zatiaľ neúspešné v tom zmysle, že zrejme česká strana odmieta takýto prístup, domnievam sa, že tieto otázky treba určitým spôsobom upraviť tak, aby zákonodarné zbory mali istotu, že ich vôľa prejavená v zmluve bude naozaj dôsledne rešpektovaná, a teda takýto prístup môže vytvoriť aj určité pevné základy pre budúci zväzok. Ak to nebude, som presvedčený, že budú ďalej existovať určité problémy. Preto si myslím, že nemusí to byt ústavný zákon, ale predsa by len bolo záhodné po zvážení týchto otázok, alebo po hľadaní odpovede na tieto otázky rokovať ešte o možnosti prijať zákon, ktorý tieto otázky vyrieši, teda ktorý povie, že zmluvou uzavretou medzi obidvoma republikami je Federálne zhromaždenie viazané, na jej báze vypracuje ústavu, a tá bude ratifikovaná. Tým máme otvorené dvere, a myslím si, že táto cesta by mohla byť schodná.

K samotnému uzneseniu už sa tu povedalo viacero pripomienok. S pripomienkami k bodu C vcelku súhlasím, ale celý bod treba poslovenčiť. Bode C hovorí "Slovenská národná rada prijíma" - v bode 2 "poveruje komisiu". To treba dať do logickej stavby jednotlivých viet. Niektoré pripomienky za náš klub vyjadril pán poslanec Bárány, súhlasím s ním. Nerozumel som celkom dobre pripomienke pána poslanca Haťapku, ktorý navrhol upraviť písm. C bod 2. Tlmočili ste názor klubu poslancov KDH, rešpektujem to, len by som prosil, aby sme si to ujasnili. Predstavitelia KDH sa zúčastnili rokovania v Kroměříži, a mne z tých rokovaní, z kusých informácií, ktoré mám z tlače, prípadne z osobného rokovania s niektorými účastníkmi, vyplynulo, že sa tam súhlasilo s federáciou, a vy to navrhujete upraviť ako suverénny štát. Ide mi len o to, vysvetliť si dôvod tejto úpravy. Ináč sa domnievam, že treba vypustiť poslednú vetu v bode 4, a predsa len zvážiť, či postačilo, že deklarácia o suverenite bola daná k dispozícii klubom s úlohou, že sa mali vysloviť, či ju navrhujú prerokovať alebo nie, či predsa len netreba, aby výbory dali k tomu pripomienky, ktoré by komisia využila pri spracúvaní jednotného návrhu ústavy.

To je všetko. Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpreseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Slovo má pán poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslanec Cyril Ivan;

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená vláda,

vážení páni poslanci,

vážený slovenský národ, v histórii tak tažko a často skúšaný,

rokujeme o historickom akte - o deklarácii, o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V svetových dejinách sa môže hovoriť len o tých národoch, ktoré tvoria vlastný štát, lebo len takýto útvar môže byt obrazom občianskej slobody. Vytvorenie samostatného štátu je najreálnejšou a najprirodzenejšou vecou, ku ktorej smerujú všetky národy. V súčasnosti nám je to úplne jasné, keď sa dozvedáme o činnosti pobaltských republík, o činnosti ázijských republík, o dianí v Juhoslávii. Tieto národy sa neboja vyhrážok ani umelých strašiakov. Doteraz je najúčelnejším prostriedkom hovoriť o samostatnom štáte na umožnenie života a rozvoja národa v určitom geopolitickom prostredí. Akým právom sa toto občianske štátne právo odvádza od Slovákov rôznymi obštrukciami, aby sa vzdali prostriedkov, ktoré ostatné národy nerušene využívajú a sú rozhodnuté využívať? Zásluhou rôznych tendencií a najmä masmédií v súčasnosti takmer denne počúvané o údajnej izolácii, do ktorej by sme sa dostali vyhlásením vlastného štátu. Podlá tejto šírenej demagógie v hlbokej izolácii žijú už niekoľko storočí tie národy, ktoré majú svoj štát, ako sú Nemci, Angličania, Francúzi, Japonci, Taliani, Egypťania. Život nás presviedča o opaku, že z izolácie sa možno vymaniť práve tým spôsobom, že slovenský národ sa stane subjektom medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, že sa stane rovnoprávnym partnerom iných národov. To sa môže stať jedine vtedy, ak bude mat politickú a hospodársku samostatnosť, a bude rozhodovať o sebe vytvorením vlastného štátu. Je to prostriedok, ktorý národu umožní a zabezpečí zreteľné definovanie svojich vnútorných i vonkajších vzťahov.

Teórie o izolácii, degradácii a hazarde sú neopodstatnené a falošné. Hazardné je túto závažnú otázku brat z rúk

národa, hovoriť zaň v rôznych kaštieľoch a narýchlo to posúvať poslancom. Z praxe i zo školských lavíc vieme, že dejiny sú neúprosné, a vždy tvrdo trestajú každý priestupok, každý omyl. Najväčším omylom národa je vzdať sa dobrovoľne alebo na základe dezinformácii svojho posvätného práva, práva na samostatný štát, práva na slobodu vlastného rozhodovania, práva na historickú existenciu. Samostatné Slovensko má, a už aj malo svoje miesto v svetovej spoločnosti národov, i v Európe. Za vytváranie umelých priekop, prekážok, dezinformácií, vážený poslanci, nás slovenský národ raz bude brat na zodpovednosť. Uvažujme o tom. Našťastie v histórii platí pravidlo, že Boh vždy zabránil krivde a tejto pravde slovenský národ verí.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Slovo má pán poslanec Sládek. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec V. Sládek;

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

i

chcel by som sa zmieniť iba o jednom aspekte, ktorý tu bol aj teraz spomenutý, a to je záujem národa na prijatí textu deklarácie. Ako prví predložili Slovenskej národnej rade návrh Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska istí predstavitelia Matice slovenskej. Autoritatívne žiadajú jeho schválenie. Po druhom memoranda sa však konečne verejne prihlásili k tomu, čo doteraz robili pod rúškom zvrhovanosti, že im nejde o zvrchovanosť Slovenskej republiky v rámci spoločného štátu, ale o samostatný štát. Budem cito-

vať Maticu slovenskú, ktorá vo svojom druhom memorande vyzvala všetkých občanov Slovenskej republiky, aby zjednotili svoje sily v zápase o suverénnu a samostatnú Slovenskú republiku. Teda na rozdiel od všetkých svojich doterajších vystúpení Matica slovenská aspoň deklaratívne vystupovala doteraz za spoločný štát Slovákov a Čechov, teraz sa ale prvý raz nahlas a verejne vyslovila za samostatný slovenský štát. Chcel by som pri tejto príležitosti predniesť niekoľko poznámok.

Poznámka prvá: Matica slovenská požíva na verejnosti autoritu ako celonárodná organizácia. Ako však môže reprezentovať celý národ, keď sa stavia proti jeho štyrom pätinám, ktoré si želajú žiť v spoločnom štáte s Českou republikou? Je všetkých týchto 80 % Slovákov, ktorí si želajú pokojný život v spravodlivo usporiadanom spoločnom štáte, zradcami národa, ako sa nás niektorí publicisti pokúšajú presvedčiť?

Poznámka druhá: Kto je autorom druhého memoranda? Tých 4 000 ľudí, ktorí stáli na námestí v Martine? Oni hovoria v mene celého národa? Alebo tí, ktorí memorandum koncipovali? Bol to výbor Matice? Jeho predsedníctvo? Vyjadruje názor, že najlepším riešením budúcej existencie slovenského národa je rozbitie štátu navzdory všetkým 250 tisíc členom Matice? Alebo medzi členmi Matice sú aj starí členovia a potomkovia zakladajúcich členov, ktorí najlepšie poznajú jej zrod, ciele a cesty? Som presvedčený, že medzi členmi Matice je dosť takých, možno väčšina, ktorí chcú rozvíjať slovenskú kultúru bez nepriateľstva k Čechom a českej kultúre, veď toto tvorí jednu z historických podstát existencie Matice slovenskej.

Poznámka tretia: Matica sa sama označuje ako nadpolitická organizácia. Vo svojom druhom memorande sa ale jednoznačne stotožňuje s jedinou politickou silou, ktorá sa na

slovenskej politickej scéne vyslovila za samostatný štát - so Slovenskou národnou stranou. Tým ale Matica narušuje svoju historickú podstatu, ktorej sa držala v časoch zlých i dobrých, nebyť priamym účastníkom a aktérom politiky a to práve preto, že vždy chcela slúžiť celému národu.

Poznámka štvrtá: Veľmi si vážim stanovisko Matice a Slovenskej národnej strany. Je aspoň verejne deklarované, a teda čestné, na rozdiel od hnutia Za demokratické Slovensko, ktoré sa ani na rokovaní v Kroměříži nedokázalo jasne vyjadriť, aký má názor na budúce štátoprávne usporiadanie. Prečo sa nechcú alebo nevedia vyjadriť práve tam, kde je to najžiadúcejšie, ba je to priam povinnosťou každého, kto sa považuje za oprávneného sadnúť si za rokovací stôl? Stanovisko, ktoré tu bolo dané pod hybridom spoločné súžitie - bola daná federácia, aj konfederácia - je akýsi akt uplatnenia svojich práv. Je to veľmi široká zmes termínov, neviem si z toho vybrať, čo vlastne chcú, za čím stoja. Kedy chce Hnutie za demokratické Slovensko konečne prezradiť svoje úmysly, či hádam čaká na najčerstvejší prieskum verejnej mienky, aby mohlo zaujať taký postoj, ktorý odradí čo najmenší počet ich súčasných priaznivcov?

Poznámka piata: Pod názvom zvrchovanosť sa v deklarácii skrýva v právnických formuláciách samostatnosť. Vlastná obrana, mena a zahraničná politika sú klasickými atribútmi samostatného štátu. Žiadať zvrchovanosť všetkých zákonov Slovenskej národnej rady na území Slovenska neznamená nič iné iba to, že by na Slovensku neplatil ani jediný zákon Federálneho zhromaždenia, ktoré dnes tvoria kostru nášho demokratického zákonodarstva. Áno, sme všetci za zvrchovanosť Slovenska, veď všetky návrhy ústav Slovenskej republiky sa začínajú preambulou o jej zvrchovanosti, ale je nás 80 %, ktorí si želáme zvrchovanosť Slovenska v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v rámci spoločného štátu,

a nie mimo tohto rámca. Našim heslom, heslom osemdesiatich percent je: "Zvrchovanosť áno, rozbíjanie štátu nie!"

Posledná poznámka: To, čo som pred chvíľou hovoril, je pre nás aj jednou z odpovedi na otázku, aké výhody má spoločný štát. Aké teda má? Spoločný štát znamená utváranie novej spoločnosti a nie jej rozvracanie. Spoločný štát vybudovaný na partnerskom vzťahu znamená umožniť pokojný život 600 000 Slovákom žijúcim v Čechách a 60 000 Čechom žijúcim na Slovensku. Spoločný štát znamená aj spoločný kredit, ktorý má Česko-Slovensko v Európe po nežnej revolúcii. Spoločný štát znamená rýchlejšie prekonávanie problémov pri utváraní prosperujúceho hospodárstva. Spoločný štát znamená väčšiu istotu v strednej Európe, ktorú v dejinách vždy najviac sužovali neisté politické pomery. Spoločný štát znamená spoločný trh v situácii, keď sa trh strednej a východnej Európy rozpadol. Spoločný štát znamená aj zdravú konkurenciu. Je príležitosťou pre nás, Slovákov ukázať, že sme pracovití, schopní, vynaliezaví, dostatočne sebavedomí. Zároveň je aj príležitosťou naučiť sa tomu, čo vie partner lepšie ako my.

Záverom: Je veľmi dobré, že sa veci konečne vyjasňujú. Nejde o zvrchovanosť, tú prijímame všetci. Základná otázka znie: spoločný štát alebo jeho rozbitie? Z tohto dôvodu si 80 % Slovákov musí dať pozor na tých, čo nám hovoria, že najprv musíme mať samostatný štát, a potom sa môžeme spojiť s niekým iným, lebo chcú rozbiť náš spoločný štát. Musíme si preto dávať pozor na tých, čo hovoria - chceme zvrchovanosť, ale pritom pod jej striešku skrývajú samostatnú obranu, menu, zahraničnú politiku, lebo chcú rozbiť spoločný štát. Musíme si preto dávať pozor na tých, čo hovoria - chceme konfederáciu, úniu, lebo veľmi dobre vedia, že najprv by museli utvoriť samostatný štát. Pozor! Chcú rozbiť spoločný štát. Musíme si preto dávať pozor na tých, čo hovoria - chceme, aby Slovensko bolo subjektom medzinárodného práva, lebo vedia, že subjektom medzinárodného práva môže byť iba samo-

statný štát, teda chcú rozbiť spoločný štát. Je nás 80 % a nehovoríme, že vystupujeme za celý národ. Prosíme však aj tých, ktorí hovoria za ostávajúcich 20 %, aby nám nenavrávali, že hovoria v mene celého slovenského národa.

A úplne posledná veta: Som za prijatie predkladaného uznesenia, ale aj za budúce referendum v Slovenskej republiky k otázke štátoprávneho usporiadania.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem poslancovi Sládkovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Tatár.

Poslankyňa G. Kaliská; Vážení prítomní,

budem pomerne stručná. Hovorím za poslanecký klub o piatich poslancoch, okrem dr. Hubu, s ktorým sme to nestihli konzultovať.

V predloženom materiáli sa nič nehovorí o časovom horizonte vzniku Ústavy Slovenskej republiky. Podlá nášho názoru celý materiál je odrazom postupu tvorby zhora nadol a nie naopak, ako tvrdili predvolebné programy mnohých strán. Dokonca v programe Šanca pre Slovensko je aj myšlienka zvrchovaného Slovenska. Preto prosím zástupcov hnutia VPN, aby nám vysvetlili, ako je to možné dosiahnuť vo federatívnom usporiadaní a pri tvorbe federácie zhora. Materiál nič nehovorí o Slovenskej republike ako o subjekte medzinárodného práva. Tak by sme si mali povedať, či chceme alebo nechceme.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP