Neprošlo opravou po digitalizaci !

Pokiaľ ide o výšku členského príspevku, ktorú si určujú samotní členovia komory, predpokladá sa, podobne ako v západoeurópskych štátoch, výrazná diferenciácia resp. úplné odpustenie pre malé firmy pri mnohonásobne vyššom príspevku pre veľké firmy. Keďže práve veľké podniky sú odborne dobre vybavené a často preto nepotrebujú služby komôr, v skutočnosti tak prispievajú na rozvoj drobného a stredného podnikania. Povinné členstvo umožňuje finančnú nezávislosť komôr od štátu. Na druhej strane však niekedy vzniká obava, že by sa z komôr mohli stať byrokratické organizácie. Myslíme si, že princíp demokratickej samosprávy to vylučuje. O činnosti, zameraní, použití prostriedkov rozhodujú výlučne členovia volení z podnikateľskej sféry, a nie platení úradníci, pracovníci v úrade komory, ktorí sú len organizačno-výkonnými orgánmi. Okrem toho povinné členstvo umožňuje vyvarovať sa možnému automatizmu financovania činnosti komory.

Tieto skutočnosti boli známe už pri koncipovaní návrhu zákona. Návrh predložený vláde Slovenskej republiky predpokladal povinné členstvo a z toho aspektu navrhoval široký okruh činnosti komôr. Pri rokovaní vo vláde, ktorú v tom čase viedol pán predseda Mečiar, sa rozhodlo v prospech dobrovoľného členstva, a tento princíp sa premietol aj do § 3. Je teraz na vás, vážené pani poskankyne, vážení páni poslanci, aby ste ako najvyšší zákonodarný orgán rozhodli, ktoré riešenie je racionálnejšie. Argumenty, ktoré som sa pokúsil uviesť, iste hovoria jednoznačne v prospech obligatórneho členstva.

Návrh ďalej predpokladá, že budú vedia seba súbežne existovať komory a zväzy resp. združenia podnikateľov. Prechodom na pluralitný systém demokracie vznikli u nás viaceré podnikateľské asociácie zastrešené koordinačnou radou zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré sú predovšetkým zástupcami podnikateľskej sféry pri dialógu s vládou a od-

bormi - tripartita - no zrejme budú spočiatku vykonávať i niektoré činnosti spadajúce vo vyspelých ekonomikách do pôsobnosti obchodných a hospodárskych komôr. Takéto prekrývanie nemožno považovať za škodlivé, skôr v ňom treba vidieť prvok súťaže, ktorý by mal viest k väčšej výkonnosti a pružnosti komôr. Zákon predpokladá, že vzájomnú deľbu činnosti si komory dohodnú priamo s príslušnými zväzmi.

Jedným zo základných princípov návrhu zákona, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je samostatnosť a demokratickosť činnosti komôr, t. j. vylúčenie možnosti, aby sa komory stali formálnou inštitúciou, ktorá preberá príspevok a nezabezpečuje adekvátne služby podnikateľom. Návrh zabezpečuje plnú nezávislosť komôr od štátu. Pritom každý člen má rovnaké právo bez ohľadu na svoju veľkosť a výšku príspevku. To znamená, že jeden hlas trebárs Východoslovenských železiarní má rovnakú váhu ako hlas malého obchodníka.

Zákon ďalej dôsledne zakotvuje samosprávu a demokratické princípy, keď členská základňa bude mať plné právo usmerňovať a kontrolovať činnosť volených orgánov, ako aj aparát komory. Platí to v plnom rozsahu aj pre regionálne komory.

Vytváranie obchodných a priemyselných komôr v Slovenskej republike je v súlade s legislatívnym programom vlád na realizáciu ekonomickej reformy a s dohodnutými kompetenciami medzi federálnymi a republikovými orgánmi. Zásadné zákonné úpravy zahranično-obchodných vzťahov a určovanie nástrojov zahranično-obchodnej politiky je pri spolupráci s republikovými orgánmi v pôsobnosti federálnych orgánov, no komory v navrhovanom poňatí nespadajú pod tento okruh, keďže sú zamerané na všeobecné podnikanie domácich subjektov, vrátane zahraničného obchodu, na rozdiel výlučne od zahraničného zamerania doterajšej Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Republiky majú vytvárať vlastné organizačné štruktúry pre podnecovanie podnikania. Rovnakým spôsobom sa postu-

puje aj v Českej republike. Predpokladáme, že Česko-slovenská obchodná a priemyselná komora v dnešnej podobe zanikne, a na základe dohody medzi republikovými komorami sa vytvorí na úrovni federácie kvalitatívne nový orgán zameraný najmä na spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a na zabezpečovanie činnosti rozhodcovského súdu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

potreba urýchleného budovania obchodných a priemyselných komôr na podporu podnikania je všeobecne uznávaná a praxou overená. Ako najvhodnejší spôsob možno vidieť zákonnú cestu s uvedenými prvkami rešpektujúcu aj špecifiká Slovenska. Preto si vám dovolím odporúčať, aby ste návrh zákona v tom znení, ako som si vám ho dovolil predložiť, pokiaľ ide o členstvo povinné alebo dobrovoľné, schválili.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi. Prosím spravodajcu pána poslanca Jozefa Prokeša, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,

dostal som sa do situácie, že uvádzateľ povedal všetko, čo som chcel povedať ja, takže dovoľte len stručnú rekapituláciu.

Dnes máme rozhodnúť o ďalšom osude jedného z radu dôležitých tzv. ekonomických zákonov. Tento zákon je však dôležitý aj preto, že je jedným z prvých - a myslím celkom prvých, ktorý prenáša časť povinností a práv štátu na samosprávny orgán, čo je zásadný krok k decentralizácii štátnej moci a k demokratizácii spoločnosti.

Návrh prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady. O potrebe a význame prijatia tohto zákona sa na týchto rokovaniach veľmi podrobne diskutovalo. Preto sa vo svojej spravodajskej správe obmedzím iba na niekoľko, podlá mňa podstatných pripomienok. Všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, vyslovili s predloženým vládnym návrhom zákona súhlas. Uvedené dva výbory návrh zákona neodsúhlasili, pretože pri hlasovaní vo výboroch podlá § 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nezískal návrh nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov príslušných výborov.

V rámci prerozdeľovania kompetencií sa dohodlo, že na úrovni republík sa bude vykonávať tiež zahraničná hospodárska činnosť. Bráni tomu okrem iného aj nedostatočná právna úprava. Hlavným zákonom v tejto oblasti je zákon č. 42/1980 Zb. v znení neskorších úprav, ktorý upravuje postavenie Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ako unitárnej organizácie so sídlom v Prahe a oblastným riaditeľstvom v Bratislave, bez originálnych právomocí.

Navrhovaný zákon o obchodných a priemyselných komorách rešpektuje zmenu podmienok a súčasne sa pokúša priblížiť stavu, aký existuje v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou. Vo vyspelých štátoch majú obchodné komory významné postavenie a fungujú na týchto všeobecných zásadách: sú zria-

dené osobitným zákonom ako verejno-právne inštitúcie, majú v drvivej väčšine prípadov povinné členstvo, sú najsilnejším zoskupením v hospodárskej oblasti, podieľajú sa na odstraňovaní hospodárskej politiky, bránia záujmy podnikateľov, ak treba, aj voči vláde. Ich široký dosah, ako aj fakt, že sú skutočným reprezentantom podnikateľskej sféry, ich odlišuje od rôznych zväzov a združení, ktoré sa zaoberajú otázkami príslušných sektorov.

Snaha prevziať to, čo sa vo svete osvedčilo, a neexperimentovať v oblastiach, ktoré sú už inde vyriešené a dobre fungujú, je v predloženom vládnom návrhu trocha oslabená snahou o zdôraznenie našich špecifík. Z toho potom vyplýva, že stanoveniu úloh tak, ako ich majú komory v zahraničí, nezodpovedá stanovenie podmienok, za ktorých je komora schopná tieto úlohy riešiť - v zahraničí väčšinou povinné členstvo, u nás v tomto návrhu navrhované dobrovoľné, ale ako ste počuli predkladateľa, tiež sa prikláňajú k povinnému členstvu, tiež vládny dohľad, ba až určovanie všetkých vedúcich funkcionárov nie je v súlade s proklamovanou nezávislosťou.

V Českej republike je vypracovaný návrh na zriadenie Českej hospodárskej komory, v ktorom sa počíta s povinným členstvom. Eventuálne schválenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na zásadách dobrovoľného členstva by mohlo viest k neadekvátnemu postaveniu komôr v Českej republike a v Slovenskej republike.

V Bratislave existuje oblastné riaditeľstvo Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktoré by mohlo pripraviť prechod na fungovanie samostatnej Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Z uvedeného, ako aj zo spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady vyplýva, že základným problémom, ktorý je potrebné vyriešiť, je otázka členstva v komore. V tomto bode

sa nedosiahla zhoda názorov ani vo výboroch Slovenskej národnej rady. Časť výborov Slovenskej národnej rady v súlade s predloženým vládnym návrhom podporila princíp dobrovoľného členstva, druhá časť výborov navrhuje zásadnú zmenu v tom smere, že členstvo právnickým a fyzickým osobám, ktoré sú zapísané v podnikovom registri, vznikne zo zákona, teda podporila princíp povinného členstva v komorách. Tu sa žiada ešte pripomenúť, že celý návrh zákona je koncipovaný tak, že členstvo bude povinné. Až po hlasovaní vo vláde sa členstvo v príslušnom paragrafe zmenilo na dobrovoľné. Úlohy sa však primerane k tomu neupravili.

Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o priemyselných a obchodných komorách schváliť, po zvážení pripomienok tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy výborov, ktorú máte rozdanú ako tlač 121a s tým, že sa prikláňam k povinnému členstvu.

K samotnej správe: navrhujem, aby sme an blok prijali nasledovné body tejto správy: l, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 18 s tou úpravou, že odsek 2 podľa bodu 10 sa prečísluje na ods. 3 lebo ináč sa stratí kontinuita, 25, 27, 30, 33, 34, 38, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 49, 50, 51, 52, 54, 55 - tam si v spoločnej správe opravte § 10 ods. l, pri prepisovaní vypadol odsek l, ďalej body 57, 59, 60, 62, 63, 66, 67 a 72.

Ďalej navrhujem an blok neprijať body 8, 23, 24 - tam budem mať pozmeňovací návrh, 28, 35, 36, 37, 39, 40 a 65.

Na samostatné hlasovanie odporúčam bod 9 - odporúčam prijať, bod 31 - tiež odprúčam prijať, bod 32 - odporúčam neprijať, bod 48 - takisto neprijať, bod 61 - odporúčam tiež neprijať - viaže sa na bod 48, takže ak bude prijatý bod 48, mal by byt prijatý aj bod 61, ale odporúčam obidva neprijať, a bod 70, ktorý takisto odporúčam neprijať.

Ďalej prijatím bodu 10 sa vylúčia body 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22 a 53. Prijatím bodu 25 sa vylúči bod 26, bod 30 vylučuje bod 29, prijatie bodu 41 vylučuje bod 42, prijatie bodu 57 vylučuje body 56 a 58, bod 63 vylučuje bod 64, prijatím bodu 67 sa vylučuje prijatie bodov 68 a 69 a prijatím bodu 72 sa vylučuje prijatie bodu 71.

Pán predsedajúci, ak dovolíte, hneď by som predniesol jeden môj pozmeňovací návrh, ktorý je vlastne len upresňujúcim návrhom. Týka sa to bodov 23 a 24, tie som odporučil neprijať, nakoľko mám nasledovný návrh: v § 4 ods. l vypustiť slová "poskytuje im služby", pretože je to definované v § 4 ods. 2 písm. i/. Čiže komora plní úlohy podlá tohto zákona, to "poskytuje im služby" je definované v úlohách.

Ďakujem veľmi pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Prosím, keby zaujal svoje miesto. Do rozpravy, ktorú zároveň týmto otváram, sa zatiaľ písomne prihlásili traja poslanci. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Miroslav Poliak. Pripraví sa pán poslanec Ladislav Pirovits.

Poslanec M. Poliak:

Vážená Slovenská národná rada,

zdá sa, že kľúčovým problémom predkladaného návrhu zákona je naozaj otázka povinného resp. nepovinného členstva. Napriek tomu, že už aj predkladateľ a spravodajca vlastne podporili myšlienku povinného členstva, dovoľte ešte aj mne niekoľko poznámok, ktoré takisto sa budú prihovárať za tento variant. V prípade povinného členstva sa komora stane repre-

zentantom celej podnikateľskej sféry voči štátu i štátnym orgánom, lebo bude reprezentovať celú podnikateľskú sféru, bude moci vystupovať v tom prípade dôslednejšie aj voči štátnym orgánom, ak tieto budú proti podnikateľskej sfére, resp. by mali na ňu negatívny vplyv. Zväzy toto nemôžu zabezpečiť, nakoľko ich poňatie a odborné zameranie ich pre túto funkciu nepredurčuje. Ak bude nepovinné členstvo, komora bude reprezentantom len malej časti podnikateľskej sféry a nebude môcť túto funkciu vykonávať, to znamená, že vláda a štátne orgány nebudú mať zodpovedajúceho partnera, a podnikateľské kruhy budú mať problémy presadzovať záujmy, ktoré sú pre túto oblasť spoločné.

Ak bude povinné členstvo, komora bude finančne nezávislá a bude si môcť svoje záležitosti v zmysle demokraticky prijatých stanov spravovať sama. Obava z toho, že finančné prostriedky nebude možné kontrolovať a usmerňovať ich výdaj, je zbytočná, lebo o činnosti, zameraní, smerovaní výdajov rozhoduje valné zhromaždenie členov a v období medzi zasadaniami predstavenstvo, kde sú okrem výkonného podpredsedu a generálneho tajomníka výlučne členovia z radov podnikateľskej sféry, nie žiadni úradníci alebo členovia štátnych orgánov.

Ďalej pri povinnom členstve budú do komory prispievať veľké aj malé organizácie. Veľké organizácie využívajú komoru pomerne málo, no platia väčšie poplatky ako malé podniky resp. súkromní podnikatelia, ktorí komoru potrebujú prakticky permanentne. Pretože všetci majú rovnaké práva na služby komory, podporujú veľké podniky malé, na čo štát nemusí vynakladať peniaze. Tento faktor je veľmi dôležitý pre rozvoj malých a stredných podnikov.

Celá činnosť a služby uvedené v návrhu sú stavané na povinné členstvo. Ak nebude schválené, činnosť a služby bude potrebné redukovať na úroveň rozsahu organizácie a ich fi-

nančných prostriedkov. Ak bude schválené nepovinné členstvo, nebude Slovenská priemyselná a obchodná komora prijímaná zo strany zahraničných partnerských komôr ako rovnocenný partner. Týmto sa nedosiahne ani kompaktibilita k štátom Európskeho spoločenstva, kde okrem Anglicka je povinné členstvo. Ak sa na túto záležitosť pozeráme z pohľadu 1. januára 1993, t. j. vytvorenia spoločného trhu, do ktorého by sme sa taktiež chceli zapojiť, je schválenie povinného členstva nanajvýš aktuálne.

Český návrh o Českej hospodárskej komore predpokladá povinné členstvo, takže po schválení dobrovoľného členstva v Slovenskej republike príde k nerovnocennému postaveniu komôr v Čechách a na Slovensku. V takom prípade budú slovenské podniky viac využívať služby silnejšej českej komory, nakoľko slovenská komora nebude mat dostatok prostriedkov pre realizáciu všetkých služieb a činností, ktoré sú predpokladané zabezpečovať v rámci povinného členstva.

Ak nebude odsúhlasené povinné členstvo, nebude možné vybudovať regionálne komory, pobočky, prípadne v určitých centrách aj kancelárie, lebo na to nebudú finančné prostriedky, nakoľko komoru nebude nikto dotovať. Týmto sa nedosiahne zásadný zmysel navrhovaného zákona, t. j. vybudovanie systému obchodných a priemyselných komôr, ale len Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory s existujúcimi regionálnymi kanceláriami v Banskej Bystrici a Košiciach, čo odporuje vládnemu návrhu, lebo hovorí o obchodných a priemyselných komorách - v množnom čísle.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pán poslanec Haťapka.

Poslanec L. Pirovits;

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Slovenská národná rada,

sme svedkami vzniku komôr rôzneho druhu, a to jednak na základe zákona o združovaní občanov, a čím ďalej aj na základe osobitných zákonov o komorách. Tieto snahy treba privítať. Zákonom vytvorené už existujúce komory sú advokátska komora a komora komerčných právnikov. Nedávno bol zo strany Slovenskej národnej rady odmietnutý návrh zákona o lekárskych komorách, ktorý v porovnaní s dnes predloženým návrhom zákona o obchodných a priemyselných komorách bol neporovnateľne lepší a lepšie vypracovaný. Napriek skutočnosti, že konštituovanie samostatnej Obchodnej a priemyselnej komory Slovenskej republiky, ktorá by mala zohrať významnú úlohu v rozvoji trhovej ekonomiky, je potrebné a treba privítať, nie je možné si nevšimnúť nedostatky návrhu zákona, ktoré sú podstatné, a zdá sa mi, že sa ich nepodarilo preklenúť ani vo výboroch Slovenskej národnej rady. Tieto nedostatky možno zhrnúť do troch oblasti:

1. Nejasnosti okolo zákonodarnej právomoci republík z hľadiska ústavného rozdelenia kompetencií medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a republikami v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov - článok 16 ústavného zákona o československej federácii v znení noviel.

2. Nejasné formulovanie členstva - dobrovoľné či povinné a zároveň nejasné a nedopracované otázky vnútornej organizácie komory a postavenie ich orgánov. Predovšetkým musíme vychádzať zo skutočnosti, že v českej a Slovenskej Federatívnej Republike pôsobí Československá obchodná a priemyselná komora zriadená zákonom č. 42/1980 Zb. o hospodárskych

stykoch so zahraničím v znení zákonov č. 102/1988 Zb. a č. 113/1990 Zb. Na základe tohoto zákona existuje a pôsobí Oblastné riaditeľstvo Československej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Prípadným schválením tohoto zákona by právne ani fakticky obchodné komory v dnešnej podobe nezanikli, a dokonca ani nepredpokladá ich zánik. Najväčším nedostatkom však je, že návrh zákona napriek uvedenému právnemu stavu neupravuje vôbec vzťah Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a existujúcej Československej obchodnej a priemyselnej komory.

Ďalej z návrhu zákona je síce možné vyvodiť, že sa predpokladá dobrovoľné členstvo, ale celý zákon je koncipovaný v zmysle povinného členstva. Napríklad samotný S 3 je nejasne formulovaný a z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c/ tiež vyplýva povinné členstvo.

Posledný okruh nedostatkov je v oblasti vymedzenia okruhu pôsobnosti komory, v zmysle už horeuvedeného, a vo vnútornej organizácii komory. Koncipovanie orgánov komory je zložité a nejasné. Postavenie predsedu ako orgánu komory, ktorý súčasne je na čele predstavenstva prezídia a komory, je formálne a bez právomoci. Nie je jasne formulované, kto je štatutárnym orgánom komory. Je možné predpokladať z ustanovenia § 10 ods. 3, že ním bude prezídium, ale je ťažko mysliteľné, aby vo všetkých veciach mohol kolektívny orgán konať. Vzhľadom na platnosť právnych úkonov by bolo potrebné bližšie vymedziť subjekty, ktoré v mene komory v určitých veciach môžu konať. Ponechať to na stanovy alebo štatút ako interný predpis je veľmi riskantné, keďže nejde o všeobecne záväzný právny predpis, ktorý pre strany nemusí byť známy. Chýba aj vymedzenie postavenia generálneho tajomníka, a to práve z dôvodu, že v návrhu sa objavuje aj tzv. výkonný podpredseda, atď. Rovnako problematické je postavenie rozhodcovského súdu, jeho rozsah pôsobnosti.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

ako vidno, ide o veľmi dôležité oblasti návrhu zákona, ktoré nie sú doriešené, nepodarilo sa ich doriešiť ani vo výboroch, a nazdávam sa, že vzhľadom na ich hĺbku ani to nepatri orgánom Slovenskej národnej rady. Z uvedených dôvodov návrh zákona navrhujem neprijať.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Haťapka. Poslanec P. Haťapka;

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým podstatným momentom uvedeného návrhu zákona. Myslím, že je dosť obťažné vyjadriť sa k inštitúcii regionálnych, obchodných a priemyselných komôr. Na jednej strane sú to argumenty, ktoré vyžadujú obnoviť túto inštitúciu aspoň v členení, ako bolo pôvodne - Bratislava, Banská Bystrica, Košice, kedy ešte Slovensko nebolo tak spriemyselnené ako dnes. A na druhej strane sú to činnosti, ktoré je výhodnejšie zabezpečovať v záujme slovenského hospodárstva z jedného centra, zo sídla ústredných orgánov štátnej správy resp. ministerstiev a vlády Slovenskej republiky. Nazdávame sa, že navrhovaný zákon by mohol vyhovovať obidvom hľadiskám. Jednak by mohol obnoviť všetky tri komory s pôvodnými obvodmi, i s oprávnením zriaďovať podlá potreby regionálne resp. špecializované komory, pričom Slovenská obchodná a priemyselná komora v Bra-

tislave alebo Obchodná a priemyselná komora v Bratislave by bola prechodne vybavená niektorými celoslovenskými funkciami. Komorám by bola ponechaná možnosť vytvoriť si ústredňu obchodných a priemyselných komôr, na ktorú by potom automaticky prešli tieto celoslovenské funkcie.

Ako jeden z najväčších nedostatkov návrhu zákona je neúplné uplatnenie zákonodarnej kompetencie Slovenskej národnej rady danej ustanovením čl. 16 a čl. 9 ústavného zákona o československej federácii, podlá ktorého zriaďovanie obchodných a priemyselných komôr patri do republikovej kompetencie. Neúplnosť je v tom, že zákon dňom nadobudnutia a účinnosti nepozastavuje činnosť Oblastného riaditeľstva Česko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory v Bratislave, keďže žiadna inštitúcia na území Slovenskej republiky jednak nemôže používať pomenovania obchodná a priemyselná komora, okrem inštitúcii zriadených navrhovaným zákonom, jednak žiadna inštitúcia na území Slovenskej republiky nemôže vykonávať činnosti, ktoré podlá predloženého zákona budú vykonávať obchodné a priemyselné komory.

Takto potom predložený návrh zákona aj dôvodová správa vzbudzuje trochu dojem federalisticky koncipovaného trojuholníka v oblasti, kde federácia pôsobnosť vôbec nemá - Česká obchodná a priemyselná komora, Slovenská obchodná a priemyselná komora a nad nimi Česko-slovenská obchodná a priemyselná komora. Tomu nasvedčuje aj text druhého odseku na strane 4 dôvodovej správy. Pokiaľ ide o vzťah Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na doterajšiu Česko-slovenskú priemyselnú a obchodnú komoru v Prahe, predpokladá sa jej zánik v dnešnej unitárnej podobe, a na základe dohody medzi republikovými komorami sa vytvorí na federálnej úrovni malý orgán - kancelária alebo výbor - zameraný na spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, s ústrednými komorami v zahraničí a na zabezpečenie činnosti rozhodcovského súdu.

Existencia takejto Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nemá oporu v zákone najmenej ako federálna inštitúcia, pretože zákonodarná pôsobnosť vo veci zriaďovania obchodných a priemyselných komôr patri republikovým orgánom, čo by to mohlo v praxi znamenať? Že tento spoločný federálny tzv. malý orgán by bol vybavený tými najdôležitejšími kompetenciami, ktoré musia patriť jedine komorám zriadeným navrhovaným zákonom. To je styk so zahraničím, pokiaľ prichádzajú námety na hospodársku spoluprácu - ponuky a dopyty. A ako je známe, za prvej republiky tento malý orgán všetko, čo bolo zaujímavé, odovzdával predovšetkým záujemcom bližšie, to znamená pražským členom, a o zvyšku potom upovedomoval aj ostatné komory, ktoré potom tieto informácie ponúkali svojim členom. A iste nie je žiadúce, aby sa tento faktický stav obnovil.

Je snáď tiež zaujímavé, že v predloženom materiáli sa vôbec nespomína budova a majetok Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, ktorá zo slovenských komôr mala najväčšiu váhu, a jej budova sa nachádzala na Gorkého ulici č. 4. Z jej aktivít by som pre ilustráciu spomenul založenie vysokej školy obchodnej, kde budovu i zariadenie na Palisádoch darovala štátu, zriadenie, organizovanie každoročného Dunajského veľtrhu, začatie budovania jeho nového areálu - dnešný park kultúry a oddychu.

Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie činnosti komory, mali by sme sa vrátiť k osvedčenému systému z minulosti, to znamená k prirážkam a k príslušnej štátnej dani, ktoré by inkasovali daňové úrady a komorám zúčtovali. Preto by som navrhol v tomto zákone takéto úpravy:

V § 4 - "Dňom nadobudnutia účinnosti zákona prechádza na obchodné a priemyselné komory aj doterajšia činnosť Oblastného riaditeľstva Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave".

V § 16 - finančné zabezpečenie komory riešiť prirážkou k príslušnej štátnej dani, ktorú by inkasovali daňové úrady a komorám zúčtovali.

Toľko k pozmeňovacím návrhom. Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Haťapkovi. Do rozpravy sa prihlásil poslanec Szabó Rezsö.

Poslanec R. Szabó;

Vážené dámy, vážení páni,

predovšetkým by som chcel upresniť ustanovenie spoločnej správy výborov. Druhý odsek znie takto: "Všetky výbory Slovenskej národnej rady prerokovali uvedený návrh zákona v určenej lehote okrem ústavnoprávneho výboru, ktorý ho prerokoval až 12. júna. " V skutočnosti je to tak, že ústavnoprávny výbor tento návrh prerokoval prvýkrát 5. júna, a sedeli sme nad návrhom zákona asi štyri až päť hodín. Snažili sme sa všetky protirečenia a všetky chyby zákona odstrániť. Nepodarilo sa nám to. Potom sme vyčkali, kým sme dostali stanoviská ostatných výborov, aby sme videli, ako sa k zákonu postavili ostatné výbory. Vtedy sme o návrhu zákona rokovali, ak sa nemýlim tri až tri a pol hodiny. Prebrali sme všetky možné alternatívy a prišli sme na to, že tento návrh zákona nie je zrelý na to, aby ho Slovenská národná rada prerokovala. Preto ústavnoprávny výbor mal stanovisko zákon neschváliť. Pán poslanec Pirovits dal taký istý návrh vo svojom mene. Chcel by som to podporiť.

Je to jednoznačné, vyplýva to zo spoločnej správy, že výbory a poslanci sa nevedeli zjednotiť, nedosiahli jednotný názor v otázke členstva v komorách. Časť výborov Slovenskej národnej rady v súlade s predloženým vládnym návrhom podporila princíp dobrovoľného členstva, druhá časť výborov navrhuje zásadnú zmenu v tom smere, že členstvo právnickým a fyzickým osobám, ktoré sú zapísané v podnikovom registri, vznikne zo zákona, to znamená, podporila princíp povinného členstva v komorách. Je to absolútne zásadná otázka. Samotný návrh je vypracovaný tak, že by nebol jednoznačný ani vtedy, keby bolo povinné, ani vtedy, keby bolo dobrovoľné členstvo.

Chcem len poukázať na jeden fakt. Ide o zákon, ktorý má spolu 19 paragrafov, a dostali sme spoločnú správu, kde výbory odporučili 72 zmien. Podlá môjho názoru, keby sme zákon schválili, vlastne by sme prevzali zodpovednosť namiesto vlády. Aj tak sme robili prácu, ktorú mali urobiť vo vláde, a dať nám jednoznačné stanovisko. Neodporúčam, aby sme tento zákon schválili, odporúčam vrátiť ho na prepracovanie.

/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalší sa prihlásil pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

nechcem sa vyjadrovať, či zákon vrátiť alebo nevrátiť, ale myslím si, že rozhodnutie vyjadríme hlasovaním. Mal by som pripomienku k § 2 ods. 2 s tým, že Slovenská obchodná a priemyselná komora by sa mala zriadiť v Martine a nie v Bratislave. To je môj pozmeňujúci návrh. Chcem to zdôvod-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP