Neprošlo opravou po digitalizaci !

aby sa k lustráciám pristúpilo. Aké dôvody nás k tomuto viedli? Pokúsim sa byt stručný, preto budem hovoriť prevažne v tézach.

Ide predovšetkým o rôznosť činnosti bývalej Štátnej bezpečnosti. Táto organizácia sa zaoberala na jednej strane bojom proti vnútornému nepriateľovi a na druhej strane ochranou letiska a atómových elektrární, čiže, vidíme tu ochranu ekonomiky a na druhej strane oprávnene zavrhovanú činnosť voči nepriateľom, odporcom režimu.

Obvinenia, ktoré boli vznesené v posledných dňoch v tlači na podpredsedu Slovenskej národnej rady, myslím, v plnej miere ukázali, čo nás očakáva, ak sa Slovenská národná rada podujme kráčať v tomto prípade po ceste Federálneho zhromaždenia, alebo sa nám vyhlásenie mien spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti na pôde Federálneho zhromaždenia zdá byt nasledovaniahodným príkladom morálnej očisty? Musím povedať, že mne nie.

Rovnaké udalosti spojené v minulých mesiacoch s menami pánov Bartončíka a Budaja sú skôr varovaním pred lustráciami. Preto som rád, že obvineniam, ktoré pán Demikát vzniesol na adresu Ing. Čarnogurského, sa na rozdiel od obvinení vznesených dávnejšie voči spomínaným pánom, sa už tak slepo neverí. Nejde tu o nejakú obhajobu osoby prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady. Strana, ktorú tu zastupujem, k nemu zaujíma negatívne stanovisko bez ohľadu na tieto dokumenty, ktoré sa niekde objavili v poslednej dobe. Preto aj naše hlasovanie dnes, pred chvíľou, o osobe pána Ing. Čarnogurského nebolo motivované týmito zverejňovanými informáciami. To by som veľmi rád zdôraznil.

Neraz sa hovorí o obavách zo zneužívania materiálov Štátnej bezpečnosti na vydieranie v politickom zápase. Tu mám len dve poznámky. Ak bola Štátna bezpečnosť skutočne ta-

ká všemocná, ako sa dnes tvrdí, - neviem, možno bola, - potom vyvstáva otázka, prečo nedokázala zlikvidovať dokumentáciu, ktorú sme dnes po nej zdedili. Odkazy na určité rozdelenia pôsobnosti v rámci rezortu ministerstva vnútra sa mi zdajú byt vyvracaním myšlienky všemocnosti Štátnej bezpečnosti. A tak sa mi javí otázka, či sa nezoaberáme materiálmi, ktoré nám pozostalý vedome odkázal.

Hystéria proti Štátnej bezpečnosti, a to paušálna, dnes sama uľahčuje vydieranie. Preto aj dnes každý, kto bol v minulosti spolupracovníkom bezpečnosti, je oveľa ľahšie vydierateľný, pretože vie, že pripadne zverejnenie tohto faktu by mu skutočne príliš neprospelo.

Som veľmi rád, že už sme dnes počuli na tejto pôde, že ŠtB sama vyrábala agentov, rezidentov, a že tieto dokumenty nemajú dôkaznú hodnotu. Som rád, že sám som toto nemusel tu dnes tvrdiť.

Ďalšia poznámka: Výsledkom lustrácií bude skupina fakticky a snáď aj právne znevýhodnených osôb. Súlad s princípom rovnoprávnosti občanov alebo nesúlad, je tu snáď už do určitej miery jasný. Chcel by som upozorniť, že tu treba oddeliť dve otázky, a to neoprávnené, predovšetkým politicky motivované používanie materiálov Štátnej bezpečnosti, od samotných lustrácií. Osobne sa nazdávam, že lustrácie príliš nevyriešia prvý problém. Vzniká tu však otázka, čo robiť. Je pomerne ľahké vystupovať proti lustráciám, ale je tu aj jasný problém zneužívania týchto dokumentov. Nazdávam sa, že prvou zásadou by tu malo byť dôsledne stíhať využívanie materiálov Štátnej bezpečnosti predovšetkým v politickom zápase, ale aj na iné nezákonné ciele. Chcem však pripomenúť, že to nie je úlohou Slovenskej národnej rady, ale orgánov činných v trestnom konaní. Keď už, tak materiály Štátnej bezpečnosti využívať len pre potreby spravodajských služieb tejto krajiny a v rámci trestného konania. Tu by som odporú-

čal, keď sa bude uvažovať o právnych úpravách, tiež len so súhlasom najvyššieho súdu. Toľkoto k samotným lustráciám.

Chcel by som poprosiť pána kolegu Krajčoviča, aby svoje tvrdenia, že strana, ktorú tu reprezentujem, vlastni materiály Štátnej bezpečnosti, ak môže, podložil aj niečím iným, než vyhlásením pána Demikáta pre tlač a zároveň verím, že táto otázka sa bude riešiť v rámci stíhania neoprávneného používania materiálov Štátnej bezpečnosti, pretože by som bol veľmi nerád, keby ostala v rovine nedokázaného a nevyvrátiteľného tvrdenia. Pretože dokázať, že materiály niekde neboli, je skoro nemožné, a preto by som požadoval, že ti, ktorí tvrdia, že niekde boli, tak urobili.

Na záver opakujem stanovisko strany, ktorú tu reprezentujem, že neodporúčame, aby sa pristúpilo k lustráciám. Nekritizujeme spôsob, ktorý je tu navrhovaný, i keď aj tam by bolo možné uvažovať o mnohých korektúrach, ale ide o negatívne stanovisko k lustráciám ako takým.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Ak som dobre rozumel, pán poslanec, s tým stanoviskom, ktoré bolo rozdané, vaše hnutie, vaša strana nesúhlasí.

Poslanec E. Bárány:

Nesúhlasíme s lustráciami ako takými. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec L. Pirovits;

Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

musím priznať, že nad otázkami lustrácie som dlho uvažoval z rôznych hľadísk, ale vzhľadom na skutočnosť, že sme dennodenne svedkami pokusov o politické znemožnenie, vydieranie a nátlaky, som toho názoru, že aj s týmto problémom sa treba vysporiadať.

Ako to vyplýva zo stanoviska Predsedníctva Slovenskej národnej rady k lustráciám v Slovenskej republike, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča vykonať lustrácie na základe zákona, alternatívne uznesením Slovenskej národnej rady. Nie som presvedčený, že by sa lustrácie mali vykonať na základe zákona. Celá činnosť Štátnej bezpečnosti bola totiž upravená podzákonnými normami. Napríklad vedenie agendy o tajných spolupracovníkoch bolo upravené normou - smernica pre evidenciu, štatistiku a administratívu pri kontrarozviedkovej činnosti, A-oper-II-J, vydaná rozkazom ministra vnútra ČSSR číslo 4 z roku 1978. Ďalšou podzákonnou normou bola smernica pre prácu so spolupracovníkmi kontrarozviedky.

Nie som za to, aby činnosť resp. vzťahy upravené podzákonnými normami boli dnes riešené zákonom. Podlá môjho názoru zákon o lustráciách ohľadom vierohodnosti zaznamenaných skutočností by veľa nevyriešil. Predmetom a pomôckou spôsobu vykonania lustrácie budú práve tieto citované smernice, ktoré určili postup pri evidencii, štatistike a administratíve, ako aj celej práce spolupracovníkov kontrarozviedky. Podlá

x

článku 48 a 49 smernice pre prácu so spolupracovníkmi kontrarozviedky existovali napríklad takéto doklady a úkony: ná-

vrh na získanie tajného spolupracovníka schválený náčelníkom kontrarozviedky, ďalej záznam o priebehu viazacieho aktu so stručným zhodnotením priebehu rozhovoru a s uvedením prvej úlohy, ktorú tajnému spolupracovníkovi uložili, ďalej registrácia tajného spolupracovníka podlá citovanej smernice. Je teda malá pravdepodobnosť o neexistencii dôkazov o tajnej spolupráci.

Ďalej vznikajú určité pochybnosti ohľadom kompetencie Slovenskej národnej rady na vydanie zákona o spôsobe lustrácií. Zákon by sa mal obmedziť iba na rozsah lustrácie. Podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 102 z roku 1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva ustanovuje vláda ČSSR. Podlá § 2 písm. c/ vládneho nariadenia ČSSR č. 149 z roku 1971 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva, v záujme obrany a bezpečnosti ČSSR je nevyhnutné utajovať určené formy a metódy práce odborových zložiek Zboru národnej bezpečnosti. Materiály Štátnej bezpečnosti tvoria skutočnosti, ktoré spadajú do kompetencie Federálneho ministerstva vnútra. Dokonca podlá § 3 ods. 3 zákona č. 102 do zoznamov z odboru Federálneho ministerstva vnútra a Federálneho ministerstva národnej obrany nie je možné ani nazerať bez súhlasu týchto orgánov.

V súvislosti so súdnou ochranou by som chcel pripomenúť, že možnosť súdnej ochrany je daná, a to bez ohľadu na to, či to zvýrazňujeme alebo nie. O aké formy súdnej ochrany tu ide? Predovšetkým o určenie, že dotyčný nebol tajným spolupracovníkom. Ďalej je tu možnosť podania žaloby na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka, ďalej trestné oznámenie o ohováraní. V obidvoch prípadoch tu však musí byt dokázaný určitý škodlivý následok a príčinná súvislosť. Ďalej možnosť podania trestného oznámenia na známeho alebo neznámeho páchateľa za zneužitie právomoci verejného činiteľa, ak by boli záznamy nepravdivé a nehodnoverné. Treba tiež

poznamenať, že zverejňovanie výsledkov lustrácii by bolo možné iba na základe odtajnenia týchto skutočností, to znamená na základe rozhodnutia príslušného orgánu o oslobodení od mlčanlivosti. Mlčanlivosťou sú viazaní aj príslušníci bývalej Štátnej bezpečnosti. Znamená to, že akékoľvek zverejňovanie skutočností súvisiacich s materiálmi štátnej bezpečnosti bez uvedeného postupu je trestné, a to aj bez existencie zákona o lustrácii.

Na základe uvedeného dovoľujem si dať do pozornosti určitý možný postup. Slovenská národná rada má rozhodnúť alebo nerozhodnúť uznesením o vykonaní lustrácií, určiť okruh subjektov podliehajúcich lustrácii - poslanci, vláda atď. - a určiť rozsah lustrácií vo vzťahu kategórie spolupracovníkov - tajní spolupracovníci, príslušníci Štátnej bezpečnosti, agent, rezident atď. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady má navrhnúť komisiu na vykonanie lustrácie podlá zásady predstaviteľov jednotlivých politických strán. Súčasne v zmysle § 9 ods. l zákona č. 102 určiť osoby pre styk so štátnym tajomstvom, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v zmysle § 13 citovaného zákona, požiadať Federálne ministerstvo vnútra o sprístupnenie registra zväzkov a všetkých materiálov pre členov komisie. Po vykonaní lustrácií prijať uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o odtajnení skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva, t. j. zbaviť mlčanlivosti poslancov vo vzťahu k ostatným poslancom, prípadne odtajniť skutočnosti vo vzťahu k verejnosti, teda zverejniť mená tajných spolupracovníkov resp. príslušníkov Štátnej bezpečnosti, pokiaľ vykonávajú svoje funkcie. Toľko o lustráciách, čo je iba jeden fakt, ktorý determinuje postavenie a správanie sa poslancov. Ale zmienil by som sa o niektorých otázkach, čo sa týka postavenia poslancov komplexne.

V čase otvorenia otázky lustrácií na pôde nášho parlamentu Verejnosť proti násiliu sa už zaoberala otázkami lust-

rácií, jej kladmi, ako aj nedostatkami. Nehovorili sme o lustrácii iba vo vzťahu k spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti, ale zaoberali sa aj otázkami postavenia ústavných činiteľov, a najmä poslancov v širších súvislostiach. Dospeli sme k záveru, že je potrebné vychádzať predovšetkým zo zásad, ktoré podmieňujú spôsobilosť resp. nespôsobilosť výkonu funkcie ústavného činiteľa. Ide o určité etické a morálnopolilické zásady, ktorým v dnešných podmienkach by ústavní činitelia mali vyhovieť. Tieto zásady už skupina poslancov podala predsedníctvu, aby sa posúdili vo výboroch. V ďalšej časti tohoto materiálu sme sa zaoberali určitými základnými pravidlami uskutočnenia lustrácie.

Zároveň sme dospeli k záveru, že vzhľadom na dnešný stav v parlamente bude treba prijať určité pravidlá výkonu funkcie poslanca. Tieto pravidlá by mohli byt zakomponované do zákona Slovenskej národnej rady číslo 45 z roku 1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, ktorý v dnešnej dobe, vzhľadom na niektoré jeho prežité a neúčinné ustanovenia, vyžaduje urýchlenú novelizáciu. Odporúčame zaviesť napríklad takéto pravidlá výkonu funkcie poslanca: Každý člen musí presne oznámiť svoje povolanie, vrátane osôb, firiem, inštitúcií alebo zväzov, pre ktoré je profesionálne činný. To isté sa vzťahuje na neplatenú činnosť, ako člen predstavenstva, dozornej rady, správnej rady alebo iného orgánu spoločnosti, družstva, štátneho podniku alebo niektorej z iných právnych foriem podnikov, alebo ako správca. Nejde o to nevykonávať túto činnosť. Príslušníci poradcovského povolania musia oznámiť druh poradcovstva. Tieto údaje sa vhodnou formou uverejnia. Členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady oznamujú aj každú honorovanú vedľajšiu činnosť.

Každý člen Slovenskej národnej rady zaoberajúci sa profesionálne alebo na základe honoráru vecou, ktorá sa má prerokovať vo výbore Slovenskej národnej rady, musí ako člen tohoto výboru oznámiť pred prerokovaním veci svoje záväzky

a záujmové spojenia, pokiaľ to nie je zrejmé z oznámení podlá bodu jedna, ako som uviedol.

Záverom tento materiál dáva odpovedí na otázky, ktoré ústavné zákony, zákony je potrebné novelizovať ku komplexnému vysporiadaniu postavenia ústavných činiteľov. Uplatnenie uvedených zásad predovšetkým vyžaduje: Po prvé - uskutočniť lustrácie z dôvodu vedomej spolupráce so Štátnou bezpečnosťou a prípadne upraviť zánik mandátu poslanca z dôvodu takejto spolupráce. Po druhé - novelizovať ústavný zákon číslo 143 z roku 1968 Zb. o československej federácii, najmä jeho články 113 a 125 ohľadom rozšírenia okruhu nezlučiteľnosti funkcie poslanca a člena vlády Slovenskej republiky. Po tretie - vychádzajúc z článku 103 ods. 3 ústavného zákona číslo 143 novelizovať zákon Slovenskej národnej rady číslo 80 z roku 1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Po štvrté - novelizovať zákon Slovenskej národnej rady číslo 45 z roku 1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady.

Som toho názoru, že otázku postavenia ústavných činiteľov, opakujem, otázku postavenia ústavných činiteľov a nie otázku lustrácií, je potrebné riešiť komplexne, korektne a právne a vzhľadom aj na ďalšie obdobie. Očakávame preto vašu poslaneckú iniciatívu pri uskutočňovaní týchto zmien, keďže ide o oblasť, ktorá má byt vyriešená poslancami alebo za podpory poslancov, ktorí súčasne berú na seba aj určitú morálnu zodpovednosť za vyriešenie a zvládnutie tohoto problému.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Dovolil by som si faktickú poznámku k jeho vystúpeniu. Máme totiž pred se-

bou stanovisko Predsedníctva Slovenskej národnej rady k lustráciám. Výsledkom tohoto piateho bodu programu by malo byť prijatie akéhosi uznesenia alebo stanoviska celej Slovenskej národnej rady k tomuto problému. Pán Pirovits veľmi komplexne posúdil celú túto problematiku, teraz len neviem, nakoľko to, čo povedal, môžeme premietnuť do tohoto stanoviska, kým pán Bárány povedal jednoznačne, že Strana demokratickej lavice bude proti tomuto stanovisku, nakoľko nesúhlasí s lustráciami. Chcel by som ďalších diskutujúcich požiadať, aby nejako konkretizovali svoj súhlas, prípadne nesúhlas, a aby sa vyjadrili i k alternatívnym návrhom, ktoré v tomto stanovisku sú, pretože po ňom, na záver, budeme rozhodovať, či sa s ním stotožníme lebo nie.

Teraz vystúpi pán poslanec Ivan Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

o lustráciách sme už každý jeden z nás, myslím si, predebatovali veľa hodín, veľa sme toho prečítali, takže si myslím, že každý jeden má už svoj vyhranený názor. Preto sa nebudem nejak rozširovať o optike na tento problém. Ak dovolíte, oboznámim vás so stanoviskom poslaneckého klubu HZDS k lustráciám v Slovenskej republike. Bude to v tých intenciách, ako naznačil pán podpredseda Klepáč.

Naše návrhy sú: v lustračnej komisii navrhujeme zastúpenie každej strany a hnutia. Ďalej - lustrovať kategórie spolupracovníkov rezident, agent a majiteľ konšpiračného bytu. Umožniť komisii prístup k orginálnym materiálom v celom

rozsahu. Zverejniť mená všetkých, ktorých lustrácia bola pozitívna. Zverejniť zoznam všetkých spolupracovníkov ŠtB uvedených kategórii, ktorí pracovali na vnútornom nepriateľovi. Lustrácie dotknutých osôb urobiť v rozsahu uvedenom v materiáli Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi Ľuptákovi. Prosím ho, keby tie podklady mohol písomne odovzdať buď pánovi Ftáčnikovi alebo Javorskému, ktorí sú takými kvázi spravodajcami k tomuto stanovisku. Ďalej vystúpi pán poslanec Sládek. Pripraví sa pán poslanec Žingor.

Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

som Vladimír Sládek, bol som zvolený za Verejnosť proti násiliu. Chcel by som povedať, že nehovorím oficiálne stanovisko hnutia, ktoré tu zastupujem, je to skôr moje osobné stanovisko. Bude možno trošku kostrbaté, ale prosím o ospravedlnenie, som veľmi prekvapený, že som ostal v Predsedníctve Slovenskej národnej rady.

V tejto otázke, ktorá je, podlá mňa, veľmi zložitá, podliehať ilúziám, že zložitý problém možno vyriešiť jednoduchým spôsobom, je neprístojne. Naše rokovanie, ktoré tu vedieme, je už perfídne v tom, že zdržiavaním tohto procesu ešte viac spochybňujeme už aj tak veľmi naštrbený kredit slovenského parlamentu. Vecí dávame najavo, ak by sme sa po-

stavili k tomu tak, ako povedal môj prvý predrečník, že nám nezáleží na tom, či slovenské spoločenstvo aj naďalej bude ovplyvňované bezcharakternými a nemorálnymi ľuďmi. Základným momentom, podlá mňa, ako by sme mali hodnotiť činnosť bývalej Štátnej bezpečnosti, je jej protizákonnosť. A osobne si myslím, že v žiadnom prípade by sme nemali brat na zodpovednosť iba spolupracovníkov, ale najmä všetkých kmeňových zamestnancov rozviedok a špičkových politických pracovníkov strany, ktorá Štátnu bezpečnosť zriadila. /Potlesk. /

Prečo si myslím, že činnosť Štátnej bezpečnosti bola protizákonná: Mám taký dojem, že nejaký trestný zákon tu platil a vydieranie je v ktoromsi ustanovení Trestného zákona. Budem citovať chvíľku zo smernice, ktorú kolega Pirovits spomenul ako druhú - to je tá A-oper-I/3. Týka sa to motivácie získavania tajných spolupracovníkov. Článok 40 - kompromitujúce skutočnosti - to sú iba časti z týchto článkov. Materiál poznáte, ale aj tak by som si ho dovolil citovať. "Tajný spolupracovník získavaný na základe kompromitujúcich skutočností sa rozhodne na základe vlastného uváženia, či je spolupráca s kontrarozviedkou pre neho výhodnejšia ako dôsledky, ktoré by ho použitím kompromitujúcich skutočností postihli. " Prepáčte, neviem, nikdy som nebol vydieračom, ale myslím si, že takto sa asi vydierači správajú. V článku 41 sa precizuje spôsob kompromitácie vyhliadnutých osôb. Článok 42 hovorí o tom, že ak nedôjde k získaniu tajného spolupracovníka na základe kompromitujúcich skutočností, rozhodne náčelník s príslušnou právomocou, pri rešpektovaní zákonov - neviem, ako a načo sa im tam dostali tieto slová - či a ako budú tieto skutočnosti použité. A článok 43, ktorý považujem za veľmi rozhodujúci - na základe kompromitujúcich skutočností môžu byt získavaní len agenti, v žiadnom prípade však držitelia prepožičaného bytu a rezidenti. Tak rozmýšlajme, asi akým spôsobom členila Štátna bezpečnosť svojich nekmeňových pracovníkov na dve skupiny. Tí tajní spolupracovníci, či to je agent, alebo ja neviem kto - pán minister

vnútra na tejto pôde nie pred veľmi dávnou dobou hovoril o tom, ako boli členení - ale ja vidím dve základné skupiny. Oni verili rezidentom a verili držiteľom prepožičaného bytu. Aj v tých smerniciach sa hovorí, koho preverujú. Nebol preverovaný len držiteľ toho bytu, bola preverovaná jeho rodina, jeho príbuzenstvo, jeho spolupracovníci, a dokonca, myslím si, že aj susedia. Proste je to hrôza, v ktorej sa nevyznám, a dúfam, že sa nikdy v nej nebudem nejako dobre orientovať.

Môj postoj je k tejto veci takýto: Myslím si, že mená osôb, ktoré sa zaoberali touto činnosťou, hovorím o tej druhej kategórii, o tých naozaj preverených, a potom, samozrejme, kmeňových zamestnancoch a aj politických pracovníkoch, ktorí využívali výsledky ich činnosti, nie sú neznáme, a na rozdiel od spolupracovníkov, ktorí sú vedení v nejakých registroch, použitie evidencie nie je nijako spochybniteľné. Takisto si myslím, že vecné členenie vo vnútri rozviedok na prvú, druhú pätnástu a stosedemdesiatutretiu správu je nezmyselné. Oni určite používali, asi tak si to predstavujem, všetky informácie, ktoré pri svojej činnosti - aj pri tej ochrane jadrových elektrární - získali o protištátnych alebo protisocialistických aktivitách, aj keď sa netýkali priamo ich referátu. Myslím si, že minimálne ich posúvali svojmu kolegovi, ktorý bol vecne spôsobilý, aby ich mohol riadne a dôsledne využívať.

Hovorilo sa často - počul som, ako to bolo vo federáli, o nejakých hmotných a vecných výhodách. Myslím si, že to neboli zďaleka hmotné a vecné výhody, ktoré boli tou najvyššou odmenou pre týchto ľudí. Tí ľudia sú svojím spôsobom chorí - ja ich ľutujem, lebo sú chorí, - ale keď sa v tomto parlamente povedia nejaké psychiatrické diagnózy, masmédiá sa do toho veľmi pustia, tak nebudem v tejto veci pokračovat. Ale myslím si, že pocit moci, prevahy a možnosti ovládania, spochybňovania životného osudu čo i len jedného spoluobčana,

to bolo pre nich to, čo chceli mať. Svedectvo o charaktere a úrovni morálky tých, ktorí sa teraz bojovne domáhajú svojich práv, je tým dané. Oni, ktorí po desaťročia upierali svojim spoluobčanom hocičo z týchto práv a robili ich vazalmi svojich neukojených mocenských alebo iných individuálnych alebo skupinových chúťok, ako sa vôbec môžu odvolať? Je to nemorálne, ak sa odvolávajú na listinu ľudských práv. Po prvé - sami a vedome obsah ľudských práv po dlhé desaťročia popierali, a po druhé - myslím si, že dnešná doba, teda posledné dni nám môžu jasne ukázať, že už boli spochybnené a porušené základné ľudské práva na ochranu osobnosti vrcholných politických predstaviteľov nezodpovednými individuálnymi akciami ich politických protivníkov.

Čo sa týka skupiny ľudí, ktorí by mali byť takýmto spôsobom preverovaní, myslím si - mne to nevadí, ak by tu takýto ľudia sedeli - to sa zďaleka netýka členov zákonodarných zborov, ale ďaleko viac anonymných zamestnancov centrálnych orgánov, ktorí svojou činnosťou v súčasnej neprehľadnej politickej situácii môžu ďaleko viac ovplyvniť vedomie spoločnosti, pričom ich osoby sú na rozdiel od poslancov tohto cteného zboru, verejnosti úplne neznáme.

Na záver by som ešte chcel povedať, že rozprava môže trvať nezmyselne dlho, ale takisto ako mám ja svoj zásadný postoj - je vám asi jasné, aký - má ho už určite sformulovaný každý z nás. Zdá sa mi, že stanovisko, ktoré povedal pán kolega Bárány, asi vyplýva z nejakého hlbokého nedorozumenia, lebo tým, že sa snažíme chrániť akúsi čistotu verejného života, chránime aj ich záujmy. To je môj dojem. Myslím si, že sú tu ešte dve vecné otázky, ktoré si považujem za potrebné povedať. Ak chceme urobiť vyšetrovaciu komisiu, zdá sa mi, že by sme mali urobiť nejaké zmeny v rokovacom poriadku, podľa ktorého sa riadime a ktorý je tak funkčný, že vidíme, ako pracujeme. To by asi povedali kolegovia, ktorí sa v tom lepšie vyznajú. Pokiaľ ide o materiál predsedníc-

tva, samozrejme, že som sedel v predsedníctve, keď sa schvaľoval, ale s jednou vecou by som nesúhlasil. Podlá mňa vidím tu nutnosť proces časovo ohraničiť, nedopustiť jeho permanenciu. Ak to neurobíme, nikdy nedosiahneme kľud na politickej scéne a zavedieme akúsi kategóriu dedičného hriechu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ľupták Ivan a potom pán poslanec Fogaš.

Poslanec I. Ľupták:

Dovoľte mi, aby som doplnil jeden bod, ktorý mi vypadol, že otázku lustrácií treba riešiť uznesením Slovenskej národnej rady a nie zákonom. Potom, samozrejme, som myslel, že všetky hnutia a strany zastúpené v parlamente budú v komisii.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Volám sa Fogaš a som za SDĽ. Mám len jednu skutočne kratučkú poznámku.

Pán poslanec Sládek predniesol príspevok, v ktorom sa mi zdá, že kategoricky nemožno súhlasiť s jednou tézou. Ak sme sa totiž raz rozhodli prijať listinu práv a slobôd občanov, podporili sme ju, dokonca sme ju ako Slovenská národná rada iniciovali, nemôžeme predsa vytvoriť priestor pre to, aby sa ľudia, teda občania delili na tých, ktorí sa môžu dovolávať ochrany práv, vrátane odvolania sa, a na tých, ktorí nemôžu. Nie je predsa logické, aby či už

občiansko-právne konanie alebo trestno-právne konanie alebo akékoľvek iné konanie nejako kategorizovalo ľudí, ktorí môžu využívať tieto prostriedky alebo nemôžu. Tým by sme hlboko narušili rovnosť občanov. Je na súdoch, ktoré by posudzovali prípadne odvolania, aby skúmali skutočný stav veci a potom prijali rozhodnutie, ktoré bude, samozrejme, záväzné.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, k tomuto problému sa prevažne vyjadrujú odborníci, právnici. Vyjadril sa k tomu aj pán doktor Sládek. Netrúfam si nejak vyjadriť sa k tomu, lebo som takisto doktor medicíny. Myslím si, že sme si tu vypočuli stanovisko pána podpredsedu Ivana Čarnogurského, ktorého priamo, a veľmi nepekne postihla táto problematika spolupráce s ŠtB, označenia za spolupracovníka ŠtB, vlastne lustrácia, i keď nezákonná lustrácia. V jeho vyjadrení som počul, že ŠtB prakticky mala možnosť vypracovať si materiály na kohokoľvek, kedykoľvek, v akejkoľvek forme. To znamená, že tieto materiály nie sú hodnoverné. Beriem to ako stanovisko človeka, ktorý sa s tým zaoberal do hĺbky, lebo sa ho to z hlbokého srdca dotklo. Tak ho beriem ako odborníka, ktorý skutočne v tomto smere to má preštudované, a beriem to aj tak, že pokiaľ budeme lustrovať, tak budeme lustrovať z nehodnoverných materiálov a môžeme poškodiť človeka trebárs tak, ako bol poškodený pán Čarnogurský.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sládek, potom pán poslanec Strýko.

Poslanec V. Sládek;

Iba veľmi krátko zareagujem na to druhé. Byt profesionálom znamená, že buď som mal byt v minulosti právnikom - a vieme, ako bolo vyučované socialistické právo. Viete sami, pán docent vie, koľko napríklad rímskeho práva sa u nás na právnických fakultách preberalo a ako boli ľudia vyberaní, nechcem sa tým zaoberať. Buď som mal byť agentom alebo som mal byt kmeňovým zamestnancom ŠtB. Inak by som tu mal byt ticho. Prepáčte, to neberiem.

Potom tá listina občianskych práv - nikto nikoho nenúti, aby sa stal poslancom alebo pracovníkom centrálnych orgánov. Prepáčte, neviem, ako sa to spája s listinou ľudských alebo občianskych práv. Dovolil by som si tu urobiť určitú paralelu. Pán minister školstva tu nie je, ale oni urobili smernicu, ako vyberať riaditeľov škôl, a hneď tu boli aj ohlasy, že to je porušenie občianskych práv. V poriadku, porušenie občianskych práv je, podlá mňa to, ak niekto nemôže vykonávať svoju profesiu. Lenže ja ako zubár, ak budem robiť na ambulancii, ak sa nestanem primárom, to ešte neznamená, že sa budem cítiť oklieštený vo svojich občianskych právach. Ktorá škola má nejakú vetvu alebo špecializáciu, kde vychovávajú ľudí s aprobáciou riaditeľ základnej školy? To by som veľmi rád vedel. Ako sú porušené ich ľudské práva? Neberiem to.

/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč:

Faktickú poznámku má pán poslanec Strýko.

Poslanec M Strýko;

Ak dovolíte, krátko sa zmienim o troch veciach, ktoré


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP