Neprošlo opravou po digitalizaci !

však myslím, že by sme nemali rozpravu ukončiť. To je, samozrejme, môj názor.

Predseda SNR F. Mikloško;

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 135 poslancov/

Kto je za ukončenie rozpravy?

/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Plénum rozhodlo, že budeme pokračovať v rozprave. Vyhlasujem prestávku do 14. OO hodiny.

/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní našej schôdze.

Ďalší sa do rozpravy prihlásil poslanec Haťapka. Poslanec P. Haťapka;

Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

som za Kresťansko-demokratické hnutie, ale chcel by som hovoriť aj za tisícky našich diskvalifikovaných občanov, ktorí viem, že nad našimi drobnými spormi, príspevkami a hádkami sa aj dnes ticho smejú.

Niekoľkokrát už z tohoto miesta zazneli poznámky k jednej z neobjasnených udalostí najnovších slovenských dejín, o nezákonne odvlečených našich občanoch do Sovietskeho zväzu, ktoré právom môžeme nazvať bielym miestom v histórii oslobodzovania Československa. Napriek tomu, že istý materiál na túto tému sme pred niekoľkými minútami dostali, chcel by som hovoriť k niektorým skutočnostiam nielen z hľadiska historického faktu, ale predovšetkým preto, že ide o tragédiu tisícov našich ľudí, z ktorých aspoň tí, ktorí prežili a dožili sa dnešných dní, právom žiadajú a očakávajú kúsok spravodlivosti a pozornosti. Vyše 4O rokov sa hovorilo o osudoch odvlečených ľudí do Sovietskeho zväzu iba pošepky, medzi najbližšími. Hlboký pocit strachu celej spoločnosti zabraňoval o tom hovoriť aj medzi priateľmi.

Keď sa o tragédii Slovákov najmä z východného Slovenska začalo verejne hovoriť, a prvé ohlasy boli zverejnené v tlači, televízii a rozhlase, celej akcie sa ujal Helsinský výbor a Konfederácia nezákonne zavlečených do Sovietskeho zväzu v Prešove, kde sa začali nezákonne odvlečení a ich pozostalí organizovať a hlásiť. V Bratislave v Slovenskom helsinskom výbore sa prihlásilo viac ako 3 000 postihnutých, v Prešove to bolo viac ako 1O OOO občanov z východného Slovenska. Prihlasovali sa a opisovali svoje osudy v táboroch Sambore, Kamerovskej a Madaganskej oblasti, vo Ľvove, Kursku Jenakyjeve, Gólové, Majkove, Čerepovci, a inde v celom Sovietskom zväze.

Ako k tejto tragédii našich občanov došlo? Keď sovietska Červená armáda v bojových operáciách v decembri 1944 až januári 1945 veľmi rýchlo postúpila na stredné Slovensko, a novo sa zriaďujúce orgány československej moci nemohli do správy oslobodeného územia zasahovať, vtedy známe sovietske jednotky NKVD využívali svoju moc a zatýkali nielen civilistov, mužov schopných branného odporu, ale aj mužov-inteli-

gentov, ktorí pri organizovaní správy oslobodeného územia mohli pracovať v duchu obnovenej republiky. Zatýkali a transportovali bez akéhokoľvek súdneho konania rôzne kategórie občanov, robotníkov aj úradníkov, živnostníkov a politikov, ako aj veľký počet mladých žien. Zatýkanie na Slovensku prebiehalo presne podlá metód a cestami, ktoré už celé desaťročia boli odskúšané v Sovietskom zväze, ako ich podrobne opisuje vari najlepší znalec žalárov, trestaneckých a pracovných táborov, gulagov, veľký ruský spisovateľ Alexander Solženicyn.

Z časových dôvodov nechcem uvádzať ilustračné prípady ešte žijúcich našich občanov. Scenáre sú podobné - bezdôvodné zatýkanie, ťažký transport, bez jedla, otrocká práca, nevyhovujúce ubytovanie a hygienické podmienky, choroby, podlomené zdravie a podobne. Len na okraj by som spomenul prípad z Tornale a okolia, kde zatkli, len tak, celú skupinu 164 svadobných hostí, z ktorých sa domov vrátilo 54 a dnes ich žije 7. V jednom zozname zo 72 odvlečených občanov je 30 žien, ktoré pracovali ako banícky v baniach Donbasu viac ako dva roky. V Jenakyjeve v pracovnom tábore na Donbase z 2 000 ľudí, prevažne inteligencie, z dôvodov nedostatočného oblečenia, podvýživy, rôznych epidémií zahynulo 400 až 600 ľudí len v priebehu prvých troch mesiacov. Existujú svedectvá o tom, ako naši väzni vynášali našich mŕtvych spoluobčanov pod pyramídu v uholných baniach. Nielen Poliaci majú svoj Katinský les, tragédia je, že aj Slováci majú svoje pyramídy zo strusky v Donbase. Tých dopisov a osobných svedectiev s osobnými tragédiami a skúsenosťami je niekoľkotisíc.

Nechcem tu podrobne spomínať tieto veci, snáď v závere ešte toľko: V súvislosti s týmto hromadným zatýkaním a odvlečením do Sovietskeho zväzu sa natískajú otázky, ako bolo možné z oslobodeného územia vyvážať tisíce mužov a žiaľ, aj žien. Vedeli o tragédii odvlečených prezident Beneš a predseda vlády Gottwald, keď už začiatkom marca 1945 boli v Ko-

šiciach? Vedela o týchto udalostiach Slovenská národná rada, keď už od februára 1945 začala úradovať v Košiciach? Prečo vedúca sila spoločnosti - komunistická strana prikazovala štátnym orgánom, aby navrátilci, prípadne pozostalí po tých, čo bez stopy zmysli, mlčali a aby nežiadali ani odškodnenie. Predpokladám, že tieto otázky budú postupne zodpovedané a poslanci Slovenskej národnej rady tomu v rámci možnosti a kompetencií výrazne prispejú.

Naše zákonodarné orgány po slobodných voľbách v júni minulého roku vyniesli rad zákonov so snahou napraviť rôzne krivdy páchané minulým totalitným režimom. Boli schválené také dôležité zákony, ako zákon o súdnej rehabilitácii, zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, reštitučný zákon. Ďalšie zákony tohoto druhu, medzi nimi pripravovaný zákon Slovenskej národnej rady o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Sovietskeho zväzu bude čakať na naše vyjadrenie. Zároveň predpokladám, a prvé kroky tomu nasvedčujú, že postupne dôjde aj k medzinárodnému vysporiadaniu týchto tragických udalostí. Potrebné je však rešpektoval určitý komplikovaný a nerovnaký pohľad na tieto okolnosti. Keďže rehabilitácia našich občanov zo strany Sovietskeho zväzu nemá, alebo má sotva reálny predpoklad na priaznivé riešenie, chcel by som apelovať na nás, poslancov, na vládne orgány, aby v začatej príprave pre prijatie zákona Slovenskej národnej rady o rehabilitácii a odškodnení osôb nezákonne odvlečených do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1946, pokračovali neodkladne s dobrým vedomím, že konajú zodpovedne, správne a záslužne a aspoň čiastočne uspokoja zničené duše svojich spoluobčanov. Pripravený zákon dáva k tomu príležitosť.

Rehabilitácia týchto občanov sa však dotýka nielen materiálnej stránky. Z morálneho hľadiska by sa patrilo, aby sa ospravedlnil hlavný vinník, ale aj tí, ktorí vyše 4O rokov mlčali, hoci občianskou, politickou a štátnickou povin-

nosťou bolo naprávať krivdy tak kruto postihnutých svojich spoluobčanov. Morálnu satisfakciu týmto poníženým, dnes už v drvivej väčšine zdravotne a psychicky zúbožených občanov, by mali vysloviť či už vlády alebo Federálne zhromaždenie a Slovenská národná rada.

Tak ako predsedníčka vlády Veľkej Británie pani Margarett Thatcherová sa v našom Federálnom zhromaždení po 52 rokoch ospravedlnila za svoju bývalú vládu z roku 1938, za tragický Mníchov, aj naši predstavitelia, či už z vlády, z prezidentskej kancelárie, a najmä zo Slovenskej národnej rady by mali tiež verejne za ich predchodcov vysloviť svoju ľútosť nad utajovaním tragických udalostí, ktoré sa odohrávali na Slovensku v prvých mesiacoch po oslobodení, podobne, ako tomu bolo v prípade židovských a nemeckých spoluobčanov.

Keďže nejde len o bezvýznamnú epizódku z novodobej histórie nášho národa, uvedené skutočnosti jednoznačne poukazujú na potrebu analyzovať a objasniť tieto udalosti. Aj keď je zložité štatisticky vykázať, koľkí naši občania pocítili a prežívali následky tohoto hrubého porušenia základných ľudských práv, doterajšie pramene hovoria o dvoch až troch desiatkach tisícov občanov a pozostalých. To sú dosť vážne dôvody na to, aby bola konštituovaná pracovná skupina Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo zástupcov odbornej praxe na vypracovanie podkladových a odborných štúdií k týmto historickým udalostiam a tiež, aby bola zriadená parlamentná komisia na vykonávanie dohľadu pri rehalititácii ich duchovného, spoločenského a sociálneho života.

Vážené poslankyne a poslanci,

pretože ide o málo známe miesto našej histórie, a pretože odklad týchto problémov by bol hrubou urážkou našich postihnutých spoluobčanov, považoval som za potrebné popísať aspoň čiastočne súvisiace udalosti.

Záverom si vás dovolím požiadať o podporu uvedených návrhov, aby sme aspoň týmto spôsobom prispeli k zmierneniu krívd, ponížení, bolestí postihnutých spoluobčanov a ich najbližších. Títo ľudia to od nás právom očakávajú.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

S faktickou poznámkou k tomuto sa hlási poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

dostal som tiež do rúk tento list, ktorý podpísali zástupcovia Slovenskej asociácie násilne odvlečených, Konfederácie politických väzňov a Slovenského Helsinského výboru. Myslím, že právom sa nám treba naozaj prihlásiť k tomuto listu, vyjsť s farbou von a prehlásiť, že toto odvlečenie našich občanov a ich utrpenie v pekle táborov v Sovietskom zväze musí byt nejakým spôsobom aspoň rozumnou mierou a aspoň morálnym gestom satisfakované.

Široká verejnosť by veľmi privítala vyhlásenie Slovenskej národnej rady, ktorá by konštatovala túto historickú udalosť a vyslovila by poľutovanie nad tým, čo sa stalo, a zároveň by vyslovila ospravedlnenie za to, že naše štátne orgány naozaj proti vôli cudzej moci sa neodvážili vzoprieť, nepostavili sa 46 rokov proti tomuto faktu bezprávia a vytrvalo mlčali, pričom dokonca aj obetiam bránili domáhať sa svojho práva.

Preto podporujeme prijatie predkladaného návrhu zákona o mravnej a hmotnej rehabilitácii občanov násilne odvlečených do sovietskych väzníc a koncentračných táborov. Náš zmysel pre historické vedomie a naša morálka nám to velí. Prihováram sa, aby sme sa všetci pripojili k tomuto apelu.

/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Myslím si, že Slovenská národná rada je pripravená vyjadriť sa k tomuto tragickému úseku našich dejín. Myslím si však, že k tomu sú potrebné isté historické podklady, na čom, verím, že naši historici pracujú. Samozrejme, zákon o rehabilitáciách je už daný do výborov, a budeme robit všetko pre to, aby títo ľudia, pokiaľ žijú, prípadne ich potomkovia, mohli byt aspoň takto odškodnení. Opakujem, myslím, že sme všetci pripravení vydať vyhlásenie.

Vystúpi pán doktor Sečánský. Poslanec M. Sečánský;

Pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

od včerajška ma trápi mimo iného jedna vec. Máme v čerstvej pamäti prerokovávanie federálneho návrhu zákona o odpadoch vo výboroch Slovenskej národnej rady. V tomto prípade sme dospeli k jednotnému záveru s vládou republiky k tomuto návrhu. Konštatovali sme, že návrh federálneho zákona je v rozpore s platnou ústavou a prekračuje pôsobnosť, ktorú má federácia v legislatíve životného prostredia. Túto problematiku poznáte z prerokovania vo výboroch, preto sa o nej nechcem ďalej vecne zmieňovať, ale napriek týmto našim

stanoviskám, stanoviskám výborov Slovenskej národnej rady, a teda aj stanoviskám Slovenskej národnej rady, včera Federálne zhromaždenie tento zákon schválilo. Masovokomunikačné prostriedky, z ktorých som sa o tomto schválení dozvedel, taktne pomlčali o stanovisku Slovenskej národnej rady. Toto nemôžem prejsť mlčky už z toho dôvodu, že sa tu vytvára vážny precedens nielen pre celú legislatívu v životnom prostredí, ale aj pre realizáciu ústavy ako takej.

Nepopieram, od toho som naozaj ďaleko, poslancom Federálneho zhromaždenia ich zákonodarné právomoci a povinnosti, ktoré určite nie sú ľahké, naopak, sú veľmi náročné. Som si ďalej plne vedomý toho, že ekologická situácia aj na úseku odpadov, skládky týchto odpadov hraničí s katastrofou, a je najvyšší čas účinne ju riešiť. Nemôžem však, v zhode s väčšinou z vás, pričom vychádzam zo záverov výborov Slovenskej národnej rady, súhlasiť s tým, aby sa právomoc federálnych orgánov obmedzená kompetenčným zákonom na riešenie základných otázok životného prostredia interpretovala rozširujúce aj na problematiku patriacu do kompetencie národných rád. A to sa schválením zákona o odpadoch stalo.

Kladiem si otázku, a nie prvýkrát, akú váhu majú závery a stanoviská Slovenskej národnej rady a výborov tejto rady vo Federálnom zhromaždení pri prerokovaní návrhov jednotlivých zákonov. Nie je to zabíjanie času? Alebo je to predzvesť budúcej spolupráce medzi federálnymi orgánmi a orgánmi jednotlivých republík? Na túto otázku si dnes neviem odpovedať, ale z riešenia tejto otázky mi je smutno. Navrhujem, aby Slovenská národná rada poverila Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vypracovaním stanoviska, ktoré odsudzuje takéto praktiky, a toto oznámila Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

opodstatnenosť tejto požiadavky prednesenej pánom kolegom Sečánskym môžem doložiť mojou osobnou skúsenosťou z prerokovania tohto zákona v garančných výboroch životného prostredia Snemovne národov a Snemovne ľudu vo Federálnom zhromaždení, ktorého som sa za Slovenskú národnú radu zúčastnil. Potvrdzujem skutočnosť, že až na časť poslancov Snemovne národov, prítomní poslanci Federálneho zhromaždenia mnou prednesené stanovisko výborov Slovenskej národnej rady neprijali, a to snáď i pod dojmom reakcie federálneho ministra životného prostredia pána Vavrouška, ktorý stanoviská výborov Slovenskej národnej rady zhodnotil slovami - v slovenskom preklade teraz volne parafrázujem: So závermi Slovenskej národnej rady nemôžem súhlasiť, nebudem tu nikomu robiť šaška. Ak by ich Federálne zhromaždenie rešpektovalo, okamžite rezignujem na svoju funkciu.

Práve takúto manipuláciu, a to hľadanie rozporov medzi znením kompetenčného zákona a jeho výkladom uspôsobeným legislatívnym procesom, kedy ani Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia nereprezentuje a nerešpektuje stanoviská Slovenskej národnej rady, musí tento parlament zásadne odmietať. Preto plne podporujem záver, ktorý predniesol pán kolega Sečanský.

Pripadá mi to ako vypustený pokusný balónik. Prejde to u tohto zákona, môžeme to praktizovať i ďalej už ako samo-

zrejmosť, a to s celou vzducholoďou nových zákonov. Ak je toto tá národná politika koalície vo federálnom parlamente, potom ostatné rozsiahle rokovania k príprave ústav sú, podlá mňa, len zbytočnou kamuflážou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

V zmysle § 19 má prednosť pán Tatár a potom pán poslanec Pokorný.

Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení páni,

k tomu mám takúto poznámku: Prijatie zákona vo Federálnom zhromaždení sa tu dvakrát za sebou použilo na politickú výzvu k politickej deklarácii. Upozorňujem, že je potrebné preskúmať, aký zákon bol vo Federálnom zhromaždení prijatý, čo z toho vyplýva, a potom z toho možno urobiť závery. Takže pri politickej rozprave by sme mali postupovať korektne.

Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec Pokorný, pán poslanec Hrnko. Poslanec J. Pokorný:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

Všetci dobre viete, že poslanecký klub Strany zelených

prišiel do parlamentu obhajovať hlavne zelené myšlienky, ale nedá mi, aby sme sa k tomuto nevyjadrili.

Veľmi sme privítali, že na rokovanie výborov Slovenskej národnej rady sa dostal tak dlho očakávaný zákon, akým bol návrh zákona o odpadoch. Ale z 10 výborov Slovenskej národnej rady 8 výborov tento návrh zákona zamietlo z tých príčin, ktoré uvádzal poslanec Sečánský a v 2 výboroch, konkrétne vo výbore, v ktorom pracujem - výbore pre sociálnu politiku a zdravotníctvo a vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody tento návrh zákona bol prijatý, ale boli zamietnuté časti dve a tri, ktoré hovorili práve o týchto kompetenciách. Bolo to v súlade s legislatívnym odborom Slovenskej národnej rady. Preto chcem za náš poslanecký klub podporiť vystúpenie pána poslanca Sečánskeho, lebo ozaj ide o princíp, o porušenie ústavného princípu. Nie je to žiadny politický boj alebo nejaká manipulácia.

Chcel by som ešte vyzvať aspoň jedného poslanca z koaličných strán, ktorí hlasovali proti prijatiu tohto návrhu zákona vo svojich výboroch - muselo tomu tak byť, keď ho osem výborov zamietlo, aby podporil tento návrh, aby to opäť nevyzeralo, že otázku kompetencií v tomto parlamente obhajujú iba politické strany, ktoré sú v opozícii.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Som hlboko znepokojený tým, čo povedal pán poslanec Tatár, pretože práve VPN tu systematicky hovorí o ústavnosti, o dodržiavaní ústavnosti, ale len v tom zmysle, keď to ide

proti slovenským záujmom. Vtedy im dodržiavanie ústavnosti nevadí. Ale keď sa poškodzujú slovenské záujmy, a mali by svoj hlas pozdvihnúť proti tomu, vtedy to neurobia. To je hamba.

/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec, ako predseda Slovenskej národnej rady, ktorú nominovalo VPN, navrhujem takého riešenie: Plne súhlasím s tým, aby Slovenská národná rada protestovala, dokonca si myslím, že by to nemuselo byt ani predsedníctvo, ale aby to bolo plénum nejakým vyhlásením, ale predsa si myslím, že pre korektnosť by bolo dobré ten zákon vidieť a porovnať ho s našimi požiadavkami. Osobne až po takomto kroku by som hlasoval za, teda protestoval proti tomu, že bolo obídené naše stanovisko. Čisté z formálneho hľadiska sa mi to zdá byť poctivejšie.

Poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko;

Odborníci z legislatívneho odboru Slovenskej národnej rady dali jednoznačne zamietavé stanovisko.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán doktor Sečánský, videli ste už znenie zákona, ktoré bolo prijaté vo Federálnom zhromaždení?

Poslanec M. Sečánský;

Správu v novinách.

Predseda SNR F. Mikloško;

Zatiaľ bola len správa v novinách, že bol schválený. Som za to, aby sme ho videli celý, a potom sa plne prikláňam k tomu, čo tu povedali všetci predrečníci, okrem pána Tatára. Som za to, aby naša kancelária už dnes si vyžiadala znenie zákona prostredníctvom faxu, naša legislatíva to môže porovnať a v priebehu tejto schôdze môžeme zaujať stanovisko.

Pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Pokiaľ ide o vyjadrenie pána Tatára, myslím si, že to nie je náhodné vyjadrenie. Už minule som tu citoval jeho vyjadrenie vo výbore, kde povedal, že môžeme prijať čokoľvek, aj nezmysel, využime, že nemáme ústavný súd a vyrobme právne vákuum, nevyrobme čiernu dieru. Myslel som si, že je to náhodné, vtipné vyjadrenie, ale myslím si, že pán Tatár takto postupuje.

/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;

Naozaj si myslím, že Slovenská národná rada by mala zaujať stanovisko nie na základe správy v novinách, ale na základe toho, čo dostaneme z Federálneho zhromaždenia. Za týmto si stojím. A potom som za to, aby sme protestovali.

Ďalší sa hlási pán poslanec Žingor. Pripraví sa pán poslanec Ondruš.

Poslanec R. Žingor;

Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,

tém na diskusiu o aktuálnych otázkach je iste veľa. Ak sa pozorne započúvame do každodenných rozhovorov našich občanov, zistíme, že medzi najčastejší patrí malá privatizácia, ako to už bolo dvakrát spomenuté. Výbor pre obchod a služby v súlade s obsahovým a organizačným zabezpečením skupinových poslaneckých prieskumov, ako včera uviedla aj pani poslankyňa Homolová, vykonal prieskumy v Žiline, Martine, Nitre a Bratislave. Poslanci navštívili okresné privatizačné komisie, vybrané obchodné štátne podniky, ako aj Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Cieľom skupinových poslaneckých prieskumov bolo získanie neskreslených, objektívnych poznatkov o priebehu malej privatizácie, od jej organizačného, technického, legislatívneho zabezpečenia po dosiahnuté výsledky a námety na riešenie vyskytujúcich sa problémov.

Hneď v úvode treba povedať, že i keď sa s privatizáciou začalo o mesiac neskoršie ako sa pôvodne počítalo, privatizačný proces prebieha, až na malé výnimky, uspokojivo. Dosiahnuté výsledky, pokiaľ ide o počet vydražených prevádzkových jednotiek, i celkový objem získaných finančných prostriedkov, sú lepšie ako sa predpokladalo. Pravda, to neznamená, že sa nevyskytli problémy, skôr naopak. O problémoch by sa dalo hovoriť podrobne a dlho. Myslím si však, že bude účinnejšie zhrnúť to do určitých okruhov.

Pri schvaľovaní privatizačných komisií sa vyrobili niektoré nedostatky. Nepreferovala sa odbornosť, ale príslušnosť k niektorej strane či hnutiu tvoriacich vládnu koa-

405

líciu. Komisie sú veľké, a tak sa stalo, že viacerí členovia privatizačných komisií sú len do počtu, a naviac, v komisiách chýbajú tak prepotrebné odborné znalosti. Ďalším problémom - jedným z najvážnejších - je oblasť vysokých zásob. Máme konkrétne poznatky o tom, že ich výška sa dodatočne upravuje, samozrejme, smerom nahor. Pritom ide najčastejšie o zásoby nepredajné, napríklad demódne odevy, textil, obuv a podobne. Ide o takzvané ležiaky, ktoré spokojne ležali na skladoch niekoľko rokov.

Inou formou nečestného postupu je tá skutočnosť, že vo viacerých vydražených prevádzkových jednotkách sa znehodnotí, či vymení vnútorné zariadenie za zastaralé, neschopné ďalšieho použitia. Netreba hádam zdôrazňovať, že takáto prax odraďuje viacerých záujemcov a privatizačný proces spomaľuje. Ak už hovorím o tom, čo odraďuje občanov od podnikania, treba hneď dodať, že je to krátky čas, za ktorý prevádzkovú jednotku vydraží. Ukazuje sa, že dva roky je skutočne krátka doba. Budeme iniciovať a podporovať novelizáciu príslušného zákona v tom zmysle, aby sa lehota predĺžila aspoň na päť rokov. S uvedeným súvisí aj výška nájomného v nebytových priestoroch. Súčasný stav je, domnievam sa, neudržateľný. Nájomné nestimuluje podnikateľov, ale práve naopak, keďže v mnohých prípadoch je neúnosne vysoké, aj tu je potrebná náprava v čo možno najkratšom čase.

Často sa na rôznych úrovniach kritizuje pomalé tempo privatizácie. Pritom sme však zistili, že viaceré štátne podniky, a mohol by som ich menovať, odmietajú spolupracovať s privatizačnými komisiami. Oneskorene predkladajú vyžadované údaje, prípadne poskytujú údaje neúplné, či skreslené. Prinútiť ich k solídnejšej spolupráci okresné privatizačné komisie nemajú možnosť. Myslím si, že je to nedostatok prijatého zákona, a je na nás, aby sme ho urýchlene odstránili. Zákon o malej privatizácii nie je bez chýb. Preto sa vyskytujú aj rôzne špekulácie. Taktiež sú výhrady k trojminútovej

čakacej lehote pred tretím odklepnutím, a skúsenosti ukazujú, že toto opatrenie predlžuje čas dražieb. Navrhuje sa skrátiť čas na jednu minútu. Nedoriešeným problémom je aj praktická výuka učňov. Jedným z možných riešení sú úľavy na daniach, prípadne ich zníženie. Pozitívne by sa prejavilo tak vo väčšej zainteresovanosti súkromných podnikateľov na procese výuky, ako aj na skvalitnení prípravy učňov.

Záverom ešte jeden poznatok. Presvedčili sme sa, že pretrváva nejednotnosť prístupov a usmernení jednotlivých rezortov spomenutých ministerstiev. Čo to spôsobuje v jednotlivých okresoch si ľahko môžeme domyslieť. Pripravujeme preto stretnutie zástupcov Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky a Ministerstva pre privatizáciu a správu národného majetku Slovenskej republiky s našim výborom, na ktorom chceme spomenuté, ale i ďalšie problémy doriešiť resp. odstrániť, a v zmysle pripomienok priebeh privatizácie urýchliť a odstrániť tak možnosť akejkoľvek špekulácie. Veď je to predsa v záujme nás všetkých.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Vladimír Ondruš. Poslanec V. Ondruš;

Vážení poslanci Slovenskej národnej rady, vážení členovia vlády, vážení hostia,

tak, ako na minulom plenárnom zasadnutí, aj dnes doobeda tu odzneli opäť návrhy na odvolanie členov predsedníctva. Všetky vychádzajú zo zdôvodnenia, že odvolanie bývalého pre-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP