Neprošlo opravou po digitalizaci !

porozumenia, hnutia Human, pána prof. Kusého, časopisov Kultúrny život a Echo, by slovenská štátna moc mala posudzovať a kvalifikovať ako protiústavné či protizákonné. Ide o to, kriminalizovať názor. Predstaviť si pán Kusého, či redakciu Kultúrneho života vo väzení by bolo celkom zábavné, spestrilo by to náš šedivý život, nepochybne. Treba však k tomu dodať ešte jednu maličkosť: Kusého a redakciu Kultúrneho života za ich názory možno zavrieť iba v režime totality s veľmi nepekným názvom. V mnohých veciach, ktoré som spomenul hrajú veľkú úlohu štátne masmédiá. Asi sme už zabudli na správu komisie Federálneho zhromaždenia pre šetrenie udalostí zo 17. novembra, kde sa uvádza, že Štátna bezpečnosť dostala už po revolúcii príkaz vniknúť a stabilizovať sa predovšetkým v masmédiách, aby sa utvárala verejná mienka v prospech vtedajšej KSČ atď. Myslím, že túto úlohu štátne masmédiá na Slovensku po modifikáciách, teda aspoň určité redakcie, zdarné plnia a verejná mienka je usmerňovaná proti ekonomickej reforme a vôbec proti vládnej politike.

Nakoniec iba toľko: Mám obavy, že zárodky demokracie, ktoré sa objavili v novembri 1989, treba brániť a zbaviť sa naivnej predstavy, že sa ubráni sama. Mohli by sme sa totiž dožiť nejakej karikatúry právneho štátu, ktorá sa už začína v posledných mesiacoch črtať.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Kmeťo. Pripraví sa poslankyňa Oravcová.

323

Poslanec J. Kmeťo:

Vážení kolegovia,

netušil som, s čím vystúpi môj predrečník, pán Strýko. Vôbec som s ním nekoordinoval moje vystúpenie. Taktiež nakúsol problém, ku ktorému chcem aj ja povedať niekoľko svojich myšlienok. Chcem sa vysloviť k úlohe a pôsobeniu masmédií v našej spoločnosti v súčasnosti.

Prosím vás, po našej nežnej revolúcii všetci odchovanci bývalého ústredného výboru komunistickej strany, bratislavskej Pravdy a podobných masmédií, sa nám premenovali pred očami, prebalili do nového pekného obalu. Všetci sú dnes nezávislí novinári, všetky noviny, aj s najpodlejšími úmyslami sa dnes bijú do pŕs, že sú tou skutočnou pravdou, že reprezentujú objektivitu a nezávislosť v našej publicistike a masmédiách. Aby som bol trochu aj konkrétnejší. Po odvolaní premiéra Mečiara - v tú najbližšiu sobotu po jeho odvolaní, keď spoločnosť vrela, keď sa očakávalo, že na niektorých miestach vyjdú ľudia do ulíc, že sa bude štrajkoval, bratislavský rozhlas vysiela v sobotu ráno reláciu Čo prináša dnešná tlač. Tak čo prináša, dnešná tlač? Denník Verejnosť prináša nejakú vetu z úst premiéra, z úst predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku, Slovenský denník prináša toto a toto - a koniec relácie. Prosím vás pekne, čo to má znamenať? Toto malo znamenať len to, aby už v ľuďoch, vynervovaných a vybičovaných, niekto úmyselne vzbudzoval dojem, že je tu nová čierna totalita, ako keby skutočná totalita bola dnes celkom v opačnej polohe.

O rôznej skutočnosti sa dá informovať rôzne. Je nám známy prípad, čo robievala bratislavská Pravda v minulosti, čo to bol za denník, čo to bola za redakcia. Môžeme kľudne povedať, že to bol unikát pomaly svetový, že to, čo sa im za 40 rokov darilo, bolo akurát prznenie slova pravda, ktoré má

byť v každej slušnej spoločnosti slovom posledným, a nie vylepeným na taký plátok, aký robili oni. /Potlesk. / Predstavte si skutočnosť, že prebiehali stretnutia v ľahkej atletike medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a zvíťazili Spojené štáty. Dá sa to komentovať jednoducho: Spojené štáty porazili v atletike Sovietsky zväz. Ale bratislavská Pravda by to komentovala asi tak, že Sovietsky zväz obsadil krásne druhé miesto a Amerika bola predposledná. /Smiech v sále. / Skutočne, rôzne veci sa dajú vyjadriť rôzne.

Nechcel by som sa niekoho osobne dotýkať, lebo viem, ako budú reagovať skutočne nezávislí novinári, ktorí 40 rokov nemali nič iné na svedomí, len poctivo svedomite slúžiť pravde a objektivite. Takých je dnes veľa. Musím spomenúť niektoré periodiká, či sa urazia alebo nie. Skutočne som čakal objektivitu. Od Pravdy ju nečakám, ale od Národnej obrody by som ju čakal. Slobodný piatok, neviem či sa urazí alebo nie, ale pán šéfredaktor Sitko v poslednom svojom čísle povedal, že môže nezávisle vyjadriť svoje stanovisko, ja ho teda môžem nezávisle vyjadriť tiež. Myslím si, že keď v minulosti si denníky nad svoj názov ešte napísali heslo "Proletári všetkých krajín spojte sa!", aby sme vedeli, o čo ide, dnes by si hociktoré noviny mohli dať nad svoj nadpis "ŠtB-áci všetkých krajov spojte sa!" a vedeli by sme, o čo ide. /Potlesk. / Keď si už redakcia Národnej obrody netrúfne podpísať sa pod nejaký nezmysel alebo pod nejaký hlod, tak to uverejní na predposlednom liste "čo prinášajú iné denníky" a nájdu si nejakého reportéra alebo neviem koho, nejaké noviny, ktoré som ešte nečítal. Keď chcú strach z KDH, netrúfnu si to napísať do vládnych novín, ale prenesú to tam. Do úst Dr. Čarnogurského dajú také slová, ktoré nikdy nevyriekol a podobne. K tomuto sa ešte vrátim. Ale uviedol by som nejaký ďalší konkrétny príklad.

Minulý mesiac sa v Dome odborov konala jedna akcia - Medzinárodný kongres o humanizácii v medicíne. Neviem, kto

tam z vás bol, bol to jeden skutočne dôstojný podnik, bolo tam vyše 2 000 účastníkov, mnohí zo zahraničia, renomovaných odborníkov, profesorov, známych osobností, pred ktorými máme česť skutočne strhnúť klobúk z hlavy, keď ich máme možnosť stretnúť. Skutočne boli okrasou tohto dôstojného trojdňového podniku. Musím vás informovať, že tento kongres na svojom snemovaní odsúdil spôsob, akým Česko-slovenská televízia informovala našu spoločnosť o tomto kongrese. O čo tam išlo? Prerokúvali sa tam skutočne závažné a veľmi dôležité problémy dnešnej medicíny z hľadiska jej humanizácie, hovorilo sa o ľuďoch nevyliečiteľne chorých, o postavení ľudí mentálne postihnutých v spoločnosti, o rôznych iných neduhoch v medicíne, ale bratislavská televízia priniesla asi taký šot z tohto kongresu, akoby to bola nejaká klerikálna akcia. Sedelo tam zopár rehoľníc a rehoľníkov, mohlo ich byt menej ako jedno percento zo všetkých účastníkov tohto kongresu. Bratislavská televízia celý kongres prezentovala asi ako kláštorný spolok, akoby sa tam skutočne nerokovalo o ničom, okrem nejakých čisto cirkevných záležitostí, čo vôbec nebola pravda. Pravda bola opak. Myslím si, že to bola tiež snaha úmyselne zdiskreditovať alebo znižovať vážnosť tohto aktu.

Dnes ráno o šiestej sme si mohli vypočuť v spravodajstve bratislavského rozhlasu nehorázne komentovanie včerajšej schôdze Slovenskej národnej rady. Nebudem sa o tom nejako rozširovať, ale dnes o šiestej hodine ráno bolo prednesená - osobne som to počúval - informácia o tom, ako včera skupina poslancov predložila vyhlásenie odsudzujúce komunistickú stranu a jej zložku - Štátnu bezpečnosť, ktorá teda má pôsobiť na úseku vnútorného nepriateľa, a jasne to bolo komentované, že tento dokument odsúdil poslanecký klub KDH a SDĽ. Tak gratulujem. /Potlesk a smiech v sále. /

Skutočne sme svedkami toho, ako tí, ktorí v minulom období vykonávali svoje remeslo - dezinformáciu, postupujú v novom obale a teda vykonávajú svoju prácu aj naďalej. Ne-

viem, či by sme snáď v súvislosti s dnešným prerokúvaním zákona o rozhlase a televízii tam nemali uviesť paragraf s tromi výkričníkmi, že rozhlas a televízia už nie sú súčasťou ÚV KSČ /potlesk/, lebo mám taký dojem, že k voľaktorým ľudom ešte skutočne nedošlo, že sa volaco mení alebo sa zmenilo.

Viete, v dnešnej dobe sme svedkami toho, že robotník, ktorý údajne vyrába nepotrebný alebo nekvalitný tovar, je prepúšťaný, je bez zamestnania. Bol by som zvedavý, koľko našich publicistov, ktorí minulé desaťročia vyrábali nekvalitný tovar, odvádzali nekvalitnú prácu, klamali, dezinformovali, je na ulici. Myslím si, že došlo len k tomu, že svoju plesnivú ideológiu prebalili do nového obalu a fungujú ďalej pod novými, peknými, nezávislými pomenovaniami a prehláseniami.

Nechcem nejako preťahovať svoj príspevok, ale na záver by som ešte chcel zakončiť tiež konkrétnym prípadom. Je mi ľúto, ale znovu Národná obroda priniesla, z nejakých Literárnych novín pretlačila článok Vladimíra Mináča na súčasnú tému. Bolo to po odvolaní pána premiéra Mečiara. Pozastavil som sa nad tým, že pán národný umelec Mináč povedal na adresu predsedu Slovenskej národnej rady "fuj". Nepoznám osobne predsedu Slovenskej národnej rady, nikdy som s ním osobne nekomunikoval, poznám ho z relácií, z vyjadrení svojich priateľov, mnohých známych. Myslím si, že tento človek nikdy nejednal proti morálke, že svoje postoje presvedčivo preukázal v minulosti. Viem, že on nestojí o moje poklony, ani to nemienim robiť, ale musím sa k tomu vyjadriť preto, lebo akurát "fuj" na jeho adresu povedal človek, ktorý sa 40 rokov poctivo, hrdo hlásil k hnutiu, ktoré sa v minulosti mnohokrát brodilo v nevinnej krvi a brodilo sa v slzách nevinných obetí. Skutočne si myslím, že na to, aby sa pán Mináč chcel s niekým porovnávať, na to nech si nehľadá takého človeka, ako je František Mikloško, na to nech si nájde nejakú

pätrubľovú prostitútku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Nižňanský. Poslanec Š. Nižňanský;

Nech sa na mňa pán poslanec nenahnevá, ale v tom plošnom frontálnom útoku na všetky masmédiá mi pripomenul súdruha Fojtíka. On takto zvykol na aktívoch odsudzovať Hlas Ameriky a Slobodnú Európu.

/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:

Chápem pána poslanca, že sa nemohol toho vyvarovať, on totiž na tých aktívoch u pána Fojtíka nesedel, tam ste sedeli vy. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Nižňanský. Poslanec Š. Nižňanský;

Ani ja som na tých aktívoch nesedel, ale musel som ich vysielať. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec Brestenský, potom pán poslanec Húska. Poslanec R. Brestenský;

Vážené dámy, vážení páni,

faktom je, že môžeme i takto pozerať na informatiku, ktorá momentálne prebieha. Je otázne, ak bude hovoriť spoza tohto mikrofónu niektorý iný poslanec, či na túto činnosť nebude mat iný uhol pohľadu. Ale otázka totality nie je otázka skrytá len v masmédiách, kde niektoré veci môžu takto pôsobiť. Je to otázka ľudí, ktorí sa vďaka demokracii dostali do určitých pozícií. Viete, tu platí jedna základná vec. Sú ľudia, ktorí zvládnu moc a sú ľudia, ktorých moc zvládne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

chcel by som faktickou poznámkou komentovať spôsob vedenia týchto sedení nášho pléna. Naozaj, moc môže byť v každej polohe nebezpečnou, a vôbec ju nespájajme len so situáciou včerajška. Vedenie zvolilo taktiku v očakávaní spravodlivej požiadavky reorganizácie predsedníctva. Je to taktika

odďaľovania, taktika kvárenia času. Ak nám dačo predovšetkým chýba, tak je to čas. Po 42 rokoch izolácie od rýchleho toku času v ostatnej Európe je to hriešne mrhanie časom. Čas je nevratný proces, každá minúta je neodvratne stratená. Apelujem na vedenie tohto pléna, a aj na plénum, aby sme sa nezapodievali odvádzaním do nezmyselných odbočení a do nepríhodných spomienok na padlých v druhej svetovej vojne, keď padá naše hospodárstvo a naša spoločnosť s ním. Pripomína mi to prácu štábneho bunkru, ktorý stratil kontakt s realitou a nazdáva sa, že najlepšou stratégiou je ignorancia reality.

Realitou je, že slovenská pospolitosť chce pružné reagovanie a neodvolateľné obnovenie svojprávnosti. Náš zákonodarný orgán sa tiež nemôže tejto realite mohnutnenia emancipačného hnutia do nekonečna vyhýbať pseudočinnosťou /potlesk/. Všetci máme vymeraný svoj čas a pripomínam, že i čas nereálneho zoskupenia v predsedníctve je vymeraný. Ba i čas tejto celej našej národnej reprezentácie je vymedzený a uplynie nezávisle na vôli akejkoľvek skupiny ľudí.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec, cítim potrebu faktickou poznámkou reagovať na váš príspevok, aj na príspevok pána Hofbauera, ktorý odznel včera.

Bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, akým spôsobom má vedenie, to znamená ja, v tejto chvíli viesť schôdzu. Prebieha rozprava. Keď sme na poslednej schôdzi rozpravu prerušili, pán poslanec Filipp, ktorý v tejto chvíli tlieskal, nás obvinil z totality. Akým spôsobom mám teda túto rozpravu, ktorá podlá rokovacieho poriadku má právo prebie-

hať, ukončiť? Bučíte taký dobrý, odpovedzte mi na otázku. Poslanec A. M. Húska:

Beriem v kontexte celý priebeh, aj včerajší. Napríklad celkom nezvyklé sme začali. Hoci vieme, aké vážne problémy máme pred sebou, prerokovávali sme interpelácie zo štyroch zasadaní dozadu, a postupom, ktorý je naozaj dôležitý len formálne, pretože pre rozhodnutie, či je to v poriadku alebo nie, sme skutočnosti nemohli nijako posúdiť. To znamená, že takto zbytočne ťaháme čas, hoci ho potrebujeme na iné.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, odporúčam vám prečítať si rokovací poriadok. Problém interpelácií sme museli ukončiť, pretože sme ho na štyroch schôdzach neukončili a boli sme za to kritizovaní.

Hlási sa poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:

Chcem nadviazať na pána predsedu. To isté povedal včera pán poslanec Hofbauer, že predsedníctvo zdržuje schôdzu, aby sa vyhlo spravodlivej požiadavke opozície na rekonštrukciu. Nechcem nič iného, len žiadam, aby bolo predložené, koľko ľudí vystúpilo v rozprave z predsedníctva a koľko z opozície.

Predseda SNR F. Mikloško;

V rozprave sme pri poslancovi číslo 19, máme ich 37. Ak niektorý z poslancov chce navrhnúť ukončenie rozpravy, môžeme o tom hlasovať. Program sme predsa na začiatku riadne schválili. Pán poslanec Húska, rád by so videl zoznam ako ste hlasovali. Pán poslanec Húska nechcete dať návrh na

ukončenie rozpravy? Poslanec A. M. Húska;

Nie, bola to výzva, aby sme postupovali vecne. Predseda SNR F. Mikloško:

Hlásil sa poslanec Krajčovič, poslanec Balún a poslankyňa Badálová.

Poslanec M. Krajčovič:

Chcem sa v tomto okamžiku pána Húsku spýtať, či vyzýva predsedníctvo alebo plénum.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pani poslankyňa Badálová. Poslankyňa B. Badálová:

Žiadam, aby sme rokovali a chcem vystúpiť. Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec Balún. Poslanec F. Balún;

Vážení, prechovávam hlbokú úctu k pánovi poslancovi Húskovi, ale ak dnes bude prebiehať alebo prebehne rekonštrukcia predsedníctva a zmení sa niečo, povedzme do ďalšej plenárky - do júna alebo júla - v júni môžeme robiť ďalšiu rekonštrukciu predsedníctva. Je mi skutočne až trápne, že pre niektorých najdôležitejším bodom tohto plenárneho zasa-

dania nie je vyriešenie ekonomických problémov a prijatie zákonov, ale čisté rekonštrukcia predsedníctva. Nehnevajte sa, ale aby sa parlament zaberal iba týmto bodom, strápňuje a zhadzuje sa, pretože, podlá môjho názoru, ako už hovoril jeden z predrečníkov, väčšine obyvateľov je úplne jedno, v akom stave je predsedníctvo, či je pomerné alebo nepomerne /šum v sále/. Áno, aj ja chodievam medzi ľudí, a im je úplne jedno, v akej konštelácii sa predsedníctvo nachádza, či v pomernom zastúpení alebo nepomernom. Ide o to, aby fungovalo. A ak si niekto myslí, že po rekonštrukcii bude predsedníctvo funkčnejšie a že ekonomika bude podstatne lepšie napredovať, rozhodne sa mýli, pretože ekonomickú reformu netvorí predsedníctvo ani plénum. To by sme si mali uvedomiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Hlási sa poslanec Kvietik.

Poslanec Š. Kvietik:

Včera som mal tiež veľmi zlý pocit - odpusťte za výraz, nerád používam výrazy, ktoré nepatria jednak na takúto pôdu a nepatria ani k mojej osobe - prežitia jalového dňa. Chcel som v závere navrhnúť pánovi predsedovi Mikloškovi, aby sme si na začiatku našich sedení veľmi rozmysleli zmenu programu. Mal som pocit, že sa zaoberáme vecami, ktoré možno viac sledujú bulvárny záujem, ako záujem našich občanov. Chcel by som len pripomenúť môjmu pánovi predrečníkovi, že aj oni boli jedni z tých, ktorí zmenu programu včera podporili. Čiže už včera sme mohli riešiť problémy zákonov a najdôležitejších vecí, ktoré zaujímajú našich občanov a sú od nich zá-

vislí.

/Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Vystúpi poslankyňa Oravcová. Pripraví sa poslanec Prokeš.

Poslankyňa M. Oravcová;

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte najprv jednu faktickú poznámku na môjho predrečníka pána Kmeťa. Dnes ráno v rozhlase v náboženskom vysielaní odznelo toľko krásnych slov, že určite ich pán Kmeťo nepočul.

Predchádzajúci týždeň som sa zúčastnila stretnutia s poľnohospodármi v okrese Stará Ľubovňa. Vážna situácia v poľnohospodárstve primalá poľnohospodárov nielen "vyžalovať sa", ale upozorniť poslancov Slovenskej národnej rady na neúnosnú situáciu v poľnohospodárstve, ktorú prinášajú niektoré pravidlá ekonomickej reformy. Škoda, že z 8 poslancov som sa tam zúčastnila sama. Traja poslanci sa ospravedlnili a štyria z koaličných hnutí ani nereagovali. Nie, nikoho nehodnotím, ani si to neosobujem, iba oznamujem, že poľnohospodári sa cítili, akoby neboli potrební a akoby sa poslanci odtrhávali od voličov.

Poľnohospodárske družstvá sú v značnej finančnej kríze. Je pokles odbytu poľnohospodárskych produktov, hovädzieho a ovčieho mäsa, mlieka, ovčích syrov, vlny. Monopol mäsopriemyslu i mliekární si robí svoju monopolnú politiku. Moh-

lo by sa zdať, že družstvá čakajú so založenými rukami. Nie je tomu tak. Hľadajú možnosti odbytu, budujú bitúnky, nakupujú pasterizačné zariadenia na spracovanie mlieka, avšak to nestačí. Čo s mliekom, ktoré mliekáreň neodoberie? Vyliať ho? Snažia sa ho "zbaviť". Predávajú ho zamestnancom a riskujú. Nachovajú tzv. živé konzervy, pretože sa ich nedá predať. Vlna zostáva na sklade, pritom premiér Federálnej vlády dohodne v juhovýchodnej Ázii jej dovoz. Prepravujú ovčie syry na vzdialenosti viac ako sto kilometrov, len aby sa toho ako tak zbavili. Družstvá žijú zo svojej podstaty. Začínajú predávať mechanizmy. Smeruje to k nedozerným následkom. Nie, ani prijatý zákon o pôde, ani trh to hneď teraz nevyrieši. Družstvá v tomto období potrebujú pomocnú ruku vlády a jej dôslednú hospodársku politiku. Preto si dovoľujem upozorniť vládu a navrhujem možné opatrenia, v ktorých poľnohospodári vidia zabezpečenie ich ďalšieho vývoja, a najmä trhu potravín za koruny a nie za doláre.

Je to - po prvé - v prehodnotení ekonomickej reformy v konkrétnych podmienkach Slovenskej republiky. Ide o zohľadnenie hraničných objektívnych výrobných podmienok u daní i cenových regulatívov. Dokumentujem to. Projektanti ekonomickej reformy nebrali do úvahy také dôležité činitele, ako sú prírodné podmienky a geopolitická poloha jednotlivých makroregiónov. Dôsledkom toho sú spriemerované výrobné náklady v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Pritom dve tretiny produkčného potenciálu česko-slovenského poľnohospodárstva s priemernými a lepšími ako priemernými pôdnoklimatickými podmienkami sa nachádzajú v Českej republike a iba jedna tretina charakterizovaná podpriemernými a horšími podmienkami v Slovenskej republike. V Slovenskej republike je 60 % poľnohospodárskej pôdy málo úrodnej. Tým Slovenská republika stráca dvakrát, jednak stratou trhu potravín, lebo výrobcovia z Českej republiky vyrábajú i vďaka tomu lacnejšie, a jednak z rozpočtu Slovenskej republiky sa vynakladajú ďalšie výdavky na kompenzáciu sociálnych dôsled-

kov. Pri stretnutí s poslancami Českej národnej rady v Prahe - pri stretnutí výborov pre obchod a služby nám to poslanci Českej národnej rady príliš vyčítali.

Po druhé - ďalšie východisko vidím i v konkrétnej práci vytvoreného protimonopolného úradu a po tretie - v hľadaní odbytových trhov prebytkových potravín.

Vážené poslankyne, poslanci/

keďže poľnohospodárstvo je veľmi dôležitým rezortom, navrhujem, aby v Slovenskej národnej rade bol vytvorený samostatný Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodársku politiku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Vystúpi poslanec Prokeš. Pripraví sa poslanec Moravčík. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážené dámy a páni,

beda národu, ktorého poslanci sa viac obracajú do minulosti ako do budúcnosti. Pri počúvaní niektorých prejavov som mal dojem ako človek, ktorý je na deravej lodi, a miesto toho, aby sme riešili, ako tú loď zaplátať, zisťujeme, kto tú dieru urobil. Najprv tú loď zaplátajme, a keď popláva, zistime vinníka.

Základný problém vidím v tom, že tento štát sa nespráva ako vlastník v trhovom hospodárstve. Rozprávame o tom príliš veľa. Ale, že by v trhovom hospodárstve sa vlastník mohol tešiť, keď mu ide krachovať podnik, a tešiť sa na bankrot, to sa mi zdá trošku pritiahnuté za vlasy. Preto sa domnievam, že dnes jedným z ukazovateľov schopnosti ministrov vlády je - jednej aj druhej, ktorej sa to týka - v akom stave sú podniky. Ak nejaký podnik neprosperuje, tak nie dotáciami, ale výmenou vedenia by sa malo ministerstvo postarať, aby sa ten podnik dostal na nejakú inú úroveň.

Ďalšou vážnou témou, ktorá nás, myslím, v tejto chvíli trápi, je otázka vzťahov s českou republikou a štátnoprávneho usporiadania. Ale vlastne to, na čo čakajú všetci obyvatelia - Ústava Slovenskej republiky - sa tu pertraktuje strašne málo, a musím povedať, že aj stretnutia zástupcov poslaneckých klubov k tejto otázke prakticky neviedli k ničomu. Včera sa objavil v Národnej obrode článok "Ako rozdeliť štát". Musím konštatovať jednu vec, že ak aj nie česká reprezentácia, ale aspoň pisatelia tohto článku sa ešte nezbavili komunistického spôsobu myslenia "kto nejde s nami, ide proti nám". Aj pri rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné subjekty niet najmenšieho dôvodu, prečo by si slovenské a české podniky nemohli naďalej plniť vzájomné kontrakty tak ako doteraz, a prečo by si po tomto rozchode mali robiť prieky. Tak, ako keď sa rozchádzajú dvaja manželia, záleží od ich kultúry a inteligencie, či po rozvode sa budú do smrti nenávidieť a robiť si prieky, alebo keď zistili, že im to spolu nejde, sa rozídu ako dobrí priatelia a naďalej si budú pomáhať, platí to aj medzi národmi.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Moravčík. Pripraví sa pani poslankyňa Badálová.

Poslanec J. Moravčík:

Vážené dámy, vážení páni,

hlboko v našej histórii nájdeme výzvu k partnerstvu, k spolupatričnosti. Myšlienka partnerstva je založená na konfrontácii toho lepšieho, čo v nás je. Konfrontácia zla prináša väčšie zlo. Myslím si, že sa v tomto parlamente dosť často vzďaľujeme zásadám, ktoré nám odkazujú naše dejiny, a že možno práve preto majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že neplníme mandát, ktorý sme dostali vo voľbách. Naším spoločným záväzkom voči voličom je vytvoriť taký ústavný a právny rámec, ktorý by zakotvoval základné piliere demokracie, ekonomickej reformy, a pre zapojenie sa do integračných procesov v Európe. Venujme sa im viac.

Zaťažkávacou skúškou, overením spôsobilosti demokraticky riešiť závažné problémy v ústavnom rámci, bola aj vládna kríza, ktorá nastala po rozpade hnutia VPN. Vytvorilo sa nové koaličné zoskupenie, vláda na čele s Vladimírom Mečiarom stratila väčšinu v parlamente. To sú fakty. Takáto situácia vonkoncom nie je v parlamentných demokraciách niečím mimoriadnym. Obyčajne sa rieši dvoma spôsobmi - menovaním novej vlády, alebo za určitých podmienok rozpustením parlamentu. Svoju úlohu pri výbere z týchto prostriedkov zohráva aj vzťah vlády a verejnosti, t. j. akú podporu má vláda u obyvateľstva. O tomto probléme sa v Európe hodne diskutuje, hľadajú sa adekvátne inštitúty, aby sa tento súlad nastoloval.

Terajšia ústava, ako vieme, neráta s možnosťou rozpustenia zákonodarného zboru. Načo by to aj bolo bývalému režimu. Na takýto krok by teda bolo potrebné prijať ústavný zákon. Podpora verejnosti bývalej vláde však zrejme aj tu, u nás, zohrala dôležitú úlohu. Aby sa mohol odvolať jej predseda, bolo potrebné podporu verejnosti narušiť. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako kolektívna hlava štátu resp. koaličná väčšina v ňom, sa rozhodla za týmto cieľom vyšetrovať činnosť vlády, osobitne jej premiéra, a to bez toho, že by takýto postup bol právne upravený. Nedotýkam sa teda vecných dôvodov odvolania predsedu vlády.

Pre štátne orgány, ktorým je aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, o tom sme včera už tu hovorili, neplatí to, čo pre občanov, to znamená zásada, čo nie je zakázané, je dovolené. V súlade so zásadami právneho štátu sa uplatňuje u nás článok 2 odsek 2 ústavného zákona č. 23 z roku 1991 Zb., podľa ktorého štátny orgán môže vykonávať svoju právomoc iba spôsobom ustanoveným v zákone. Týmto ústavným zákonom sme prijali Listinu základných práv a slobôd. Záväzok, že ju budeme rešpektovať, bol podmienkou nášho prijatia do Rady Európy. Táto listina nás teda spája s Európou. Inštitút kolektívnej hlavy štátu v tejto podobe, v akej je naše predsedníctvo, nás od nej oddeľuje. Predvedená hra na rekonštrukciu vlády nemá, podlá mojej mienky, s parlamentarizmom ani s demokraciou nič spoločného. /Potlesk. /

Keďže rozhodnutie bolo dopredu známe, vyšetrovanie malo za úlohu nájsť dôkazy. Som presvedčený, že verejnosť by bola prijala skôr otvorenú hru s jasnými faktami. Vytvorila sa nová koalícia a na základe nej nová, a nie rekonštruovaná vláda. Myslím si, že postup predsedníctva iba prehĺbil nedôveru verejnosti voči parlamentu. Demokratická spoločnosť nemôže byť voči tomuto faktu ľahostajná. Aj do novej ústavy by sme mali zakotviť inštitúty, prostredníctvom ktorých by sa táto dôvera mala obnovovať. Myslím si, že je to potrebné

339


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP