Neprošlo opravou po digitalizaci !

Vážené dámy a páni,

závažným nedostatkom doposiaľ uplatňovanej hospodárskej politiky bolo, že relatívne malú pozornosť venovala riešeniu problémov nahromadených v štátnych podnikoch, ako aj ich koordinácii v ekonomickom prostredí. Pri tak rozsiahlom podiele štátneho sektoru, ako je ešte u nás, nemožno sa spoľahnúť na to, že túto koordináciu zabezpečí trh resp. trhový mechanizmus. Ten sa totiž, žiaľ, len teraz v bolestiach rodí spolu so súkromným sektorom, a nie je v stave túto koordináciu plne zabezpečiť. Chýba konkurenčné prostredie a infraštruktúra trhu. Absentuje reálny vlastnícky záujem a s tým spojené reálne riziko k tomu, aby štátne podniky sa chovali ako skutočné trhové subjekty. Keď teda formujúci sa trhový mechanizmus zatiaľ nie je schopný, a štát túto koordináciu odmietne vykonávať, nutne dochádza k hospodárskej anarchii a hrozí rozpad ekonomiky.

Zdôrazňujem, že dočasná koordinácia podnikov štátneho sektoru vládou, ktorá vzišla zo slobodných volieb, uskutočňovaná trhovo-konformným spôsobom, nemá nič spoločného s centrálne-administratívnou koordináciou totalitného režimu boriaceho sa množstvom ideologických bariér. Táto koordinačná činnosť má byť uskutočňovaná len vo vzťahu k podnikom štátneho sektoru, a rozširujúci sa súkromný sektor je koordinovaný rozširujúcim sa trhom. Kým štát je vlastníkom výrobných prostriedkov, musí vykonávať vlastnícke funkcie, aj keď sa ich chce perspektívne zbaviť. Vláda si preto musí vytvoriť jasnú koncepciu štrukturálnej politiky, domáce i zahraničné podnikateľské subjekty, ale aj naša verejnosť chce poznať rozvojové a útlmové zámery vlády v jednotlivých odboroch a odvetviach ekonomiky. Chcem veriť, že rekonštruovaná vláda urobí všetko pre to, aby zastavila ďalší prudký pokles výkonnosti ekonomiky, a pomôže riešiť nahromadené

problémy podnikovej sféry, aby sme neprišli o kľúčové odbory a podniky našej ekonomiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Predseda SNR F. Mikloško;

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

z toho, že v takýchto neskorých hodinách je balkón v našej snemovni ešte plný, predpokladám, že sa v parlamente očakáva nejaká dramatická situácia. Navrhujem, aby sme sa v tejto chvíli napriek tomu pokojne rozišli a pokračovali zajtra o 9. 00 hodine.

Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer;

Vyslovujem uznanie predsedníctvu za takýto spôsob vedenia schôdze, keď dva dni tu fakticky márnime čas. Dnes sme sa zaoberali najprekvapujúcejšimi návrhmi, o ktorých sa umelo rozvíjali diskusie, či sa má hlasovať alebo sa nemá hlasovať. V podstate môžeme pokračovat až do piatku - a budúci týždeň je pred nami - nerušene ďalej.

Prosím ešte poslancov Za demokratické Slovensko, keby sme sa zhromaždili na druhom poschodí.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec, bohužiaľ, sme viazaní rokovacím poriadkom.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

IX. volebné obdobie

14. schôdza

21. mája 1991, 22. mája 1991,

/II. časť/ 23. mája 1991, 24. mája 1991.

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Sľub nového poslanca Slovenskej národnej rady Interpelácie a otázky poslancov

Odpovede členov vlády SR na interpelácie a otázky poslancov SNR zo 14. a predchádzajúcich schôdzí Slovenskej národnej rady

Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam

Stanovisko Predsedníctva Slovenskej národnej rady k lustráciám v Slovenskej republike

Vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona SNR o Slovenskej televízii Vládny návrh zákona SNR o Slovenskom rozhlase

Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat

Návrh na uvolnenie a voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky

Návrh na zaradenie niektorých poslancov do výborov Slovenskej národnej rady

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 29. apríla do 21. mája 1991.

Bratislava, máj 1991

Tretí deň rokovania 14. schôdze Slovenskej národnej rady

23. mája 1991

Predseda SNR F. Mikloško;

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vítam vás na pokračovaní schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, keby ste sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 87 poslancov. /

Je to nadpolovičná väčšina. Pokračujeme v programe. Podlá § 19 sa hlási minister kultúry.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

sledujúc rokovanie Slovenskej národnej rady a našu snahu preniknúť do podstaty problémov, ktorými spoločnosť prechádza, snažím sa spolu so svojimi spolupracovníkmi vyjsť: v ústrety pri rozpoznávaní a riešení hlavných problémov v oblasti kultúry. Práve ste dostali materiál ministerstva kultúry, ktorý analyzuje situáciu v štátnej správe a v miestnej kultúre. Tento materiál je základnou analýzou k danej problematike. Pevne verím, že bude pri vašej poslaneckej práci užitočnou pomôckou.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujeme pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási poslankyňa Mistríková.

Poslankyňa Z. Mistríková;

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

mala by som na vás jednu prosbu. Navrhla by som, či by sme dnes doobeda nemohli prerušiť všeobecnú rozpravu, prerokovat zákon o rozhlase a televízii a poobede pokračovat vo všeobecnej rozprave. Zmenou programu a dlhou všeobecnou rozpravou sa totiž stalo, že tento zákon by zrejme prišiel na rad až zajtra. Zajtra sa nemôžem zúčastniť nášho rokovania a mám robiť spoločného spravodajcu na obidva tieto zákony. Takže keby sme o tom mohli dať hlasovať, pán predseda, keby to bolo možné, ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško;

Hlási sa pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, táto faktická poznámka nezasahuje do nášho programu, nech program beží ďalej ako má. Nenadväzuje ani na to, čo povedal pán minister Snopko, takže táto poznámka ako taká je nepodstatná.

Predseda SNR F. Mikloško;

Táto poznámka je nepodstatná možno len z hľadiska rokovacieho poriadku. Podstatná je z toho hľadiska, že pani

Mistríková cestuje zajtra do cudziny. Môžeme to akceptovať alebo nemusíme, ale tým sa nám veci trošku skomplikujú. Navrhujem, aby sme dopoludnia pokračovali v rozprave a prípadne cez obed zvážili, či neurobíme tú zmenu, že by sme ten bod programu poobede dali prednostne do programu.

Podlá rokovacieho poriadku pani poslankyňa Mistríková podala návrh na zmenu programu. Musíme o ňom hlasovať bez rozpravy. Dávam hlasovať o tom, aby sme v tejto chvíli prerušili rozpravu a na rokovanie predložili návrh zákona o rozhlase a televízii.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 103 poslancov. /

Kto je za to, aby sme prerušili rozpravu a dali na program zákon o rozhlase a televízii?

/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. /

Konštatujem, že pokračujeme v rozprave. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predpokladám, že mocenský význam aj charakter rezortu ministerstva vnútra je zjavný a nesporný asi nám všetkým. Predpokladám, že preto pán Dr. Čarnogurský po voľbách, podlá mňa logicky a správne požadoval, aby predseda vlády a minister vnútra nereprezentovali to isté politické hnutie alebo

stranu. Po nedávnej rekonštrukcii vlády vznikla situácia, kedy predseda vlády, minister vnútra a predseda Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady boli do svojich funkcii navrhnutí Kresťansko-demokratickým hnutím. Čiže bezpečnostný úsek ministerstva vnútra - polícia podlieha v plnej miere riadeniu i kontrole orgánov, na čele ktorých stoja predstavitelia toho istého hnutia. Táto situácia zvádza k hriechu. O tom svedčia aj nedávne skúsenosti bývalej komunistickej strany. Nespochybňujem dobrú vôľu a charakterovú pevnosť predsedu vlády, ministra vnútra ani predsedu branno-bezpečnostného výboru. V politike by sme sa však mali, pokiaľ sa dá, spoliehať na osvedčené, praxou fungujúcich demokracií preverené kontrolné mechanizmy.

Nominácia rovnakým politickým hnutím do funkcie sťažuje kontrolu. Preto pokladám výmenu aspoň jedného z troch spomínaných ústavných činiteľov za viac než žiadúcu. Najschodnejšou cestou sa mi zdá byť práve výmena predsedu branno-bezpečnostného výboru. O tom, kto bude zastávať post predsedu vlády, spravidla rozhodujú širšie politické zámery a úvahy. Na čele ministerstva vnútra už v rámci prebiehajúceho volebného obdobia ku zmene došlo. Spomeňme si na napätie okolo odstúpenia pána Andráša z funkcie ministra vnútra. V záujme potrebnej stabilizácie po línii štátnej správy by teda nebolo vhodné opäť meniť ministra vnútra. A tak ostáva predseda branno-bezpečnostného výboru.

V tejto chvíli by mal nasledovať návrh na odvolanie pána Františka Javorského z funkcie predsedu branno-bezpečnostného výboru a člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Nepodávam ho. Svoje vystúpenie chápem ako argumentačnú podporu návrhu na odvolanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorý ohlásil pán poslanec Brňák. Dúfam, že ak by došlo k politickým rokovaniam o zmene zloženia predsedníctva, ktoré pokladám za najrozumnejšie riešenie a dávam im

prednosť pred inými spôsobmi, ich účastníci zohľadnia uvedené argumenty.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem poslancovi Barányovi. Vystúpi poslanec Seják. Pripraví sa poslanec Cyril Ivan.

Poslanec L. Seják:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som obrátil našu pozornosť na niektoré otázky, či problémy týkajúce sa tzv. malej privatizácie, ako jednej z transformačných operácií celej spoločnosti. Už dlhší čas neuniká mojej pozornosti viacero kritických ohlasov najrôznejšieho charakteru, či už zo strany nie priamo zainteresovaného obyvateľstva alebo zo strany členov privatizačných komisií i dražiteľov. Je síce pravdou, že nie všetky privatizačné komisie pracujú v rovnakom teréne, ale podmienky ministerstvo vytvorilo rovnaké.

Vzhľadom na tieto dva fakty musím konštatovať, že úroveň a rýchlosť práce komisií je rozdielna, a to nielen vinou sabotovania privatizácie zo strany niektorých zodpovedných vedúcich organizácií, ale aj nepružnosťou a malou operatívnosťou zasa niektorých privatizačných komisií, ktoré nie sú schopné pripraviť a zrealizovať dražbu doslova zopár prevádzkových jednotiek. Niektoré komisie sú dokonca ohrozené rozpadom či už z dôvodu, že sa nesplnilo očakávanie spojenia práce privatizačnej komisie s profitovaním, alebo v dôsledku sťaženého víkendového záhradkárenia, kedy sa prechádza vý-

313

lúčne na piatkové dražby. Tiež nezanedbateľný fakt je zväčša slabé materiálne vybavenie komisií. Vyskytujú sa aj signály, že právna sila komisii, teda dostatok právnikov v nich, je niekde nedostatočná vzhľadom na enormné požiadavky a komplikovanosť problémov.

Samostatnou kapitolou sú prípady, že niektorí, spravidla vplyvnejší členovia komisií, sú zároveň zamestnancami, či dokonca riadiacimi pracovníkmi podnikov, ktorých sa malá privatizácia nejakým spôsobom dotýka resp. ešte len dotkne. V týchto prípadoch zrejme môže dochádzať k záujmovej kolízii prinajmenšom vo sfére blízkej podniku, a sotva to potom zostane bez vplyvu na zaraďovanie prevádzkových jednotiek do dražieb. Zvlášť odsúdeniahodné je predstieranie alebo dokonca umelé vytváranie prekážok a rôznych nedostatkov zo strany vedúcich organizácií, štátnych podnikov a rezortov, ktoré odovzdávajú, či majú odovzdávať prevádzky do privatizácie. Podniky sa snažia využiť skutočné, či zdanlivé vlastnícke nejasnosti, ponúkajú neatraktívne jednotky, či už zlou, ne-

výhodnou polohou, nízkym obratom alebo krachujúce, v zlom stave, atď. Dopúšťajú sa, samozrejme nechtiac - ako inak - omylov napríklad na karte prevádzkovej jednotky, v ideálnom prípade aj niekoľkokrát po sebe, čím sa im darí oddalovať termín dražby.

Položil som si otázku, aký to má mať zmysel? Udržať sa ešte koľko sa dá, zo svojho bývalého mocnárstva udržať čo najviac, udržať sa na svojom rozkolísanom kresle do poslednej chvíle v nádeji, že keď už dotyčný alebo jeho skupina je paralyzovaný svojou neschopnosťou, zachráni ho azda dajaký zásah zhora. Nie je však zvláštnosťou ani vznik akciových spoločností s prazvláštnou príchuťou, ktoré už tým, že sú to novovzniknuté akciové spoločnosti, nie sú ministerstvom zaraďované do privatizácie. Tá príchuť vznikla napríklad aj smiešne nízkou účasťou, napríklad stotisícovou.

Nezaraďovanie prevádzok, lepšie povedané vynímanie z privatizácie, sa ukázalo byt kapitolou samou osebe. Z proklamovaných zopár výnimiek sa stalo už dávnejšie akési pravidlo, ktoré, čo sa týka konkrétnych prípadov, sa vymyklo potrebe zverejnenia a odôvodnenia. A tých výnimiek bolo trochu veľa aj na tak "prevychovanú" spoločnosť, ako je naša. Navyše i forma príkazov, áno, dobre počujete, príkazov, teda nie požiadaviek na prekonzultovanie prípadu z ministerstva je viac ako povážlivá. Veď či možno nezahorknúť nad faxom s rukou písaným príkazom o vyňatí z privatizácie, prijatým na poslednú chvíľu a s podpisom s nejasnou kompetenciou? Isteže, obviniť niekoho je ľahké a prezumpcia neviny je stále v platnosti, ale konkrétne skúsenosti hovoria, že dvere na najrôznejších miestach sa za orodovníkmi poriadne ani nezatvárali, a nahlas sa hovorilo už i o korupcii.

Problematická je napríklad problematika výrobných jednotiek, teda tých, ktoré by mali určovať ponuku v množstve, kvalite, sortimente. Ich privatizovanie je veľmi zriedkavou výnimkou, a v podstate tu teda nepriaznivo absentuje tvorba konkurenčného prostredia. Zákon o malej privatizácii pripúšťa prenájom i kúpu objektu, no v drvivej väčšine prípadov sme svedkami, že táto privatizácia má formu prenájmu prevádzok. Svoj podiel na tom má aj nevyjasnenosť konkrétnych vlastníckych vzťahov. No, bohužiaľ, aj v neodôvodnených prípadoch sa využíva prenájom v najkratšej zákonom prípustnej dobe, teda iba na dva roky. Vzniká tu teda neistá perspektíva podnikania, kde je kladený dôraz na krátkodobú návratnosť investícií. A tu môže byť ukrytý problém v kvalite podnikania, čo sa odráža i v rovine spoločenskej, napríklad formou humorného názvu našej republiky, ktorý uviedla aj naša tlač, kde bola označená naša republika ako Česká a Slovenská hotdogová a butiková Federatívna Republika.

Veľkej kritike je vystavená, a zdá sa, že právom, fi-

nančná otázka spojená s privatizáciou, konkrétne krutá úroková sadzba finančných ústavov až do 24 % úveru poskytovanému na tento účel. Pribudla síce možnosť využiť zahraničné banky, zatiaľ sa však zrejme nerealizuje. Pozastaviť sa možno aj nad výškou nájomného, ktoré rôzni nájomcovia vyrubujú k horným hraniciam, a navyše, pre mnohých je táto výška nájomného vopred neznáma. To odrádza od snahy podnikať mnohých zapálených záujemcov. Preto treba podotknúť, že dražby s úplným prevodom vlastníctva vydražiteľovi, majú väčší úspech, ale bohužiaľ, sú v menšine.

Po sumarizovaní len týchto niektorých nedostatkov, prejavujúcich sa v priebehu transformácie sa nemôžeme čudovať, že záujem o dražby akosi klesá, čo rozhodne nie je naším ani politickým záujmom, ale ani záujmom vývinu slovenského podnikatela.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Ďalej sa hlásil poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Strýko.

Poslanec Cyril Ivan;

Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážení poslanci,

minulá 13. a terajšia 14. schôza Slovenskej národnej rady je vsunutá do značne rozbúrenej spoločenskej, politickej, národnej i parlamentnej situácie, plnej určitých zvratov, plánovaných i neplánovaných, ktoré v značnej miere otriasajú základy spoločenských názorov na súčasný politic-

ký, spoločenský a najmä ekonomický vývoj. Kryštalizujú sa názory nášho obyvateľstva, voličov, príslušníkov či priaznivcov parlamentných politických strán. Je známe, že eufória ustupuje, prichádza na obyvateľstvo neistota a značné rozčarovanie. Medzi obyvateľstvom sa uskutočňuje analýza súčasnej politickej situácie na Slovensku. Zvažujú sa rôzne, ale i rozhodujúce riziká, ktorým Slovensko stále musí čeliť, vytvára sa averzia najmä k pražskému centru. Verejnosť si začína v plnej miere uvedomovať všetky nevýhody, následky súčasného stavu i z hľadiska racionálneho zastúpenia, či iracionálnej koalície a nepomerného zastúpenia v parlamente. Parlamentné strany, ako vidíme v tejto sále, o tom vážne hovoria, zvažujú celú situáciu. Dokonca hrozí, ako to poslanci zisťujú medzi voličmi, že čaša občianskej trpezlivosti už do značnej miery preteká, na obzore sú pochmúrne búrkové mraky, najmä ekonomického charakteru.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi, v decembri, považovali tvorcovia ekonomickej reformy za najvážnejšiu hrozbu živelné akcie odborov, ktoré poukazovali na sociálnu istotu nášho obyvateľstva. Obavy z týchto problémov sa nenaplnili, no žiaľ, sociálnej nestabilite sme sa nevyhli, ba sa do nej rútime aj podlá mojich predrečníkov, veľmi radikálne, i podlá oficiálnych prognóz a vyhlásení. Že tomu tak je, dovolím si zacitovať na minulej schôdzi predloženú správu predsedníctva, kde sa konštatuje: "Vývoj hospodárstva na Slovensku, predovšetkým priebeh ekonomickej reformy a jej negatívne sociálne dôsledky dnes prekonali najpesimistickejšie prognózy. Ekonomika Slovenska, jeho podnikov a závodov sa dostáva do kritického stavu. " Slovensko sa prebúdza zo snov, sľubov, budí ho tvrdá realita obrovských, až nehoráznych cien, nezamestnanosť, nesolventnosť podnikov, strata trhov, inflačná a derivačná krivka, ktorá stále stúpa. Občania Slovenska chcú počuť jasnú koncepciu, ale triezvej a pre nás možnej ekonomickej reformy, nie iba jedinú, bez alternatívy - reformu pána Klausa, ktorú kritizujú ekonómovia u nás i vo

svete. Občania majú právo poznať ekonomickú koncepciu, podľa ktorej bude sociálny systém keď nie nadradený, aspoň postavený do reálnych polôh. A v jeho rámci budú vystupovať aj určité podsystémy, ako je systém ekologický, ekonomický i kultúrny.

Ak chceme urobiť nejaký ekonomický krok, musíme hľadať interakciu v celom sociálnom prostredí, a nie naháňať to iba jedným smerom. Je vážnou chybou, že sociálna reforma sa dostáva nabok, ekonomické kroky zostávajú bez posúdenia v rámci sociálneho systému. Výsledkom tejto antisociálnej politiky je spoločenský chaos. Hromadia sa rady nespokojných "cestujúcich" do lepšej budúcnosti, ale žiaľ, podľa zlého cestovného ekonomického poriadku. Pohľady a názory mnohých politikov na tento stav - používa sa odborný výraz - sociálna demagógia.

čo straší alebo čo chcú počuť naši obyvatelia? Sledujú noviny, čítajú a pýtajú sa, ako sa má riešiť problém, keď hrozí pokles celej tvorby hrubého domáceho produktu, zníženie priemyselnej výroby, ako sme tu aj včera počuli, až o 20 %, zvýšenie nezamestnanosti - tiež tu padli včera slová, aj prognostika pána Komárka hovorí až o 1 milióne obyvateľov, reštrikcia, ktorá je obrátená proti obyvateľstvu a nie proti podnikom - z toho vznikol i prebytok, z ktorého obyvateľstvo fakticky nič nemá. Je už avizovaná devalvácia koruny, ktorá vedie k inflácii. Konštatovali sme i včera, že privatizácia je nie veľmi produktívna. Zvýhodňujú sa zahraniční záujemcovia, hrozí nebezpečenstvo úniku kvalifikovaných pracovníkov, najmä z volného odchodu týchto pracovníkov do zahraničia. Je už teraz jasné, že je nedostatočná konkurencieschopnosť, strata motivácie u podnikateľov i určitá perspektíva. Dostávame sa cez masmédiá k rôznym pokynom, mnohým radám hlavne z Lán. Tieto vysielania už nepoučujú našich ľudí, ale priamo dráždia.

Nechcem byt iba kritikom, chcem poukázať v týchto pár vetách na určité sociálne problémy, ktoré sa v záujme trhového hospodárstva zatláčajú do úzadia. Ale ak budeme pokračovat iba v týchto intenciách, dostaneme sa do veľkých dilem. Preto sa teda pýtam a navrhujem, keď ideme schvaľovať zákon o Slovenskej televízii a zákon o Slovenskom rozhlase, prečo by aj Slovenská televízia, nie iba z Prahy, ale z Bratislavy, nemohla veľmi pohotovo, naživo, pravidelne vysielať politicko-ekonomické dialógy za účasti odborníkov, oponentov určitých reforiem, aby tam boli i predstavitelia strán, aby sa tam konečne dostal aj niektorý poslanec zo strany, aby tam prípadne boli aj zástupcovia nášho obyvateľstva, ktorí majú právo vyjadrovať svoj názor, aby poslanec mohol vysvetľovať svojim voličom i cez takúto formu svoj názor na jestvujúci politicko-ekonomický stav. Tieto veci zatiaľ nemajú v televízii dostatočný priestor.

Toto vysielanie by bolo žiadúce robiť v čase, keď je na to naše obyvateľstvo pripravené, nie vtedy, keď už prevažná časť ľudí má spať alebo spí, aby sa to vysielalo namiesto veľmi pochybných, deštruktívnych, ba častokrát škodlivých otravných programov, rôznych detektívok alebo programov, za ktoré musíme zahraničným podnikateľom veľmi tvrdo platiť. A apelujem najmä na požiadavku, aby tieto programy mohla sledovať aj naša mládež. Veď predsa sa všetci zhodujeme v tom, že jej patrí budúcnosť. Neberme jej aspoň teoretickú perspektívnu nádej a najmä nie v tomto období, keď v súčasnosti 45 tisíc absolventov stredných škôl odchádza zo škôl, maturuje. Dovolím si z tohto miesta ich pozdraviť a popriať im, aby sa im na tých maturitných skúškach darilo, ale aby mali aj určitú jasnú perspektívu, čo ich v budúcnosti asi čaká. Tá perspektíva, o ktorej čítajú a počujú, ružová nie je.

Preto na záver chcem ešte raz poprosiť našu vládu, aby

neplatilo pravidlo, že vláda, ktorá nie je schopná ukazovať jasnú perspektívu, žiaľ, má potom hmlistú budúcnosť.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má poslanec Berényi. Poslanec J. Berényi:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi povedať pár slov na môjho predrečníka. Vo vedomí toho, že v histórii sa nič neopakuje rovnakým spôsobom, že stredná Európa doteraz nikdy nedokázala "správne" prežiť krízové situácie, história nás učí, že skutočne veľmi lanko sa môžeme v regióne, a tak aj na Slovensku usadiť nejaká nová diktatúra. Prečo sa rozmery parlamentarizmu zdali v historických obdobiach v minulosti, a môžu sa zdať i dnes, ako to povedal i pán poslanec, pre ľudí nedostačujúcimi? V prípade našich krajín ide o krajiny, ktoré v týchto historických etapách boli v mimoriadne ťažkej situácii a tak vlastne politici museli zosúladiť dosiahnutú parlamentnú demokraciu so stagnujúcim, často zaostalým skrachovaným ekonomickým systémom. Po tomto spoločnosť, ktorá sa cíti byť ohrozená, vystúpi proti politickému systému, ktorý považuje za zodpovedný za úpadok vlastného postavenia a začne podporovať režim, ktorý rešpektuje jeho momentálne záujmy.

Vo veľkých spoločenských protikladoch, odlišnostiach môžeme hľadať príčinu toho, že na jednej strane poskytnú možnosť vládnutia pokrokovým parlamentným silám, a na strane druhej otvoria cestu pre uchvátenie moci režimov a diktatúr. Keďže rôzne politické vrstvy chcú za každú cenu uchovať svoje dosiahnuté spoločenské pozície, v prvom rozčarovaní začnú

podporovať ľavicové či pravicové totalitné hnutia a strany. Z toho všetkého vyplýva, že pre získavanie priestoru rôznym režimom je potrebný jedinečný historický moment, kríza, na dne ktorej sú ekonomické činitele, národné, triedne krivdy, a vyhrotenie cieľov ich zjavenia v histórii je časovo viazané.

Ďalším významným momentom je existencia tzv. charizmatického vodcu, ktorý zabezpečuje spojenie medzi štátom a masami. V tomto spojení dostáva veľkú úlohu emocionálne pôsobenie na túžby a zmysly. Slovensko vlastne prechádza takým historickým vývinom, ktorý môžeme v niektorých momentoch porovnávať s weimarským pokusom v medzinárodnom období. Otázka je, či mladá slovenská demokracia vie vyriešiť základné slovenské problémy.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Vystúpi poslanec Strýko. Pripraví sa poslanec Kmeťo. Poslanec M. Strýko;

Vážená Slovenská národná rada,

chcem sa dotknúť problému, ktorý, bohužiaľ, začína byt u nás bežný. Chcem hovoriť o agresivite, brutalite, fyzickom násilí, ktoré je čím ďalej tým viac politicky motivované, počnúc hrubým útokom na prezidenta a končiac ďalšími násiliami na iných mítingoch. Zdá sa, že slušných ľudí z novembra 1989 nahradil niekto iný. Nevylučujem možnosť, že nastupujú aj tí, ktorých revolúcia porazila. Aspoň sme si to naivne mysleli, že porazení sú. Prednedávnom sme boli svedkami demonštrácie pred Slovenskou národnou radou, kde na podporu pána Mečiara holými rukami, ako neskôr kričali, bola vylome-

ná brána parlamentu a medzi najaktívnejších zadržaných podporovatelov patrili bývalí ŠtB-áci. Neviem, čím boli motivovaní, že použili tieto krajné prostriedky.

Už samotný fakt, že takmer dva roky po revolúcii v prítomnosti ministra vnútra ŠtB-áci dobývajú parlament, ma napĺňa presvedčením o našej naivite a neadekvátnej tolerancii. Zdá sa, že mafia, ktorá vládla tomuto štátu, vidiac rýchly a neodvratný krach ekonomiky, sa rýchlym ústupom vzdala dobrovolne. Nedošlo tak k stretu medzi revolúciou a ňou, a mafia ostala nepoškodená. Nová vláda má na krku v každom smere zdevastovanú krajinu, za čo ju občania neprávom obviňujú, a mafia čas od času ukáže svoju skutočnú moc. Nepochybujem o tom, a sú na to dôkazy, že aj iné prejavy politického násilia sú dobre organizované. Revolúcia, ktorá prebehla, nebola ani zďaleka revolúciou celého ľudu. Mnohým aparátčikom rôzneho druhu sa za totality výborne darilo. A revolúcia skutočne bola proti nim.

Ďalšia myšlienka: Ak dnes už kdekto celkom verejne manipuluje s materiálmi ŠtB, s jasným cieľom vydierania, a pritom je jasné, že tieto materiály mohli byt len ukradnuté z Federálneho ministerstva vnútra, a u nás namiesto toho, aby sa takou závažnou skutočnosťou okamžite začala zaoberať inšpekcia ministerstva vnútra a zopár schopných prokurátorov, sa na tom iba zabávajú posttotalitní novinári, je to dôkaz toho, že revolúcia ešte nazačala alebo už prehrala. Štátne orgány musia adekvátne konať, inak je právny štát iba hlúpou, nenaplnenou frázou a namiesto práva bude v tejto krajine vládnuť násilie, politické vydieranie a všetky praktiky, ktoré sme chceli revolúciou zničiť.

Netolerancia sa však dá evokovať aj iným spôsobom. Mrzí ma, že som sa napríklad v 13. čísle Nového slováka mohol dočítať takú vec, že akcie napríklad Hnutia česko-slovenského


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP