Neprošlo opravou po digitalizaci !

nistickej strany u nás je príležitosťou pripomenúť najmä dnešnej mladej generácii vylučovanie nekomunistických študentov z univerzít i stredných škôl, väznenie študentských funkcionárov, likvidáciu drobných roľníkov, živnostníkov, ktorí tvorili, podľa červených pučistov, triedneho nepriateľa. Bola to doba rozsiahlej výstavby koncentračných táborov, ktoré v mnohom predbehli hitlerovské Nemecko. Táto budovateľská snaha súdruhov od Ašu až po Svidník spôsobila utrpenie a smrť tisícov statočných žien a mužov, skutočných hrdinov našich národov. So svojimi politickými rivalmi sa súdruhovia vysporadúvali tak, že ich posielali na popravu. Ich jediným previnením bola skutočnosť, že sa postavili proti teroru, ktorý pod rúškom triedneho boja uskutočňovala komunistická strana a jej prisluhovači v tajnej polícii, ŠtB a krimináloch. A nie je bez zaujímavosti, že mnohí z nich ešte dnes sedia na dôležitých vedúcich miestach, nevzdali sa svojej hroznej ideológie a naďalej spoločnosti škodia. Sú ešte mnohí takí, ktorí likvidovali študentov, inteligenciu, kresťanských básnikov a spisovateľov a na ich miesta dosadzovali nedoukov a karieristov, ktorí potom vedome slúžili triedne organizovanému násiliu.

Preto je mi veľmi smutno, keď sa dočítam, že - citujem: "Aj v blízkej i vzdialenej budúcnosti chcú byt komunistická strana a Zväz komunistov Slovenska, stranami bezpečnej opory robotníkov, roľníkov, inteligencie, technikov, mládeže, dôchodcov a nezamestnaných, chcú pracovať tak, aby si zaslúžili ich dôveru a podporu v záujme prosperujúceho moderného Slovenska. " A je mi ešte smutnejšie, keď vidím a stretávam sa s ľudmi, ktorí im začínajú opäť veriť, ktorí im opäť naleteli na sladké reči. Chcem im teda pripomenúť, koľko morálnej i hmotnej škody napáchali súdruhovia na rehoľných rádoch. Do kriminálov a koncentračných táborov putovali kňazi a členovia rádov len preto, že chceli slúžiť Bohu a národu, nie krutovláde strany. Rovnako skončili i rádové sestry, rodičia nesmeli dať krstiť svoje deti, návšteva kostola mala

za následok šikanovanie a stratu zamestnania. Nezákonným spôsobom odňali komunisti majetok cirkvi a dnes, keď len mizivú časť z neho zákonným spôsobom vraciame, sú to práve oni, ktorí proti tomu protestujú poukazujúc na nezákonnosť.

Tisíce politických väzňov skončilo v koncentračných táboroch na Jáchymovsku a v ďalších oblastiach. Za neľudských podmienok museli dolovať uránovú rudu, ktorú sme potom denne vo veľkom množstve vyvážali smerom na východ. Iba na tomto úseku komunistická strana okradla naše národy o nepredstaviteľné bohatstvo. Len v priebehu prvých 15 rokov najintenzívnejšej ťažby sa denne odvážalo z Jáchymovska 2 400 kg čistého smolinca. V tom čase stál kilogram od 50 do 70 tisíc dolárov. Stačí si spočítať šesť dní v týždni, 52 týždňov a 15 rokov, a sú to miliardy, ak nie bilióny dolárov.

Ale aby sme nechodili príliš do histórie, vezmime si posledných 20 rokov tzv. normalizačného obdobia. V správe aprílového Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v roku 1989 sa okrem iného hovorilo, že tretí svet nám dlhuje 74 mld dolárov. To je hodnota, ktorú vytvorili aj pracovníci v Martine, v Podbrezovej, Košiciach, Detve, Dubnici, Považskej Bystrici, Trnave, Zlatých Moravciach, na Orave či na Kysuciach. To je hodnota, ktorú ľahkovážne spreneverili príslušníci filiálky Stalinovej strany. A dnes musíme za nich všetci platiť. Nepočul som ani jedného z nich zatiaľ povedať: dosť zla sme napáchali, kajame sa, tu sú naše hlavy a ruky k robote. Ak ich môžeme na niečo využiť, prosím. Zato provokačných a konfrontačných vyhlásení a spochybnení všetkého, čo sme od revolúcie dosiahli, majú na dennom poriadku. To zlo a ignorácia slušnosti je jednoducho v nich, nech sa navonok tvária ako anjeli.

Dnes veľmi kritizujú všetkých konštruktívnych činiteľov, že spôsobili nezamestnanosť. Pritom to bola práve komunistická vláda, ktorá orientovala priemyselnú výrobu na Slo-

vensku na vojenský potenciál. Bola to komunistická vláda, ktorá pred 42 rokmi násilne prevzala moc v našom štáte, ktorý patril životnou úrovňou medzi špičkové nielen v Európe, ale i na svete. A dôsledkom ich vládnutia je hlboká morálna, ekonomická i ľudská kríza našej spoločnosti, hlboká priepasť medzi životnou úrovňou u nás a vyspelými krajinami, ktoré v dobe prevzatia moci komunistami v roku 1948 boli so svojou ekonomikou ďaleko za nami. Mnohí z nich, ktorí sa na tomto procese podieľali, žijú dnes z majetku nakradnutého za posledné štyri desaťročia, ktorý nazbierali z poctivej práce našich spoluobčanov. Zamat revolúcie im fantasticky vyhovuje. Ako by asi vyzerala naša životná úroveň, keby sme plody z našej zeme, našich rúk a mozgov užívali sami? Ako by vyzeralo naše životné prostredie, cesty, byty, zdravotníctvo, školy? Je ťažko vyčísliť naše straty spôsobené komunistami za čias ich bačovania či už v zastaralom priemysle, nekvalitnej výrobe, poľnohospodárstve, a rovnako sa nedajú vyčísliť ani straty morálne či politické.

Pred pár dňami sme si pripomenuli aj smutné výročie udalostí z Černobyľu. Aj to je ich dielo - zatajiť skutočný dosah a rozsah katastrofy, vyhnať ľudí do ulíc, aby pri skandovaní politických fráz dostali pečať nesúcu nezodpovednosť, benevolenciu, klamstvo a demagógiu na celý život, pečať, pod ktorou sa rapídne zvýšil výskyt rakoviny, pečať, pod ktorou sa dnes rodia defektne a zmrzačené deti. Už chápete, prečo pripomínam to smutné 7O. výročie vzniku Komunistickej strany Československa? A to je neúplný výpočet. Chceli budovať svoju ríšu zla na večné časy. Boli porazení po štyridsaťročnej nadvláde, a tých 4O rokov bude raz a navždy tvoriť jednu z najtemnejších kapitol v našich národných dejinách. Boli porazení a zanechali za sebou ťaživé dedičstvo. Boli porazení, ale ostali v otvorenej i skrytej podobe, a začínajú znovu, čím ďalej, tým zreteľnejšie dvíhať hlavy a zvyšovať hlas. A to je ešte stále neúplný výpočet. Tých, ktorí žalujú, sú státisíce, možno milióny. Tých, ktorí už

nemôžu žalovať, pretože nie sú medzi nami, nie je o nič menej. Stali sa obetami vykonštruovaných súdnych procesov a ťažkých žalárov, uránových baní a psychiatrických liečební.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

nech mi je dovolené symbolicky uzavrieť túto tragickú kapitolu nášho národa naplnenú utrpením, ponižovaním a nerešpektovaním základných ľudských práv spôsobených menšinou, ktorá si nedemokratickou cestou, cestou násilia uzurpovala moc.

Dámy a páni, chcem osloviť vás všetkých, ktorí sa stotožňujete s týmto kritickým, ale pravdivým stanoviskom, aby ste na znak úcty všetkým obetiam komunistickej krutovlády vzdali minútou ticha našu solidaritu a úctu.

/Minúta ticha/.

Ďakujem. A čo môžem povedať dnes? Túto otázku už adresujem nám všetkým do celého pléna. Poslanec si musí ctiť právo, ale my si ho - nemajte mi za zlé - nectíme. Každý bol zvolený v slobodných voľbách, má teda právoplatný mandát. My sa navzájom osočujeme, napádame. Konfrontačná atmosféra politických postojov zatieňuje riešenie aktuálnych spoločenských problémov. Za oknami je taká realita, že denne pribúda tisíc nezamestnaných. Katastrofické prognózy ekonómov hovoria, že hrozí vidina jedného milióna nezamestnaných. Toto je náš hlavný problém, ktorý musíme spoločne riešiť. Za jeho riešenie nesieme svoj podiel všetci, ale silne pochybujem o tom, že to považuje každý poslanec aj za svoj vlastný osobný problém. Naopak, sedia tu medzi nami takí, ktorí sú majstrami v dezinformácii, v manipulácii verejnej mienky, v ohováraní, vo vyrábaní tzv. senzácií a v živení a udržia-

vaní napätia v parlamente. Pýtate sa, kto sú títo páni? Sledujte jeden deň pozorne naše rokovanie a získate odpoveď.

Po tejto licitácii chýb či skôr faktov ešte jedna skutočnosť. Slovensko je v súčasnosti vo svete veľmi málo známe. Zásluhu na tom má informačný tok z pražského centra. Slováci sú predstavovaní ako česká menšina hovoriaca podobným jazykom, sme predstavovaní ako šovinisti, nacionalisti, či dokonca klérofašisti. O kom sa nevie, s tým sa nemôže ani spolupracovať. To sú faktá, ktoré nás nútia k aktivite. Pracujme teda konštruktívne, v koalícii aj v opozícii. Budujme právny štát, riešme ekonomické otázky, pracujme na novej slovenskej ústave. Snažme sa o to, aby Slováci získali vstupenku do Európy. Ináč sa bude táto od nás vzďaľovať a budeme stáť len v špalieri krajín tretieho sveta. Pracujme tak, aby sme sa mohli pozrieť svojim voličom do očí, pracujme tak, aby kategória poslanec nadobudla v spoločnosti úctu a vážnosť. Tak nám pán Boh pomáhaj.

/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi pán minister Belcák. Minister hospodárstva SR J. Belcák;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Je to môj prípad, tak dúfam, že to bude v poriadku. Dovoľte mi, aby som reagoval niekoľkými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hubu, pokiaľ ide o Žiar nad Hronom. Považujem to za potrebné. Je to vážna otázka, je to vážny problém nielen ekonomický, hospodársky, ale aj sociálny. Preto niekoľko poznámok.

Nebudem polemizoval, nebudem nič obhajovať, ale považujem za potrebné Slovenskej národnej rade povedať niekoľko ďalších informácií, aby si poslanci sami mohli urobiť svoj názor na riešenie a na uzáver, ktorý urobila vláda Slovenskej republiky.

Chcem povedať, že všetky rozhodujúce rezorty a ich predstavitelia vo vláde Slovenskej republiky podporili prijatie alternatívy 2, to znamená pokračovanie v rekonštrukcii. Pokiaľ ide o ekológiu, chcem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že všetci, ktorí boli do prípravy materiálu zainteresovaní, s plnou zodpovednosťou posudzovali tento problém. Záver je asi takýto: Likvidácia prvovýroby v Žiari nad Hronom je takým istým dôsledkom, pokiaľ ide o ekológiu, ako modernizácia celej výroby v Žiari nad Hronom. Ekologické dôsledky v súčasnom období ďalší proces modernizácie negatívne neovplyvní, pretože sme preukázali, že všetky ukazovatele, pokiaľ ide o ekológiu, po rekonštrukcii a modernizácii budú zodpovedať alebo budú lepšie ako európske normy platné v Európe.

Ďalej by som chcel uviesť skutočnosť, že po rekonštrukcii, pokiaľ ide o efektívnosť, bude tento podnik prinášať do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky okolo 1, 1 miliardy korún ročne. Efektívnosť je preukázaná a zaujímavá i z toho hľadiska, že zahraničné firmy, najväčšie zahraničné firmy v tejto oblasti majú eminentný záujem o spoluúčasť na modernizácii tohto podniku. Dokonca - a to už možno prezradím, čo by som nemal - keď sme rokovali s poslednou firmou, prihlásila sa nám ďalšia a povedala, že je ochotná ísť so svojou ponukou ešte o 1O % nižšie, teda výhodnejšie.

Pokiaľ ide o štátny rozpočet Slovenskej republiky, ide tu o záruky, pretože vstup zahraničného kapitálu bude predstavovať 2, 6 miliardy korún. Likvidácia prvovýroby by znamenala 4, 6 miliardy korún nákladov + 6 miliárd korún na zabez-

pečenie pracovníkov, ktorí by boli uvoľnení. Faktom je, že sú krajiny, kde prvovýrobu hliníka likvidujú. Napríklad Rakúsko tak učiní v najbližšom období. Ale Rakúsko na likvidáciu prvovýroby sa pripravuje 8 rokov. Pán premiér Čarnogurský vo svojom vystúpení na pressfoyer povedal, že sme práve získali, alebo urobili sme si priestor 1O rokov na rozhodnutie, čo budeme robiť ďalej práve s týmto podnikom. Ale v súčasnom období zo všetkých hľadísk, ktoré som uviedol, iné riešenie skutočne nebolo. Domnievam sa, a s plnou zodpovednosťou by som chcel povedať, že sme naozaj seriózne hodnotili všetky možné varianty, a že vláda Slovenskej republiky v tomto prípade s plnou zodpovednosťou rozhodla o osude na najbližších 10 rokov jednak regiónu a jednak pokračovania vo výrobe hliníka a v modernizácii v Žiari nad Hronom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Ľupták. Pripraví sa poslanec Harna.

Poslanec J. Ľupták:

Vážená vláda vážené poslankyne, vážení páni poslanci,

ťažko je prijímať otázku ekonomickej reformy, keď neboli urobené základné zmeny v odmeňovaní za vykonanú prácu, keď opätovne sú určované mzdové limity, a to i v súkromnom sektore. Ekonomická reforma doniesla ťažké bremeno nezamestnanosti, zvýšenie cien všetkých tovarov, rozpad východných, ale i vnútorných trhov, nesolventnosť podnikov. Fabriky na Horehroní sú v nezávideniahodnej situácii. Ak Švermove žele-

ziarne nenájdu odbyt do Sovietskeho zväzu behom troch mesiacov, môžu sa zavrieť. Mostáreň Brezno, Piesok, Vajsková, ale i v okrese Rimavská Sobota, Zornica v Tisovci, ZŤS Tisovec, ZŤS Rimavská Sobota, Pozemné stavby Rimavská Sobota, v okrese Lučenec Poľana Lučenec, sklárne v Poltári i textilka v Lučenci - a mohol by som ich menovať viac, kde ekonomická situácia v podniku je veľmi vážna.

Podniky nie sú schopné odvádzať určenú daň do štátnej pokladne. Táto sa pomaly vyprázdňuje, nový priemysel, prípadne nové zdroje výroby nie sú zabezpečené. Privatizácia prebieha len veľmi pomaly. Matematickou rovnicou lanko dospejeme k tomu, že ani v závodoch, ani v štátnej pokladnici nebudú žiadne prostriedky. Zámerne som použil toto prirovnanie, lebo pracujúci nepracujú za fixný plat, ako my, poslanci, alebo ministri, ale ich práca resp. výkon sú platené v úkolovej mzde. No a keď sa znižuje výroba, obmedzuje odbyt, je len samozrejmosťou, že plat robotníka vo výrobe klesá. Nedá mi poznamenať na adresu poslancov, ktorých v jednotlivých fabrikách volilo mnoho zamestnancov a dožadujú sa ich návštevy, že si nepokladajú za povinnosť navštíviť voličov, vypočuť si ich požiadavky, potreby. Som presvedčený, že bez ohľadu na to, z akej strany či hnutia boli poslanci zvolení, sú poslaneckým sľubom rovnako zaviazaní svojim voličom, a ich povinnosťou je tento sľub plniť a rešpektovať. Veď predsa sa nedá zabudnúť, že voliči ma volili preto, aby som ich problémy, požiadavky, myšlienky vypočul a prenášal na pôdu parlamentu tak, aby sa život pomykal dopredu.

Osobne mi je veľmi tažko, že také odvetvie, ako bolo stavebníctvo, dnes sa dostáva do katastrofálnej krízy. Neraz som tu, na pôde parlamentu upozorňoval, že ak sa rozpadne stavebníctvo, bude to mať veľké dôsledky na ekonomiku podnikov, ktoré vyrábali materiál pre stavebníctvo. Chcem pripomenúť, že dnes v takej situácii sa nachádza Kovosmalt Fiľakovo, ktorý vyrábal pre stavebníctvo vane a elektrické spo-

raky. Zastavením bytovej výstavby tento podnik nemá svoju výrobnú náplň, a od pondelka musí byť prepustených zo zamestnania dvetisíc pracovníkov. Ak sa urýchlene nenájde iné riešenie, nielen pre spomínaný podnik nastane reťazová reakcia, ale zákonite postihne veľké množstvo ďalších podnikov, ktoré boli dodávateľmi svojej produkcie pre stavebníctvo.

Aby som na pôde parlamentu nebol notorickým kritikom, lebo kritizovať je naozaj najľahšie, chcem poukázať a vrátiť sa k myšlienkam, ktoré som predniesol na predchádzajúcich sedeniach ako návrh na zabezpečenie ekonomickej reformy. Ekonomická reforma sa mala odpichnúť odtiaľ, kde sme ekonomicky dospeli. Životná úroveň mala stagnovať dva, tri, štyri, možno aj viac rokov, na úkor ktorej sme mohli inovovať vybraný druh prosperujúceho priemyslu, samozrejme, za odvodu zvýšených daní, ktoré sa mali bezpodmienečne použiť na nevyhnutné potreby priemyselných odvetví pre spoločnosť. Umožniť podnikom veľké podnikanie v odbyte. V období dvoch-troch rokov sme sa mali vysporiadať s podnikmi, ktoré by neboli solventné, dbať na pracovnú iniciatívu, podnikavosť a za kvalitnú prácu zvýhodňovať mzdové limity. V neposlednej miere dbať a konečne doviesť do konca rekonštrukciu našej administratívnej byrokracie. Myslím si, že znížiť životnú úroveň a zároveň štát zaviazať vysokými pôžičkami ekonomickej reforme u nás na kvalite nepridá.

Záverom môjho vystúpenia chcem poukázať na neplnenie sľubu daného obciam. Podlá očakávania obce mali majetkoprávne hospodárenie ukončiť k 31. 12. 199O nulovým stavom. Od 1. 1. 1991 investičná banka vyžaduje od novovzniknutých obecných úradov splácať prípadné dlhy v predpísaných splátkach, pripadne s úrokovou sadzbou za neplatenie v termíne. Tak je to napríklad v okrese Považská Bystrica v Hornej Maríkovej. Myslím si, že sľub daný obciam sa mal bezpodmienečne dodržať už aj preto, že rozvoj obcí je základom rozvoja štátu.

Vážna situácia je v novovybudovanom podniku ZŤS Rimavská Sobota, kde i napriek tomu, že sa v priebehu krátkej doby rýchle zmenil výrobný program, dopad konverzie podnik nie je schopný riešiť sám. Nedá mi podotknúť, že reštriktívna a úverová politika pri súčasných úrokových sadzbách nedovoluje mnohým podnikom postarať sa o seba. A zásahy do ekonomiky podnikov iba napomáhajú k ich likvidácii. Za podobné kritické slová som bol označený ako sociálny demagóg, no napriek tomu opätovne upozorňujem, že priebeh ekonomickej reformy nenaberá správny ekonomický trend, či už pre jednotlivca, fabriku alebo náš štát.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

S faktickými poznámkami sa hlásia pán Táraj a pán poslanec Hrnko.

Poslanec Š. Taraj:

Pánovi Ľuptákovi by som chcel odpovedať na otázku, že sa ako poslanci nezúčastňujeme stretnutí so zamestnancami podnikov. Z posledných mojich štyroch stretnutí v podnikoch mi moji voliči vraveli, kedy už zlikvidujeme vedenie, ktoré ešte dnes vlastní červené knižky a je práve brzdou dnešnej ekonomickej reformy.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko;

Vážená snemovňa, s vaším dovolením by som sa vrátil k môjmu pôvodnému tvrdeniu, pretože som si medzičasom vyžia-

dal presné znenie zákona o ústavnom súde. Prečítam to, aby sme vedeli, čo sa vo Federálnom zhromaždení schválilo. Článok 2 - ústavný súd rozhoduje - odsek c/ o súlade ústavných zákonov a iných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a zákonných opatrení Predsedníctva Českej národnej rady a Predsedníctva Slovenskej národnej rady s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Článok 3 odsek 2 - vo veciach súladu ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia si ústavný súd pred vydaním svojho nálezu vyžiada stanovisko ústavného súdu príslušnej republiky, teda nikde sa nepíše, že ho musia rešpektovať. Článok 22, o ktorom hovoril pán premiér Čarnogurský, v odseku 2 hovorí - ustanovenie článku 2 písm. c/, pokiaľ ide o rozhodovanie o súlade nových ústav Českej republiky a Slovenskej republiky s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia, nadobudne účinnosť dňom, keď nadobudne účinnosť nová Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Nie som právnik, ale vysvetliť si to viem, že v prípade, že by sa tu našlo 90 statočných a schválili Ústavu Slovenskej republiky a Federálne zhromaždenie by schválilo inú ústavu, ktorá by bola v rozpore s ústavou, ktorú by sme tu schválili, ústavný súd nám ju môže celkom pokojne zrušiť.

Predseda SNR F. Mikloško:

Odpovie na to pán minister Posluch. Minister spravodlivosti SR M. Posluch:

Nechcel som do tej debaty zasahovať, keďže nie som poslancom Slovenskej národnej rady, ale ten výklad, pán kolega Hrnko, je presne taký, ako ste povedali, že nie ste právnik. Je mi ľúto. Z ustanovenia článku 21 jednoznačne vyplýva, že nemôže. Preto sme to aj iniciovali na základe pripomienok, ktoré boli v Slovenskej národnej rade. Poslanci VPN a KDH

tento doplnok iniciovali. Čiže do prijatia Ústavy Slovenskej republiky nemôže Federálne zhromaždenie zasiahnuť. Je to tam jasne napísané - pokiaľ nebude prijatá Ústava ČSFR.

Poslanec A. Hrnko:

Situácia je iná. Potom, keď bude prijatá ústava federácie, ktorá bude v rozpore s ústavou slovenskou, teda keď prijmeme suverénnu slovenskú ústavu a Federálne zhromaždenie schváli inú, ústavný súd nám tú ústavu zruší.

Minister spravodlivosti SR M. Posluch:

Pán poslanec, pokiaľ ja viem, Federálne zhromaždenie sa skladá z dvoch snemovni.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vystúpi pán poslanec Harna.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte, aby som sa ako predseda rozpočtovej komisie národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ovšem nie z jeho poverenia, vrátil k problematike štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Pán minister Klaus nedávno oznámil verejnosti radostnú správu o prebytku súhrnného štátneho rozpočtu za federáciu vo výške 15, 3 mld korún a zdôvodnil tým možnosť zníženia sadzieb dane z obratu z 32 na 29, z 22 na 20 a z 12 na 11 %. Toto zníženie sadzieb nie je príliš významné. V maloobchodnom obrate za federáciu predstavuje cca 3 až

3, 5 mld korún. Rozhodne to však neumožnil rozpočtový prebytok. Má to iné, aj politické dôvody.

Ako vlastne vyzerá rozpočtový prebytok najmä vo svetle štátneho rozpočtu Slovenskej republiky? Súhrnný rozpočet za Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku vykazuje prebytok, ako som povedal, 15, 3 mld korún, federálny 5, 1 mld, štátny rozpočet Českej republiky 4, 1 mld a Slovenskej republiky 6, 1 mld korún. Správa o aktualizácii a konkretizácii Programovaného vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ako aj správa ministerstva financií o výsledkoch rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v I. štvrťroku uvádza prebytok vo výške 3, 4 mld korún, nakoľko nezahrňuje vysporiadanie príjmov z obratovej dane a z odvodov a daní zo zisku, ktoré sa rozdeľujú medzi rozpočtami federácie a republík v pomere 35, 40 a 25 % a ktoré nabehli na účet federácie do 31. 3. a boli poukázané republikám začiatkom apríla. Teda štátny rozpočet Slovenskej republiky je v I. štvrtroku prebytkový o 6, 1 mld korún, čo z plánovaných ročných príjmov predstavuje približne 24, 6 %. Výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predstavujú za I. štvrťrok 23, 1 mld korún, čo z ročných výdavkov predstavuje 19, 5 %.

Prebytok 6, 1 mld korún ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu nevyplýva ani tak z plnenia príjmov z časového hľadiska, ale z nečerpania výdavkov zo štátneho rozpočtu, čo nemožno hodnotiť jednoznačne ako pozitívum. Nie je to pozitívne najmä preto, lebo neumožnenie čerpania prostriedkov vyvolalo množstvo problémov v rozpočtovej a podnikovej sfére, napríklad v oblasti investícií, v neinvestičných výdavkoch, v oblasti poľnohospodárstva, výrazne aj v oblasti dotácie miestnym rozpočtom. Obce obdržali len 12, 7 % prostriedkov, čo je z časového hľadiska nízke plnenie. Normálne by bolo okolo 25 %. Len pre porovnanie, v Českej republike boli dotácie obciam realizované vo výške 58, 3 % ročného objemu, čo samozrejme, tiež nie je správne.

Teda prebytok štátneho rozpočtu vyplýva predovšetkým z nečerpania výdavkov. Avšak aj plnenie príjmov štátneho rozpočtu, ako to už niektorí kolegovia poslanci tu spomínali, teda štátneho rozpočtu Slovenskej republiky aj federácie, nie je v poriadku, nakoľko toto plnenie vyplýva predovšetkým z vysokého plnenia odvodov a daní zo zisku - z plánovaných ročných príjmov až 41, 1 %.

Tvorba zisku v štátnych hospodárskych organizáciách dosiahla až 85-percentný podiel z ročného predpokladu a v niektorých odboroch prevýšila celoročnú úroveň. Takáto vysoká tvorba zisku by bola vynikajúca, keby bola výsledkom vysokej dynamiky rastu výroby a realizácie, spojená s vysokou efektívnosťou. Nie je to však tak. Jednoznačne vyplýva z rastu cien, ktoré bolo umožnené cenovou liberalizáciou. Podniky pri absencii konkurenčného prostredia zvýšili ceny a samozrejme, tým aj mieru zisku. Tento manéver podniky v ďalšom období už nebudú môcť uplatniť, nie preto, že by v ďalšom období už nerástli ceny, ale preto, že nebudú môcť vyrábať z nakúpených zásob za nízke ceny, ako tomu bolo začiatkom roka.

Prebytok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale aj federácie, je teda len vyjadrením účtovného pokladničného plnenia. Ide o časový odsun úhrady rozpočtových výdavkov, ktoré sa musia uhradiť v nasledujúcom období. Štátny rozpočet Slovenskej republiky, ale aj federácie je veľmi zraniteľný. Pri zostavovaní rozpočtu sa vychádzalo z optimistickej alternatívy rozvoja ekonomiky, v ktorom sa uvažovalo s 5-percentnou recesiou. Žiaľ, konkrétne výsledky sú oveľa horšie, nakoľko priemyselná produkcia v porovnaní s I. štvrťrokom minulého roku poklesla o 14, 3 %, objem stavebných prác až o 37, 8 %, objem prepravy tovarov verejnou nákladnou dopravou poklesol o 14, 6 % a poklesla aj produkcia v poľnohospodárstve. Takže pokles ekonomiky je už teraz vyše l2-percentný.

Zároveň vzrástla nezamestnanosť k 1O. 5. 1991 až na 128 000 osôb. Denne pribúda na Slovensku asi l OOO nových nezamestnaných.

Súhrnný index spotrebiteľských cien vzrástol oproti decembru o 35, 9 % a miera inflácie k 30. aprílu prekročila hranicu 30 %. Myslím, že každému z nás v tomto parlamente je jasné, že na tento nepriaznivý vývoj ekonomiky vplývali objektívne vonkajšie aj vnútorné činitele, rozpad trhov RVHP, kríza a vojna v Perzskom zálive, recesia v rozvinutých krajinách, ako aj transformácia ekonomiky, ale prejavili sa tu aj nedostatky v konkrétnej hospodárskej politike vlád. Používam množné číslo, lebo na tvorbe a realizácii hospodárskej politiky Slovenskej republiky sa podieľa tak vláda Slovenskej republiky, ako aj federálna vláda. Čo mám konkrétne na mysli?

Reštriktívna rozpočtová a menová politika bola jediná, ktorú mohli vlády v našich podmienkach použiť na zabezpečenie zníženia agregátneho dopytu, a tým zabezpečenia makroekonomickej rovnováhy, pôsobiť protiinflačné a zabezpečiť prebytkový rozpočet. Ukazuje sa však, a výsledky ekonomiky za I. štvrťrok dokazujú, že miera reštrikcie bola predimenzovaná, lebo sa dosiahol síce rozpočtový prebytok, ale len vďaka rastu cien a nerealizovania rozpočtových výdavkov. Je pravdou, že poklesol agregátny dopyt takou mierou, že došlo až k nevyužitiu výrobných kapacít, teda k prevahe ponuky nad dopytom. Reštrikcia rozpočtových výdavkov spolu s rastom cien ohrozuje funkčnosť rozpočtovej sféry, konkrétne zdravotníctvo, školstvo, kultúru a sociálnu oblasť, ktoré sú už na hranici únosnosti. Ekonomické výsledky za I. štvrťrok a zlé vyhliadky na zmenu negatívnych trendov v ekonomike, ako aj existenčné ťažkosti rozpočtovej sféry dávajú tušiť, že prebytkový rozpočet v tomto roku nebude možné zabezpečiť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP