Neprošlo opravou po digitalizaci !

skych a sociálnych otázok súvisiacich s ďalším vývojom Slovenska.

Iniciátori vyhlásenia si osobujú právo bez seriózneho historického zhodnotenia zložitého vývoja slovenskej spoločnosti od druhej svetovej vojny nanútiť najvyššiemu zákonodarnému zboru analógiu smutne známeho Poučenia z krízového vývoja. Na stanovisko, ktoré sme zaujali k podobnému návrhu poslancov Federálneho zhromaždenia vo výboroch si iste spomínate. Druhá časť návrhu vyhlásenia vychádza z princípu kolektívnej viny, ktorý sme v tomto parlamente odmietli. Je tiež v protiklade s duchom a literou ústavného zákona, ktorým bola prijatá Listina základných práv a slobôd občanov, a mohla by mat nedozierne následky pre stabilitu politickej a spoločenskej situácie na Slovensku. Právne dopady tohto prístupu k hodnoteniu rozporuplnej a často tragickej minulosti môžu viest k vlne nezákonností a novým krivdám.

Našu minulosť a súčasnosť treba vidieť aj v širších geopolitických súvislostiach. Podlá nášho názoru si ich hodnotenie vyžaduje kompetenciu historika, čas a politickú rozvahu. V týchto historických chvíľach nemôžeme pokladať za zodpovedného a súdneho politika toho, ktorý stavia ľudí proti sebe, ale toho, ktorý ich dokáže zbližovať na báze spoločného záujmu republiky. Toto vyhlásenie resp. jeho text, ako bol predložený/ klub poslancov Strany demokratickej lavice odmieta.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško;

Prosím poslanca Čečetku, aby stanovisko odovzdal riadnou cestou predsedníctvu.

Hlási sa pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

ak máme rokovať o texte vyhlásenia, domnievam sa, že nebol úplný. Dovoľujem si preto predložiť doplňujúci návrh k predloženému textu v tomto znení: "Zároveň odsudzujeme čin obyvateľov na západ od rieky Moravy, ktorí v roku 1946 svojím neprezieravým hlasovaním v slobodných voľbách komunizmus v Československu zaviedli. "

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Sú ešte nejaké doplňujúce texty? Prosím, aby ste to obdobným spôsobom postúpili predsedníctvu. Ďalej vystúpi poslanec Kačmár, pripraví sa poslankyňa Vilčeková.

Poslanec B. Kačmár:

Vážený predsedajúci,

vážená Slovenská národná rada,

aj keď pred chvíľou pán minister Belcák mi zobral vietor z plachiet, dovoľte, aby som sa vyjadril k aktuálnemu problému, ktorý je na scéne v týchto dňoch.

Minulý týždeň sa náš národohospodársky a rozpočtový výbor zaoberal materiálom Federálneho ministerstva financií o pokladničnom plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1991. Pri jeho povrchnom hodnotení by sme mohli nadobudnúť pocit spokojnosti, veď rozpočet federácie je prebytkový

zhruba o 12 mld korún, rozpočet Slovenskej republiky o viac ako 3, 3 mld korún. Ešte priaznivejšie sa táto bilancia javí po korekcii rozpočtu o výnos dane z obratu a odvodu zo zisku, ktorý sa delí medzi jednotlivé rozpočty v známom pomere 35: 40: 25. Tu je rozpočet Slovenskej republiky prebytkový zhruba o 6, 1 mld korún. Čiže so stavom ekonomiky by sme mohli byť spokojní, keby. A tých keby je tu viacero: Keby prebytok rozpočtu nebol tvorený predovšetkým obmedzením výdajov, a to najmä tých, ktoré tvoria oblasť dotácií miestnym rozpočtom, ktoré sú v priebehu štvrťroka čerpané iba na 12, 7 %, pričom obce balancujú na hranici existencie, keby prevažná časť príjmov bola tvorená odvodmi a daňami, ktoré vyplynuli z jednorazového precenenia zásob k 1. 1. 1991 a nie zo zvýšenia výroby a produktivity, keby zvýšené príjmy neboli doprevádzané ráznou recesiou v celom hospodárstve, čo je síce vzhľadom k príjmom paradoxné, avšak logicky vyplývajúce z vyššie uvedeného.

Čo teda z uvedených skutočností vyplýva? Predovšetkým to, že dosiahnuté plnenie štátneho rozpočtu za I. štvrťrok je výsledkom jednorazových akcií, ktoré sú neopakovateľné a teda aj dosiahnutý prebytok je neopakovateľný. Naopak, pri pokračujúcom trende redukcie objemu i efektívnosti výroby možno v ďalších štvrťrokoch očakávať výrazný výpadok v plnení príjmovej časti štátneho rozpočtu a naopak, zvýšenú potrebu nárastu v časti výdajovej, čo by v extrémnom prípade mohlo viesť až ku kolapsu ekonomiky. Aby sme teda predišli spomínanej eventualite, nesmieme pripustiť, obrazne povedané, upchatie prívodných kanálov štátneho rozpočtu. Toto je vlastne neuralgická otázka toľko pertraktovaného rešpektovania špecifík. Špecifík, ktoré presadzovala vláda bývalého premiéra Mečiara, špecifík, pri ktorých mnohým politikom v Čechách, či na federálnej úrovni, ale aj na Slovensku, stúpal krvný tlak, špecifík, ktoré sú teraz mnohí ochotní pripustiť a akceptovať, špecifík, ktoré sa stali jedným z polienok pod nohami spomínanej vlády premiéra Mečiara,

špecifík, zohľadnenie ktorých nemalo viest k záchrane neschopných podnikov, ale zábraniť tomu, aby z prílišnej horlivosti pri asanácii ekonomicky neschopnej sféry sme so špinavou vodou nevyliali aj dieťa, aby sme už spomínaným upchatím prívodných kanálov do štátneho rozpočtu tieto nepremenili na slabučký pramienok, ktorý nanajvýš ovlaží pery, avšak nebude schopný uhasiť smäd.

Na rozdiel od teórie všemocného trhu si myslím, že vláda, či jednotlivé ministerstvá, ako správca majetku vo vlastníctve štátu si nemôže pri zodpovednosti za jeho usmerňovanie umývať ruky ako Pilát. Vo vlastníctve štátu je predsa zatiaľ zhruba 90 % majetku, a neviem si predstaviť vlastníka, ktorý by ignoroval vlastný majetok a dovolil s nim nekontrolovane nakladať. Je nutné zhodnotiť, nakoľko je súčasný stav v podnikoch spôsobený objektívnymi vonkajšími vplyvmi a aký podiel zodpovednosti vyplýva z neschopného, či pasívneho vedenia podniku alebo vedenia, ktoré sa dokonca angažuje v iných, prípadne súkromných spoločnostiach a štátny podnik, ktorý vedie, necháva na pospas osudu. Tu nesú plnú zodpovednosť ministerstvá ako zakladatelia týchto podnikov za ich kádrové obsadenia, teda aj schopnosť v rámci svojich možnosti reagovať na vznikajúcu hospodársku situáciu. Riešením je zrejme skutočné zohľadnenie odvetvových a regionálnych špecifík a zvážiť prínos, ale aj únosnosť jednotlivých hospodárskych krokov a ich dopad na tú-ktorú konkrétnu sféru či oblasť, a jednoducho, realizovať zámery predchádzajúcej vlády v otázke tzv. špecifík.

Dovoľte mi ešte poznámku k zábranám, o ktorých sa tu už hovorilo. Myslím, že v novembri 1989 sme všetci s úľavou prijali to, že sme strihali drôty na západných hraniciach, či už na rakúskych alebo nemeckých a teraz sa okliešťujeme v našom blízkom okolí. Mňa osobne to veľmi deptá a nie som s takýmto stavom spokojný. Takto si skutočnú demokraciu nepredstavujem, že si vytvoríme určitý skleníkový efekt a bu-

deme ohradení od určitej spoločnosti. Hľadajme možnosť, ako tieto zábrany odstrániť, ale hľadajme aj možnosť, aby sme takého zábrany viac nemuseli mať a odstránili hlavnú príčinu.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Vilčeková. Pripraví sa poslanec Hofbauer.

Poslankyňa A. Vilčeková;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

podlá informácií mojich voličov naďalej dochádza i v súčasnosti, v demokracii, k porušovaniu listového tajomstva. Teda deje sa to, čo sa dialo za tzv. komunistickej totality. Dodnes tiež neboli navrátené písomnosti a zabavené predmety. Touto cestou sa obraciam na riaditeľstvo colnej správy v Čechách a na Slovensku, aby si vo svojom rezorte urobili zákonný poriadok. Tiež by bolo dobré, aby si tieto prípady kompetentnejšie všímali orgány generálnej prokuratúry.

Napríklad v jednom liste zo dňa 26. 4. 1991 od zahraničných Slovákov mi píšu nasledovné - citujem: "Slovakia po zistení neblahej situácie na Slovensku, keď sú zatvárané továrne, keď továrne musia meniť výrobný program a Slováci sú prepustení z práce, sa rozhodla nejakým spôsobom pomôcť riešiť tento stav na Slovensku. Nadviazali sme kontakty s Chiranou, export-import Piešťany s tým, aby nám zaslali katalógy výrobkov, ktoré táto organizácia môže vyvážať, a my sa prostredníctvom tunajšej firmy budeme snažiť nájsť odberateľa. Za týmto účelom nám Chirana poslala v listovej zásielke katalógy na jednotlivé výrobky - kópiu listu vám prikladám

- list bol na území republiky otvorený, katalógy z neho vybraté a nahradené maďarskými časopismi, z ktorých titulné strany som ofotokopíroval a tiež ich v liste na dôkaz prikladám. "

Mám tu fotokópie tých titulkov. Bolo to päť maďarských časopisov, ktoré boli v obálke namiesto katalógu.

"Ofotokopíroval som i prvú stranu obálky, na ktorej je nálepka kanadskej pošty s oznamom, že obálka došla do Kanady poškodená, a obsah dali do igelitového sáčku. Toto vám posielam ako corpus delicti k tomu, ako Praha podráža Slovákov" /smiech v sále/ "nielen v zahraničnej politike, v hospodárskej politike, ale ako Slovákov podráža i v tom, keď chcú robiť obchody sami, bez účasti Prahy. Uznáte sama, že ak by to takto ďalej išlo, takýmto spôsobom sa obchody robiť nedajú. Nedá sa jednoznačne dokázať, že to robili v Prahe, ale z ostatnej časti sveta nám chodia obálky neporušené, jedine zo Slovenska všetko prichádza dotrhané a pootvárané, pretože všetka pošta zo Slovenska do zahraničia musí ísť cez Prahu, a samozrejme, i pošta zo zahraničia na Slovensko, akoby Slováci nemali svoju vlastnú poštu, ktorá by styk Slovákov so zahraničím mohla sprostredkovať. Je to iba ďalší dôkaz toho, že Slováci vo federácii s Čechmi budú Prahou škrtení vo všetkom, pretože i takýmto spôsobom Praha bude mat kontrolu nad Slovenskom vo všetkom, bude mat možnosť robiť zásahy a brzdiť akúkoľvek aktivitu zo Slovenska. Veríme, že tieto maďarské časopisy do obálky nedali v Chirane Piešťany, ale že to bolo schválne urobené v Prahe, a schválne tam boli dané maďarské časopisy, aby sa dosiahol dojem, že to urobili Maďari a nie Česi.

Záverom vás ešte raz čo najsrdečnejšie pozdravujem a želám vám, i všetkým roduverným Slovákom, veľa síl a úspechov vo vašej neľahkej práci za dosiahnutie samostat-

neho Slovenska. Zostávam s pozdravom Slovakie "Verný Bohu, verný národu. "

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pani poslankyňa, keby ste vedeli, aké ja dostávam listy. /Smiech v sále. /

Faktickú poznámku má pán poslanec Brndiar. Poslanec I. Brndiar:

Pani poslankyňa Vilčeková vyslovila vážne podozrenia, preto navrhujem, aby generálny prokurátor začal prešetrovať tento prípad a aby výsledok šetrenia oznámil Slovenskej národnej rade.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pani poslankyňa Vilčeková. Poslankyňa A. Vilčeková:

Už na druhom zasadnutí schôdze Slovenskej národnej rady som vyšla s interpeláciou, že sa porušuje listové tajomstvo. Taktiež som žiadala, aby Praha vrátila všetky materiály, listy, najmä knihy, rôzne dokumenty, ktoré Slováci poslali zo zahraničia k nám na Slovensko a sú zadržiavané v Prahe, aby boli dané Matici slovenskej, prípadne do vysokoškolských knižníc na Slovensko, našim občanom. Ďakujem pánovi poslan-

covi za návrh, prijímam ho. Dôkazové materiály mám a dám ako ďalšie podnety k šetreniu.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Hofbauer. Pripraví sa poslanec Géci.

Poslanec R. Hofbauer;

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážený pán premiér, poslankyne, poslanci,

mám niekoľko poznámok k súčasnému vývoju a niekoľko informácií, ktoré, myslím, že zaujmú aj pána predsedu vlády. Potvrdilo sa, že v podstate naša federácia sa hemží vynikajúcimi prognostikami, keď postupne prezident republiky, predseda federálnej vlády, minister Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a ďalší odborníci veštili presný priebeh, termíny, aj závery politického vývoja na Slovensku v uplynulých týždňoch a mesiacoch. Lidové noviny to stanovili s presnosťou 3 týždne vopred a s presnosťou na jediný deň. Teda skutočne obdivuhodná jasnozrivosť. Vidieť, že vývoj na Slovensku, zdá sa, je pevne v rukách, no prirodzene, nie v našich. Domnievam sa, že práve o to tu išlo.

Za výborný postup a vzorné chovanie Slovensko už tri dni po zvrhnutí vlastného premiéra vlády obdržalo od federálnej vlády 2 mld korún pre účely konverzie strojárskeho priemyslu. Dalo by sa to uvítať, lebo každá koruna, ktorú dostaneme na Slovensko, je dobrá. No osobne mi imponuje, že

na hlavu bývalého slovenského premiéra bola vypísaná odmena až dve miliardy, veď celé hŕby hláv u nás boli v minulosti obetované len tak, grátis, alebo pripadne ako pozornosť: danej histórii za erotický tanec Salome. Chcem však upozorniť na skutočnosť, že v uvedených dvoch miliardách korún na Slovensku sa fakticky vrátil iba nepatrný zlomok toho, čo zo Slovenska za uplynulé dni a týždne odtieklo. Teraz hovorím úplne vážne, bez irónie. Hovorím o devalvácii koruny, keď česko-slovenská koruna devalvovala z pôvodných 18 na 28 korún, hoci ešte deň pred týmto vyhlásením bola na obidvoch národných, aj na federálnej úrovni dohodnutá devalvácia 24 korún.

Týmto krokom sa zo slovenskej ekonomiky odčerpalo v prospech českej ekonomiky podstatne viac, ako spomínané 2 miliardy korún. Príčina je jasná. Veď za roky industrializácie celý slovenský priemysel bol rozvíjaný na báze spracovateľského prvovýrobného priemyslu, v podstate na báze kolónie. Tento priemysel je náročný na surovinový import a energiu, zatiaľ čo finalizujúci a exportujúci priemysel bol a je vždy doménou Českej republiky. Takže vo veľkoryso poskytnutých 2 miliardách pre Slovensko sme v podstate obdržali iba nepatrný zlomok toho, čo sa odtiaľto prisvojilo formou nenávratného daru českej ekonomike našim spracovateľským priemyslom. To sú nesporné fakty.

Nastúpený kurz ďalej potvrdil rad niektorých alarmujúcich skutočností. Tomu, kto federálnej a českej strane v slovenskej politike nevyhovuje, možno beztrestne robiť: tuším čokoľvek - od obviňovania z nacizmu, nacionálneho socializmu, prípravy komunistického puču až po údajné úsilie o roztrhnutie štátu a pričlenenie Slovenska k Sovietskemu zväzu, teraz bez ohľadu na to, či ide o premiéra Mečiara, alebo ktoréhokoľvek iného, pretože pravidlá hry sa zrejme nezmenia. V tomto smere čím väčšia nehoráznosť, tým zjavne lepšie, veď tým viac zahraničných podnikateľských a inves-

torských kruhov neprekročí rieku Moravu, vecí ktorý z rozumných a logicky rozmýšľajúcich investorov by investoval do krajiny, kde údajne bujnie fašizmus a Slováci netúžia po ničom inom, iba po destabilizácii ak už nie celého sveta, tak aspoň väčšiny Európy.

Namiesto intenzívnej práce či v oblasti legislatívy, riešenia naliehavých ekonomických problémov, tvorby pracovných príležitostí, či vecného prevodu kompetencií z úrovne federácie na republikovú úroveň, sa slovenská vláda a Slovenská národná rada tri mesiace vybíjali v činnosti, ktorej plody sme práve zožali. Je to trpká úroda, ktorá nebola siata z územia Slovenska. Je poľutovaniahodné, že do tejto polohy sme sa nechali všetci vmanévrovať. Vôbec nie je možné považovať za náhodu, že to všetko sa odohrávalo a odohráva bezprostredne pred rozhodujúcimi krokmi pre Slovenskú republiku, pri prijímaní ústav.

Šanca, že slovenská politická scéna sa nezjednotí a nebude postupovať pri prijímaní ústav koordinovane, je pre federálnych politikov veľká a výnimočne lákavá. Veď po predložení neprijateľného unitarného variantu federálnej ústavy a po zverejnení návrhu českej strany "na dohodu neboli smlouvu", ktorá je rovnako pre Slovenskú republiku neprijateľná, pán prezident verbálne prejavuje pre Slovensko štátnickú múdrosť a trpezlivé porozumenie. Dovoľte, pani poslankyne a páni poslanci, pre korekciu tohto názoru k tomu odcitovať časť stanoviska interného materiálu Federálneho ministerstva dopravy z 25. apríla 1991, teda celkom čerstvého, ktorý síce bez štátnickej múdrosti a trpezlivého porozumenia, no naprosto jednoznačne a vecne sa stavia k otázke nášho štátnoprávneho usporiadania nasledovne - citujem: "Je nutno vzít si pro jednaní o ústavách poučení. Silniční dopravu a komunikace nelze v podmínkach spolupráce s Evropským společenstvím prěvést na úroveň republík. Jinak bude jednaní vysoce nepružné. V ústavách by se měla tato oblast znovu

převést do působnosti jednotného státu, bude-li zachován. Je zapotřeby vyvodit závery proti tomu, kdo tyto působnosti z federace na národní republiky přesunul. " To je séria neuveriteľných tvrdení a vyhlásení, včítane ultimatívnej vyhrážky v poslednej vete. Neviem si to celkom dobre domyslieť.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

v predvečer prijímania slovenskej ústavy viac ako kedykoľvek predtým nám preto treba hľadať spoločné cesty vzájomného dialógu a spoločných dominantných priorít, upustiť od vybíjania sa v zvadách a škriepkach, pretože dominantnou prioritou je nesporne postavenie a záujmy Slovenska v rámci prijímania ústav. Tento fakt všetky politické strany a hnutia nesmú stratiť zo zreteľa, pretože ináč prídeme o neobiditeľnú šancu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada,

síce chápem, že poslanec Hofbauer sa stal príslušníkom konštruktívnej opozície, a každá zámienka na útok proti vládnej politike je dobrá, ale predsa si myslím, že rozširovať zjavné nepravdy z tribúny parlamentu je nedôstojné. Tie 2 miliardy na štrukturálne premeny - to je predsa dlhodobý

program, ktorý vôbec nesúvisel s funkciou premiéra vlády. Rokovalo sa o tom už dávno, a to, že sa na federálnej úrovni rozhoduje v máji, vyplýva z programu vlády. Pán poslanec Hofbauer, teším sa, keď budete v nekonštruktívnej opozícii, čo potom budete hovoriť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Hofbauer, faktická poznámka. Poslanec R. Hofbauer;

Pán poslanec Ondruš, vaša poznámka bola fakt zbytočná. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Vystúpi poslanec Géci. Pripraví sa poslanec Hrnko. Poslanec M. Géci;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vláda Slovenskej republiky,

vážení páni poslanci Slovenskej národnej rady,

nebudem rozoberať jednotlivé svoje návrhy, budem sa snažiť byť pomerne stručný. V posledné dni, a ešte aj dnes, pociťujeme politické tlaky v slovenskom politickom dianí. Tieto politické tlaky pre dnešok, ale ani pre budúci hospodársky rozvoj Slovenska nič nedonesú. Práve opačne, rozvoj sa spomaľuje, lebo politické dianie je zamerané na veci, ktoré životnú úroveň nášho ľudu nebudú zvyšovať, ale znižovať. Vývoj hospodárstva a predovšetkým priebeh ekonomickej

reformy na Slovensku prekonáva nežiadúce výsledky a ekonomika v jednotlivých podnikoch sa dostáva do nežiadúceho ekonomického stavu. Tento stav vedie k vzniku ďalších krízových rizík, ktorých neriešenie môže nepriaznivo ovplyvniť hospodársku, ale aj sociálnu stabilitu Slovenska.

Za krízové udalosti v predošlom období sme plnou mierou zodpovední aj my, vážení poslanci Slovenskej národnej rady. Nepoužili sme svoje práva na kontrolu činnosti vlády a priamo na jednotlivé ministerstvá po celých 10 mesiacov. Parlament, Slovenská národná rada dodnes nevie nič konkrétneho o činnosti jednotlivých ministerstiev, mimo novinových správ, ktoré pre poslanca Slovenskej národnej rady sú nedostačujúce. Preto navrhujem, aby Slovenská národná rada zaviedla skutočnú kontrolu činnosti jednotlivých ministerstiev tým, že páni ministri každých 6 mesiacov budú v parlamente podávať expozé o činnosti ministerstva. Poznamenávam, že to som už požadoval pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a na 12. zasadnutí nášho parlamentu. Po expozé má byť rozprava, aby sa zhodnotila činnosť ministerstva.

Vo výrobných podnikoch začína byt nežiadúci stav po stránke ekonomickej, ale aj sociálnej. Informácie, ktoré dostáva parlament, sú pre činnosť poslancov Slovenskej národnej rady nedostačujúce. Preto navrhujem, aby v rámci parlamentu bola utvorená kontrolná hospodársko-ekonomická komisia, ktorá by navštívila Slovenskou národnou radou určené priemyselné podniky, najmä so zbrojnou výrobou, a spracovala pre parlament skutočný stav s návrhmi na riešenie nedostatkov v týchto podnikoch.

Štátny rozpočet má byt vyhodnotený každý štvrťrok. Dnes

je už koniec mája a hodnotenie rozpočtu nebolo vykonané. Pý-

tam sa ministerstva financií, kedy to bude vykonané, aby sme

sa k tomu mohli vyjadriť. Naši voliči sú zvedaví na finančné

hospodárenie Slovenska.

V poslednom čase sa robia rozhovory na najvyšších stupňoch nášho politického života - Vikárka, Lány, hrady - o usporiadaní našej štátnosti. Ale na tých, ktorí to budú odsúhlasovať v Slovenskej národnej rade a v Českej národnej rade, sa zabúda, že aj oni by mali niečo povedať k federatívnej štátnosti. Preto navrhujem Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby dohodlo s Predsedníctvom Českej národnej rady osobné stretnutie poslancov našej národnej rady a Českej národnej rady, ktorí by si vymenili názory na ďalšie usporiadanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Som presvedčený, že by to bol určite prínos k našej spoločnej štátnosti.

Vážení páni poslanci,

navrhol som štyri námety. Po prvé: aby ministri slovenskej vlády predkladali Slovenskej národnej rade expozé o činnosti ministerstiev. Po druhé: zostaviť kontrolnú komisiu Slovenskej národnej rady z poslancov Slovenskej národnej rady na kontrolu výrobných priemyselných podnikov. Po tretie: vyhodnotenie štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1991 v Slovenskej národnej rade. Po štvrté: dohodnúť stretnutie poslancov Slovenskej národnej rady a českej národnej rady na výmenu štátno-politických názorov. Prosím Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sa s mojim návrhom vecne zaoberalo, a keď je potrebné, môžem dať priamo predsedníctvu ďalšie vysvetlenia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták;

Vážený pán predseda, vážený parlament, vážená vláda,

k tomu, čo navrhol pán poslanec Géci, najmä k vytvoreniu kontrolnej komisie: Takouto kontrolnou komisiou, podlá mňa, je národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorý do týchto fabrík chodí, ktorý sa s týmito problémami zaoberá, ktorý to konzultuje s jednotlivými ministrami. Ale aby bol výkonnou zložkou, ktorý by navrhoval riešenie, to by asi nešlo, lebo potom by sme museli zrušiť ministerstvá.

Ďalší moment, čo sa týka rozpočtov: samozrejme, že kontrola rozpočtov sa robí každý štvrťrok. Aj teraz sa robí. Aj váš výbor, ak máte nejaké kapitoly - neviem, pán poslanec, v ktorom ste výbore, ale na najbližšom zasadaní sa zrejme s vašimi kapitolami bude zaoberať. Nielen ministerstvo financií, ale každé ministerstvo si svoju kapitolu musí spracovať, štatistický úrad musí spracovať štatistické údaje, ale len teraz dobiehajú termíny, do ktorých mali tieto údaje spracovať. Čiže vyhodnocovanie rozpočtu každý štvrťrok sa deje, máme v tom úzku spoluprácu s ministerstvom kontroly a myslím, že na najbližšom pléne už národohospodársky a rozpočtový výbor bude môcť dať komplexné zhodnotenie rozpočtu za I. štvrťrok tohto roku.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Géci.

Poslanec M. Géci:

Pán predseda má pravdu, že je tu výbor, ale navrhoval som niečo celkom iné. Prosím vás pekne, povedzte mi, vy z výboru, ktorý podnik najmä zbrojnej techniky má pripravený kompletný projekt pre zahraničné investície? Ani jeden. Už som to zisťoval. A dodnes sme ticho, len hovoríme, že zahraniční investori prídu, a nič sa nerobí. Len to vieme. Prídu, pozrú si podnik, odídu preč, áno, áno, a nič ďalej, všetko stojí. A sú tam ešte ďalšie nedostatky. Podniky vykazujú úžasne vysoké zásoby. Vie mi dnes povedať výbor, aké sú to zásoby? Nie. Určite sa s tým nikto nezaoberal. To je veľmi vážny moment pre ekonomiku Slovenska.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Hrnko. Len by som vás prosil, keby ste dnes pre krátkosť času začali nie v 8. storočí, ale v 19. /Smiech v sále a potlesk. /

Poslanec A. Hrnko:

Nebudem dnes hovoriť o histórii, hoci som mal jeden nápad na doplnenie deklarácie, ktorú tu prečítal pán poslanec Sládek, ale zveril som ho len novinám. Myslím, že táto slávna snemovňa nie je ochotná ho vypočuť. Dúfam, že noviny ho zajtra uverejnia.

Vážené dámy, vážení páni, slávna snemovňa,

vo svojom príspevku by som chcel upriamiť vašu pozornosť na jeden proces, ktorý sa už rozbehol, transparentne sa prejavuje, a súčasne je podporovaný zúrivou a demagogickou kampaňou zo strany zástancov tohto pozostatku normalizácie,

unitarizovanej, federalizovanej totality. To je výrok pána prezidenta Havla, dovoľujem si ho len citovať. Ide o reunitarizačný proces, ktorý je dôsledkom nejednotnosti, chýbajúcej odvahy, priam zbabelosti časti slovenskej politickej reprezentácie vzišlej z posledných volieb.

Dobre si pamätám vystúpenie bývalého premiéra pána Mečiara po rokovaniach v Trenčianskych Tepliciach. Vtedy sa nám zdôrazňovalo, že česká politická reprezentácia prijala slovenské predstavy o budúcom štátoprávnom zväzku Českej republiky a Slovenskej republiky. Pýtal som sa na to pána premiéra, čo urobí slovenská politická reprezentácia, teda koalícia, lebo naša pozícia bola jasná, ak česká strana, podobne ako vždy predtým, svoje sľuby a záväzky poruší. Moja otázka sa pokladala za nenáležitú a možnosť porušenia dohôd z Trenčianskych Teplíc sa nepripustila ani len v teoretickej rovine. Odvtedy pretieklo dole Dunajom veľa vody. Čo zostalo z Trenčianskych Teplíc, nemožno slušným slovom ani nazvať. Zostal nám len pochybený kompetenčný zákon, ktorý centralistov nezlikvidoval, len rozzúril, ale národným vládam nedal toľko priestoru, aby mohli skutočne spravovať a riadiť svoje krajiny. Dokonca ani pán premiér nezostal, lebo príliš hlučne a príliš razantne išiel za svojím cieľom. Že by sa tým chcelo Slovensku naznačiť, že do Prahy možno chodiť len s klobúkom v ruke a s prosíkom, že búchať po stole v Prahe sa Slovákovi nepatri? Neviem, možno aj to, a možno je pravda niekde úplne, úplne inde. A čo viac, bez ohľadu na platný kompetenčný zákon federálne orgány sústavne prekračujú svoje kompetencie a vôbec neberú ohľad na protesty a podnety zo Slovenska. Naše návrhy končia pravdepodobne v koši, alebo ako ten povestný hrach, na stene. Tak sa stalo, že v rozpore s ústavou federálna vláda prijala opatrenia a následne si ich nechala schváliť formou zákona Federálneho zhromaždenia, hoci by sa daná vec mala vykonávať formou opatrenia slovenskej vlády resp. zákonom Slovenskej národnej rady. Takýmto spôsobom sa schválili napríklad minimálne mzdy, spôsob ude-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP