Neprošlo opravou po digitalizaci !

konalo, skončilo dávno predtým, než tento bod programu rokovania Slovenskej národnej rady sa dostal na poradie -, považoval by som za slušné voči poslancom Slovenskej národnej rady, keby po takomto vystúpení jedného z poslancov, vláda alebo jej kompetentný člen zaujal k tomuto problému stanovisko možno práve pred začatím preberania tohoto bodu nášho rokovania.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. K problémom odpovedí na interpelácie chce ešte niekto vystúpiť? Pani poslankyňa Bauerova.

Poslankyňa E. Bauerová:

Na 10. schôdzi Slovenskej národnej rady som predniesla tri interpelácie. Hovorili sme o jednej. Druhá interpelácia sa týkala zníženia vysielacieho času v televízii v maďarskej reči. Medzitým sa zmenil adresát aj okolnosti, na ktoré sa v odpovedi odvolávalo. Využijem možnosť opätovnej interpelácie. Spolu s poslancom Paulickým sme interpelovali pána ministra vnútra vo veci dvojjazyčných nápisov. K tejto otázke sme dostali odpoveď, ktorá je z hľadiska právneho i politického neprijateľná. Použijem tiež možnosť opätovnej interpelácie.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Hlási sa pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa B. Badálová;

na minulej schôdzi som nebola spokojná s odpoveďou pána ministra Pittnera, ale potom sme si to v kuloároch vysvetlili. Chcela by som, pán predseda, poprosiť, že som vtedy interpelovala aj branno-bezpečnostný výbor a absolútne nereagoval na moje pripomienky, ktoré sa týkali situácie v okrese Michalovce. To po prvé. A po druhé - dostali sa mi ohlasy na moje vystúpenie, že som zle informovala, alebo vyšetrovacej komisii, ktorá bola poslaná do okresu Michalovce, boli dávané falošné veci, ktoré som na tomto pléne nepovedala, a dostáva sa mi vyhrážok, teda bojím sa o svoj život. Žiadam pána ministra Pittnera, aby v tejto veci skutočne zakročil.

Potom sme písali list - pán poslanec Hajduk, pán poslanec Németh a ja ohľadom obsadenia funkcie veliteľa policajného zboru, a toto ešte doriešené nie je. Prosila by som z tohto miesta, aby sa to skutočne konečne doriešilo.

Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Slovo má pán minister Pittner. Minister vnútra SR L. Pittner;

Pokiaľ ide o túto časť interpelácie, už som informoval pánov poslancov Németha, Hajduka a pani poslankyňu Badálovú, že s branno-bezpečnostným výborom máme rozpracovaných 7 okresov, v ktorých sú problémy. Pokiaľ ide o Michalovce, zatial je len poverený vedením okresného veliteľstva ten príslušný pán a vyšetrujeme tú záležitosť tak, aby sme ju mohli uzavrieť do konca mája. Ide síce o to, že dostávame k tejto situácii nielen interpelácie, ktoré odzneli od pánov poslancov a pani poslankyne, ale i ďalšie podania, ktoré posiela

najmä bývalý príslušník ŠtB, ktorého istým spôsobom podozrievame, že organizuje nespokojnosť voči tamojším veliteľom, a to napriek tomu, že výsledky sú neporovnateľné lepšie než v ostatných okresoch. Dnes bude s vami urobený, ak dovolíte, taký pohovor za prítomnosti prezidenta polície. Navštívil by vás dnes cez prestávku, a oboznámi vás so súčasným stavom. Pokiaľ ide o výhražný list, ktorý spomína pani poslankyňa, ten bol poslaný 6. mája - ako ma informovala, zisťoval som si stav, bolo to postúpené inšpekcii. Inšpekcia vyšetruje okolnosti tohto listu. Takže po tejto stránke sa tiež koná.

No a celkove k tej situácii by som chcel povedať toľko, že vskutku sa v Michalovciach miešajú viaceré veci, najmä odvolanie bývalého veliteľa Dického, bývalého príslušníka ŠtB, a ďalší jeden pán, ktorý sa tam vyskytuje z bývalých príslušníkov ŠtB resp. ich spolupracovníkov - máme dôvodné podozrenie, že mútia vodu. Ale toto je predmetom vyšetrovania a bude to do konca mája uzavreté. Dnes dostanete informáciu o poslednom stave veci.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Hajduk.

Poslanec A. Hajduk:

Chcem iba potvrdiť slová pána ministra Pittnera. My sme sa prakticky dohodli s branno-bezpečnostným výborom, že v priebehu budúceho týždňa, tak ako to uviedol, sa celá záležitosť v Michalovciach má prerokovat s dotyčnými zástupcami.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Oravcová. Poslankyňa M. Oravcová:

Ďakujem predsedovi vlády za odpoveď na moju otázku z 13. schôdze Slovenskej národnej rady, avšak ľutujem, nemôžem s ňou byt spokojná, pretože odpoveď sa minula cieľa. Moja otázka neznela na odvolanie pána Kučeráka, ale ako chce pán predseda vlády zosúladiť súčasný trend tzv. Klausovej ekonomickej reformy, ktorú reprezentoval pán Kučerák, s alternatívou ďalšej ekonomickej reformy, ktorú predložilo Kresťansko-demokratické hnutie a ktorú reprezentuje pán premiér. Preto s odpoveďou nie som spokojná.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Slovo má pán predseda vlády. Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky na zasadnutí minulý týždeň prerokovala materiál "Koordinácia postupu ekonomickej reformy na Slovensku". Jeho autorom bol minister pre hospodársku stratégiu pán Filkus. Vláda textovú časť tohoto materiálu zobrala na vedomie. Inými slovami, schválila ju s tým, že opatrenia vyplývajúce jednak z tejto textovej konštatačnej časti o stave hospodárstva a zároveň zo zámerov vlády uložila rozpracovať podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi. Pán Vavro by mal okamžité akútne opatrenia predložiť budúci týždeň vláde, a také trošku dlhodobejšie v priebehu mesiaca alebo 6 týždňov. Slovenskú národnú radu oboznámime jednak s touto konštatačnou textovou časťou, ktorá podáva správu zhruba o súčasnom stave hospodárstva na Slovensku a samozrejme, aj s opatreniami vypracovanými podpredsedom

vlády Vavrom po ich prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky, ktoré bude buď v budúci týždeň, alebo najneskôr ďalší týždeň. Toto vo svojom súhrne bude dávať obraz o tom, akú hospodársku politiku chce robiť slovenská vláda prinajmenšom v najbližšom období, a to bude zároveň odpovedí na vašu interpeláciu alebo otázku tak, ako ste ju postavili.

Predseda SNR F. Mikloško;

Chce sa pani poslankyňa vyjadriť? Poslankyňa M. Oravcová;

Ďakujem za odpoveď a verím, že sa s týmito dokumentami budem môcť ako členka Slovenskej národnej rady oboznámiť, a že mi tie dokumenty dajú odpoveď na moju otázku.

Predseda SNR F. Mikloško;

Čiže v tomto zmysle môžeme to považovať za vybavené. Prosím vás, prišla pani poslankyňa Vilčeková, bol by som rád, keby sa mohla vyjadriť k interpeláciám. Pani poslankyňa, na 11. schôdzi ste interpelovali ministra Oberhausera vo veci vyčlenenia a zriadenia samostatného štátneho podniku Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd Ružomberok. Ste spokojná s odpoveďou?

Poslankyňa A. Vilčeková;

Áno. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. A ešte na 11. schôdzi ste interpelovali ministra Belcáka. Ste s odpoveďou spokojná?

Poslankyňa A. Vilčeková:

Na 10. a 11. schôdzi Slovenskej národnej rady som vystúpila s interpeláciou, ktorá sa týkala projektu BAZ Bratislava so zahraničným partnerom. Odpoveď od pána ministra bola v podstate uspokojujúca alebo v súlade s tým, čo sme sa dozvedeli z masmédií. Svoje stanovisko k tomu - vlastne viac-menej neuspokojivé - som podala písomne. Mám to tu, odovzdám to pánovi ministrovi.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Ďalej prišla pani poslankyňa Kaliská. Pani poslankyňa, ste spokojná s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky Mečiara na vašu interpeláciu?

Poslankyňa G. Kaliská:

S odpoveďou som nebola spokojná. Pánovi premiérovi som to napísala, vy ste to dostali na vedomie, ale už nemám s kým viest polemiku.

Predseda SNR F. Mikloško:

Čiže môžeme to považoval za uzatvorené? Poslankyňa G. Kaliská;

Tak musíme, s kým ju budem viest? Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Prišiel aj pán poslanec Berényi. Na 12. schôdzi ste interpelovali ministra kultúry Snopku. Ste spokojný s odpoveďou?

Poslanec J. Berényi;

Áno pán predseda, len mi dovoľte, aby som ospravedlnil svoju neprítomnosť. Pôvodne som mal cestovať do Strasbourgu, ale medzičasom došlo k takému názoru, aby som nešiel vzhľadom na to, že zasadá plénum. Ráno som mal ešte vybaviť niekoľko vecí, preto som tu nebol.

K prvej interpelácii akceptujem odpoveď pána ministra Snopku. V druhej som interpeloval pána ministra Oberhausera. Vzhľadom na to, že včera v Aktualitách sme mohli počuť, že celá situácia sa dostala do novej etapy, akceptujem teraz už interpeláciu s tým, že na minulej schôdzi som povedal svoj názor.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola;

Vážený pán predseda, na 11. schôdzi som interpeloval ministra financií o diferenciálnom prístupe určovaní cien palív v severných okresoch oproti južným okresom, nakoľko vykurovacia sezóna v severných okresoch je podstatne dlhšia ako v južných, teda či je spravodlivé, aby severné okresy platili za palivo toľko ako južné okresy. Je tam rozdiel asi štyri mesiace. Odpoveď som nedostal.

Predseda SNR F. Mikloško;

Je ešte niekto taký, kto podal informáciu a nedostal odpoveď, resp. nie je spokojný s odpoveďou? Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Dámy a páni,

vážené predsedníctvo,

viete, že som opakovane interpeloval vládu v otázke účasti jej členov v akciových spoločnostiach. Chcem pánovi premiérovi poďakovať, že som dostal konečne odpoveď na túto moju opakovanú otázku, škoda že neprišla skôr. Som s ňou spokojný s určitou výhradou. Z odpovede nie je celkom jasné, resp. z krátkeho citátu z príslušného uznesenia vlády nie je celkom jasné, za akých podmienok je možná a žiadúca účasť členov vlády v štátnych podnikoch a v správnych radách akciových spoločností, či teda nevznikne určitá možnosť nejakého protekcionizmu na základe subjektívnych kritérií alebo prípadnej finančnej spoluúčasti. Túto výhradu možno vzniesť aj na účasť členov vlády v nejakých iných spoločnostiach aj nekomerčného charakteru. Prosil by som, aby nevznikali prípadné nejasnosti vo verejnosti, aby sa tieto veci ešte dodatočne vysvetlili.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi predseda vlády. Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec, zhodou okolností minulý týždeň vo vláde sme prerokovali materiál, ktorý som spomenul vo svojej odpovedi a ktorý ste teraz spomenuli aj vy. Tam bola pomerne obsiahla diskusia medzi členmi vlády práve o problematike členstva členov vlády. Pravdu povediac, členov vlády sa to až natoľko netýka, ale týka sa to napríklad námestníkov ministrov v správnych radách alebo v iných riadiacich grémiách

v štátnych podnikoch alebo v akciových spoločnostiach s finančnou účasťou štátu. V diskusii vo vláde viacerí členovia vlády argumentovali tým, a nazdávam sa, že celkom správne, že práve osobnou účasťou povedzme námestníkov ministra alebo vedúcich odborov, oddelení, príslušné ministerstvo, ktoré je povedzme zakladateľom štátneho podniku alebo ktoré, ak ide o akciovú spoločnosť, podnik akciovej spoločnosti patrí do rezortu daného ministerstva, môže po prvé - najlepšie usmerňovať aj činnosť tohoto podniku v smere štátnej politiky v danom hospodárskom odvetví a po druhé - najlepšie môže tento podnik aj kontrolovať. Ak si stanovíme takúto zásadu alebo ak prijmeme tento poznatok, v takom prípade principiálne nemožno odsudzovať účasť týchto vedúcich pracovníkov, povedzme ministerstiev, v riadiacich orgánoch podnikov, ktoré som spomenul. Tam sme prijali ešte inú zásadu, že práve naopak, vedúci pracovníci štátnych podnikov nesmú zároveň mať povedzme súkromný podnik s obdobnou činnosťou. Vzhľadom na to, že nie je možné stanoviť nejakú obecnú zásadu, ktorá by toto vylučovala, nazdávam sa, že snáď bude vhodné periodicky túto účasť kontrolovať. Vláda to bude kontrolovať prostredníctvom ministerstva kontroly, ale, samozrejme, celkom privítame, ak povedzme Slovenská národná rada čas od času - dajme tomu raz do roka - vyžiada prehľad tejto účasti. Samozrejme, tento prehľad potom dodáme.

A pokiaľ by vzniklo podozrenie v jednotlivých prípadoch, toto podozrenie, samozrejme, taktiež bude preverené ministerstvom kontroly alebo inými nezávislými kontrolnými orgánmi. Nazdávam sa, že v tejto situácii je toto riešenie jedine možné. V každom prípade ho považujeme za pragmaticky najlepšie a preto sme ho prijali.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss;

Rád by som využil ponuku pána predsedu vlády a bol by som rád, keby Slovenskej národnej rade dal informáciu o účasti námestníkov a ďalších pracovníkov ústredných orgánov v týchto štátnych podnikoch a v štátnych akciových spoločnostiach.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Hlási sa pán minister Belcák. Minister hospodárstva SR J. Belcák;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

veľmi stručne by som chcel reagovať na interpeláciu pani poslankyne Vilčekovej, keďže sa to týka dosť závažnej záležitosti, a síce riešenia Bratislavských automobilových závodov. Iste viete, pred niekoľkými týždňami bola podpísaná obchodná zmluva medzi Volkswagenom a bratislavskou BAZ-kou na základe rozhodnutia vlády. Treba povedať niekoľko poznámok v tom zmysle - pani poslankyňa uvádza rôzne firmy, ako napríklad Renault a ďalšie -, že výber partnera bol urobený na základe riadneho konkurzného pokračovania, na základe ktorého potom ostali vo výbere dve firmy, a síce Volkswagen a GM, a konečne sme sa priklonili k výberu partnera Volksvagen.

Pani poslankyňa, chcem ešte povedať, že nejde vôbec o závislosť s Mladou Boleslavou - so Škodovkou, že ide o samostatnú spoločnosť, ktorú bude riadiť náš generálny riaditel s tým, že z nemeckej strany budú dvaja zástupcovia, ale

firma bude riadená a bude podliehať priamo Volkswagenu vo Volksburgu. Iba pre informáciu uvediem, že doteraz v posledných rokoch BAZ-ka urobila štátu stratu okolo 600 miliónov korún. Keď sme urobili bilanciu, ako to bude vyzerať pri minimálnom projekte a jeho riešení, to znamená výroby 350 tisíc prevodoviek za rok a montáži 30 tisíc kusov osobných automobilov, hoci je možné počítať s tým, že to bude 150 až 200 tisíc, možno predpokladať, že už v roku 1993 pôjde BAZ-ka do plusu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a do roku 2 000 odvedie štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky okolo 6 mld korún. Na budúce rokovanie vlády predkladám materiál chladne riešenia týchto problémov, pretože tu ide o oddĺženie, založenie spoločnosti a ďalšie riešenie, pokiaľ ide o majetko-právne záležitosti s tým, že chceme, aby už od 1. 7. 1991 takýto spoločný podnik začal pracovať a fungovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pani poslankyňa, ste spokojná s odpoveďou?

Poslankyňa A. Vilčeková:

Ďakujem vám za vysvetlenie, pán minister. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť k problému interpelácií na predchádzajúcich schôdzach? Pán poslanec Majer.

Poslanec J. Majer:

Vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda, pán predseda,

nedostal som dodnes odpoveď na otázku z 2. plenárneho zasadnutia Slovenskej národnej rady o slovenskom poklade. Odpoveď, ktorú poslal pán minister Kováč, plénum Slovenskej národnej rady neprijalo. Pán minister Kováč žiadal odklad správnej a novej odpovede. Asi pred mesiacom som poslal urgentný list a na ten som nedostal odpoveď. Žiadam, aby nový minister, ak bude ustanovený, mi dal zodpovedajúcu odpoveď

na túto moju otázku a interpeláciu.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Zatiaľ by sme tým poverili predsedu vlády, aby to mal na pamäti. Predseda vlády sa pýta, či ho má priniesť v taške alebo na nejakom vagóne. /Smiech v sále. /

Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie zo včerajšieho dňa. Pani ministerka Woleková.

Ministerka práce a sociálnych veci SR H. Woleková:

Vážený pán predseda, predsedníctvo,

vážená vláda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

rozhodla som sa odpovedať a reagovať na niektoré veci hneď, pretože viem, že to sú otázky, ktoré neznesú tridsatdňový odklad. Nechcem sa tým, samozrejme, vyšmyknúť z toho, že nebudem posielať písomné odpovede, ale myslím si, že sú to otázky, s ktorými sa veľmi často i vy ako poslanci stretávate, a preto považujem za potrebné, aby ste poznali na ne odpoveď. Ďakujem pani poslankyni Bauerovej, že bola veľmi

tolerantná a netrvala na odpovedi na písomný protest voči našej odpovedi. Vzhľadom na to, že interpelovala môjho predchodcu, ministra práce a sociálnych vecí pána Nováka, vo veci veľmi akútnej, a to je problém nezamestnanosti mladistvých, absolventov základných škôl a stredných odborných učilíšť, a vlastne ma aj požiadala, aby som sa k tomu vyjadrila, myslím si, že treba o tejto otázke hovoriť.

V podstate sme problém nezamestnanosti mladistvých určitým spôsobom zanedbali resp. v dostatočnej miere nepredvídali. Doteraz nikdy nebol problém s umiestňovaním absolventov škôl a takisto v podstate fungoval princíp rozmiestňovania detí do prípravy na povolanie, takže neboli vlastne žiadne deti zo základnej školy, ktoré by sa mohli ocitnúť takpovediac na ulici a štát sa nezamestnanými. Vývoj koncom minulého a hlavne začiatkom tohto roka nás presvedčil o tom, že staré princípy rozmiestňovania už nefungujú a že teda sa musíme zaoberať aj týmto problémom.

K 31. 3. 1991 sme mali nezamestnaných l 834 absolventov základných škôl a 2 746 nezamestnaných vyučencov, len tých bez maturity, teda trojročných a triapolročných resp. dvojročných odborov. Sú to čísla, nad ktorými sa treba zamyslieť a treba prijímať opatrenia. V minulom roku sme mali prijaté určité opatrenia na ekonomickú stimuláciu zamestnávateľov pre prijímanie absolventov stredných a vysokých škôl, ale nevzťahovalo sa to práve na tieto skupiny absolventov základných škôl a učilíšť. Máme príprave opatrenia pre zamestnávanie vybraných sociálnych skupín, kde absolventi všetkých typov škôl predstavujú rozhodujúce skupiny a kde počítame s tým, že ponúkneme zamestnávateľom dosť vysoké alebo - aspoň si myslíme, že zaujímavé výhody, ak zamestnajú absolventov bez ohľadu na to, o aký typ školy ide. Skôr, ako by som chcela hovoriť o týchto výhodách, musím povedať, že čo sa týka absolventov základných škôl, budeme trvať jednoznačne vo všetkých okresoch, na okresných školských správach, aby

tieto deti rozmiestňovali do škôl, pretože sa zriaďujú deviate triedy základných škôl, čiže je možné zaradiť tieto deti do deviatych tried, alebo ich zaradiť do učilíšť, kde kapacity sú dostatočné a štátny rozpočet v podstate musí vziať na seba financovanie týchto deti. Štátny rozpočet, ak mám hovoriť neosobne, už o tomto probléme v podobe ministerstva školstva vie. Počítajú s tým, že tých tzv. štátnych detí, teda tých detí, za ktoré náklady nebudú hradiť podniky, ale štát, bude v tomto novom ročníku veľmi veľa, ak nie takmer všetky. To je náš základný prístup - rozmiestniť deti do prípravy na povolania resp. zaradiť ich do deviatej triedy.

Naše úsilie o zamestnávanie sa sústredí predovšetkým na absolventov učilíšť, stredných a vysokých škôl. Tu ponúkame zamestnávateľom, samozrejme, viacero podôb. Myslíme, že by mala by byt pre nich atraktívna alebo zaujímavá ponuka, že vlastne refundujeme mzdu absolventov po dobu pol roka. Čiže on ich zamestná, ale úrad práce mu refunduje mzdu, ktorú týmto absolventom vypláca. Považujeme to za jeden zo základných nástrojov, pretože tým vlastne dávame mladému človeku šancu, aby ukázal, čo v ňom je. Pokiaľ je evidovaný na úrade práce a chodí od jedného podniku ku druhému, a stretne sa vlastne jedine s pracovníčkou osobného oddelenia, možno záleží na jeho šarme a na jeho nejakom presvedčivom výraze, keď nejaké miesto dostane. Pokiaľ v podstate pol roka je platený úradom práce a pol roka v tom podniku je, myslím si, že je to relatívne dostatočné obdobie pre to, aby sa sám svojím vystupovaním, svojou prácou, svojou pracovnou disciplínou a morálkou snažil presvedčiť zamestnávateľa, aby s ním rátal natrvalo, prípadne aby mohol vstúpiť do konkurencie i so starším pracovníkom, pokiaľ sa bude uvažovať o tom, koho z toho podniku uvolniť. Samozrejme, že to sú jednorazové platby, ktoré úrad práce môže poskytnúť. Úrad práce ovšem môže poskytnúť i dotácie na vytvorenie nového pracovného miesta pre tohto absolventa až do výšky dvanásťnásobku priemernej mesačnej podpory v nezamestnanosti. Čiže to sú konk-

rétne peniaze, ktoré môže zase zamestnávateľ dostať. Takisto zamestnávateľ môže uplatniť úľavy z odvodov zo zisku alebo úľavy z odvodov z objemu miezd na dobu l až 2 rokov, keď absolventa zamestná. Takže tých nástrojov je viac, dohodli sme ich s ministerstvom financií a ešte stále ich precizujeme preto, aby sa každý zamestnávateľ rozhodol alebo vybral si ten, ktorý pre jeho situáciu je najprijateľnejší alebo preňho sa zdá byt najefektívnejší.

Ak sa teda vrátim k interpelácii pána poslanca Cyrila Ivana, ktorý hovoril o zdravotne postihnutých občanoch, v podstate tento materiál o zamestnávaní vybraných sociálnych skupín sa zaoberá aj občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou. V rámci neho máme pripravené jednak stanovenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. To znamená, že je v pripomienkovom konaní návrh vládneho uznesenia o tom, že každý zamestnávateľ musí zamestnať určitý povinný podiel zdravotne poškodených občanov. Pokiaľ ich nezamestná, bude musieť odviesť nejaké sankcie a predpokladáme, že tieto by sa práve použili na dotácie pre zamestnávateľov, ktorí budú vytvárať nové pracovné miesta alebo upravovať pracovné miesta pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Takisto navrhujeme, nemôžem tvrdiť, že už je to prijaté, pretože materiál ešte vo vláde nebol prijatý, zvýšenie príspevkov na zriadenie chránenej dielne, zvýšenie príspevkov na úhradu týchto nákladov zo 40 tisíc až na 100 tisíc korún, resp. zvýšenie príspevkov z úradu práce z 50 % na 70 %. Takisto navrhujeme zvýšenie zľavy, ktorú majú zamestnávatelia z odvodu zo zisku. Dnes je to 4 tisíc a 8 tisíc, podlá vážnosti zdravotného poškodenia na raznásobok, čiže na 8 a 16 tisíc. Takže nechcem hovoriť všetky, pretože neviem ako celé pripomienkové konanie skončí. V každom prípade chceme venovať týmto skupinám väčšiu pozornosť. Prosím vás pekne, tieto naše návrhy neznamenajú - hoci v zákone o za-

mestnanosti sa hovorí o tom, že týmto vybraným sociálnym skupinám sa má venovať zvýšená pozornosť, že to bude znamenať preferenciu alebo prioritu. To je len v určitom zmysle vyrovnávanie podmienok pre konkurenciu na trhu práce, pretože títo ľudia v podstate sú na trhu práce handycapovaní tým, že nemajú praktické skúsenosti. S inými uchádzačmi, ktorí prax majú, už sú handycapovaní trebárs zdravotne. Týmito opatreniami len chceme vyrovnať podmienky v konkurencii, a potom už zamestnávateľ sa musí rozhodnúť, čo bude preňho výhodnejšie.

Vrátim sa aj k interpelácii pána Januša, ktorý hovoril o jednotnej sociálnej politike, resp. že federálu ste aj vy odsúhlasili v záujme jednotnej sociálnej politiky, aby sa staral o to, aby nároky občanov v oboch republikách boli rovnaké. Treba k tomu povedať, že federálny zákon skutočne stanoví minimálne nároky. Teraz musím len poprosiť pána poslanca, aby si opravil svoje informácie, pretože nie sú presné. To, čo hovoril, sú údaje, ktoré sú vo federálnom zákone, ktoré určujú minimálne hranice. Federálny zákon hovorí: uchádzač o zamestnanie v prvom polroku je zabezpečený 60 % jeho predchádzajúceho priemerného príjmu, v druhom polroku 50 %. Ale v oboch republikách na základe generálnej dohody sú iné percentá, a sú rovnaké. V prípade, že bol uchádzač uvolnený z organizačných dôvodov, je to v prvom polroku 65 %, v druhom polroku 60 %. V prípade, že bol uvolnený z iných dôvodov, po celý rok dostáva 60 %. Tie údaje sú skutočne v obidvoch republikách rovnaké a vyplývajú z generálnej dohody. Je tam potom ešte ďalší údaj, že v prípade, že je zaradený do rekvalifikácie, dostáva 70 % priemerného príjmu.

Čo sa týka možnosti poberať podporu v nezamestnanosti a súčasne pracovať, je to práve naopak, v Českej republike môžu pracovať resp. získať odmenu do výšky 400 korún, na Slovensku až do výšky 800 korún, čiže je možný súbeh podpory

a príjmu do výšky 800 korún. Tu by som sa chcela ospravedlnit pani poslankyni Badálovej, kde som si až teraz dodatočne pozorne prečítala našu odpoveď ešte z minulých zasadnutí. Skutočne, ten výklad nie je správny, takže v krátkom čase, do jedného týždňa jej poskytneme presnejší resp. objektívny výklad toho, ako sa hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti kombinuje alebo dopĺňa sociálnou pomocou. Ospravedlňujem sa.

Teraz ešte k dvom veciam, predovšetkým k tým, ktoré mi v petíciách odovzdala pani podpredsedníčka Keltošová, ale ktoré boli aj predmetom ďalších interpelácií. Začnem pánom poslancom Weissom, tam totiž je odpoveď relatívne jednoduchšia. Z interpelácie pána poslanca Weissa je úplne zrejmé, že veľmi pozorne sleduje sociálnu politiku štátu a presne vie, čo doteraz urobila, prípadne kde sú nejasnosti. Jeho otázka bola veľmi konkrétna, či teda štátny rozpočet bude mat na sociálnu pomoc. Je pravda aj to, že táto časť rozpočtu bola znížená. Dnes sme kvantifikovali nároky, ktoré súvisia s liberalizáciou cien a pomaly aj s pripravovaným návrhom zákona o životnom minime, čo to teda bude znamenať pre objem prostriedkov do fondu sociálnej pomoci. Treba povedať, že zatiaľ odhad je l 700 mil. korún. Navyše, tohto roku, keďže vieme, že práve z tohto fondu, ktorý bol znížený, sa čerpajú prostriedky resp. sú nároky na vyššie čerpanie, sme sa dohodli s ministerstvom financií, že príslušné úrady sociálnej starostlivosti resp. referáty sociálnej starostlivosti na všeobecných úradoch budú môcť čerpať už tento štvrťrok z celého roku, že nebudú limitovaní, ale že budú môcť podľa potreby čerpať s tým, že je všeobecné známe i vám, čítala som to v marci od pána ministra Kováča, že sa počíta so zmenou rozpočtu, ktorý budete schvaľovať, takže predpokladám, že pri zmene rozpočtu túto požiadavku u vás uplatníme.

Treba povedať, že sociálna politika štátu sa skutočne uberá cestou sociálnej pomoci. To znamená, že sa síce pravidelne snažíme upravovať dávky dôchodkového a nemocenského


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP