Neprošlo opravou po digitalizaci !

nisterstve pre privatizáciu. Či je tam dostatočne rýchle odsúhlasovanie pracovníkom na to určeným, to nie je predmetom mojej interpelácie. Mňa prekvapuje, že niektoré objekty čakajú na "schválenie" od ministerstva obchodu. Preto sa pýtam, kto vlastne riadi privatizáciu?

Nadväzne na to istú odpoveď dáva skutočnosť, že v poslednom období sa objavilo vytváranie tzv. akciových spoločností so zahraničnou účasťou. Ministerstvo obchodu po svojich linkách nariadilo svojim organizáciám vytypovať jednotky, ktoré nepôjdu do privatizácie. Samozrejme, ministerstvo privatizácie tieto jednotky aj vyradilo. Som rád, že máme nového ministra pána Mikloša. Verím, že si tento stav preverí a zjedná nápravu. Zároveň by som mu odporučil osobne navštíviť okresy, kde privatizácia napreduje len pomaly. Odporúčal by som začať na východe v Michalovskom okrese, kde oblasť Zemplínskej Šíravy je plná krásnych objektov na privatizáciu. Možno sa tak dočkajú už i tohtoroční rekreanti súkromných služieb.

Ďalšia moja interpelácia je z oblasti bezpečnosti v našom okrese. Problematika už odznela v interpelácii pani poslankyne Badálovej na 12. schôdzi Slovenskej národnej rady. Pretože to bola interpelácia spoločná, žiadam pána ministra Pittnera, aby ďalej už neodkladal riešenie personálnych zmien, pretože niektorí členovia polície i v našom okrese začínajú byť nervózni. Dôkazom toho je neoprávnené obviňovanie samotnej poslankyne i list, ktorý pánovi ministrovi odovzdám, osoby do celej veci zainteresovanej, ktorej sa niektorí začínajú vyhrážať.

Pán minister, prosím vás, zabráňte otvorenej konfrontácii. Nežiadam ani od jedného ministra písomnú odpoveď. Mne postačí v prvom prípade, keď sa dočkám dražby aspoň jednej jednotky v rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava. A v druhom

prípade, ak príde jednoznačné rozhodnutie z ministerstva vnútra.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Horváth. Pripraví sa poslanec Homola.

Poslanec V. Horváth:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

dávam interpaláciu Národnohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady na predsedu vlády Slovenskej republiky. Nik z nás nepochybuje o tom, že naše národné hospodárstvo sa musí vymaniť z akejsi zakliatosti neefektivity. A efektivita, to je rýchle rozhodovanie na základe správnej analýzy a správne vyhodnotených informácií o stave príslušných vecí. Ovšem informácie pred použitím treba zozbierať, vyhodnotiť. Pritom tieto informácie nesmú byť neaktuálne, pretože to by viedlo k nesprávnym rozhodnutiam. Treba zabezpečiť ich maximálnu aktuálnosť a dostupnosť pre tých, ktorí rozhodujú.

O dôležitosti informatizácie dnes vo vyspelých krajinách nikto nepochybuje. Dôkazom toho je, že v projektoch informatizácie sa využívajú najmodernejšie technológie. Svojho času bola tabu pre komerčné využitie. Bola prednostne používaná pre vojenské a vnútorné použitie vlád. Dnes sa však prudko pretláča i na komerčnom poli. O využití informatiky v štátnej správe sme sa i u nás pokúšali už dávnejšie, ovšem s pomerne malým úspechom. Rozvoj telekomunikácií, ktoré boli v nevyhovujúcom stave pre prenos údajových základní veľkého rozsahu, nevyhovujúca výpočtová technika a celková nekon-

cepčnosť, kedy si každý z rezortov riešil výlučne svoje problémy, ani nemohli viest k efektívnej výmene informácií. A tak si viedli samostatne svoje údajové základne štátna správa, vtedy národné výbory, zväčša ručne, štatistika, dôchodkové zabezpečenie, finančné inštitúcie, zdravotníctvo, rezorty.

V súčasnosti, keď sa otvárame zo svojej dlhoročnej ulity, keď sa snažíme prilákať i zahraničný kapitál, nie sme schopní mu doposiaľ poskytnúť služby, na ktoré je doma zvyknutý a bez ktorých sem svoj majetok neinvestuje. Nevieme investičnému kapitálu ponúknuť informácie o stave a rozvoji našich jednotlivých podnikov, regiónov. Možno, že každý má len jednotlivé údaje - štatistika, štátna správa - nie však v tvare použiteľnom pre investora. Toto je, napokon, len jedna z možností. Myslíme si, že štátna správa pomaly pochopila význam automatizácie, ako i význam aktuálnej informácie. S automatizáciou skutočne začala. Ale, a to je hlavný zmysel interpelácie, každý si predstavuje automatizáciu po svojom. To by napokon bolo v poriadku. Veď každá oblasť je aj inak zameraná. Ale určité významné spoločné znaky tu predsa len existujú. Navyše každý, aspoň zatiaľ sme toho svedkami, zopakuje tú istú chybu, ktorou už prešli viacerí z nás, hoci poznanie chyby ich spravidla stálo hodne finančných prostriedkov. Za peniaze, ktoré im vláda dala k dispozícii, si zakúpia techniku bez detailnej predstavy, čo budú na nej vykonávať. Po jej dodaní tak vzniká problém, čo s ňou, čo sa má na nej vlastne počítať. Zrazu sa s hrôzou zisťuje, že to vlastne ani nie je celkom jasné, že výpočtová technika sa kúpila, lebo je to proste v móde. A zakúpená technika, to sú viazané peniaze, a nie malé, mŕtve peniaze. Sme naozaj takí bohatí?

Národohospodársky a rozpočtový výbor navrhuje preto vláde Slovenskej republiky zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre informatiku. Úlohou rady by malo byť vypracová-

vať určité koncepcie a predovšetkým odporúčania pre automatizáciu v štátnej správe, včítane zabezpečenia prenosov. Rada by ďalej mala realizovať výberové konania a konkurzy na technické i programové produkty. Len tak možno zabezpečiť, že vložené finančné prostriedky prinesú efekt nielen príslušnému rezortu, ale celému hospodárstvu. Preto by rada mala pozostávať zo zástupcov všetkých rezortov štátnej správy. Zaručí sa tak zjednotenie na úrovni prenosov údajov, protokolov, ako aj rôznych identifikačných kritérií tak, aby nedochádzalo k ich viacnásobným držaniam v jednotlivých inštitúciách.

Záverom len konštatovanie, že rada pre informatiku s podobným zameraním už existuje pri federálnej i českej vláde. To je interpelácia národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Mám aj vlastnú. Dovoľte, aby som ju predniesol. Tá bude kratšia.

Som členom Rady pre informatiku pri vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na poslednej schôdzi v Prahe sa okrem odborných tém ohľadom verejnej dátovej siete prerokovala i otázka financovania komputerizácie miestnych samospráv - a teraz pozor - samospráv Čiech a Moravy. Na tom by nebolo ešte nič zvláštne, keby sa tieto veci neprerokovávali práve na pôde federálnej vlády a finančné prostriedky nešli z federálneho zdroja resp. z medzinárodného projektu FARE, ktorý spravuje práve Federálneho ministerstvo hospodárstva. Spočiatku som bol nepríjemne prekvapený, pretože jednostranne zameraná medzinárodná pomoc smerom do Českej republiky v sume asi 118 mil. korún v devízach nie je celkom spravodlivá. Faktom tiež zostáva, že Zväz miest a obcí Čiech a Moravy vystupoval ako federálny zväz. Je však aj fakt, že keď sa to dozvedeli sponzori zo zahraničia, ponúkli pomoc i pre náš Zväz miest a obcí na Slovensku. Možno je skutočná chyba i v nás. Vecí Slovensko vlastne pomoc ani nežiadalo. Ale vedeli sme vlastne o nej?

Svojho času vo vláde národného porozumenia bol premiér Slovenskej republiky súčasne jedným z podpredsedov federálnej vlády. Chápem, že dnes to vzhľadom na vyťaženosť predsedu vlády Slovenskej republiky nie je možné, ale faktom je i to, že na rokovaní vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky by mal sedieť slovenský minister. Ak to neurobila vláda pána Mečiara, a zo Slovenska takto možno uniklo viacero projektov, príležitosť participácie na medzinárodných projektoch má súčasná vláda pravdepodobne cez ministra zahraničných vzťahov.

Posledná vec, na ktorú by som rád upozornil, je situácia v zdravotníctve, konkrétne v liekoch. Zdanlivo nevinná 22-percentná daň z obratu pri predaji liekov zbytočne predražuje liečivá. Ich zvýšenú cenu platíme, keďže zdravotníctvo nie je zatiaľ financované cez zdravotnú poisťovňu, z rozpočtu Slovenskej republiky, samozrejme, aj s 22-percentnou daňou. Tá však plynie do vrecka federácie, ktorá takto vlastne bohatne z našej chorobnosti. Navrhujem preto vláde Slovenskej republiky, aby sa vecou zaoberala a navrhla vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky daň z obratu liekov dať na 0 %, teda zrušiť.

Ďakujem. /Potlesk/.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Homola. Pripraví sa poslanec Bartakovics.

Poslanec P. Homola;

Vážený pán predseda, vážený parlament, vážená vláda,

podávam interpeláciu na ministra obchodu pána Chrena. Pred niekoľkými týždňami pán minister obchodu sa vyjadril v masmédiách, že v blízkej budúcnosti budú zlacnené niektoré druhy priemyselného tovaru. Určite sa tomuto výroku potešil nejeden občan. Urobil som si prieskum v niekoľkých predajniach, ktoré predávajú stavebný materiál. Skoro vo všetkých predajniach som zistil, že stavebný materiál, dokonca aj murovaci, ktorý bol nedostatkovým tovarom, sa hromadí v skladoch týchto predajní. Príčina? Obrovské vysoké ceny. Pri rozhovoroch s výrobcami stavebných hmôt a materiálu všetci jednoznačne konštatovali, že výrobcovia stavebných hmôt a materiálov prestávajú mat odbyt. Obchod si stanovil príliš vysoké ceny. Nastáva obmedzenie výroby a prepúšťanie pracovníkov u výrobcov stavebných hmôt a materiálu. Pri dnešnom katastrofálnom nedostatku bytov, pri obmedzených dotáciách individuálnym a družstevným stavebníkom sa mi zdá počínanie obchodu, ale aj výrobcov stavebných hmôt, prinajmenšom neúnosné. Veď nie je mysliteľné, aby len zriaďovacie predmety pre sociálne vybavenie jedného bytu stáli 19 tisíc korún. Je v tom jedna vaňa, jedno umývadlo a jedno WC.

Prosil by som pána ministra obchodu, aby mi odpovedal, či zníženie cien sa bude týkať aj stavebného materiálu. Mladí ľudia, ktorí chcú alebo už stavajú rodinné domy, takisto družstevná bytová výstavba, veľmi čakajú na takýto krok.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Bartakovics. Pripraví sa poslanec Ďurišin.

Poslanec Š. Bartakovics:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

mojou interpeláciou sa obraciam na vás ako veriaci a nie ako politik z titulu poslanca. Maďarské kresťanstvo na Slovensku už po druhý raz usporiadalo turičný modlitebný deň v Komárne. Táto slávnosť sa niesla v duchu kresťanskonáboženského želania, nebola to žiadna politická manifestácia. Toto čisté modlenie sa veriacich pošpiňujú, hádžu naň bahno ohovárania, cieľavedomé a falošné zavádzania a tvrdenia, ktoré sa v posledných dňoch objavili v niektorých slovenských denníkoch a v rozhlase. Žiaľ, je smutné a bolestivé, že k tomuto dalo živnú pôdu práve naše biskupstvo svojimi nariadeniami, zákazmi.

Vážení poslanci, nemám ani zďaleka v úmysle, aby som pred vážený parlament predkladal cirkevné veci. Ovšem na reálne posúdenie musíte vedieť aspoň toľko, čo je cieľom týchto podujatí. Maďarské katolícke kresťanstvo na Slovensku prosí o zriadenie maďarského biskupstva pre opateru duše. A toto nerobí pouličným hlukom, nezodpovednými politickými heslami, neskrotnými národnými zhlukmi, ale modlením sa, zanieteným úpenlivým orodovaním prosí. S takýmto zanietením prosili stovky veriacich už vlani, v prvý modlitebný deň, že kým nedostanú maďarského biskupa, každý rok prídu na Turice na spoločnú modlitbu do Komárna.

Popri tomto cieli treba oboznámiť ctený parlament i s pohnútkami. Je to takmer bezprizorný príklad v civilizovanej Európe, že takáto veľká náboženská pospolitosť pre svoju jednotnú opateru duše nemá svojho biskupa. Ešte aj v Rumunsku, kde Maďari žijú v pomerne macošských podmienkach, majú troch maďarských biskupov. V Bulharsku má 25 ti-

síc katolíkov svojho biskupa. V Juhoslávii žije menej Maďarov a majú dvoch biskupov. A u nás žije viac ako pol milióna maďarských katolíkov v štyroch náboženských stoliciach a nemajú maďarského biskupa. Na Slovensku roky neobsadené biskupské miesta sa už obsadili. Dokonca, a je to múdre riešenie pána arcibiskupa, majú svojho biskupa i grécko - pravoslávni veriaci, pritom v porovnaní k tu žijúcim Maďarom tvoria len nepatrnú skupinu. Maďarský biskup ovšem nie je.

Je smutné, že krajina, ktorá práve hľadá svoje miesto v Európe, vo vnútri vlastného domu rozdeľuje bratstvo. Mnohí hľadajú za týmto slávnostným modlitebným dňom politické ciele, lebo pôvodcom a realizátorom tejto myšlienky je Maďarské kresťansko-demokratické hnutie. Ale to vyplýva len z programu hnutia, podľa ktorého jeho povinnosťou je brat na seba zodpovednosť za obrodenie sa viery, náboženstva, pracovať pre zveľaďovanie morálneho a kultúrneho rozvoja. A ak prípravy napovedali aj niečo iné, to nebolo nič iné, ako správne pochopenie vyhlásenia biskupského zboru vo februári. Toto vyhlásenie podnecuje veriacich k účasti na obnove spoločnosti. A ak ešte aj o toto viac napovedala slávnosť, konali sme len v duchu našej viery. Cirkev, vychádzajúc z jej učenia, je povinná chrániť ľudské práva, a tak i ochraňovať práva menšín.

Prečo je to potrebné? Dôvody by sa mohli uviesť z mnohých oblastí cirkevného života. Z týchto v prípade maďarských veriacich je najdôležitejšia otázka výchovy a prípravy maďarských kňazov. A v tomto má veľmi dôležitú úlohu národnostný biskup. Je odstrašujúca predpoveď štatistiky, podľa ktorej je vysoký vekový priemer u maďarských katolíckych kňazov, a nových takmer niet. Preto je pomaly ohrozená naša viera, a v laviciach našich kostolov bude stále menej veriacich. Ako vidíte, tento dôvod, tento ciel je opodstatnený a toto je dôležitejšie, než hocijaký politický masový hlas.

Dovoľte mi, aby som po tomto vyjadril presvedčenie, že nebudete spochybňovať čistotu poslania modlitebného dňa a dištancujete sa od takých štvavých pohnútok, akými sa písal článok v Zmene a režíroval sa v Rádiožurnále program o modlitebnom dni. O čistote našej veci sa mohli presvedčiť tak štátni ako i cirkevní predstavitelia, keby boli pozvanie prijali. A tak stoličky pripravené pre predsedu Slovenskej národnej rady a trnavského arcibiskupa zostali prázdne. Po tomto všetkom môžem končiť svoje vystúpenie len odkazom: Nemala pre koho znieť naša štátna hymna, nemohli sa rozozvučať komárňanské zvony na privítanie nášho biskupa.

Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Hrnku, aby svoju faktickú poznámku doručil písomne pánovi Bartakovicsovi. Na rade je poslanec Ftáčnik. Pripraví sa poslanec Porubec.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi predniesť dve krátke otázky. Jednu, ktorú mi položili voliči, by som adresoval na dnes veľmi skúšaného, ale neprítomného ministra školstva, mládeže a športu a druhú adresujem vláde Slovenskej republiky.

Prvá otázka sa bude týkať pravidiel Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky z 2. mája na výber a obsadzovanie funkcie riaditeľov a zástupcov riaditeľov škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti, podľa ktorých sa má postupovať od 7. mája tohto roku. V článku 4 ods.

2 týchto pravidiel sa píše - dovoľte krátko citovať: "V záujme potrebnej obmeny vo vedúcich funkciách v školstve v čase od 7. 5. 1991 do 30. 7. 1995 môže byť riaditeľom alebo zástupcom školy len pracovník, ktorý nevykonával funkciu riaditeľa školy, alebo zástupcu riaditeľa školy, alebo riaditeľa školského zariadenia, alebo vedúceho odboru školstva národného výboru, alebo vedúceho oddelenia odboru školstva národného výboru, alebo vedúcu funkciu na ministerstve školstva, alebo funkciu školského inšpektora dlhšie ako 4 roky. " Vcelku chápem, o čo išlo ministerstvu školstva pri formulovaní tohto ustanovenia. Niekto by povedal, že o elimináciu starých štruktúr, pravidlá hovoria o potrebnej obmene vo vedúcich funkciách v školstve.

Viem si však predstaviť, že by sa táto obmena dala riešiť aj inak. napríklad formuláciou "zvážiť, či menovať tých, ktorí dlhšie ako 4 roky" a tie ďalšie ustanovenia ste počuli. Podľa mňa by to rešpektovalo individuálny prístup, pretože ten, kto by zvažoval, či menovať alebo nemenovať, je široko a demokraticky koncipovaný orgán, a to konkrétne školská rada. Bolo by to i viac v súlade s myšlienkou, ktorú vyslovil v rozhovore pre Slovenský rozhlas predseda vlády Ján Čarnogurský dňa 10. mája tohto roku, kde povedal: "Ľudia, ktorí boli schopní za minulého režimu, sú schopní aj teraz, a sú pripravení zapojiť sa do súčasného úsilia, prečo by nemohli byť aj vo vedúcich pozíciách?" Tá intonácia je, podľa mňa, dôležitá. Dovoľte mi oceniť tieto slová predsedu slovenskej vlády ako prezieravé. Cením si ich preto, že skutočne triezvo nazerajú na uvedený problém. Pravidlá ministerstva školstva sú však kategorické. Do roku 1995 ten, kto viac ako 4 roky vykonával funkciu, teraz, v tomto období ju vykonávať nemôže. Potom vznikajú také situácie, ako napríklad na Základnej škole na Jeremenkovej ulici v Petržalke, kde sa školská rada zhodla na návrhu učiteľky, ktorá posledné 3 roky vykonávala funkciu riaditeľky, predtým 2 roky funkciu zástupkyne, no podľa pravidiel nemôže byť menovaná.

Dovoľte mi, aby som na záver položil prvú otázku pánovi ministrovi Pišútovi. Ako sa citované pravidlá ministerstva školstva zhodujú s ústavným zákonom o Listine základných práv a slobôd, konkrétne napríklad s ustanoveniami článku l, článku 3, článku 21 alebo článku 26?

Moja druhá otázka adresovaná vláde súvisí s tou prvou a znie širšie takto: Ako chce vláda Slovenskej republiky garantovat, že obsadzovanie funkcií v jednotlivých rezortoch a oblastiach štátnej správy bude v súlade s Listinou základných práv a slobôd?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. MIKLOŠKO:

Ďakujem. Ako posledný písomne prihlásený je poslanec Porubec.

Poslanec L. Porubec;

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážení páni poslanci,

mám len dve celkom krátke otázky. Prvá: Ako mieni slovenská vláda čeliť takým provokačným akciám, aká sa odohrala 12. mája tohto roku v Komárne? Bol tam odhalený pomník generála Klapku, ktorý slúžil v košútovskom vojsku. O tomto vojsku si Slováci nerobia žiadne ilúzie. Vieme, o čo tu išlo. Slávnosť sa skončila maďarskou štátnou hymnou pod maďarskými zástavami, čo možno považovať za porušenie suverenity Slovenskej republiky. Pýtam sa najmä pána ministra vnútra, aké dôsledky mieni vyvodiť z tejto akcie do budúcna.

Druhá otázka: V decembri roku 1978 ustanovil rímsky pápež Pavol VI. samostatný cirkevný štát Slovensko, ktorého hranice sa kryjú s terajšou Slovenskou republikou. Maďarská menšina vyvíja snahy o utvorenie biskupstva, ako sa tu už povedalo, v Komárne, ktoré by spadalo pod arcibiskupstvo ostrihomské. V širších súvislostiach toto možno chápať ako precedens rozrušenia celistvosti Slovenskej republiky. Preto sa pýtam, ako mieni vláda čeliť takýmto deštrukčným snahám?

Čo sa týka cirkevných obradov, o ktorých sa tu hovorilo, je to typická ukážka útlaku Slovákov na južnom Slovensku, kde sú v menšine. Tam niektorí maďarskí katolícki kňazi nechcú slúžiť omše v slovenskom jazyku, a tak Slováci z niektorých obcí musia chodiť na svätú omšu do susedných obcí. Teda nie Maďari, ale Slováci sú tam utláčaní.

Chcem upozorniť aj na necitlivý prístup federálnych orgánov, pre ktoré je pražský primáš československým primášom a biskupské zbory v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú nazývané česko-slovenskými, napriek tomu, že tu je jasne ustanovený biskupský zbor Slovenskej cirkevnej provincie a Slovenská cirkevná provincia má ustanovenú svoju hlavu. Povinnosťou slovenskej vlády je dať federálnym orgánom jasne najavo, že si neželá takéto zamlčovanie existencie Slovenskej cirkevnej provincie.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

týmto sme vyčerpali všetky interpelácie, ktoré boli

prihlásené písomne. Pýtam sa, či má niekto ešte interpeláciu? Pán poslanec Hrnko a pán poslanec Ivan.

Poslanec SNR A. Hrnko:

Vážené predsedníctvo, vážené plénum,

mám jednu otázku na pána predsedu Slovenskej národnej rady ako človeka, ktorý je vo veci znalý a vo veci vie asi aj kompetentne odpovedať. Osobne si hlboko ctím presvedčenie človeka, presvedčenie náboženské, a ako človek, ktorý bol vychovaný prísne v katolíckom duchu, rodinne - nehovorím, že som nejaký ortodoxný veriaci, ale vychovaný som tak bol - vždy som si myslel, že katolícka cirkev sa volá katolíckou preto, že je cirkvou všeobecnou. Katolícka cirkev nepozná veriaceho maďarskej národnosti, slovenskej národnosti, Rusa, Ukrajinca, Rumuna, ale, podľa mojich informácií, pozná len veriaceho a neveriaceho, resp. pozná veriaceho katolíka, veriaceho evanjelika, veriaceho žida atď. Teda sa pýtam, či snaha o separáciu katolíckej cirkvi na národnostnom princípe nie je porušením zásad cirkvi všeobecnej teda cirkvi katolíckej.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, to je tak ťažká teologická otázka, že k tomu si musím prizvať niektorých teológov, aby som vedel odpovedať. Vystúpi poslanec Ivan.

Poslanec Cyril Ivan:

Kedže je bod interpelácie a otázky, kladiem podobnú otázku ako pán Hrnko. Časť otázky veľmi fundovane zodpovedal

kolega Porubec. Opýtal by som sa aj pána Bartakovicsa: Aj ja som veriaci človek, a pritom sa nemodlime za to, aby trnavské arcibiskupstvo spravovalo celú Panóniu, ktorá kedysi patrila do Veľkej Moravy a pod kniežatá Pribinu, ani sa nemodlím - neviem, či sa tam modlíte, aby Slováci pošli až kdesi po Tatry, aby sa potom mohla čašť južného Slovenska rozšíriť až po toto územie. Takže treba to skutočne správne chápať aj v intenciách náboženskej viery a nepodávať to takou deštrukciou, akou ste to tu podali vy.

Ďalšiu otázku mám na pána poslanca Kusého, či si prečítal § 89, keď ma tu poúčal. Bol som si vedomý, že tých interpelácií bolo viac, ale ak by to chcel vysvetľovať, v tom § 89 som nenašiel, že by si zriadil salónik niekde na Hrade na konzultačné hodiny, ak budú mat niektorí poslanci záujem konzultovať, nech tam prídu. Ubezpečujem pánov ministrov, na ktorých som podal interpeláciu, aj predsedníctvo, že za týmito interpeláciami boli hodiny a dni rokovania, a to sú posledné štádiá, ktoré predkladáme na žiadosť tých orgánov, ktoré nás, poslancov, požiadali.

Ďakujem za trpezlivosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Dúfam, že medzi poslancami už nie je žiadny veriaci. /Smiech v sále. / Pýtam sa preto, či má ešte niekto do bodu interpelácie nejaký príspevok. Nie.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vzhľadom na to, že zajtra nás čaká dlhý a ťažký deň, navrhujem, aby sme dnešné rokovanie skončili a pokračovali zajtra o 9. 00 hodine. /Potlesk. /

Druhý deň rokovania 14. schôdze Slovenskej národnej rady

22. mája 1991

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

pokračujeme v rokovaní 14. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 103 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná uznášať, sa.

Pristúpime k tretiemu bodu programu, ktorým sú

Odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov Slovenskej národnej rady zo 14. a z predchádzajúcich schôdzi Slovenskej národnej rady.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

chcem otvoriť problém odpovedí na interpelácie. Z 12. a 13. schôdze Slovenskej národnej rady zostali nezodpovedané niektoré interpelácie, resp. s niektorými odpoveďami poslanci neboli spokojní. Normálne by sme mali pokračovat tak, že najprv vyzveme členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie zo včerajšieho dňa, to znamená zo 14. schôdze. Zdá sa mi však, že by sme mali nejakým spôsobom uzatvoriť celý problém nezodpovedaných a neprijatých interpelácií. Mám pred sebou zoznam interpelácií, mnohé z nich už nie sú aktuálne, možno ich stiahnete vzhľadom na to, že došlo vo vláde k zmenám.

Odporúčam, aby som jednu za druhou čítal s tým, že sa k nim budete vyjadrovať:, prípadne budeme musieť hlasovaním rozhodnúť, či odpoveď prijímame alebo nie. Je toho veľa. Súhlasíte s tým, aby sme odpovede zo 14. schôdze Slovenskej národnej rady zatiaľ ponechali a vybavili 12. a 13. schôdzu Slovenskej národnej rady, kde máme veľa nevybavených záležitosti?

/Poslanci vyjadrili súhlas. /

Pristupujeme k 12. schôdzi Slovenskej národnej rady: odpoveď ministra financií Slovenskej republiky pána Kováča na interpeláciu poslanca Slovenskej národnej rady Jána Zselenáka vo veci majetku KSČ.

Poslanec J. Zselenák;

S odpoveďou súhlasím. Predseda SNR F. Mikloško;

Áno. Čiže interpeláciu môžeme považovať za vybavenú.

Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky Viliama Oberhausera na interpeláciu poslanca I. Ľuptáka vo veci charakteristiky rozvojovej dynamiky podnikov.

Poslanec I. Ľupták; Súhlasím.

Predseda SNR F. Mikloško; Spokojný. Ďakujem.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP