Neprošlo opravou po digitalizaci !

takmer systematicky degradujú tvorbu a posilňujú byrokraticko-technokratické zložky, pričom sa zabúda, že ak televízia nebude aj vyrábať, nebude mať čoskoro ani čo vysielať.

Riaditeľ Slovenskej televízie pán Zeman prejavil len minimálnu snahu upozorniť zodpovedné orgány - vládu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vládu Slovenskej republiky, poslancov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady - v súvislosti s prerokúvaním tzv. malého kompetenčného zákona vo veciach rozdelenia kompetencie medzi Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, Českú republiku a Slovenskú republiku v oblasti tlače, rozhlasu a televízie, že návrh zákona znevýhodňuje Slovenskú televíziu oproti Československej televízii a Českej televízii, pričom napravenie tejto chyby bude v následných zákonoch o vysielaní a informáciách veľmi problematické. Riaditeľ nevyužil ani napriek vyhlásenej štrajkovej pohotovosti možnosť vystúpiť na federálnom okruhu, ba ani na stretnutí s predsedom federálnej vlády pánom Čalfom neinformoval o nesúhlasnom stanovisku vedenia Slovenskej televízie, odborov a Únie slovenských televíznych tvorcov.

Toľko na margo legislatívnych opatrení, ktoré má riaditeľ Slovenskej televízie ako najvyšší štatutárny zástupca tejto inštitúcie vykonať a nevykonal. Kritika výkonu jeho funkcie sa už od počiatku zameriavala na politické vedenie televízie smerom k jej nezávislosti a nadstraníckosti. Už v októbri, v čase schvaľovania jazykového zákona mu pracovníci Slovenskej televízie oprávnene vytýkali, že nevykonal základné opatrenia na zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti informácií. Divák sledoval prvé štyri dni promatičiarske vysielanie spravodajstva, a potom zrazu šibnutím čarovného prútika informovanie celkom opačné, avšak opäť neobjektívne. Je smutnou pravdou, že riaditeľ z tejto situácie nevyvodil žiadne opatrenia. V novembri 1990 mal ísť pán Zeman podpísať do Viedne zmluvu s nemeckou televíznou spoločno-

sťou, ktorá bola ochotná darovať Slovenskej televízii technické zariadenia pre program TA3 v hodnote cca 80 tisíc mariek. Pán riaditeľ na stretnutí s majiteľom spoločnosti dlhodobo pripravovanú zmluvu nepodpísal, následkom čoho Slovenská televízia prišla o cca 80 tisíc mariek a súčasne riaditeľ poškodil meno Slovenskej televízie.

Nepochopiteľným pre pracovníkov Slovenskej televízie, ale i pre mňa, poslanca Slovenskej národnej rady, je fakt, že sa riaditeľ vtedy príspevkovej organizácie s mimoriadnymi možnosťami komerčne podnikať, nezúčastnil prerokovania rozpočtu Slovenskej televízie vo výboroch Slovenskej národnej rady. Na poslednú chvíľu si dokonca dohovoril radšej zahraničnú služobnú cestu. Existuje azda pre riaditeľa väčšia morálna a pracovná povinnosť, ako je zdôvodnenie rozpočtu príspevkovej organizácie v národnom parlamente, najmä ak išlo o prostriedky, ktoré sú alfou i omegou ďalšej existencie Slovenskej televízie, jej možnosti pravdivo a pohotovo informovať a súčasne plniť aj funkciu národnej kultúrnej ustanovizne? Pochybujem. Postoj pána Zemana skôr považujem za nesplnenie si základných pracovných povinností, za nezodpovednosť voči inštitúcii, zamestnancom a koncesionárom.

Šiesty mesiac sa stal dňom rozpútania boja o politickú moc na slovenskej scéne, ktorý doznieva ešte aj dnes. Stalo sa tak opäť cez televíznu obrazovku a so súhlasom riaditeľa Slovenskej televízie. Bez ohľadu na obsah vystúpenia bývalého ministra zahraničných vzťahov pána Kňažka si dovolím tvrdiť, že v demokratických televíziách by riaditeľ neumožnil ministrovi vystúpiť na obrazovke, ale by mu poradil, nech zvolá tlačovku, na ktorej sa Slovenská televízia zúčastní. Žiaľ, ani žiadosť 800 pracovníkov Slovenskej televízie, aby pre nekompetentnosť z funkcie odstúpil, neakceptoval. Práve naopak, na mnohých oficiálnych rokovaniach vydával túto žiadosť za žiadosť tých, ktorých chce z televízie pre neschopnosť prepustiť.

Vážení páni poslanci, ak si prehlásenie adresované vláde Slovenskej republiky i Slovenskej národnej rade pozorne preštudujete, vrátane podpisov, zistíte, že ak by mal pán riaditeľ pravdu, nemal by už dnes kto vysielať program, ani ho tvoriť. V Slovenskej národnej rade odzneli na túto tému interpelácie, konkrétne opatrenia však neboli vykonané. A akoby toho ešte nebolo dosť, v minulých dňoch sa v televíznom zákulisí dlho diskutovalo o zmluve, ktorú sa pán riaditeľ chystal podpísať s komerčnou spoločnosťou za účelom vstupu Slovenskej televízie do Family International Program, čo by bol podľa vyjadrenia pracovníkov Slovenskej televízie zákonný predaj televízie doslova za pár korún. Až osobný pohovor jedného z členov vedenia Slovenskej televízie donútil riaditeľa deň pred podpisom zmluvy faxovať spoločnosti, že služobnú cestu nerealizuje. Zaujímavým je v tejto trúchlivej historke fakt, že jeden z riadiacich blízkych poradcov je na výplatnej listine uvedenej firmy.

Súčasne v kuloároch televízie sa rozpráva o personálnych zmenách. Iste budú potrebné. S programom Slovenskej televízie nie sme spokojní my, nie sú spokojní koncesionári, recenzenti, kritické stanoviská zaujímajú samotní tvorcovia. Ak však dovolíte, je namieste položiť si otázku: Má súčasný riaditeľ pán Zeman po tom, čo tu odznelo, právo kohokoľvek odvolať z funkcie? Má právo podpísať za Slovenskú televíziu zmluvy so zahraničnými firmami? Podľa zákona tieto práva stále má. Má však na to aj morálne právo?

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení poslanci,

je tu čas skladania účtov. Podľa môjho názoru stratil riaditeľ Slovenskej televízie pán Zeman morálne právo viesť Slovenskú televíziu. Chyby, ktorých sa dopustil za osem mesiacov, bez povšimnutia vlády Slovenskej republiky a ďalších

kompetentných kontrolných orgánov, posunuli Slovenskú televíziu na pokraj krachu a riaditeľ Slovenskej televízie napriek neutíchajúcim žiadostiam členov vedenia nerobí žiadne systematické opatrenia. Každá z chýb, ktoré som tu uviedol, by bola samotným dôvodom k odvolaniu riaditeľa z funkcie. Doposiaľ sa tak nestalo.

Interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky, aby s okamžitou platnosťou odvolal pána Petra Zemana z funkcie riaditeľa Slovenskej televízie a do konštituovania Rady pre Slovenskú televíziu poveril vedením Slovenskej televízie jej štatutárneho zástupcu. Zároveň apelujem na predsedníctvo, na vás, páni poslanci, na vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene v zmysle zákona, ktorý schválime, delegovali svojich zástupcov do Rady pre Slovenskú televíziu tak, aby bolo možné vymenovať nového riaditeľa Slovenskej televízie najneskôr do konca júla tohoto roku. Ak sa tak nestane, pád Slovenskej televízie padne najmä na naše plecia.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Skôr ako vystúpi poslanec Cyril Ivan, dovoľte aby som oznámil, že dnes pani poslankyňa Mistríková slávi svoje 17. narodeniny. Rád by som jej zaželal, keď budeme v tomto parlamente sláviť jej 47. narodeniny, aby sme ju stále mali tak radi, ako ju máme teraz. /Potlesk. /

Nasleduje poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Štefan Kružliak. Predtým je ešte faktická poznámka.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Kolegyni Mistríkovej tiež blahoželám, ale ak je pravda, čo ste, pán predseda, povedali, potom navrhujem, aby sa zišiel mandátový a imunitný výbor a zvážil, či jej mandát je platný. /Oživenie v sále a potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

V prestávke o tom rozhodne predsedníctvo. Poslanec C. Ivan:

Vážený pán predseda, vážení predseda vlády, vážení páni ministri, vážení poslanci,

predkladám interpeláciu na pána ministra Pišúta, ministra školstva, športu a mládeže. Na 13. schôdzi som predniesol argumenty a výhrady ku školskému zákonu o školskej správe, ďalej k vydanému vzorovému štatútu na utváranie školských rád a následnému rokovaniu o vydaní pravidiel pre výber a obsadzovanie funkcií riaditeľov škôl a školských zariadení. Z veľkého počtu rokovaní na ministerstve, kde sa hľadal aj zásluhou pána ministra určitý konsens ako náprava za to nepodarené znenie zákona, ďalej na pôde školských zariadení, škôl, na stretnutí riaditeľov okresných školských správ z celého Slovenska jasne vyznieva, že zákon o školskej správe je zlý, nedokonalý, namiesto podpory iniciatívy drása nervovú sústavu učiteľov, vytvára stresové situácie namiesto tvorivého vzdelávania mládeže. Deje sa tak od januára 1990 do dnešných dní a žiaľ, asi bude aj pokračovať.

Požadoval som pozastaviť platnosť vykonávacích predpisov a urýchliť novelizáciu zákona. Z hľadiska časového sa to

dosial nestalo. V súčasnosti sa zákon realizuje v rámci vydaných pravidiel na výber a obsadzovanie riaditeľov škôl. K tejto problematike prichádzajú mne, aj iným poslancom, mnohé protestné listy, a zrejme budú prichádzať ďalšie. Pripomínam preto ministerstvu, aj pánovi ministrovi, aby tieto listy bral s plnou vážnosťou, aby ministerstvo riešilo osobitne každý protest a pomohlo urýchliť novelizáciu školského zákona. Aj keď je dôležité pripraviť sa na nový školský rok, a tak to odznelo aj na spomínanej porade riaditeľov školských správ, dôležitejšie je postaviť si otázku, ako začať školský rok, aby to nenarúšalo našu mládež, učiteľov, rodičov, výchovno-vyučovací proces a vzdelávanie národa. Zatiaľ v školstve hrmí, siahajú blesky a vznikajú výboje politicky a spoločensky nabitých problémov. Deje sa to zásluhou aj nami kodifikovaného školského zákona, ktorý si žiada urýchlenú novelizáciu.

Ďalej žiadam ministerstvo školstva o urýchlené finančné riešenie odsúhlasených položiek na jednotlivé športové odvetvia na ďalšie kvartály. Pani podpredsedníčka Keltošová tu vzniesla určité pripomienky k veľmi vážne diskutovanému problému dôchodkového veku. Týmto otázkam skutočne treba venovať väčšiu pozornosť predtým, než sa príjmu také nešťastné opatrenia, ako v prípade školského zákona.

Pri schvaľovaní školského zákona skupina učiteľov, aj ja osobne, odporučila takisto zvážiť ďalšie pripomienky k vykonávacím predpisom, a to v záujme urýchlenia technickej vybavenosti škôl. Najmä pri zadovažovaní audiovizuálnej techniky je potrebné umožniť väčšiu manipulačnú pružnosť pri čerpaní odsúhlaseného rozpočtu, najmä teraz, keď sú možné nákupy aj u súkromných firiem. Ďalej vytvárať podmienky, aby metodické centrá využívali odborníkov pedagógov pri navrhovaní a tvorbe metodík a učebníc pre jednotlivé ročníky, predmety a typy škôl, aby to nebolo iba zásluhou úzkej skupiny ľudí. Investičnú výstavbu riešiť tak, aby sa zohladňo-

valo urbanistické hľadisko, dokonalá projektová dokumentácia, technológia, psycho-hygienické hľadisko školských objektov a zariadení a tieto návrhy robiť formou súbehu alebo konkurzným konaním. Riešiť pružnejšie právne aspekty škôl a školských pracovníkov. Riešiť odmeňovanie styčných učiteľov škôl, kde sa vykonáva pedagogická prax študentov pedagogických fakúlt a iných vysokých škôl a uskutočniť to osobitným právnym a finančným predpisom. Efektívne využívať materiálno-technické strediská na zabezpečenie požadovanej techniky, jej opráv a opráv iného technologického zariadenia.

Podávam interpeláciu na ministra spravodlivosti pána Poslúcha, kde žiadam pána ministra o zrušenie modernizácie Nápravno-výchovného ústavu v Nitre. Krátko na vysvetlenie: Mestské zastupiteľstvo tento problém vážne prerokovávalo, má vážne tažkosti napríklad s nedostatkom priestorov, zariadení i školských objektov. Nie je účelné vynakladať značné čiastky na modernizáciu Nápravno-výchovného ústavu v Nitre, aj keď v tejto oblasti sú určité problémy, najmä keď sa to deje, alebo sa to aj uskutočnilo v susednom Leopoldove, a v Nitre táto otázka má aj spoločenský charakter.

Vznášam interpeláciu na pána ministra Tirpáka, predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie. Žiadam ho, aj prosím, o vládnu realizáciu odsúhlasenej čističky pre mesto Nitra. Kladnú odpoveď na moju interpeláciu som pred niekoľkými mesiacmi dostal, ale vládna realizácia si vyžaduje urýchlenie tejto výstavby vzhľadom na výstavbu nového sídliska, aj školských zariadení.

Podávam interpeláciu na niekoľko ministerstiev. Túto otázku som chcel trošku prediskutovať. Tým, že sa zmenil program, sťažilo to mne a zrejme aj pani ministerke Wolekovej, ktorú som stihol informovať cez prestávku o tom, čo tu

mienim podať v rámci interpelácie. Teda podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva pána Rakúsa, na pani ministerku Wolekovú, na pána ministra Bútoru, aj na ministra školstva pána Pišúta a ministra vnútra pána Pittnera. Ide o vážny problém...

Predseda SNR F. Mikloško:

Možno by bolo lepšie povedať, na ktorých nepodávate interpeláciu. /Smiech v sále. /

Poslanec Cyril Ivan:

Ide o problém Slovenského zväzu zdravotne postihnutých. Vybrali si ma ako poslanca, zúčastnil som sa viacerých rokovaní ich konferencií a skutočne budete počuť, že v tejto problematike je veľa spoločenských nevyriešených otázok. V súčasnom mimoriadne ťažkom a náročnom období zdravotne postihnutí občania nutne potrebujú zvýšenú ochranu a starostlivosť štátu, pretože väčšina z nich žije na hranici sociálnej odkázanosti. V dokumente Charta 80 sa uvádza, že asi 25 % populácie pre rôzne fyzické a sociálne bariéry je vyradených z plnej účasti na spoločenskom živote. Každý národ dnes však môže sprístupniť všetky inštitúcie a systémy všetkým ľuďom. Často však chýba politická vôľa proklamovať a uvádzať do života takú politiku, ktorá by mohla toto všetko uskutočniť. Národ, ktorý nie je schopný vyrovnať sa s touto úlohou, nie je schopný realizovať svoju skutočnú hodnotu. To sú určité myšlienky, ktoré vyšli z ich rokovaní.

Jedným zo súčasných najpálčivejších problémov je staroslivosť o rodiny so zdravotne postihnutými deťmi. Tento problém sa aj zásluhou školskej správy určitým spôsobom riešil v samotnej Nitre. Ďalej chýba včasná diagnostika, a tým aj liečenie a rehabilitácia od útleho detstva - od prvého mesiaca života do 3 rokov. Ďalej chýbajú predškolské zaria-

denia s denným pobytom pre tieto deti. Chýbajú rehabilitačné strediská v jednotlivých mestách ako pre zdravotne postihnuté deti, tak aj pre zdravotne postihnutých dospelých. V rodine, kde je tažko zdravotne postihnuté diéta, môže byť matka do siedmeho roku života dieťaťa na materskej dovolenke a zároveň poberať vyšší príspevok. Problém nastáva od siedmeho roku veku dieťaťa. Matka nemá nárok na príspevok z titulu starostlivosti o takéto diéta a v prípade, že diéta umiestni v sociálnom zariadení, nemôže pracovať. Sociálne ústavy a internátne školy pre zdravotne postihnuté deti a mládež sú nevhodné, a navyše na ne štát vynakladá obrovské finančné prostriedky.

Každé postihnuté diéta by malo vyrastať v rodine, chodiť do bežných škôl - čo sa aj v Nitre snažia realizovať - medzi zdravú populáciu. Toto je však podmienené predovšetkým odstraňovaním architektonických bariér, prípravou pedagógov na takýto spôsob výuky a samozrejme, výchovou obyvateľstva. V každom okresnom meste chýbajú zariadenia pre mentálne postihnuté deti i dospelých s dennou prevádzkou tak, aby rodičia mohli pracovať a zároveň sa starať o postihnuté dieťa či občana, ktorí by zároveň ostávali v rodinách. Rodinám so zdravotne postihnutými deťmi či zdravotne postihnutým občanom zaručiť, aby aspoň jeden rodič mal nárok na pracovné uplatnenie zo zákona. Umožniť zriadenie zvýhodnených telefónnych staníc pre rodičov zdravotne postihnutých detí vo veku do 15 rokov. Zmierniť rozdiel v prideľovaní kúpeľných poukazov pre takéto deti v Čechách a na Slovensku. Sú tam určité diametrálne rozdiely. Je absolútny nedostatok vhodných stredných škôl a náväzne možnosť eventuálneho vysokoškolského štúdia. Sortiment výberu učňovských škôl najmä pre sluchovo postihnuté deti je málo dostatočný. Treba tam riešiť aj odvod daní podnikateľov pre postihnutých. Pripomínam, že podľa štatistiky na 20 zdravých pracovníkov pripadá jeden zdravotne postihnutý. Riešiť problém zadávania pracovných výrobkov v programe pre invalidov a ďalej podiel pracovníkov

výrobného družstva invalidov na počte pracovníkov podniku. Ďalej zabezpečiť sociálne záruky pre zdravotne postihnutých. Úrad práce garantuje s výnimkou zániku podnikov.

Pre tažko telesne postihnutých občanov, držiteľov preukazov treba prehodnotiť zmeny a doplnky vyhlášky 151. Tvrdosť zákona je v tom, že príspevky sa poskytujú občanom, ktorí majú priznaný tretí stupeň postihnutia v plnej výške iba v prípade zamestnania. Priznanie tretieho stupňa však vo väčšine vylučuje možnosť zamestnania. A tak vozičkár, ktorému tento prostriedok slúži namiesto nôh a ktorého dôchodok vo väčšine prípadov je v hraniciach sociálnej odkázanosti, si pri dnešných cenách v žiadnom prípade nemôže našetriť zvýšenú finančnú čiastku na kúpu tohoto vozíka.

Je tiež nanajvýš nehumánne nútiť zdravotne postihnutých občanov sedieť so založenými rukami a čakať na riešenie týchto problémov. Toto by však bolo jednoduchšie vyriešiť vhodným daňovým systémom, zvýhodnením daňových poplatkov v prípade zamestnávania zdravotne postihnutých občanov. Zvýšenie poplatkov za elektrickú energiu, tepelnú energiu, nájomné, rozhlas a televíziu pocítia bezprostredne tisíce zdravotne postihnutých, ktorým súčasné príjmy už teraz absolútne nepostačujú. Invalidi nechcú na ulici žobrať, chcú sa v rámci svojich možností plne zapájať do spoločenského diania, sú schopní vyprodukovať naozajstné hodnoty. Potrebujú len od spoločnosti pomoc, podporu a ochranu. Pripomenul som týmto ľuďom, že ich plne chápeme aj my, zdraví, pretože sa môže aj nám veľmi ľahko stať, že pri niektorom športovom výkone, napríklad lyžovaní, sa môžeme veľmi rýchlo dostať medzi týchto ľudí. Hľadajme konsens a spôsoby riešenia ich požiadaviek.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Podľa § 19 sa prihlásil poslanec Kusý. Poslanec M. Kusý:

Vážená vláda,

vážení páni poslanci,

vážené predsedníctvo,

chcel by som povedať pár slov na tému čo je a čo nie je interpelácia. Neviem, či to spadá to témy interpelácie, ale aspoň by som chcel upozorniť na jednu vec, že sa tu zneužíva termín interpelácia na vybavovanie rôznych záležitostí, ktoré s interpeláciou nemajú nič spoločné. Interpelácia nie je najjednoduchší spôsob získavania informácií od ministrov. Keď sa chcem dozvedieť, kedy mi ide vlak do Prahy, nebudem v tejto veci interpelovať ministra dopravy, ale zavolám informačnú službu. V mnohých prípadoch mi to pripomína, ako keby páni poslanci namiesto toho, aby si na tú informačnú službu zavolali, interpelujú príslušného ministra. Predsa ak napríklad mám výhrady voči školskému zákonu, nebudem interpelovať ministra školstva, ale mám zákonodarnú iniciatívu poslanca na to, aby som v tomto zákone dosiahol určité zmeny. Minister mi pri zmene tohoto zákona nemôže pomoci. Ak mám výhrady k modernizácii nápravno-výchovných zariadení, nebudem interpelovať ministra vnútra, ale využijem svoju zákonodarnú iniciatívu v tejto veci. Podobne, keď ide o čističku, nebudem interpelovať ministra Tirpáka. Predovšetkým musím vyjsť z jednej veci: čo som v danej veci urobil sám ako poslanec, za kým som v danej veci išiel, čo som dosiahol a čo sa mi nepodarilo dosiahnuť. Až keď urobím všetky tieto kroky, keď som vyčerpal všetky ostatné možnosti, podľa môjho názoru, mám pristúpiť k interpelácii ako k poslednej možnosti poslanca. Interpelácie sú posledné možnosti, ktoré má poslanec ako takýto prostriedok.

Domnievam sa, že keď budeme postupovať takýmto spôsobom, skončíme pri interpeláciách a nedostaneme sa nikam ďalej. Preto by som veľmi apeloval na pánov poslancov, aby v tom, čo od nich poslanecký záväzok vyžaduje, postupovali týmto spôsobom, aby konali, čo je v ich povinnostiach, a k interpelácii pristúpili až potom, keď môžu preukázateľne pred týmto fórom povedať, že všetky ostatné možnosti im zlyhali.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Pán poslanec Ivan, bohužiaľ, boli sme upozornení, za faktické poznámky sú neprípustné. Člen predsedníctva môže vystúpiť podľa § 19 kedykoľvek. Nasleduje poslanec Kružliak. Pripraví sa poslanec Csáky.

Poslanec Š. Kružliak;

Vážený pán predseda, vážený slovenský parlament, vážená vláda,

možno zajtra budeme prerokovávať zákon o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, ale keďže početné petície divákov a poslucháčov neboli doposiaľ v žiadnom prípade ani trochu zohľadnené, predkladám interpeláciu na predsedníctvo vlády o spravodlivé rozdelenie vysielacích časov v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. O tom, že televízia a rozhlas patria medzi rozhodujúce masovokomunikačné prostriedky, nikto nepochybuje. Rovnako k tomuto faktu je potrebné pridať, že na náklady spojené s prevádzkou televízie a rozhlasu všetci prispievajú vo svojich daniach rovnako.

Z horeuvedených skutočností vyplýva, že ak chceme byť spravodliví, rozdelenie vysielacích časov by malo rešpektovať záujmy a požiadavky divákov a poslucháčov.

V mojej interpelácii chcem poukázať na dĺžku času prideleného výrobe náboženských programov, ktoré doposiaľ predstavuje v Slovenskej televízii niečo vyše 40 minút týždenne, čo je asi 33, 5 hodiny ročne. Keď konštatujeme, že veriacich je na Slovensku značná väčšina, čo sa pri posledných sčítaniach ľudu zjavne potvrdí, pridelený čas na náboženské vysielanie je neadekvátny. V Slovenskom rozhlase je situácia obdobná.

Dejiny posledných 40 rokov potvrdili, aké zhubné dôsledky malo upieranie práva na náboženskú slobodu, jedného zo základných ľudských práv, a oslabenie náboženského pôsobenia na život ľudí. Ľahko zbadáme, že ateizácia nechala jazvy, ktoré budú potrebovať dlhý čas na zacelenie. Zájdime napríklad cez víkend do domu dôchodcov a pri vchode uvidíme márne čakať staručkú mamičku na dobre situovanú dcéru alebo syna. Všetci sa hrozíme nad stúpajúcou kriminalitou, rozvodovosťou a podobne. V detskom domove v Spišskom Štiavniku nás budú informovať, že zo 75 tu umiestnených deti je len jedno úplná sirota. Dajme si otázku: kde sa vytratila z ľudských sŕdc láska, kde sa stratila ľudskosť? Náboženstvo sa nedá nahradiť žiadnou náhražkou.

Keď porovnáme okolité štáty, od ktorých si radi berieme príklad, napríklad vo Francúzsku je náboženské vysielanie 3 hodiny týždenne, v Spolkovej republike Nemecko je to podľa potreby a v Kanade 3 hodiny a 15 minút týždenne, najmä v nedeľu. Naši veriaci prosia, žiadajú, posielajú mnohopočetné petície. Márne. Pripájam sa k tisícom požiadaviek, listov a z pozície svojho postavenia žiadam Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky zjednanie spravodlivej nápravy v predmetnej veci.

Náboženské vysielanie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase bude plniť celospoločenské poslanie a prispeje aj k tomu, aby tých sirôt žijúcich rodičov a opustených rodičov, ktorí márne čakajú pri bráne domova dôchodcov na návštevu svojich detí, bolo čím ďalej tým menej, a aby sme sa v tomto márnom čakaní neocitli sami.

Ďalšiu interpeláciu mám na ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pána Pišúta. Ide o udelenie výnimky na štúdium v zahraničí, konkrétne v Maďarskej republike. Na základe žiadosti školskej správy v Lučenci obraciam sa na vás, pán minister, o zásah v záujme rýchlejšieho vyriešenia štúdia 5 žiakov maďarskej národnosti nášho okresu v Maďarskej republike, a to na Strednej priemyselnej a učňovskej škole číslo 211 v Salgotarjáne. Dňa 15. 5. 1991 uvedená škola oficiálne prijala a zapísala 5 žiakov zo základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským Lučenec a Fiľakovo, ktorí úspešne skončili ôsmu triedu základnej školy a ovládajú maďarský jazyk, medzi svojich študentov, ktorí nastúpia na štúdium elektromechaniky. Študijná doba je tu 5 rokov a v školskom roku 1991/1992 budú ako elektromechanici. Maďarské ministerstvo školstva ich bude evidovať ako svoje vlastné štátne deti, takže zo strany Maďarskej republiky nie sú voči nášmu ministerstvu školstva žiadne finančné pohľadávky. Žiaci už teraz majú zabezpečené ubytovanie, stravu a od budúceho školského roka štipendium podľa učebných výsledkov. Rodičia budú hradiť cestovné, časť stravovania a učebnice.

Školská správa 2 v Banskej Bystrici sa obrátila ma ministerstvo školstva listom č. 463/1991 zo dňa 5. 3. 1991 s tým, aby naše ministerstvo zaujalo stanovisko a pomohlo uvedenú problematiku urýchlene riešiť, nakoľko školská správa má informácie, že doposiaľ nie sú podpísané vykonávacie

plány ku kultúrnym dohodám o štúdiu v zahraničí s bývalými socialistickými štátmi, s Poľskom, Maďarskom, Sovietskym zväzom a Bulharskom. Z tohoto dôvodu do doby podpísania dohody žiadam udelenie výnimky pre týchto žiakov okresu Lučenec na štúdium v zahraničí. Bolo by škoda, aby sa jedinou prekážkou tejto formy štúdia stala pomalosť ministerstva školstva. Dobré vzťahy s Maďarskou republikou v oblasti vzdelávania by sme chceli recipročne rozšíriť o možnosť štúdia detí slovenskej národnosti z Maďarskej republiky na slovenských stredných školách nášho okresu v školskom roku 1992/1993. Školská správa 2 v Banskej Bystrici odpoveď na list z 5. 3. 1991 z ministerstva školstva ešte nedostala. Dúfam, že ministerstvo školstva nebude chcieť držať dlho v neistote ani rodičov, ani žiakov, ktorí nepochybujú o tom, že ministerstvo školstva túto výnimku schváli.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil poslanec Csáky. Pripraví sa poslankyňa Marhulíková.

Poslanec P. Csáky:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

v škandinávskych štátoch existuje jeden veľmi praktický a osvedčený zvyk. Po vybudovaní nového sídliska stavitelia nevybudujú chodníky napevno a natrvalo, ale len dočasne, a počkajú, ako si ľudia chodníky vychodia a potom na tých trasách, ktoré určili obyvatelia sami, dobudujú chodníky s definitívnou platnosťou. Je to zaujímavý príklad aplikovania racionality a demokracie v skutočnosti.

V súčasnom období sa pripravuje nové územné členenie Slovenskej republiky. Na riešenie tohto problému boli vypracované rôzne projekty, ktoré riešia uvedenú problematiku, každý z iného zorného uhla, každý má inú filozofiu, avšak u každého je spoločná nasledovná charakteristika: všetky riešenia sa dívajú na vec zhora, úradníckym okom a v mene dojmu vyvlastnenej jedine správnej pravdy. Plne si uvedomujúc, že žiadny príklad, ani uvedený príklad o škandinávskych skúsenostiach, sa nedá bezozvyšku aplikovať na iný problém, dávam nasledovný námet vláde Slovenskej republiky, ktorý súčasne chápem ako otázku na pána premiéra: Prečo vláda Slovenskej republiky napočíta v takej závažnej otázke so samoorganizujúcou silou spoločnosti, konkrétne samosprávou jednotlivých regiónov? Hranice demokraticky vytvorených regiónov by sa mohli v čo najväčšej miere zohľadniť pri tvorbe nových územných celkov. Predpokladám, že takéto riešenia by mohli v maximálnej miere odzrkadliť prirodzenú silu súdržnosti jednotlivých častí republiky. Vytvorenie regiónov by bolo organickým, a podľa môjho názoru, vysoko demokratickým procesom. Určite by sa mohli objaviť aj niektoré nežiadúce vedľajšie vplyvy reprezentované parciálnymi záujmami, aj niektorými možnými straníckymi záujmami, ale toto nebezpečenstvo považujem za oveľa menšie, ako možné vzniknuté škody z nejakého násilníckeho, úradníckeho postupu.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Marhulíková. Pripraví sa pani poslankyňa Nosková.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP