Neprošlo opravou po digitalizaci !

aby to bolo na úkor štátneho školstva.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má pán poslanec Kmeťo. Poslanec J. Kmeťo:

Dovoľte, aby som reagoval na tieto poznámočky. Som z toho istého okresu, o ktorom sa hovorilo v súvislosti s cirkevnou školou v Partizánskom. Žasnem nad stanoviskom pána poslanca z komunistickej strany, žasnem nad tým, akým spôsobom sa dušuje za to, že podporuje systém pluralitného cirkevného školstva. Nemám nič iné pred očami, len tých 42 rokov konštruktívnych sľubov a konštruktívnej spolupráce v tom duchu, ako ich strana vyzývala. Nemôžem si pomôcť, keď už mám slovo, odbočiť aj k Jožkovi Jakušovi, poslancovi, ktorý pred chvíľou kritizoval stav nášho zdravotníctva a kúpelnictva, a musím mat pred očami tie komisie pre zavádzanie sovietskych skúseností do praxe, podľa ktorých sme 42 rokov naše zdravotníctvo humpľovali.

Ale čo sa týka tejto cirkevnej školy, myslím si, že nikto sa nás v minulosti nepýtal, keď nám okolo l 000 cirkevných škôl komunistická strana zlikvidovala. V našom topolčianskom okrese malo aj v parlamentných, aj v komunálnych voľbách najväčší úspech Kresťansko-demokratické hnutie. Je v zmysle želania rodičov, aj väčšiny občanov, aby cirkevné školstvo bolo čo najskôr obnovené, aby si rodičia mohli dať vychovávať svoje deti aj iným spôsobom. Myslím si, že je to nie nepochopenie, ale úmyselná deštrukcia zo strany komunistov, ktorí 42 rokov naše školstvo boľševizovali, ktorí 42 rokov diskriminovali naše dcéry, naše sestry z tohto školského povolania, ktorí fakticky chcú po týchto 42 rokoch

zachovať status quo v stave školstva, aký je. Myslím si, že pokiaľ je im cirkevné školstvo tŕňom v oku, môžu si kľudne založiť marxistické školstvo a učiť tam svoje špeciality, ktoré nám 42 rokov vtĺkali do hlavy, môžu tam vyučovať deti o tom, aké sú progresívne Saratovské hnutie, Zlobinova metóda a Lysenkove objavy v oblasti biológie a genetiky. Ale myslím si, že takýmto demagogickým spôsobom, akým pristupujú aj niektorí pedagógovia v okrese Topoľčany, by si na verejnosti nedovolili vystúpiť. A myslím si, že na takúto vec, na takúto kampaň môžu zneužiť len nevedomosť pána poslanca z komunistickej strany, ako sme tu videli.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Predseda SNR F. Mikloško;

Faktické poznámky majú poslanci Balún, Baláž, Plesník, Brocka a Trepáč.

Poslanec F. Balún:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

chcel by som len poznamenať, že podľa môjho názoru to bola ukážka demagógie, ktorá pretrvávala od roku 1948 alebo ešte skôr, a ešte neskončila. Chcel by som sa spýtať, či na Slovensku pozná niekto miesto alebo mestečko, kde sa za uplynulé obdobie postavil kostol zo štátneho rozpočtu. Dám krk na to, že neexistuje. Ani farská budova. Je to všetko zo zbierok veriacich. Takže toto bola ďalšia demagógia. Na východnom Slovensku sú takisto ohniská napätia v oblasti školstva. Ale znovu sa pýtam, kto ich vytvára? Odpoveď bola, myslím si, príspevkom jasne koncipovaná. Áno, podporujeme

vznik, ale pripomína mi to vetu: "Najedz sa, ale z prázdneho taniera. "

Prosím vás pekne, hovorilo sme už o tom neraz. Ak by sa cirkvi vrátili naozaj všetky budovy, ktoré jej patria, nie je problém s cirkevným školstvom. Ale ak ich štát využíva, tak neviem, akým problémom je pre štát poskytnúť čo len na určitý čas základnú tzv. štátnu školu. Nakoniec, môžeme položiť otázku, čo je to štátne? či to nie je z peňazí veriacich, ktorí za 42 rokov takisto platili dane ako všetci ostatní? Alebo z akého rozpočtu je to postavené? Pre budúcnosť by som prosil nielen venovať pozornosť jednej strane tak, ako to robili napríklad v Prešove, kde Prešovský večerník a Prešovské noviny dokázali utvoriť priestor iba jednej strane a verejnosť nemohla byť informovaná objektívne. Až konečne, keď sa vec pohla tak, že už je v štádiu vyriešenia, dostala možnosť vyjadriť, sa aj tá druhá strana. Prosím vás pekne, priatelia, keď, tak si situáciu overte naozaj objektívne a nechodíte tu pred televízne kamery a pred Slovensko s demagógiou.

Ďakujem. /Potlesk/.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Ďalšiu faktickú poznámku má poslanec Baláž. Prosím, aby faktické poznámky neboli dlhšie ako 3 minúty.

Poslanec F. Baláž;

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne, poslanci,

vážená vláda,

v Nitre sa zriadili už tri cirkevné školy. Je to mesto

s kresťanskými tradíciami a myslím, že tomuto mestu to aj plne patrí. Zúčastnil som sa všetkých rokovaní ohľadom cirkevných škôl a rokovania to boli dlhé, šesťhodinové, kde najväčším problémom bolo pridelenie budov a priestorov pre vzniknuté cirkevné školy. Väčšinou pedagógovia na školách, ktorých sa to týkalo - percentuálne zastúpenie pedagógov je tak zhruba 80 %, ktorí boli angažovaní v komunistickej strane - robili nátlak na rodičov rôznymi akciami. Organizovali akcie, len aby vzbudili odpor proti zriaďovaniu cirkevných škôl. Z tohoto vznikajú problémy v mestách na Slovensku.

Pán minister, aj ministerstvo sa tento problém snažilo vyriešiť. Bolo rokovanie asi pred týždňom, kde sa zišli poslanci Slovenskej národnej rady, bol som tam tiež prítomný, ďalej tam boli zástupcovia cirkví a riaditelia školských správ. Záverom bolo, aby nevznikali problémy, zriadila sa komisia pri ministerstve školstva, ktorá by mala dávať návrhy ministerstvu školstva, a to v takom zmysle, aby legislatívne pripomienky k prijímaniu nových zákonov o reštitúcii cirkevných majetkov boli také, že tam, kde je štátna škola a budova patrí cirkvi, bola bez problémov zriadená cirkevná škola.

Druhou otázkou bolo pravidelné vyučovanie náboženstva na školách, možnosť vyučovania aj na štátnych školách, začlenenie pravidelného vyučovania náboženstva do rozvrhu, nie poobede. Ďalej to bolo stanovenie spôsobu, a teda aj podmienok, ako má prejsť štátna škola na cirkevnú. Myslím, že ministerstvo v tomto urobí všetko, aby k problémom na Slovensku ohľadom budovania cirkevných škôl neprichádzalo.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Plesník, potom poslanec Brocka.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

ospravedlňujem sa, že som sa prihlásil s faktickou pripomienkou v rozpore so zákonom. Odôvodním prečo. Na návrh pána kolegu Hamerlíka sme v programe predradili bod interpelácie a otázky všeobecnej rozprave. Keď sa chcem držať litery zákona, interpelácie a otázky nepoznajú štatút faktických pripomienok k predneseným otázkam a interpeláciám. To, čo sa tu odohráva, mi skôr pripadá ako keby moji kolegovia, členovia Klubu SDĽ, boli členmi vlády, ktorí tu predkladajú odpovede na interpelácie a predsedníctvo k tomu otvorilo rozpravu. Mňa osobne mrzí, že i kolegovia z nášho klubu pripustili túto hru na faktické pripomienky. Žiadam preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sme sa v zmysle svojho poslaneckého sľubu držali zákona a držali sa bodu rokovania, ktorý hovorí, že rokujeme o interpeláciách a otázkach v zmysle §§ 89 a 90 rokovacieho poriadku, kde v § 89 ods. 2 sa hovorí: "O odpovedi na interpeláciu sa môže konať rozprava. " A čo sa týka rozpravy v § 17 sa hovorí: "Poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlásil na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo bez meškania. "

Vážené kolegyne a kolegovia, nechcite, prosím vás, aby boli vznášané na tomto pléne otázky a interpelácie len a len písomnou formou.

Ďakujem za pozornosť a žiadam ešte raz predseníctvo, aby zvážilo zákon a držalo sa zákona.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Chcem len upozorniť, že § 17, ako ste povedali, stanoví, že poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo bez meškania. Nie je to rozprava. /Šum v sále. /

Poslanec J. Plesník;

Nech zasadne ústavnoprávny výbor a nech posúdi, či dodržiavame zákon alebo nedodržiavame. Veľmi rád by som vo svojej krátkej poslaneckej kariére dodržiaval zákony tak, ako som vám do rúk skladal sľub.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. /Potlesk. / V zmysle § 19 sa prihlásila pani podpredsedníčka Keltošová.

Poslednú faktickú poznámku pred pani Keltošovou mám ja. Prosil by som, aby aj interpelácie sa niesli v duchu rokovacieho poriadku. Obávam sa, že často sa tak nenesú a preto už tam je problém.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som vás informovala ako gestorka Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o petíciách, ktoré za Slovenskú národnú radu preberám. V poslednom čase mi bolo doručených cca 100 petícií s viac ako 2 500 podpismi učitelov a pracovníkov školských

zariadení, v ktorých vyjadrujú svoj zásadný nesúhlas s materiálom Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ktorý sa týkal komplexného riešenia problémov školstva a školských pracovníkov. Stručne zhrniem.

Učitelia žiadajú predovšetkým dodržanie generálnej dohody a vyplatenie valorizácie miezd pre pracovníkov školstva spätne za mesiace január, február, marec a apríl. Po druhé: vypracovanie nového platového systému pre učiteľov, ktorý zohľadní stupeň vzdelanosti a náročnosti učiteľskej práce. Po tretie: zvýšenie príspevku z národného dôchodku na rozvoj školstva a vzdelávania, ktorého súčasná úroveň radí náš štát k menej rozvinutým krajinám. Po štvrté: urýchlené dopracovanie školského zákona z 26. 11. 1990 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý učitelia a pracovníci v školstve považujú za všeobecný a neúplný.

Chcem v tejto súvislosti upozorniť na jednu dôležitú vec. Ak budú učitelia považovať aj naďalej hodnotenie významu vzdelávania vo svojom rezorte, ako aj svojej vlatnej práce za nedostatočné a spoločensky neadekvátne, nemôže sa to nepremietnuť, vážené kolegyne a kolegovia, do ich vzťahu k deťom a v kvalite výchovnej práce. V konečnom dôsledku na to doplatia deti a mladí ľudia. Doplatia na to rozsahom svojich vedomostí, ale najmä kvalitou medziľudských vzťahov. Preto prosím pána ministra školstva, aby nám predložil na najbližšom pléne spôsob riešenia problémov, ktoré obsahujú uvedené petície a o ktorých som práve hovorila.

Ďalej mám ešte otázku na pani ministerku Wolekovú. Chcem sa jej poďakovať za odpoveď, ktorú som dostala na moju otázku na 13. pléne Slovenskej národnej rady. Moja otázka sa týkala vhodnosti posunutia vekovej hranice odchodu do dôchodku u žien z 53 na 57 rokov na jednotnú hranicu 57 rokov, bez ohľadu na počet vychovaných detí. Vážená pani ministerka, v tejto súvislosti uvádzam, že na vaše vystúpenie

som dostala rad telefonických aj písomných stanovísk a petícií, ktoré vám neskôr odovzdám, ktoré vyjadrovali nesúhlas s argumentami pre zjednotenie a posunutie vekovej hranice odchodu do dôchodku. Myslím si, a moji voliči takisto, že možná úprava veku odchodu do dôchodku by sa mala týkať až žien narodených po roku 1945, resp. tých, ktoré nemali možnosť najmä do roku 1970 využívať zvýhodnenia poskytované matkám a rodinám s deťmi, napríklad predĺženie materskej dovolenky, vyplatenie rodičovského príspevku atď.

Voči vášmu vysvetleniu sa ohradil aj celý rad pracovníkov školstva - petície tiež prikladám - od ktorých začali prichádzať nové a nové petície týkajúce sa osobitne nesúhlasu so zjednotením vekového odchodu do dôchodku od 57 rokov u žien. V posledných dňoch prišlo týchto petícii viacero, asi so 400 podpismi, práve k tomuto problému.

Bude vhodné, podľa môjho názoru, ak definitívne rozhodnutie o posunutí vekovej hranice odchodu do dôchodku bude podrobené objektívnemu posudzovaniu našich odborníkov a našej verejnosti. V konečnom návrhu by mali byt zohľadnené nielen odporúčania Medzinárodnej organizácie práce a zahraničných expertov, ale aj naše reálne podmienky, zdravotný stav nášho obyvateľstva a najmä celoživotný fond odpracovaných rokov. Preto si myslím a plne s vami súhlasím, že publicita v otázke zjednotenia dôchodkového veku je veľmi dôležitá, ale predovšetkým je dôležité odborné precizovanie návrhov zákonov o sociálnom zabezpečení nielen v súlade s medzinárodnými právnymi normami, ale najmä v súlade s našou konkrétnou situáciou.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Weiss. Pripraví sa poslanec Prokeš.

Poslanec P. Weiss; Dámy a páni,

som rád, že naše rokovanie sa vrátilo opäť k vecnému tónu, pretože tento parlament by nemal byť miestom ideologických potýčok.

Prebiehajúce zmeny v ekonomickej sfére majú nepriaznivý sociálny dopad na niektoré skupiny obyvateľstva, najmä starých občanov, tažko zdravotne postihnutých občanov a rodiny s deťmi. Otázka prispôsobovania pracovných a sociálnych príjmov v nadväznosti na pokles ich reálnej hodnoty v dôsledku liberalizácie cien je preto veľmi aktuálna. O to viac, že podľa prieskumov verejnej mienky medzi obyvateľmi narastajú obavy pred nezamestnanosťou a pred rastom životných nákladov. Miera nezamestnanosti v Slovenskej republike k 30. 4. bola 5, 56 %, rast životných nákladov v I. štvrťroku 1991 oproti rovnakému obdobiu roku 1990 bol okolo 50 %, a to len potvrdzuje tieto obavy. Pokiaľ zásadné zmeny v ekonomickej sfére považujeme za nevyhnutné, a v tomto myslím niet medzi jednotlivými politickými stranami protirečenie, je potrebné zachovať ich sociálne únosnú mieru, aby mohli byt akceptované obyvateľstvom. Najmä preto, lebo možno očakávať, že sa pod hranicu životného minima resp. pod hranicu sociálnej odkázanosti podľa odhadov v krátkom čase dostane, vzhľadom na rast životných nákladov, až tretina obyvateľstva.

Záchranná sociálna sieť ako programový dokument federálnej vlády, s ktorým vyslovila súhlas aj vláda Slovenskej

republiky, má byt jedným z prostriedkov na zachovanie sociálneho mieru. Sebelepší program bez materiálnej garancie je však málo účinný. Z opatrení navrhnutých na realizáciu tohto programového dokumentu sa už uskutočnila prvá valorizácia dôchodkov a zavedenie systému valorizácie. Je pripravené druhé zvyšovanie dôchodkov, čo si vyžiada 2, 8 mld Kčs - teda obe tieto akcie, čerpajú sa prostriedky na hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti - k 30. 4. 1991 asi 280 mil. Kčs. Je pripravené zvýšenie štátneho vyrovnávacieho príspevku na kompenzáciu zvýšených životných nákladov pre deti a starých občanov o 80 korún mesačne.

To všetko sú opatrenia, ktoré sú zabezpečené účelovo viacerými prostriedkami v štátnom rozpočte republík tak, aby sa generálne a plošne riešili dopady súvisiace s rastom životných nákladov. Pýtam sa však, aké sú materiálne záruky reprezentované formou rozpočtových prostriedkov na individuálne riešenie odôvodnených potrieb sociálne odkázaných občanov, keď suma vyčlenená v rozpočte Slovenskej republiky v roku 1991 na sociálnu starostlivosť je asi o 400 miliónov korún nižšia, ako bola v roku 1990, pričom však okruh sociálne odkázaných občanov neustále narastá. Existujú právne predpoklady na riešenie týchto individuálnych potrieb, ale je odôvodnený predpoklad, že sa nebudú môcť realizovať, pretože prostriedky na sociálnu starostlivosť budú už v I. polroku 1991 vyčerpané. Predpokladám, že kvantifikáciu prostriedkov na tento účel majú odborníci rezortu práce a sociálnych vecí pripravenú. Keďže ide o veľké množstvo sociálne odkázaných občanov, žiadam vládu Slovenskej republiky, aby informovala Slovenskú národnú radu o tom, ako mieni financovať náklady na túto oblasť sociálneho zabezpečenia.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Prokeš. Pripraví sa poslankyňa Badálová.

Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážený pán premiér, vážená slovenská vláda, vážené dámy a páni,

prepáčte mi, že sa dotknem ešte na okamih jedného problému, ktorý tu dnes už otvorený bol. Bol konkrétny a narazil som naň tiež, takže to nie je len otázka toho, že tu vystúpil poslanec za SDĽ. Dovolím si požiadať pána ministra školstva, aby urobil prehľad, koľko civilných škôl bolo transformovaných na cirkevné, s koľkými sa ešte ráta, kde sú, aké je ich umiestnenie, aký vplyv to má na smennosť v školách a aký je postoj miestneho obyvateľstva. Nemôžeme si dovoliť riešiť jednu krivdu, ktorú utrpela cirkev, krivdou na našich deťoch alebo deťoch, ktoré chodia do tej školy, ktorých sa to bezprostredne týka.

Ďalej mám otázku alebo interpeláciu na pána ministra vnútra. Podľa mojich informácií, ktoré nemusia byť, samozrejme, správne, v službe je jedno hliadkové auto polície na celú Petržalku. To je žalostne málo. Aj keby boli dve alebo tri, aj tak je to na 150-tisícové mesto skutočne veľmi málo. Chcem sa ho opýtať, či naozaj v tomto smere nemožno niečo urobiť, pretože obyvatelia Petržalky sa necítia byť bezpeční.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslankyňa Badálová. Pripraví sa poslanec Miroslav Ondruš.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

v dôsledku prijatých opatrení vlády sa predpokladá zvýšenie výdavkov za teplo, palivá a elektrickú energiu v priemere o viac ako 250 %. Poriadne budeme musieť načrieť do rozpočtu rodiny, a to práve najviac trápi našich občanov. Podľa zistenia občania vedia, že je to potrebné, ale nie sú ochotní platiť za niečo, čo nedostanú. Ustanoveniami vyhlášky číslo 197 z roku 1957 Úradného vestníka sa riadi úhrada, ktorú za dodávku tepla a teplej vody platia užívatelia bytov vlastníkovi domu. Pri stanovení výšky úhrady za dodávku tepla a teplej vody v zmysle ustanovenia § 3 vyhlášky sa postupuje tak, že sa najskôr určí úhrn úhrad v celom dome za vykurovacie obdobie, t. j. od 1. mája do 30. apríla nasledujúceho roku. Ten sa bude rovnať nutným nákladom vynaloženým na vykurovanie, dodávku teplej vody a tepla. Až po určení úhrnu sa rozvrhne úhrada na jednotlivých užívateľov bytov a miestností. Nutné náklady tvoria náklady bezprostredne súvisiace s výrobou a s dodávkou tepla a teplej vody, ktorých výpočet je taxatívne uvedený v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Úhrada za dodávku tepla a teplej vody sa platí súčasne s úhradou bytu zálohové za každý mesiac vo výške jednej dvanástiny úhrady, vyúčtovanej za posledné jednoročné vykurovacie obdobie. Všetko je veľmi jednoduché, ak citujem vyhlášku, podľa ktorej sa pri výpočte postupuje. Komplikácie nastanú teraz po značnom zvýšení cien tepla a energie, keď poplatky za byt budú činiť vyše tisíc korún mesačne.

Pri stretnutiach s občanmi, títo hoci ťažko chápu realitu, predsa by akceptovali rozhodnutie vlády za predpokladu, ak by vedeli, čo vlastne platia. Verejné schôdze občanov sa vo väčšine vedú týmto smerom. Nie sú ochotní platiť za teplo podľa určenia úhrnu za jednotlivých užívateľov bytov a miestností. Veď už teraz vieme, koľko tepla unikne, či už potrubím, alebo aj po technickej stránke nevhodnými objektami. Nie sú merače tepla. Občania sa pýtajú: celú ekonomickú reformu budú znášať len oni? A čo vlastníci objektov? V novinách som čítala o zrážkach pri platení za teplo, ak nebudú meracie prístroje v objektoch, lenže je to slabá náplasť pre peňaženky občanov. Mesačná kompenzácia 80 korún u dôchodcov a rodín s deťmi nepostačuje.

Prečo o tom hovorím? Vypočula som si nedeľný príhovor podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Vavru, ktorý vyzval občanov na prijateľné strádanie, ktoré nás dovedie k cieľu, k prosperite našej republiky. Problémy nie sú jednoduché, hromadili sa príliš dlho a neriešili sa. Bohužiaľ, to prijateľné strádanie musia niesť len občania. K problému sa vyjadril v Rádiožurnále 18. mája aj predseda istého bytového družstva, ktorý žiadal v rámci sociálnej záchrannej siete, aby Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky zverejnilo a oznámilo, kde majú posielať občanov z tých sociálnych vrstiev, ktorí nebudú môcť zaplatiť zvýšené poplatky. U nás sa s tým legislatíva vôbec nezaoberá. Veď aj sociálne dávky, ktoré sa poskytujú na základe zákona o sociálnom zabezpečení a vykonávacej vyhlášky, sú presne špecifikované. Pri ich schvaľovaní v roku 1988 s týmito prípadmi sa vôbec nepočítalo. Preto urýchlene treba novelizovať zákon o sociálnom zabezpečení a počítať aj s takýmito dávkami pomoci našim občanom.

Ďalej chcem upriamiť vašu pozornosť, na problém platenia poplatkov platných do 1. mája tohto roku. Je známe, že sú

rodiny, ktoré neplatia ani tie najnižšie poplatky za byty, napríklad 140, 220 korún a podobne a nedoplatky sú aj vyše 10 000 korún. Sú neplatiči v štátnych bytoch, ale aj v družstevných bytoch. Súčasný právny poriadok neumožňuje radikálne postupovať proti chronickým neplatičom nájomného. Problém spočíva v tom, že právny poriadok podmieňuje vypovedanie z bytu neplatiča pridelením menšieho bytu, prípadne bytu nižšej kategórie. Títo neplatiči doteraz patrili v prevažnej miere k problémovej vrstve obyvateľov, ktorá vedie záhaľčivý a neusporiadaný život. Z ich strany dochádza aj k rozporom v spolunažívaní medzi ostatnými nájomníkmi. Takých je potrebné celkom vyčleniť zo spolunažívania s ostatnými nájomníkmi. Ich bytový problém je potrebné riešiť, a to umiestnením v bytoch nižšej kategórie s minimálnym štandardom vybavenia. Mám obavy, že medzi neplatičov po zvýšení cien za teplo a energiu sa dostanú aj občania, ktorí doteraz riadne plnili túto povinnosť. Dostanú sa medzi nich najmä dôchodcovia, osamelé ženy s deťmi, nezamestnaní a rodiny s minimálnym príjmom, ktorým ani kompenzácia nebude postačovať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

stojíme pred dilemou, ako ďalej v týchto prípadoch. Budeme skutočne chcieť celú ťarchu zvaliť na bedrá len občanov? Budeme ich deložovať do neexistujúcich bytov nižších kategórií? Vysťahujeme takéto rodiny na ulicu? A čo vlastníci bytov? Títo nemajú povinnosť dať do optimálneho stavu byty a brať poplatky skutočne iba za to, čo rodina dostane? Dovolíme dať do jedného vreca tých, ktorí sa doteraz priživovali a narobili dlhy beztrestne s tými, ktorí sa dostali do tejto situácie nevlastným zavinením?

Ako vidíme, otáznikov je veľa. Žiadam zodpovedných členov vlády, aby sa k tomuto akútnemu problému vyjadrili a prijali opatrenia. Ak občania budú vidieť snahu účinnej

pomoci zo strany vlády Slovenskej republiky, budú trpezlivo znášať nepriaznivé dôsledky ekonomickej reformy. Je im však tažko, že práve tí, ktorí nás do tejto situácie dostali, žijú si naďalej na veľkej nohe, ekonomickú reformu hravo zdolávajú, ba stávajú sa z nich akcionári, podnikatelia a ostali naďalej vlastníkmi ľahko nadobudnutých majetkov. To sa voličom tažko vysvetľuje.

Dovoľte, vážené poslankyne, poslanci, keď som už pri slove, mám tu ešte jednu interpeláciu na ministra kontroly pána Hvozdíka. Na okresných úradoch v Slovenskej republike boli vytvorené referáty kontroly okresných úradov a boli zrušené výbory ľudovej kontroly bývalých okresných národných výborov. Na týchto referátoch, ako sme zistili, pôsobí v každom okrese štyri až šesť kontrolórov. Ich pôsobnosť v rámci vnútorného kontrolného systému je relatívne dobrá, t. j. môžu v plnom rozsahu zabezpečiť preverenie sťažnosti, oznámení občanov voči výkonu štátnej správy na okresných a obvodných úradoch miestnej štátnej správy v rozsahu zákona 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy. Vo veľmi zlej polohe, pokiaľ ide o operatívnu kontrolu, sú však kontrolné útvary okresných úradov, čo sa týka vonkajšieho kontrolného systému, t. j. vo vzťahu voči osobitným orgánom štátnej správy, ako sú správa sociálneho zabezpečenia, úrad životného prostredia, daňový úrad a ešte je to horšie voči organizáciám im podriadeným a súkromníkom, kde pokiaľ občania podajú sťažnosť resp. oznámenie voči počínaniu štátnej firmy, či už je to štátny podnik alebo štátna akciová spoločnosť, sú kontrolné orgány miestnej štátnej správy úplne odkázané na odstúpenie týchto podaní buď vnútropodnikovej kontrole vo firmách, štátnej obchodnej inšpekcii, orgánom prokuratúry v prípade podozrenia na trestný čin.

Podstatou je, že kontrolné útvary strácajú operatívnosť kontroly na mieste a sú tlačené do polohy večného odstupovania iným orgánom, čím sa kontrola veľmi zbyrokratizovala

a stratila operatívnosť, pretože aj u najjednoduchšieho podania občana, ktoré by bolo možné ihneď preveriť, či už po stránke finančnej alebo vecnej, sa riešenie naťahuje na niekolko dní, prípadne aj týždňov. Takže v konečnom dôsledku môže dôjsť k tomu, že podanie je už neaktuálne a spätne neriešitelné. To sa zo strany kontrolórov okresných úradov veľmi ťažko a zdĺhavo vysvetľuje občanom, ktorí dávajú podnety na prešetrenie sťažnosti orgánom miestnej štátnej správy. Je len samozrejmé, že už nie je vôbec možné plánovať previerku, či už v štátnych podnikoch, v štátnych akciových spoločnostiach alebo aj u súkromníkov. Týmto vlastne kontrola po okresoch republiky stráca účinnosť a operatívnosť, za čo nemôžu samotní kontrolóri, nemôžu za to ani prednostovia okresných úradov na Slovensku, ale môže za to legislatíva kontroly, ktorá nevie zatiaľ vymedziť právomoci a postavenie kontrolórov v jednotlivých okresoch. Uvedené nedostatky sú brzdou celého kontrolného systému.

Ako sme sa dozvedeli, Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky zriadilo ďalšie kontrolórske pracoviská zatiaľ v krajských mestách. Podobne, podľa informácie z televízie, aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má vytvárať kontrolné orgány, ktoré by mali zastávať takú kontrolnú funkciu, ako mali v povojnovom období a predtým pracovníci hospodársko-kontrolnej služby. Podľa nášho názoru, keď už nie z iného dôvodu, tak z dôvodu úspornosti, keď vidíme, koľko úradov štátnej správy bolo zriadených po zrušení ONV, netreba rozširovať po kvantitatívnej stránke počty kontrolórov. Podľa nás je tu potrebná jednoznačná koncepcia kontrolného systému, ktorú by malo vytvoriť Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vytvoriť legislatívu pre miestnu operatívnu a účinnú kontrolu napríklad v rámci terajších okresov. Vybaviť kontrolórov príslušnými oprávneniami pre operatívnu kontrolu, aby v okresoch bol jeden kontrolný orgán, ktorý by zastrešoval kontrolórov špecialistov pre jednotlivé sféry, či už


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP