Neprošlo opravou po digitalizaci !

ských súdov boli 34 vymenení. Celkove v tom istom období bolo 114 sudcov novozvolených, z toho dve tretiny boli mladi sudcovia, ktorí po úspešných sudcovských skúškach boli navrhnutí na vožbu.

Moja posledná poznámka je, že o niekožko týždňov dostanú výbory Slovenskej národnej rady návrh zákona o súdoch a sudcoch, ktoré celkom novým spôsobom budú právne regulovať - v rozpore s doterajšou praxou - vožbu sudcov a budú rozširovať pôsobnosti súdov vo vzťahu k obchodnému aj správnemu súdnictvu. Z uvedeného dôvodu mám už dnes vážne obavy, že je málo vhodných kandidátov, o ktorých môžeme v budúcnosti rozšíriť rady sudcov a notárov pri súčasnej preťaženosti a za stavu, kedy pri vidine lepších materiálnych príjmov nám niektorí z justície odchádzajú. Preto si vás dovolím požiadať, aby ste sa z tohto hžadiska, v dôvere, že naše nové vedenia krajských a väčšinou okresných súdov si dali záležať na vypracovaní tohto návrhu, k tomu vašim hlasovaním vyjadrili.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Koštovi. Má niekto k návrhu pripomienky? Hlási sa pán poslanec Komár.

Poslanec V. Komár:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

mám pripomienku na Kanceláriu Slovenskej národnej rady, pretože som tento návrh vôbec nedostal. Moje druhé stanovisko je, že minule bola medzi pánom ministrom a mnou

viac-menej taká menšia kontraverzia. Musím povedať, že pán doktor Hudák nastúpil do rezortu v roku 1958, v roku 1959 už bol vo funkcii predsedu okresného súdu a vysokoškolské a právnické vzdelanie skončil v roku 1963, čiže je to tzv. robotnícky káder. A bol stále vo vedúcich funkciách až do roku 1990. Pritom nebol vo funkcii alebo v oblasti občiansko-právnej ako tu bolo povedané, ale v oblasti tresnej. To je moje stanovisko. Za tento návrh hlasovať nemôžem. Týchto žudí nepoznám, zdržím sa, ale svoje stanovisko som musel povedať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ospravedlňujem sa vám v mene Kancelárie Slovenskej národnej rady. Prosím potom vedúceho Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby túto vec dal do poriadku, aby sa to v budúcnosti nezopakovalo. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave?

Pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Vážená vláda vážení poslanci,

mám výhradu k jednému menu. Pán minister, nehnevajte sa na mňa, ale nemôžem súhlasiť, pokiaž si to neoverím, pretože Alexander Vietor, teda podobné meno, sa vyskytlo v súdnom procese v roku 1950. V justícii pracuje od roku 1955 a myslím si, že by tam nemal pracovať. To je môj názor. Hlasovať za neho nebudem. Ináč ďalšie výhrady v podstate nemám.

Ďakujem.

- 400 - Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Lacko. Poslanec E. Lacko:

Vážené plénum, vážené predsedníctvo,

zo zoznamu sudcov poznám iba jediného, ktorého navrhuje Žilina - JUDr. Ďurajdu. S tým som sa, žiaž, mal možnosť v minulosti stretnúť v občiansko-právnych záležitostiach a s požutovaním musím povedať, že som si o ňom nevytvoril dobrú mienku. Tieto materiály som odovzdal pánovi ministrovi. Keďže jeho návrh vypracovala Žilina a on pôsobil v Čadci, odporúčal by som, aby si pán minister vyžiadal ďalšie stanovisko z okresu Čadca. Keďže je to jediná osoba, ktorú poznám, z toho titulu nemôžem, žiaž, hlasovať za ostatných.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš:

Celý tento systém vožby sudcov je vežmi divný, pretože máme voliť žudí, ktorých nepoznáme. Mienku o nich si utvárame iba z toho, čo dostaneme na papieri, teda z tých životopisov. Preto je ťažké sa k týmto žuďom vyjadrovať, pretože by sa mohlo štát, že by sme niekomu ublížili, pretože sme to zo životopisu vyčítali zle. Avšak čo som ja z toho vyčítal? Dr. Vietor má pri mene napísané, že nikdy

nebol členom KSČ. Ostatní to nemajú. Teraz neviem, či tomu mám rozumieť tak, že všetci ostatní boli členmi KSČ až do novembra, teda s výnimkou tých dvoch, ktorí boli vylúčení v 70-tych rokoch. Chcel by som na to odpoveď, pretože ak by to tak bolo, dosť by ma to zaskočilo, nakožko viem, že komunistická justícia a ideológia je úplne iná, ako civilizovaná, a keď boli členmi KSČ, zrejme sa aj stotožňovali s komunistickou ideológiu. Potom sú tam niektorí, ktorí boli činní v trestných súdoch. Tu by sa žiadalo v životopise zdôrazniť, aby to tam bolo jasne, že žiaden z nich nesúdil v hlave I, keď boli v trestných súdoch.

Potom som konkrétne vyčítal - nebudem ich menovať, pretože sa ich nechcem dotknúť, ak to bude niekde v tlači, ale je tu napríklad jeden, ktorý v roku 1972, teda v roku dosť tvrdej normalizácie bol zvolený za sudcu z povolania vojenského súdu. V roku 1972 tam boli, podža mňa, dosť prísne politické kritériá. Preto je mi to už divné. Tu je - budem ho aj menovať - dr. Pacalaj. V roku 1978 bol nútený z rezortu justície odísť z dôvodu, že mu bola vyslovená nedôvera, ale nie je tu prečo. Teraz neviem, či musel odísť z politických dôvodov, alebo preto, že pil alebo robil horšie veci. Teda tu by sa zišlo tiež zdôrazniť, prečo musel odísť z toho rezortu. Ďalej je tu jedna sudkyňa, ktorá bola zvolená za sudkyňu z povolania v roku 1971. To bol snáď najtvrdší rok normalizácie, vtedy boli skutočne asi najprísnejšie politické kritériá. Tiež je divné, že im vyhovela.

Neviem, ako je to s prokurátormi. Tu je navrhnutá jedna sudkyňa, ktorá pôsobila v rokoch 1981-1990 ako prokurátorka. Nechcem teraz hovoriť to, že pôsobila ako socialistická prokuratúrka, ale celkove taký prechod z prokuratúry na súd sa mi nezdá, pretože prokurátor je naučený dívať sa na obvineného a priori ako na vinného. Deväť rokov sa niekto díva na každého obvineného, že je vinný a teraz zrazu sa ten dotyčný má dívať na obvineného, že je nevinný, pretože sudca sa na neho musí a priori dívať ako na nevinného. Takže keby ste mi vysvetlili, ako je to, či je to bežné, že z prokurátorov sa stávajú sudcovia alebo je to skôr výnimka. Inak budem za nich hlasovať.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Szabó. Poslanec R. Szabó:

Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Žingora vo veci Alexandra Vietora. Tu čítam, že Alexander Vietor sa narodil 5. 9. 1931 a skončil fakultu v roku 1955. čiže s vežkou pravdepodobnosťou tu ide o nejaký omyl, lebo v roku 1950 nemohol byť sudcom, veď vtedy maturoval, ešte nebol ani poslucháčom právnickej fakulty.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi. Chce ešte niekto vystúpiť? Pokiaž nie, pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k niektorým veciam, ktoré tu odzneli.

Minister spravodlivosti SR L. Košťa:

Pokiaž ide o prvú poznámku pána poslanca Komára, už si na tú kontraverziu vežmi nepamätám, lebo je dobré na zlé zabúdať a dobré si zapamätávať. Pokiaž ide o menovaného JUDr. Hudáka, určite by bolo nesmierne veža podobných typov sudcov, lebo v čase, kedy justícia bola považovaná za päsť robotníckej triedy a mala len úlohu represie, vychovávala si niektorých sudcov často v skrátených lehotách

a termínoch. Medzi nimi niektorí sa vďaka svojej usilovnosti odborne dostali aj na úroveň tých, ktorí absolvovali riadne právnické štúdium. Väčšina z nich už dnes v justícií nie je. Nakožko JUDr. Hudák nie je dnes navrhovaný na vožbu, chcem len pánovi poslancovi Komárovi podať toto vysvetlenie.

Pokiaž ide o pripomienku pána poslanca Žingora, JUDr. Vietor skutočne nebol nikdy organizovaný v strane. Ak to nikde inde neuvádzame, je to preto, že väčšina sudcov v minulosti organizovaná bola. Od výsledkov nášho rokovania pri okrúhlom politickom stole všetky zložky - súdy, prokuratúra, bezpečnostné zbory - vyzvali svojich členov, aby sa členstva v akejkožvek politickej strane vzdali. To sa aj stalo a, samozrejme, niektorí už oveža skôr. Medzi sudcami, ktorí súdia, je aj veža rehabilitovaných. Vyše 85 sudcov, ktorí nemohli vykonávať svoju funkciu počas normalizácie, je rehabilitovaných.

Pri námietke pána poslanca Lacku ma jedna vec nesmierne mýli. Je to jedno vežké nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí aj v budúcnosti, že niektoré naše subjektívne pocity prinesieme sem, do tohto zákonodarného orgánu a cez svoje subjektívne pocity nad niekým vynesieme ortiel. Dotyčný sudca, ktorý je na posilnenie žilinského súdu, sa prevožuje do Žiliny z Čadce. Je to sudca, u ktorého práve pán poslanec Lacko prehral jeden občiansko-právny spor. V občiansko-právnych sporoch je to vždy tak, že pri opúšťaní budovy jeden je spokojný, druhý je nespokojný. Mám tu ten rozsudok. Námietka pána poslanca Lacku bola proti zaujatosti súdnych znalcov. Súd postupoval presne podža zákona. Keby sa bol dotyčný poškodený odvolal, druhostupňový súd mohol vec napraviť. Ide o bežný občiansko-právny spor. Sudca ich za svojho života prejednáva asi tisíc. Stane sa, že medzi tisíc prípadmi bude mať 500 nespokojných, ktorí

na základe právoplatného rozsudku z budovy odišli neuspokojení. Preto by som prosil, keby sme sa aj v budúcnosti dokázali povzniesť nad naše osobné, subjektívne pocity a nevnášali pochybnosti, čim by sme poznačili život a prácu iných. Opätovne poznamenávam to, čo už bolo povedané, že pokiaž ide o Vietora, nebol nikdy organizovaný v strane. Celý svoj život súdil len občiansko-právne veci.

Pokiaž ide o JUDr. Pacalaja, vyžiadal som si stanovisko, lebo som mal určité pochybnosti. Dovolím si vám prečítať stanovisko predsedu krajského súdu. Bol kandidovaný po prvýkrát v apríli minulého roku. V tom čase generálny prokurátor JUDr. Böhm upozornil na nevyjasnenú otázku príčin odchodu menovaného z rezortu v roku 1978. Šetrením bolo zistené, že na JUDr. Pacalaja ako sudcu Okresného súdu v Trnave bol podaný podnet na trestné stíhanie pre úplatkárstvo zo strany rómskeho občana s kriminálnou minulosťou. Na základe podnetu bolo začaté krajskou prokuratúrou konanie vo veci, počas ktorého sa okolo osoby JUDr. Pacalaja ako sudcu z povolania vytvorila určitá atmosféra nedôvery, avšak ničím nepodložená. V tejto situácii po dohode s vedením krajského súdu menovaný požiadal o uvožnenie zo sudcovskej funkcie. Psychicky nezniesol tieto obvinenia. Po došetrení podnetu bolo tresne stíhanie zastavené a JUDr. Pacalaj bol z akéhokožvek podozrenia exkulpovaný. Vzhžadom na túto skutočnosť máme v ňom osobu, ktorá dokáže posilniť naše rady ako odborník a jeho návrh sme pojali medzi navrhovaných sudcov z povolania.

Myslím, že som reagoval na všetky pripomienky. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. Mám pripravené uznesenie, podža ktorého by sme mali hlasovať o všetkých sudcoch

an blok. Aby sme boli spravodliví voči všetkým dotknutým a nedotknutým sudcom, navrhujem, aby sme osobitne hlasovali o tých sudcoch, o ktorých vznikli akési pochybnosti. Sú to JUDr. Alexander Vietor pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, JUDr. Pacalaj pre Okresný súd v Galante a JUDr. Juraj Ďurajda pre Okresný súd v Žiline.

Chcem sa opýtať, či súhlasíte s mojim návrhom, aby sme o týchto troch sudcoch hlasovali osobitne.

Hlasy z pléna:

Áno. Podpredseda SNR L. Nagy:

Tak budeme najprv hlasovať o JUDr. Alexandrovi Vietorovi, ktorého minister spravodlivosti navrhuje do funkcie sudcu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali. / /Prezentovalo sa 80 poslancov. /

Kto je za to, aby JUDr. Alexander Vietor bol zvolený za sudcu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky? /Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /. Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /

Konštatujem, že JUDr. Alexander Vietor bol zvolený za sudcu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Teraz budeme hlasovať o JUDr. Petrovi Pacalajovi pre Okresný súd v Galante.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 86 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. /

Konštatujem, že JUDr. Peter Pacalaj bol zvolený za sudcu pre Okresný súd v Galante.

Ďalší návrh, o ktorom budeme hlasovať, je návrh na JUDr. Juraja Ďurajdu pre Okresný súd v Žiline.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 89 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. /

Konštatujem, že JUDr. Juraj Ďurajda bol zvolený za sudcu pre Okresný súd v Žiline.

Teraz budeme hlasoval o návrhu na uznesenie tohto znenia: "Slovenská národná rada podža článku 101 ods. l ústavy českej a Slovenskej Federatívnej republiky zvolila do funkcie sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky" - ďalej budú v uznesení uvedené mená navrhovaných sudcov podža tlače číslo 93.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 92 poslancov. /

Kto je za tento návrh uznesenia? /Za návrh hlasovalo 67 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /

Konštatujem, že Slovenská národná rada zvolila do funkcie sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky 19 navrhovaných Kandidátov.

/Potlesk. /

šestnástym bodom programu je

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 20. decembra 1990 do 12. februára 1991.

Správu ste dostali ako tlač číslo 99. Há niekto z vás otázky alebo sa chce niekto k správe vyjadriť? Hlási sa pán poslanec Olejár.

Poslanec M. Olejár:

Chcel by som sa vyjadriť k 4. bodu správy na strane 21, kde je napísané, že do Rady pre informatizáciu pri vláde českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol určený za člena pán Milan Ftáčnik. Navrhujem posúdiť tento návrh vzhžadom na pracovné zaťaženie členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady a miesto neho navrhujem za člena do tejto rady pána Ing. Vladimíra Horvátha, ktorý odborne viac zodpovedá takejto funkcii, pretože pracuje ako vedúci odboru operačného systému počítačov a sieti v Závode výpočtovej techniky Slovenskej štátnej sporitežne. Prosím, aby tento návrh bol zvážený.

- 408 - Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Chce sa ešte niekto vyjadriť k materiálu?

Faktickú poznámku má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pokiaž ide o pána poslanca Ftáčnika, je to docent matematicko-fyzikálnej fakulty a pracuje práve v problematike informatiky.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem za faktickú pripomienku. Ešte raz sa hlási pán poslanec Olejár.

Poslanec M. Olejár:

Nechcel som tento fakt osobitne zdôrazňovať. Vzhžadom na to, že je členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady a ešte pracuje na škole, myslím si, že je dosť zaťažený.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Hlási sa pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

skutočne nemám nič proti pánovi Olejárovi, ale považoval by som za omnoho korektnejšie, keby takýto svoj

nápad a návrh predložil priamo poslancovi Ftáčnikovi. Možno by zvážil, že ak je skutočne tak zaťažený, že nemôže túto úlohu zvládnuť, mohol by sa k tomuto problému vyjadriť. Dnes takýmto spôsobom vstupovať do problému nepovažujem za korektné.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Faktickú pripomienku má pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško:

Škoda, že tu nie je pán poslanec Ftáčnik, aby sa mohol vyjadriť. Navrhujem, aby boli navrhnutí obidvaja. Budú si pomáhať a tam bude roboty dosť. To by mohlo byť isté riešenie. V čase, keď sme navrhovali pána poslanca Ftáčnika, pán poslanec Horváth ešte nebol poslancom.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto?

Ak nie, budeme hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Olejára, v zmysle ktorého sa do tejto rady informatiky namiesto pána poslanca Ftáčnika navrhuje pán poslanec Horváth.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Olejára?

/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Olejára nebol prijatý.

Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána predsedu Miklošku, podža ktorého návrh má byť doplnený ešte o meno pána poslanca Horvátha.

Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 93 poslancov. / Kto je za navrhované riešenie? /Za návrh hlasovalo 70 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý.

Teraz dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte v predloženom materiáli.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 98 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 86 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že sme vzali so súhlasom na vedomie Správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ospravedlňujem sa, ešte ma upozornila pani poslankyňa Kondášová, že som jej opomenul dať priestor pri prerokúvaní správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Dávam jej slovo.

Poslankyňa K. Kondášová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovožte mi informovať vás o prerokovaní podania poslanca Petra Brňáka. Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady dostal list poslanca Petra Brňáka, v ktorom žiada výbor o zaujatie stanoviska k výroku poslanca Ladislava Ásványiho na 8. schôdzi Slovenskej národnej rady. Poslanec Ladislav Ásványi na 8. schôdzi Slovenskej národnej rady v rámci rozpravy k návrhu poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie uznesenia, ktorým Slovenská národná rada navrhla Federálnemu zhromaždeniu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách, zhodnotil vystúpenie poslanca Petra Brňáka ako hraničiace s fašistickou ideológiou. Po preskúmaní a posúdení vystúpení oboch poslancov mandátový a imunitný výbor konštatoval, že ide o nevhodný výrok poslanca Slovenskej národnej rady a odporučil poslancovi Ladislavovi Ásványimu, aby výrok vzal späť a ospravedlnil sa poslancovi Petrovi Brňákovi. Poslanec Ladislav Ásványi vzal svoj výrok písomne späť a ospravedlnil sa poslancovi Petrovi Brňákovi.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Kodnášovej za informáciu.

- 412 - Sedemnástym bodom programu je

Návrh na súhlas s vystúpením kardinála Jozefa Tomku na schôdzi Slovenskej národnej rady.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v tlači číslo 98 máte predložený návrh na súhlas s vystúpením kardinála Jozefa Tomku na schôdzi Slovenskej národnej rady počas jeho návštevy na Slovenskej národnej rade. Kardinál Tomko navštívi Slovenskú národnú radu v rámci nášho jarného zasadania. Presný termín ešte nepoznáme. Predpokladá sa jeho vystúpenie na schôdzi Slovenskej národnej rady.

Odporúčam, aby sme súhlas s jeho vystúpením na

schôdzi Slovenskej národnej rady v zmysle § 20 rokovacieho

poriadku vyjadrili dnes prijatím navrhnutého uznesenia. Návrh uznesenia máte v materiáli.

Má niekto otázku alebo pripomienku k tomuto návrhu? Ak nie, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 96 poslancov. /

Kto je za návrh uznesenia?

/Za návrh hlasovalo 78 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že sme uznesenie prijali.

Teraz vyhlasujem dvadsaťminútovú prestávku. /Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy:

Pokračujeme osemnástym bodom programu, ktorým je

Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam.

Ako prvý sa do diskusie prihlásil pán poslanec Štefan Bartakovics za MKDH. Pripraví sa poslanec Ladislav Porubec za SNS.

Do rozpravy sa prihlásil i poslanec Peter Weiss, ktorý je zaradený ako štvrtý. Ospravedlňuje sa, že o piatej hodine musí odísť a nerád by stratil poradie. Ak plénum bude súhlasiť, udelím mu slovo po jeho návrate. Pýtam sa pána poslanca Sládeka, či chce využiť svoje právo ako člen predsedníctva a či chce hovoriť ako prvý alebo sa podriaďuje tomuto poradiu.

Poslanec V. Sládek:

Podriaďujem sa poradiu. Podpredseda SNR L. Nagy:

Vystúpiť by mal pán poslanec Bartakovics. Keďže nie je prítomný, stráca poradie.

Prosím pána poslanca Porubca, aby sa ujal slova. Nie je prítomný, teda stráca poradie. Prosím pána poslanca Sládeka za VPN, aby sa ujal slova.

- 414 - Poslanec V. Sládek:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

parlament zasadá po dvojmesačnej prestávke. Predsedníctvo sa stretlo po piatich týždňoch, malo prestávku, akoby vo vnútornej aj medzinárodnej politickej situácii nevyvstali v tomto období problémy, ku ktorým by malo zaujať postoj. Túto vetu som už raz na tomto pléne povedal, ale schválne ju opakujem, pretože v kuloároch mi bolo povedané, že to nie je pravda. Predsedníctvo naozaj nezasadalo od 20. decembra do 25. januára. Táto prestávka, počas ktorej zasadali iba výbory a boli sme trocha menej zaťažení rutinnou parlamentnou prácou, sa dala využiť na spätný pohžad do obdobia Slovenskej národnej rady po vožbách.

Aké zákonné normy sme v dobrej vôli schválili a chceme uviesť do života? Súvisí to podža mňa aj s konštituovaním zákonodarných zborov. Tvoria ich žudia zvyknutí vo svojich pôvodných profesiách zväčša výkonné pracovať, teda všetko, čo im je predkladané ako navyklý spôsob parlamentnej práce, berú za svoje. Snažia sa vylepšovať návrhy zákonov vo výboroch, ba aj priamo v pléne. Niektoré formulácie sa potom schvažujú podža okamžitej nálady pléna, nie ako výsledok naplnenia ciežavedomej koncepcie. Výsledkom je čiastočná paralýza parlamentu. Stále sme za dianím namiesto toho, aby sme sa snažili predvídať vývoj smerovania spoločnosti, za ktorý každý ablegát nesie v prvom rade zodpovednosť. Predpokladám, že voliči nám zverili mandát preto, aby sme hžadali odpovede na všetky problémy a otázky, ktoré sa objavia, aby sme kontrolovali vládu ako koná, nie čo hovorí a nedopustili, aby vláda kontrolovala nás.

Chcel by som hovoriť o jednom probléme a na ten zamerať vašu pozornosť, ktorý v súčasnosti považujem za najpálčivejší. Apelujem na to, aby sme k nemu ako najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky zaujali nedvojtvárny postoj. Ide o masmédiá. Dali sme si za úlohu vytvoriť v našej krajine taký ústavný systém, ktorý bude napĺňať vzory najdemokratickejších výdobytkov civilizácie, nespochybniť oprávnené tvrdenie, že každá moc má svoj pôvod v žude, ten je jej nositežom a vykonáva ju prostredníctvom svojich slobodne volených zástupcov. Základom a zárukou dosiahnutia tohto ušžachtilého cieža sú dve nevyhnutné podmienky. Všetko ostatné akoby bolo od nich odvodené.

Po prvé je to to pluralitná politická scéna a po druhé - neobmedzovaný prístup k neskresleným informáciám a slobodné možnosti ich zverejňovania. Jedna osudovo súvisí s druhou, ak prijmeme tézu, že každý slobodný občan má schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Jeho rozhodnutia však môžu byť slobodné a uvedomelé iba ak má prístup ku všetkým získatežným informáciám. História totalitných zriadení konštatuje, že všetci slávybažní mocichtivci najprv útočili na slobodu slova a tlače. Každá moc, ktorá sa cíti obmedzovaná, začína obmedzovať ako prvých žurnalistov. Potom už poloinformované volené zastupitežské zbory bez zdráhania a často i v dobrej vôli posvätia aj temné úmysly.

Posúďme postavenie, v akom sa nachádzajú slovenské masmédiá. Aby som nebol rozvláčny, nebudem sa zmieňovať o Slovenskej televízii alebo rozhlase, ale sú to problémy podobnej kategórie. Načnem iba pár z poznámok margináliou o najsvätejšej pôde žurnalistiky - o periodickej tlači. Všetci chápeme, čo dokáže z tlače urobiť jej poníženie na úroveň pletených palčiakov, či zemiakového cukru, necitlivé zaradenie do kategórie všedného spotrebného tovaru. Mocenská cenzúra je pre nás príliš hrubý nástroj, aby sme ho pripustili. Lenže elegantné napĺňanie snov technokratov a nositežov larvovaného božševizmu má taký istý, ak nie väčší účinok.

Toto plénum si už mohlo vypočuť slová o monopolnom postavení závodu v Štětí. Ak sa nemýlim, bolo to minulý rok pred Vianocami, ale nepocítilo potrebu zareagovať. Ak k tomu prirátame dnes bežné ceny v polygrafickom priemysle a správanie sa ušžachtilej inštitúcie zvanej Poštová novinová služba, avizovaná budúcnosť vykresžovaná novinármi sa javí byť vežmi pravdepodobná a nepríjemne blízka.

Krátka poznámka k známej 22-percentnej dani. Ak bude uplatňovaná aj naďalej, je predpoklad, že prežije iba jeden denník, konkrétne Prácu a pri 12-percentnej dani je schopná prežiť polovica titulov, ktoré teraz vychádzajú. Uvediem ešte jeden príklad. Doniesla sa mi informácia, že týždenník Szabad Fäldmüves, ktorý je oslobodený od dane, už koná kroky alebo je perspektíva, aby sa stal denníkom.

Okrem tejto dane dá sa vytušiť aj zdanenie oveža nebezpečnejšie, akási zvláštna daň z informácii platená i čiastkou profesionálnej cti novinárov. Témy týkajúce sa veci národa, božavých otázok sociálnych i ekologických, sú neobmedzované, čo je rozhodne prínosom. Ale keď začala napríklad tvrdá rozprava vo Federálnom zhromaždení k zákonu o mimosúdnych rehabilitáciách, verejnosť, a teda aj my, sme boli informovaní o akejsi kríze v parlamente, o nejakom chystanom vládnom puči. Na Slovensku - čo považujem za príznačné - sa hneď zjavili dve nové národne orientované strany.

Do podrobností sa v periodikách, aj v televízii a rozhlase, popisujú počiatočné tvrdé dôsledky ekonomickej


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP