Neprošlo opravou po digitalizaci !

Zdroje kresťanstva a národného cítenia na Spišskej kapitule boli životodarným žriedlom pre regióny Spiš, Liptov a Oravu a preto Spišské Podhradie muselo byť trestané či už Čechoslovakistami alebo totalitou od roku 1918 vlastne až dodnes. Preto apelujem na vás, pani poslanci, vráťme tomuto starobylému sídlu jeho česť.

Argumentujem nielen tým, že sú tu emócie a nejaká nostalgia za históriou. Spišské Podhradie je skutočne mestom. Patrí sem spádovo 17 obci pod Dargovom. Je tu najväčší matričný obvod na Slovensku, významné turistické centrá, ako Spišský hrad, Baldovské žriedla, Dreveník, Sivá Brada. Je kultúrnym strediskom a šidlom vysokej školy.

A nakoniec ešte jeden argument, hádam nie tak podstatný. V tomto meste kráľ Žigmund nám dal lekciu ako veľkoryso riešiť cigánsku otázku, ktorú si dnes posúvame ako horúci zemiak. 14. apríla v roku 1418 udelil Cigánom v celom Uhorsku donačnou listinou voľný pohyb a právo súdu. Pravdivosť tohto faktu neviem potvrdiť nejakou listinou, ale dosvedčuje to aj dnes početnosť Rómov v tomto regióne a veľká obľúbenosť a rozšírenosť mien, ako sú Žiga, Žigo a podobne.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. V zmysle ô 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Javorskému.

Poslanec F. Javorský:

V prvom rade chcem poďakovať obom poslancom, ktorí ma predbehli svojim návrhom, ale chcem im nejako objasniť.

že vlastne už pred troma rokmi Slovenská historická spoločnosť v spolupráci s miestnym národným výborom oficiálne požiadali ministerstvo vnútra, aby pre tie hodnoty a kvality, ktoré má, bol Spišskému Podhradiu priznaný charakter mesta. Trochu ma trápi, že moji predrečníci viac-menej vychádzajú z populárnej spisby. Chcel by som ju opraviť, nechcem rozoberať detailne, ale v roku 1271 to nemohol byt Svätý Štefan, ide o Štefana Piateho, ktorý obnovil privilégium už z roku 1245 a podobne. Čiže keď si pripravujeme nejakú argumentáciu za a proti, treba si to riadne, fundovane pripraviť.

Chcel by som prízvukovať a som povďačný druhému rečníkovi, že pripomenul význam učiteľského ústavu z roku 1819, ktorý bol ako prvý a jediný v Uhorsku, ktorý sme, žiaľ, pri okrúhlom výročí jeho založenia nesmeli oslávili aj napriek tonu, že v Maďarskej republike vyšla aj publikácia k tomuto výročiu.

Toľko na dokreslenie týchto požiadaviek. Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Hlási sa pán poslanec Košický.

Poslanec M. Dziak-Košický:

Vážená Slovenská národná rada,

všetkými desiatimi sa pripájam k návrhu, aby Spišské Podhradie sa stalo mestom, len by som upozornil tiež na jednu maličkosť. Ten katedrálny chrám nevznikol v 18. storočí. Je to románsky chrám, vznikol v podstate skôr.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Košickému za lekciu. Hlási sa pán poslanec Galanda.

Poslanec M. Galanda:

Vážená Slovenská národná rada,

skôr ako budeme pokračovať v rozprave dovolil by som si dať predkladateľovi jednu otázku. Mohol by nám vysvetlit rozdiel medzi obcou a mestom z hľadiska spoločenského, ekonomického a právneho? Aby sme tu zbytočne nevyrábali niektoré mestá naviac.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Na tuto otázku odpovie pán podpredseda vlády po ukončeai rozpravy. Hlási sa pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš;

Mám otázku na podpredsedu vlády alebo na pánov poslancov, čo je to za mesto Veľký Meder? Keď som sa pýtal poslancov, nikto ho nepozná.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. O slovo požiadal pán poslanec Buday.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

ako rodený Spišsko-podhradčan chce sa poďakovať svojim predrečníkom, že sú za vyhlásenie Spišského Podhradia za mesto. Poviem len zopár ďalších argumentov, myslím, že sú dosť pádne Spišské Podhradie má mestský charakter, to je jednoznačné, to je jeden z pádnych argumentov, spišské Podhradie bolo na konci storočia okresným šidlom so zriadeným magistrátom. Má pomerne dobre vyvinutý priemysel, niekoľko priemyselných podnikov, približne tri-štyri. Leží na významnej dopravnej križovatke.

Chcem ešte povedať, že snahy o vyhlásenie spišského Podhradia za mesto boli datované dávnejšie. Osud nám to akosi nedoprial a keď som našiel pred sebcu zoznam miest, bol som prekvapený, že Spišské Podhradie v ňom nie je. Takže svojim rodákom na miestnom národnom výbore odkazujem, nech popremýšľajú, či trochu v tejto dobe nezaspali. Ale prosím vás - prihrievam si teraz svoju polievočku - podporte našu snahu, aby sa Spišské Podhradie stalo mestom.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Hübel.

Poslanec J. Hübel:

Prosím vás, aby ste hlasovali za tento návrh. Podhradčania vám to nikdy nezabudnú a vyrúbu vám nízke mýto. /Oživenie v sále a potlesk. /

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Týmto vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

k diskusii o Spišskom Podhradí chcem uviesť, že nemám námietky, aby bolo vyhlásené za mesto. K poslednej pripomienke pána poslanca však chcem uviesť, že aj keď sa stane mestom, nie je isté, či dostane právo mýta. Asi ho nedostane, takže ho nebude môcť vyrubovať.

K otázke, ktorá tu odznela - aký je rozdiel medzi obcou a mestom z hľadiska sociálneho, ekonomického a právneho: Z hľadiska právneho rozdiel spočíva v uznesení, ktoré tu, predpokladám, schválite. Rozdiel z hľadiska sociálneho a ekonomického by bol povolanejší vysvetliť sociológ. Rozdiel medzi obcou a mestom je buď vidieť alebo nie a v takom prípade zostáva iba právny rozdiel.

Ďalšia otázka bola, čo je to za mesto Veľký Meder. Ak sa nemýlim, je to bývalé Čalovo, ktoré bolo premenované niekedy v lete tohto roku na základe doteraz platných predpisov a tým, že tento názov je pôvodným tradičným, ak chcete historickým názvom mesta Čalova. Inak celého problému premenovávania obci, pripadne miest sa týka interpelada, ktorá bola podaná prvý deň zasadnutia Slovenskej národnej rady. Podáme na ňu písomnú odpoveď. Názvoslovná komisia ministerstva vnútra doteraz schválila premenovanie 12 obcí a miest na základe žiadosti obyvateľov, prípadne národných výborov pôsobiacich v týchto mestách. Ďalšie premenovávanie bolo nateraz pozastavené. Tých 12 obci, ktoré boli premenované, sa vrátilo k pôvodným tradičným názvom. Pokiaľ sa pamätám, napríklad Júr pri Bratislave sa zmenil na Svätý Júr, Čalovo na Veľký Meder a niektoré ďalšie. Istú kontraverziu vyvolalo premenovanie Šafárikova na Tornaľu s tým, že Tornaľa je taktiež tradičným názvom Šafárikova. Ale ako som povedal, podrobnejšiu písomnú odpoveď podáme na interpeláciu z prvého dňa tohto zasadnutia.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi prvému podpredsedovi vlády.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

prv než budeme hlasovať o celom návrhu, mali by sme hlasovať o návrhu pána poslanca Porubca, pretože všetky ostatné diskusné príspevky vlastne podporili tento návrh. Obraciam sa však na pána prvého podpredsedu vlády s technickou otázkou. Samozrejme, všetci poslanci, ktorí tu sedíme, sme pravdepodobne za to, aby obec Spišské Podhradie bolo povýšené na mesto. Otázka však znie, či netreba pritom zachovať určitú schvaľovaciu procedúru, či to možno urobiť takýmto jednorazovým aktom.

Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Je to možné.

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem. V tom prípade dávam hlasovať o tom, aby obec Spišské Podhradie bola zaradená do zoznamu slovanských miest.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Porubca, aby obec Spišské Podhradie bola zaradená do zoznamu slovenských miest?

/Za návrh hlasovalo 117 poslancov. Potlesk. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Nikto. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Porubca bol prijatý.

Dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte predložené, s doplnkom, ktorý sme pred chvíľou schválili.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 116 poslancov. /

Kto je za návrh uznesenia?

/Za návrh hlasovalo 115 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržal l poslanec. /

Konštatujem, že sme schválili návrh vlády Slovenskej republiky na vyhlásenie obci Slovenskej republiky ta mestá. /Potlesk. /

Popoludňajšie rokovanie bude viest pán prvý podpredseda Slovenskej národnej rady. Ďakujem za spoluprácu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13. 15 hodiny.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Važené poslankyne, vážení poslanci,

pokračujeme v zasadaní našej plenárnej schôdze. D e v i a t y m bodom programu je

Návrh skupiny poslancov slovenskej národnej rady na vydanie uznesenia, ktorým Slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách.

Návrh ste dostali ako tlač 63 a dnes ste dostali nové znenie spoločnej správy výborov ako tlač 63a. Za skupinu poslancov návrh odôvodni predseda Slovenskej národnej rady pán František Mikloško. Prosím, aby sa ujal slova.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,

v dnešný deň máme prerokovať a v rámci uplatnenia práva zákonodarnej iniciatívy navrhnúť Federálnemu zhromaždeniu, aby schválilo jeden z doteraz najzávažnejších ústavných dokumentov v našom volebnom období - ústavný zákon o základných právach a slobodách.

Nie je náhodné a politicky nanajvýš dôležité realizovát toto potrebné nové ústavné zabezpečenie ochrany ľudských práv a slobôd občanov najneskoršie k tohoročnému Dňu ľudských práv, t. j. k 1O. decembru, kedy by Federálne zhromaždenie malo tento ústavný zákon prijať.

Genéza vypracovania zásadnej právnej úpravy ľudských práv a slobôd prešla niekoľkými názormi, ktoré sa postupne odrážali v koncipovaní jej návrhu. Predmetný návrh bol pripravený na základe niekoľkých rokovani komisie poslancov pre prípravu ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj rokovani delegácii oboch národných rád. Pôvodne vznikol prvý variant ústavnej listiny vypracovaný expertami vo veľmi širokej podobe s predpokladom, že by bola prijatá už 17. novembra 199O.

Komisia poslancov pre prípravu Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento zámer neprijala s odporučením, aby sa ústavným zákonom prevzala Európska konvencia ľudských práv z roku 195O. Voči tomuto vcelku nie zlému zámeru argumentovali odborníci stručne povedané tým, že poukázali na rozdiely a v súčasnosti i čiastočne zastaralý jazyk tejto konvencie. Ďalej, že konvencia je užšie ponímaná ako pôvodne predložený dokument. Súčasne dôvodili tiež tým, že v prípade prevzatia konvencie sa žiada recipovať aj ďalšie medzinárodné normy týkajúce sa sociálnej oblasti. Preto sa komisia priklonila k pôvodnému projektu, avšak s jeho výrazným skrátením tak, aby sa súčasne vytvoril priestor pre úprava práv a slobôd občanov aj v ústavách českej republiky a Slovenskej republiky.

Zo strany zástupcov jednotlivých zastupiteľských zborov boli spočiatku čiastočne rozdielne predstavy na tvorbu tohto ústavného zákona, či už pokiaľ ide o jeho zákonodarnú, a teda aj obsahovú iniciatívu zdola smerom od

národných rad, alebo aj o meritórnu úpravu problematiky najmä hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv. Nakoniec došlo ku konsenzu komisií poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady za účasti expertov a bola prijatá skrátená verzia v podobe vám predloženého návrhu v rovnakom znení ako poslancom Českej národnej rady, s ktorým sa 9. novembra 1990 oboznámili aj poslanci Federálneho zhromaždenia, členovia komisie pre prípravu ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

V týchto súvislostiach, važené poslankyne, vážení poslanci, pokladám za dôležité zdôrazniť, že prijatím tohto ústavného zákona dôjde k závažným pozitívnym zmenám v platnej ustave a rovnako k potrebným novelizáciam niektorých ústavných zákonov.

Vo vzťahu navrhovaného ústavného zákona k budúcim ústavám pokladám za rozhodujúce, že podľa článku 41 sa výslovne dáva možnosť úpravy práv a slobôd občanov v ústave Českej republiky a v ústave Slovenskej republiky, bez čoho by republikové ústavy neboli úplné. Znamená to teda, že republiky si ústavne zabezpečia ochranu práv a slobôd občanov podľa svojich konkrétnych podmienok.

Vážená Slovenská národná rada,

po tomto, možno dlhšom úvode, dovoľte pár poznámok k samotnému návrhu ústavného zákona, i keď bližšie sú jednotlivé obsahové otázky uvedené v dôvodovej správe.

Spoločensko-politické a sociálno-ekonomické premeny po 17. novembri 1989 znamenajú novú etapu budovania nášho štátu, ich šírka a nová kvalita sa pochopiteľne dotyka aj všetkých oblastí života zakotvených v našej ústave. Doteraz platná ústava z roku 1960 novým spoločensko-politickým

podmienkam nevyhovuje a v tomto roku sme aktívnymi účastníkmi mnohých jej zmien. K politicky a spoločensky mimoriadne závažným a aktuálnym, a to aj z medzinárodno-právneho pohľadu, patri oblasť práv a slobôd občanov. Budovanie moderného demokratického a právneho štátu a naše zapojenie do rámca novo sa rodiacej Európy, kde prioritu nadobúdajú všeľudské hodnoty a princípy, si v našich podmienkach priamo vynucuje novú ústavnoprávnu úpravu týchto otázok.

Terajšia právna úprava v druhej hlave ústavy z roku 196O je bezpochyby úplne prekonaná. Nová kvalita politicko-spoločenského vývoja si vyžaduje pristúpiť k tejto úprave zo zásadne nových prístupov a koncepcii oprostených od ideologických programových fráz jednej strany. Nakoľko ide o široký okruh spoločenských vzťahov upravených ústavnou formou, aj nová úprava musí mat charakter ústavnoprávnej normy.

Základom nových prístupov k úprave tejto problematiky je nedotknuteľnosť a univerzálny charakter prirodzených ľudských práv. V súlade s prirodzeno-právnymi postupmi ústavným zákonom štát ľudské práva uznáva, prehlasuje a potvrdzuje ich neodnateľnosť a neporušiteľnosť Ich kvalita a platnosť prekonáva hranice štátov a je garantovaná medzinárodne právnymi normami, ku ktorým sa hlási Česká a Slovenská Federatívna Republika, a ktoré sa musia stať integrálnou súčasťou nášho právneho poriadku. Nový pristúp je vyjadrený aj tým, že navrhovaná právna úprava neobsahuje programové proklamácie, ktorých ústavoprávna'vynútIteľnout je pofiderná. Znamená to, že úprava ľudských práv a slobôd musí byť koncipovaná tak, aby sa umožnila vynútiteľnou cestou nezávislého súdnictva, vrátane ústavného. V súlade s koncepciami bežne uplatňovanými v moderných štátoch navrhuje sa iba úprava základných práv a slobôd, pretože len týmto sa má poskytovať ústavná ochrana.

Predmetom úpravy nie sú základné povinnosti občanov. Povinnosti sa preto chápu ako medze základných práv a slobôd, pričom obmedzenia sa musia opierať o zákon. Zákon však musí rešpektovať podmienky ustanovené týmto ústavným zákonom. V opačnom prípade by takýto zákon bol protiústavným. Takéto ponímanie umožňuje v naznačenej oblasti realizovať kontrolu ústavnosti v jednotlivých prípadoch.

V predloženom návrhu sa osobitne výrazne premieta zásada rovnosti na úrovni medzinárodno-právnych štandardov a zákaz diferenciácie pri realizácii práv a slobôd. Tieto prístupy odrážajú absolútny charakter ľudských práv.

Návrh obsahuje aj sféru sociálnych práv v horizontoch Európskej sociálnej charty. V hlave I sú predovšetkým vyjadrené základné princípy právneho štátu a prístupy k ústavnoprávnej úprave základných práv a slobôd. Osobitný význam má otázka slobody človeka, do ktorej štát môže zasahovať len na základe zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Okrem toho sa uznáva okruh práv, ktoré nie sú zameniteľné ani zákonom. Uvedená hlava je základom pre ústavnoprávnu úpravu ostatných sfér a slobôd ľudí.

Hlava II diferencuje medzi ľudskými právami a základnými slobodami. Do prvého okruhu zaraďuje tie pravá, ktoré človeka charakterizujú ako ľudskú bytosť, napríklad právo na život, nedotknuteľnosť osoby, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, ochrana mena. Vzhľadom na ich význam návrh ústavného zákona sa ich pokúša vymedziť 60 najexaktnejšie, vrátane stanovenia hranie ich obmedzenia iba zákonom. K druhému okruhu patri napríklad sloboda pohybu a pobytu, sloboda zmýšľania atď. Osobitný význam tu nadobúda otázka slobody pohybu, ktorá vlastne v konečnom dôsledku znamená, že každý občan má právo na slobodný vstup, ale aj výstup z nášho územia.

Kvalita ústavnej úpravy politických práv je meradlom demokratičnosti štátu a stupňa jej kvality ako právneho štátu, čo sa rieši v navrhovanej úprave veľmi demokraticky. Z týchto práv má osobitný význam právo zhromažďovacie, združovacie, petičné právo a právo slobodne prejaviť svoj názor.

Úprava práv národnostných menšín a etnických skupín podstatným spôsobom meni prístupy vyjadrené v ústavnom zákone č. 144/1968 Zb. o postavení národnosti.

Vo sfére hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sa tiež v plnej miere prejavuje nová kvalita spoločenských vzťahov, osobitne aspekty zavádzania trhového mechanizmu. V nadväznosti na nové ekonomické prostredie štát preberá zodpovednosť za primerané hmotné zabezpečenie tých občanov, ktorí bez svojej viny nemôžu získať prostriedky prácou. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane žien, mladistvých, deti a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Hlava V odráža základné komponenty právneho štátu, ktoré umožňujú všetkým občanom právo na ochranu, osobitne súdnu, v prípade porušenia ich práv a slobôd.

Záverečná hlava navrhovaného ústavného zákona premieta do jeho roviny princípy nášho federatívneho štátoprávneho usporiadania a postavenia republík a ich občanov, ako aj vzťahy k spoločnému štátu. Osobitný význam v tomto smere má úprava štátneho občianstva, ktorá odráža primárne postavenie republík v spoločnom federatívnom štáte a ktorá sa premieta do novely ústavného zákona o československej federácii. Návrh obsahuje aj úpravu azylového práva, ktorá v doterajšom právnom poriadku absentuje.

Treba tiež povedať, že prijatie navrhovanej ústavnej úpravy si vyžiada zmenu viacerých právnych noriem, aby bola zabezpečená ústavnosť v našom právnom poriadku.

Važené poslankyne, vážení poslanci,

chcem znovu pripomenúť dosť diskutovanú otázku, aj keď som sa o tom v úvode zmienil. Nachádzame sa v štádiu príprav ústav národných republík a ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Nastoľuje to otázku možnosti úpravy práv a slobôd, resp. vzťah týchto otázok vo federálnej ústave a v republikových ústavách. Nazdávam sa, že jednoznačne treba vychádzať z toho, že rámec tejto ústavnoprávnej úpravy nebráni širšie upraviť tieto otázky, rešpektujúc špecifické podmienky a možnosti každej republiky samostatne.

Vážená Slovenská národná rada,

v závere môjho odôvodnenia návrhu za skupinu poslancov Slovenskej národnej rady pokladám za mimoriadne dôležité zvýrazniť, a som o tom hlboko presvedčený, že prijatím navrhovanej ústavnej normy sa náš štát dostane v právnom garantovaní ochrany práv a slobôd občanov na úroveň vyspelých demokratických štátov Európy a týmto si tiež vytvorí jeden z najzávažnejších a prepotrebných predpokladov na vstup do Európy. Utvrdzujú ma v tom aj názory zahraničných expertov, najvýznamnejších ústavných odborníkov zo Spojených štátov a západnej Európy v oblasti práv a slobôd, ktorí na medzinárodnom seminári v Častej-Papierničke vyjadrili veľmi pozitívne stanoviská k návrhu tohto ústavného zákona z hľadiska jeho celkovej koncepcie l obsahu. Viacerí sme mali možnosť sa na tomto podujatí zúčastnit a svojimi názormi sa títo experti netajili ani v masovokomunikačných prostriedkoch.

Pevne verím, že po dnešnom rokovani na schôdzach Slovenskej národnej rady i Českej národnej rady budeme

môcť predložiť Federálnemu zhromaždeniu aspoň v zásade obdobný návrh ústavného zákona, aby po prerokovaní vo výboroch Federálneho zhromaždenia tento najvyšší zákonodarný orgán federácie prijal k 10. decembru 1990 naozaj dôstojný a moderný ústavný dokument základných práv a slobôd.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem predsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Mikloškovi za uvedenie návrhu. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej radý pána poslanca Jána Pauču, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Paučo:

Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,

predložený návrh poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie uznesenia, ktorým Slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách, podľa môjho názoru je medzníkom v našich novodobých dejinách a nadväzuje na tradície demokracie, slobodného myslenia a slobodného postavenia človeka. Pristupujeme k tomuto kroku na sklonku druhého tisícročia, aby sme nadviazali na také významné dokumenty, akým bola Magna Charta, Americká deklarácia nezávislosti z 18. storočia a francúzske deklarácie z obdobia revolúcie, ktoré sa opierali o prirodzene právne teórie emancipácie a slobody človeka, disponujúce neodňateľnými a

nescudziteľnými ľudskými právami. Ich autormi, alebo lepšie povedané spoluautormi, boli také osobnosti právneho a filozofického myslenia, ako John Locke a Jean Jacques Rousseau.

Predložený návrh je výsledkom rokovaní česko-slovenských odborníkov, zástupcov troch parlamentov, ale pomáhali pri jeho konečnom znení aj experti zo zahraničia. Tento návrh prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady /okrem mandátového a imunitného výboru/ v dňoch 12. až 21. novembra 1990.

Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu s predloženým návrhom nesúhlasí a neodporúča, aby bol prerokovaný na schôdzi Slovenskej národnej rady. Odporúča, aby po odstránení problémov legislatívnotechnického charakteru a kompetenčných hľadísk /návrh dokumentu upravil ako ústavný zákon Slovenskej národnej rady/ a po opätovnom prerokovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady bol predložený na následnú schôdzu Slovenskej národnej rady. Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu odôvodňuje svoje rozhodnutie konštatovaním, že v súčasnom zložitom období pri vytváraní právneho štátu je nevyhnutné, aby každé štátom garantované právo bolo doložené i konkrétnym režimom jeho uplatnenia. Preto je mimoriadne dôležité predložený návrh ústavného zákona dôsledne prerokovať a posúdiť zo širších hľadísk, k čomu vzhľadom na minimálny časový priestor neboli vytvorené zodpovedajúce podmienky. Ďalším faktorom podľa stanoviska Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu je skutočnosť, že predložený návrh nezodpovedá spoločnému stanovisku Predsedníctva Českej národnej rady a Predsedníctva Slovenskej národnej rady k ústavnej úprave základných práv a slobôd, v ktorom sa v bode 2 konštatovalo, že má byt prijatá ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia a spolu s ňou aj ústavnými zákonmi národných rád.

Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy a Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva súhlasia s predloženým návrhom a odporúčajú ho Slovenskej národnej rade schváliť v predloženom znení.

Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa stotožňuje s predloženým návrhom a žiada, aby bol v ďalšom postupe článok 41 návrhu ústavného zákona ponechaný bez zmeny.

Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady. Výbor Slovenskej národnej rady pre životne prostredie a ochranu prírody, výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby súhlasia s návrhom poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie uznesenia, ktorým slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách, s pripomienkami uvedenými v ich uzneseniach.

Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady prerokoval návrh ústavného zákona na svojich dvoch schôdzach dňa 14. a 21. novembra 1990 a vyslovil s ním súhlas s pripomienkami uvedenými v jeho uzneseniach.

Po prerokovaní vzniesli výbory 51 pripomienok a návrhov na úpravu, ktoré sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady. Podľa môjho názoru vo veľkej väčšine ide o akceptovateľné návrhy úprav, ktoré obsahovo prehlbujú alebo formálne a a štylisticky upravujú jednotlivé ustanovenia predloženého návrhu. Preto vám, vážené poslankyne a poslanci, odporúčam

prijať pripomienky výborov dopĺňajúce znenie zákona. Ide o pripomienky uvedené v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11,

13. 14, 15, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 27, 28, 30, 32, 34, 36, 37, 39, 40, 41, 42, 44, 45, 48, 49, 51 a 54 spoločnej správy. Upozorňujem pritom, že schválením bodu 9 vylúčime bod 10, schválením bodu 15 vylúčime bod 16, schválením bodu 18 vylúčime bod 19 a schválením bodu 22 vylúčime bod 23. Tieto pripomienky sú vo vzájomnej kontradikcii.

Pripomienky uvedené v bodoch 26, 31, 33, 35, 43 a 50 nie sú, podľa môjho názoru, jednoznačné. Treba, aby sme sa po rozprave rozhodli a zaujali k nim stanovisko hlasovaním. Odporúčam bod 26 prijať, 31 neprijať, 33 neprijať, 35 prijal, 43 prijať, 50 neprijať. Bod 55 v prípade 31 potom stráca zmysel.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, neodporúčam vám schváliť pripomienky uvedené v bodoch 6, 12, 25, 29, 38, 46, 47, 52 a 53. Pripomienku uvedenú pod bodom 6 k doterajšiemu čl. 2 neodporúčam schváliť preto, že slovo "scudziť" vystihuje lepšie zmysel tohto ustanovenia. V slove "scudziť" je totiž obsiahnutý okrem odňatia aj zákonný zákaz vzdania sa základných práv a slobôd samotným ich nositeľom a subjektom. Pripomienku uvedenú pod bodom 12 tiež neodporúčam schváliť. V podstate ide o tautológiu pri určení sídla subjektov vlastníckych práv. Ak by sme prijali pripomienku uvedenú pod bodom 25 spoločnej správy, pripustili by sme hromadné vyhosťovanie cudzincov. Tým by sme prijali aj zásadu kolektívnej viny. Navrhovaná pripomienka je pritom v rozpore so zákonom o utečencoch, ktorý sme nedávno v niektorých výboroch odporučili, a E normami medzinárodného práva. Pripomienku preto nedporúčam schváliť. Takisto neodporúčam schváliť pripomienku uvedenú pod bodom 29 spoločnej správy. Je zbytočné zaplniť návrh zákona odkazovacími normami. Pritom oddelenie politických strán a


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP