nedá hovoriť výlučne o jednom návrhu. Či chceme alebo nechceme, prirodzene sa nám do rozpravy ponúkajú oba návrhy, teda koaličný a matičný.
Možno nebýva zvykom u zelených v Európe, aby sa príslušník Strany zelených vyjadroval k národným i národnostným otázkam tak detailne, ako si to teraz vyžaduje vnútropolitcká situácia v Slovenskej republike, vopred chcem zodpovedne naznačiť, že v pozadí môjho príspevku do rozpravy zvýrazňujem názor časti členov parlamentného klubu Strany zelených, vo všeobecnosti považujeme požiadavku vyvolanú potrebou uzákonenia slovenčiny ako úradného jazyka na Slovensku za neoddiskutovateľne správnu.
Ďalej chcem povedal, že v poslednej dobe pertraktovaný problém diskriminácie tej-ktorej národnostnej menšiny je vyvolaný v podstate - je to môj názor - umelo. Som toho názoru, že matičný návrh nediskriminuje. Pocit diskriminácie záleží od toho, či si diskrimináciu budeme permanentne pripomínať, jej existenciu umelo vytvárať, alebo nie. V pripade pocitu diskriminácie z jednej strany by sme boli nútení argumentovať dôkazmi diskriminácie druhej strany, čim by sme sklzli do patovej situácie vyjadrenej snáď zúženou otázkou typu "Bolo skôr vajce alebo sliepka?" Treba brať do úvahy fakt, že čí chceme alebo nechceme, k asimilácii slovenského obyvateľstva na juhu Slovenska dochádza, aj keď môžeme pripustiť, že tendencie asimilácie sú nezámerné a že môže ísť o proces prebiehajúci mimo vedomia tam žijúcich Slovákov a Maďarov. O to sú však tieto tendencie pre Slovákov nebezpečnejšie.
Jednou z postavených hrádzi voči pohlcovaniu Slovákov môže byť i opatrenie v podobe uzákonenia slovenčiny ako úradného, štátneho jazyka. Nech sa nikto nehnevá, ale nemôžeme pripustiť - prosím vás, neberte môj výrok veľmi agresívne - aby sa v dnešnej Európe prevalil jeden národ cez druhý a zmenil na časti jeho územia národno-identické teritórium.
Matičný návrh predsa neochudobňuje ktorúkoľvek národnostnú menšinu alebo etnikum žijúce na Slovensku o používanie a rozvíjanie materskej reči v každej oblasti možného používania, okrem úradnej. Chce len jedno - uzákoniť potrebu používania jazyka slovenského národa tak, ako si to jeho štátotvorná misia vyžaduje. Ukážte mi Slováka žijúceho v Maďarsku, ktorý by nevedel alebo zámerne nechcel používať maďarský jazyk v úradnom styku. Tu ide skôr o to, ako sa ten-ktorý národ postaví k problému používania iného jazyka. Konkrétne na našom Slovensku.
Matičný návrh bol známy už, myslím, v máji tohto roku. Keby bol na pôde Slovenskej národnej rady prerokovaný už bezprostredne vtedy, a schválený v krátkej dobe - opäť je to môj názor - mohlo sa zamedzil vášniam a prudkým diskusiám. Keby aj vtedy boli, určite by neboli pertraktované v takých neúnosných dimenziách ako teraz. Neviem, či vládna koalícia bola urazená alebo zaskočená tým, že návrh pred nimi vypracoval niekto iný. Faktom je, že namiesto prerokovania matičného návrhu bol koaličnými partnermi vypracovaný nový alternatívny návrh, žiaľ, taký nevyhovujúci, že sama koalícia bola okolnosťami donútená vypracovať opäť nový, vlastný, opravený v hodine dvanástej. Môj osobný názor je, že keby bol matičný návrh včas podrobený obvyklému schvaľovaciemu postupu - prepáčte, poviem to symbolicky - neboli by nad hlavou mávali valaškami slovenskí radikalisti, ani Maďari svojimi bičmi s krátkymi rúčkami a dlhým vlasom. Hovorím to symbolicky.
V krátkosti sa ešte chcem vyjadriť k § 5 ods. 2 koaličného návrhu zákona. Opäť musím citovať: "Ak príslušníci
národnostnej menšiny tvoria v meste alebo obci najmenej 10 % obyvateľstva /alternatíva 20 %/, môžu používať v úradnom styku svoj jazyk". Pozrime sa bližšie na problém možného používania jazyka všetkých národnostných menšín a etník žijúcich na Slovensku v úradnom styku. Vychádzam z toho, že nikto nepochybuje o tom, že všetky národnostné menšiny a etnika majú na Slovensku zaručené rovnaké práva. Maďarská národnosť u nás má svoju vyhranenú kultúru, má svoj vyhranený jazyk. O tom niet čo debatovať. Ukrajinci podobne, aj keď ich je podstatne menej, majú vyhranený svoj jazyk, majú vyhranenú kultúru.
Pozrime sa na Rusínov. Ešte aj doteraz sa pertraktuje názor - to bolo aj v tom "maďarskom" návrhu jazykového zákona, že u nás existuje ukrajinsko-rusínska národnosť. Veď to nie je pravda. Ukrajinci a Rusíni majú u nás odlišné korene vzniku. Ukrajincov som spomínal. Rusíni - to je veľmi zmiešané etnikum, ktoré vznikalo v druhej polovici 14. storočia, keď poddaní utekali na horné Uhorsko do vrchov, kde dostávali od kráľa určité privilégiá, žili na valašskom práve. Je to etnikum, ktoré pozostáva zo Slovákov, Ukrajincov, Rumunov zo Sedmohradska, Maďarov, Poliakov, dokonca aj z príslušníkov pobaltských národov. Je to dokázateľné. Chcem povedať to, že Rusíni existujú u nás ako etnikum, ale nemajú kodifikovaný svoj spisovný jazyk. Dialekt je taký odlišný, že v jednej rusínskej dedine sa rozpráva inak ako o dva kilometre vzdialenej ďalšej rusínskej dedine.
Hovoríme o Poliakoch na Slovensku. Poliakov je na Slovensku veľmi málo. Pod Poliakov niekto zahrňuje aj Goralov, ktorí žijú na Orave a na hornom Spiši samozrejme, aj v Poľskej republike. Lenže títo Gorali majú veľmi ďaleko od poľštiny a ak by sme ich považovali za Poliakov, tak by sme museli za Poliakov považovať aj Spišiakov. Ja
som Spišiak a necítim sa byť Poliakom. Potom by sme museli
považovať za Poliakov aj Šarišanov a časť Zemplínčanov.
Opäť nemajú svoj jazyk. Majú dialekt odlišný od Goralov na Orave, Goralov na hornom Spiši.
Zoberme Nemcov na Slovensku. Nemci u nás v podstate nehovoria nemeckým jazykom - azda ti, čo študujú. Považujeme ich za Nemcov, aj sú Nemcami. Ti, ktorí sú potomkami Nemcov, ktorí sem prišli v prvej kolonizačnej germanizačnej vlne pred tatárskym vpádom a potom v druhej kolonizačnej vlne po tatárskom vpáde, títo Nemci hovoria dialektom. Už nehovorím o Rómoch, ktorí sa teraz snažia, aby boli uznaní za národnostnú menšinu. Budú mat svoj jazyk.
Samozrejme, že tieto etnika i národnosti budú chcieť hovoriť svojim jazykom, možno že budú chcieť nim hovoriť aj v úradnom styku. Myslím si - to je opäť môj názor - že Slovensko sa stane Babylonom jazykov. Ak porovnávame medzi sebou etnika a národnostné menšiny, zisťujeme, že Rusini, Poliaci a Nemci v podstate sú alebo budú v nerovnoprávnom postavení oproti Maďarom a Ukrajincom, pretože Maďari a Ukrajinci budú môcť v úradnom styku používať svoj jazyk, kdežto tieto skupiny nebudú môcť.
Myslím si, že práve matičný návrh je tým návrhom, ktorý tieto národnostné menšiny a etnika v používaní jazyka na Slovensku v úradnom styku zjednocuje. Tým by som končil.
Ešte dávam návrh, aby sa pred prerokovávaním paragrafovaného znenia hlasovalo, kto je za koaličný návrh, kto za návrh matičný a aby sa potom prikročilo k prerokovávaniu paragrafovaného znenia toho zákona, ktorý bude na pôde Slovenskej národnej rady prijatý.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 107 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem, upozorňujem, že o spôsobe prerokovávania zákona plénum rozhodlo na začiatku.
Faktickú poznámku má poslanec Brndiar a potom poslanec Hrnko.
Poslanec I. Brndiar:
Volám sa Brndiar. Demokratická strana.
V predchádzajúcom príspevku sa hovorilo o tom, že v máji bol predložený návrh Matice slovenskej a toto tu už zaznelo viackrát. Napríklad pán poslanec Prokeš hovoril, že tu bol návrh. Považujem za potrebné v túto chviľu z toho návrhu zacitovať. V § 2 odsek 3 sa hovorilo: "V miestach národnostne zmiešaných majú občania maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej, rusínskej národnosti právo v úradnom styku používať aj svoj jazyk. " § 3: "V úradnom jazyku sa verejne označujú mestá, obce i ostatné šidla na území Slovenskej republiky, ich časti, ulice, námestia i všetky verejné priestranstvá. V oblastiach obývaných najmenej 20 % príslušníkmi národnostných menšín sa môžu názvy uvádza t aj v jazykoch národnostných menšín. " Podotýkam, že vtedy sa tomu nehovorilo matičný návrh, ale návrh podala skupina poslancov: Jozef Dubníček, Ján Majer a Peter Brňák. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Hrnko, potom poslanec Brňak.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som iba vstúpiť do výčtu poslanca Budaya v tom zmysle, že za etnikum resp. národnosť možno považovať len to, čo sa vydeľuje zo slovenského etnika. Gorali, ktorí sice rozprávajú zvláštnym nárečím a majú svoju kultúru, tvoria nárečie, ktoré je pôvodom slovenské a nemôžu byt vytrhnutí zo slovenského etnika. Gorali teda nie sú samostatným etnikom, sú súčasťou nárečovej skladby slovenčiny takisto ako Záhoráci, Spišiaci alebo Zemplínčania.
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa poslanec Brňák, potom poslanec Dziak-Košický a potom podpredseda vlády goralského pôvodu Ján Čarnogurský.
Poslanec P. Brňák:
To, čo povedal pán poslanec Brndiar, je pravda. V podstate to vytiahol už v národnostnom výbore. K samotnej technickej stránke: nie je pravda, že sme tam boli ti traja, ktorých uviedol. To je omyl. Máte nedostatočné informácie, pretože pán Dubníček a pán Majer od návrhu odskočili. Musel som zháňať niekoho iného. Na vysvetlenie, pretože to vyvoláva, samozrejme, isté súvislosti, zdôvodňoval som to i v národnostnom výbore, že každý človek podlieha vývoju. Osobne som sa v tom čase domnieval, že aj naše spolužitie s Čechmi je možné vo federácii, či už autentickej alebo takej a v súčasnosti si to už nemyslím.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Brňákovi. Prosím poslanca DziakaKošického.
- 109 - Poslanec Dziak-Košický:
Upozornil by som na jednu vec - objavilo sa to aj vo vystúpení poslanca Budaya. Stále spomíname návrhy z marca, z mája a používa sa argumentácia "keby sa vtedy bolo prijalo, keby sa vtedy bolo urobilo". Túto argumentáciu považujem za nesprávnu, pretože to nebol tento parlament a nebola to táto vláda. Tento parlament vznikol až po voľbách v júni a nemôže niesť zodpovednosť za to, čo neurobil parlament, ktorý bol do júna. Táto vláda bola vymenovaná až po voľbách a takisto nemôže niesť zodpovednosť za to, čo zmeškala predchádzajúca vláda.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku má ešte poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Mám jednu otázku. To znamená, že ak boli parlamentu predložené nejaké návrhy zákonov a neboli vtedy prerokované, rak najbližší parlament to všetko vyhodil z okna?
Poslanec M. Dziak-Košický:
Nový parlament musel prijať svoj legislatívny program. V rámci tohto legislatívneho programu sa vtedy navrhnuté zákony dostali na rokovanie dnes, v rámci nového legislatívneho programu. To je prirodzené. Nikto nič von oknom nevyhadzoval. Ako vidíte, dnes sa o tom rokuje.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Nižňanský.
- 110 - Poslanec 5. Nižnanský:
Vážený pán predseda,
členovia vlády,
ctená Slovenská národná rada,
mám najskôr faktickú poznámku. Prihlásil som sa do diskusie o 8. 1O hodine. Nechcem za tým vidieť nejaký zlý úmysel alebo zámer, že sa dostávam na rad v rozprave až teraz. Je to iba odpoveď na pripomienky ľudí, divákov od televízie, ktorým sa zdá podozrivé, že časť tohoto parlamentu, myslím komunistických poslancov, sa k tejto otázke zatiaľ nevyjadrila. Parlamentný klub komunistických poslancov, v ktorom pracujem ako nezávislý poslanec, nezaviazal svojich členov pri hlasovaní straníckou disciplínou a ani im nevnútil jeden náhľad.
Dovoľte mi však vyjadriť svoj názor k žeravému problému, ktorý sa rozhorel z malej iskierky v pahrebe bývalého režimu, závanom slobody a túžby po demokracii. Najskôr by som chcel poznamenať, že i preto, lebo sa do tej iskričky hojne fúkalo z Budapešti í z Prahy, a potom tiež preto, že som toho názoru, že v našom parlamente Ba v tomto prípade proti prvotnému, takzvanému - alebo akokoľvek to nazveme - matičnému návrhu uplatnil akýsi princíp trucpodnlku.
Ako tu už odznelo, postupne sme posudzovali až štyri návrhy. Myslím si, že zbytočne a stratili sme čas. Mohli sme zatiaľ prijať a schváliť potrebnejšie zákony. Nie som zástancom krajných, extrémnych návrhov sledujúcich a vidiacich problémy iba jednostranne. Mám svoju skúsenosť ako Slovák žijúci prvých 2O rokov mladosti v Dunajskej Strede. Preto jednoznačne podporujem záujmy štátotvorného slovenského národa a chápem aj potrebu účinnej ochrany menšiny
Slovákov žijúcich na juhu republiky. Vychovávaní v duchu proletárskeho internacionalizmu sme si totiž mnohí ani neuvedomili, ako sa pomaly, ale isto odnárodňujeme vo svojej rodnej krajine, ako nám nezáleží ani na našich krajanoch mimo našej vlasti. Hĺbku tejto tragédie som pochopil vlastne až vlani v lete v rakúskom Semeringu na štvrtom svetovom festivale slovenskej mládeže. Pri prehliadke malebného horského mestečka sme kráčali kúsok za skupinkou našich mladých krajanov žijúcich v Maďarsku. Nechcel som veriť svojim ušiam, ale aj medzi sebou sa ako Slováci zhovárali po maďarsky.
Nikdy som do žiadnej maďarskej školy nechodil a predsa som zvládol jazyk svojich spolužiakov, susedov, známych. Podľa mňa je to teda otázka dobrej vôle. Obojstranne. Veď mnohí moji priatelia, dnes učitelia, právnici, lekári, no aj futbalisti maďarskej národnosti tú dobrú vôľu prejavili tiež a vďaka výbornej znalosti slovenčiny nemajú pocit diskriminácie a cítia sa tu u nás doma, vo svojej vlasti.
Napriek tomu sa domnievam, že v tomto spore nemôže byt víťaz, lebo za jeho chrbtom by zostal potupený človek a snáď i vädnúca demokracia. O čo ľahšie a nezodpovedne sa hecuje spoza Dunaja či Moravy, o to tažšie sa bude hľadal cesta do Európy z prípadného slovenského Košová. Majme to na pamäti pri posudzovaní dnešného zákona o úradnom jazyku na Slovensku. Ak aj prijmeme ktorýkoľvek návrh, nič to nezmení na skutočnosti, že v národnostne zmiešaných oblastiach budú aj naďalej žiť vedľa seba a spolu ľudia ako občania Slovenskej republiky. Mysliac na upozornenie klasika, že kto chce byt slobodný, nemôže upieral slobodu inému, chcem veril, že zákon, ktorý dnes náš slovenský parlament schváli, prispeje k pocitu slobody, demokracie a k sebavedomiu občanov Slovenskej republiky.
Sú veci, ktoré sa posudzujú rozumom. Preto návrh Együttélésu by som osobne zamietol. A koaličný návrh by som podporil, ak by bol prišiel na rokovanie do výborov v podstate prvý. Ale sú i veci, kde sa k rozumu pridáva aj srdce. A preto dnes, keď som išiel sem do parlamentu, som sa rozhodol, že svojim hlasom podporím tzv. matičný návrh. Ale aby sme nevŕšili ďalej na kopu stále iba tie isté problémy a stále by sme boli vzdialení od riešenia problematiky, ktorá sa tu stále nastoľuje, chcel by som čosi navrhnút. Necítim sa natoľko starý, alebo opačne, cítim sa stále natoľko mladý, že sa rád poučím od skúsenejších a starších a chcel by som navrhnúť, aby sme zvážili, či nebrať návrh pána ministra Košťu ako pozmeňujúci návrh, ktorý by snáď prispel, alebo ja to z toho opozičného kúta aspoň tak cítim, k nejakému zblíženiu stanovísk a k tomu konsenzu, o ktorý sa zrejme všetci tu usilujeme a ku ktorému by sme ako poslanci slovenského parlamentu mali asi prispieť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Do diskusie sa hlási poslanec Zemko. Znovu musím upozorniť, že plénum o spôsobe rokovania rozhodlo. Bohužiaľ, nemôžeme nič meniť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážený pán predseda,
vážená Slovanská národná rada,
počas prestávky som dostal z mesta telefonát od jednej občianky zrejme slovenskej národnosti, ktorá odkazuje
predovšetkým poslancom Verejnosti proti násiliu, že skôr, než budú hlasovať o jazyku, mali by pobudnúť v Maďarsku, aby videli, ako sa vlastne darí Slovákom tam a na základe tejto skúsenosti by mali rozhodnúť pri hlasovaní o návrhu zákona o jazyku. Keďže tento návrh, resp. táto dobrá rada je nereálna, pretože rozhodnúť musíme ešte dnes, dovoľte mi ako jednému zo spolunavrhovateľov koaličného zákona, aby som sa vo svojom príspevku dotkol dvoch historických aspektov, ktoré podľa môjho názoru úzko súvisia s každým návrhom jazykového zákona u nás na Slovensku.
Najprv by som chcel nám všetkým pripomenúť historickú skúsenosť, ktorú mal náš národ a iné národy s bývalým uhorským štátom. Vtedajšia vládnuca vrstva, presvedčená o výlučnosti svojho národa a súčasne trpiaca komplexom izolovanosti uprostred ostatných európskych národov, sa pokúsila v minulom a na začiatku tohto storočia so sebevlastnou aroganciou pretaviť všetkých obyvateľov Uhorska na pravých Uhrov, čiže na Maďarov. Tento nechvalný pokus skončil, ako všetci vieme, neodvratnou katastrofou uhorského štátu v roku 1918. Uhorský štát zaplatil vlastným zánikom za uplatňovanie takej národnostnej alebo protinárodnostnej politiky, ktorá bola nielen nekriticky ambiciózna, ale svojou povahou aj nemravná.
Pýtam sa, či máme dnes my, Slováci, pristúpiť k politike, ktorá by čo len náznakom pripomínala starouhorské móresy, či sa sami máme považoval za nejakú extrafajtu, osobujúcu si právo rozhodoval o používaní jazyka národnosti a koniec-koncov o ich bytí a nebytí na území Slovenskej republiky. Nazdávam sa, že by sme nemali ignorovať historické lekcie iných národov, najmä ak sme boli ich bezprostrednými svedkami, ba i účastníkmi.
V súvislosti s historickými spomienkami sa viacerí prívrženci matičného návrhu jazykového zákona odvolávajú
na prebúdzajúcu sa iredentu nášho južného suseda a v prísnom jazykovom zákone vidia dobreže nie hlavnú zábezbeku pred novou viedenskou arbitrážou, ba dokonca pred anšlusom celého Slovenska k južnému susedovi a jeho premenou na obnovený Felvidék.
Nechcem nijako bagatelizovať iredentistické signály. Dovolím si však tvrdiť, že pred iredentou nás neuchráni ani prísny, ani liberálny jazykový zákon sám osebe. Zápas s prejavmi iredenty nemôže byt totiž vecou jazykového zákona, ale predovšetkým záležitosťou zahraničnej politiky tohto štátu, čiže česko-slovenskej federácie. Je povinnosťou našej zahraničnej politiky, aby dala komukoľvek a celkom jasne najavo, že spochybňovanie Trianonskej zmluvy a Parížskej mierovej zmluvy, čiže spochybňovanie dnešných štátnych hranie znamená destabilizáciu prinajmenšom celej strednej Európy, znamená zahrávanie sa s ohňom, s veľmi veľkým ohňom, ktorý si nezvykne vyberať obete.
Myslím si preto, že pri prijímaní jazykového zákona by sme sa nemali snažiť o iredentu. Skôr by sme mali mať na pamäti, že práve taký jazykový zákon, ktorý rešpektuje aj záujmy národnostných menšín, môže byť veľmi nápomocný pri upevňovaní našej medzinárodnej pozície a teda aj pri zabezpečovaní našich hranie. Potrebujeme jazykový zákon, ktorý bude zodpovedať medzinárodným normám o ochrane národnostných menšín, no súčasne dá dostatočné záruky každému používateľovi úradného, čiže slovenského jazyka na celom území Slovenskej republiky. Som presvedčený, že koaličný návrh zákona o úradnom jazyku poskytuje priestor pre obe tieto spomenuté podmienky.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 115 - Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Gašpar. Pripraví sa poslanec Paulický.
Keďže poslanec Gašpar tu nie je, prosím poslanca Paulického. Pripraví sa poslanec Rózsa.
Poslanec P. Paulický:
Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
so poslancom za komunistickú stranu a som maďarskej národnosti. Známy kirgizský spisovateľ Džingis Ajtmatov vyslovil nedávno pozoruhodnú myšlienku. "Od toho, ako sa rozvíjajú a vzájomne pôsobia okrem iného národné a národnostne jazyky, v mnohom závisí občiansky, mravný a duchovný potenciál človeka. Čo prináša sebe, svojej spoločnosti a svetu? Harmóniu vzťahov alebo neznášanlivosť? Hodnotu národného ducha, snahu vážiť si inonárodné hodnoty a rovnako byt vážený ako predstaviteľ určitého národa, alebo namyslenosť, ľahostajnosť k iným, ktorí hovoria inými jazykmi? To nie sú akademické otázky, ale otázky každodenného života, podstatné a nevyhnutné. Nesmrteľnosť národa je v jeho jazyku. Každý jazyk je veľký pre vlastný národ, pre vlastnú národnosť. Som presvedčený, že každý z nás má morálnu povinnosť pred národom, z ktorého sme vyšli, ktorý nám dal svoje najväčšie bohatstvo, svoj jazyk, chrániť jeho čistotu a rozmnožovať jeho bohatstvo. "
Dovoľte mi niekoľko štatistických údajov. Maďarská národnosť sa koncentruje predovšetkým v súvislom páse pozdĺž južných hraníc Slovenskej republiky. Jej príslušníci tvoria v 486 mestách a dedinách viac ako 10%-ný a v 464
obciach viac ako 20 %-ný podiel na celkovom počte obyvateľstva. V 399 obciach Slovenska Maďari tvoria viac ako 50% obyvateľstva. Doménou osídlenia maďarskej národnosti je viac dedina. Veď viac ako polovica občanov žije práve na dedine. A 65 % z nich žije v obciach do 5 000 obyvateľov. Zo všetkých etník si maďarská národnosť zachováva najviac poľnohospodársky charakter. Kým napríklad z počtu ekonomicky aktívnych osôb slovenskej národnosti pracuje na družstvách 7, 2 %, z radov maďarskej národnosti je to vyše 17 % obyvateľov.
Vychádzajúc zo skúsenosti poslaneckých prieskumov v národnostne zmiešaných okresoch Svidník, Rimavská Sobota, Lučenec, z tridsaťročného bývania v rodnom trebišovskom okrese a zo svojho terajšieho desaťročného pôsobenia v okrese Dunajská Streda zodpovedne konštatujem, že národnostný konflikt je umelo inscenovaný a je režirovaný mimo hraníc národnostných regiónov Slovenska. Spolunažívanie Slovákov, Maďarov a príslušníkov iných národnosti je uspokojivé. Prejavy vzájomnej intoleracie sú ojedinelé a údajná jazyková bariéra rozhodne nie je prioritným problémom. V oveľa väčšej miere zaťažujú a zarmucujú obyvateľov národnostných lokalít, a to bez ohľadu na národnostnú príslušnosť, spoločné sociálne a ekonomické problémy. Každodenné skoro neprekonateľné ťažkosti súvisiace napríklad s odpredajom zeleniny a ovocia. Usilovná a poctivá práca tunajších Slovákov a Maďarov je často takým spôsobom znehodnotená, zneuctená a vynaložené úsilie vychádza nazmar.
V spomínaných národnostne zmiešaných okresoch som sa presvedčil, že sa vo verejnom živote úspešne uplatňuje popri slovenskom jazyku aj jazyk maďarsky. Zásada dvojjazyčnosti vo verejnom živote sa považuje sa vážny politicky princíp. Súčasne však ide o stále živú a citlivú problematiku vyžadujúcu popri štátnej disciplíne aj korektne správanie občanov a poznanie zásad národnostnej politiky štátu.
Pre rovnoprávne presadenie sa občanov maďarskej národnosti v celej štruktúre spoločenského života dobrá znalost slovenského komunikatívneho jazyka je objektívna nevyhnutnost. Takto tiež chápe otázku absolútna väčšina príslušníkov maďarskej národnosti. Rozhodujúca väčšina z nich pomerne dobre ovláda slovenský jazyk. Len u vekové starších príslušníkov ovláda slovenský jazyk cca 6O - 7O % občanov.
Dvojjazyčnosť v oblastiach obývaných národnosťami má často dvojstranný charakter. Nielen príslušníci menšiny ovládajú jazyk väčšiny, ale aj mnohí príslušníci väčšiny ovládajú jazyk menšiny. Vzhľadom aj na tieto skutočnosti som za prijatie takého jazykového zákona, ktorý by nikoho jednostranne nepreferoval a na druhej strane nikoho nediskriminoval. Mam obavy, že schválenie ústavného zákona Slovenskej republiky o postavení slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republike bez výnimky vyvolá následnú reťazovú reakciu najmä na južnom Slovensku, ktorú budú charakterizovať narastajúce prejavy nacionalizmu, šovinizmu, iredenty, vzájomnej nevraživosti a obviňovania.
Záverom považujem za rozumné a odporúčam kodifikovať európsky štandard práv národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z medzinárodných dokumentov pre oblasť kultúry, osobného a verejného styku, ako aj vzdelávania.
Záverom však chcem upozorniť, že samotne prijatie zákona nevyrieši nahromadené problémy. Som presvedčený, že zákon môže vytvoriť právny rámec a podmienky na dôsledné riešenie národnostných vzťahov.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
- 118 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hovoriť bude poslanec Rózsa. Poslanec E. Rozsa:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predseda, dámy a páni,
dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov, ktorí vypracovali variant návrhu zákona označený číslom 48, zaujal stanovisko k teraz prerokovávanému návrhu zákona, ktorý je označený číslom 50. Ktorákoľvek právna úprava vzťahov medzi občanmi navzájom, medzi občanmi a štátom, ma podľa nášho názoru vychádzať najmä z nasledovných zásad: zo zásady rovnosti občanov pred zákonom, zo zásady ústavnosti, aby právna norma nižšej právnej sily nebola v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily, ďalej z elementárnej zásady vyslovenej už v rímskom práve - zmluvy sa dodržiavajú.
Som toho názoru, že ak chceme prijať jazykový zákon v intenciách týchto zásad, tento zákon má byť taký, aby vytvoril občanom tejto republiky rámec a možnosť dorozumieť sa a komunikovať na ktoromkoľvek mieste jej územia v slovenskom jazyku. Ale z právnej rovnosti občanov pred zákonom vyplýva právo slobodného používania svojho materinského jazyka v súkromí a vo verejnosti, ďalej právo národných menšín rozvíjať svoju etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú svojbytnosť vo všetkých smeroch, bez akýchkoľvek pokusov asimilovať ich proti ich vôli.
Pri tvorbe jazykového zákona z hľadiska ústavnosti musíme mať na zreteli, že jazykový zákon nemôže byt v rozpore najmä s článkom 6 ods. 2 platnej ústavy čo do rovnoprávneho používania slovenského a českého jazyka, nemôže byt v rozpore s ustanovením článku 3 ods. l písm. c/ ústavného zákona č. 144/1968 zb. čo do práva používania vlastného jazyka národných menšín v úradnom styku.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako je to všeobecne známe, nadobudol platnosť pre našu republiku a je pre nás záväzný. A jazykový zákon má odzrkadľovať prevzaté záväzky obsiahnuté v článkoch 26 a 27 tohto paktu. Ide prakticky o zaručenie rovnakej ochrany pre všetkých občanov a zákaz akejkoľvek diskriminácie, teda aj jazykovej. Naša republika je viazaná článkom 29 medzinárodného paktu o občianskych a voličských právach a vyhlásila, že nebude upierať právo národných menšín na používanie svojho vlastného jazyka. Nemá nám teda nikto zazlievať, že sa nevzdávame svojich základných ľudských práv, ani práva používania svojho jazyka. Tobôž nemožno nám vytýkať naše úsilie smerujúce k sebaobrane.
Pojem diskriminácie v súlade s chartou Európskej rady chápeme ako pojem, ktorý znamená všetky druhy znevýhodnenia, vylúčenia, obmedzenia alebo zvýhodnenia, ktorých účelom je zámer odstrašiť, skompromitovať alebo zamedziť v udržaní alebo rozvíjaní regionálneho alebo menšinového jazyka, alebo aby viedli k popieraniu rovnakých práv tých, ktorí takýto jazyk súkromne alebo vo verejnom živote používajú vo vzťahu k jazyku, ktorý je širšie používaný. Rozhodovanie v akejkoľvek veci z pozície sily, pod nátlakom alebo pod vplyvom emócií, sa vypomstí za krátky čas a negatívne dopadá na autora.
s
Dovolím si preto prehlásiť, že k otázkam, jazykového
x
zákona pristupujeme s rozvahou, so zmyslom pre kompromis, s maximálne možnou toleranciou, a to v záujme vytvárania