Neprošlo opravou po digitalizaci !

Čtvrtek 13. září 1990

Vylúčenie možnosti hlasovania obyvateľov mesta o rozpočte je v konečnom dôsledku v rozpore s § 8 ods. l písm. c/ a d/ a nie je jasný zmysel tohto obmedzenia.

K bodu 28 - Navrhovaná úprava je kontradikčná. Nemôže byt 5 000 všetkých oprávnených voličov, ale 5 000 zo všetkých oprávnených voličov.

K bodu 31 - Zákon o obecnom zriadení obmedzuje hornú hranicu poslancov do obecného zastupiteľstva na počet 60. Navrhovaná úprava to ponecháva na úvahu rady Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Okrem toho navrhovaná úprava je v rozpore s § 30 ods. l zákona o obecnom zriadení, ktorý stanovuje povinnosť plenárnych zasadnutí súčasných národných výborov určil počet poslancov pre prvé voľby do obecných zastupiteľstiev. Pokiaľ ide o delegačný systém starostov do mestského zastupiteľstva, tento nebol ostatnými výbormi akceptovaný.

K bodu 33 - Podmienka trvalého pobytu je upravená v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obci.

K bodu 35 - Právomoc schvaľovať štatút logicky subsumuje aj schvaľovanie zmien v štatúte a nie ju potrebné v zákone ju zvýrazňovať.

K bodu 36 - Návrh podľa môjho názoru nespresňuje znenie ustanovenia § 11 ods. 3 písm. b/.

K bodu 37 - Navrhovaná úprava nemá normatívny charakter. Ide o hypotetické ustanovenie. Termín "zásady ochrany a tvorby životného prostredia náš právny poriadok normatívne nerieši, takže ich je ťažko možné sprísňovať.

K bodu 38 - Termín nadmestský charakter sa v iných ustanoveniach zákona neobjavuje, ide o rozpor so samosprávou okolitých obcí a teda narušenie princípu samosprávy obci.

K bodu 42 - Ostatné výbory akceptovali princíp nepriamej voľby primátora mestským zastupiteľstvom.

K bodu 46 - V prípade akceptácie navrhovaného ustanovenia by sa vytvociť výkonný orgán, ktorý by však vzhľadom na jeho základné poslanie koordinovať činnosť komisií a ostatných orgánov mestského zastupiteľstva nebol funkčný. Zvážiť treba aj možnosť majorizácie poslancov - členov mestského zastupiteľstva zvolených v priamych voľbách starostami mestských častí.

K bodu 48 - Navrhovaná úprava predurčuje zloženie mestskej rady. Domnievam sa, že ide o politickú otázku, ktorá nemôže byt týmto spôsob upravená v zákone.

K bodu 50 - ide o výkon samosprávy a preto odporúčam ponechať na vôli ogánov samosprávy určil periodicitu zasadnutia mestskej rady. Okrem toho je to možné riešiť aj v štatúte.

K bodom 52 a 59 - Rozlíšenie významu funkcii primátora a starostu by malo byť zosúladené aj pokiaľ ide o rozliňanle funkcie riaditeľa magistrátu hlavného menia a prednostu mestského úradu.

K bodu 62 - Podiel štátu na odbornej príprave pracovníkov samosprávnych orgánov by nemal byť podalenený požiadavkou mestskej rady alebo mestského zastupiteľstva. Záujem štátu na tejto príprave je podmienený eminentným záujmom o rozvoj samosprávy a nie zanedbateľné sú aj väzby medzi štátnou úpravou a samosprávou.

K bodom 66 a 67 - Navrhovaná výška pokút je považovaná v iných výboroch za neprimeranú. Preto odporúčam ponechať sumu 200 000 Kčs.

K bodu 69 - Ide o návrh jedného výboru na jednomesačnú lehotu, ktorá je všeobecne považovaná za príliš krátku na vypracovanie štatútu.

K bodu 72 - Zákon musí nadobudnúť učinnosť dňom volieb. Ponechať právne účinky celého zákona /okrem § 11 ods. 2, § 16 a § 17 ods. 2/ na neurčitý termín, ktorým deň prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva je, považujem za neprijateľne.

Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na uvedené stanovisko a zdôvodnenie v tomto spravodajskom vystúpení ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam, aby Slovenská národná rada predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave s úpravami uvedenými v bodoch l, 2, 3, 6, 8, 10, 12, 14, 15, 19, 21, 22, 23, 25, 32, 40, 41, 43, 44, 45, 47, 53, 56, 57, 59, 60, 63, 65, 70 a 71 schválila.

Navrhované pripomienky v iných bodoch spoločnej správy odporúčam už zo spomínaných dôvodov neschválil.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi za prednesenie spravodajskej správy. Zároveň ho prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu počas prerokúvania návrhu zákona.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vítam medzi nami generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky doc. Dr. Ivana Gašparoviča, CSc., ktorý navštívil Slovenskú národnú radu z príležitosti uvedenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky do funkcie.

Otváram rozpravu o prvom bode programu, do ktorej sa písomne prihlásili poslanci Roman Hofbauer, Rudolf Hamerlik, Vladimír Sládek, Marián Buday, Peter Brňak a Milan Ftáčnik.

Prosím pána poslanca Hofbauera, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík. Predtým ma faktickú pripomienku pán poslanec Majer.

Poslanec J. Majer: Navrhujem, aby sa neprijal návrh spravodajcu neprijať pripomienky v tých bodoch spravodajskej správy, ktoré nevylučuje spoločné hlasovanie o navrhovaných bodoch, o každom bode, ktorý spoločné hlasovanie nevylúči, musí sa hlasovať jednotlivo.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem za pripomienku pána poslanca Majera. Budeme o nej hlasovať. Predtým ešte má faktickú pripomienku pán poslanec Varga.

Poslanec A. Varga: Navrhujem, aby sme o tejto pripomienke hlasovali až po rozprave.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Áno, je to v duchu nášho rokovacieho poriadku.

Prosím pána poslanca Hofbauera, aby sa ujal slova.

Poslanec R. Hofbauer: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci, zákon Slovenskej národnej rady o Bratislave, ktorý máte predložený na prerokovanie a schválenie, je viac než zákon o jednom z veľkých miest Slovenska. Ide o zákon o hlavnom meste Slovenska, zákon o našej metropole. Aký si ho schválime, také hlavné mesto budeme mať. Hlavné mesto republiky je vstupnou bránou do príslušnej krajiny. Súčasná vstupná brána na Slovensko nás ani necti, ani dobru nereprezentuje. Zodpovedá dobe a zákonu, ktoré ju formovali. Je na nás všetkých, aký zákon pre Bratislavu, pre naše hlavné mesto prijmeme.

Máloktorý zákon bol pripravovaný za takej širokej účasti odbornej i laickej verejnosti ako práve predkladaný zákon. O jeho príprave sa rozhodlo ešte v závere roku 1989, no skutočné práce sa rozbehli až v závere prvého štvrťroka 1990, keď sa začali črtať kontúry nadradeného zákona o obciach a o voľbách do obecných zastupiteľstiev. Skutočný rozbeh prác bol v závere mája a v júni za účasti tajomníkov a právnikov národného výboru Bratislavy a obvodných národných výborov. Nemôže byt nijako nezvyklé, že názory na koncepciu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa rôznili zhodne s rozdielnosťami prístupu, či Bratislavu chapať ako jedine a hlavne mesto Slovenska alebo ako súbor mestských časti. Študovali sme preto aj všetky dostupne príklady z iných európskych hlavných a veľkých miest, aby sme na Bratislave neodskušavali náhodou ďalší z problematických experimentov, akých sme za predchádzajúcich 40 rokov mali možnosť zažiť dosť.

O našej prací a o koncepcii ďalšieho postupu prac sa nechal podrobne informovať i predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar, za prítomnosti predsedov všetkých obvodných národných výborov 13. júla a 20. júla 1990. V poradí s piatou verziou návrhu zákona bola oboznámená i široká verejnosť 20. júla 1990 v Národnej obrode a vo Večerníku v Bratislave. Postup prac a návrh znenia konceptu zákona prerokúvala rada národného výboru Bratislavy 24. júla a 14. augusta 1990. Dňa 3. augusta zorganizovali obvodne národne výbory stretnutie s poslancami obvodných národných výborov a s verejnosťou. S ohľadom na skutočnosť, že v niektorých bodoch sa návrh zákona vetvil, na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky bol predložený ešte variantne. Na toto rokovanie boli prizvaní i niektorí predsedovia obvodných národných výborov. Výsledné znenie legislatívnej rady vlády prerokovala potom vláda Slovenskej republiky 30. augusta už invariantne. Návrh zákona preštudovali poslanci národného výboru Bratislavy a na plenárnom zasadnutí národného výboru Bratislavy 4. septembra sa k nemu uskutočnila široka diskusia, v rámci ktorej výsledné znenie návrhu zákona bolo poslancami kladne prijaté. Toto je v celkovom poradí jeho 12. verzia.

Poslanci i verejnosť s prípravou a s návrhom zákona sa teda mali možnost oboznámiť tak dobre a uplatniť námety v takom rozsahu ako nikdy doposiaľ. Nezodpovedajú teda pravde dezinformácie, ktoré o príprave zákona odzneli v tlači a hlavne v televízii. Naše masmédiá necti skutočnout, že verejnosti poskytli ratifikácie A nie fakty. Je pritom zaujímavé, ako často sa pri príprave zákona používali pojmy zvíťaziť, pokaziť, ustúpiť, brániť sa, získať, utrpieť straty. Toto kvantum militantných pojmov sa používalo vo vzťahu k legislatívnemu dokumentu o našom hlavnom meste. To iba dokumentuje mieru našej vnútornej deformácie ako neblahé dedičstvo uplynulej epochy, v ktorej sa stále vyžadovalo a predpokladalo bojovať o čosi, proti čomusi, nad niečím víťaziť alebo byť kýmsi rozdrvený. Pritom v hlavnom meste Slovenska nie je cieľom nikoho - a ani by nemalo byt - nad kýmsi víťaziť, či byt niekým porážaný, ale harmonicky žiť, a to v príjemnejšom meste než doposiaľ, súčasná Bratislava nám to totiž príliš neposkytuje.

Návrh zákona vychádza z filozofie tvorby Bratislavy ako jedného mesta, s jedným priamo voleným mestským zastupiteľstvom, oproti súčasnému členeniu mesta na päť neprirodzených administratívnych- obvodov zákon navrhuje podstatne viac mestských častí /17/ s tvorbou miestnych zastupiteľstiev so svojimi starostami, pretože miestne problémy treba riešiť na úrovni miestnej, zatiaľčo problémy globálne, koncepčné je nevyhnutné riešiť na úrovni, celo~ mestskej. Pritom sa javí nevyhnutné vytvorenie senátu starostov. Ak sa to neobjaví v zákone, tak v štatúte mesta, pretože takýto orgán si život mesta zrejme vyžiada. Tým je súčasne pripravený predpoklad pre plné demokratické zastúpenie všetkých politických i národných štruktúr v štruktúrach obecného zastupiteľstva s tým, že mestské časti sú plnoprávnymi subjektami.

Končím tým, čím som aj začal, že pri precizovani návrhu zákona by sme nemali spustiť zo zreteľa skutočnosť, že ide o polmiliónovú metropolu, naše hlavné mesto, ktoré sa môže harmonicky rozvíjať iba ako celok, že ide o návrh zákona, na ktorý bude úzko nadväzovať štatút mesta, v ktorom budú spresnené tie oblasti, ktoré je účelné obsiahnuť do legislatívne pružnejšieho dokumentu a že konečne čas ukáže, ktoré oblasti zákona sa osvedčia a ktoré bude účelné korigovať podľa toho ako nám to ukáže život a vývoj našej spoločnosti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Vystúpi pán poslanec Hamerlik. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslanec R. Hamerlik: Vážená Slovenska národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, volám sa Hamerlik, som za Krestansko-demokratické hnutie.

Včera sme mali seminár, kde sme boli viac-menej poučení, aby sme boli struční. Doteraz som bol vždy stručný, niekedy aj na úkor zrozumiteľnosti. Aj teraz budem maximálne stručný. Viem aj to, že pripomienky a doplňovacie návrhy sa majú prednášať vo výboroch. Tam som svoj návrh predniesol, ale pri hlasovaní sa ukázalo, že som zostal v menšine. Aj včera nás navštívil jeden zo skupiny poslancov a funkcionárov hlavného mesta a dohováral nám, aby sme v tomto duchu niečo povedali. Vzhľadom na to, že dôvody toho, čo som predniesol vo výbore a toho, čo prednesiem teraz, sa neodstránili, považujem za potrebné vám to teraz predostrieš a poprosiť vás o posúdenie, či to zapracovať do tohto zákona alebo nie. Ide o § 11. Je zaujímavé, že k tomuto paragrafu bolo práve 11 pripomienok. A v žiadnej pripomienke sa neodzrkadľuje to, čo poviem.

Vykryštalizovali sa dve protichodné stanoviska. Priama voľba poslancov, tak ako to tento zákon navrhuje a delegovanie poslancov, čiže delegovanie poslancov z poslancov miestnych časti. Paragraf 11, odsek 2 vlastne môže istým spôsobom oboje riešiť. Veď odsek 2 vôbec nevylučuje, že by poslancom mestského zastupiteľstva nemohol byt poslanec miestnej časti. Vidite, a napriek tomu sa rozprúdila diskusia o tom, či delegovať. Požadovalo sa, aby bola prepojenosť medzi mestom a miestnymi časťami. Preto navrhujem doplniť odsek 2, na konci odseku ešte pridať tuto vetu: "Poslancom mestského zastupiteľstva môže byt aj poslanec miestneho zastupiteľstva, ako aj starosta. " Ale o tom, či aj starosta, odporúčam hlasovať osobitne. Čo sa tým stane, je úplne jasne. Ak poslancom mestského zastupiteľstva môže byt aj tento poslanec, ak ho zvolia, čiže bude kandidoval na osobitnej listine do mestského zastupiteľstva, tak je vlastne vyriešené akoby delegovanie, nie delegovanie, ale priama voľba, čiže zákon sa neporuší a vyhovie sa "obom" stanoviskám. Teda ešte raz: "Poslancom mestského zastupiteľstva môže byt aj poslanec miestneho zastupiteľstva, ako aj starosta. "

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi, Na žiadosť pána predsedu Slovenskej národnej rady je potrebné, aby členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a členovia vlády Slovenskej republiky sa vo vážnej veci poradili. Preto vyhlasujem 2O-minútovú prestávku. Zároveň prosím členov vlády a členov predsedníctva, aby sa stretli v malej zasadačke.

/Po prestávke. /

Podpredseda SNR J. Klepáč: Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rozprave k prvému bodu programu. Do diskusie bol prihlásený pán poslanec Sládek. Prosím ho, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Buday.

Poslanec V. Sládek: Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, chcel by som predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Z diskusii, ktoré prebiehajú už niekoľko týždňov najmä medzi súčasným mestským zastupiteľstvom a obvodnými národnými výbormi v Bratislave a takisto medzi bratislavskou a slovenskou verejnostou, niektoré veci už boli spomínané. Ostali ešte dva neuralgické body, o ktorých sa hovorí. Je to budúce členenie územia hlavného mesta Slovenskej republiky a kreácia mestského zastupiteľstva.

K členeniu územia hlavného mesta je niekoľko návrhov. Máme ich aj v prílohe tohto zákona. Potom sú návrhy z útvaru hlavného architekta mesta Bratislavy a rôzne iné. Hovorí sa, že toto bude možné riešiť štatútom alebo podľa petičného práva o rozčleňovaní obci. Viem, že občania Bratislavy už petície dali - konkrétne hovorím o Dúbravke - ale Obvodný národný vyboč IV ich nebral do úvahy a nijako im neodpovedal. Takže na rozdiel od ostatného Slovenska, kde sa v minulosti pričlenené obce teraz osamostatnili, V Bratislave sa to neudialo. Taktiež si myslím, že aj keď súčasnú Petržalku tvorí územie, ktoré je v jednom katastri, pre budúcnosť tento kolos je veľmi veľký. Je to zhruba 13O tisíc obyvateľov a bolo by dosť problematické riadiť ho z jedného centra. Petržalka ako jedna časť by mala formálne tie isté právomoci ako miestna časť Čuňovo, kde žije 78O alebo 785 obyvateľov. Preto by som navrhoval, aby sa aj súčasná Petržalka podľa poznatkov útvaru hlavného architekta Bratislavy rozčlenila na tri časti.

Môj prvý pozmeňovací návrh sa týka § 3 ods. 2. Podľa mňa by mal znieť takto: "K tomuto dňu sa zriaďujú tieto samostatné mestské časti: Staré mesto, Machnáč, Vinohrady, Nové mesto, Ružinov, Nivy, Prievoz, Trnávka, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rača, Vajnory, Karlova Ves, Dúbravka, Lamač, Devin, Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica, Petržalka, Ovsište, Lúky, Jarovce, Rusovce, Čuňovo. " Ak by tento návrh prešiel, zo spoločnej správy treba vyškrtnúť alebo dať hlasovať o bode 12, ktorý má iné znenie.

Ďalej ku kreácii mestského zastupiteľstva - už to opomínal aj pán kolega Hamerlík, ktorý hovoril predomnou.

Vychádzam tiež z tých intencii, aby sme zachovali rovnaké volebné právo ako je v zákone o obciach, teda aby tam bolo priame volebné právo, nie aby sa do tejto radnice mohli dostať, delegovaní zástupcovia. Takže moja druhá pripomienka sa týka S U ods. 2. Tento by mal znieť takto: "Mestské zastupiteľstvo má 100 poslancov. Tvoria ho poslanci miestnych zastupiteľstiev, ktorí vo voľbách získali najväčší počet hlasov. Počet poslancov z jednotlivých mestských časti urči mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu voličov mestskej časti na celkovom počte voličov hlavného mesta, pričom každá x nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. " Prakticky by títo ľudia sedeli na dvoch stoličkách, ale boli by delegovaní. Dá sa povedať, že je to kompromisný návrh. Boli by delegovaní demokratickým spôsobom, tá ich legitimita by bola nesporná. Ide o to, že ak by si mali jednotlivé mestské časti, ich zastupiteľstvá zo svojho stredu zvoliť ľudí, ktorí by išli na veľkú radnicu, tak ak by tam bol väčší podiel nejakého politického zoskupenia a pritom ľudia, ktorí dostali najväčší počet hlasov, by boli z iného zoskupenia, kľudne by tam mohli dát zo svojho stredu svojho človeka a tým by obišli, že voliči by v priamych voľbách delegovali niekoho iného.

Pôvodne so mal variant, aby aj starostovia všetkých miestnych zastupiteľstiev boli členmi mestského zastupiteľstva. Dávam to na zváženie ako svoj pôvodný návrh. Ak by niekto ta chcel vyškrtnúť., tak by som tam doplnil ešte text za slovo "tvoria" slová "starostovia všetkých miestnych zastupiteľstiev". Tento text som dal predsedníctvu napínaný, takže bude môcť byť prečítaný. § 12 ods. 3 určuje voľbu primátora hlavného mesta. Ak by to takto prešlo, teda ak by tam boli aj starostovia mestských zastupiteľstiev, tak je potrebná aj tretia zmena, a to v 17 ods. 2. Znenie tohto odseku za bodkou by sa muselo doplniť vetou: "Ak je starosta zvolený mestským zastupiteľstvom za primátora, vykonajú sa v príslušnej mestskej časti do 21 dni nove voľby starostu. "

To ju všetko čo som chcel navrhnúť Slovenskej národnej rade. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Sladekovi. Ako ďalší v diskusii prehovorí pán poslanec Marián Buday. Pripraví sa pán poslanec Brňák.

Poslanec H. Buday: Vážený pán predseda, vážene dámy, vážení pani poslanci, budem hovoriť veľmi krátko. Poslanecky klub Strany zelených navrhuje v pôvodnom návrhu vsunuť do § 28 ods. l ako písm. b/ tento krátky text: "b/ ohrozuje alebo znečistuje životne prostredie". Tento návrh dávame preto, že si myslime, že písm. a/ v tomto odseku dostatočne nevystihuje potrebu navrhovaného znenia. Ak by však bolo prijaté znenie § 28 spoločnej správy, potom tento text odporučíme vsunúť pod ods. 2 taktiež ako písm. b/, teda do pôsobnosti starostu.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Budayovi. Prehovorí poslanec Peter Brňak. Pripraví sa poslanec Ftáčnik.

Poslanec P. Brňák: Peter Brňák, bez politickej príslušnosti.

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení hostia, platí podporný predpoklad pre demagógiu, že stokrát opakované klamstvo sa stáva pravdou. V prípade prerokovávania tohto návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave na pôde parlamentu platí skôr opak. Stokrát opakovaná pravda sa stáva klamstvom. Touto pravdou sú tu neustále sa opakujúce apely poslancov a vedenia Slovenskej národnej rady na čistotu a kvalitu predkladaných návrhov zákonov, ako aj hrozenie a utvrdzovanie sa v tom, že ak predkladané návrhy tieto náležitosti nebudú obsahovať, bez pardónu budú vrátené späť na dopracovanie. A výsledkom týchto opakovaných právd je len ako jeden fragment mozaiky aj predmetný návrh, ktorý sa po prerokovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady rozšíril o 72 pripomienok. _Podotýkam, že predkladaný návrh obsahuje 33 paragrafov. Takýto počet pripomienok, ktorý je zatiaľ, myslím si "rekordom" v tomto pléne, by mal byt normálne dostatočným dôvodom na to, aby na návrh vrátil na dopracovanie. Ak ho prerokovávame, teda ho vlastne prepracujeme.

Navrhujem do budúcna porozmýšľať o prenesení zákonodarnej moci z parlamentu na vládu, čim zefektívnime, zhospodárnime a urýchlime proces prijímania zákonov a zároveň si umyjeme ruky zo zodpovednosti zákonodarcu a dostaneme sa do prijateľnejšieho postavenia kritika.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem poslancovi Brňákovi. Prehovorí poslanec Ftáčnik. Pripraví sa poslanec Adamica.

Poslanec M. Ftáčnik: Dovoľte mi nadviazať na môjho predrečníka poslanca Sládeka a vrátiť sa k niektorým problémom, ktoré v zákone vidím. Chcel by som zopakovať, čo už tu zaznelo, že príprava tohto zákona o hlavnom meste bola zložitá. Existovalo, a podľa mňa existuje viacero pohľadov na riešenie kľúčových otázok zákona, osobitne pohľady zastúpené národným výborom mesta a obvodnými národnými výbormi. Bolo povedané, že sa uskutočnilo viacero rokovaní a stretnutí, na ktorých sa zvažovali rôzne varianty, ale nakoniec sa napriek určitým dohodám vyškrtali alternatívy, ktoré zodpovedajú predstavám obvodných národných výborov a ostalo to, čo máme pred sebou.

Chcem pripomenúc, že ak sme pri schvaľovaní zákona o obecnom zriadení vychádzali z predstavy, že trojstupňové riadenie v tej podobe ako sme ho poznali doteraz, je prekonané, tak v predloženom návrhu zákona sa nám v určitej modifikovanej podobe obnovuje znovu. O čo ide? Je tu ten neuralqický problém, v ktorom sa koncentruje filozofia toho zákona, a to je tvorba orgánov mesta a mestských časti, z čoho sa, samozrejme, odvodzuje aj určitý ich vzťah. V zákone sa navrhuje, aby poslancov miestneho zastupiteľstva a starostov volili priamo občania, čo je v súlade so zákonom o obecnom zriadení, Ďalej sa navrhuje, aby poslanci mestského zastupiteľstva boli volení priamo a z nich sa nepriamou voľbou zvolil primátor. Toto poznáme, takto je formulovaný návrh.

Chcem predložiť alternatívny návrh, vlastne taký nejaký jeho duch, ktorý by viac zodpovedal predstavám kreovania tohto organu zdola. A tento navrhuje, aby poslanci mestského zastupiteľstva mali určitý súvis s miestnymi zastupiteľstvami, či už budú delegovaní alebo nejakým iným spôsobom zviazaní so zastupiteľstvom alebo s mestskou častou. Popritom navrhujem, aby primátor bol volený priamo všetkými obyvateľmi.

Vo vládnom návrhu majú poslanci určitú nezávislosť od miestnej časti, v ktorej boli volení, necítia sa byť s ňou spätí, čo je umožnené aj tým, že zákon pripúšťa odlišné volebné obvody od volieb do miestnych zastupiteľstiev. Pripomína to dnešnú centralistickú verziu, kedy poslanci národného výboru mesta zvolení priamo rozhodujú aj bez poznania situácie v miestnych podmienkach bez toho, aby sa nejako zodpovedali mestským častiam. Alternatívny návrh, ktorý predkladám, zodpovedá vytváraniu orgánov zdola, t. j. priamej spätosti poslanca nižšieho zastupiteľstva s prácou v mestskom zastupiteľstve. Integrujúcim mestským činiteľom by bol primátor, ktorý by bol volený všetkými občanmi Bratislavy. Tento variant sa mi zdá byt demokratickejší a zodpovedá okrem iného aj princípu, ktorý sa snažíme uplatnit pri tvorbe federácie, rovnako aj duchu zákona o obecnom zriadení. Kým vládny návrh poníma mesto ako unitárny celok, rozkrájaný na určité samosprávne celky, alternatívny návrh ho chápe ako dobrovoľné spojenie určitých samosprávnych časti, ktoré je integrované osobou primátora a mestským zastupiteľstvom.

Tieto filozofie sa prejavujú podobne aj v tvorbe mestskej rady. Je príznačné, že jednou z modifikácii unitárneho prístupu bol aj návrh na zriadenie tzv. rady starostov, ktorá bola neskôr vyškrtnutá. Hovoril tu o tom už pán primátor, že možno sa objaví v štatúte, ale keby bola daná zákonom, iste by mala väčšiu váhu. Príslušné paragrafované znenie môjho alternatívneho návrhu vám precitám a odovzdám ho tomu, kto vedie schôdzu. "Mestské zastupiteľstvo má B0 členov. Tvoria ho poslanci mestských časti a poslanci delegovaní každým miestnym zastupiteľstvom. Podiel delegovaných poslancov vyjadruje aj podiel počtu obyvateľov mestskej časti ma celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá miestna časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň dvoch poslancov. Chcem málo upozorniť, že podporujem návrh poslanca Sládka, ktorý vlastne rieši spôsob delegovania. On ho uvádza tým, že poslanci; ktorí získajú najväčší počet hlasov v miestnom zastupiteľstve, sa stanú alebo budú delegovaní do mestského zastupiteľstva. Na svojom návrhu trvám vtedy, ak tento návrh nebude schválený, pretože tento chápem ako širši. Tam sa samo miestne zastupiteľstvo môže rozhodnúť koho deleguje.

Chcem upozorniť ešte na jeden problém, ktorý zaznel aj v spravodajskej správe. V zákone je podľa mňa veľmi málo rozvedený jeden dôležitý bod, a to je vzťah mesta oproti miestnej časti. Tieto vzťahy sú upravené len rámcovo, vôbec sa napríklad nevyužíva pojem výlučná právomoc, ako je to v návrhu zákona o Prahe. Všetky podrobnosti sú odkázané na štatút, ktorý bude mesto spracovávať šesť mesiacov. Toto považujem za veľkú slabinu zákona s tým, že napríklad zákon neobsahuje zmienku o rozdeľovaní finančných prostriedkov medzi miestne časti, hoci opäť citovaný zákon o Prahe to upravuje. Nechcem v tejto súvislosti pripomínať, že návrh zákona o Prahe bol stiahnutý. Podľa tlače preto, že neboli celkom jasné vzťahy miestnych a mestských orgánov. Podobnosť s našim zákonom je čisté náhodná.

Aby som to zhrnul, predložil som jeden pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam písomne a jeden námet na možno ďalšiu rozpravu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Teraz prehovorí pán poslanec Adamica a po ňom podpredsedníčka Slovenskej národnej rady pani Keltošová.

Poslanec A. Adamica: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážený parlament, ako poslanec Slovenskej národnej za slovenskú národnú stranu zastupujem tiež hlavné mesto Bratislavu. A nedá mi, aby som sa k navrhovanému zákonu nevyjadril vzhľadom na množstvo úprav, pripomienok, ako aj postoj zástupcov jednotlivých obvodných národných výborov.

Už dávnejšie je tu určitá dvojkoľajnosť pri spracovaní zákona. Jedna línia vychádza od terajšej radnice a druhá od jednotlivých národných výborov, teda obvodov. Treba povedať, že dodnes je už vlastne aj neskoro a nenašli spoločnú reč. Jedni obviňujú druhých a naopak, že si chcú podržat svoje postavenie, ba dokonca si ho ešte aj upevniť.

Ak sa pozrieme na návrh zákona a položíme si základnú právnickú otázku, kto má vlastne z tohoto úžitok, tak potom mnohé pochopíme. Zákon síce hovorí, a to veľakrát o samospráve, ale subjektom tejto samosprávy nepriznáva práve na vlastný majetok a v § 5 odsek 2 hovorí len ako o majetku zverenom. Bez ohľadu na názor zodpovedných a ľudí z terénu rozčleňuje mesto a terajšie obvody do takých samostatných mestských-časti, že tým vlastne ohrozuje i samotné voľby podľa § 3, odsek 1. A nebude ich tam vlastne ani mat kto riadiť.




Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP