Neprošlo opravou po digitalizaci !

Pondělí 3. září 1990

Vieme všetci, že v totalitnom systéme vládol v spoločnosti vežmi zdeformovaný mechanizmus rozhodovania, ktorý vlastne umožnil malej skupine žudí, aby rozhodovali v menej celej spoločnosti. Vodné dielo Gabčíkovo je jedným z typických produktov takéhoto rozhodovacieho mechanizmu. Už teraz je nám známe, že aj v tomto prípade padlo ako prvé politické rozhodnutie a odborníci boli následne postavení do úlohy prostých vykonávatežov - zabezpečovatežov. Pritom dúfam, že každému z nás je jasné, že ide predovšetkým o odborný problém ekologický, ekonomický, energetický, požnohospodársky, ktorý musí byť seriózne posúdený odborníkmi. A práve tento aspekt chýba dodnes aj zo strany vlády.

Dovolím si tvrdiť, že v tejto veci panuje kritická neinformovanosť spoločnosti, ale aj nás poslancov. Pritom si ale myslím, že v prípade tak vážneho problému by bola kompetentná rozhodovať práve a jedine Slovenská národná rada, myslím plénum Slovenskej národnej rady. A v skutočnosti vidím, že nie sú objasnené kompetencie v rámci republík. Chýbajú základné prepočty a ekologické preskúmania. Podceňuje sa nebezpečenstvo vzniku ekologickej katastrofy a pritom ekonomické výpočty výhodnosti prevádzkovania vodného diela bez stupňa Nagymaros ešte nie sú ani uskutočnené. Na jednej strane stále počúvame, že do vodného diela máme preinvestovaných 10 až 12 miliárd korún. Kto však povedal žudu, našim voličom, že tu hrozí reálne nebezpečie, že ak toto vodné dielo uvedieme do prevádzky, budeme musieť vynaložiť na odstránenia následných nedostatkov a negatívnych vplyvov systematicky každý rok vysoké percento národného dôchodku a že tieto výdavky bude musieť niesť naša spoločnosť, naši voliči, že návratnosť výstavby sa počíta bez stupňa Nagymaros na niekožko sto rokov.

Vážená pani predsedníčka, dovolím si predložiť nasledovný návrh. Vzhžadom na to, že ide o mimoriadne závažný problém, podža môjho názoru na rozhodovanie v tejto veci za slovenskú stranu je kompetentná jedine Slovenská národná rada. Preto žiadam,

1. aby uvedenú problematiku podrobne analyzoval Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a výsledok analýzy predložil do pléna,

2. aby každému poslancovi boli predložené potrebné Informácie ohžadne skutkového stavu,

3. aby tieto informácie boli spolu s výsledkami hodnotenia národných, ako aj medzinárodných odborných skupín prerokovávané vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady,

4. aby plénum Slovenskej národnej rady zaujalo k uvedenému problému stanovisko do konca decembra 1990.

Ďakujem.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vystúpi pán poslanec Látizló Dobos. Ako ďalšia bude diskutovať pani poslankyňa Vilčeková.

Poslanec L. Pobos: Vážená Slovenská národná rada, dovožte mi uviesť jednu zdanlivú maličkosť. V Új Szó - denníku v maliarskom jazyku 19. júla pod názvom "Namiesto liečenia odmietnutie" bola uverejnená a opísaná nasledujúca sťažnosť:

"Vzhžadom na to, že som maďarskej národnosti, žiaž, neviem dobre po slovensky, pán doktor odmietol moje ďalšie liečenie" - napísala v zúfalom liste jedna čitatežka. Emíliu cechovú z Komárna, ktorá trpí na zápal kostnej drene, obvodný lekár po vyčerpaní svojich možností poslal na zubné oddelenie Fakultnej nemocnice v Bratislave, kde menovanú predtým už dlhšiu dobu liečili. Odovzdala svoju kartotéku a lekár Dr. Radomír Zálesák sa jej spýtal, či bola na röntgene. Pacientka po maďarsky odpovedala, že nebola. Doktor sa jej ešte niečo opýtal, čomu pacientka nerozumela. Lekár prípad uzavrel s konštatovaním: "Ak neviete po slovensky, dovidenia. " Svojmu komárňanskému kolegovi napísal, že s pacientkou sa nedá komunikovať. Táto epizóda vyvolala vežké rozhorčenie. Nejde o osobu lekára. Pýtam sa iba pána ministra zdravotníctva, či podža jeho názoru postup lekára bol v súlade s lekárskou prísahou, etikou a humanizmom.

Ďakujem pekne.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Vilčeková. Pripraví sa pán poslanec Košťál.

Poslankyňa A. Vilčeková: Vážená Slovenská národná rada, dnes mám dve stručné otázky:

1. Ako mohla byt zrušená vojenská výroba, ktorú údajne pohotovo prevzali Anglicko a Nemecko, keď pravdepodobne Slovenská národná rada, pripadne tiež Federálne zhromaždenie o tom nerozhodli.

2. Zaujímalo by ma, čo je na tom pravdy, že pán prezident Havel chce meniť uniformy armády a bývalej bezpečnosti, lacno ich zo skladov odpredať Maďarskej žudovej republike. Ak je to pravda, pýtam sa, či si to môžeme za súčasnej situácie dovoliť?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pani poslankyni. Vystúpi pán poslanec Koštál Pripraví sa pán poslanec Rezsö Szabó.

Poslanec P. Koštál: Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada, ktosi kedysi o nás povedal, že sme chorý národ v chorej krajine. V nemocniciach je nedostatok krvi, chýbajú určité skupiny liekov, chýba technické vybavenie, priestory a najnovšie aj zdravotné sestry. Tieto odchádzajú, pretože sú nespokojné a sklamané. Roky sa im sžubovalo, ale riešenie sa žiaž neponúka. Len asi desatina absolventiel zdravotníckych škôl zostáva trvalé pracoval v zdravotníctve. Celé oddelenia nemocnie sa zatvárajú, iné vybavujú len urgentné prípady. Tlač bije na poplach, spoločnosti však mlčí. Všetci si musíme uvedomiť, že zdravie jednotlivcov a tým i celého národa nie je len vecou zdravotníkov, ale celej spoločnosti.

Riešenie nebude jednoduché, musí však byt hlavní rýchle a kvalifikované. Samozrejme, vysoko aktuálne je primerané spoločenské a finančné docenenie zdravotníkov, hoci nepriaznivá mzdová situácia je aj v iných rezortoch nášho hospodárstva. Tým by sa však neriešil fyzický nedostatok zdravotných sestier. Je potrebné vypracovať rekvalifikačné programy a urýchlene ich realizovať s ciežom doplnit počet chýbajúcich nižších zdravotníckych pracovníkov, čo by bola tiež jedna z foriem odbremenenia preťažených a často zneužívaných zdravotných sestier. Keďže situáciu v zdravotníctve nemožno oddežovať od stavu celého nášho hospodárstva, ako prioritné sa javí urýchliť hospodársku reformu.

Obraciam sa týmto na vládu Slovenskej republiky s otázkou, ako mieni riešiť vzniknutý stav. Dovožujem si poproslt o maximálne možné urýchlenie hospodárskej reformy, lebo situáciu v zdravotníctve nemožno oddežovať a riedenie nemožno odďažovať.

Na záver mi dovožte citovať Alberta Einsteina: "Keď ide o pravdu a spravodlivosť, neexistuje nijaký rozdiel medzi malými a vežkými problémami, lebo najvšeobecnejšie hžadiská, ktoré sa týkajú konania, sú neoddelitežné. "

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Szabó. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec R. Szabó: Vážení kolegovia, nemám otázku na zostatok vlády, ale na vás poslancov, či súhlasíte so mnou v tom, že v tejto sále, v sále najvyššieho orgánu Slovenskej republiky by nemali odznieť informácie, ktoré nie sú overené, podložené, ktoré nezodpovedajú objektívnej pravde. Konkrétne mám na mysli slová pána poslanca Cyrila Ivana, ktoré odzneli na minulom zasadnutí. Citujem: "Slovenský národ nemôže znášať, aby vznikla nežiadúca asimilácia Slovákov na južnom Slovensku. " Tožko citát.

Teraz budem citovať článok z denníka Kresťansko-demokratického hnutia Slovenský denník z 20. júna pod názvom "Niekožko úvah o volebných výsledkoch. " Doslovne sa v ňom píše takto - citujem: "Demagógovia, ktorí sa rozhodli ťažit na úkor serióznosti, začali bit na poplach - Slováci v zmiešaných oblastiach sú ohrození, Maďari ich odnárodňujú. Z údajov Slovenského štatistického úradu za posledných 10 rokov jednoznačne vyplýva, že slovenského obyvatežstva pribudlo o 6, 3 %, kým maďarského o 3, 1 %. To znamená, že relatívne ubúdajú nie Slováci, ale Maďari. Z toho vyplýva resumé, že všetky zmiešané slovensko-maďarské okresy sú z roka na rok slovenskejšie. Odnárodňovanie Slovákov nie je nebezpečenstvom. " A posledná veta: "Slováci na národnostne zmiešaných územiach netúžia po bojovnej konfrontácii. So svojimi inojazyčnými spoluobčanmi si rozumejú lepšie, než si to želali naši extrémistickí agitátori". Tožko doslovný citát zo slovenského denníka. Nechcem tým povedať ani viac ani menej, ako povedal minulý týždeň pán prvý podpredseda SNR Ivan Čarnogurský, keď varoval Slovenskú národnú radu slovami, že z manifestácie v Ružomberku sa vlastne stala dezinformácia národa.

Len tožko som chcel povedať. Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Po nej sa pripraví pán poslanec Peter Sabo.

Poslankyňa Z. Tóthová: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, v programovom vyhlásení vlády v časti o lesoch sa hovorí o zrušení štátneho monopolu obhospodarovania lesov a rešpektovaní vlautníckych pomerov a práv pôvodných majitežov lesov, teda o privatizácii, ktorá sa má týkať asi desatiny rozlohy lesov na Slovensku. Prisžúb vrátenia lesov bývalým drobnovlastníkom tu teda je a v súvislosti s tým sa vynára v tomto období veža problémov. Občania prestali uznávať doteraz platný zákon o lesoch, nový zákon ešte nie je a vzniknuté právne vákuum dáva priestor pre nepovolené súkromné podnikanie, vyrubovanie a drancovanie lesov zo strany mnohých občanov. Stav slovenských lesov je neutešený. Sú potrebné vežmi náročné ozdravovacie opatrenia na ich záchranu ako celku. 72 % porastov je napríklad poškodených imisiami, skoro 40 t lesov odumiera. Vzhžadom na značnú aktivizáciu občanov je potrebné zo strany ministerstva lesného a vodného hospodárstva dať jednoznačné stanovisko a usmernenie k zabezpečovaniu lesov a lesného fondu pred jeho živelnou devastáciou.

Chcem sa preto spýtať pána ministra lesného a vodného hospodárstva:

1. Akou cestou sa bude privatizácia lesov uberať, akým spôsobom sa plánuje zabezpečenia dozoru štátu nad lesným hospodárstvom, kto ho bude zabezpečovať, na akej úrovni a v akom rozsahu?

2. Ako sa zabezpečí obnova a ošetranie poškodených lesov v správe štátu i súkromných vlastníkov?

3. Vychádzajúc z predpokladu privatizácie lesov kto zabezpečí majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, kto bude znášať finančné náklady? Napríklad v okrese Čadca je prevaha súkromných lesov, pričom existujú aj spolupodielové držby pozemkov viacerými občanmi. Národné výbory na to finančné prostriedky nemajú a v budúcnosti, po komunálnych vožbách ich asi mat nebudú.

4. Kedy vláda vyhlási zákaz vývozu surového dreva a drevných polotovarov do zahraničia tak, ako sme to požadovali v pripomienkach k programovému vyhláseniu?

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Peter Sabo a po ňom pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec P. Sabo: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám tu interpeláciu poslaneckého klubu Strany zelených, ktorá má vyše troch strán. Samozrejme, že to nie je možné predniesť za tri minúty. Domnievam sa, že nie je seriózne dát návrh na skrátenie limitu príspevku, keď už odznela väčšina príspevkov, ktoré vlastne neboli obmedzené rovnakým spôsobom. Je samozrejmé, že žudia, ktorí interpelácie predniesli, hlasujú za to, aby sa to skrátilo a číra skôr sa dostali domov. Mám tiež pripomienku k tomu, že ráno pri schvažovaní programu rokovania sme nevystúpili s pripomienkou k bodu otázky na jeho rozšírenie na interpelácie, pretože sme nechceli byt škrupulózni. Považovali sme za samozrejmé, že keď tento bod príde na program, interpelácie bude možné automaticky predniesť.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, preto mám na vás otázku, či môžem predniesť interpeláciu poslaneckého klubu Strany zelených, t. j. za 6 žudí v rozsahu približne 10 minút, týkajúcu sa stratégie vývoja spoločnosti. Pokiaž nie, sťahujem ju z rokovania a aby som ušetril čas, sťahujem aj ďalšiu interpeláciu, týkajúcu sa bezpečnosti jadrových elektrárni, ktorú by som predniesol na budúcom zasadaní.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 103 poslancov. /

Kto je za desaťminútovú interpeláciu pána poslanca?

/Za hlasovalo 47 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti hlasovalo 47 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Pán poslanec, je mi žúto, musíte to dať písomnou formou. Okrem toho sa chcem zastať poslancov, ktorí mali už predtým možnosť prehovoriť. Dovedna bolo 26 prihlášok, pred prestávkou hovorilo 15 poslancov a predpokladám, že z 87 poslancov, ktorí boli proti, tých 15 je len mizivé percento.

Ďalej vystúpi pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská: Mám ten istý problém. Chcela som oboznámiť vážených prítomných s poslaneckým prieskumom v Demänovskej doline. Môj príspevok je založený na faktoch, ale nedokážem ho prečítať v priebehu troch minút. Pokiaž som to skúšala, trvalo mi to päť a pol minúty. Prosila by som hlasovať, či sa mi láskavo za celý rokovací deň udelí za touto tribúnou päť a pol minúty na prednesenie príspevku. Konči to otázkou. Poslanecký prieskum som neviedla a nevykonala preto, aby som to nejakou otázkou nezakončila.

Podpredsedníčka O. Keltošová: Budeme hlasovať. Najskôr sa zaprezentujeme. /Prezentovalo sa 103 poslancov. /

Kto je za päť a polminútové vystúpenie pani poslankyne Kaliskej?

/Za hlasovalo 54 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti hlasovalo 33 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Ďakujem. Pani poslankyňa, prosím.

Poslankyňa G. Kaliská:  V dňoch 10. až 17. júla 1990 som sa zúčastnila poslaneckého prieskumu v Demänovskej doline, v oblasti Národného parku Nízke Tatry. Uvediem z neho niekožko údajov a iba jednu otázku pre slovenskú vládu.

Najčastejším slovným spojením posledných mesiacov je vstup nášho štátu do Európy, v prípade Demänovskej doliny vstúpime do nej, teda do Európy aj s takýmito údajmi:

Územno-plánovacia dokumentácia vežkého územného celku Nízke Tatry nie je vládou Slovenskej republiky dodnes schválená, ale stavia sa tu už od šesťdesiatych rokov, územný plán vlastnej Demänovskej doliny bol schválený až v roku 1989 Stredoslovenským krajským národným výborom a opäť potvrdený radou Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši až v máji tohto roku. Stavalo a stavia sa na základe výnimiek zo stavebného uzáveru a výnimky neustále dáva Stredoslovenský krajský národný výbor. Pre zjazdové trate sa doteraz na severe Chopku odlesnilo 80, 5 hektárov lesa. Lesné porasty budú priemerne o pol metra ročne ustupovat po stranách zjazdoviek a asi o štyridsať rokov sa stabilizujú prirodzene. Nezabúdajme pritom na fakt, že v oblasti stačí odlesniť iba šesť hektárov a táto oblasť je ohrozená pôdnou a vodnou eróziou. Na rozdiel od Alp, ktoré majú dvakrát vyššie svahy, v oblasti Chopku sa budujú zjazdovky v pásme lesa. Ročný odnos pôdy z jedného hektára lyžiarskych zjazdoviek je 161 kg pôdy a v povodí zostane odplavených ešte navyše 2 239 kg pôdy. Takáto erózia prebieha v oblasti Chopku na 104 hektároch. Stavby sa stavajú 12, ale i viac rokov. Stavajú sa technológiou používanou na "dolniakoch".

Súčasné odlesnenie v oblasti celého Chopku má za následok odtok 24 339 miliónov litrov nevyužitej vody. Sever sa na tomto podieža 78 %-mi. Ubytovacie kapacity dosiahli 2 700 lôžok. Sedemnásť lyžiarskych vlekov a lanoviek za hodinu prepraví 10 700 osôb, lyžiarske trate majú dĺžku 40 kilometrov. Každá stavba objektu zaťažuje však prostredie nielen svojou vežkosťou, ale 8 až 10 násobne väčší priestor samotného objektu. V súčasnosti prebieha výstavba obchodno-spoločenského centra, ktorý má základný rozmer 130 m na dĺžku, 30 m na šírku, 20 m na výšku. 70 % ubytovacích kapacít nám viaže viazaný cestovný ruch, hoci potrebujeme vožné ubytovacie kapacity. Zaťaženosť turistických chodníkov je 91 až 154 osôb na km, čo je na hranici psychickej únosnosti. Na alpský model je územie doliny v lete štyrikrát prehustené a v zime osemkrát. Na porovnanie s francúzskymi Alpami, teda opäť európskymi, v stredisku Kurschvel, najväčšom lyžiarskom centre na svete, po dosiahnutí 4 000 lôžok bol vydaný zákaz ďalšej výstavby.

Tieto problémy sú sťažené ešte imisiami. Poškodených je 20 % lesov - čo je 20 kubíkov na hektár a 50 t lesa je ohrozených. I keby sa príliv imisií úplne zastavil, čo však všetci vieme, že nie je možné, tak naakumulovaných škodlivých látok v pôde je už tožko, že odumieranie lesov do roku 2000 pripadne 2020 sa nezastaví. Vnášanie stavieb do týchto nadmorských výšok, ktoré rušia makro i mikroklimu, proces umierania lesov urýchžujú. Komisia expertov i stanoviská ÚEBESAV Východná a útvaru hlavného architekta Liptovský Mikuláš odporučili v máji a apríli t. r. terajšiu výstavbu pozastaviť a územný projekt Demänovskej doliny dopracovať na základe štúdii, ktoré chýbajú, a to ekologickej únosnosti, dopravy, cestovného ruchu, lyžiarskych trati a pod.

Pri hodnotení doterajších dôsledkov rekreačnej a športovej výstavby v oblasti Chopku sa konštatujú vežmi vážne a nenávratne negatívne zmeny prírodného prostredia. Upozorňujem, že tie štúdie stáli 400 tisíc korún. Reál v doline: stavby pokračujú a nové sa začínajú. Podža Slovenskej komisie pre životné prostredie sa nedajú zastaviť, lebo na všetko je platné stavebné povolenie. Neviem teda, načo sa zrušil článok 4 ústavy, keď v praxi platia stavebné povolenia a vyjadrenia, ktoré boli vydané na základe presadzovaných záujmov okresných a miestnych straníckych orgánov. Pod titulom straníckej disciplíny sa presadili také veci, ktoré by inak neboli mohli byt schválené.

Aj pred 17. novembrom papierovo všetko u nás sedelo, ale reál bol iný. Aká paralela s Demänovskou dolinou! Aby sa niečo zmenilo, bude musieť asi prísť niekto 20 zahraničia. Najlepšie by to boli zástupcovia IUCN, to je Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov a pochybujem, že by nám v oblasti národných parkov odporučila ten vstup do Európy.

A na záver moja jediná otázka slovenskej vláde, teda premiérovi slovenskej vlády, či slovenská vláda zastaví výstavbu v Demänovskej doline i napriek tomu, že to bude strata 10 000 000 korún. Prosím o odpoveď hneď, nakožko táto interpelácia tu bola vznesená 3. júla.

Ďakujem za pozornosť aj za zvýšený limit.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Agárdy. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec G. Aqárdy: Vážená predsedajúca, vážená Slovenská národná rada, rád by som vás vyzval na jednu petíciu. Keď sa to nestane, dostanem chorobu z povolania a budem si musieť okrem slnečných okuliarov doniesť dômyselné zariadenie, s ktorým som ako nezbedný chlapec vežmi dobre narábal. Volá sa "gumipuška". Celých 11 hodín sa pozerám do týchto svetiel a neodvážim sa teraz sadnúť do auta a šoférovať domov. Prosím vás, určite sa to dá urobiť inak. Prosím Slovenakú televíziu, aby ak sa to dá, obrátili svetlá hore na strop, aby sme niečo aj videli.

Druhá vec - zázračný hlasovací stroj. Mám otázky, aké sú legislatívne záruky správnej funkcie hlasovacieho zariadenia, aké sú technické záruky tejto funkcie, aké sú záruky, že poslanec dostane informáciu o tom, či jeho hlas bol správne započítaný? K tomu prichádzam s iniciatívnym návrhom zriadiť tabužu, ako to býva pri týchto strojových hlasovaniach bežné, kde každý poslanec má očíslovanú stoličku a keď zatlačí tlačidlo, zasvieti sa lampička.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ftáčnik, po ňom sa pripraví pán poslanec Homola.

Poslanec M. Ftáčnik: Vážená vláda, vážená Slovenská národná rada, dovožte mi vrátil sa krátkou poznámkou a jednou otázkou ku zákonu o vožbách a k zákonu o obecnom zriadení. Najprv o profesionalite, ktorú sme predviedli pri prerokovávaní týchto zákonov. Ako si iste všetci uvedomujete, a videli to aj naši voliči, nebola vysoká. Nad príčinami by sa malo zamyslieť tak Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, jednotlivé výbory, ako aj poslanecké kluby. Očakávam, že z toho vzídu konštruktívne návrhy na skvalitnenie spôsobu prerokúvania zákonov, pripadne aj návrhy na zmenu rokovacieho poriadku.

O jednej príčine sa tu už hovorilo na našom zasadnutí v utorok, a tou Je nízka kvalita predložených právnych úprav, z čoho potom vyplýva, že zákon sa dopracováva na zasadnutí Slovenskej národnej rady. Nejde ani tak o nás poslancov, rokovanie o zákonoch je naším poslaním. Viac mi ide o to, že aj kvalita výsledného zákona je poznamenaná kvalitou predlohy a spôsobom prerokovávania. A tu už ide o vážne veci, osobitne pri týchto zákonoch, ktoré sa dotýkajú každej obce a viac-menej každého občana Slovenska.

Tu sa dostávam k politiku celej veci, ktoré vysvetžuje, prečo je potrebný taký chvat pri prerokovávaní takýchto vážnych zákonov. Bolo totiž prijaté politické rozhodnutie o termíne volieb a tomu sa prispôsobuje právo, skracujú sa lehoty v zákone a prijímajú sa zákony, ktoré ako tu zaznelo v utorok, "musíme" schváliť. Aby ste ma správne rozumeli, nie som proti termínu volieb, som si však vedomý zložitosti fungovania obecného zriadenia od dátumu volieb, od uskutočnenia volieb, keď je k tomu ešte treba prijal rad súvisiacich zákonov a dať ich včas k dispozícii obciam. Dokázal by som pochopiť, a možno i ti, ktorých sa tieto zákony týkajú, tento legislatívny chvat v súvislosti s politicky stanoveným termínom volieb, ak by som vedel, že za tým je nejaký naliehavý dôvod alebo nejaká vežká myšlienka.

Teraz tá otázka: pýtam sa teda zástupcov koalície- vo vláde alebo v parlamente, prečo musia byt vožby za každú cenu 23. a 24. novembra a nie napríklad 30. novembra alebo niekedy inokedy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vystúpi pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Jakuš.

Poslanec P. Homola: Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, mám otázku na pána ministra vnútra. Prečo príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli uvožnení po novembrovej revolúcii zo svojich vysokých funkcii pre korupciu, hospodárske delikty a poplatnosť totalitnému režimu, ktorí poberali plat niekožko mesiacov za ničnerobenie, sa znovu vracajú na rozkaz ministra vnútra, aj keď nie do svojich pôvodných funkcii, ale znova do vysokých funkcii a v tých istých oblastiach. Vzniká nespokojnosť občanov, ale najmä príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí nejavia profesionálny záujem o svoju prácu. Žiadame týchto príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti preradiť na nie také významné funkcie a nie do pôvodných oblasti, nakožko títo príslušníci sú stále v úzkom spojení so starými štruktúrami a mafiami. Nanovo sa budú opakovať nezákonné postupy a praktiky týchto príslušníkov. Konkrétne príklady uvediem pánovi ministrovi.

Otázka na vás, páni poslanci, je otázkou mojich voličov - dokedy sa budú pred televíznymi kamerami predvádzať ti isti poslanci so svojimi obsiahlymi referátmi, ktoré si aj tak nikto z televíznych divákov nezapamätá a nepoužijú v interpelácii S 89, kde môžu svoje návrhy odovzdať jednotlivým ministerstvám písomne. Prečo týmto zdržujú vládu, ktorej dali dôveru, vo svojej ťažkej práci.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Dávam slovo pánovi poslancovi Jakušovi. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.

Poslanec J. Jakuš: Vážená Slovenská národná rada, dovožte mi zacitoval zo včerajšieho pravidelného prejavu pána prezidenta: "O tom, či je niekto schopný dobre robiť nejakú prácu, nerozhoduje jeho bývalá funkcia v KSČ, či podobné vonkajšie hžadiská, ale skutočne len a len jeho schopnosti a úmysly. Skôr, ako na kádrovacie smernice by sa malo dať na zdravý žudský rozum" - povedal pán prezident.

Mám dojem, že prechádzame postupne na praktiky, ktoré viedli v minulosti k likvidácii veža schopných žudí, len z opačného konca. Kedysi to postihovalo veža schopných, preto, že to neboli komunisti, a dnes mám obavy, že to postihuje veža schopných, ale komunistov.

V okrese Čadca pred začiatkom školského roku odbor školstva ONV rozoslal všetkým riaditežom škôl v okrese dotazník, kde okrem bežných nacionálii posledné dve rubriky znejú: člen KSČ do 17. 11. 1989: áno-nie, člen KSČ k 30. 8. 1990: áno-nie.

Obraciam sa na ministra školstva s otázkou, či tento dotazník je súčasťou personálnej politiky v zmysle bývalých praktik, a keď nie, prečo sa otázka netýka príslušnosti ku všetkým stranám a hnutiam. Máme predsa záujem, aby sa školstvo odideologizovalo. Alebo sa má preideologizovať?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Dávam slovo poslancovi Gašparovi. Pripraví sa pán poslanec Hrnko.

Poslanec J. Gašpar: Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako zrejme viete, k 28. októbru sa pripravuje vydanie novej česko-slovenskej desaťkorunovej mince. Na druhú stranu, kde je nový česko-slovenský štátny znak, boli pripravené dva návrhy. Podža jedného návrhu text našej republiky bol v plnom zneni: Česká a Slovenská Federatívna Republika, podža druhého bola skratka ČSFR.

Chcel by som povedať, že skratka názvu štátu sa v dejinách nášho bankovníctva a mincovníctva ešte nevyskytla a v rámci Európy sa to vyskytuje len v Sovietskom zväze a vo Fínsku. Bol schválený návrh so skratkou ČSFR. Ako k tomu došlo?

Bola vytvorená komisia - päť žudí za českú republiku, päť za Slovenskú republiku, ktorá sa mala k tomu vyjadriť. Bolo to cez prázdniny a nedostavili sa tam niektorí zo Slovenska, takže boli prehlasovaní. Chcel by som sa opýtať našej vlády, ako táto vec vlastne vyzerá, aké stanovisko by sme mohli k tomu zaujať?

Druhá vec je, že na budúci rok sa má vydať nová deaatkorunová minca, na ktorej bude obraz Štefánika. Zaujímalo by ma - keď za terajšej situácie sa už s týra nebude dať nič robiť a ostane táto skratka - či aj na Štefánikovej minci bude tiež skratka alebo celý názov? Uviedol som to preto, lebo sa mi zdá, že pomlčková vojna zrejme pokračuje.

Ďakujem.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP