Neprošlo opravou po digitalizaci !

Pondělí 27. srpna 1990

Rozsiahla názory a stanoviská výborov Slovenskej národnoj rady, ktoré sú vyjadrené v rozdielne navrhovaných úpravách, sa dotýkajú pôsobnosti Ministerstva Školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky v oblasti rozvoja vedy. Viaceré výbory Slovenskej národnej rady si osvojili stanovisko prijaté na porade predsedu Slovenskej národnej rady z 15. augusta tohoto roku, ktorá sa konala za účasti zástupcov Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky, Slovenskej komisie pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj, Slovenskej akadémie vied a niektorých výskumných ústavov, ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre obchod a služby, výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre žudské práva sa stotožňujú s týmto stanoviskom v tom smere, aby Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky bolo ústredným orgánom štátnej správy len pre koncepciu a rozvoj vedy na vysokých akciách. Týmto sa sleduje, aby toto ministerstvo nezasahovalo do koncepcie a rozvoja vedy v rámci Slovenskej akadémie vied. V podstate ide o oddelenie vedy na vysokých školách od vody ako základného výskumu v pôsobnosti Slovenskej akadémie vied.

úplne rozdielnu úpravu navrhol Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu. Navrhol, aby sa pre výkon štátnej správy v oblasti školstva, telovýchovy, športu a mládeže zriadili Ministerstvo Školstva Slovenskej republiky, osobitne Ministerstvo športu a telovýchovy Slovenskej republiky, osobitne orgán pre riedenie otázok mládeže. K tomu treba povedať, že z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky okrem iného vyplýva, aby sa zmodernizovala štátna správa v tejto oblasti, aby sa zvýšila úroveň riadenia a jeho operatíva spoločne na týchto úsekoch. Preto v záujme jednotného a racionálneho výkonu štátnej správy a vytvárania vhodných podmienok pre zjednotenie týchto činnosti v rámci štátnej správy, pre ich zásadnú a koncepčnú povahu neodporúčam oddeliť úsek školstva od mládeže a športu. Taktiež nie sú v súčastnosti dané dôvody pre to, aby sa zriadili tri orgány, ktoré Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu navrhol. Orgán pre riešenie otázok mládeže, ktorý sa navrhuje zriadiť, je postavený vo všeobecne] rovine. Stanovisko výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu je určitým pokusom o hžadanie úplne nových riešení organizácie štátnej správy na úseku školstva, športu, telovýchovy a mládeže.

Pokiaž ide o ďalšiu úpravu, ktorú navrhol Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, a to vypustiť rozvoj vedy z pôvodne navrhovanej pôsobnosti Ministerstva Školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ňou sa sleduje pristúpit k riedeniu celkovej problematiky vedy. Ak by sa prijala táto úprava, došlo by k takému nežiaducemu stavu, že na úrovni školstva, ktoré je jedným z garantov vedy, by absentoval výkon štátnej správy.

Úprava ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady, ktorou sa navrhuje vytvoriť z Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenkej republiky a Ministerstva hospodaiilva Slovenskej republiky jeden ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, je vážnym zásahom do navrhovanej organizácie ministerstiev. Zriadením Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, ako to vyplýva z odôvodnenia navrhovateža, sleduje urýchliť kvalitatívny proces tak v tvorbe stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako aj v realizácii tejto stratégie. Preto vláda Slovenskej republiky navrhuje zriadiť osobitne dve ministerstvá, čím by sa mali v rámci prechodu k trhovej ekonomike pošilniť nové funkcie výkonu štátnej správy oddelene v oblasti tvorby hospodárskej stratégie a v oblasti praktickej realizáolo jej nákladných koncepčných zámerov a princípov ekonomickej reformy, najmä v oblasti štrukturálnych zmien.

Nedoriešenou úpravou z hžadiska vecného a obsahového zametania sa javí úprava Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý navrhuje, aby sa v rámci kompetencie Ministerstva práce a sociálnych veci Slovenskej republiky upravila problematika etnika Rómov. Ide o vežmi závažnú a citlivú otázku sociálneho a politického charakteru. Tento výbor nenavrhol však konkrétne normatívnu znenie, ktorým by sa upresnila pôsobnosť uvedeného ministerstva v tejto oblasti. Ani túto úpravu nie je možné akceptovať, pretože by sa musela v rámci pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych veci Slovenskej republiky riešiť aj otázka Maďarov, Rusinov, Ukrajincov a ďalších národností, a to výlučne na základe právnej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej rovnoprávnosti. Ciežom vlády Slovenskej republiky je vytvoriť rovnoprávne podmienky v národnostne zmiešaných oblastiach, v obciach a mestách tak pre Slovákov, ako aj pre príslušníkov jednotlivých národnostných skupín.

Pokiaž ide o úpravu navrhnutú Výborom SNR pre životné prostredie a ochranu prírody, aby bol riadením Slovenskej komisie pre životné prostredie poverený podpredseda vlády, domnievam sa, že ani toto nie je možné akceptovať. Treba si uvedomiť, že ide predovšetkým o politickú záležitsť a až potom o otázku, ktorú možno posúdiť z právneho hžadiska. Zloženie vlády bolo výsledkom volieb politických strán a hnutí. Na čele tejto komisie môže byť alebo minister predseda alebo podpredseda vlády. Ak by sa však prijala táto úprava, znamenalo by to narušenie dohody politických strán A hnutí, čo nemožno v tejto situácii pripustiť.

K úprave, aby sa drevársky a nábytkársky priemysel, priemysel celulózy a papiera vypustil z pôsobnosti Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, treba povedať, že je potrebné najprv doriešiť otázku, ktorému ústrednému orgánu Štátnej správy by sa mala zveriť pôsobnosť na tomto úseku a zmenu v tejto úprave upresniť vo vládnom návrhu zákona. O tejto otázke sa diskutovalo nielen vo Výbore Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ale aj v ďalších výboroch, v uzneseniach ktorých sa však zmena na úpravu nepremietla. V rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odzneli námety, aby pôsobnosť na tomto úseku prešla na Ministerstvo priemyslu Slovenskej republiky alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Aj úprava, aby sa explicitne stanovila kompetencia týkajúca sa povinnosti ochrany lesov a povinnosti kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany pôdy, ktorú navrhuje Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, je všeobecná a široká. Nemá náležitý normatívny základ. K tomu poznamenávam, že pôsobnosť príslušných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a ďalších orgánov v uvedených oblastiach je doteraz upravená v osobitných zákonoch. Okrem toho sa predpokladá, že tieto otázky budú riešené v nových zásadách zákona o životnom prostredí a v obdobných zákonných právnych úpravách.

Otázka začlenenia všetkých doterajších špecializovaných kontrolných orgánov a inšpekcií bola predmetom širokej diskusie takmer vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady. Poverení členovia vlády Slovenskej republiky náležite odôvodnili a v širších súvislostiach objasnili otázku existencie nového Ministerstva kontroly Slovenskej republiky, ako aj začlenenie Slovenskej obchodnej inšpekcie pod toto ministerstvo a ďalšie otázky súvisiace s naším kontrolným systémom. V tejto otázke ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa otázka kontroly a jej inštitucionalizácia dôsledne zhodnotila nielen súčasné, ale aj na budúca podmienky. Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady v tejto veci zaujal stanovisko, ktoré však nie je premietnuté v jeho uznesení, aby sa ihneď vykonala dôkladná analýza ohžadne pôsobenia všetkých kontrolných a inšpekčných orgánov v Slovenskej republike a aby sa až potom pripravili legislatívne opatrenia. Toto stanovisko treba podporiť. Vcelku začlenenie jednotlivých inšpekcii do rezortu štátnej kontroly posilní ich objektivitu.

Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky schváliť s úpravami obsiahnutými v bodoch l, 5, 7, l0, 11, 16, 19, 22, 24, 25 a 27. Ostatné úpravy nenavrhujem prijať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Sečanskemu za prednesenie spravodajskej správy.

Otváram rozpravu o piatom bode programu, do ktorej sa písomne prihlásili zatiaž poslanci pán Berényi, pán Huba a pán Varju. Dávam slovo pánovi poslancovi Berényimu. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslanec J. Berenyi: Jozef Berenyi, Maďarská nezávisla iniciatíva.

Váženy predsedajúci, váženy pán premiér, vážení poslanci, poslankyne, na úvod mi dovožte, aby som vyjadril plnú podporu vládnemu návrhu zákona o organizácii ministerstiev a ontatnych ústredný orgánov štátnej správy slovanskej republiky. Dovožte, aby som z tohto návrhu vyzdvihol § 17 - Ministerstvo medzinárodných vzťahov. Myslím si, že v terajúom prechodnom období je toto ministerstvo nevyhnutné. Predošlé obdobie v plnej miere poukázalo na to, že znalosti o Slovensku vo svete sú falošné, nepravdivé alebo vôbec nie sú. Môžeme za to ďakovať aj tomu, že znalosti o Slovensku napríklad pre francúzkeho alebo anglického človeka pochádzajú len z novin, ktoré nezriedka v záujme zvýšenia počtu čitatežov v spravodajstve o Slovensku vyzdvihujú len 'senzácie", ako bol napríklad návrh jazykového zákona Matice slovenskej zo 6. júna 199O. Táto správa pre západného čitateža bola ozajstnou senzáciou, veď podobnú formu jazykového zákona okrem Írska a Malty európske štáty už dávno prežili a zabudli.

Ďalej si myslím, že bežné správy o rapsodistických, z hospodárskej stránky nezodpovedných a nepremyslených pokusov vyhlásenia Slovenského štátu nevedú k tomu, aby západné štáty, firmy, osoby s radosťou cestovali k nám a investovali na Slovensku, všetky nové a staré chyby vyplývajúce ešte z totalitného režimu treba napraviť, ale nikto to neurobi za nás. Preto je potrebné, aby slovenská vláda vyvíjala expanzívnu medzinárodnú politiku. Preto, podža môjho názoru, je nutné v rámci decentralizácie vytvoriť Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, aby svet vedel o Slovensku nielen zo spomenutých článkov, ale aby sa zahraničné vlády, odborníci dozvedeli o možnostiach spolupráce priamo od slovenskej vlády, od ministerstva medzinárodných vzťahov koordinovane s ministerstvom pre hospodársku stratégiu a s inými, poznali pravdivú situáciu, že na Slovensku žije zodpovedný pracovitý žud, na ktorý sa dá spožahnúť.

Na záver dovožte, aby som reagoval na slová pána Ivana, ktorý hovoril ani pred hodinou, že v maďarskom parlamente je len jeden poslanec slovenskej národnosti. V júli som bol na návšteve v maďarskom parlamente spolu s predstavitežní Verejnosti proti násiliu, stretol som sa s poslankyňou socialistickej strany pani Jakabovou, Slovenkou, ktorá na moju otázku odpovedala, že v maďarskom parlamente sa 36 poslancov hlási k inej národnosti. Bohužiaž, nepamAtám sa, kožkí z toho sú slovenskej národnosti, ale určite viem, že pani Jakabová nie je sama.

Vážené poslankyne, poslanci, všetci vieme, že situácia Slovákov v Maďarsku zďaleka nie je vyriešená. Ale práve preto nerozširujme pre toto vzácne zhromaždenie falošné informácie a nevyvolávajme tým zbytočné napätia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Berényimu. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Čarnogurský.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Záležitosť poslancov slovonskej národnosti v Maďarskom parlamente mám priamo z prvej ruky od pani Jakabovej. Pani Jakabova je poslankyňou nie ako zástupkyňa slovenskej národnosti, ale ako kandidátka za Socialistickú stranu Maďarska. A naozaj je pravda, ako bolo povedané, že tam z titulu členstva v tejto divili nie je ani jeden poslanec Slovák. Maďarský parlament nastúpenia národností len chce riešiť, ale inou formou ako priamo vožbou.

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi podpredsedovi Čarnogurskému. Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Huba.

Poslanec M. Huba: Huba, nezávislý poslanec kandidovaný Stranou zelených.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená vláda, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni, pôvodne som chcel reagovať nie na tento bod, na tento návrh zákona, ale všeobecne na mechanizmus schvažovania, prijímania, posudzovania návrhov zákonov. Tomu chcem venovať aj väčšinu tohto príspevku, ale nedá ml nezareagovať na vystúpenie predsedu ústavnoprávneho výboru pána Sečánskeho. Nepovažujem za dostatočne zdôvodnené, prečo by drevospracujúci priemysel, ktorý je pričlenený k rezortu lesného a vodného hospodárstva len dva roky, sa nemohol vrátiť tam, odkiaž prešiel. Náš výbor, a nielen on, ale aj široká obec lesníkov a ekológov sa domnieva, že nie je dobré urobiť capa záhradníkom, nie je dobré spájať expoatačný rezort s rezortom ochrany a pestovania lesov, pretože toto bude musieť byť chtiac-nechtiac hlavným poslaním rezortu lesného hospodárstva v budúcnosti, vzhžadom na katastrofálny zdravotný stav našich lesov. Ak mohol prejsť farmaceutický priemysel od zdravotníctva k priemyslu, nevidíme dôvod, prečo by mal zostávať drevospracujúci priemysel tam, kde sa podža nás nejakým nedorozumením pri reorganizácii orgánov štátnej správy ocitol pred dva a pol rokmi.

Takisto aj požiadavka na ochranu pôdy a lesov a explicitné vyjadrenie jej príslušnosti k niektorému z rezortov sa nám zdá byť nevyhnutná práve preto, že nie je dostatočne zakotvená v žiadnom zákone a je to problematika výsostne dôležitá a pritom akosi bezprízorná. Veríme, že ju bude principiálne riešiť zákon o životnom prostredí, ale práve v tom medziobdobí by sme mali jednoznačne stanoviť, ktorý rezort nesie plnú zodpovednosť najmä za kvalitatívnu stránku pôdy a zdravotný stav Iónov.

A teraz dovožte k všeobecnej časti. Mám taký nepríjemný dojem, že tu opäť hráme úlohu viac-menej formálnu. Zamyslime sa nad tým, aké predpoklady máme vytvorené pre kvalifikované posúdenie predkladaných návrhov zákonov. Časový limit v prípade návrhov takých kžúčových zákonov, akými sú zákon o obecnom zriadení alebo zákon o vožbách do orgánov samosprávy obcí, sa najmä pre mimobratislavských poslancov zredukoval doslova na niekožko hodín. Ak k tomu pripočítame návrhy 4 až 6 ďalších zákonov, ktoré sme obdržali o niečo skôr, ale bolo ich taktiež treba všetky preli študovať a prediskutovať ich v tom istom termíne, potom sa akákožvek serióznosť stáva ilúziou. O možnosti konzultácie s právnikmi a ďalšími odborníkmi nemôže byť ani reči. Situácia nás stavia pred dve alternatívy, z ktorých jedna je horšia ako druhá. Buď sa k voličom i k celej spoločnosti zachovať krajne nezodpovedne a predložené návrhy prijať takým spôsobom, akým návrhy zákonov prijímala Slovenská národná rada v predchádzajucich štyroch desaťročiach, alebo vziať na neba riziko obvinenia z nekonštruktívnosti. opozičnosti či ohrozovania termínu volieb a podobne a návrh zákona neprijať, vrátiť ho na prepracovanie v duchu vznesených pripomienok a požadovať ho na opätovné prerokovanie vo výbore.

Harmonogram predkladania zákonov neraz postráda lo gicku nadväznosť a previazanosť, a to i v prípade tých zákonov, ktoré sú navzájom komplementárne a kvalifikovane posúdenie ktorých izolovane jeden od druhého je prakticky vylúčené. Samostatnú kategóriu predstavuje tzv. posudzovanie návrhov zákonov Federálneho zhromaždenia. Stanoviská výborov Slovenskej národnej rady vo vzťahu k navrhovatežom l federálnemu zhromaždeniu postrádajú akúkožvek záväznosť a viaceré výbory Českej i Slovenskej národnej rady sa s nimi celkom pochopitežne prestali na svojich rokovaniach zaoberať. O tom, že v kriticky deň pri prerokúvaní najväčšäieho balíka zákonov budú zasadať po dva výbory spolu, rozhodol niekto anonymný, bez konzultácie s predsedami výborov. Nebol to jediný prípad, kedy sa v dôležitej veci rozhodovalo o nás bez nás. Ak dnes dovolíme aparátu, aby bez nás rozhodoval o mechanizme, akým budeme schvažovať zákony, zajtra sa nám môže stať, že bude rozhodovať o sa motných zákonoch. Napriek všetkým možným zdôvodneným i nezdôvodneným intenzifikačným zmenám, kumulácii zasadaní výborov, šibeničným termínom a podobne nie vždy predkladali návrhy zákonov skutočne kompetentní reprezentanti vlády. Nad tým by sa bolo treba tiež zamyslieť.

Je tu celý rad ďalších znepokojujúcich momentov, ktorú pre krátkosť času však nechcem podrobne rozoberať. Celkove však tvorbu jasných pravidiel hry a sebadefiníciu parlamentu podža mňa nemožno odkladať na neurilto. Ak by mal parlament slúžiť vláde alebo byrokratickému aparátu, potom ho radšej rozpusťme, lebo by sa spreneveril svojmu poslancu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Slovo má pán poslanec Varjú a pripraví sa pán poslanec Peter Sabo.

Poslanec J. Varjú: Ján Varjú poslanec za komunistickú stranu, Západoslovenský kraj.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán prodsedajúci, vážená vláda, vo svojom vystúpení by som chcel tlmočiť požiadavky a stanoviská viacerých organizácii Slovenského požovníckeho zväzu - ponechať kompetenciu gestorstva nad požovníctvom a rybárstvom Ministerstvu požnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky a nepričleniť ho k Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky.

Dovolím si uviesť niektoré argumentácie, ktoré odôvodňujú opodstatňenosť týchto požiadaviek.

Dôvody pre zmenu kompetencie zo strany Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky boli vežmi všeobecné. Okrem toho, že starostlivosť o lesnú zver patrí do súboru komplexnej starostlivosti o lesy, nie je dôvod, aby štátne lesy usmerňovali požovníctvo aj v revíroch nachádzajucich sa na požnohospodárskych pozemkoch. Do usporiadania organizácie rezortov ako aj do vyjdenia nového zákona je neúčelné prenášať pôsobnosť nad riadením požovnícva a lybarstva na iný rezort. Riadením podža dorerajších zákonnych predpisov sa nemôže zmenou gescie dosiahnuť nová kvalita.

Hlavnou úlohou na úseku požovníctva je zabezpečenie chovu drobnej zveri, ktorá v súčasnom biotope je na ústupe. Táto zver žije na požnohospodárskych pozemkoch a jej stavy sú vežmi ohrozené. Raticová zver žijúca v lesoch Je premnožená a tu musí dôjsť, naopak, k silnej redukcii. Požovné revíry sú vytvorené z viac ako 50 % na požnohospodárskej pôde. Úživnosťou požnohospodárska pôda vysoko prevyšuje lesnú pôdu, čím sa produkty pestované na požnohospodárskej pôde stavaju hlavným zdrojom potravy pre hlavnú požovnú zver žijucu najmä v lese. Požovná zver ako súčasť požnej a lesnej fauny si vyžaduje nielen sústavnú chovnú starostlivosť, ale aj starostlivosť o jej dobrý zdravotný stav na základe veterinárnych a hygienických opatrení prostredníctvom organizácií veterinárnej správy, ktorá v súčasnosti patri do rezortu požnohospodárstva a výživy.

Riadenie požovníctva Ministerstvom požnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky zamedzuje monopolu štátnych lesov v požovníctve na požovnícke obhospodarovanie všetkej požovnej zveri. Zaručuje objektívnu existenciu Slovenského požovníckeho zväzu, ako aj hájenie jeho práv voči užívatežom požovných pozemkov. Zo zákona štátne lesy nie sú povinne prenajímať požovné pozemky, ako vplýva pre JRD, čim 40 tisíc dobrovožných požovníkov môže prísť o možnosť výkonu práva požovníctva na lesných požovných pozemkoch. Možnosť poplatkového požovníctva je obmedzená z dôvodu vy sokého poplatku za odstrel vydávaného Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky.

Činnosť na úseku rybníkárstva je plne viazaná na požnohuapodacsku vyroluj. Je to úzka väzba na výrobu vodnej hydiny, to je kaprokačacie hospodárstvo, vrátane celého uzavretého cyklu vyroby vodnej hydiny, závislosť. na bilanciách krmív, hnojív a ostatných požnohospodárskych potrieb na rezorte požnohospodárstva a výživy. Osobne sa pripájam k horeuvedeným požiadavkám a odporúčam riadenie požovníctva ponechať v kompetencii ministerstva požnohospodárstva a výživy i naďalej.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Varjúovi. Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, v spoločnej správe jednotlivých vyborov Slovenskej národnej rady pán Sečansky neodporučil prijať ani jednu pripomienku Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie. Vychádza mi to tak, že asi vstúpime do Európy ako odpadový kôš tak, ako nás dnes nazývajú.

Dovožte, aby som prešiel jednotlivá pripomienky, o ktorych už hovoril doktor Mikuláš Huba, ale k niektorým chcem ešte viac dodať.

Myslím si, že to, prečo výbor pre životné prostredia označil za dôležité vyčlenenie drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu z ministerstva lesného a vodného hospodárstva, takisto prečo sa snaží stanoviť kompetenciu v povinnosti ochrany lesov a ochrany pôdy, odráža dnešnú situáciu, ktorá je katastrofálna. Uvedomme si, že máme viac ako tretinu lesov mimoriadne ťažko poškodených. Viac ako 70 % lesov už patri medzi tie, ktoré sa označujú ako poškodené. Pôdu mame strašne erodovanú, máme ju strašne kontaminovanú v dôsledku vysokej chemizácie. To sú aspekty, ktoré nás nútia k tomu, aby sme na na tieto veci pozerali po novom. Ak chceme tieto problémy riešiť, tak nám neostáva nič iné, len tieto dve pripomienky akceptovať.

Ďalšia pripomienka sa týkala toho, aby bola Slovenská komisia pre životné prostredie riadená podpredsedom vlády Slovenskej republiky. Pokiaž vien, tak ešte platí právna úprava z doby vlády národného porozumenia, podža ktorej je Slovenská komisia pre životné prostredie riadená podpredsedom vlády. To znamená, že nemôžem prijať argument pána Sečánskeho, že by to narušilo dohodu politických strán. Predsa ideme budovať právny štát a zákony sú práve na to, aby žiadna dohoda politických strán nebola nad týmito zákonmi. Tento argument nie je prijatežný aj z ďalšieho dôvodu. Prosím vás, uvedomme si, že Slovenská komisia pre životné prostredie je interdisciplinárny orgán, ktorý musí byt určitým spôsobom nad ostatnými ministerstvami z jednoduchého dôvodu: ak chceme, aby ekonomický rozvoj bol úspešný, tak kritériá a limity, ktoré nám dnes stanovuje príroda, ktoré nám dnes stanovuje vežmi ťažko poškodené prostredie, musíme brat do úvahy. Bez toho ani ekonomický rozvoj nebude mať šancu. To je pripomienka k riadeniu Slovenskej komisie pre životné prostredie.

Ďalšia pripomienka sa týka Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady navrhol zlúčenie týchto ministerstiev. Podporujem túto požiadavku, pretože ministerstiev je zbytočne veža a okrem toho ministerstvo pre hospodársku stratégiu nemusí byť, ale môže byť odbor pre hospodársku stratégiu na ministerstve hospodárstva, pretože vlastne ide o ten istý rezort. A naopak, namiesto ministerstva pre hospodársku stratégiu by som navrhoval, aby sme sa zamysleli nad vytvorením skutočne vedeckého inštitútu, ktorý by mal na starosti udržatežný rozvoj, to znamená, ktorý by sa zaoberal stratégiou udržatežného rozvoja. Navrhoval by som, aby to bol vedecky inštitút pre stratégiu udržatežného rozvoja Slovenskej republiky a aby bol platený práve z tých prostriedkov, ktoré ušetríme tým, že tieto dve ministerstvá zlúčime. Takýto inštitút potrebujeme. Udržatežný rozvoj znamená jednoducho to, aby sme svoje dnešné potreby neriešili na úkor tých, ktorí prídu po nás v budúcnosti. To znamená akékožvek ekonomické aktivity riešiť tak, aby bola zachovaná produkčná schopnosť a súčasne aj reprodukčná schopnosť krajiny.

Okrem týchto mám ďalšiu pripomienku, ktorá tu nie je zohžadnená. Zrejme sme na ňu pri prerokúvaní vo výboroch zabudli. Považujem za nesprávne, aby bola otázka cien, najmä v súčasnom období, v období ekonomickej reformy, zahrnutá do ministerstva financií. Toto ministerstvo nebude mať apriori záujem zrážať neúmerne vysoké ceny. To znamená, že cenami by na mal zaoberať nezávislý kontrolný úrad a tento by mal byť podriadený ministerstvu kontroly. Domnievam sa, že je to jediný spôsob ako je možné zabrániť vzniku inflačnej špirály.

Teraz ďalšiu vec. Keďže tieto pripomienky boli takto prerokované v jednotlivých výboroch, sú tu prezentované a sú rozpory, navrhujem, aby sme ich prešli postupne a aby sme osobitne hlasovali o každej z týchto pripomienok, vrá tane návrhu na zriadenie nezávislého cenového úradu, ktorú som predložil ako posledný.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Slovo udežujem pánovi poslancovi Kvietikovi. Pripraví sa pán poslanec Barany.

Poslanec Š. Kvietik: Som Štefan Kvietik, poslanec za SNS.

Vážená vláda,  vážená Slovenská národná rada, dovožte mi, aby som pri svojej parlamentnej premiére vyjadril jednu spomienku a v jednej vete želanie. Náš pán predseda Slovenskej národnej rady pri svojej inštalácii vyslovil túžbu, resp. svoj pocit a pohžad na nás. Povedal vtedy, že chce byť predsedom všetkých poslancov. Ja by som si v tej jednej vete želal, aby sme prestali byť poslancami; jednotlivých strán, ale aby sme sa stali poslancami Slovenka. Myslím si, že toto nie je tribúna, na ktorej by sa mali prezentovať duševní frajeri alebo pripadne narcisti. Z tejto tribúny by mali zaznieť slová, myšlienky, postoje a názory žudí, ktorým ide o naše Slovensko.

Prečo som to uviedol na úvod mojej premiéry? Pretože ako občan som sa hanbil, a bolo ml vežmi smutno, keď som sa díval v televízii na zasadanie poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí si pri niektorých názoroch, postojoch zakrývali a zapchávali uši, pripadne hádzali o zem para. Teraz, pred par hodinami, som podobný moment zažil aj v tejto sále a bolo ml z toho vežmi smutno. Myslím, že každý človek, každý poslanec je tu a jediným ciežom - pomôcť nášmu Slovensku. A preto každý názor a postoj nemusí byť hneď tak dokonalý, nakoniec politike sa učíme. Nie sme všetci zbehli, veď sme štyridsať rokov mlčali. Začíname sa učiť myslieť, formulovať, začíname sa učiť tvoriť, politicky tvoriť.

Ako člen Slovanského požovníckeho zväzu by som sa chcel vyjadriť k problému, ktorý mnohí z vás možno ani nepostrehli, pretože v kompetenčnom zákone je spomenutý len jedným slovom. Týmto jedným slovom, bez predchádzajúceho rokovania, bolo 45 tisíc členov Slovenského požovníckeho zväzu presunutych z riadenia ministerntva požnohospodárstva a výživy do riadenia ministerstva lesného a vodného hospodárstva, pričom zdôvodnenie, ktoré im bolo oznámené, je len všeobecné a postráda hlavne program ďalšieho rozvoja požovníctva.

Vzhžadom na uvedené Slovenský požovnícky zväz zvolal mimoriadny aktív predsedov všetkých okresných výborov zväzu a členov Ústredného zväzu požovníctva, kde sa touto otázkou zaoberali a prijali stanovisko, aby požovníctvo zostalo i naďalej v riadení ministerstva požnohospodárstva a výživy. Tento postoj odôvodňujú takto:

Požovníctvo v Slovenskej republike dosiahlo vysokú úroveň a stále si ju udržiava i napriek podstatne zhoršeným ekologickým podmienkam, ktoré sú nám všeobecne známe.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP