Neprošlo opravou po digitalizaci !

Pondělí 27. srpna 1990

točno nebolo treba pred prijatím ústavy prijať nejakú deklaráciu, ktorá by umožnila pánovi premierovi vystupovať omnoho razantnejšie.

Ešte by som mal jednu poznámku k vystúpeniu pána Mečiara, lebo tak ako Saint-Germaínská zmluva, spomenula sa tu i Trianonská zmluva. Trianonská zmluva garantovala hranice pre prvu Československú republiku, ale na Trianonskej zmluve nestojí náš dnešný štát, pretože po vojne sa odmietli mnohé princípy, na ktorých bol budovaný tzv. versailesky systém. Jeden z tých princípov, ktorý sa odmietol, bolo aj kolektívne zaručenie práv menšín a nechalo sa na vlády, ako si budú riešiť menšinovú otázku. Jediným platným dokumentom, ktorý zabezpečuje hranice celej našej republiky, i Slovenska zvlášť, je Parížska mierová zmluva a potom Helsinsky proces. Teda Trianonská zmluva ja ako zaujímavý historický takt, ale nie ako platný právny akt.

K vystúpeniu pána Čarnogurského, podpredsedu vlády, by som mal len jednu pripomienku, že celý zákon č. 144 z roku 1968 Zb. bol postavený na princípe, ktorý by bolo treba zmeniť. A ten princíp je taký, že Slovensko sa v ňom chápe ako územie, na ktorom žijú Slováci, ostatné národnosti, teda nie ako slovenská republika, ako suverénny národný štátny celok slovenského národa. Teda nemôžeme stavať ústavne na tých princípoch, ktoré sú mylné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tatár. Potom sa prihlásili pán poslanec Hübel a pán poslanec Andel.

Poslanec P. Tatár: Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, mám faktickú poznámku k straníckym kontrontáciám volebných programov. Zmysel je v tom, že vyhlásiť, že v iných programoch nie je to, čo je v našom, považujem jednoducho za nesprávne. Dalo by sa to rovno označiť za demagógiu. Skôr si myslia, že v iných programoch všetko to, čo sme počuli, bolo oveľa rozpracovanejšie. Na druhej strane som veľmi rád, že aj program Slovenskej národnej strany sa vlastne v mnohých vážnych bodoch kryje so spoločnými záujmami.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Vystúpi pán poslanec Andel, potom pán poslanec Hübel.

Poslanec M. Andel: Vážené dámy, vážení páni, chcel by som i ja, i keď nerád, zareagovať na niektoré vystúpenia pána Mečiara a pána Jána Čarnogurského. Totiž dnešné rokovanie sa neustále vedie v takých intenciách alebo v takých snahách, akoby sa malo poukazovať, že oslavy Andreja Hlinku v Ružomberku sa uskutočnili ako stretnutie väčšiny krikľúnov, ktorí sa gradujú, grupujú zo šovinistov, nacionalistov a podobne. Ich najväčším cieľom je rozbiť súčasnú spoločnosť a vyvolať občiansku vojnu. Z toho dôvodu je táto ideológia cudzia a tóny, ktoré odzneli v Ružomberku, boli falošné, veď v Európa prebiehajú integračnó procesy. Ale je tomu skutočne tak? Položme si otázku a dajme si zároveň aj odpoveď, v ktorej časti Európy prebiehajú integračná procesy a v ktorej časti Európy prebie ha boj národov o svoju vlastnú štátnu suverenitu. A práve toto špecifikum osamostatňovania sa národov vo vychodnej Európe nachádza čoraz viac porozumenia v západnej Európe. Podporu získavaju kroky nielen pobaltských republík, ale všetkých zväzovych republík v Sovietskom zväze. Podporu ma tento trend i u našich politických predstaviteľov, resp. u väčšiny našich politických predstaviteľov. Ale akonáhle táto zákonitosť začne pôsobiť i na Slovensku, takisto v spoločnosti, kde bol prísny centralisticky režim ako vo všetkých krajinách východnej Európy, podliehame zrazu ďákej panike a nevieme si to vysvetliť. Nevieme si vysvetliť prirodzene právo a snahu každého národa na svoju vlastnú štátnosť. Pozrite sa, my sa tu bojíme prijať zákony ako parlamenty Ukrajiny, Bieloruska a podobne, teda tak, aby Slovenska národná rada bola skutočným predstaviteľom zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a nie iba vykonávateľom federálnych zákonov. Či nie je smiešne, a neraz sme to pocítili, páni poslanci a pani poolankyno, resp. tragické, že posudzujeme zákony Federálneho zhromaždenia, ktoré pojednávajú o Slovensku a my sa k nim iba vyjadrujeme, a to väčšinou a presvedčením, že naše pripomienky sa zrejme aj tak neprijmú?

Pýtam na, či nie je tragédiou, že prijatie zákona o slovenčine ako štatnom jazyku v Slovenskej republike, ktoré požaduje v súčasnosti vyše 82 % Slovákov, teda nielen voličov našej strany, ale väčšiny prítomných, ktorí tu sedime, je viazané na súhlas Federálneho zhromaždenia, resp. federálnych zákonov? My tu hovoríme o zákone č. 143, o zákono č. 144. Dnes bol predložený ďalší zákon Iniciatívnej skupiny poslancov, ktorý by tento problém riešil. Ale ak by sme boli skutočne seriózni a chceli by sme, aby tento parlament bol skutočne parlamentom suverénnej republiky, tak by sme mali začať realizovať to, čo, nám umožňuje úvodné ustanovenie nášho zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Nemuseli by mne sa odvolávať na žiadne federálne zákony, lebo riešiť tento akútny problém, ktorý môže mať skutočne sociálne dôsledky. Iba nejakým náhražko vým zákonom, to sa prosím nedá. A riešiť tento problém na vrhom zákona, Ktorý tu už viackrát bol predložený, dokonca v marci - ak sa nemýlim roku 1990 zástupcami Demokratickej strany, sa neustále snažíme odďaľovať. Pozeráme na na to, čo nám povie svet, čo nám povie cudzina, ale na tie svoje špecifiká opäť nepozeráme tak, ako sme na ne nepozerali 45 rokov. Vážení, skutočne predstavujeme vôľu tých ľudí čo nás zvolili?

Ďalej sa chcem spýtať, či skutočne sme teda republika s nejakými právami, keď Praha má hocikedy možnosť na Slovensku, a to som už spomínal, vyhlásiť výnimočný stav, počas ktorého právomoci slovenských orgánov sú nulové. Preto si kladiem otázku, či náhodou snaha o zdiskreditovanie osláv Andreja Hlinku ako i prejavov požadujúcich nezávislosť Slovenska, nie je vlastne, l keď to môže byť extrémny názor, ale je to môj názor, či to nie je náhodou prípravou na vyhlásenie tohto stavu. Kto sa boji, pýtam sa, čoraz mohutnejšie sa šíriacich myšlienok o Slovensku ako modernom a nezávislom štáte v rodine európskych národov? Veď toto nie je protihumánne. Práve naopak. My sme presvedčení, že toto je iba cesta, ktorá zabezpečí rozvoj tohoto národa, ktorý nemal demokratické podmienky na svoj rozvoj, iba teda v takýchto podmienkach. A tlelo vytvorené podmienky nám umožnia vstúpiť ako rovnocenný partner do tej tak často spomínanej konfederácie európskych národov. Prosim vás pekne, nechcem byť stranícky, nechcem byť dogma tický, totiž bolo tu vyslovené na adresu poslanca Hrnku, že je dogmatik. Poslanec Hrnko nie je dogmatik. Pán Tatár totiž nepovedal, že iba táto strana má národný program. Treba si zvažovať čo poviem a nie nejakým úsilím niekoho škandalizovať.

Prosím vás, nechajte ma dohovoriť, potom môžete mať technickú pripomienku.

Preto je skutočne potrebné zjednotiť všetky politické sily. Ale prosím vás, neškandalizujte tie naše názory, ktoré máme, ktoré vyslovujeme a chápte ich ako samozrejmosť názorov pomerne veľkej skupiny obyvateľstva Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič: Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, poslanci, mám len jednu krátku poznámku. Súhlasím s pánom poslancom Andelom v tom, že by sme mali začať odsúhlasovať zákony a nie komentovať informácie, pretože v programe, ktorý dnes máme pred sebou, máme mnoho zákonov, o ktorých treba hovoriť a ku ktorým má byť aj väčšia rozprava. Informácie, ktoré tu boli prednesené, by sme nemali komentoval, ale hovoriť o nich v rozprave na budúce. Myslím si, že zákony, ktoré máme prerokovávať, sú oveľa dôležitejšie ako tieto zbytočne reči. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi za faktickú poznámku a udeľujem slovo pánovi poslancovi Hübelovi.

Poslanec J. Hübel: Vážené plénum, vážená vláda, vážené predsedníctvo, to co chcem povedať, nechce byt odvádzaním pozornosti od toho, čo riešime, o čom tu rozprávame. Relatívne ďaleko od našich hraníc vznikol konflikt, ktorý prerástol na konflikt celosvetový. Hrozí prerásť do otvoreného boja nepredstaviteľných následkov. I keď ďaleko od nás, má predsa priamy dopad na naftu ekonomiku, náš politický a celkový život. Po desaťročiach úsilia, po uvoľnení napätia, ktoré dokázali riešiť a úspešne, l keď len parciálne, doriešiť svetová tábory rozdielnych ideológii a systémov, potom čo sme si na chvíľku vydýchli, žijeme opäť v napätí. Toto napätie ešte stupňujeme vlastnými, neuváženými konfliktami, ktoré sa mi popri týchto, čo som spomenul, zdajú až príliš banálne. Banálne a jednoduché na to, aby sme ich nevedeli vyriešiť. Ale kto chce riešiť, ten musí nájsť pre to dobrú vôľu. Musí zasadnúť a hlavne k riešeniu prispieť.

Dňa 4. júla sme prijali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Nerobíme však všetko pre to, aby táto vláda začala pracovať systematicky a koncepčne na realizácii tohoto programu. Narúšame jej prácu neustálym otváraním nových a nových problémov. Nabádame ju pracovať len operatívne - a to je zlé. Niekedy sa mi zdá a pripadá ml to akoby sme všetci vedeli, čo majú robiť ministri, len sami nevieme, čo máme robiť, my. Ak obrátime našu pozornosť na riešenie ťažkosti, ktoré sa nám nahramodili, ak obrátime našu pozornosť na prácu a nie vyvolávanie rozporov a napätia, verím, že náš život pohneme progresívnym smerom a toto celý náš ľud očakáva. Podporujem preto plne závery z rokovania vlády Slovenskej republiky v Trenčianskych Tepliciach. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Na záver pred prestavbou udeľujem slovom pre faktickú poznámku pánovi predsedovi Mikloškovi.

Predseda SNR F. Mikloško: Vážené poslankyne, vážení poslanci, v roku 1975 československá vláda podpísala Helsinský dokument. Patril som k tým, ktorí sa od tohto roku až po nežnú revolúciu dovolávali tohto dokumentu a pre ktorých bol tento dokument prakticky jedinou záchranou v tejto spoločnosti, aj pred európskou spoločnosťou. Preto si myslím, že ak sme sa dovolávali tohto dokumentu do novembra 1989, sme povinní dodržiavať ho aj vo chvíľach, keď už nie sme v opozícii, ale keď sme pri moci. Myslím si, že v jazykovom zákone bude hrať preto dôležitú a podstatnú rolu a navrhujem, aby sme nem zavolali predsedu Helsinského výboru na Slovensku pána doktora Júliusa Strinku, aby nám k tomu dal kompetentný a vyčerpávajúci výklad.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi predsedovi za faktickú poznámku a súčasne vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Rokovať začneme o 16. 20 hodine.

/Po prestávke. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Do diskusie k vystúpeniu pána predsedu vlády a pána prvého podpredsedu vlády sa prihlásil pán poslanec Košický.

Poslanec M. Dziak - Košický: Vážená Slovenská národná rada, veľmi sa ospravedlňujem za to, že dnes stojím pred týmto mikrofónom po druhý raz, ale mám jednu poznámku. Rád by som upozornil pána kolegu poslanca Hrnku aj ako historika, za uzatvorenie a ďalší osud všetkých paktov, ktoré tu vymenovával, boli priamo podmienené zvonku. Podľa môjho názoru momentálne môže viac ako nepochopenie z českej strany ohroziť dohovory z Trenčianskych Teplíc vypuknutie občianskej vojny v Sovietskom zväze, čo bude pri alebo po nedodržaní týchto dohovorov, treba nechať napotom. Tváriť sa, že nejaká podmieňujúca rezolúcia premiéra podporí, je trošku nezodpovedné. Každá takáto rezolúcia vyznie totiž ultimatívne. A je otázne, či by myšlienke spoločného štátu Cechov a Slovákov momentálne prospelo akékoľvek ultimátum.

A aby som odpovedal pánovi poslancovi Andelovl, ktorý sa dožaduje rešpektovania vôle voličov - mňa volili voliči, ktorí si želajú zachovania federácie, samozrejme, pri absolútnou vzájomnom rešpektovaní sa oboch národov. Myslím

si, že momentálne úvahy o osamostatnení sa Slovenska, dožadovania sa toho akoukoľvek agresívnou formou, v žiadnom prípade nemôže pomôcť Slovákom ako národu na európskej a svetovej scéne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Košickému. Pán poslanec Hrnko má faktickú poznámku.

Poslanec A. Hrnko:  Celé moje vystúpenie bolo na podporu pána Mečiara, preto neviem prečo pán Kónický zareagoval týmto spôsobom.

Podpredseda SNR M. Zemko: Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik: Vážené poslankyne, váženi poslanci, dovoľte mi krátke stanovisko ku slovenčine za Klub komunistických poslancov. Dnes tu slovenský jazyk alebo slovenčina dostal niekoľko prívlastkov: jazyk dorozumievací, jazyk úradný, jazyk štátny. Cítim trošku rozdiel medzi týmito pojmami. Rád by som vám ho oznámil a oprel sa o stanovisko, ktoré schválil ústredný výbor našej strany na svojom poslednom zanadnuti.

Jazyk dorozumievací je ten, ktorým sa dorozumievame v súkromnom aj verejnom styku. To, čo chceme kodifikoval zákonom, teda oblasť v pôsobnosti štátnej, nezahŕňa len úradný styk, ale samozrejme, zahŕňa aj oblasť školstva, kultúry a masovokomunikačných prostriedkov. Za Klub komunistických poslancov sme teda presvedčení, že by sme mali pripravovať zákon štátnom jazyku, ktorý by mal v sebe zahrňať zákon o úradnom jazyku, zákon o základnom jazyku školskej dochádzky alebo v školách v Slovenskej republike a takisto zákon o používaní jazyka v oblasti kultúry a v masovkomunikačných prostriedkoch. Takto chápaný zákon o štátnom jazyku by mal kodifikovať slovenčinu ako základný zákonom účinný dorozumievací prostriedok v týchto určených oblastiach na území celej Slovenskej republiky.

Pritom považujeme za dôležité, aby súčasná a tohto zákona o štátnom jazyku prerokovala Slovenská národná rada aj zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, v školstve a kultúre v národnostne zmiešaných oblastiach. Mám pocit, že toto stanovisko, ktoré sme prijali, je v zhode a tým, ako o príprave zákona, predpokladajme o štátnom jazyku, informoval prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čarnogurský, čo chápeme ako východisko pre diskusiu o vyvážene a citlivé riešenie tejto otázky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR H. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Do diskunie sa prihlásil pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták: Ľupták Ivan, VPN, Východoslovenský kraj.

Hneď na začiatku môjho príspevku chcem povedať, že samozrejme, zákon treba prijať. Mám ale strach z jedného. Mám strach z určitej analógie. Veľmi dobre vieme, že pred pár rokmi sa prijal zákon, že naša krajina je socialistická, čiže zákon o socializme. A vieme ako to B tým socializmom u nás dopadlo, že žiaden socializmus nebol.

Prečo používam toto prirovnanie? Aby sa nám nestalo, ž že aj my prijmeme zákon a po slovensky hovoriť nebudeme. Že napríklad hádzanú v televízii pozerám bez zvuku, lebo nemôžem počúvať ten "uchaškripec". Že inscenácie z Bratislavy sa dajú pozerať len s veľkým sebazaprením vzhľadom na tú slovenčinu, ktorá sa tam používa. Ospravedlňujem sa, nepatrí to všetkým hercom z Bratislavy, lebo je veľká skupina hlavne strednej a staršej generácie, ktorá hovorí veľmi peknou slovenčinou. Čiže bolo by strane zlé, keby sme prijali zákon, a takto by sme ho dehonestovali. Dúfam, že so mnou súhlasíte, že jazyk si treba pestovať. Musíme mať k nemu úctu. Čiže musíme naozaj hovoriť peknou slovenčinou a tiež by som prosil aj tých, ktorí presadzujú uzákonenie zákona o jazyku, aby ho presadzovali peknou jadrnou slovenčinou. A nezneužívať jazyk na politický boj.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Do diskusie sa prihlásil pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, vzhľadom na to, že v tomto bode programu bol otvorený problém týkajúci sa úradného a štátneho jazyka na území Slovenska, bol som splnomocnený skupinou poslancov predoutrlet náš návrh, s ktorým sme chceli oboznámiť klasickým spôsobom, avšak vzhľadom na situáciu, ktorá tu nastala, považujem za potrebné vniesť aj z nášho pohľadu určité svetlo do tohoto problému.

Iniciatívna skupina poslancov Slovenskej národnej rady vypracovala resp. podieľala sa na vypracovaní ústavného zákona SNR o postavení slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že uvedený návrh ústavného zákona obsahuje len 7 paragrafov, dovolil by som si ich prečítať s tým, že vás neukrátim na čase.

Základná filozofia tohto nášho návrhu o postavení slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republika je priamo uvedená v g l tohto návrhu, ktorý znie: "Slovenský jazyk je jediným štátnym jazykom používaným v úradnom a verejnom styku na celom území Slovenskej republiky."

§ 2 znie: 'Všetky štátne a samosprávne orgány, spoločenské, politické a hospodárske orgány a organizácie, inštitúcie, korporácie a ich zložky /ďalej len orgány a organizácie/ vedú rokovania a celú agendu v štátnom jazyku. Štátny jazyk používajú vo vzájomnom styku l v styku s občanmi. " Odsek 2 uvedeného paragrafu znie: "Právne predpisy, rozhodnutia a iné listiny orgánov a organizácii sú zverejňované v štátnom jazyku. " Odsek 3: "Znalosť štátneho jazyka slovom i písmom je predpokladom na výkon funkcia v každom orgáne a organizácii. Odsek 4: "Národnostne, kultúrne a spoločenské združenia a spolky vedú agendu vo vzťahu k orgánom a organizáciám a občanom v štátnom jazyku. Súbežné vedenie agendy na vnútorný styk v inej reči nie je vylúčené. "

§ 3 odsek l znie: "Názvy obcí a ich miestnych časti, názvy ulíc a námestí, geografické názvy ako aj označenia verejných budov a názvy orgánov a organizácii sa uvádzajú výhradne v štátnom jazyku. " Odsek Z: "Národnostné, kultúrne a spoločenské združenia a spolky môžu popri názve v štátnom jazyku uvádzal l názov v reči národnosti. "

§ 4: "Slovenská republika zabezpečuje pre všetkých svojich občanov všestranné podmienky na dokonalé osvojenie si štátneho jazyka, stará sa o jeho vedecky výskum, vyučovanie a kultúru. "

§ 5: "Týmto ústavným zákonom nie sú dotknuté práva príslušníkov národnostných menšín na slobodné používanie materinskej reči v oblasti kultúry, informácii, umenia, náboženských obradov ako aj právo na jej pestovanie a kultivovanie. "§ 6 odsek 1: "Spory o používaní jazyka rozho

dujú príslušné orgány štátnej správy v správnom konaní a ich rozhodnutia preskúmavaju súdy. " Odsek 2: "Názvy a označenia podľa § 3, procesné postupy a vydané rozhodnutia orgánov a organizácii, ktoré sú v rozpore a ustanovením tohto ústavného zákona, budú s nim zosúladené do 1. 1. 1991. "

§ 7: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť, dňom vyhlásenia. "

To je v krátkosti s hľadisku paragrafavaného znenia tohoto návrhu. Sme si vedomí toho, že pri podávaní tohto návrhu sú určité formálno-právne záležitosti, ktoré istým spôsobom vysvetlil aj podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čarnogursnký, ktoré bránia, myslím formálno-právne, vydaniu tohto ústavného zákona. Domnievam sa však, že uvedeným formálno-právnym postupom nie je možné nejakým spôsobom brzdiť, najmä v danej chvíli, politický význam uvedeného návrhu ústavného zákona.

Vychádzajúc priamo aj z ustanovením § l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, kde je priamo ustanovené, že jediným zákonodarným zborom na území Slovenska je Slovenská národná rada, domnievame sa, že nič nebráni Slovenskej národnej rade, aby aj pri určitých pochybnostiach v tomto formálno-právnom obsahu prijala tento ústavný návrh. Zároveň si dovolím tento návrh ústavného zákona doručiť predsedajúcemu alebo priamo pánovi predsedovi s tým, aby bol následne zabezpečený ďalší legislatívny postup priamo na Slovenskej národnej rade s tým, že bližšie vysvetlenie a zdôvodnenie tohto návrhu bude dané prostredníctvom iniciatívnej skupiny poslancov priamo vo výboroch alebo iným spôsobom.

Ďakujem, /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. S faktickou poznámkou na prihlásil pán predseda. Slovenskej národnej rady.

Predseda SNR F. Mikloško: Chcem sa opýtať pána poslanca, ako bude riešiť nasledovné prípady: predstavme si, že Slovenská národná rada prijme tohto zákon a naši ľudia na Slovensku odmietnu obsluhovať Čechov a Moravákov. A my ako Slovenská národná rada nebudeme mať zákonný prostriedok na to, aby sme ich k tomu donútili.

Poslanec P. Brňák: Domnievam sa, že uvedený problém, ktorý sa dotýka používania českého jazyka ako úradného jazyka, je plne upravený v článku 6 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. s tým, že napriek prijatiu tohto ústavného zákona by tam upravený stav platil až do prijatia novej ústavy Slovenskej republiky. A následný postup bude závisieť od dohody, domnievam sa zákonodarných zborov - Slovenskej a Českej národnej rady, akou formou sa vzájomne, teda recipročne upraví používanie českého a slovenského jazyka na oboch zložkách územia.

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem. O faktickú poznámku sa prihlásil pán poslanec Košťál.

Poslanec P. Košťál: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážení páni a pani poslankyne, myslím, že všetci sme zajedno a môžeme sa zhodnúť v tom, že podobne ako 82 % slovenského národa - podľa prieskumu - chceme to isté, a tú slovenčinu ako uradny jazyk. Hneď na začiatku dnešnej schôdze sme počuli, ako poslanec za VPN Peter Tatár predložil, alebo nás informoval o tom, že VPN predložilo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady návrh zákona o slovenskom jazyku. Teraz sme počuli druhy návrh. Odporúčal by som, a myslím, že by sme na na tom mohli dohodnúť, že by sme nechali na predsedníctvo, aby posúdilo jeden aj druhý návrh, eventuálna aby sa tieto návrhy prorokovali vo výboroch. Myslím, že by bolo vhodné, keby sme pokračovali v proqrame. Ktorý sme si odhlasovali na začiatku, kde nebola zmienka o slovenskom jazyku. Myslim, že sme všetci za to, ale zbytočne strácame čas.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Koštálovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Bauerova.

Poslankyňa E. Bauerová: Vážený pán predseda, važené predsedníctvo, vážená vláda, vážená Slovenská národná rada, dovoľte mi, aby som v mene poslancov Klubu poslancov Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a hnutia Spolužitie v plnej miere podporila výsledky rokovania predstaviteľov vlád v Trenčianskych Tepliciach, najmä pokiaľ ide o budúce štátoprávne usporiadanie. Chápeme a podporujeme snahu vlády o suverénnosť slovenského národa zavŕšenú v svojbytnej štátnosti, vo vytvorení autentického federatívneho Štátoprávneho usporiadania. Vidíme historickú nevyhnutnosť položenia federácie Českej a Slovenskej repub liky na nové základy v zmysle zavŕšenia identity slovenskoho národa. V takejto republike vidíme svoje miesto aj my, príslušníci národných menšín.



Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP