Pátek 20. července 1990

(Hlasy z pléna: Jsou rozdány.)

Předsedající předseda SL R. Battěk: Pokud jsou rozdány, jsou předmětem jednání. Poslanec Mandler se zde přihlásil do rozpravy, ale vím pane poslanče, k jakému bodu je to interpelace.

Poslanec SL E. Mandler: Teď není možno interpelovat?

Předsedající předseda SL R. Battěk: Je možno interpelovat ústně, ale nejdřív bychom měli projít písemné interpelace. Je přítomen člen vlády, který by mohl být vámi interpelován?

Poslanec SL E. Mandler: Ano, předseda vlády.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Žádám poslance J. Kačera, pokud se chce ke své interpelaci ještě vyjádřit, nebo ji doplnit.

Poslanec SL J. Kačer: Ne, děkuji.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Odpověď na vaši interpelaci (J. Kačera) dostanete do 30 dnů.

Na interpelaci poslance M. Prokopa odpovídá předseda vlády M. Čalfa. Prosím, aby se ujal slova.

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie, podža čl. 49 odsek 1 ústavného zákona č. 143/68 Zb., o čs. federácii, a č. 31 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku FZ majú poslanci právo interpelovať vládu ČSFR, alebo jej členov vo veciach ich pôsobnosti. Interpelácia pána poslanca Prokopa vo veci odhalenia pamätnej tabule J. Tisovi v Bánovciach n/Bebravou bola adresovaná trom členom vlády, netýkala sa však ich kompetencie, ani kompetencie federálnej vlády. Predmetná udalosť ako aj obsah interpelácie sú tak závažné, že sa vláda rozhodla zaujať stanovisko, s ktorým Vás teraz zoznámim.

Vyhlásenie vlády ČSFR: 8. júla tohto roku bola na budove bývalého učitežského ústavu v Bánovciach nad Bebravou odhalená pamätná tabula Jozefovi Tisovi. Jej text je celkom nepochybne oslavou osoby tohto politika. Na tento fakt a jeho súvislosti upozornil v interpelácii poslanec Federálneho zhromaždenia pán Michal Prokop. Vláda ČSFR na svojom zasadaní dňa 19. 7. 1990 prijala toto stanovisko:

Umiestenie pamätnej tabule, glorifikujúcej činnosť človeka, ktorého víťazné mocnosti druhej svetovej vojny zaradili na listinu vojnových zločincov a ktorého súdil objektívny súd, nemá v Európe obdobu. Tento skutok poškodil dobré meno našej krajiny v zahraničí a stal sa škvrnou na našom úsilí o vytvorenie demokratickej spoločnosti a právneho štátu.

Dr. Jozef Tiso nesie priamu zodpovednosť za utrpenie a smrť desaťtisícov žudí. Politický režim, ktorý reprezentoval, sa stal v našich dejinách celkom výnimočným hlásatežom národnostnej a rasovej neznášanlivosti. Osobná vina Jozefa Tisu za zločiny proti slovenskému žudu a žudu ďalších národností je nepochybná. Oslava tohto politika znamená prihlásenie sa k nežudskej politike diskriminácie, prenasledovania, väznenia, vrážd a genocídy. Žiadne osvetžovanie histórie nemôže zabudnúť na tieto fakty, ktoré sú celkom v rozpore s tradíciami našich národov, ich kultúrnosťou i láskou k demokracii a humanizmu.

Vláda ČSFR sa pri tejto príležitosti obracia na všetkých občanov, politické hnutia a strany. Vstupujeme do mimoriadne citlivého obdobia našich dejín, kedy sloboda a blahobyt nás i našich potomkov závisí od úspešnosti uskutočnenia vežmi zložitého hospodárskeho a sociálneho manévru. Preto vyzývame každého, kto svoje slová o oddanosti tejto krajine myslí úprimne, aby zodpovedne zvažoval každý svoj skutok. Podnecovanie politických, národnostných a sociálnych vášní môže ešte viac skomplikovať riešenie neobyčajne závažných spoločenských problémov, s ktorými zápasíme. Učme sa vzájomnej úcte a tolerancii, nejatrime atmosféru v spoločnosti činmi, ktoré urážajú svedomie a česť jednotlivcov, skupín i celých národností a národov. A práve takýmto nezodpovedným a urážlivým činom bolo odhalenie pamätnej tabule Jozefovi Tisovi.

Federálna vláda si plne uvedomuje politické a mravné súvislosti odhalenia pamätnej tabule Jozefovi Tisovi. Vecné riešenie uvedeného problému spadá do kompetencie orgánov Slovenskej republiky, ktorým sme naše stanovisko oznámili. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL M. Battěk: Děkuji předsedovi federální vlády M. Čalfovi za odpověď na interpelaci a protože takto formulovaný bod programu umožňuje rozpravu, táži se, jestli se chce někdo přihlásit. Dávám slovo poslanci Prokopovi.

Poslanec SN M. Prokop: Vážený pane předsedo, pane předsedající, vážení kolegové poslanci, vážení hosté, chtěl bych poděkovat předsedovi federální vlády panu M. Čalfovi za přednesené stanovisko federální vlády a chtěl bych poznamenat jenom několik slov.

Tuto interpelaci jsem podal 12. 7. 1990, což je minulý čtvrtek, jak můžete zjistit z tisku, protože tuto interpelaci máte všichni na stolcích. Mezi tím se stala řada věcí, byla zaujata řada stanovisek, ať už orgánů státních, slovenských, nebo pokud vím, rady křesťansko demokratického hnutí atd. Nakonec se vyjádřil i předseda slovenské vlády i Slovenská národní rada a meritum věci - sama deska - byla demontována. Pokud vím byla demontována už předevčírem, kdy jsem tak naléhavě apeloval na to, aby moje interpelace byla zařazena na pořad už v tento den.

Na rozdíl od Svobodného slova, které se včera zmínilo o tom, že reakce vlády i parlamentu na desku, která je již sňata, je bezpředmětná, se ovšem domnívám, že tomu tak není, a jsem rád, že stejné stanovisko zaujal i pan předseda vlády.

Myslím si, že vzhledem k reputaci této země, která vstupuje do období demokratizace celé společnosti a chce s takovýmto štítem do Evropy vstoupit, že je nutné, aby k této události zaujal stanovisko i nejvyšší zákonodárný sbor.

Chtěl bych Federálnímu shromáždění navrhnout, aby k této věci i ono přijalo usnesení. Dokonce bych mu chtěl navrhnout jeho text, které je textem usnesení, které přijaly výbory kulturní a sociální k této věci. Rád bych tento návrh učinil. Děkuji za pozornost.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji panu poslanci za jeho projev. Na toto téma se přihlásilo více poslanců. Také pan generální prokurátor Tibor Böhm. Uděluji mu slovo.

Generální prokurátor ČSFR T. Böhm: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, obdržal som viac interpelácií k tejto otázke, a preto považujem za povinnosť oznámiť svoje stanovisko. Všetky interpelácie sa dotýkajú i problematiky odhalenia pamätnej tabule na budove bývalého rímskokatolíckeho Slovenského učitežského ústavu v Bánovciach nad Bebravou. K tejto interpelácii, ako aj k ostatným podnetom a oznámeniam ako generálny prokurátor ČSFR podávam nasledujúce vysvetlenie:

Mám za to, že nie je v spoločnom záujme, aby sa tieto otázky v súčasnosti riešili na úrovni federálnych orgánov. Tieto otázky sa dotýkajú predovšetkým slovenských národných orgánov. Ja viem, a vieme všetci, predsedníctvo SNR a vláda SR i jednotlivé hnutia zaujali k tomu svoje stanoviská, ktoré boli i zverejnené. Je žiadúce, aby sa tieto problémy riešili s rozvahou, bez emócií a vášní. Je nesporné, že v histórii slovenského národa, a nielen jeho, existuje mnoho bielych miest. Preto je treba privítať iniciatívu predsedníctva SNR a vlády SR na zriadenie nezávislej odbornej komisie historikov na osvetlenie a zhodnotenie týchto otázok. Sú mi známe podnety z viacerých strán, smerujúce tiež k prípadnému preskúmaniu procesov v určitých súvislostiach, aby sa zabránilo rôznym, už viac ako 40-ročným, kontroverziám okolo toho.

Poukazujem z právnej stránky na nariadenie SNR č. 83/1945 Zb., v ktorom sa v čl. 11. odst. 4 uvádza, že vymenovaný predseda a predsedajúci sú povinní funkciu prevziať. V čl. III toho istého nariadenia, ktorým sa riadili tieto procesy, sa uvádza, že i menovaný obžalovaný je povinný funkciu prevziať atď... Z toho sa dá vydedukovať, že išlo o prikazovaciu právomoc pre jednotlivé zúčastnené osoby na tomto konaní.

Pokiaž ide o právne hodnotenie tohoto prípadu, je treba uviesť, že náš trestný zákon rozlišuje dve formy podpory a propagácie fašizmu, alebo hnutia podobného druhu. Podža § 26 ide o priamu podporu a propagáciu fašizmu a musí ísť o konanie dosahujúce určitej intenzity. Túto intenzitu nápis na pamätnej tabuli nemá.

Druhá forma - podža § 261 Trestného zákona - spočíva vo verejnom prejave sympatií k fašizmu, alebo inému podobnému hnutiu. Podža doterajších poznatkov chýba hlavne subjektívna stránka, bez ktorej nie je možné konanie kvalifikovať ako trestný čin. Za tejto dôkaznej situácie by iné hodnotenie mohlo mať za následok, že veci sa posunú do roviny výlučne politického procesu.

Prvá stránka pojmu vojnový zločinec - z dostupných dokladov, ani zo šetrenia v inštitúciách, v ktorých bolo možné pre krátkosť času pátrať, nevyplýva, že by bol k dispozícii jeden úplne všeobecný uznávaný zoznam všetkých osôb, ktoré je možné - podža vopred stanovených a schválených kritérií - označiť za vojnových zločincov. Pri žiadostiach o vydanie nebol dr. Tiso označený ako vojnový zločinec a taktiež nebolo ani požadované, aby bol zaradený do zoznamu vojnových zločincov. Vydanie bolo požadované, a tiež aj uskutočnené, s odôvodnením, že spolupracoval s nepriatežom proti vlastnej krajine.

V komisii pre stíhanie fašistických vojnových zločincov, ktorej agendu prevzala federálna generálna prokuratúra, sa v zozname nenachádza a v poznámke uvedenej pod č. zväzku 54, číslo 5547 sa meno dr. Tisu nenachádza.

Vzhžadom na uvedené som rozhodne odporcom toho, aby sa v tejto spojitosti začali súdne procesy.

Pokiaž budem môcť, urobím všetko, aby k tomu nedošlo. Ďakujem za vašu pozornosť.

Předsedající předseda SL R. Battěk: Děkuji panu generálnímu prokurátorovi za jeho výklad. Než budeme na toto téma dále pokračovat (protože jsou další přihlášky do rozpravy), žádám prvního místopředsedu Federálního shromáždění, aby převzal řízení schůze.

(Řízení schůze převzal první místopředseda FS Z. Jičínský)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Do rozpravy se přihlásil poslanec Rašev. Má slovo.

Poslanec SN P. Rašev: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, priznám sa Vám, že nemám v úmysle neveriť slovám pána generálneho prokurátora, i keď ma niektoré z nich do istej miery prekvapujú, ale je to zrejme otázka môjho osobného poznania, resp. nepoznania celej situácie.

Napriek tomu by som si dovolil prečítať vám stanovisko sociálnych a kultúrnych výborov Sź a SN, na ktorom sme sa zhodli pri našom rokovaní v utorok. Toto stanovisko sme chceli predniesť už na začiatku nášho spoločného zasadnutia, ale myslím si, že v žiadnom prípade nie je neskoro.

Navrhujeme toto stanovisko prediskutovať a prijať plénom FZ ako jeho stanovisko.

"Dňa 9. 7. 1990 informovali oznamovacie prostriedky o odhalení pamätnej tabule dr. J. Tisovi na budove bývalého rímskokatolíckého Slovenského mužského učitežského ústavu v Bánovciach nad Bebravou. Nech už sa pohžady na úlohu J. Tisa v histórii Slovenska akokožvek líšia, je, podža nášho názoru, nesporné, že ide o predstaviteža antihumánnej rasistickej politiky, ktorej dôsledkom bola, okrem iného, deportácia desiatok tisícov slovenských spoluobčanov židovského a rómskeho pôvodu a ich následná smrť v plynových komorách a pracovných táboroch.

Slovenský štát, na čele ktorého stál dr. Tiso, bol v období svojej existencie po nacistickom Nemecku prvým štátom v Európe, ktorý kodifikoval rasovú neznášanlivosť v zmysle nechválne známych norimberských zákonov a tiež podža nich v praxi postupoval.

V svetle týchto skutočností a v súvislosti rasovej neznášanlivosti v našej vlasti je odhalenie pamätnej tabule dr. Jozefovi Tisovi poprením humanizačných a demokratizačných tendencií v politike nášho štátu a proti tomuto aktu vznášame svoj rozhodný protest." Ďakujem vám.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Slovo má poslanec Šimko.

Poslanec SL E. Šimko: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, bol som splnomocnený Klubom poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, aby som prečítal toto stanovisko:

Odhalenie pamätnej tabule dr. Jozefa Tisu v Bánovciach nad Bebravou v uplynulých dňoch vyvolalo vlnu stanovísk. Klub poslancov KDH sa pri hodnotení tejto udalosti drží stanoviska Rady KDH, ktoré bolo publikované v tlači v pondelok.

Sme presvedčení, že oficiálne hodnotenie tejto udalosti patrí jedine orgánom Slovenskej republiky. Oficiálne stanovisko prijalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady aj vláda Slovenskej republiky a publikované bolo v tlači 18. júla 1990.

Poslanci KDH považujú posudzovanie udalostí a osobností Slovenského štátu federálnym parlamentom za zasahovanie do pôsobnosti slovenských orgánov. (Hluk v sále. Projevy nesouhlasu. Potlesk.)

Sme presvedčení, že by to neprospelo vývoju vzťahov medzi našimi národmi, ale naopak, slúžilo by to záujmom tých, ktorí nás chcú stavať proti sebe. Ďakujem. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Do rozpravy se přihlásil poslanec Mlynárik.

Poslanec SN J. Mlynárik: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, keby v cirkevných kruhoch vznikla myšlienka, že na učitežskom ústave v Bánovciach nad Bebravou odhalia pamätnú tabulu jeho zakladatežovi a profesorovi, bánovskému dekanovi, nemohlo by sa nič namietať. Je to jeho pozitívne dielo ako bolo v podstate pozitívne i jeho pôsobenie v československej vláde v druhej polovici dvadsiatych rokov, kedy Hlinkova Slovenská žudová strana prešla z opozície do vlády a konštruktívne sa podiežala na veciach obecných.

Nemohlo by sa nič namietať ani proti tomu, že tento politik sa stal po Mníchovskom diktáte predsedom Slovenskej autonómnej vlády. Iná alternatíva vtedy nebola. Že sa ale bude pripomínať jeho prezidentstvo v stavovsko-totalitnom štáte, v ktorom sa stali činy neodpustitelné, za ktoré on osobne niesol politickú a historickú zodpovednosť, to je treba, mysliac na obete genocídy slovenských Židov a umučených slovenských účastníkov odboja, považovať za provokáciu. Buďme radi, že si to svet natožko nepovšimol.

Tí, ktorí odhalili tabulu, nedohliadli za vlastné humno. Žiažbohu, takáto kocúrkovská politika sa u nás robí. Máme si hádam myslieť, že o pamätnej tabuli nikto nevedel, že vznikla náhodou? Bol to balónik, ktorý nad našimi humnami mal zistiť, čo si môžeme dovoliť, a čo nie? Je to troškárska "hejslovanská" politika, zahžadená do seba, krátkozraká a provincionálna. Tá neexistuje len v niektorých cirkevných kruhoch, ale, žiažbohu, i vo vyšších vládnych miestach, a má prívržencov i v hnutí, ktoré vyhralo vožby. Prejavuje sa v akcentovaní slovenskosti a v napadaní jej oponentov z nacionalizmu, nenárodnosti, či neslovenskosti.

Často sa v našich diskusiách objavuje pojem "čechoslovakizmus". Pripadá mi, že pre niektorých žudí je to čosi ako pre býka červená šatka.

Čo je vlastne "čechoslovakizmus"? Je to idea, či teória, ústiaca do poznania, že Česi a Slováci sú jeden národ o dvoch vetvách s vlastnými jazykmi. Túto ideu prevzali generácie Čechov a Slovákov, keď žili pod nemecko-maďarským útlakom, ako obrannú doktrínu: ak si vzájomne nepomôžeme, nepomôže nám nikto.

Česi hlavne zásluhou prof. Masaryka integrovali slovenskú otázku do otázky českej. Slovenský osud sa nemal riešiť bez českého.

Hovorí sa o našej osudovej odkázanosti. Áno, Česi potrebovali Slovákov na vytvorenie vlastného štátu, Slováci potrebovali Čechov, aby sa vymanili z poroby. Také sú historické danosti. S teóriou jednotného národa naši predkovia predstúpili pred mocnosti Dohody a na Versaillskej konferencii žiadali pre československý národ vlastný štát.

Vo vtedajšom právnom povedomí a myslení iný postup nebož možný. Štát mohol vytvoriť len určitý národ, ktorý o to žiadal a preukázal legitimitu. A to žiadali v mene československého národa i slovenskí politici v Martine 30. októbra 1918, od Hlinku a Rázusa, až po Dérera a Lehotského.

Treba vidieť, že Československo nemohlo inak vzniknúť. A že teda bez oného čechoslovakizmu by Československá republika nikdy nebola vznikla a bez Československej republiky by Slovákov čakal osud asimilácie na úrovni dnešných Lužických Srbov.

Iná je otázka, ako sa idea jednotného národa transformovala do nových pomerov, keď vznikol mocenský čechoslovakizmus, či už prvorepublikánsky, alebo gottwaldovsko-husákovský.

Treba teda vidieť historické stupne oného čechoslovakizmu, keď ako idea pomoci pôsobil na založení spoločného štátu a keď ako mocenský nástroj začal pôsobiť opačne a deštruktívne.

Mocenský čechoslovakizmus sa za Novotného a Husáka presadzoval dôslednejšie ako za prvej republiky, keď Slovensko malo aspoň krajinské zriadenie.

Treba vidieť, že predstavitelia slovenského autonomizmu Andrej Hlinka a Martin Rázus nikdy nechceli rozbitie Československej republiky a vytvorenie samostatného Slovenského štátu. Išlo im len o autonómiu, ktorá sa, žiažbohu, presadila až po Mníchove. Výklad týchto otázok by však bol zdĺhavý. Hovorí sa, že sa chceme, Česi a Slováci, dostať do Európy. Je pravda, že sídlime v srdci Európy, fyzicky, duchovne sme však kdesi v Ázii. 40 rokov sovietskej okupácie vykonalo svoje dielo.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP