Čtvrtek 15. května 1986

doročné prerokúvanie návrhov záverečných účtov pridelených kapitol jednotlivými výbormi SNR. V podmienkach nášho výboru, ako to vyplýva z jeho funkčnej náplne, ide o prerokovanie kapitoly Ministerstva obchodu SSR, ale i časti návrhu záverečného účtu národných výborov SSR za odvetvie služieb a dopravu. Umožňuje to odhaľovať existujúce rezervy, zisťovať možnosti ďalšieho zvyšovania efektívnosti, určovať spôsoby, ako tieto možnosti na zvyšovanie efektívnosti cieľavedome vytvárať. Ukazuje súčasne úroveň plnenia plánovaných úloh a vytvára priestor na posúdenie, či hospodárenie je v súlade s celospoločenskými záujmami.

V príprave na rokovanie výboru i dnešnej 20. schôdze Slovenskej národnej rady sme podobne ako ďalšie výbory SNR organizovali účasť vybraných poslancov na rozboroch hospodárskej činnosti za rok 1985. Poslanci nášho výboru sa zúčastnili záverečného hodnotenia na Generálnom riaditeľstve ZDROJ Bratislava, OHJ Obchodu s ovocím a zeleninou Bratislava a OHJ Obchodu s nábytkom v Žiline. Dovoľte mi podčiarknuť skutočnosť, že na uvedených rozboroch sme získali užitočné poznatky. Stabilizoval sa trh potravín, ktorými je naše obyvateľstvo vcelku dobre zásobené. Maloobchodný obrat sa v potravinách prekročil. Generálne riaditeľstvo ZDROJ dosiahlo dobré výsledky, keď splnilo a vo viacerých ukazovateľoch i prekročilo plánované úlohy. Problémom sa však ukázal relatívny nárast mánk a škôd. Závažným negatívnom javom je, že ich výskyt sa sústreďuje u starších, skúsených vedúcich predajni, ktorí si vedia vyrátať tzv. bezpečné manko, teda také, za ktoré ešte nie sú súdne stíhaní.

V celej oblasti predaja potravinárskych výrobkov treba jednoznačne zvýšiť kultúrnosť predaja a zlepšovať vzťah k zákazníkom.

Relatívne vysoký index rastu maloobchodného obratu sa dosiahol v zelenine, no napriek tomu to, najmä z hľadiska racionálnej výživy obyvateľstva, nepostačuje. Podľa odporúčania ministerstva zdravotníctva by spotreba zeleniny na obyvateľa mala byť 70 kg. Skutočnosť však je 40-45 kg, čo predstavuje len 65 %. V tejto súvislosti sa žiada povedať, že do nákupu ovocia a zeleniny treba vniesť určitú Istotu a zároveň cenovú pružnosť. Istotu v tom, že celá produkcia bude od pestovateľov vykúpená pre vnútorný trh, priemyselné spracovanie a prípadný export. Pružnosť v cenovej politike treba využívať dôsledne a včas. Pri nadbytku produkcie ovocia a zeleniny robiť najvýhodnejšie nákupné a maloobchodné ceny tak, aby nevznikali národohospodárske škody. Žiada sa, aby rezort obchodu ovocie a zeleninu vyššie zhodnocoval, a to urýchlením technického rozvoja, pre ktorý musí vytvárať širší priestor v investičných zámeroch.

Plánovaný objem maloobchodného obratu rezort obchodu nesplnil. Rozhodujúci podiel na neplnení mal priemyselný tovar, keďže celý

rad podnikov sa s plánom nevyrovnal. Dokumentovať to môžeme na príklade Generálneho riaditeľstva Obchod s nábytkom Žilina, ktoré nesplnilo 2 hlavné ukazovatele, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Za jednu zo základných príčin možno označiť nesplnenie objemu dodávok zo strany výrobných organizácií. Zmienku si zasluhuje i nekomplexná zmena plánu, keď sa upravilo viacero ukazovateľov, ale dodávky pre obchod zostali v pôvodnom objeme a v nevyhovujúcej štruktúre. Obchodno-hospodárska jednotka nárokovala od dodávateľov 3, 5 milióna korún penále za neplnenie dodávok, čo však nemalo dostatočný účinok na to, aby, bol vnútorný trh včas, v množstve a v kvalite zásobený. Pri rozbore hospodárskej činnosti sa tiež ukázalo, že Obchod s nábytkom v Žiline má nedostatok potrebných skladových priestorov. To spôsobuje nielen znehodnocovanie nábytku, a teda i použitého materiálu a ľudskej práce, ale aj sťaženie pracovných podmienok a dáva i možnosť k rozkrádaniu majetku v socialistickom vlastníctve a vzniku mánk.

Kritika občanov smeruje aj ku kvalite a sortimentu predávaného nábytku. Výroba ponúka ucelené zostavy, tzv. steny, ktoré sú nemoderné, do väčšiny nových bytov svojimi rozmermi nevhodné ale i cenové, najmä pre mladé manželstvá ťažko dostupné. Na trhu chýbajú napríklad obyčajné stoličky, pretože sa dáva prednosť exportu. Ku kvalite sa žiada uviesť aspoň jedno porovnanie. Výrobcovia nábytku v ČSR mali v minulom roku 11 inovovaných druhov zaradených do I. stupňa akosti, zatiaľ čo výrobcovia v SSR iba 2 druhy. Zlepšenie tohoto stavu si vyžaduje hlbšiu spoluprácu medzi výrobou a obchodom. To predpokladá skvalitňovať prieskum spotrebiteľského trhu a včas nárokovať požadovanú štruktúru sortimentu. Aj prehĺbenie spolupráce s výrobcami v ČSR by prinieslo obojstranný prospech. Zvýšenú pozornosť treba venovať aj združeným socialistickým záväzkom medzi podnikmi, socialistickému súťaženiu a zavádzaniu brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania, chozrasčotu a ďalším veľmi významným formám socialistického súťaženia, ktoré môžu pomôcť k skvalitneniu práce.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, povedať ešte niekoľko myšlienok ku kvalite výrobkov a k ich cenám.

Keď hodnotíme rok 1985, ako aj vývoj cien za uplynulý rok i obdobie siedmeho päťročného plánu, dochádzame k poznatku, že stále ešte pretrváva nedostatočný rozvoj cenové zvýhodňovaných výrobkov technickej pokrokovosti a mimoriadnej kvality pre vnútorný trh z tuzemskej výroby. Napríklad v roku 1985 poklesli dodávky zo slovenskej výroby oproti roku 1984.

Potrebnú pozornosť treba venovať, aj na základe kritiky vyjadrenej v politickej správe na XVII. zjazde KSČ, vyváženej ponuke tovaru

v jednotlivých cenových skupinách, ktorá umožní uspokojovanie potrieb všetkých príjmových skupín obyvateľstva. To si neodkladne vyžaduje nový prístup dodávateľov tak, aby zásobovanie vnútorného trhu bolo v žiadúcej cenovej štruktúre, teda: nízka, hlavne pre deti a mládež, stredná pre štandard a vyššia pre luxus. Pre objektívne zdôvodnenie tejto požiadavky hovorí aj príklad, ktorý uvádzam. V roku 1985 boli dodávky v nízkych cenových polohách nasledovné: 11 % bielizeň, 20 % obuv a 16 % pletené odevy. Zabezpečovanie náročných úloh zásobovania vnútorného trhu dostatkom tovaru v požadovanej štruktúre a kvalite si vyžaduje zvýšiť kvalifikovanosť a znalosti sortimentárov v obchode tak, aby bol obchod v skutočnosti rovnocenným partnerom výroby.

Výslednicou finančného a rozpočtového hospodárenia kapitoly Ministerstva obchodu SSR za rok 1985, ako je zaznamenaná v číslach záverečného účtu rezortu, vrátane odvetvového hospodárstva riadeného národnými výbormi, je aktívne saldo k štátnemu rozpočtu SSR v sume vyše 1, 2 mld Kčs. Oproti rozpočtovému saldu je nižšie o 203 mil. Kčs. Rozhodujúcou mierou sa na nenaplnení objemu aktívneho salda k štátnemu rozpočtu SSR podieľali výsledky práce odvetvového hospodárstva národných výborov, ktoré vyústili do pasívneho salda napriek opačným zámerom rozpočtu. Najväčší prepad oproti plánu zaznamenali podniky reštaurácií.

Maloobchodný obrat všetkých obchodných systémov dosiahol v roku 1985 v Slovenskej socialistickej republike sumu 92, 3 mld Kčs, čo je oproti predchádzajúcemu roku rast o 4, 2 %, napriek tomu však nedosiahol plánom stanovenú dynamiku o 0, 4 %. V potravinách, ako som už uviedla, sa plánovaný obrat prekročil, naopak v priemyselnom tovare sa plánované zámery nesplnili. Uvedený vývoj spôsobil nedosiahnutie plánovaného rýchlejšieho tempa predaja priemyselného tovaru pred potravinami.

Napriek uvedeným kritickým postrehom chcem v mene nášho výboru poďakovať Ministerstvu obchodu SSR a všetkým pracujúcim v obchode za dobré zásobovanie v roku 1985 i za výsledky, ktoré obchodné organizácie docielili v 7. päťročnici. Existujú však ešte mnohé rezervy v organizácii práce v systéme obchodu, a to i v kultúrnosti predaja, akosti tovaru i ochrane spotrebiteľa. Tieto nedostatky treba dôsledne riešiť a vyžadovať od riadiacich pracovníkov nezmieriteľnosť s nedostatkami všetkého druhu.

Z poverenia Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod, služby a dopravu odporúčam návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1985 schváliť.

Vážené súdružky, súdruhovia, využívam túto príležitosť, aby som položila otázku pre súdruha ministra Z e l k u, ako ministerstvo obchodu pristupuje k rozpracovaniu úloh, ktoré obsahovala politická správa na XVII. zjazde KSČ pre zvýšenie kvalitatívnej úrovne vnútorného trhu.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem poslankyni Chlebovej. Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Horniakovi.

Poslanec Ing. Horniak:

Vážená Slovenská národná rada,

vážení hostia!

Na rokovaní Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné sme konštatovali, že i keď výsledky záverečných účtov nám pridelených kapitol sú vcelku vyrovnané, vo vnútornej štruktúre sa za čerpaním rozpočtu ukrývajú okrem pozitív aj niektoré nedostatky, ktoré svedčia o rezervách v riadiacej práci, koordinácii a organizácii práce. Napríklad pretrváva nedostatočné využívanie základných fondov, konkrétne prístrojovej techniky v zdravotníctve riadenom národnými výbormi. Už neraz sa to kritizovalo v orgánoch Slovenskej národnej rady.

Chcem poukázať aj na opakujúce sa nedostatky v investičnej výstavbe zdravotníckych stavieb, že sa na stavebné práce rozpočet opätovne nevyčerpal, kým na strojoch a zariadeniach sa prostriedky prečerpali vo všetkých krajoch SSR. Tieto dva výrazné rozdiely vo vnútornej štruktúre čerpania rozpočtu je nevyhnutné uviesť v tomto roku do súladu. Veď napríklad ročný objem plnenia výstavby polikliniky v Banskej Štiavnici bol vlani iba na 53 % a od začiatku výstavby iba na 26 % z celkového nákladu okolo 80 mil. Kčs. Alebo na výstavbe naliehavého chirurgického pavilónu v Lučenci sa plán plnil iba na 21 %.

Občania často poukazujú na miestne výkyvy v zásobovaní liekmi a liečivami. Nechcem tu rozvádzať široké súvislosti, spomeniem iba nevyhnutnosť zmeniť v odborovom podniku pre zdravotnícke zásobovanie Medika štruktúru autoparku smerom k malotonážnym nákladným vozidlám, ktoré sa dajú použiť operatívnejšie, racionálnejšie, navyše s nižšou spotrebou pohonných látok.

Pozitívne treba hodnotiť kontrolnú činnosť orgánov Slovenskej správy nemocenského poistenia. Hospodárnosť s prostriedkami nemocenského poistenia preverovali vlani vo vyše 4 800 organizáciách, pričom len v 38 %ách z nich sa nenašli žiadne nedostatky vo výpočtoch nemocenských dávok a rodinných prídavkov na deti. Zistená výška prídavkov na týchto dávkach reprezentuje v súhrne vyše 3 mil. Kčs. Najvyššie preplatky boli v žilinskom Montostroji (95 tis. Kčs), v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Ružomberku (výške 61 tis. Kčs), v Bratislavských automobilových závodoch (vyše 60 tis. Kčs) atď. Nie je to poznatok nový, pretože sa každoročne opakuje a menia sa len názvy organizácií.

Vážená Slovenská národná rada!

Chcem poukázať na výrazne kladnú skutočnosť, a to je podstatne vyšší rozpočet a čerpanie výdavkov na sociálne účely. Je to v dôsledku sociálnej politiky našej KSČ a socialistického štátu, uplatnením súboru viacerých zákonných sociálnych opatrení z januára 1985. Celkove sa z rozpočtových prostriedkov na nové sociálne opatrenia vynaložilo 26 968 mil. Kčs, čo je o 6, 4 % viac ako v roku 1984. Okrem toho sa riešili aj niektoré mzdové otázky, na zlepšenie platov vybraných profesií pracovníkov v zdravotníctve, ústavoch sociálneho zabezpečenia i v školstve.

Z pohľadu na návrh štátneho záverečného účtu SSR však nemôžeme byť spokojní s celkovým mzdovopolitickým vývojom, najmä s prekračovaním mzdových nákladov vo vzťahu k finančnému plánu, najmä ak sú na príčine nedostatočné zabezpečenie výrobných úloh a realizácie výroby na trhu, ako aj súvislosti s vyrovnávaním sklzov vo výrobe. Takéto odôvodnenia nás poslancov Slovenskej národnej rady nemôžu uspokojiť, najmä keď sa na ne pozrieme zo zorného uhla záverov XVII. zjazdu KSČ i zjazdu KSS. Ako vieme, pripravujú sa ďalšie sociálne opatrenia, avšak sú možné a reálne iba v priamej nadväznosti na tvorbu hmotných zdrojov. A z tej nám okrem iného uberá aj vysoká a stále rastúca mimopracovná úrazovosť. Veď napríklad len v rámci odborového zväzu kovopriemyslu vlani pre mimopracovné úrazy denne chýbalo vo fabrikách vyše 2000 rudí, v stavebníctve chýbalo 1 860 ľudí denne a v poľnohospodárstve vyše 800. To sú skutočnosti, ktoré tiež negatívne vplývajú nielen na plnenie výrobných úloh, ale i na produktivitu práce.

Uvediem ešte zopár údajov z poznatkov mzdových kontrol z vlaňajšieho prvého polroku. V organizáciách riadených národnými výbormi vo Východoslovenskom kraji sa zistili preplatky na mzdách vyše 32 tis. Kčs vo vyše 300 organizáciách, v Západoslovenskom kraji vo vyše 200 organizáciách s výškou preplatkov viac ako 37 tis. Kčs, v Stredoslovenskom kraji len v oblasti školstva to bolo vyše 11 tis. Kčs a v oblasti miestneho hospodárstva až vyše 850 tis. Kčs.

Ukázalo sa, že v organizáciách riadených národnými výbormi ide najmä o porušovanie všeobecne platných mzdových predpisov, a to predovšetkým v drobných prevádzkárňach. Obdobne je to však i v rezortoch priemyslu a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky.

V súvislosti so zdokonaľovaním mzdovej sústavy uvediem porovnanie. Kým v roku 1980 k 31. decembru pracovalo na Slovensku podľa objektivizovaných noriem spotreby práce 49, 5 % pracovníkov, tak k 1. decembru 1983 to bolo na Slovensku 99, 5 % pracovníkov. Chcem však pripomenúť, že hoci tieto štatistické údaje o normovaní spotreby práce vyzerajú sľubne, nedávajú obraz o kvalite noriem, v ktorej ešte treba vera naprávať.

K celému vývoju mzdovej praxe za rok 1985 treba otvorene povedať, že sa nepodarilo bez zvyšku naplniť cieľovú zásadu socialistického odmeňovania podľa princípu zásluhovosti, podľa vykonaného množstva a kvality práce a najmä podľa konečných dosahovaných konkrétnych výsledkov každého jednotlivca. Tendencie nivelizácie v odmeňovaní majú silné korene živené priemernosťou, falošnou solidárnosťou a uhýbaním od konfliktov.

Vážené súdružky, súdruhovia !

Aj keď návrh záverečného účtu SSR za rok 1985 je v globále vyrovnaný a vcelku s dobrými výsledkami, pri hlbšej analýze vnútornej štruktúry použitia finančných prostriedkov vychádzajú na povrch predovšetkým subjektívne nedostatky, súvisiace s konkrétnou riadiacou prácou, hospodárnosťou a úrovňou politického pochopenia a realizácie úloh hospodárskeho roka 1985.

Vo svetle záverov XVII. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS je nevyhnutná kvalitatívna zmena v myslení, prístupe a správaní sa riadiacich pracovníkov vnútri rezortov, čo však rovnako platí aj pre nevýrobné organizácie.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem poslancovi Horniakovi.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, prerušujem naše rokovanie na 20 minút. Pokračovať budeme o 11. 10 h. (Prestávka. )

(Po prestávke: )

Podpredsedníčka A. Kretová:

Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo poslankyni Elene Ďuricovej.

Poslankyňa Ďuricová:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia,

Úlohy štátneho vykonávacieho plánu na rok 1985 v agropotravinárskom komplexe nadväzovali na pozitívne výsledky dosiahnuté v roku 1984, s cieľom znížiť schodok vzniknutý v predchádzajúcich rokoch 7. päťročnice. Tieto zámery sa podarilo splniť len čiastočne. Objem hrubej poľnohospodárskej produkcie, ktorý sa splnil na 97, 5 % bol ovplyvnený nesplnením plánu v rastlinnej výrobe (94%). Popri pomerne dobrých výsledkoch vo výrobe obilnín a objemových krmív, nesplnil sa plán výroby cukrovej repy, zemiakov, hrozna a niektorých ďalších plodín. V živočíšnej výrobe sa plánované úlohy splnili.

Aj výsledky minulého roku, i keď boli rozdielne, prispeli k tomu, zo základná úloha dosiahnuť v 7. päťročnici sebestačnosť v obilninách a zvýšiť podiel sebestačnosti v potravinách a poľnohospodárskych surovinách, sa pri rýchlejšom raste rastlinnej výroby než živočíšnej celkove splnila. V správe ÚV KSČ o plnení záverov XVI. zjazdu KSČ, prednesenej na XVII. zjazde, okrem iného bolo konštatované, že významným faktorom stabilizácie národného hospodárstva bol poľnohospodársko-potravinársky komplex. To nás však v žiadnom prípade nemôže uspokojovať. Vieme, že hoci sme dosiahli pomerne dobrú intenzitu výroby, máme ešte stále dostatok disponibilných rezerv. Vezmime si napríklad výrobu zemiakov a cukrovej repy. U týchto a ďalších plodín sa nesplnili plánované úlohy nielen v minulom roku, ale aj za celú päťročnicu. Určite, že na nesplnení týchto úloh majú svoj podiel klimatické podmienky, ale sú tu značné rezervy aj v riadiacej práci, v dodržiavaní technologickej disciplíny a pod. Svedčia o tom aj rozdielne výsledky, poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v približne rovnakých podmienkach, na rozdiel od výsledkov popredných podnikov, ktoré sa s úlohami v minulom roku, ako aj za celú päťročnicu vyrovnali. Je pravda, že i keď sa niektoré úlohy nesplnili, zásobovanie obyvateľstva potravinami bolo plynulé. Určité zlepšenie nastáva aj v oblasti kvality a sortimentu potravín. Táto úloha je však i naďalej vysoko aktuálna a kvalitatívna stránka výroby sa musí dostať do popredia. Tento cieľ sledujú i úpravy niektorých noriem. Napríklad nová nákupná norma mlieka, ak sa neurobia patričné opatrenia, môže v poľnohospodárskych podnikoch, ale aj v mliekárňach mať značný dopad na ekonomiku tejto výroby.

Druhou stránkou výroby poľnohospodárskych surovín a potravín je otázka, že ich vyrábame pomerne draho, najmä ak robíme porovnanie v reláciách na svetové ceny. Aj v agropotravinárskom komplexe musíme urýchliť proces ekonomickej, alebo ako sa to ľudovo hovorí, úspornej intenzifikácie. V tomto smere určitý nátlak sledujú aj niektoré úpravy ekonomických nástrojov. Ide totiž o to, aby sa so vstupmi do výroby zaobchádzalo naozaj hospodárne. Niektoré poznatky však signalizujú, že najmä v dobre hospodáriacich podnikoch sa pociťuje tvrdosť týchto opatrení.

Uplatňovanie diferenciálnej renty vo forme diferenciálnych príplatkov a iných nástrojov voči podnikom hospodáriacim v horších klimatických, pôdnych a iných podmienkach je samozrejmé. Niektoré poznatky najmä z dlhodobo zaostávajúcich podnikov však naznačujú, že nie vždy a všade sa celospoločenský rentuje, ak sa pridáva zaostávajúcim a uberá sa dobre hospodáriacim. Je dosť príkladov na to, že rentabilita v týchto podnikoch je na hranici únosnosti. Kritické pripomienky, resp. názory nesúhlasu sú aj na praktizovanie prerozdeľovania jaderných krmív na úkor tých, čo si ich vyrobili. Pravdou je i to, že aj v týchto podnikoch je veľa rezerv, najmä vo využívaní základných výrobných prostriedkov a ostatných hmotných vstupov do výroby, v znižovaní strát vo výrobe, v spracovaní a uskladňovaní produktov. Vieme, že v rezorte boli spracované programy, ako je program hospodárnosti, protistratový program a iné. Ide však o to, aby sa dôslednejšie realizovali vo výrobe.

Posledné roky ukazujú, že ak sa v praxi podarí presadiť niektoré hospodárnostné opatrenia, prináša to aj patričné výsledky. Ako príklad v tomto smere možno uviesť racionálnejšie hospodárenie s jadernými krmivami, čo umožnilo znížiť dovoz týchto krmív na minimum. Uspokojovať sa však ani v tomto smere nemôžeme. Ak by sa zvýšila kvalita objemových krmív, ich štruktúra v prospech bielkovín a lepšie by sme využívali naše lúky a pasienky, situácia by sa mohla ešte vylepšiť. Druhou takou oblasťou zlepšovania hospodárnosti je oblasť palív a energie. V rámci štátneho cieľového programu 02 pre obdobie 7. päťročnice bola rezortu stanovená úloha v úspore palív a energie viac ako 10 tisíc terrajoulov. Realizáciou racionalizačných opatrení bola táto úloha splnená na 110, 2 %. V minulom roku však vplyvom klimatických podmienok sa plánovaná úspora nedosiahla. Popri niektorých pozitívnych výsledkoch v hospodárení s palivami a energiou sú i naďalej veľké problémy a nedostatky. Úspornosť v tejto oblasti nevyplýva len z nedostatku palív a energie, ale aj z nutnosti znižovania nákladov na výrobu. Veď náklady na palivá,

energiu a pohonné hmoty v rokoch päťročnice stúpli v rámci rezortu o 70, 8 %. Treba mať na pamäti aj to, že najmä v poľnohospodárskej výrobe spotreba týchto potrieb je pohyblivá vplyvom pôsobenia klimatických podmienok. V tomto smere by mali byť zohlaďňované potreby poľnohospodárstva pri riešení najmä motorovej nafty a mať aj nejakú rezervu pre mimoriadne prípady.

Pokiaľ ide o využívanie tzv. netradičných zdrojov energie (slnečná, veterná, vodná, bioplyn a pod. ), zatiaľ zámery energetického programu sa nedarí zásadnejšie riešiť. Problémy sa koncentrujú do výroby príslušných zariadení. Strojárske podniky v tomto smere nejavia o ich výrobu záujem. Naše strojárstvo tiež pomaly vyrába stroje s nižšou spotrebou pohonných hmôt. Myslím, že niektoré zariadenia pre využívanie netradičných zdrojov energie by sme mohli riešiť aj prostredníctvom pridružených výrob.

Vážené súdružky a súdruhovia,

v dôsledku nesplnenia plánovaného objemu poľnohospodárskej výroby došlo v roku 1965 k zníženiu trhovej produkcie, výkonov a pomerne vysokému čerpaniu materiálových nákladov, čím sa zhoršila efektívnosť vynaložených prostriedkov najmä u štátneho, ale aj družstevného sektoru. Plán celkových výdavkov zo štátneho rozpočtu bol prekročený o 86, 7 mil. Kčs a plánované príjmy sa nesplnili o 136, 5 mil. Kčs. Mínusové saldo vo vzťahu k štátnemu rozpočtu je vyššie oproti schválenému rozpočtu o 159 206 tis. Kčs. Tento rozdiel, ako som už uviedla, vznikol nesplnením plánu výroby a zvýšením príspevkov do Štátneho fondu pre zúrodnenie pôdy a fondu intenzifikácie u poľnohospodárskych organizácií. Zvýšenie dotácii do Štátneho fondu pre zúrodnenie pôdy o vyše 1 mld Kčs zo štátneho rozpočtu bolo nutné z dôvodu nesplnenia plánovaných príjmov tohoto fondu za zábery pôdy. To je inak pozitívny jav, ktorý svedčí o tom, že zábery pôdy pre nepoľnohospodárske účely sa žiadúco znížili. Za roky 7. päťročnice v SSR ubudlo necelých 10 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a výmera ornej pôdy sa rozšírila o 687 ha (uvediem pre porovnanie, že v 6. päťročnici ubudlo vyše 80 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy). V roku 1985 sa dalo do užívania takmer 37 tisíc ha závlah, odvodnilo sa viac ako 11 tis. ha pôdy a upravilo sa 87 km vodných tokov a neinvestičnými akciami sa zúrodnilo 59 500 ha pôdy.

Potravinársky priemysel vcelku splnil upravené vlastné výkony ako aj plán zisku na 102, 6 %. V niektorých výrobno-hospodárskych jednotkách (Cukor-cukrovinky, Vinárske závody, Pivovary a sladovne) sa v dôsledku nedostatku surovín, obalov a pre odbytové problémy plánované úlohy nesplnili.

Výsledky hospodárenia v agropotravinárskom komplexe za rok 1985 ukazujú, že v súčasnom období ide predovšetkým o intenzifikáciu reprodukčného procesu vyšším zhodnocovaním surovín a dôslednejším využívaním všetkých výrobných činiteľov, najmä materiálno-technickej základne a zavádzaním výsledkov vedeckotechnického pokroku.

Vážené súdružky a súdruhovia,

pokiaľ ide o rezort lesného a vodného hospodárstva SSR, úlohy štátneho plánu a rozpočtu i napriek niektorým problémom v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a vysokému podielu spracovania kalamitného dreva boli splnené. Pozitívne možno hodnotiť aj to, že sa splnili plánované úlohy v pestovateľskej činnosti. Plnenie štátneho vykonávacieho plánu v roku 1985 sa priaznivo premieta do celkového hospodárenia rezortu. Výkony finančného plánu boli splnené na 100, 1 % a zisk na 106, 1 %. Výsledný vzťah k rozpočtu oproti plánu sa zlepšil o vyše 300 mil. Kčs. Okrem splnenia plánovaného zisku dosiahli sa aj stanovené ukazovatele v rentabilite a bola dodržaná aj relácia medzi rastom produktivity práce a miezd.

V zmysle záverov XVII. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS v jednotlivých rokoch 8. päťročnice bude potrebné viac zosúlaďovať národohospodárske potreby s produkčnou schopnosťou lesov. Celková situácia v drevnej surovine si vyžaduje dôslednejšie riešenie vo využívaní drevnej hmoty a ochrany porastov.

Vo vodnom hospodárstve sa žiada i naďalej zintenzívňovať výstavbu vodných zdrojov, zvýšiť ich ochranu pred znečisťovaním a starostlivosť o vodohospodárske zariadenia.

Vážené súdružky a súdruhovia,

poznatky poslancov - členov Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu, získané na prerokúvaní komplexných rozborov hospodárenia v niektorých VHJ a podnikoch ukazujú, že hospodárske výsledky roku 1985 a najmä splnenie záväzných ukazovateľov bolo posudzované náročné tak v poľnohospodárstve, ako aj v lesnom hospodárstve, čo sa prejavilo aj v tom, že v značnej časti podnikov boli uzavreté hospodárske výsledky s osobitným režimom alebo s výhradou.

Záverom mi dovoľte, súdružky a súdruhovia, vysloviť súhlasné stanovisko s návrhom štátneho záverečného účtu SSR za rok 1985 aj v mene poslancov - členov Strany slobody.

Podpredsedníčka A. Kretová:

Ďakujem poslankyni Ďuricovej. Ďalší v rozprave vystúpi súdruh Miloš Marko. Dávam mu slovo.

Poslanec doc. JUDr. Marko, DrSc.:

Vážená Slovenská národná rada,

tak, ako rokovanie SNR o pláne a rozpočte, aj prerokúvanie záverečného účtu bolo pre Výbor Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru podnetom na to, aby - v konfrontácii s plnením ekonomických a finančných ukazovateľov - aby výbor posúdil aj plnenie hlavných úloh jednotlivých rezortov školstva a vedy, kultúry a prostriedkov masových Informácií.

Cez priezor rozpočtu 1985 sa plne potvrdilo konštatovanie XVII. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS o významnom podieli nadstavby na sociálno-ekonomickom rozvoji a kultúrnom rozkvete, ktorý sme zaznamenali v minulej päťročnici.

Niekedy si ani neuvedomujeme, že narastajúca kvantita prerastá do novej kvality, - veď minulého roku pribudlo iba v prvých ročníkoch základných škôl 26 500 žiakov a ich počet dosahuje 721 tisíc žiakov. Do prvého ročníka gymnázií a stredných odborných škôl nastúpilo 72 300 a na vysokých školách začalo študovať vyše 13 tisíc poslucháčov.

V 40. roku po oslobodení Československa Sovietskou armádou, v období príprav zjazdov vyšlo 2 900 knižných titulov v 29 miliónovom náklade. Novú kvalitu sme zaznamenali aj v divadle, rozhlase, televízii, filme, hudobnom živote a výstavníctve, ako aj v medzinárodnej prezentácii, v záujmovo-umeleckej činnosti, kultúrno-osvetovej práci, v školstve a kultúre maďarských a ukrajinských spoluobčanov, v oblasti ochrany prírody a obnovy kultúrnych pamiatok. Vo všetkých úsekoch Rezolúcia zjazdu Komunistickej strany Slovenska nám však pripomína potrebu zvyšovania nárokov.

Právom správa výborov, i celej SNR o plnení programu XVI. zjazdu KSČ a Rezolúcia zjazdu KSS, zdôrazňuje zameranosť strany - na vedeckotechnický rozvoj vo všetkých, nielen ekonomických štruktúrach.

Aj na predvolebných stretnutiach sa konštatuje, že popri bohatej bilancii plnenia volebných programov a plánov na nové obdobie, za kraj, okres, obec, je tu bilancia spoločná, celospoločenská: miliardy, ktoré vynakladá štát na školy, vedu, kultúru, technologické a prevádzkové zabezpečenie masových komunikačných prostriedkov.

Jednotlivé výbory i SNR, ako celok pri uplatnení poznatkov z prieskumov i práce poslancov v obvodoch, pri prihliadaní k záujmom miestnym a skupinovým - prinášajú komplexný pohľad, zameraný na progresívne zmeny rozvoja.

Pri preferencii ekonomiky, pri požiadavke nového stupňa naliehavosti, strana stavia aj pred inštitúcie nadstavby, potrebu obratu, nového myslenia a či rezultatívnosti, výsledovosti, jednoty slov a činu, zameranosti nielen na úlohy dňa, ale našej doby.

V tomto vystúpení chcem sa dotknúť najmä hlavného ťahu, ako označujú predstavitelia našej strany úlohy na stupňovanie vedecko-technického rozvoja a jeho prerastanie do vedeckotechnickej revolúcie.

No, nemôžem nespomenúť, že pri prerokúvaní prakticky každej inštitúcie - školstva, vedy, kultúry, prostriedkov masových informácií - sa trvalé vyskytuje jeden problém (nie veľký, no narúšajúci pozitívne bilancie) - nepreinvestované prostriedky, neukončené akcie. To vystupuje v ústredných inštitúciách, no ešte viac v oblastiach riadených národnými výbormi. Žiada sa i tu spomenúť, že v min. roku Ministerstvo financií SSR poskytlo nemálo dostatočných finančných prostriedkov aj tomuto úseku. Aj tu už po viac rokov konštatujeme medzi okresmi a krajmi veľkú rozdielnosť pozornosti a zabezpečovania v oblasti školstva a kultúry.

Nielen pre obmedzený čas, ale kvôli akcentovaniu rozhodujúceho miesta VTR (ako jednej oblasti ekonomiky, i ako východiska, vnútorného náboja každej činnosti), chcem aj pri tomto rokovaní zdôrazniť nezastupiteľné miesto, nezastupiteľnosť tejto zložky moderného života, osobitne dôležitej aj pre ďalšie budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Najvyššie orgány strany i uznesenia vlády nám dávajú nemalý priestor. Možno spomenúť napríklad teoreticko-praktické konferencie Ústredného výboru KSS, ktoré dali impulzy pre oblasť elektroniky, robotiky, biotechnológie a iných odvetví a spolu s konkretizáciou, štátnym zabezpečovaním a kontrolou plnenia ich záverov posunuli na nový stupeň prax. Ukázalo sa, že tak naliehavo, ako stojí orientácia vedy a praktický prínos, takto to stojí aj obrátene: prax a riadiace miesta musia dávať spoločenskú objednávku vede a urýchlene realizovať jej poznatky.

Plodnostný kurz ústavov a akadémie vied na VTR, osobitne v oblasti základného výskumu a osobitne na rozširovanie a posilňovanie vedecko-výrobných združení mohol konštatovať aj predseda SAV na zjazdoch strany.

Treba pripomenúť, že tieto združenia predstavujú dnes podstatnú časť aktivity Slovenskej akadémie vied, ale sú iba desatinou celkovej výskumnej činnosti, ktorá je sústredená najmä pri rezortoch. Nie náhodou sa aj Predsedníctvo SNR 11. apríla 1986 zaoberalo kontrolou plnenia uznesenia 10. schôdze SNR o plnení VTR a uplatňovaní jeho výsledkov v praxi. Popri pozitívnych výsledkoch konštatovalo, Že realizácia opatrení na pôsobenie vedeckotechnického rozvoja

smerom k intenzifikácii ekonomiky a rastu spoločenskej produktivity práce nezodpovedá našim potrebám ani možnostiam. Je tu naliehavá úloha - ako ju formuluje Rezolúcia zjazdu KSS - ďalej zvyšovať podiel ekonomiky SSR na rozvoji nášho socialistického štátu.

Dovoľte, aby som na tomto mieste vyriekol úvahu, že sa mení váha a charakter špecifík Slovenska. Mení sa Slovensko voľakedy kopaničiarsko-laznické, drevorubačsko-kovoroľnícke, zastrašované tmárstvom a poverami. Dnes doliny Váhu, Hrona i vŕšky spišské, šarišské, tekovské a gemerské - všetko popri spevoch, tancoch a krojoch, zdedených súbormi - pulzuje novým svojrázom, ovplyvneným vedou a technikou v závodoch a na poliach. Tie špecifiká spočívajú v potrebe urýchlene sa dostať na úroveň vyspelých krajín, naďalej prehlbovať integráciu so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami, osvojiť si náročné technológie, vybaviť závody a vniknúť do zložitostí automatizovaných systémov.

Áno, dnes sa chceme dostať na úroveň špičkovej svetovej techniky, pričom nezabúdame, že v mnohých krajinách západu nejde iba o vyspelý priemysel, ale aj o vyspelý imperializmus, ktorý po stáročia bohatol na čiernych otrokoch, na drancovaní kolónií a ktorý dnes za pomoci neokolonialistického vydierania a štátneho terorizmu ťaží z atómového zastrašovania, ale aj z biedy, útlaku a z úžerníckych úrokov na latinsko-amerických, afrických a ázijských krajinách a zapojil do svojich plánov aj kultúrny a informačný imperializmus. Sledovali sme to aj pri nešťastnej havárii, ktorá zároveň pripomína, že stupňovanie jadrovej avantúry vojenskopriemyselného komplexu USA predstavuje tisícnásobne väčšie nebezpečenstvo, ako havárie všetkých 370 jadrových reaktorov na celom svete. Pričom už dnešný stav zásob jaderných zbraní je v stave 40-násobne zahubiť všetkých ľudí i všetok život na zemi. Preto tak vítame sovietske iniciatívy, preto technický rozvoj spájame s rozvojom kultúry vzdelania, aktívnym životným postojom, mierovým úsilím a socialistickým humanizmom. Preto sú dôležité všetky funkcie aj spoločenských vied, analyticko-poznávacia, prognostická i svetonázorová. Strana nás nabáda prebrať náročné úlohy dnes a vytyčuje aj dlhodobú - strategickú orientáciu urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja. Ak pred nami stoja ešte náročnejšie úlohy do roku 2000 - na to treba už dnes prípravu 12 ročníkov stredoškolského vzdelávania plus 4-5 ročníkov vzdelania vysokoškolského i trvalého celoživotného, doživotného učenia. Na to treba reštrukturáciu celých nadstavbových úsekov, zmenu myslenia a jeho navigáciu k jednote myslenia a konania, k praktickým výsledkom.

Výbor SNR pre školstvo a kultúru mohol konštatovať, že jednotlivé úseky, ktorých záverečný účet prerokúval, sa náročné stavajú k úlo-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP