Středa 2. listopadu 1983

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci:

Jaroslav Karas

Viera Fridrichová

Vladimír Mináč

Ľudmila Hefková

Anna Látková

Mária B a l á ž o v á

Oľga Vršanská

Elena T k á č o v á

Silvester Minaroviča

Peter H r i c k o.

Dávam slovo prvému z prihlásených rečníkov poslancovi súdruhovi Jaroslavovi Karasovi.

Poslanec Karas:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky a súdruhovia,

Slovenská národná rada na dnešnom rokovaní po 6 rokoch sa znova vracia k takej významnej otázke, akou je starostlivosť o zásobovanie obyvateľstva a odvetví národného hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou. Zmyslom dnešného rokovania je posúdiť a zhodnotiť, ako štátne a hospodárske orgány zabezpečujú uznesenia XVI. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS na tomto úseku a zároveň naznačiť cesty a východiská pre účinnejšiu realizáciu ustanovení zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Účelom tohoto zákona, ako sa to uvádza v jeho úvodnom ustanovení, je všestranne chrániť vody pre ich nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, plánovité riadiť ich odbery a iné nakladanie s nimi tak, aby sa zabezpečila rovnováha medzi spotrebou vody a kapacitou vodných zdrojov, starať sa o ich čistotu a najhospodárnejšie využitie.

Z predloženej správy vlády SSR, vystúpenia ministra lesného a vodného hospodárstva SSR, ako i z rokovania výborov SNR vyplýva, že za uplynulých desať rokov boli v tejto oblasti zaznamenané niektoré pozitívne výsledky. Výroba vody za uvedené obdobie vzrástla takmer dvojnásobne, podiel obyvateľstva zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov za to isté obdobie sa zvýšil zo 43 na 62 %.

Pozitívne výsledky boli zaznamenané aj v ochrane zdrojov vody pred znečisťovaním, najmä v chránenej oblasti Žitného ostrova vybudovaním ochranných zariadení v n. p. Slovnaft Bratislava a ďalších priemyselných podnikoch, postupným budovaním zariadení pre zachytávanie ropných látok v mechanizačných strediskách poľnohospodárskych podnikov a pod.

Situácia v posledných rokoch, najmä v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou však ukazuje, že tento problém nie je uspokojivý, že čím ďalej, tým viac sa prehlbuje nerovnováha medzi potrebou a existujúcimi zdrojmi pitnej vody.

Pokiaľ bolo možné nároky spoločnosti na vodu uspokojovať bez osobitných ťažkostí a kým sa znečisťovanie tokov, ktoré sú hlavným zdrojom podzemných vôd, likvidovalo vlastnou samočistiacou schopnosťou, nepociťovali sme nedostatok vyhovujúcich zdrojov a prevládal názor, že vody je dostatok. Postupný rast počtu obyvateľov, jeho koncentrácia, zvyšovanie ekonomickej aktivity, t. j. rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva a iných činností spojených s veľkými nárokmi na vodu spolu so stúpajúcim trendom znečisťovania zdrojov vody vedú k poznaniu, že vodné zdroje sa vo svojej prirodzenej forme môžu natoľko vyčerpať, alebo znehodnotiť, že sa stanú limitujúcim článkom existencie spoločností.

Predložená správa vlády SSR, i keď nie až v takomto svetle hodnotí súčasnú situáciu, ukazuje, že tento problém aj u nás z roka na rok sa stáva vážnejším a robí nám značné starostí.

Pokiaľ ide o samotný zdroj vody, treba povedať, že nie sme na tom najlepšie. Podľa štatistických údajov vo svetovom meradle pripadá na 1 obyvateľa 12 tis. m3, v Európe už len 5 tis. m3 a v ČSSR približne len 2 tis. m3 vody. To znamená, že hlavným východiskom pri riešení zásobovania vodou v našich podmienkach je racionálne zaobchádzanie a hospodárne využívanie existujúcich zdrojov pitnej a úžitkovej vody. Je pravdou, že najmä v deficitných oblastiach bude nutné budovať aj nové vodné zdroje. Pritom však musíme mať na zreteli, že ochrana životného prostredia vôbec nie je lacná záležitosť. Ako je to uvedené aj v správe, náklady na 1 liter sekundový nového vodného zdroja predstavujú 1, 5 - 2 mil. Kčs. Napriek tomu sme toho názoru, že by sa nemali obmedzovať rozpočtové výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia, pretože negatívne dôsledky spôsobujú nedozerné škody, a to aj do budúcnosti.

Poslanecké prieskumy, ktoré uskutočnili výbory SNR a ich samotné rokovania v rámci prípravy na schôdzku ukázali, resp. potvrdili, že práve v oblasti ochrany a hospodárneho nakladania so zdrojmi pitnej vody máme veľké nedostatky, teda i rezervy, že práve v tejto oblasti sa ustanovenia zákona o vodách uplatňujú nedostatočne. Na rokovaniach výborov okrem zvýraznenia spoločenského významu tejto problematiky bolo poukázané aj na príčiny tohoto stavu. Poslanci sa pozastavili aj nad takou otázkou, prečo došlo v odvetví vodného hospodárstva k určitej stagnácii oproti rozvoju ostatných odvetví, prečo

ani po prijatí opatrení nedošlo k zlepšeniu stavu v investičnej výstavbe vodohospodárskych a ekologických stavieb. Určite, že neslúži ku cti investorov, stavbárov, ale i nadriadených orgánov, že v rokoch 5. a 6. päťročnice sa na plánovaných zdravotno-vodohospodárskych stavbách neprestavalo 1, 8 mld. Kčs, z čoho 60 % pripadá na výstavbu vodovodov. Túto činnosť, ako vieme, zabezpečujú národné výbory prostredníctvom nimi riadených podnikov vodární a kanalizácií. Ukazuje sa, že ak tieto, ale i ďalšie podniky budú mať k tejto spoločensky významnej investícii taký prístup ako doteraz, situácia sa nezlepší. Je paradox, že stavebno-montážna činnosť podnikov vodární a kanalizácií, ako sa to uvádza v prílohe správy, je 46 % zameraná na prácu pre cudzích. Poznatky z poslaneckého prieskumu ukazujú, že popri materiálno-technických problémoch ani hmotná zainteresovanosť týchto podnikov na znižovaní spotreby vody nie je na žiadúcej úrovni. V dôsledku nedostatočnej úrovne údržby a opráv vodovodných zariadení sa stráca v priemere 20 - 25 % tak draho vyrábanej pitnej vody. Tieto straty, i keď nie v skutočnosti, ale štatisticky sa určite vykazujú a do určitej miery aj skresľujú vysokú spotrebu vody na 1 obyvateľa.

Ako som už uviedol, výbory SNR okrem týchto otázok a problémov v rozprave a v záveroch svojich rokovaní zvýraznili a upozornili na niektoré ďalšie špecifické problémy.

V uznesení Ústavnoprávneho výboru SNR sa okrem iného konštatuje, že vodný zákon je dostatočným právnym nástrojom na ochranu a nakladanie s vodami vôbec. Problémy sa vyskytujú v jeho používaní a v nedôslednom uplatňovaní. Účinnosť zákona znižuje aj pomerne časté udeľovanie výnimiek, nakoľko sa stále nedarí vytvárať žiadúce materiálne podmienky pre ich ochranu, hlavne v investičnej výstavbe. V tomto smere by sa mala dôsledne plniť zásada stanovená v koncepcii ochrany životného prostredia, t. j. nepripustiť výstavbu novej investície, u ktorej nebudú ako organická súčasť nevyhnutné ekologické zariadenia.

Výbor SNR pre plán a rozpočet upozorňuje na to, že pri súčasných možnostiach investovania je nevyhnutné uplatňovať dôslednú racionalizáciu spotreby vody a intenzifikáciu existujúcich vodných zdrojov. Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo vo svojom uznesení zdôrazňuje, že vyčlenené kapacity pre výstavbu vodohospodárskych stavieb nepostačujú pokryť požiadavky vodohospodárskych orgánov a investorov v niektorých oblastiach. Z hľadiska využívania vodných zdrojov sa žiada znižovať spotrebu vody rozširovaním recirkulačných systémov chladenia vôd a obmedziť produkciu znečistených odpadových vôd. V oblasti prevencie je žiadúce zabezpečovať úlohy tak, aby sa predchádzalo havarijným únikom škodlivých látok.

Výbor SNR pre obchod, služby a dopravu zvýrazňuje nevyhnutnosť

lepšieho hospodárenia s pitnou vodou v bytovom hospodárstve, údržbe vodovodného potrubia, potrebe zlepšenia prevádzkového režimu v podnikoch ČSAD z hľadiska ochrany vôd. Výbor SNR pre veci sociálne a zdravotné upozorňuje na nevyhnutnosť dôslednejšej ochrany vôd z hľadiska zdravotno-hygienických pohľadov a dopadov na zdravie človeka.

Všetky výbory SNR, ale hlavne Výbor SNR pre národné výbory a národnosti, osobitnú pozornosť v zmysle zákona SNR č. 135/1974 Zb. venovali činnosti a práci orgánov štátnej správy vo vodnom hospodárstve. I keď tieto orgány vynakladajú značné úsilie na úsporu a kvalitu vôd, musia ešte výraznejšie prispievať k efektívnejšej ochrane a ich využitiu. Potrebné je zamedziť hlavne havarijnému znečisťovaniu vôd, čo možno dosiahnuť zvýšením účinnosti vodohospodárskeho dozoru vykonávaného národnými výbormi, sprísneným uplatňovaním sankcii voči organizáciám, ako i vyšším zosobňovaním pokút za porušovanie povinnosti ustanovených na úseku vodného hospodárstva.

Zvýšenú pozornosť, zdôrazňuje sa v uznesení Výboru SNR pre školstvo a kultúru, bude potrebné venovať výchove obyvateľstva a mládeže k hospodárnemu využívaniu vody, jej ochrane a šetrnému vzťahu k vodným zdrojom. Aktívnejšiu úlohu v tom musí zohrať škola a masovokomunikačné prostriedky.

Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu v rámci prípravy na schôdzku SNR osobitnú pozornosť venoval situácii v hospodárení a ochrane povrchových a podzemných vôd v poľnohospodárskych podnikoch. Vykonali sme skupinové poslanecké prieskumy v 8 okresoch. Výsledky týchto prieskumov v zhode s konštatovaním v predloženej správe potvrdzujú, že poľnohospodárstvo popri priemysle je i naďalej jedným z najväčších znečisťovateľov vôd. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného rozloženia poľnohospodárskej výroby, ktorá je plošne rozložená na celom našom území. Ukazuje sa, že tak v priemysle, i v poľnohospodárstve v rámci industrializácie výroby sme zanedbali budovanie zariadení na ochranu vôd. Tieto chyby minulostí začíname postupne naprávať.

Okrem už tradičných zdrojov znečisťovania vôd ako je močovka, priesaky zo silážnych jám, ropné produkty sú to priemyselné hnojivá a chemické prostriedky. V tomto smere v zmysle uznesenia vlády SSR č. 64/1982 sa dôslednejšie začína pristupovať k budovaniu potrebných zariadení. V minulom roku bolo vybudovaných na Slovensku 249 silážnych jám s nákladom 297 mil. Kčs, 104 poľných spevnených hnojísk v hodnote 152 mil. Kčs. Budujú sa agrochemické podniky, v ktorých uskladnenie a manipulácia s priemyselnými hnojivami a chemickými prostriedkami je na vyššej úrovni a dáva väčšie záruky pre

ochranu vôd. Je to však ešte stále málo. V SSR máme ešte vyše 30 tisíc objektov, ktoré ohrozujú akosť vôd. Ich prebudovanie si vyžaduje značné prostriedky i čas. Vieme, že v súčasnosti nemáme ekonomické, ale ani výrobné možnosti, ktoré by urýchlene odstránili napáchané chyby minulosti, najmä pri investičnej výstavbe.

Poslanecké prieskumy, ako i rokovanie výboru ukázali, že jednou z najkritickejších a nedoriešených otázok je likvidácia tekutých výkalov pri väčších koncentráciách živočíšnej výroby. Pri zapracovaní tohto inak dobrého hnojiva dochádza k presýteniu pôdy a úniku dusitanov do spodných vôd, za čo sú poľnohospodárske podniky neustále pokutované. Inakšieho východiska zatiaľ niet a poľnohospodárskym podnikom to robí veľké starosti. Pri týchto vysokých koncentráciách sa žiada urýchlene vyvinúť a zaviesť také technológie, ktoré by umožnili vracať vodu po prečistení späť do výrobného procesu a iba zbytok týchto výkalov by sa použil ako hnojivo.

Na rokovaní výboru bola prednesená pripomienka v tom smere, že spôsob čistenia odpadových vôd i pre menšie podniky v niektorých štátoch je vyriešený. Tu sa žiada dôslednejšie a rýchlejšie riešiť tento problém našim výskumom, ako i riadiacimi zložkami nášho rezortu.

Druhým vážnym problémom z hľadiska ochrany vôd je používanie priemyselných hnojív a chemických prostriedkov v rastlinnej výrobe. Vieme, že bez použitia týchto prostriedkov by nebolo možné dosahovať takú intenzitu výroby, akú dosahujeme. Vysoké dávky priemyselných hnojív a niekedy aj ich nesprávna aplikácia je reálnym nebezpečenstvom unikania škodlivých prvkov do spodných vôd. Aj v tomto smere sú poľnohospodárske podniky stíhané za znečisťovanie vôd. Čo však robiť, ak chceme zabezpečiť sebestačnosť v potravinách, musíme vyrábať viac a to bez týchto faktorov je ťažko dosiahnuť. Aby mohli byť v praxi realizované obidve stránky veci je žiadúce, aby riadiace orgány spolu s vedou a výskumom stanovili, kde sú hranice optimálneho riešenia tohoto problému. Niektoré doterajšie výsledky výskumu zatiaľ nedostali právny podklad pre usmernenie poľnohospodárskych podnikov. Je pravdou, že v tomto smere veľa zohráva aj subjektívny činiteľ, a to je človek. Aj v poľnohospodárskych podnikoch je veľa nedostatkov tak pri aplikácii priemyselných hnojív, ako aj chemických prostriedkov. Tu sa žiada, aby opatrenia a nariadenia boli dôsledne dodržiavané.

Záverom svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že zákonné opatrenia, ako aj uznesenia vlády SSR vytvárajú dostatočný priestor pre zlepšenie stavu na tomto úseku. Je však žiadúce, aby sa dostali do povedomia ľudí a hlavne, aby boli dôsledne realizované štátnymi a hospodárskymi orgánmi a aby pre ich realizáciu boli vytvárané aj potrebné podmienky.

Skúsenosti a poznatky z činnosti výkonu štátnej správy na úseku vodného hospodárstva ukazujú, že novou zákonnou úpravou došlo k prehĺbeniu činnosti, najmä národných výborov, ale v kontrolnej činnosti, hlavne vo výkone vodohospodárskeho a technicko - bezpečnostného dozoru sú ešte značné nedostatky. Kontrolné orgány napríklad nedokázali zabrániť tomu, že na Slovensku máme v bezprostrednej blízkosti vodných tokov 487 skládok rôzneho odpadu, ktorý ohrozuje čistotu vôd.

V tomto smere je tiež treba oveľa účinnejšie pranierovať takéto počínanie v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Ide o to, aby ochrana a hospodárne nakladanie s vodami sa stalo celospoločenskou záležitosťou.

Vážené súdružky a súdruhovia,

väčšina z nás sa narodila a prežila svoje detstvo, keď čistota a dostatok vody boli samozrejmé. Naše krásne Slovensko bolo bohaté na studničky, jarčeky a potoky s dostatkom rýb, rakov a iného vodného živočíšstva. Dnes je už málo takýchto čistých lokalít. K značnému znehodnoteniu vôd dochádza i v novovybudovaných vodných nádržiach, ako je Liptovská Mara, Domaša a ďalších. Súčasný stav v čistote a dostatku kvalitnej vody sa dá vylepšiť, ale to, čo bolo sa už ťažko prinavráti. Je našou povinnosťou nekompromisne brániť ďalšie znehodnocovanie vody, ale aj celý vodný režim a vynaložiť úsilie i zdroje, aby v našich vodách pulzoval plnohodnotný život, aby sme pre ďalšie generácie odovzdali našu krajinu, v ktorej bude život krásny, aj dostatok čistej vody.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdruhovi Karasovi. Dávam slovo poslankyni súdružke Viere Fridrichovej.

Poslankyňa Ing. Fridrichová:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky, súdruhovia,

v rámci prípravy na schôdzku SNR členovia Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo na prieskumoch venovali pozornosť ochrane životného prostredia v organizáciách Ministerstva priemyslu SSR a vytváraniu podmienok stavebných organizácií pre výstavbu ekologických stavieb. Z poznatkov poslancov vyplýva, že Ministerstvo priemyslu SSR

realizáciou prijatých opatrení významne prispieva k úsiliu na ochranu vodných zdrojov. Svedčia o tom výsledky v n. p. Slovnaft, n. p. CHZJD, kde však nie je uspokojivo doriešená skládka tuhých odpadov mimo vodohospodársky chránenej oblasti. Niektoré opatrenia boli realizované i v n. p. Chemko Strážske, kde nás zaujal najmä kontrolný systém sledovania kvality vypúšťaných vôd a ktorý umožňuje v priebehu jednej hodiny zistiť zdroj znečistenia.

Prieskumy poslancov potvrdili dodržiavanie stanovených limitov pri vypúšťaní znečistených vôd. Vcelku možno povedať, že problémy ochrany vodných zdrojov sa postupne riešia, nie však k spokojnosti vodohospodárskych orgánov, ako napr. v n. p. Petrochema Dubová.

Podniky majú vybudované kontrolné systémy sledovania kvality vôd, ktoré však treba dobudovať v nadväznosti na nové výroby.

Pre výstavbu vodohospodárskych diel Ministerstvo stavebníctva SSR vybudovalo špecializovanú základňu. Vyčlenené kapacity však nepostačujú kryť požiadavky vodohospodárskych orgánov a investorov v niektorých oblastiach.

Na prieskume sme zistili, že v ochrane vodných zdrojov sa však ešte vyskytujú niektoré nedostatky. Nie je napr. uspokojivo vyriešená resp. zavedená likvidácia biologicky ťažko odbúrateľných organických látok, ako napr. v n. p. Chemko Strážske. Problémy sú aj vo včasných dodávkach a sortimente technologických zariadení, meracej a regulačnej techniky do čistiarní z tuzemska a socialistických štátov. Niektoré organizácie nevenujú dostatočnú pozornosť ochrane vodných zdrojov napr. v n. p. Petrochema Dubová, najmä vypúšťaniu znečistených vôd, skladovaniu odpadov, resp. prijaté opatrenia nemajú dostatočnú účinnosť, aby zabránili haváriám vodných zdrojov a znečisteniu vodných tokov. Skutočnosť, že problém likvidácie kyselinových smôl stále pretrváva, si zasluhuje oprávnenú kritiku nielen vodohospodárskych orgánov, ale i občanov. Preto sú značné rezervy v ochrane vôd v oblasti prevencie a predchádzania havarijných únikov škodlivých látok. Z rokovania výboru vyplynulo, že Ministerstvo priemyslu SSR by malo preto v rámci prípravy investícií ekologického charakteru vytvárať podmienky v tvorbe bilančných limitov materiálov, fondov a kapacít, v projektových riešeniach čistiarní odpadových vôd, pokiaľ je to možné, využívať vypracovaný systém viacprvkovej typizácie v odporúčaných variantách a s využitím kolektorov. Sústavne zvyšovať náročnosť na pracovnú i technologickú disciplínu pri chemickej výrobe z hľadiska ochrany životného prostredia a sprísniť postihy voči jej narušovateľom. Nadväzne na rozvoj novej výroby riešiť tiež likvidáciu odpadov všetkých skupenstiev, najmä však likvidáciu ťažko odbúrateľných látok, ktoré by inak unikali do vôd a ovzdušia. Pri zabezpečovaní likvidácie odpadov uprednostňovať ich riešenie

zamerané na využitie týchto látok ako druhotných surovín. Sústreďovať naďalej pozornosť na riešenie najdôležitejších problémov ochrany životného prostredia predovšetkým v n. p. Slovnaft a CHZJD Bratislava, Chemko Strážske, Petrochema Dubová a CHZWP Nováky a premietnuť túto pozornosť aj pri príprave návrhov plánu 8. päťročnice. Prehodnotiť v. n. p. Chemko Strážske možnosti predchádzať havarijným únikom znečisťujúcich látok do vôd a prijať účinné technické i organizačné opatrenia na minimalizáciu týchto prípadov. Urýchliť cieľavedomé budovanie vedúceho pracoviska priemyslovej ekológie rezortu priemyslu vo Výskumnom ústave pre petrochémiu Nováky a jeho vybavenie potrebnou technikou tak, aby sa jeho pôsobenie mohlo účinnejšie prejaviť prd plnení úloh vyplývajúcich zo záverov 8. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS. Venovať maximálnu pozornosť opatreniam na dosiahnutie stavu, kedy odpadové vody z n. p. Chemko Strážske nebudú prekračovať hodnoty znečistenie formaldehydom a PCB v tokoch Laborec a Ondava prípustné podľa rozhodnutia orgánov hygienickej služby. Účinnými opatreniami vo sfére organizácie a riadenia dosiahnuť zásadné zlepšenie v plnení úloh na ochranu životného prostredia v n. p. Petrochema Dubová, najmä z hľadiska bezpodmienečného splnenia všetkých opatrení uložených uznesením Predsedníctva vlády SSR č. 10 /1983.

Prieskumy tiež ukázali, že aj orgány hygienickej služby by sa mali operatívnejšie prispôsobiť vykonávaniu rozborov, veď ročne pribúda značné množstvo nových látok, ktorých škodlivosť nie je včas testovaná.

Na rokovaní výboru poslanci tiež poukázali na potrebu zlepšenia vodného režimu, ako napríklad v okrese Veľký Krtíš, kde je nedostatok akumulačných nádrží jednak pre zásobu obyvateľstva pitnou vodou, ale i pre závlahy, čomu sa nevenuje dostatočná pozornosť.

Vážené súdružky, súdruhovia,

okres Lučenec, ktorý je mojím volebným obvodom nemá dostatok povrchových a ani podzemných vodných zdrojov. Vodné toky majú veľmi nízke prietoky. V rámci SSR má preto najnižší podiel obyvateľov zásobovaných z verejného vodovodu. Na verejný vodovod je napojená necelá polovica obyvateľov okresu, čo je hlboko pod priemer Stredoslovenského kraja. Situácia v zásobovaní pitnou vodou je vcelku nepriaznivá, najmä od roku 1974. Najväčší nedostatok, v niektorých prípadoch až kritický, je v okresnom meste Lučenec, ďalej v mestách Fiľakovo a Poltár a v ďalších miestach okresu. Od roku 1975 je stále v platnosti vyhlásený prvý a druhý regulačný stupeň. Preto sa realizuje obmedzený odber vybraným podnikom, žiaľ, niektoré z nich za

prekročenie odberových limitov dostali pokuty za vyše pol milióna Kčs. Ďalších pol milióna Kčs predstavujú pokuty za porušovanie zákona o vodôch.

Na základe prijatých opatrení Stredoslovenského KNV i ONV sa konajú previerky. Za prvý polrok 1983 bolo napríklad zistených takmer tisíc vád, z ktorých polovica je už odstránená.

Územné orgány vykonali celý rad opatrení na zmiernenie tohto nepriaznivého stavu nielen v oblasti zásobovania pitnou vodou, úžitkovou vodou, ale i v ochrane životného prostredia. Veď možnosti vypúšťania odpadových vôd do vodných tokov, ktoré tečú cez priemyslové zóny je úplne vyčerpaná z dôvodu nízkych prietokov. Napríklad potok Kriváň za Lučencom je preto stokou. Niektoré z opatrení sa už prejavili, pokiaľ ide o riešenie niektorých problémov v n. p. Stredoslovenské sklárne závod Poltár. Od hospodárskych organizácií sa vyžaduje budovať vlastné zdroje. Problémy sú s vytypovaním vhodných lokalít pre skládky odpadov, resp. dokončovaním hygienických predpisov pre skladovanie odpadov. Jedno z ďalších opatrení bol návrh vodárenskej nádrže a vodovod Malinec s realizáciou koncom 6. päťročnice. Návrh však nebol zaradený ani na 7. päťročnicu. Toho času sa dokončuje vodný zdroj Mikušovce, ktorý doterajší stav mierne zlepší.

Súčasná situácia si vyžaduje šetrne zaobchádzať s pitnou vodou, včas odstraňovať vzniknuté závady. Hospodárske organizácie by mali rešpektovať opatrenia hygienických a vodohospodárskych orgánov z hľadiska ochrany vodných zdrojov dôsledným dodržiavaním technologickej disciplíny vrátane skladovania odpadov. Súčasne by mail budovať vlastné zdroje a znižovať odbery vody z verejného vodovodu. Ukazuje sa, že aj zmena hmotnej zainteresovanosti podniku vodárne a kanalizácie pre dodávky vody obyvateľstvu by mohlo situáciu pozitívne ovplyvniť. Chcem vysloviť presvedčenie, že spoločným úsilím hospodárskych organizácií, vodohospodárskych orgánov, ale i obyvateľstva sa nám v okrese podarí zlepšiť súčasný stav.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem súdružke Fridrichovej. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Vladimírovi Mináčovi.

Poslanec národný umelec Mináč:

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Voda, vodička, vodenka - tak ako hora a slnko, aj voda má v slovenskej ľudovej slovesnosti ústredné postavenie. Toto ústredné postavenie v poézii a v mýtoch má preto, lebo vždy mala ústredné postavenie v samotnom živote ľudu.

Bola to, bývala to voda studená, bystrá, voda živá. Akiste sa pamätáte, že práve živá voda mala moc robiť z nevidomých očí oči vidiace. Niektoré dnešné naše vody by mohli vari urobiť aj z vidiacich ľudí slepcov.

V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa zakladali na južnom Slovensku, na miestach bývalých grófskych majerov takzvané legionárske, či masarykovské osady. Hrnuli sa ta osadníci z najbiednejších slovenských krajov, z Vrchhorehronia, z Oravy, z Kysúc. Mnohí z osadníkov sa nemohli adaptovať na nové prostredie a odišli naspäť do starej, ale známej biedy. Podľa nich bola tam na Dolniakoch planá voda. Aj táto historická anekdota potvrdzuje, že čistá, zdravá voda bola najzákladnejšou hodnotou ľudovej existencie. A dosvedčuje aj, že vtedy dávno - pradávno sa občan na Slovensku mal kam vracať za dobrou vodou. Kde by sme sa mohli vracať dnes? Veď vo vodovodných systémoch okresu Dolný Kubín, čo je na Orave, je skoro 70 % hygienicky závadnej vody! Kdeže tam Orava, kdeže tam Kysuce, kdeže sú čisté vody nášho detstva, kdeže je živá voda - všetko voda vzala!

Akoby zlá macocha bola začarovala naše vody na vody zradné, na vody mŕtve, na vody bez života.

Tá macocha - to sme my. Rozumie sa, že chápem nevyhnutnosť priemyselnej výstavby, že chápem aj nevyhnutnosť agrotechnických zmien v poľnohospodárstve. Bolo treba zdvihnúť krajinu z biedy, tak sme ju zdvihli.

Lenže - a o tom lenže je dnes reč - dostali sme sa na hranice vlastných možností v mnohých základných ukazovateľoch. Ak si neuvedomíme tieto hranice, na všetkých úrovniach, od najvyšších rozhodujúcich grémií, cez systémy plánovania a miestneho riadenia až po každučkého občana, ak si tieto hranice nebudeme uvedomovať ustavične, potom sa môže stať, že sa vyplní onen známy krutý a zlý žart - nebojte sa súdruhovia, všetko sa skončí katastrofálne.

Voda je súčasťou oných hraníc, o ktorých som hovoril. Je základným limitujúcim faktorom kvality ľudského života - a ešte viac - je základnou podmienkou života vôbec.

Ako sa správame k tomuto prazdroju života? Prepáčte mi, že vás budem unúvať citátmi z vládnej správy, ale ona je dosť alarmujúca a nechcel by som si vymýšľať. V správe so hovorí o vodohospodársky pasívnych oblastiach, aj o oblastiach vodohospodársky deficitných.

Mnohí z nás si viete zaiste predstaviť, koľko ľudského trápenia, nedostatku, zlosti a v dôsledku i politických škôd sa skrýva ZS týmito objektívnymi pomenovaniami. A aké sú výhľady?

"Pokiaľ sa nedosiahne zastavenie súčasného rastu znečistenia, budú sa problémy pasívnych oblastí prehlbovať a rozširovať", hovorí sa v správe. Navykli sme si pod týmito slovami, pod rozširovaním a prehlbovaním, vidieť najmä svetlé obzory budúcnosti: ale tu sa v našom prípade rozširuje a prehlbuje možnosť katastrofy.

Za posledné tri roky sa u nás udialo 259 havarijných zhoršení, teda približne každý štvrtý deň sa koná v slovenských vodných zdrojoch havária. Každý štvrtý delil A čo sa s tým robí, čo s tým robíme? Zaplatí sa pokuta - veci také pokuty sa v podnikoch dopredu plánujú, a havaruje sa pokojne ďalej - veď možno aj samotné havárie sa kdesi potichu plánujú!

Pri haváriách treba vinníkov postihovať s najvyššou prísnosťou, akú dovoľuje zákon. Ak je zákon nie dosť tvrdý, a ja pochybujem o tom, že je dosť tvrdý, treba zmeniť zákon. Každý útok na vodu treba považovať za útok na budúcnosť tejto krajiny!

Na strane 9 správy sa píše: "Tempo rozvoja zásobovania pitnou vodou v poslednom desaťročí značne zaostalo za celkovým hospodárskym a sociálnym rozvojom... " To je základné konštatovanie. Viem dobre, aké sú mocné miestne i iné tlaky a nátlaky na bytovú výstavbu, aké konexie, aké protekcie, aj poslanecké, aj naše, pracujú v tejto oblasti. Všetkým nám si treba uvedomiť, že aj tu, v bytovej výstavbe sme došli k novým hraniciam, k novým limitujúcim činiteľom, a to k takým základným, ako je vzduch, voda a celý ekologický systém. Túto hranicu nemožno prekročiť so zažmúrenými očami, ani len s prižmúrenými, najmä nemožno voči novým podmienkam používať staré prostriedky. Treba prehodnotiť pretrvávajúce hodnoty už pri samotnom plánovaní. Treba si klásť nové otázky a hľadať nové odpovede - čo je vlastne kvalita života? Čo je to dnes a čo by to malo byť zajtra? Nebudeme vedieť odpovedať na takéto otázky zo dňa na deň a nebude to ani ľahká práca. Ale nič nové nie je ľahké. Pri každom rozhodovaní si treba uvedomiť, že staré mechanizmy sú síce pohodlné, ale sú aj nebezpečné bezpečne by nás mohli priviesť až k totálnej záhube našej krajiny.

Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR žiada priority pre Investičnú výstavbu vodohospodárskych diel. Také priority nie sú len oprávnené, sú nevyhnutné. Viem, že máme už dosť priorít, osobitne, celkom osobitne i najostrejšie sledovaných stavieb. Ale ak nebude mať prioritu voda, nebudú už potom nijaké priority, bude koniec so všetkými prioritami, aj s kvalitou života v tejto krajine. To nie je


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP