Středa 12. listopadu 1975

Středa 12. listopadu 1975

(Začátek jednání v 8.30 hod.)
Přítomno:185 poslanců Sněmovny lidu
66 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice
69 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Dzúr, Humeník, V. Hůla, Lichner, Löbl, Mamula, Martinka, Mrázik, Neuman, Ondřich, Sakmar, Svěrčina, Švestka, Tschákertová, Urban

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

Baryl, H. Čermáková, Doležalová, E. Erban, Kovalčík, Piščeková, Richter, Sedláček, V. Valo

- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice

Colotka, Hanes, Lúčan, Sevejáni, Válek

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil I. místopředseda FS ing. J. Marko)

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, pokračujeme v rokovaní 20. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

Prikročíme k ďalšiemu bodu schváleného programu 20. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov. Na programe je

IV.

Vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení (tlač 100) v znení spoločnej správy výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov (tlač 36/SĽ a 27/SN).

Za vládu Československej socialistickej republiky odôvodní návrh minister práce a sociálnych vecí ČSSR Michal Štanceľ. Dávam mu slovo.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! O niekoľko týždňov bude naša spoločnosť bilancovať výsledky piateho päťročného plánu, ktorý sa stal významnou etapou v rozvoji celej našej spoločnosti. V týchto piatich rokoch, keď sa realizovali smernice XIV. zjazdu KSČ, sme dosiahli významné úspechy v oblasti politickej, ekonomickej, kultúrnej a sociálnej. Všetky znamenali vo svojich dôsledkoch ďalšie podstatné zvýšenie životnej úrovne a prehlbovanie sociálnych a životných istôt nášho ľudu.

Dovoľte mi, aby som pri tejto dnešnej významnej príležitosti menom vlády ČSSR uviedol vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení a v krátkosti zrekapituloval to, čo sme na tomto dôležitom úseku v živote každého z nás i celej spoločnosti v poslednom období dosiahli.

Od roku 1970 do roku 1974 vzrástol národný dôchodok o 69 mld Kčs. Priemerná mzda v národnom hospodárstve vzrástla v tomto období takmer o 300 Kčs mesačne a dosiahla 2230 Kčs. Peňažné príjmy pritom rástli vo všetkých skupinách, takže dnes viac ako 70 % domácností dosahuje príjmy 1000 Kčs na hlavu.

Životnú úroveň pracujúcich významne ovplyvnil aj rozvoj bytovej výstavby. Úloha piatej päťročnice postaviť najmenej 500 000 bytov bude vysoko prekročená, takže polovica obyvateľstva bude bývať v nových bytoch, postavených po roku 1945.

Dosiahnutý stupeň rozvoja našej ekonomiky vytvoril v uplynulom období priaznivé podmienky pre to, aby bol postupne realizovaný rozsiahly a náročný program rastu spoločenskej spotreby. Náklady na spoločenskú spotrebu obyvateľstva, zahŕňajúce také oblasti, ako je rozvoj všestrannej starostlivosti o zdravie ľudu, zabezpečenie v dobe pracovnej neschopnosti a v starobe, starostlivosť o vzdelanie a rast kvalifikácie, vzrastli zo 69 mld Kčs v roku 1970 na 90 mld Kčs v roku 1974.

Uskutočnili sme rad významných opatrení, ktorých cieľom bolo zlepšiť postavenie rodín s deťmi a priaznivo ovplyvniť populačný vývoj posledných rokov. Na základe pozitívneho ekonomického vývoja, v súlade so smernicami ÚV KSČ zo septembra 1971 a decembra 1972, sa túto úlohu podarilo splniť. Šlo predovšetkým o podporu pri narodení dieťaťa, materský príspevok, zvýšenie prídavku na deti a zavedenie výhodných novomanželských pôžičiek. Ak k tomu prirátame ostatné formy podpôr, zistíme, že náklady na túto pomoc vzrástli z takmer 20 mld Kčs v roku 1970 zhruba na 26 mld Kčs v roku 1974. Tieto opatrenia výrazne prispeli k tomu, že sa dnes naša republika zaraďuje medzi tie európske krajiny, v ktorých má populácia vzostupnú tendenciu.

Za jednu z najdôležitejších oblastí sociálnej politiky považuje naša spoločnosť vytváranie trvalých existenčných istôt na zabezpečenie tých, ktorí celý svoj život zasvätili práci pre rozkvet a rozvoj našej krajiny. Preto sme krátko po XIV. zjazde KSČ pristúpili k zvýšeniu dôchodkov starodôchodcov a príjemcov nízkych dôchodkov.

Bolo zvýšených bezmála 1 milión dôchodkov starodôchodcov a nízkych dôchodkov a náklad na tieto opatrenia bol zhruba 1 mld Kčs ročne.

Vysoká úroveň sociálneho zabezpečenia, ktorú naša spoločnosť cieľavedome rozvíja, má svoj zrod v oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou. Je pevne spojená s 30ročným obdobím budovania našej socialistickej spoločnosti.

Rozhodujúcim medzníkom vo vývoji nášho dôchodkového zabezpečenia bol rok 1948, keď po februárovom víťazstve pracujúceho ľudu bolo uzákonené národné poistenie, spočívajúce na leninskom princípe univerzálnosti sociálneho zabezpečenia. Od tejto doby sú zabezpečení všetci pracujúci včítane osôb samostatne hospodáriacich a po uskutočnení socializácie poľnohospodárstva aj družstevní roľníci.

Zákonom o národnom poistení bol vytvorený jednotný systém dôchodkového zabezpečenia pre robotníkov a ostatných pracujúcich.

V ďalšom období, v súlade s rozvojom našej spoločnosti, s rastom životnej úrovne a pracovných príjmov, boli v roku 1957 uskutočnené významné opatrenia zásadnou prestavbou dôchodkového zabezpečenia - zákonom o sociálnom zabezpečení, ktorým pri výpočte dôchodkov uplatnené zásluhové hľadisko.

Dôležitým opatrením bolo tiež zaradenie zamestnaní podľa obtiažnosti, dôležitosti a rizikovosti práce do troch pracovných kategórií. Zároveň bola po prvý raz upravená oblasť sociálnej starostlivosti o potrebných občanov.

V dôchodkovom zabezpečení boli vykonané v roku 1964 niektoré pozitívne úpravy, týkajúce sa zápočtu nepoistených dôb a výhodnejšie stanovenie vekovej hranice pre ženy a matky s, malými deťmi. V súvislosti s vtedajšou ekonomickou situáciou boli prijaté niektoré úpravy výšky dôchodkov, najmä bola zavedená daň z dôchodku.

Na ilustráciu vývoja dôchodkového zabezpečenia mi - dovoľte uviesť niekoľko základných údajov. Zatiaľ čo v roku 1946 bolo dôchodkove zabezpečených 3 mil. 200 tisíc občanov, vzrástol tento počet do roku 1974 zhruba na 7 mil. 400 tisíc; to znamená, že všetci pracujúci sú dôchodkovo zabezpečení.

Tento vývoj samozrejme ovplyvnil aj rast počtu vyplácaných dôchodkov. V roku 1946 bolo vyplácaných 1 mil. 107 tisíc dôchodkov. Tento počet vzrástol do roku 1974 na viac ako 3,5 mil. Priemerná výška novopriznávaných starobných dôchodkov sa v dôsledku stáleho rastu miezd zvyšovala. U pracovníkov v roku 1949 bola 382 Kčs a v roku 1974 už viac ako 1100 Kčs mesačne.

Výdavky na dôchodkové zabezpečenie sa oproti roku 1948 do roku 1974 zvýšili 8,5 krát a boli 30 mld 473 mil. Kčs. Podiel týchto nákladov na spoločenskej spotrebe obyvateľstva predstavuje takmer 34,0 % a na národnom dôchodku 8,8 %.

Dôchodkové zabezpečenie v ČSSR je v porovnaní s obdobnými sústavami kapitalistických štátov presvedčivým dôkazom vysokej úrovne socialistickej starostlivosti o človeka. Zatiaľ čo náš systém poskytuje zabezpečenie všetkému ekonomicky činnému obyvateľstvu, v niektorých kapitalistických štátoch sú z dôchodkového zabezpečenia vylúčené početné skupiny občanov, najmä poľnohospodári a drobní remeselníci. Taktiež vekové hranice na získanie nároku na starobný dôchodok sú takmer vo všetkých kapitalistických krajinách podstatne vyššie ako u nás. Spravidla je to pre ženy 60 rokov, pre mužov 65 rokov a niekde dokonca aj viac.

Súdružky a súdruhovia poslanci, pozitívny politický a ekonomický rozvoj našej spoločnosti po XIV. zjazde KSČ a úspešné plnenie úloh piatej päťročnice vytvorili priaznivé predpoklady pre uskutočňovanie ďalších významných opatrení vo zvyšovaní životnej úrovne a na posilnenie životných istôt nášho ľudu. To všetko bolo umožnené cieľavedomou prácou robotníkov, roľníkov a ostatných pracujúcich, ktorí vytvorili nové zdroje.

Vládny návrh zákona, ktorý vám dnes, súdružky a súdruhovia poslanci, predkladáme na schválenie, vychádza zo záverov XIV. zjazdu strany a zo spoločného uznesenia Ústredného výboru KSČ, vlády ČSSR a URO z apríla 1975 o zdokonalení sústavy dôchodkového zabezpečenia. Ciele tejto veľkej úpravy zdôraznil generálny tajomník ÚV KSC súdruh Gustáv Husák v správe predsedníctva ústredného výboru strany prednesenej na aprílovom zasadnutí týmito slovami: "Pri príležitosti osláv 30. výročia oceníme i týmto záslužnú prácu príslušníkov generácií, ktoré sa podieľali na budovaní socialistickej spoločnosti. Týmto generáciám, ktoré sú už na zaslúženom odpočinku, alebo budú do dôchodku v budúcich rokoch odchádzať, zabezpečujeme sociálnu istotu a životnú úroveň zodpovedajúcu rozvoju našej spoločnosti."

V súlade s týmito cieľmi sa sústava dôchodkového zabezpečenia prispôsobuje úrovni ekonomiky, najmä súčasnému sociálnemu postaveniu robotníckej triedy a družstevného roľníctva.

Súčasne sa vytvára primeraná relácia medzi zárobkom v posledných rokoch pracovnej aktivity a výškou dôchodku. Pri vymeriavaní nových dôchodkov sa výraznejšie uplatňujú hľadiská pracovných zásluh a viac ako doteraz sa bude oceňovať práca kvalifikovaná, náročná a spoločensky zodpovedná.

Návrh zákona preberá všetko, čo sa osvedčilo a v čom sú zakotvené revolučné vymoženosti našej robotníckej triedy a ostatných pracujúcich. Ide najmä o jednotnosť a všeobecnosť dôchodkového zabezpečenia, o doterajšie nízke vekové hranice pre nárok na starobný dôchodok mužov i žien, ktoré patria k významným prednostiam našej dôchodkovej sústavy. Ďalej o doterajší spôsob výpočtu výšky dôchodku, podľa ktorého je dôchodok odvodený zo zárobkov z doby pracovnej činnosti a zaradenie zamestnania podľa obtiažnosti a namáhavosti práce do troch pracovných kategórií.

Veľmi závažným opatrením je zrušenie zvláštnej dane z dôchodku, zavedenej v roku 1964, ktorá najviac oslabuje zásluhové hľadisko a pritom je vývojom ekonomiky a najmä rastom miezd prekonaná.

Už po druhý raz od XIV. zjazdu strany sa upravujú nízke dôchodky pracovníkov v pracovnom pomere, družstevných roľníkov a samostatne hospodáriacich roľníkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, z doterajších 550 Kčs na 600 Kčs mesačne pre jednotlivca a z 900 Kčs na 1100 Kčs mesačne pre dvojicu. U družstevných roľníkov sa pritom nebude prihliadať k príjmu zo záhumienku.

Z hľadiska sociálnopolitického je úprava vyplácaných dôchodkov najvýznamnejšia. Zvýšené budú dôchodky viac než 3 mil. občanom, t. j. 93 % všetkých dôchodcov. Všetky zdaňované dôchodky budú zvýšené o doteraz zrážanú daň. Okrem toho budú však vyššou sumou ako bola daň, zvýšené nižšie dôchodky zhruba do 1000 Kčs. Pri zvýšení nižších dôchodkov sa bude rozlišovať, v ktorom roku a podľa ktorých predpisov bol dôchodok priznaný. Vyššími sumami budú zvýšené dôchodky z predošlých rokov. Zvyšujú sa všetky druhy vyplácaných dôchodkov, to znamená starobný, pomerný starobný, invalidný, čiastočný invalidný, sirotský a vdovský, tak zo zabezpečenia pracovníkov, ako aj zo zabezpečenia družstevných roľníkov.

Náklady na zvýšenie vyplácaných dôchodkov sú v roku 1976 vyššie ako 3 mld Kčs, to je 95 % všetkých prostriedkov uvoľnených na zdokonalenia sústavy dôchodkového zabezpečenia. Asi dve tretiny z týchto prostriedkov, teda okolo 2 mld Kčs, pripadne na zvýšenie nižších a stredných dôchodkov do 1000 Kčs. Pri zvýšení vyplácaných dôchodkov sa teda plne rešpektuje sociálne hľadisko, pretože najväčšia časť prostriedkov bude rozdelená medzi najviac potrebných dôchodcov.

K zásadnej zmene dochádza i pri dôchodkoch, ktoré budú priznávané od 1. januára 1976. Okrem toho, že nebudú zdaňované, rušia sa alebo upravujú niektoré doteraz platné obmedzenia výšky dôchodku, zavedené v rokoch 1959 a 1964. Ide predovšetkým o relatívne maximá, podľa ktorých mohol starobný alebo invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku robiť v III. pracovnej kategórii najviac 60 % a v II. pracovnej kategórii 70 % zárobku. Ďalej sa upravuje maximálna hranica starobného a invalidného dôchodku stanovená pevnými sumami podľa pracovných kategórií. Najvyššia možná výmera dôchodku v III. pracovnej kategórii sa zvyšuje z čistých 1400 Kčs na 2010 Kčs mesačne, v II. pracovnej kategórii z čistých 1575 Kčs na 2150 Kčs mesačne a v I. pracovnej kategórii z čistých 1925 Kčs na 2500 Kčs mesačne.

Dynamický rozvoj nášho poľnohospodárstva - najmä v posledných rokoch - vytvoril predpoklady pre zjednotenie systému dôchodkového zabezpečenia pracovníkov a družstevných roľníkov. Podarilo sa úspešne vyriešiť postupné vyrovnanie úrovne príjmov družstevných roľníkov na úroveň príjmov ostatných pracujúcich a od základu zmeniť nielen výrobu, ale aj spôsob života na dedine. Všetky tieto skutočnosti vytvorili materiálne podmienky pre praktickú realizáciu tohto významného opatrenia.

Od 1. januára 1976 budú podľa jednotného systému dôchodkového zabezpečenia priznávané dôchodky družstevným roľníkom v podstate za rovnakých podmienok ako pracovníkom. Doba pracovnej činnosti sa bude družstevným roľníkom a pracovníkom štátnych majetkov započítavať už od 9. mája 1945, takže získajú v roku 1976 viac ako 30 rokov započítateľnej pracovnej činnosti. Pokiaľ by však v jednotlivých výnimočných prípadoch boli i po roku 1976 doterajšie predpisy o pásmových dôchodkoch pre roľníkov výhodnejšie, bude možno ich ešte ďalších 5 rokov využiť.

Súdružky a súdruhovia poslanci, naša spoločnosť má záujem na dobrovoľnom predlžovaní pracovnej aktivity občanov, ktorí získali nárok na starobný dôchodok, pretože i tým možno prispieť k riešeniu neuspokojivej situácie v pracovných silách. Nízke vekové hranice pre získanie nároku na starobný dôchodok vyvolávajú záujem značnej časti dôchodcov o ďalšiu pracovnú činnosť, ktorou si jednak zvyšujú svoje príjmy, jednak upevňujú aktívny vzťah k životu a k potrebám spoločnosti. Podľa stavu k 31. máju 1975 pracovalo u nás po celý rok alebo časť roku asi 830 tisíc starších občanov, ktorí mali nárok na dôchodok.

Už doteraz u nás platí celý rad výhod, ktoré sa poskytujú pri ďalšej práci po vzniku nároku na starobný dôchodok. Tieto výhody priznávané pri ďalšej práci sa na základe tohto návrhu rozširujú. Z ekonomického hľadiska, ale i z hľadiska samotného dôchodcu je veľmi výhodné zvyšovanie dôchodku za ďalšiu prácu bez poberania dôchodku, pretože sa tieto sumy upravujú zo štyroch na sedem percent zárobku za každý rok práce vykonávanej po 1. 1. 1976. V súvislosti s tuto úpravou sa tiež zvyšuje maximálna výška dôchodku spolu so zvýšením za ďalšiu prácu, a to z doterajších 2500 Kčs na 3000 Kčs mesačne.

Výhodnejšie budú upravené niektoré podmienky pre ďalšiu prácu dôchodcov pri poberaní plného dôchodku alebo jeho časti. Doba, počas ktorej sa bude vyplácať nekrácený starobný a vdovský, prípadne sirotský dôchodok pri plnom zárobku, sa od 1. januára 1976 stanoví bez ohľadu na druh vykonávanej práce jednotne na 180 pracovných dní v kalendárnom roku, včítane administratívy. Pri trvalom zamestnaní vo výrobe a službách sa zvýši hranica, do ktorej sa poskytuje plný starobný dôchodok pri zárobku, z doterajších 1000 na 1100 Kčs mesačne. Okrem toho bude možné od januára 1976 na základe uznesenia federálnej vlády vyplácať starobný dôchodok v plnej výške po celý rok pri prácach mimoriadnej dôležitosti v kľúčových odvetviach národného hospodárstva (doteraz 240 dní). Pre dobrovoľné predlžovanie pracovnej aktivity treba vytvárať v podnikoch, družstvách a na všetkých pracoviskách vhodné podmienky.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP