Středa 18. listopadu 1970

Středa dne 18. listopadu 1970

/Schůze zahájena ve 12.35 hodin/


Predseda SN Mihálik: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Otváram 9. schôdzku Snemovne národov a srdečne vás vítam.

Podľa prezenčnej listiny je prítomných 49 poslancov zvolených v ČSR 45 poslancov zvolených v SSR, to znamená, že v oboch častiach snemovne je prítomná nadpolovičná väčšina. Snemovňa národov je teda schopná uznášať sa. Ospravedlnili sa poslankyne a poslanci: Husák, Klokoč, Marták, Zvara, Kompiš, Mindoš, Pastorková, Matuška, Machata, Infner, Bielik, Veľká, Colotka. Štencl, Hájek, Vašečka, Janíková, Marko, Kiesewetter, Macura, Šimon, Pepich, Rázl, Futej, Kempný, Hruškovič, Sádovský, Hanus, Poláček, Barbírek, Černovský, Červinka, Erban, Matějková, Návorková, Pavlík, Dobos, Ferencel, Chorváth, Janík, Mišeje, Löbl.

Legislatívny program pripravený na novembrovú schôdzku snemovní FZ sme prerokovali včera a dnes spoločne so Snemovňou ľudu. Na dnešné samostatné rokovanie Snemovne národov navrhujem v mene Predsedníctva snemovne národov tento program:

1. Sľub poslanca Antonína Himla

2. Správa ministra práce a sociálnych vecí ČSSR Michala Štanceľa o pôsobení Zákonníka práce z hľadiska upevňovania pracovnej disciplíny, obmedzenia fluktuácie a absencie

3. Interpelácie a otázky poslancov

Má niekto návrh na doplnenie alebo zmenu tohto programu? /Iný návrh nebol./ Prosím o hlasovanie. Kto súhlasí s navrhovaným programom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./

Je niekto proti? /Nikto./

Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./ Ďakujem.

Návrh programu je schválený.

Skôr ako pristúpime k prvému bodu, prosím, aby ste vzali na vedomie, že na funkciu poslanca ČNR a tým i na funkciu poslanca Snemovne národov rezignovali s účinnosťou od 3. septembra 1970 Břetislav Klein a Jarmila Šikolová a s účinnosťou od 8. októbra1970 Božena Hašplová. Počet neobsadených poslaneckých miest v Snemovni národov sa tým zvýšil na 7. Tieto miesta prislúcha obsadiť voľbou Českej národnej rade v zmysle ústavného zákona č.117/69.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, prvým bodom dnešného programu je


I

Sľub poslanca Antonína Himla

Na 5. schôdzke Snemovne národov, keď skladali sľub noví poslanci zvolení Českou národnou radou podľa ústavného zákona 117/69 Zb., nezúčastnil sa poslanec Antonín Himl, ktorý bol vtedy dlhší čas v ZSSR. Je preto potrebné, aby zložil poslanecký sľub dnes. Prosím poslanca Himla, aby vystúpil pred tribúnu a po prečítaní formuly sľubu podľa čl. 48 ústavného zákona o čs. federácii vykonal sľub podaním ruky a slovom "Sľubujem". Žiadam tajomníka SN dr. Gajdoša, aby prečítal formulu sľubu.

/S. Himl predstupuje pred tribúnu. Tajomník dr. Gajdoš číta formulu sľubu. Poslanci povstali. S. Himl skladá sľub podaním ruky predsedovi Mihálikovi a slovom "Sľubujem"./

Vážená Snemovňa národov, teraz prerokujeme druhý bod schváleného programu, a to

Správa ministra práce a sociálnych vecí ČSSR Michala Štanceľa o pôsobení Zákonníka práce z hľadiska upevňovania pracovnej disciplíny, obmedzenia fluktuácie a absencie

Tézy tejto správy boli rozoslané poslancom 27. októbra 1970, aby na základe vlastných poznatkov a skúseností mohli v diskusii prispieť k riešeniu problematiky, ktorá je stále veľmi živá na závodoch a na všetkých pracoviskách a ktorú pozorne sledujú stranícke orgány. Otázky uvedomelej pracovnej disciplíny a pracovnej iniciatívy, ako i boja proti nešvárom na tomto úseku, tak dôležité pre ďalší rozvoj nášho národného hospodárstva, sa dostávajú na program rokovania Snemovne národov i preto, že práve v našej snemovni poslanci neraz o nich hovorili a vo výboroch i na schôdzkach snemovne uplatňovali svoje námety a pripomienky.

Prosím teraz s. ministra Štanceľa. aby predniesol svoju správu.

Minister Štanceľ: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! V dobe, keď hodnotíme výsledky konsolidačného úsilia straníckych a štátnych orgánov, privítali sme príležitosť podať vám správu o tom, ako k tomuto úsiliu prispievajú ustanovenia nášho pracovného práva, predovšetkým do akej miery upevňujú pracovnú disciplínu a obmedzujú nežiadúcu absenciu a fluktuáciu. Vo svojej správe sa budú opierať o výsledky prerokovania tejto problematiky vo Výbore Snemovne národov pre sociálnu politiku v ústavnoprávnych výboroch obidvoch snemovní, ktoré sa stotožnili so závermi a vyslovili im svoju plnú podporu.

Dôraz, ktorý vláda kladie na upevňovanie pracovných vzťahov tak zo strany závodov, ako aj pracujúcich, je súčasťou širšieho úsilia vlády o reguláciu zamestnanosti, a preto mi dovoľte, aby som svoju správu zameral na celú problematiku práce a pracovných síl, ktorá má v našich súčasných podmienkach veľký význam.

Vyvíjali sme snahu, aby v tomto roku celá oblasť práce a zamestnanosti podporovala a posilňovala presadenie zámerov plánu. Mala zabezpečiť správne proporcie zamestnanosti a žiadúci vzťah medzi produktivitou práce a pracovným príjmom. Doterajšie výsledky naznačujú, že nastúpená cesta je správna a môže tvoriť základ riadenia v ďalších rokoch.

Za tri štvrtiny tohto roku vzrástla hrubá priemyslová výroba v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o 7,9 % a tento výsledok sa dosiahol s približne rovnakým počtom pracovníkov. Produktivita práce vzrástla o 8,1 % a priemerné mzdy o 3,9 %. Obdobný vývoj bol aj v stavebníctve. Tieto údaje sú v súlade so zámermi plánu a niet sporu o tom, že úspechy, ktoré dokumentujú, sú dôkazom pracovného úsilia nášho ľudu a aj dôkazom toho, že na podceňovanie a usmerňovanie tohto úsilia boli použité správne metódy a nástroje.

V hodnotení pôsobenia ekonomickej politiky však vláda nechce zakrývať nedostatky, ktoré sú stále ešte ukryté za výsledkami vcelku priaznivými. Nedostatky sú i v oblasti práce a miezd, kde sa prejavujú dlhodobé i krátkodobé vplyvy vo vývoji pracovných zdrojov a nezrovnalosti v systéme i praxi odmeňovania. Predmetom nášho dnešného rokovania sú práve škodlivé tendencie v rozmiestňovaní a využívaní pracovných síl, t.j. problematika, kde a ako pracujeme, ako sa vyvíja vzťah k práci a tým aj k spoločnosti ako celku.

Socialistické pracovné vzťahy sa rodia v nových spoločenských podmienkach, kde robotnícka trieda vedená komunistickou stranou je vládnúcou silou v štáte. Pracovné vzťahy sú zbavené vykorisťovania a uvoľňujú cestu iniciatíve a obetavosti pracujúcich. Súčasne sú však pracovné vzťahy regulované pracovným právom, ktoré je zároveň inštrumentom moci. Je to nevyhnutné - zdôrazňuje Lenin, "lebo ak nemáme prepadnúť utopizmu, nesmieme sa domnievať, že ľudia, akonáhle zvrhnú kapitalizmus, sa odrazu naučia pracovať pre spoločnosť bez akýchkoľvek právnych noriem a okrem toho odstránením kapitalizmu nie sú naraz dané ani hospodárske predpoklady tejto premeny".

Tieto Leninove slová znamenajú, že určité narušovanie pracovno-právnych vzťahov má svoj pôvod aj v úrovni hospodárskeho riadenia i v dosiahnutom stupni rozvoja výrobných síl. A práve tieto príčiny protispoločenského vzťahu k práci sa v uplynulých dvoch rokoch silne prehlbovali jednak vplyvom celkového protispoločenského pôsobenia nepriateľských pravicových síl, jednak v dôsledku toho, že sa zhoršovala úroveň ekonomického riadenia a že voľné zdroje práceschopného obyvateľstva sa začínali kriticky znižovať. Protispoločenské jednanie v pracovno-právnych vzťahoch má preto širšie súvislosti a nemôžu ho odstrániť len čiastkové opatrenia zamerané proti nemu.

Z tohto poznatku vychádzala vláda ČSSR vo svojom úsilí v záujme rýchlej a účinnej konsolidácie obnoviť štátne riadenie aj v oblasti práce, ktorá je primárnym a - dá sa povedať - v súčasnom období aj limitujúcim činiteľom ekonomického rozvoja. Z vecných dôvodov riešila najprv požiadavku upevňovania pracovnoprávnych vzťahov novelizáciou Zákonníka práce s platnosťou od 1. januára t.r. a postupne sa zaoberala celkovou problematikou pracovných síl. K obidvom týmto opatreniam vlády môžeme po určitom overení prijatých záverov zaujať stanovisko a hodnotiť, ako sa uplatňujú a ako pôsobia.

Najprv k opatreniam v oblasti pracovného práva. Naše pracovné zákonodarstvo je veľkou vymoženosťou víťazstva pracujúceho ľudu a je aktívnym činiteľom v rozvoji socialistických výrobných vzťahov. Predstavuje obzvlášť v súčasnej dobe významný nástroj mobilizácie všetkých rezerv pre jednorazové i trvalé zvyšovanie produktivity práce. Dá sa totiž odhadnúť, že len straty, ktoré vznikajú nášmu národnému hospodárstvu nízkym využívaním pracovnej doby, nedostatočnou úrovňou riadenia a organizácie pracovného procesu, predstavujú až tretinu nášho pracovného potenciálu. Stojí to teda skutočne za to presvedčiť sa, do akej miery vyplývajú tieto straty z porušovania pracovnoprávnych predpisov a ako je možné presadzovať ich dôsledné dodržiavanie.

Tým cieľom uložila vláda ČSSR urobiť rozbor doterajších skúseností s uplatňovaním Zákonníka práce s návrhmi na opatrenia, ktoré majú byť predložené do konca novembra t.r. Uskutočnili sme preto prieskum v 280 výrobných podnikoch a závodoch zo všetkých odvetví národného hospodárstva a poľnohospodárstva v rôznych krajoch s cca 625 tisícami pracovníkov, čo predstavuje viac ako 10,5 % celkového počtu pracovníkov v pracovnom pomere. Boli získané aj názory ústredných federálnych a národných orgánov, národných výborov a odborov. K objektívnejšej analýze prispel aj osobný styk so zástupcami jednotlivých hospodárskych jednotiek a nemálo poznatkov, ktoré získali poslanci uvedených výborov pri vlastnom prieskume, ktorý si sami robia.

Základným pilierom nášho pracovného práva a ekonomicky závažným faktorom je úprava pracovného režimu. Pri skúmaní jeho pôsobenia sme vychádzali z toho, že nášmu národnému hospodárstvu vznikajú veľké straty nedostatočným využitím pracovnej doby, a to tak v jednotlivých smenách, ako aj celoročne.

Vnútrosmenové využitie pracovnej doby v celom národnom hospodárstve sa podľa odhadov podložených rozbormi pracovného dňa pohybuje od 70 do 90 % použiteľného fondu pracovnej doby. Straty teda robia od 10 % do 30 %. Ak v celospoločenskom priemere predstavuje táto strata 15 % použiteľného fondu pracovnej doby a ak len tretina z toho je preukázateľne zbytočná a odstrániteľná vyššou náročnosťou na úroveň riadenia, organizáciu práce, výkonnosť a morálku, znamená to, že ročne strácame 550 miliónov hodín alebo 275 tisíc pracovníkov.

Časť týchto strát je naozaj zbytočná a spôsobuje ju predovšetkým nedodržiavanie a nevyužívanie pracovnej doby. Preto vláda ČSR už v apríli 1970 uložila okrem iného vykonať v národnom hospodárstve konkrétne opatrenia na upevnenie pracovnej disciplíny, hlavne na úseku dodržiavania pracovnej doby. Uložila, aby sa s kontrolou plnenia plánu pravidelne hodnotila aj realizácia týchto opatrení a aby sa na dosiahnuté výsledky prihliadalo pri hodnotení vedúcich pracovníkov. Cieľom vytvorenia predpokladov pre dodržiavanie pracovnej doby uložila preveriť cestovné poriadky verejnej osobnej dopravy a pri najbližšej úprave zmeniť ich tak, aby všetci pracujúci mohli plne využívať stanovenú pracovnú dobu. Pokiaľ nebude možné dosiahnuť potrebné úpravy cestovných poriadkov, sú organizácie povinné zabezpečiť nadpracovanie drobných časových strát na začiatku a na konci pracovnej doby zaradením náhradných smien.

Lepšie predpoklady pre využitie pracovnej doby vytvorila vláda ČSSR tiež tým, že rozšírila dobu predaja v obchodoch a službách, úradné hodiny na národných výboroch a v iných inštitúciách. Napriek tomu sú početné prípady, keď si pracujúci i naďalej obstarávajú svoje nákupy v pracovnej dobe, a to často s vedomím vedúcich pracovníkov.

Nedostatočné využitie pracovnej doby sa prejavuje aj inak. Bolo zistené, že sa v mnohých organizáciách evidencia príchodu a odchodu z práce prakticky zaznamenáva pri vstupe do objektu závodu, takže sa cesta na pracovisko a späť vo vnútri závodu včítane obliekania a umývania započítava - v rozpore so Zákonníkom práce - do pracovnej doby. Tieto straty, ktoré sú v rôznych typoch výroby značne diferencované, možno odhadnúť na 2 až 10 minút, čo robí asi 0,42 a 4,2 % denného fondu pracovnej doby. Situácia v organizáciách sa doteraz výrazne nezlepšila a len pomaly sa presadzuje zásada Zákonníka práce, podľa ktorej je pracovník povinný byť na začiatku pracovnej doby už na pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovnej doby.

Nevyužitie pracovnej doby znásobuje aj to, že niektoré organizácie dostatočne nesledujú evidenciu prestojov a ich príčiny. V takýchto prípadoch potom nemožno dodržiavať ustanovenie o odmeňovaní pracovníkov, ktorí prestoje zapríčinili a ktorým pri náhradnej práci prislúcha mzda len podľa skutočne vykonanej práce.

Naproti tomu možno pozorovať zvyšovanie úlohy pracovných poriadkov. V mnohých závodoch pripravujú nové pracovné poriadky, aby si pracujúci lepšie uvedomili celý dosah svojich povinností a aby sa tak predišlo porušovaniu pracovnej disciplíny pre neznalosť predpisov.

Okrem uvedených viac menej všeobecných javov porušovania pracovnej disciplíny dochádza aj k narušovaniu práce nedisciplinovanými jednotlivcami. Proti týmto rušiteľom sú namierené niektoré ustanovenia o rozväzovaní pracovného pomeru. V organizáciách, kde sa robil prieskum, bolo zistené, že asi z 3 tisíc prípadov rozviazania pracovného pomeru boli ustanovenia o možnosti výpovedi pre porušenie pracovnej disciplíny uplatnené len v 1,2 % prípadov. K okamžitému zrušeniu pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny došlo v 276 prípadoch, t.j. 0,9 % všetkých prípadov rozviazania pracovného pomeru. Využitie týchto dôvodov ukončenia pracovného pomeru nemožno teda považovať za dostačujúce, najmä preto, keď v rovnakej dobe svojvoľne opustilo zamestnanie 1720 pracovníkov.

Porušovanie pracovnej disciplíny možno teraz stíhať aj súdne na základe zákona č. 150/1969 Zb. o prečinoch. Za prvých šesť mesiacov tohto roku bolo v celom štáte odsúdených podľa tohto zákona 5742 osôb, z toho pre porušovanie pracovnej disciplíny len 397 osôb, t.j. asi 7 % všetkých prípadov. Osoby odsúdené pre porušovanie pracovnej disciplíny boli v prevažnej väčšine trestané pre absenciu a pre predstieranie pracovnej neschopnosti: len v 4 prípadoch došlo k odsúdeniu pre odoprenie plnenia povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru. Je zrejmé, že sa zákon o prečinoch - pokiaľ ide o dodržanie pracovnej disciplíny - ešte plne nevyužíva. Určite je správna pripomienka, ktorá bola uplatnená pri rokovaní v ústavnoprávnych výboroch oboch snemovní, aby pokračovanie podľa tohto zákona bolo preskúmané.

Pokiaľ ide o využitie ročného fondu pracovnej doby, ktorý je ovplyvňovaný rozsahom absencie, možno od roku 1967 pozorovať trvalé zhoršenie v priemysle, kde sa za triapol roka zhoršilo o viac ako 2 %. V roku 1967 bol ročný použiteľný časový fond využitý na 92.5 % a za prvý polrok 1970 na 90,4 %. Táto strata predstavuje v úhrne bezmála 171 miliónov normohodín, čo je ekonomický úbytok, rovnajúci sa práci 50 tisíc pracovníkov. Z celkového počtu zameškaných zmien obzvlášť nepriaznivý vývoj vykazuje tzv. ovplyvniteľná absencia, t.j. absencia z dôvodu nemoci alebo úrazu, voľno povolené správou závodu a neospravedlnená absencia.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP