Středa 9. července 1969

3. schůze Sněmovny národů

Středa dne 9. července 1969

/Začátek schůze v 10 hodin/

Schůzi řídil předseda Sněmovny národů prof. dr. Dalibor Hanes Přítomno 108 poslanců podle prezenční listiny

/Schôdza otvorená o 10.07 hod./

Predseda SN prof. dr. Hanes /zvoní/: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Otváram 3. schôdzu Snemovne národov. Vítam všetkých prítomných poslancov, menovite dovoľte, aby som privítal predsedu Federálneho zhromaždenia súdruha Alexandra Dubčeka. /Potlesk./ Vítam ďalej členov federálnej vlády na čele s predsedom vlády Oldřichom Černíkom. /Potlesk./

Oznamujem, že podľa prezenčnej listiny je v tejto chvíli prítomné 50 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 41 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, to je v obidvoch častiach snemovne nadpolovičná väčšina. Snemovňa národov je teda schopná rokovať a uznášať sa.

Svoju neúčasť na dnešnej schôdzi ospravedlnili poslanci: z Českej socialistickej republiky dr. Císař, Ing. Černovský, Erban, Ing. Chlup, dr. Kácl, Poláček, Ing. Skopal, dr. Wichterle, Ing. Červinka, Srb; zo Slovenskej socialistickej republiky: dr. Colotka, Daubner, Ďurišová. dr. Falťan, Ing. Ferianc, Humeník, dr. Husák, dr. Marták, Mindoš, Ing.Píš, Strcula, dr. Szabó, dr. Zvara, Hraško, Hrib a Barbírek.

Vzhľadom na to, že sa schádzame v prázdninovom letnom období, uvedení ospravedlnili svoju neúčasť jednak z tohto dôvodu, jednak z dôvodu iného, ako nemoc a pod.

Vážené súdružky a súdruhovia, Predsedníctvo Snemovne národov navrhuje pre dnešnú schôdzu denný program trochu odlišný od programu, ktorý je uvedený na pozvánke.

Na dnešnú schôdzu sa dostavila poslankyňa Jolana Kašičková, ktorá svoju poslednú neúčasť ospravedlnila, a preto môže dnes vykonať poslanecký sľub. Predsedníctvo Snemovne národov preto navrhuje ako prvý bod programu zloženie sľubu poslankyňou Kašičkovou.

Do pracovného programu navrhujeme zaradiť vládny návrh uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie ČSSR schvaľuje štátny záverečný účet Československej socialistickej republiky za rok 1968 /tlač 11/ a správu Rozpočtového výboru Snemovne národov /tlač 11/7 SN/.

Poslanci tohto rozpočtového výboru, ktorému Predsedníctvo Snemovne národov prikázalo na prerokovanie štátny záverečný účet za rok 1968, mali od začiatku k dispozícii podklady Ministerstva financií a stanovisko Ústrednej komisie ľudovej kontroly a rokovali o ňom. Ostatným poslancom Snemovne národov boli tieto podklady predložené dodatočne. Príslušný návrh uznesenia predložila vláda ČSSR Federálnemu zhromaždeniu 30. júna. Rozpočtový výbor Snemovne národov prerokoval vládny návrh a ostatné podklady na svojej schôdzi 30. júna a predložil snemovni správu, ktorá odporúča tento návrh schváliť. Návrh vlády i rozpočtového výboru máte pred sebou ako tlač 11.

Predsedníctvo Snemovne národov na svojej schôdzi, ktorá sa konala dnes o 9,30 hod., sa uznieslo navrhnúť tento bod dodatočne na program dnešného rokovania.

Úplný program, ktorý vám Predsedníctvo Snemovne národov navrhuje, je teda tento:

1. Dodatočné zloženie poslaneckého sľubu.

2. Správa o činnosti Predsedníctva SN od ustavujúcej schôdze do konca júna 1969.

3. Vládny návrh uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie ČSSR schvaľuje štátny záverečný účet ČSSR za rok 1968 /tlač 11/ a príslušná správa Rozpočtového výboru Snemovne národov /tlač 11/7 SN/.

4. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte čs. federácie za rok 1969 /tlač 8/ a príslušná správa Rozpočtového výboru Snemovne národov /tlač 8/6 SN/.

5. Vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách, podpísaná vo Viedni dna 7. decembra 1967 /tlač č. 236/.

6. Otázky a interpelácie poslancov.

Pri tejto príležitosti si dovoľujem upozorniť poslancov, že pre hlasovanie o bode 3 a 4 podľa § 41 ústavného zákona o čs. federácii platí zákaz majorizácie. Treba preto o týchto bodoch hlasovať osobitne v skupine poslancov ČSR a v skupine poslancov SSR.

Je preto potrebné, aby poslanci neodchádzali v priebehu schôdze a aby sa v plnom počte účastnili hlasovania, tak aby snemovňa bola schopná sa uznášať určeným spôsobom.

Môžeme pristúpiť k prvému bodu programu:

1. Zloženie poslaneckého sľubu

Prosím, aby poslankyňa Jolana Kašičková predstúpila pred tribúnu. /Stane sa./

Poslanecký sľub podľa článku 48 ústavného zákona o čs. federácii zloží po prečítaní formuly sľubu podaním ruky a slovom "sľubujem".

Prosím tajomníka Snemovne národov Jaroslava Růžu, aby prečítal znenie poslaneckého sľubu.

/Posl. Kašičková a predseda Snemovne národov prichádzajú pred poslanecké lavice. Prítomní povstávajú a tajomník SN číta text sľubu: /"Slibuji na svou čest a svědomí, že budu věrná Československé socialistické republice a věci socialismu. Budu dbát vůle a zájmů lidu, řídit se ústavou a ostatními zákony a pracovat k tomu, aby byly uváděny v život"./ Posl. Kašičková podaním ruky predsedovi SN skladá sľub./

Predseda prof. dr. Hanes: Pristúpime k druhému bodu programu:

2. Správa o činnosti Predsedníctva Snemovne národov

V predsedníctve sme sa uzniesli, že správu nebudeme čítať. Písomná správa bola rozoslaná, mali ste možnosť ju preštudovať. Môžeme teda otvoriť rozpravu o tejto správe.

Má niekto z prítomných poslancov otázky alebo pripomienky k predloženej správe? /Nemal./ Pripomienky nie sú. V mene Predsedníctva Snemovne národov navrhujem, aby Snemovňa národov schválila predloženú správu. O návrhu dávam hlasovať.

Kto súhlasí so správou o činnosti Predsedníctva Snemovne národov za obdobie od ustavujúcej schôdze do konca júna 1969, a to v znení, ktoré bolo schôdzi Snemovne národov predložené písomne, nech zdvihne ruku. /Stane sa./ Je niekto proti? /Nikto./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./ Konštatujem, že správa o činnosti Predsedníctva Snemovne národov bola jednomyseľne schválená.

Ďalší bod programu je :

3. Vládny návrh uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie schvaľuje štátny záverečný účet ČSSR za rok 1968

V mene federálnej vlády návrh odôvodní štátny tajomník v Ministerstve financií Jozef Gajdošík. Prosím, aby sa ujal slova.

Štátny tajomník vlády ČSSR v Ministerstve financií J. Gajdošík: Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, k prerokovaniu štátneho záverečného účtu za rok 1968 pristupujeme v období sústredeného úsilia federálnej vlády, národných vlád a všetkých spoločenských síl postupne konsolidovať pomery v národnom hospodárstve, a tak zabezpečiť dosiahnutie ekonomickej rovnováhy ako neoddeliteľného predpokladu jeho ďalšieho efektívneho hospodárskeho rozvoja.

Dovoľte mi, aby som v mene vlády ČSSR podal výklad k štátnemu záverečnému účtu za rok 1968, ktorý spracovali v úzkej súčinnosti federálne a národné orgány.

1. Celkové výsledky roku 1968

Podľa štátneho záverečného účtu skončil rok 1968 so schodkom ústredného rozpočtu vo výške 76 mil. Kčs. Rozpočtové hospodárenie národných výborov skončilo s prebytkom 2,589 miliárd Kčs.

Tieto výsledky možno správne posúdiť len v súvislosti s celkovými výsledkami hospodárstva a tiež s vývojom situácie v našej spoločnosti.

V roku 1968 sa nepodarilo zastaviť negatívne tendencie v rozvoji hospodárstva. Naopak došlo k ďalšiemu prehĺbeniu ekonomickej nerovnováhy a inflačných tlakov. Pri pomerne rýchlom raste výroby nedošlo k prekonaniu extenzívnych tendencií rozvoja. Užitie národného dôchodku bolo vyššie ako vytvorené zdroje. Zatiaľ čo rast národného dôchodku činil 7,5%, vzrástla osobná spotreba o 11,5% a akumulácia o 10,1%. Je zrejmé, že predstih užitia pred tvorbou bolo možné dosiahnuť na vrub vzťahov k zahraničiu. Stalo sa tak znížením našich aktív voči socialistickým krajinám a ďalším rastom krátkodobej zadĺženosť voči kapitalistickým štátom.

Z hľadiska peňažnej rovnováhy a stability meny treba povedať, že tvorba peňažných dôchodkov ešte viac predstihla tento vývoj, čo sa prejavilo predovšetkým na nominálnych príjmoch obyvateľstva, ktoré vzrástli o 11,7%, t.j. o 20,22 miliárd Kčs. To samozrejme - spolu s inými faktormi - zosilňovalo inflačné tlaky v národnom hospodárstve. Podniky i obyvateľstvo nenachádzali na trhu požadovaný tovar.

V roku 1968 došlo k nebývalým kumuláciám požiadaviek na výdavky zo štátneho rozpočtu nad možnosti ekonomiky. To robilo veľké ťažkosti pri udržovaní rozpočtovej rovnováhy. Nebolo prirodzene možné uspokojiť všetky požiadavky, lebo zdroje spoločnosti sú dané a obmedzené.

Preto z týchto hľadísk treba hodnotiť i výsledky štátneho rozpočtu za rok 1968. Je iste pozitívnou skutočnosťou, ak sa v tak zložitých podmienkach uplynulého roku podarilo zhruba vyrovnať štátny rozpočet. Významnou mierou prispelo k tomu i uznesenie Národného zhromaždenia k štátnemu záverečnému účtu za rok 1967, ktoré orientovalo hospodársku politiku predovšetkým na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtového hospodárenia a správne videlo nutnosť prebudovať systém zdanenia podnikov, ako i po novom formulovať poňatie štátneho rozpočtu. Nepodarilo sa však dosiahnuť v ústrednom rozpočte potrebný prebytok, ktorý by bol výrazom protiinflačnej politiky a ktorý by - ako sa to žiadalo - zabezpečil úhradu schodku z roku 1967.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby som teraz uviedol niektoré skutočnosti, tykajúce sa priamo záverečného účtu.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu včítane rozpočtov národných výborov boli prekročené o 9,1 miliárd a výdavky o 6,6 miliárd Kčs.

Na prekročení príjmov sa popri neplánovaných a nadplánovaných príjmoch národných výborov a prevodoch z fondu rezerv a rozvoja najviac podieľa daň zo mzdy, dodatočné zdanenie zisku a daň z obratu.

Prekročenie výdavkov je ovplyvnené mimoriadnymi opatreniami v sociálnej oblasti, prekročením dotácií, najmä dotácií k cenám, prírastkových prémií a deferenciálnych príplatkov JRD a štátnym poľnohospodárskym podnikom.

V roku 1968 boli vytvorené niektoré štátne účelové fondy.

Príjmy fondu vodného hospodárstva sa mierne prekročili, zatiaľ čo výdavky sa čerpali zhruba na polovicu plánovanej výšky, keďže pre nedostatok stavebných kapacít sa neplnili niektoré úlohy hlavne vo výstavbe čistiarní odpadových vôd.

Taktiež nebol splnený rozpočet fondu na ochranu ovzdušia pre nedostatočné množstvo pripravených akcií.

Cestný fond prekročil plánované príjmy najmä vplyvom vyšších výnosov odvodov z motorových vozidiel. Výdavky sa však nečerpali v plánovanej výške v dôsledku neplnenia stavebných prác.

2. Hospodárenie podnikov

Rozhodujúci význam pre rozvoj hospodárstva má samozrejme hospodárenie podnikov. Výroba, a tým aj tvorba podnikových zdrojov rástla pomerne rýchle. Predpoklady centra o tvorbe zdrojov v podnikoch boli reálnejšie ako plány samotných podnikov, ktoré sa značne podcenili.

Hrubý zisk podnikov sa zvýši oproti skutočnosti roku 1967 o 8,5 miliárd Kčs, t.j. o 10,6%. Vplyv na prírastok spôsobil z troch štvrtín rast výkonov a z jednej štvrtiny zníženie materiálových nákladov. Podniky majú ešte stále tendenciu zvyšovať tvorbu zdrojov skôr rastom výroby než zintenzívnením výrobného procesu, čo by sa prejavilo väčším znižovaním nákladov. Materiálové náklady v priemysle sa znížili s prihliadnutím na vplyv rastu cien o 1,2%, čo je polovičné tempo v porovnaní s rokom 1967.

Priemerná mesačná produktivita práce v priemysle sa zvýšila o 3,9%, zatiaľ čo plán predpokladal rast o 4,7%. Pritom priemerná mzda sa zvýšila o 6,4%. Došlo k poklesu smennosti. Pri raste hrubého zisku o 10,6% oproti roku 1967 vzrástli odvody do štátneho rozpočtu len o 8,1%.

V roku 1968 bolo zámerom finančnej i úverovej politiky vyvíjať tlak na zefektívnenie hospodárenia podnikov a ovplyvňovať celkový dopyt podnikov na trhu tak, ako to požadovala hospodárska smernica vlády, ktorá zdôrazňovala nutnosť protiinflačnej politiky.

To sa podarilo len čiastočne, i keď banka zvýšila úroky z úverov a i keď zákonom č. 131/68 sa od 4. štvrťroka zaviedli dodatkové odvody zo zisku. Výsledok tohto daňového opatrenia v roku 1968 činil 1,6 miliardy Kčs, hoci sa očakávalo viac o 0,9 miliardy Kčs.

Účinnosť protiinflačnej politiky sa determinuje rozsiahlym systémom dotácií do štátneho rozpočtu a redistribúcií vnútri i medzi VHJ, ktorými sa riešia najmä deformácie a disproporcie v cenách, ale i neefektívnosť niektorých výrob.

Rozsah redistribúcie bol v roku 1968 zhruba na úrovni roku 1967 a v súhrne predstavoval 5,7 miliárd Kčs. Z toho pripadalo na redistribúciu vnútri VHJ 3,4 miliardy a medzi VHJ /prechádza štátnym rozpočtom/ 2,3 miliardy Kčs. Riešenie tohto problému súvisí jednak s cenami, najmä však so systémom ekonomických nástrojov. Očakávame, že nová sústava podnikových daní, ktorá má vstúpiť do platnosti od roku 1970 - práve tým, že zohľadňuje výšku rentability - usnadní postupnú likvidáciu redistribúcie.

V roku 1968 dostali ústredne riadené podniky zo štátneho rozpočtu neinvestičné dotácie vo výške 18,3 mld Kčs. Je to o 2,2 miliardy Kčs viac, ako sa uvažovalo.

Najväčší podiel na prekročení majú dotácie k cenám, a to 1,1 mld Kčs, a intervencie k predajným a nákupným cenám v poľnohospodársko- potravinárskom komplexe.

Ide v podstate o aktívne mimocenové dotácie, určené vopred sadzbami vo vzťahu k trhovej produkcii.

Cenové opatrenia, ktoré urobila vláda v máji tohto roku, prispeli k zníženiu rozpočtových dotácií. Tento smer budeme ďalej sledovať vo finančnej a cenovej politike.

3. Investičná výstavba

Charakteristickým rysom roku 1968 bolo vysoké tempo investičnej výstavby, avšak sprevádzané ďalším zvýšením rozostavanosti. Oproti roku 1967 vzrástli investície v roku 1968 o 9,9%.

Tento prírastok je viac ako trojnásobný v porovnaní s prírastkom za rok 1967, ktorý činil 2,7%.

V roku 1968 sa otvorilo mnoho nových stavieb. Predpokladalo sa, že okrem bytovej výstavby v kategórii stavieb nad 1,5 mil. Kčs rozpočtových nákladov sa začnú akcie v celkovom rozsahu 25,6 miliárd Kčs. V skutočnosti to však bolo 34,9 mld Kčs.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP