Středa 17. prosince 1969

1. den

Středa dne 17. prosince 1969

/Začátek schůze v 9 hodin/

Přítomno 210 poslanců podle prezenční listiny

/Schůze zahájena v 9.13 hod./

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Vážená Sněmovno lidu, vážené soudružky a soudruzi poslanci! Zahajuji 7. schůzi Sněmovny lidu.

Dovolte mně, abych dříve, než přistoupíme k jednání, uctila spolu s vámi památku zesnulého poslance Sněmovny lidu soudruha Václava Ircinga.

Soudruh Ircing náhle zemřel včera v časných ranních hodinách ve věku 47 let.

Poslanec Ircing se narodil jako syn horníka v roce 1922 v Čermné, okres Domažlice. V roce 1945 se dobrovolně přihlásil k vojenské službě. Vojákem z povolání zůstal dodnes.

Soudruh Ircing byl poslancem Národního shromáždění a později Federálního shromáždění po dvě volební období od roku 1960. Byl členem výboru rozpočtového a v současné době pracoval v branném a bezpečnostním výboru Sněmovny lidu.

Za svou činnost byl vyznamenán Řádem rudé hvězdy a Medailí za zásluhy o obranu vlasti.

Předčasným odchodem soudruha Ircinga jsme ztratili aktivního poslance Sněmovny lidu, dlouholetého člena strany a dobrého člověka.

Čest budiž jeho památce! Děkuji. /Poslanci Sněmovny lidu uctili památku poslance Ircinga vstoje./

Podle prezenční listiny je přítomno dnešnímu jednání 210 poslanců, takže Sněmovna lidu je ve smyslu čl. 40 odst. 1 ústavního zákona o čs. federaci schopna usnášení.

Na dnešní schůzi Sněmovny lidu se omluvili poslanci: PhDr. ing. Belas, Bodnár, Brunner, Bubník, Bureš, RSDr. Dubček, ing. Dvorský, Fekete, Fišarová, PhDr. Fojtík, CSc., ing. Galaba, Hájiček, ing. arch. Hladký, CSc., Hofman, Homola, Jiránek, ing. doc. Kapek, Karhan, Karlovská, Kodaj, Kolářová, RSDr. Koscelanský, Kotlebová, Koucký, Kozelka, akad. Kožešník, Krček, ing. Krejčí, Krúpalová, Lenárt, Lörincz, Majling, Marečková, Mazúr, Miska, Monczka, Morávek, Panster, ing. Perkovič, Pešák, Priehodová, Pružinec, Rences, doc. Sabolčík, CSc., PhDr. Sachsová, Skála, Solčanyová, Šedík, Špálovský, Štefánik, JUDr. Štrougal, Šulek, ing. Švec, ing. Takáč, Tesař, ing. Vajda, prof. dr. ing. Vyskot, DrSc., Závacká, Zupka, Žilinský, celkem 60 poslanců.

Úvodem chci vás seznámit s tím, že na funkci poslance Sněmovny lidu rezignovali tito soudruzi a soudružky: Borůvka Josef, Homola Oleg, Kenclová Zdena, MVDr. Lacina Jiří, akad. Macek Josef, Miková Marie, Poledňák Alois, Smrkovský Josef, akad. Šorm František, prom. pedagog Turečková Jiřina a RSDr. Vaculík Martin.

Předsednictvo Sněmovny lidu vám předložilo ve smyslu § 10 odst. 3 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění písemný návrh pořadu 7. schůze Sněmovny lidu.

Předsednictvo Sněmovny lidu doporučuje kromě toho, aby na této schůzi byly ještě projednány tyto body pořadu:

1. volba nových poslanců Sněmovny lidu,

2. volba předsedy výboru kulturního Sněmovny lidu,

3. návrh na nové složení výborů Sněmovny lidu.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, ptám se, zda někdo navrhuje změnu nebo doplnění dnešního našeho pořadu? /Nikdo se nehlásil/. Nikdo.

Kdo souhlasí s navrženým pořadem, nechť zvedne ruku! /Děje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se hlasování? /Nikdo./

Pořad 7. schůze Sněmovny lidu je stanoven.

Přistoupíme nyní k prvnímu bodu dnešního pořadu, kterým je

I

Vládní návrh ústavního zákona, kterým se mění a doplňuje hlava osmá Ústavy /tisk 17/ a společná zpráva výborů ústavně právního a branného a bezpečnostního /tisk 13/SL/

Místopředseda vlády ČSSR prof. dr. Karol Laco, DrSc., požádal, aby mohl odůvodnit všech osm návrhů z justiční oblasti najednou, proto mu dávám slovo.

Místopředseda vlády ČSSR prof. dr. K. Laco, DrSc.: Vážená súdružka predsedníčka, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, včera na spoločnej schdzi výborov Snemovne žudu a Snemovne národov som sa snažil uviesť vám príčiny, časové a vecné súvislosti návrhov zákonov, ktoré vláda ČSSR predložila najvyššiemu zastupitežskému zboru ČSSR, jeho snemovniam, orgánom a výborom so žiadosťou, aby im dali ústavnú sankciu, aby sa po schválení čo najskôr stali platnou a účinnou súčasťou československého právneho poriadku.

Domnievam sa, súdružky a súdruhovia, že je to výraz konsolidácie a normalizácie pomerov, keď Federálne zhromaždenie začína plniť svoju zákonodarnú funkciu ako typickú funkciu orgánu, ktorý reprezentuje suverenitu československého žudu. Medzi viacerými návrhmi je aj návrh, ktorým sa má trvalo upraviť významná časť celého československého štátneho systému a štátneho aparátu, ako sú súdy a prokuratúry, ďalej je tu aj návrh rozpočtu na budúci rok a ďalšie významné právne úpravy, s ktorými nepočítame ako s provizóriom, ako s mimoriadnymi prechodnými opatreniami a pod. Na druhej strane návrh zákona o prečinoch sa môže stať málo používanou normou, čo si iste všetci prajeme, a k čomu vlastne tento návrh aj svojou funkciou prevencie smeruje.

Vážené súdružky a súdruhovia, príslušné výbory Snemovne žudu a Snemovne národov dôkladne a na vysokej politickej a odbornej úrovni prerokovali všetky predložené návrhy, zaujali k nim kladné stanovisko, pripravili k nim správy vrátane cenných návrhov, ktoré po obsahovej i formálnej stránke skvalitňujú predložené návrhy.

Cennou pomocou pri prerokovaní návrhov vo Federálnom zhromaždení, prípadne už pri príprave návrhu, boli stanoviská národných orgánov, vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a ich výborov, i keď, žiažbohu, stanovisko Českej národnej rady k justičným zákonom prišlo už neskoro a ústavnoprávne výbory po uzavretí rokovania sa už nemohli k nemu meritórne vrátiť. Je však skutočnosťou, že toto stanovisko je v podstate prakticky v zhode s návrhmi, ktoré máte k dispozícii v správach príslušných výborov.

V mene vlády Československej socialistickej republiky ďakujem orgánom Federálneho zhromaždenia, výborom, ich predsedom a členom, ktorí venovali predloženým návrhom plný záujem, za pochopenie a za to, že v najlepšom slova zmysle zodpovedne splnili svoju úlohu a zadosťučinili svojmu právu a povinnosti, vyplývajúcej z postavenia orgánu najvyššieho zastupitežského zboru, z práv a povinností, ktoré im dáva ústava a rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia. Treba totiž konštatovať, že prerokovávanie predložených návrhov vo výboroch, ktorého som sa zúčastnil, i rokovanie výborov, odkiaž máme správy, malo skutočne svoj zmysel a význam. Nebolo to formálne rokovanie, ani púhe vybavenie veci. Konečné znenie návrhov s navrhovanými zmenami alebo bez nich, t. j. schválenie pôvodného znenia, je toho dôkazom.

Dovožte mi, súdružky a súdruhovia, prejsť k odôvodneniu skupiny justičných návrhov, ktoré sú ako prvé na programe zasadnutia Snemovne žudu. Tieto návrhy majú záber, obsah i rozsah vymedzený týmito skutočnosťami:

1. zmenou ôsmej hlavy platnej československej ústavy,

2. prevzatím osvedčených inštitúcií zo zákonného opatrenia Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb.,

3. novými skutkovými podstatami, stíhanými ako prečiny,

4. novými skutkovými podstatami v trestnom zákone.

Z týchto skutočností vyplýva filozofia i logika navrhovaného komplexu justičných zákonov. Uvedený rámec sa neprekračuje, celý záber sa ponecháva až našej novej ústave, respektíve novým právnym úpravám.

Ústavný zákon o československej federácii v niektorých smeroch naznačil úpravy súdnictva a prokuratúry, na čo sa pochopitežne v navrhovanej zmene ôsmej hlavy Ústavy bral zretež. Ide o pôsobnosť Federálneho zhromaždenia, týkajúcu sa volieb a odvolávania sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov. Ide tiež o podávanie návrhov na odvolanie generálneho prokurátora a o rokovanie o správach predsedu Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave socialistickej zákonnosti.

Do organizácie súdov a prokuratúry sa premietajú princípy ústavného usporiadania Československej socialistickej republiky v zmysle ústavného zákona č. 143/1968 Zb., a uskutočňujú sa len potrebné úpravy kompetencie federalizovaných vrcholných orgánov súdov a prokuratúry. Nezavádzajú sa ani bezprostredne nové druhy súdov. To napr. znamená, že sa nič nemení na úlohách a postavení arbitráže.

Novozriadený Najvyšší súd Československej socialistickej republiky má byť v zmysle návrhu integrujúcim súdnym orgánom pre všetky odbory súdnictva. Jeho základnou úlohou má byť zabezpečovanie jednotného výkladu a uplatňovanie federálnych zákonov v činnosti všetkých súdov na území Československej socialistickej republiky. V odbore vojenského súdnictva, ktoré má federálnu povahu, má byť federálny Najvyšší súd navyše súdnym orgánom, ktorý má dozerať na činnosť všetkých vojenských súdov. V týchto veciach má teda rozhodovať aj o riadnych opravných prostriedkoch, ak v I. stupni rozhodne vyšší vojenský súd.

Sústava všeobecných súdov má byť, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia návrhu, zavŕšená v každej republike najvyšším súdom ako najvyšším súdnym orgánom. Zodpovedá to federatívnemu usporiadaniu štátu.

Zriadenie najvyšších súdov republík neznamená dublovanie súdnej agendy, ani zavedenie nejakej zbytočnej súdnej inštancie. Ako vyplýva z návrhu, ide o rozdelenie kompetencie vo veciach súdnictva.

Čo sa týka prokuratúry, i naďalej sa zachovávajú princípy monokratizmu a centralizmu, a to tak vo vzťahu generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky k orgánom Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky, vrátane vojenských orgánov prokuratúry, ako aj vo vzťahu generálnych prokurátorov republík voči orgánom prokuratúry v republikách, ako aj prakticky vo vzťahu generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky ku generálnym prokurátorom Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Prokuratúra sa skladá z Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky, z generálnej prokuratúry Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a z nižších článkov, ktoré určí zákon. Vojenské prokuratúry sa na najvyššom stupni, t. j. na Hlavnej vojenskej prokuratúre, integrujú do Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky. Najvyšším predstavitežom prokuratúry je generálny prokurátor Československej socialistickej republiky. Na čele generálnych prokuratúr republík stoja generálni prokurátori republík. Princíp federatívneho usporiadania sa do postavenia generálnych prokurátorov národných republík premieta v tom, že ich na návrh generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky menuje predsedníctvo príslušnej národnej rady, že sú podriadení generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky vo veciach výkonu dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov, vydaných federálnymi orgánmi, teda viac než 90 % československého právneho poriadku, a konečne sú zodpovední v celej svojej pôsobnosti národnej rade príslušnej republiky.

Generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky zveruje však návrh ústavného zákona v prípadoch, keď je nebezpečie z omeškania, alebo keď je generálny prokurátor nečinný, právo priamo zasahovať a uplatniť svoj vplyv na orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike. Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky menuje a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky. Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky zodpovedá Federálnemu zhromaždeniu. Vláda Československej socialistickej republiky je tej mienky, že uvedená konštrukcia prokuratúry je adekvátna federatívnemu usporiadaniu a že znamená i racionálnu úpravu vzťahov v prokuratúre.

Že sa v oblasti súdnictva, vo vzťahoch Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a najvyšších súdov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a generálnych prokurátorov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky má uplatňovať politická spolupráca, to považujem za samozrejmé. Tak to tiež vyplýva z celej koncepcie ústavného zákona o československej federácii.

Uvedené a ďalšie predstavy navrhovaného ústavného zákona o zmene hlavy ôsmej platnej československej ústavy našli svoj výraz v predložených vládnych návrhoch osnovy zákona o prokuratúre, novely zákona o organizácii súdov a o vožbách sudcov, novely zákona o disciplinárnej zodpovednosti sudcov. V návrhu ústavného zákona sa určuje volebné obdobie sudcov z povolania na 10 rokov a sudcov z žudu na 4 roky. Správu súdov v republikách budú vykonávať ministerstvá spravodlivosti príslušných republík. Správu všetkých vojenských súdov Správa vojenských súdov na MNO. Správu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky bude vykonávať jeho predseda.

Ako ste si, vážené súdružky a súdruhovia, istotne všimli, novo sa upravujú predpoklady pre výkon sudcovskej funkcie. Zavádzajú sa funkcie justičných čakatežov, ktorých doba praxe sa určuje spravidla na 3 roky.

Vážené súdružky a súdruhovia, zo sústavy súdov sa teraz podža návrhu vypúšťajú miestne žudové súdy. Dvodová správa hovorí predovšetkým o tom, že nesplnili predpokladanú spoločenskú funkciu a že ani doteraz neboli dobudované. Vzhžadom na to, že sa pri prerokovávaní návrhu ústavného zákona o zmene hlavy smej Ústavy vyskytli otázky k tejto veci, chcem uviesť s vaším láskavým dovolením aspoň toto:

Na niektorých miestach miestne žudové súdy vďaka občanom, ktorí v nich obetavo pracovali, dosiahli určité pozitívne výsledky. Prácu týchto obetavých súdruhov a súdružiek treba nepochybne vysoko oceniť. Všeobecne sa však miestne žudové súdy u nás nedostali a nedopracovali k tomu, aby v plnej miere dosiahli predpoklad pre úspešnú, to znamená i efektívnu činnosť, aby boli schopné čeliť nebezpečným dsledkom tých faktov, ktoré sa pred ne dostávajú, respektíve mali dostať. Z viacerých príčin, medzi nimi menovite pre tú, ktorá v minulom roku znamenala - mierne povedané - uvožnenie a rozkolísanie niektorých stupňov štátneho aparátu, neuspeli miestne žudové súdy vo svojej funkcii a nezískali príslušnú nevyhnutnú autoritu. A ako každý štátny orgán bez autority, bez rešpektu, nemžu ani ony teraz plniť a splniť svoju úlohu. Miestne žudové súdy by dnes neboli schopné zabezpečiť nutné stíhanie prečinov, a preto sa súdnym stíhaním prečinov poverujú okresné súdy.

Sieť miestnych žudových súdov nepokrývala všetky miesta nášho štátu, preto v mnohých obciach plnili ich úlohy národné výbory. Nemožno poprieť oprávnenosť kritických hlasov, že tento stav vytváral nerovnoprávne postavenie občanov, ktoré spočívalo v tom, že za tie isté skutky, za tie isté previnenia jedných previnilcov postihovali miestne žudové súdy a druhých národné výbory. To je ďalší dôvod pre zrušenie miestnych žudových súdov a pre vytvorenie jednotného systému postihu občanov samosudcami na okresných súdoch. Dôsledky uvedených rozdielov v právnom postavení občanov možno konkretizovať napr. takto: Kým národný výbor mohol maximálne uložiť pokutu do 500 Kčs, miestny žudový súd mohol za ten istý čin uložiť i trest nápravného opatrenia so zrážkou z platu až 15 % na dobu 3 mesiacov, čo vo svojom dôsledku prevyšovalo zákonom stanovenú hornú hranicu pokuty 500 Kčs. Uložené nevymáhatežné pokuty sa nedali premeniť na trest odňatia slobody, takže ukladané opatrenia sa stávali bezvýznamnými. To malo za následok všeobecnú nevážnosť vynesených rozhodnutí miestnych žudových súdov, a preto prerokovávanie prípadov vážnejšej spoločenskej nebezpečnosti stratilo svoj zákonom predvídaný účinok.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP