Úterý 8. července 1969

1/ úhrn príjmov predstavuje 153,1 mld. Kčs

2/ úhrn výdajov predstavuje 151,4 mld. Kčs

3/ prebytok príjmov nad výdajmi 2,5 mld. Kčs

Tak to je, pokiaľ sa týka celkového rozpočtu, včítane rozpočtu NV.

Keď sa však na vec pozrieme bližšie, zisťujeme, že výsledok rozpočtového hospodárenia NV vykazuje prebytok vo výške 2,5 mld. a ústredný rozpočet vykazuje schodok v neveľkej výške 76 mil. Kčs /čo je asi 1/2 promile z objemu rozpočtu/.

Chcem v tejto súvislosti pripomenúť, že keď sme prerokúvali štátny záverečný účet za rok 1967 na pléne NZ /vtedy sme schvaľovali štátny záverečný účet so schodkom, schodok bol 2,8 mld. Kčs/, bolo odhadované, že schodkovosť štátneho rozpočtu sa bude zväčšovať a hovorilo sa o schodku na rok 1968 2-5 mld. Kčs.

V porovnaní s takýmto pesimistickým odhadom, teraz vykazovaný neveľký schodok 76 mil. Kčs sa nám môže javiť ako istý úspech.

Je známe, že boli prijaté opatrenia na rozšírenie príjmov štátneho rozpočtu, najmä zavedenie dodatkového zdanenia ziskov už od IV. kvartálu minulého roku, ako aj niektoré opatrenia v oblasti výdajov.

Je však cez toto všetko úsilie treba konštatovať, že sa v r. 1968 nepodarilo splniť uznesenia NZ , prijaté pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu za rok 1967, v ktorom sa ukladá vláde, aby schodok ústredného rozpočtu za rok 1967 vo výške 2,8 mld. Kčs bol uhradený sprísnením výdajovej politiky a úpravou daňovej politiky.

Ďalej treba vziať do úvahy, že výsledok štátneho hospodárenia v minulom roku bol vylepšený tým, že aj pôvodne uvažovaných 40 % odvodov z odpisov vo výške 3,8 mld. Kčs, ktoré mali byt použité ako zdroj dlhodobých investičných úverov Štátnou bankou, bolo použité na krytie bežných rozpočtových výdajov. Takáto prax už pokračuje niekoľko rokov a nepredstavuje zdravý princíp hospodárenia. Odvody z odpisov zo základných fondov sú prirodzeným zdrojom reprodukcie základných fondov, ich používanie na krytie bežných výdavkov štátneho rozpočtu znemožňuje ich správne a zdôvodnené ekonomické použitie. Na tento problém už Výbor pre plán a rozpočet spolu aj s ÚKLK poukázal v minulosti viackrát pri prerokovávaní štátneho rozpočtu i štátneho záverečného účtu.

Ak prevedieme teraz len čiastkovú bilanciu hospodárenia podľa štátneho rozpočtu v r. 1968 zohľadniac posledné dva momenty, javí sa nám toto hospodárenie v horšom svetle, pretože k vykázanému schodku 76 mil. Kčs musíme pripočítať schodok za rok 1967 vo výške 2,8 mld. Kčs, ktorý sa nepodarilo uhradiť podľa uznesenia NZ, ako aj 40 % odvodov odpisov zo základných fondov vo výške 3,8 mld. Kčs, ktoré mali byt určené na dlhodobé investičné úvery, boli však použité na krytie rozpočtových výdajov. V svetle týchto dvoch vysokých položiek výsledky hospodárenia podľa štátneho rozpočtu v r. 1968 nemožno posudzovať optimisticky.

Pri hodnotení vývoja našej ekonomiky v minulom roku nemôže ujsť našej pozornosti dôležitá skutočnosť, na ktorú upozornil už vo svojom expozé štátny tajomník, a na ktorú upozorňuje aj Výbor rozpočtový v návrhu na uznesenie, že rast osobnej spotreby aj investícií v minulom roku bol väčší, ako rast národného dôchodku. Je len prirodzené, že takéto trendy vývoja sa nemohli uskutočniť bez vzťahu k zahranično-obchodným transakciám a prejavili sa v znížení nášho aktívneho salda v socialistických krajinách, ako aj zvýšením krátkodobej zadlženosti na Západe.

Je aj viac závažných problémov nášho hospodárenia v minulom roku, na niektoré z nich upozorňuje návrh uznesenia, spracovaný a predložený Výborom rozpočtovým Snemovne ľudu, kritické hodnotenie nachádzame aj v predložených materiáloch Ministerstva financií a ÚKLK.

Jedným z takýchto problémov je aj otázka vzťahov rozpočtového hospodárenia štátu v podnikovej sfére. Opakuje sa situácia, ktorú, aj keď neúplne a nepresne, možno charakterizovať tézou "bohaté podniky - chudobný štát". Túto situáciu sa nepodarilo odstrániť ani zavedením dodatkového odvodu zo zisku už počínajúc posledným štvrťrokom minulého roku. Výnos tejto dane predstavoval v minulom roku 1,6 mld. Kčs. Aj napriek jej zavedeniu hrubý zisk v podnikovej sfére rástol rýchlejšie /o 10,6 %/ ako odvody podnikov do štátneho rozpočtu /o 8,1 %/. V dôsledku takýchto vývojových tendencií poklesol podiel odvodov z podnikovej sféry do štátneho rozpočtu. V tomto smere štátny rozpočet v minulom roku nezohral svoju antiinflačnú úlohu vo vzťahu k podnikovej sfére. Prostriedky, ktoré zostávajú k dispozícii podnikom ďalej narástli o 2,8 mld. Kčs oproti roku 1967, čo viedlo v pokračovaní inflačných tlakov.

Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že stanovisko Výboru rozpočtového pri prerokúvaní návrhu zákona o dodatočnom zdanení ziskov podnikov bolo také, aby sa zaviedla daňová progresivita, aby podniky s väčším ziskom odvádzali vyššie percento zo zisku ako podniky s malým ziskom. Treba len ľutovať, že sa to nepodarilo realizovať a dnes konštatujeme nepriaznivé dôsledky, včítane dôsledkov na zosilnenie inflačného tlaku.

Domnievame sa, že problémy, o ktorých tu hovoríme, naliehavo pripomínajú nutnosť urýchleného prevedenia reformy podnikových daní, vytvorenia takého mechanizmu podnikových daní, ktorý by neplnil len fiskálnu úlohu, ale najmä úlohu ekonomického nástroja, ekonomického regulátora dôchodkovej situácie v podnikovej sfére.

Ďalší problém, ktorý nemôžeme obísť, keď hodnotíme štátne hospodárenie v minulom roku, je problém subvencií a dotácií.

Neinvestičné dotácie v r. 1968 boli prekročené o 2,2 mld. Kčs, čo je prekročenie značné, ak uvážime, že z plánovaných 16,1 mld. bolo vydané 18,3 mld. Prekročenie predstavuje 13,7 %. Najväčší podiel na prekročení predstavujú dotácie k cenám /prekročenie o 1,1 mld. Kčs/, z toho s vývozom cukru a pestovaním cukrovej repy je spojené prekročenie o 700 mil. Kčs.

O otázke dotácií a subvencií sa vedú vo Výbore pre plán a rozpočet už niekolkoročné diskusie, prakticky od roku 1967. Sme si plne vedomí toho, že neinvestičné dotácie nemožno ani úplne, ani jednoducho odstrániť. Avšak prekračovanie neinvestičných dotácií, najmä takých, ktoré kryjú neefektívnosť, konzervujú technicko-ekonomickú zaostalosť, je ťažko zdôvodnitelné.

Domnievame sa, že pestovanie cukrovky a výrobu cukru ako exportného artikla treba z národohospodárskeho hľadiska znovu preskúmať a prepočítať. Stojí za úvahu preveriť možnosť rozšíriť osevné plochy pšenice na úkor pestovania cukrovej repy a rozvíjať pestovanie pšenice ako antiimportného artiklu, pritom pestovanie cukrovky a výrobu cukru koncipovať pre krytie domácej potreby. Hlbšie a komplexné prepočty a národohospodárske úvahy v tomto smere pravdepodobne prinesú pozitívne výsledky v celkovej ekonomickej efektívnosti.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Pri schvaľovaní zákona ostatnom rozpočte na rok 1968, ako aj pri schvaľovaní záverečného účtu za rok 1967, bolo v orgánoch Národného zhromaždenia prijatých niekoľko významnejších uznesení. V týchto uzneseniach bola daná plná podpora vláde v jej diskriminačnej politike voči neefektívnym výrobám, proti tlakom na neodôvodnené nároky na štátny rozpočet, pri jej snahe vytvárať rezervy apod. Sme si vedomí toho, že tieto uznesenia majú obecnejší a dlhodobejší charakter. Je preto dosť obťažné presne porovnávať spôsob ich splnenia, ešte ťažšie previesť ich kvantifikáciu. Avšak z vyššie uvedenej charakteristiky hospodárenia podľa štátneho rozpočtu v r. 1968 vyplýva, že uvedené uznesenia neboli vždy dôsledne plnené a sledované. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že v analytickej časti predložených materiálov o štátnom záverečnom účte za rok 1968 nedáva vláda k týmto uzneseniam svoje vyjadrenie.

Súc poučení aj touto skúsenosťou, vypracovali sme návrh na uznesenie pre plénum Snemovne ľudu. Usilujeme sa o to, aby vláda predkladala štátny záverečný účet do orgánov Federálneho zhromaždenia nielen ako výpočet splnených, resp. nesplnených položiek, ale ako politický dokument, v ktorom sa budú výraznejšie hodnotiť prebiehajúce procesy v ekonomike. V predloženom uznesení máme konštatačnú časť, v ktorej chceme stručne charakterizovať niektoré dôležité stránky ekonomického vývoja, aby bolo možné v ďalších rokoch vidieť zmeny, ktoré nastali.

Vzhľadom na to, že sme uznesenia prijali vo Výboroch rozpočtových Snemovne ľudu a Snemovne národov oddelene a podľa ústavného zákona o čs. federácii musí byť každé záväzné uznesenie Federálneho zhromaždenia rovnaké v SL a SN, a to v našom prípade nie je, musíme prijať tri uznesenia. Prvé a druhé hlasovanie sa týka uznesenia FZ - tvorí vlastné opatrenia, tretie hlasovanie predstavuje len stanovisko SL, ktoré zašleme vláde zvlášť a ktoré tvorí onu konštatujúcu časť.

Vy ste obdržali správu výboru rozpočtového /tlač č. 8/, v ktorej sú všetky závery vyjadrené súhrnne. Preto odporúčam postupovať takto:

1/ schváliť vládny návrh uznesenia /tlač č.11/ bez zmeny /je to časť III správy Výboru rozpočtového/:

2/ schváliť požiadavku k vláde, ktorá bola súhlasne dohodnutá v rozpočtových výboroch obidvoch snemovní a ktorá znie takto:

"Federálne zhromaždenie ČSSR ukladá vláde ČSSR predložiť FZ najneskoršie s návrhom štátneho rozpočtu čs. federácie na rok 1970 návrh riešenia problematiky rozdelenia štátnych aktív a pasív, hlavne riešenie schodku štátneho rozpočtu z rokov 1964, 1965 a 1967 a odpísaných úverov JRD z rokov 1952-1960 vrátane používania odpisov zo základných prostriedkov, ako bežných príjmov štátneho rozpočtu a návrhu na splatenie záväzkov štátneho rozpočtu voči SBCS" /ide o časť VI správy výboru rozpočtového/:

3/ schváliť body I., II., IV. a V. správy Výboru rozpočtového, ktoré budú tvoriť uznesenia Snemovne ľudu.

Předseda SL J. Smrkovský: Děkuji zpravodaji poslanci prof. ing. Rapošovi. Přistoupíme k rozpravě k tomuto bodu. Zatím je přihlášen s. ing. Gašparík, předseda Ústřední komise lidové kontroly, kterému dávám slovo.

Prosím soudruhy poslance, aby pořadatelům odevzdali své přihlášky do rozpravy.

Předseda UKLK ing. J. Gašparík:

Vážené súdružky a súdruhovi poslanci, vážení hostia, ak pristupujeme k hodnoteniu finančného hospodárenia štátu za minulý rok, robíme to najmä preto, aby sme na základe dosiahnutých výsledkov konfrontovali splnenie prijatých smerníc a úloh a ďalej preto, aby sme z uplynulého vývoja a zo získaných skúseností vyvodili závery a správnu orientáciu pre prácu v ďalšom období. Význam hodnotenia rozpočtového hospodárenia za rok 1968 by sa nemal znižovať v súvislosti s novým štátoprávnym usporiadaním. Kontinuita ekonomického vývoja totiž trvá a dôsledkom vývoja z roku 1968 sa nemožno vyhnúť.

Pri posudzovaní výsledkov štátneho finančného hospodárenia treba mat na zreteli mimoriadnosť a zložitosť podmienok, v ktorých sa hospodársky vývoj uskutočňoval a ktoré spôsobili aj oddialené riešenie najnaliehavejších ekonomických problémov.

Prejavil sa výrazný pokles úrovne riadiacej práce na všetkých stupňoch, podliehanie centrálnych riadiacich orgánov najrôznejším tlakom s inflačným účinkom na vývoj ekonomiky. V neprehľadnej situácii sa vytváral priestor aj pre prejavy nedisciplinovanosti.

Pri schvaľovaní plánu a štátneho rozpočtu na rok 1968 bol prijatý uznesením Národného zhromaždenia rad opatrení orientovaných na rozhodujúce oblasti národohospodárskej konsolidácie - na investičnú výstavbu, vnútorný trh a zahraničný obchod - pričom dôležitú stabilizačnú úlohu mal zohrať aj štátny rozpočet. Centrálne riadiace orgány v priebehu minulého roku však nenašli zábrany zostrovania narastajúcich negatívnych tendencií v našom národnom hospodárstve. Len tak sa mohlo stať, že sa nepodarilo účinne čeliť inflačným tlakom, ktoré v roku 1968 ďalej zosilneli.

Už v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 1967 i k štátnemu rozpočtu na rok 1968 ÚKĽK upozorňovala na nutnosť komplexného riešenia ekonomických deformácií aktívnou a dôslednou hospodárskou politikou, opierajúcou sa predovšetkým o systém preferencií i obmedzení a o racionálny daňový systém. Účinné opatrenia k náprave majú sa však uplatniť až teraz.

V roku 1968 sa nepodarilo realizovať protiinflačnú stabilizačnú funkciu štátneho rozpočtu, ktorý v oblasti dotačnej politiky pomáhal udržať neefektívne stratové výroby. Na aktívnu podporu progresívnych odvetví zostával mu potom veľmi malý priestor. Rozpočtová a finančná politika nevytvorila účinnejšie nástroje, ktorými by stlmil nadmerný sklon podnikov k investovaniu. Systém finančných nástrojov v zahraničnom obchode neovplyvnil zatiaľ štruktúru vývozu, predovšetkým žiadúce zvýšenie efektívneho vývozu do oblasti volných mien.

Reštriktívna funkcia štátneho rozpočtu sa v podstate obmedzila na dôslednejšie dodržiavanie platných zásad pre uvoľňovanie dotácií a prejavila sa aj v prísnejšom posudzovaní požiadaviek rezortov a národných výborov na mimoriadne prostriedky zo štátneho rozpočtu, resp. z vládnej rozpočtovej rezervy. Ani v tomto smere sa nedarilo vždy dôsledne zabezpečovať restriktívne zámery štátneho rozpočtu a dochádzalo k porušovaniu alebo obchádzaniu platných predpisov /najmä v oblasti národných výborov/.

Schodok ústredného rozpočtu za rok 1968 je určitým vyjadrením akcelerácie inflačných tendencií; vôbec však nevyjadruje celkovú intenzitu inflačných tlakov a ich ekonomický účinok na národné hospodárstvo.

Schodok ústredného rozpočtu bol zmiernený okrem iného tým, že sa na krytie bežných výdavkov použila aj časť odvodov z odpisov, ktoré mali byt zdrojom SBČS na krytie dlhodobých investičných úverov. Pomerne nízku výšku schodku ústredného rozpočtu nemožno preceňovať ani preto, že bola ovplyvnená tiež nečerpaním rozpočtových prostriedkov, napr. v investičnej výstavbe, a to aj v progresívnych odvetviach, v minulosti zabúdaných - zanedbávaných. Takéto rozpočtové úspory nemožno hodnotiť pozitívne. Podobne je to aj v oblasti rozpočtového hospodárenia národných výborov, kde nemožno preceňovať docielený prebytok, a to taktiež z dôvodov nečerpania prostriedkov v oblasti terciárnej sféry, najmä v školstve, službách a v bytovej výstavbe.

ÚKLK súhlasí s návrhmi, aby sa rozpočtový schodok za rok 1968 uhradil z úspor rozpočtu federácie v roku 1969. Uplatnila však vážne výhrady proti pôvodne navrhnutému spôsobu oddlženia štátneho rozpočtu za roky 1964, 1965, odpisov úverov JRD na vrub zdrojov z precenenia zásob k 1.1.1967. Výhrady sú podrobnejšie rozvedené v našom stanovisku a vzhľadom na to, že sa v podstate dosiahla dohoda o odsune problému oddlženia, nie je nutné ju tu znovu rozvádzať.

Stanovisko ÚKLK vypracované v spolupráci s národnými kontrolnými orgánmi bolo /po prerokovaní v Ústrednej komisii a s Ministerstvom financií/ dané k dispozícii poslancom oboch rozpočtových výborov pred prerokovávaním štátneho záverečného účtu v týchto výboroch. Z doterajšieho priebehu prerokovávania považujeme za pozitívne najmä to, že sa neuskutočnil pôvodný návrh na spôsob oddlženia štátneho rozpočtu, ale že sa aj vo vláde dosiahla dohoda o tom, že závažnosť problémov oddlženia štátu vyžaduje jeho samostatné riešenie. Dodávam k tomu, že riešenie by malo v prvom rade rešpektovať ekonomické a menové hľadiska a malo by sa o ňom rozhodnúť najneskoršie spolu s návrhom všetkých troch rozpočtov na rok 1970. Námety na opatrenia vyplývajú prevažne z poznatkov ÚKLK a ich zmyslom je aj doplniť komplex už prijatých alebo v súčasnej dobe pripravovaných opatrení.

Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1968 prerokúvame v etape, keď už môžeme dostatočne posúdiť základné rysy ekonomického vývoja prvej polovice tohto roku. Výsledky prvých 5 mesiacov /ako ich už podrobne charakterizoval vo svojom vystúpení št. taj. s. Gajdošík/ dokazujú najmä spomalenie tvorby hmotných zdrojov, narastanie disproporcie medzi rastom produktivity práce a rastom priemerných miezd, zhoršenie v nákupe živočíšnych výrobkov: ďalej rastie rozostavanosť investícií a kriticky narastá disproporcia medzi plánovanými zámermi a skutočnosťou v bytovej výstavbe.

Prehlbovanie negatívnych tendencií v národnom hospodárstve v 1. polroku tohto roku je predmetom sústredeného úsilia federálnej vlády a oboch národných vlád nájsť východisko.

Centrálne orgány prijali už rad opatrení a pracujú na ďalších s cieľom, ako tomuto nepriaznivému vývoju čeliť. Treba však mať na mysli, že aj pre rok 1968 bol prijatý pri schvaľovaní plánu a rozpočtu rad opatrení, ktorých dôsledné uplatnenie mohlo prispieť ku konsolidácii a zmierneniu ekonomickej nerovnováhy. Nielen vplyvom celkovej zložitosti vývoja, ale aj nedôslednosťou a váhavosťou orgánov zodpovedných za hospodársky vývoj sa tak nestalo. Nedostatkom bolo aj málo účinné vyjasnenie prístupu i prekonania negatívnych javov, široká a príliš všeobecná formulácia úloh v ekonomickej oblasti apod.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP