Čtvrtek 11. listopadu 1965

Rozvoj cestovního ruchu, který má obzvláštní význam pro území Slovenska, bude též lépe dotován, přestože investiční prostředky věnované na výstavbu, přesahují podíl tržeb z cestovního ruchu na Slovensku. V příštím roce bude zahájena výstavba hotelů první skupiny - skupiny A - v Bratislavě a v Košicích.

V potravinářském průmyslu máme na Slovensku vybudovány kapacity, které jsou schopny vcelku uspokojivě zajistit zásobování až na výjimku piva. V tomto odvětví se dobře vyvíjí v letošním roce investiční výstavba, která představuje na Slovensku 34 % z celoresortního objemu investic.

Ministerstvo potravinářského průmyslu v úzké spolupráci s pověřenectvem musí velmi pozorně sledovat při investiční výstavbě otázku zaměstnanosti na Slovensku, zejména v Středoslovenském kraji, který je oblastí s velkou nabídkou pracovních sil. To právě platí i u oboru pivovarsko-sladařského, aby se zajistily potřebné výrobní kapacity na Slovensku a postupně se odstranily přesuny piva z českých krajů, které velmi zatěžují naši dopravu. Podobné řešení rozvoje výrobních kapacit se musí provádět v mlékárnách, drůbežářských závodech, tabákovém průmyslu a v cukrovarech, aby se v budoucnosti odstranila přeprava řepy ze Slovenska do českých cukrovarů.

Uvažovaný růst zaměstnanosti na Slovensku dá pak možnost snížení zaměstnanosti v českých krajích, což bude jen prospěšné pro celkovou bilanci pracovních sil v naší republice.

Slovensko má též velmi vydatné zdroje potravinářských surovin, které se dosud v plné míře nevyužívají. Jsou to například lesní plody, které by ve větší míře mohl zpracovávat slovenský konzervárenský průmysl, dále pak ovčí mléko pro sýry, rozšíření výroby skopového masa. Zkrátka jde o výrobky, které znamenají nejen zvýšení dodávek do tržních fondů, ale i žádoucí obohacení sortimentu. Musíme nadále věnovat pozornost kvalitě potravinářských výrobků, dodržování technologické kázně a zajištění vyrovnané, stálé jakosti zboží široké denní spotřeby. Snad by tomu pomohla i vzájemná soutěž podniků téhož oboru mezi slovenskými a českými závody, aby se tím zvyšovala kvalita v celostátním měřítku.

Jedním z odvětví národního hospodářství, jehož rozvoji musíme v současnosti věnovat mimořádnou pozornost, je místní hospodářství a služby. Dosavadní zkušenosti nám ukázaly, že nelze tuto ekonomickou oblast plně řídit přímo z jednoho centrálního místa, ale naopak, bude nutné přenášet stále ve větší míře pravomoc na národní výbory, aby se zaváděly služby podle místních potřeb a požadavků obyvatelstva v krajích. To však neznamená, že za všechno by měly odpovídat národní výbory - myslím zde konkrétně opravárenskou a servisní službu, která se bude muset stát prvořadou záležitostí výrobních podniků. Tyto podniky musí mít bezprostřední zájem na tom, aby jejich výrobky dobře sloužily. Zde půjde zejména o výrobky široké denní spotřeby. Služby pak se musí rychleji přizpůsobovat dané situaci, musí pohotově reagovat na nabídku. Dovolte mi uvést jeden příklad. Na Slovensku se vybudoval vcelku velmi slušně prádelenský obor. Avšak menší zaměstnanost žen proti českým krajům pak způsobila, že zařízení nejsou využívána tak jako v historických zemích. Na druhé straně máme zase na Slovensku velkou individuální výstavbu rodinných domků, avšak jednotliví stavebníci velmi těžko shánějí potřebné stavební nářadí, malé míchačky betonu a vůbec tzv. malou stavební mechanizaci, která by umožnila rychlejší postavení domků. Zde by právě služby měly poskytnout zapůjčení potřebného zařízení, které by se plně využilo a přineslo by to prospěch celé společnosti. I na Slovensku máme podniky, které velmi vzorně plní své poslání. Například okresní stavební podnik v Žilině velmi dobře využil iniciativy občanů a svépomocí řeší celý problém údržby bytového fondu ve městě a v okolí. Komunální podnik v Galantě provádí služby poskytované obyvatelstvu příkladně efektivně a operativně. Naši poslanci navštívili tyto podniky, aby získané dobré zkušenosti rozšířili též do ostatních obdobných podniků v českých krajích.

Soudružky a soudruzi, v závěru mohu konstatovat, že se nám dobře osvědčila spolupráce s orgány Slovenské národní rady. Tuto spolupráci budeme dále prohlubovat a vzájemnou výměnou zkušeností přispějeme k dalšímu zlepšení úrovně uvedených úseků národního hospodářství, přičemž budeme vycházet ze zásady, že naše republika je jednou ekonomickou oblastí, která se musí harmonicky rozvíjet podle potřeb obou našich národů. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Dohnalovi. Slovo dávám pověřenci SNR s. Lúčanovi.

Povereník SNR s. Lúčan: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia!

V činnosti Slovenskej národnej rady jedno z najvýznamnejších miest zaujíma široká a mnohostranná problematika kultúry, otázky výchovy a vzdelávania mládeže i dospelých. Je to logické, pretože práve táto oblasť je najužšie spojená s duchovným životom národa.

Dnes, keď Slovenská národná rada informuje Národné zhromaždenie o svojej činnosti, dovožte mi, aby som doplnil obsah predloženej písomnej zprávy o niektoré ďalšie pohžady, ktoré dokresžujú situáciu v kultúre na Slovensku a činnosť slovenských národných orgánov na tomto úseku.

Naša spoločnosť v procese socialistickej výstavby urobila nesmierne mnoho pre rozvoj vzdelávania, výchovy a kultúry v najširšom slova zmysle. Rýchly rozvoj kultúry je charakteristický pre celú našu vlasť, tým výraznejšie sa prejavuje na Slovensku. Je známou skutočnosťou, ako vyzeralo Slovensko v minulosti. Stáročné obdobia ťažkého národnostného útlaku, ktorý postihol slovenský národ v sociálnej, politickej i kultúrnej oblasti spôsobil, že Slovensko hospodársky vežmi zaostávalo za úrovňou českých krajov. To sa pochopitežne odrážalo i v zaostalosti školstva na Slovensku, v úrovni vzdelávania a kultúry. Rok 1918 tvorí významný medzník pre rozvoj vzdelávania a kultúry na Slovensku. Avšak aby sa mohli uviesť do pohybu, uplatniť sa a v novej kvantite i kvalite prejaviť všetky duchovné sily slovenského žudu, musela sa moci ujať robotnícka trieda, ktorá v spojenectve s pracujúcim rožníctvom a pracujúcou inteligenciou, pod vedením Komunistickej strany Československa vykročila po ceste socializmu a uplatnila leninskú zásadu rovnoprávnosti národov našej vlasti.

Rýchly rozvoj vzdelávania, menovite na školách II. cyklu i na vysokých školách prejavuje sa v tom, že sa podstatne zmenila kvalifikačná štruktúra pracujúcich na Slovensku. Mnohonásobne vzrástli rady inteligencie, ktorá sa stala aktívnou silou v zabezpečovaní všestranného socialistického rozvoja v našej spoločnosti. Takto sa vytvorila pevná základňa aj pre rozvoj tvorivých síl v oblasti vedy, kde dnes na Slovensku pracuje okolo 22 000 pracovníkov na vyše 300 rôznych vedecko-výskumných pracoviskách. Výsledky ich práce napr. vo virológii, technológii zvárania, v chirurgii a fyziológii, geológií i v niektorých odboroch spoločenských vied, si v mnohých smeroch získali i medzinárodné uznanie.

V povojnovej slovenskej hudobnej tvorbe vznikli diela, ktoré dôstojne ukazujú našu revolučnú epochu. Sú známe v celej našej vlasti, ale i vo svete. Platí to predovšetkým pre opernú tvorbu od dnes už klasickej a svetovej Krútňavy Eugena Suchoňa, cez vežkú historickú fresku jeho Svätopluka až po opery Jána Cikkera, najmä jeho Vzkriesenie. Významné úspechy dosiahla symfonická tvorba Moyzesa, Kardoša i ďalších skladatežov.

Aj slovenská literatúra zaujala významné miesto v organizme celej československej kultúry i mimo nej. Mám na mysli najmä diela spisovatežov Mináča, Jašíka, Mňačku, dramatika Karvaša, básnikov Mihálika a Novomeského, pričom sa tu podobne ako na iných úsekoch umeleckej tvorby hlási k slovu výrazná generácia mladých autorov.

V slovenskom výtvarnom umení sú to najmä diela vynikajúcich maliarov Benku, Fullu, Bazovského, Alexyho, grafikov Hložníka a Dubaya, sochárov Kostku, Štefunku, Pribiša, Trizuljaka, Kulicha, Bartfaya a ďalších. Ich diela pretrvajú čas v ktorom vznikli a budú trvalou pýchou našej socialistickej kultúry.

Rovnako by sa dalo hovoriť o rozvoji najrôznejších oblastí slovenského filmového a interpretačného umenia, najmä divadelného a hudobného.

Slovenská obsahom socialistická kultúra sa teda rozvinula do šírky i do hĺbky a stala sa dôstojnou partnerkou bohatej kultúry českej. Pravda, slovenská kultúra sa nijako neuzatvára a nemôže uzatvárať do seba. Ide tu predovšetkým o jej vzťah k bratskej kultúre českého národa. Proces rozvoja našich národných kultúr nie je a ani nikdy nebol procesom izolovaným. Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou česká a slovenská kultúra vstúpila do nového vzťahu, ktorý určujú spoločné úlohy a spoločné ciele dané pre celý hospodársky, politický a kultúrny život komunistickou stranou.

Česká a slovenská kultúra si vzájomne pomáhajú, doplňujú, ovplyvňujú a obohacujú sa. Na tomto základe vytvárajú vyššiu jednotu - spoločnú československú socialistickú kultúru ako jeden z prejavov spoločnej cesty nášho žudu. Cesta k tomu však vedie cez rozvoj a rozkvet národných kultúr, ktoré majú a dlho budú mať svoje zvláštnosti, spočívajúce nielen v rozdielnosti jazykov, ale i v tom, že na ne pôsobia rozdielne tradície a skúsenosti.

Aj naše skúsenosti teda potvrdzujú známu marxisticko-leninskú pravdu, že tendencia rozvoja a tendencia zbližovania národných kultúr v bratskej rodine socialistických národov nestoja proti sebe, ale naopak, vzájomne sa podmieňujú a doplňujú.

Tento proces možno ilustrovať nespočetnými príkladmi z rôznych oblastí kultúry. Sú to napríklad učebnice na našich základných a stredných školách, ktoré sa vytvárajú celoštátne a prekladajú do vyučovacích jazykov s výnimkou niektorých predmetov, akými sú jazyky, vlastiveda a pod.

Na Slovensku sa dnes číta každá piata kniha v českom jazyku a postupne čím ďalej tým viacej slovenská literatúra preniká k českému čitatežovi najmä v prekladoch. Diela českých hudobných skladatežov sa na Slovensku hrajú ako pôvodná domáca klasika, kým zase diela Suchoňove a Cikkerove prijímajú českí diváci ako svoju tvorbu. Ako pravidlo sa dnes uplatňuje návšteva Slovenského národného divadla v Prahe a pražských divadiel na Slovensku. Mnohí českí vysokoškolskí učitelia pôsobili a dodnes pôsobia na vysokých školách na Slovensku a pomáhali budovať slovenské vysoké školstvo. Na Slovensku zasa existujú vysoké školy, ktoré vychovávajú odborníkov pre celú republiku. Nie inak je tomu aj v oblasti vedy a inde. Je len v záujme oboch našich národov a na prospech československej socialistickej kultúry, ak vzájomné kontakty medzi oboma jej zložkami budú čo najplnokrvnejšie a budeme ich všestranne podporovať.

Z toho čo som uviedol však nevyplýva, že by v oblasti výchovy, vzdelania a kultúry neboli problémy. Popri spoločných otázkach celej československej socialistickej kultúry je to i celý rad takých otázok, z ktorých sa jedny viacej, iné zasa menej dotýkajú kvantitatívnych i kvalitatívnych stránok kultúrneho života na Slovensku, jeho problémov ideových i organizačných, kádrových i materiálových.

V tomto diskusnom príspevku nemožno ísť do podrobností a preto sa obmedzím len na niekožko poznámok k situácii v školstve na Slovensku, pričom sa nebudem osobitne dotýkať niektorých špecifických otázok vo vyučovaní jazykom maďarským, ukrajinským a pod., pretože o tom podrobne hovoril predseda SNR súdruh Chudík.

Československé školstvo v súčasnosti, ako je známo, stojí pred úlohou postupnej realizácie uznesení ÚV KSČ z októbra m.r. "O úlohách školstva a výchovy mládeže."

Pri plnení týchto úloh školstvo na Slovensku má niektoré problémy, ktoré výraznejšie vystupujú do popredia ako v českých krajoch a preto sa chcem o nich zmieniť. Je to napríklad otázka kádrového vybavenia základného školstva na Slovensku. Počet žiakov v základných školách v dôsledku vysokej populácie, ktorá v roku 1960 tvorí až 40,7 % celoštátneho priemeru a v dôsledku predĺženej školskej dochádzky stúpol v roku 1964/65 o 300 000 a počet tried sa zvýšil o 15 943 oproti roku 1945/46. Pre takýto vzrast výkonov bolo treba zabezpečiť vyše 23 000 nových učitežov, okrem toho nahradiť tých učitežov, ktorí prešli učiť na vyšší stupeň škôl, alebo zo školských služieb odišli. Tieto potreby učitežov sa nám doteraz nepodarilo pokryť ani v kvantitatívnom ohžade, tým viac z hžadiska žiadúcej kvalifikačnej štruktúry. V dôsledku toho ešte v tomto školskom roku na druhom stupni ZDŠ učí 43 % učitežov, ktorí nemajú predpísanú kvalifikáciu pre tento stupeň. Ide najmä o učitežov matematiky, fyziky, telesnej, hudobnej a výtvarnej výchovy. Preto tejto otázke v práci Slovenskej národnej rady venujeme vežkú pozornosť. V posledných rokoch kvalifikačná skladba učitežov sa začína zlepšovať výchovou nových učitežov a cestou diažkového štúdia vyučujúcich. Napriek tomu musíme počítať, že riešenie tohto problému potrvá dlhší čas. K tomu treba ešte dodať, že neodbornosť vyučovania je vyššia, ako je nekvalifikovanosť učitežov. To súvisí do značnej miery s vysokou feminizáciou učitežského povolania a s tým spojenými ťažkosťami v rozmiestňovaní učiteliek, ale značne na to vplývajú aj problémy s ubytovaním učitežov v mieste ich pôsobenia. Uvediem niekožko príkladov. V minulom školskom roku sme uskutočnili prieskum tejto otázky a zistili sme napr., že z 32 888 učitežov ZDŠ viac ako 9000 denne dochádza na pracovisko. Prieskum v 8 okresoch ukázal, že pomerne vyhovujúco je ubytovaných len 35 % učitežov, úplne nevyhovujúco 17,7 % a 47,3 % učitežov dochádza denne na pracovisko. Bytový problém učitežov na Slovensku je vežký a budeme nútení hžadať z neho východisko, či už výstavbou bytov pri novostavbách škôl, alebo inými účinnými opatreniami.

Závažnou otázkou v školstve na Slovensku je ďalej problém málotriednych škôl a škôl kopaničiarskych a lazníckych. Z celkového počtu 4121 základných deväťročných škôl na Slovensku je viac ako 2700, t.j. okolo 67 % všetkých škôl neplno organizovaných. V oddeleniach sa vyučuje okolo 150 000 žiakov, t.j. vyše 30 % žiakov prvého až piateho postupného ročníka. Tzv. laznícké jedno a dvojtriedne školy len v okresoch Lučenec, Zvolen, Trenčín a Senica navštevuje okolo 20 000 žiakov. Tieto školy spravidla nezodpovedajú základným požiadavkám výchovno-vyučovacej práce. To spolu s problémami pri obsadzovaní týchto škôl učitežmi a s žahostajným vzťahom mnohých rodičov k zaškožovaniu vlastných detí spôsobuje na týchto školách vežmi nevyhovujúce výchovno-vyučovacie výsledky a vysoké prepadávanie.

Problém likvidácie jedno a dvojtriednych škôl sa postupne rieši v duchu nedávneho uznesenia ÚV KSČ o tejto otázke. Spolu s tým budeme musieť riešiť i kopaničiarske školy, čo sa vo viacerých prípadoch neobíde bez výstavby škôl - internátov, alebo výstavbou internátov pri existujúcich plne organizovaných základných deväťročných školách.

Vážnym činitežom ovplyvňujúcim výchovno-vyučovacie, výsledky škôl na Slovensku je zaškožovanie detí cigánskeho pôvodu. Na Slovensku žije okolo 160 000 cigánov, z čoho je okolo 34 000 školopovinných detí. I keď sa pre zaškolenie týchto detí doteraz urobilo nemálo, problém nie je ešte ani zďaleka vyriešený. Značná časť cigánskych detí navštevuje školu nepravidelne a ešte viac sa ich nedostane ďalej ako po 5. až 6. postupný ročník. I tu nás čaká ešte mnoho práce, pričom riešenie tejto otázky je pochopitežne spojené s riešením celého radu ďalších so školou bezprostredne nesúvisiacich vecí.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP