Čtvrtek 27. června 1963

lógie a patopsychológie dieťaťa v Bratislave a súčasne ústav bude mať celoštátnu pôsobnosť.

Otázky účinnejšej pomoci pedagogickej tlače učiteľom vo výchovno-vyučovacích otázkach sme prerokovali s jej zástupcami dňa 25. mája 1963. Podali sme tiež návrh, aby od nového školského roku vychádzal nový pedagogický časopis a rozšíril sa rozsah Učiteľských novín. Na osobitnej porade s redakciou Učiteľských novín sme prerokovali otázky zvýšenia úrovne tohto časopisu.

Poznamenávam ešte, že popri odbornom pedagogickom časopise pre učiteľov na školách s vyučovacím jazykom maďarským budeme vydávať sborníky pedagogicko-metodických prác pre učiteľov na školách s vyučovacím jazykom ukrajinským.

Sústavnú pozornosť venujeme zlepšovaniu riadenia škôl a školských zariadení riadených národnými výbormi. Osobitnú pomoc poskytujeme národným výborom pri realizovaní niektorých zmien v riadení školstva v zmysle uznesenia vlády číslo 229 zo dňa 27. marca 1963 o organizačnej úprave v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi.

Dali sme preskúmať pripomienky súdruha poslanca P í š a k učebnici Štarka -Görner-Ondrusová "Chémia pre odborné učilištia a učňovské školy - potravinárske učebné odbory" - kapitolu "enzýmy a kvasná chémia". Učebnicu znovu posúdila Slovenská vysoká škola technická, ktorá učebnicu uznala za vyhovujúcu pre ciele, na ktoré je určená, pretože dáva základy vedeckých poznatkov. Bude, pravda, urobené opatrenie, aby sa vhodnou formou uplatnili a využili najpokrokovejšie technológie.

Slovenská národná rada uložila krajským národným výborom v konkrétnych podmienkach vyvodiť závery pre zvýšenie úrovne školstva v jednotlivých krajoch a o opatreniach podať správu do konca mája.

Dovoľte mi informovať Vás, súdruhovia poslanci, že na všetkých krajských národných výboroch sa otázkami školstva, najmä v súvislosti s prípravami na zakončenie školského roku a začatia nového školského roku zaoberali a pléna, rady i zainteresované komisie KNV venujú otázke rozvoja školstva v zmysle rokovania pléna Slovenskej národnej rady patričnú pozornosť. Mimoriadne naliehavou úlohou je prehĺbiť starostlivosť o utvorenie nevyhnutných podmienok na výchovu dorastu v učebnom pomere a pre rozvoj škôl a zariadení pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Bude správne, keď budú venovať ešte viac pozornosti ako doteraz práci s učiteľom a materiálno-technickému vybaveniu škôl, najmä školskej investičnej výstavbe.

Chcem ďalej informovať plenárne zasadnutie, že otázkami rozvoja školstva sa zaoberajú vážne aj ostatné komisie Slovenskej národnej rady v zmysle uznesenia pléna, a to najmä Slovenská plánovacia komisia v súvislosti so spracovaním plánov rozvoja národného hospodárstva na budúce roky.

Na záver chcem Vás znova ubezpečiť, že Komisia SNR pre školstvo a kultúru a Odbor SNR pre školstvo a kultúru budú s plnou vážnosťou a zodpovednosťou robiť opatrenia na zvýšenie úrovne nášho školstva tak, aby mládež prichádzajúca do života, bola čím ďalej tým dôslednejšie vychovávaná v duchu komunizmu a pre komunizmus.

Predseda Lenárt:

Má niekto dotazy, prípadne pripomienky k prednesenej správe? Pripomienok niet.

Prikročíme k schváleniu programu 13. schôdzky Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby Slovenská národná rada pre svoju 13. schôdzku určila tento program:

1.   Správa Mandátovej komisie o overení platnosti voľby poslanca Slovenskej národnej rady doc. dr. Petra Colotku.

2.   Voľba člena Predsedníctva SNR, povereníka SNR pre spravodlivosť a predsedu Právnej komisie SNR.

3.   Návrh Predsedníctva SNR na voľbu I. námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie.

4.   Správa povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o úlohách rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.

Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky alebo doplnky k navrhnutému programu ?

(Neboli. )

Keďže pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.

Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. ) Je niekto proti? (Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnutý program rokovania schválila.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je správa Mandátovej komisie o overení platnosti voľby poslanca? Slovenskej národnej rady docenta dr. Petra Colotku.

Spravodajcom je poslanec Jozef Dočkal. Dávam mu týmto slovo. Vážená Slovenská národná rada!

Mandátová komisia Slovenskej národnej rady ma na dnešnej svojej schôdzke poverila, aby som vám podal správu o preskúmaní platnosti voľby zvoleného poslanca Slovenskej národnej rady docenta dr. Petra Colotku.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením z 20. apríla 1963 určilo, aby sa 23. júna tohto roku konali doplňovacie voľby na uprázdnené miesto poslanca Slovenskej národnej rady vo volebnom obvode č. 38 - Partizánske po gen. por. Františkovi Sedláčkovi. V týchto doplňovacích voľbách bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady súdruh doc. dr. Peter Colotka.

Mandátovej komisii Slovenskej národnej rady boli Slovenskou volebnou komisiou pre doplňovacie voľby predložené na preskúmanie doklady týkajúce sa týchto doplňovacích volieb, a to:

písomné vyhlásenie kandidáta, že kandidatúru prijíma, zápisnica Obvodnej volebnej komisie z 23. mája 1963 o registrácii kandidáta za poslanca SNR, zápisnica Obvodnej volebnej komisie z 23. júna 1963 o spočítaní hlasov a zápisnica Slovenskej volebnej komisie pre doplňovacie voľby z 24. júna tohto roku.

Po preskúmaní uvedených dokladov Mandátová komisia Slovenskej národnej rady zistila, že doplňovacie voľby vo volebnom obvode č. 38 - Partizánske - boli vykonané v plnom súlade s ustanoveniami zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady.

Z celkového počtu 26 945 voličov zapísaných do volebných zoznamov sa na voľbách zúčastnilo 26 898 voličov, t. j. 99, 82 %. Za kandidáta odovzdalo svoje hlasy 26 871 voličov, t. j. 99, 72 % hlasujúcich voličov. Táto veľká účasť voličov a skoro 100 %-né odovzdanie hlasov za kandidáta je dôkazom dôvery, ktorú ľud prejavuje voči socialistickému zriadeniu, politike Komunistickej strany Československa a zvolenému kandidátovi.

Mandátová komisia Slovenskej národnej rady preto odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala toto uznesenie:

Slovenská národná rada na základe správy Mandátovej komisie zisťuje, že doplňovacie voľby poslanca docenta dr. Petra Colotku boli vykonané v súlade so zákonnými predpismi. Preto podľa článku 79 Ústavy a podľa § 49 zákona SNR č. 7/1954 Zb. SNR, v znení zákonov SNR č. 38/1960 a č. 31/1961 Zb. overuje platnosť voľby doc. dr. Petra Colotku za poslanca Slovenskej národnej rady.

Predseda Lenárt:

Vážená Slovenská národná rada! Počuli ste správu Mandátovej komisie.

Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poďakoval súdruhovi generálovi-poručíkovi Františkovi Sedláčkovi za jeho svedomitú prácu vo funkcii poslanca Slovenskej národnej rady, ktorý pracoval v Trenčíne a prešiel pracovať do Prahy, a tým sa vzdal mandátu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Má niekto pripomienky alebo dotazy k prednesenej správe Mandátovej komisie?

(Neboli. )

Keďže sa o slovo nikto nehlási, budeme hlasovať o návrhu Mandátovej komisie, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby poslanca docenta dr. Petra Colotku.

Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada voľbu poslanca doc. dr. Petra Colotku overila.

Poslanec docent dr. Peter Colotka je na dnešnej schôdzke prítomný. Podľa článku 80 Ústavy zloží poslanecký sľub, a to tak, že sľub sa prečíta a súdruh poslanec vykoná sľub podaním ruky a slovom "Sľubujem".

Žiadam poslanca doc. dr. Colotku, aby pristúpil ku mne na vykonanie sľubu a aby bol prečítaný text sľubu.

(Pracovník kancelárie SNR s. Ilčík číta text sľubu. Po prečítaní poslanec Colotka pristúpil k predsedovi SNR a podaním ruky a slovom "Sľubujem" skladá sľub. )

Predseda Lenárt:

Nasleduje druhý bod programu, ktorým je voľba člena Predsedníctva SNR, povereníka SNR pre spravodlivosť a predsedu Právnej komisie SNR.

Slovenská národná rada svojím uznesením z 5. apríla 1963 uvoľnila poslanca SNR dr. Ladislava Gešu z funkcie člena Predsedníctva SNR, povereníka SNR pre spravodlivosť a predsedu Právnej komisie SNR.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby Slovenská národná rada za člena Predsedníctva, povereníka SNR pre spravodlivosť a za predsedu Právnej komisie SNR zvolila poslanca docenta dr. Petra Colotku. Charakteristika menovaného vám bola rozdaná.

Hlási sa k tomuto návrhu niekto o slovo, sú pripomienky k návrhu alebo má niekto iný návrh?

(Nikto. )

Pripomienok niet, pristúpime k hlasovaniu.

Kto súhlasí s predneseným návrhom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada za člena Predsedníctva SNR, povereníka SNR pre spravodlivosť a za predsedu Právnej komisie SNR zvolila poslanca doc. dr. Petra Colotku.

Prosím súdruha povereníka, aby zaujal svoje miesto v predsedníctve.

Nasleduje tretí bod programu:

voľba I. námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie.

Predsedníctvo SNR sa na svojej schôdzke 1. júna t. r. uznieslo navrhnúť Slovenskej národnej rade, aby za prvého námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie zvolila súdruha Vincenta K r a h u l c a.

Charakteristika menovaného vám bola rozdaná.

Hlási sa k tomuto návrhu niekto? Sú pripomienky, alebo má niekto iný návrh?

(Nikto. )

Pripomienok niet, pristúpime k hlasovaniu.

Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva SNR, aby súdruh Vincent Krahulec bol zvolený za prvého námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti ?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh Predsedníctva SNR jednomyseľne schválila.

Teraz pristúpime k prerokovaniu správy povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o úlohách rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku.

Prosím súdruha povereníka Michala C h u d í k a, aby sa ujal slova.

Povereník Chudík:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky, súdruhovia,

je to už viac ako 5 rokov, čo sme sa na plenárnom zasadnutí SNR zaoberali problémami lesného hospodárstva. Bolo to v marci roku 1958, keď sme schválili zákon Slovenskej národnej rady č. 2 o  úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov zákon, ktorý bol mimoriadnym prínosom k upevňovaniu socialistických výrobných vzťahov v lesnom hospodárstve. Realizácia tohto zákona - vďaka dobrej politickej a organizátorskej práci - prebehla úspešne. Po päťročnom odstupe môžeme zodpovedne informovať, že bývalé urbárske lesy, ktorých bolo vyše 400 000 ha, tvoria dnes organickú súčasť socialistického lesného hospodárstva a proces ich postupného zveľaďovania v rámci štátnych lesov pokračuje úspešne. Pri realizácii tohto zákona sa nevyskytli vážnejšie prekážky ani námietky z radov členov týchto spoločností, i keď sa dotýkal viac ako 300 000 podielnikov. Svedčí to o vysokej uvedomelosti našich občanov a v nemalej miere i o dobrej zákonodarnej práci Slovenskej národnej rady.

Cieľom nášho dnešného rokovania je zhodnotiť pripravenosť pracovníkov v lesnom hospodárstve na Slovensku na plnenie smernice XII. sjazdu KSČ, ktorá znie: "Zvýšiť starostlivosť o lesy, ktoré sú národným bohatstvom. V najkratšom čase odstrániť preťažovanie, ktoré ohrozuje prirodzenú obnovu lesa a oslabuje vlastnú surovinovú základňu pre chemický a spotrebný priemysel. Mechanizovať namáhavé práce v lesníctve. "

Lesy na Slovensku zaberajú plochu 1 milión 775 tisíc ha, čo je viac ako tretina územia Slovenska. Ich drevná hmota predstavuje okolo štvrť miliardy plnometrov a každoročne vyprodukujú takmer 4 milióny plnometrov dreva. Sú ďalej nenahraditeľným činiteľom vodných pomerov, základným faktorom tvorby našej zdravej klímy a miestom odpočinku, rekreácie a športu našich pracujúcich.

Produkcia drevnej hmoty nestačí pokryť súčasné potreby nášho národného hospodárstva a už roky sa veľmi výrazne prejavuje disproporcia medzi ťažobnými možnosťami lesov a medzi skutočnými ťažbami. Táto disproporcia sa zatiaľ ešte stále rieši preťažbami, čo však ide na úkor produkčnej základne, a teda i budúcej produkcie.

XI. a XII. sjazd KSČ veľmi dôrazne upozornil na nutnosť odstrániť preťažby, lebo ohrozujú prirodzenú obnovu lesu a oslabujú vlastnú surovinovú základňu. Na základe týchto direktív sa preťažby postupne znižujú. Kým napríklad v roku 1956 preťažovali sa lesy na Slovensku o vyše 45 %, v roku 1962 klesli preťažby na 22, 5 % a budú sa postupne znižovať naďalej, až na výšku určenú ukazovateľmi prirastavosti.

Prirodzene, znižovanie ťažieb je opatrenie prechodné, ktoré si vynútil dnešný stav našich lesov. V budúcnosti nemienime a ani nemôžeme zotrvať na úrovni dnešných produkčných možností lesov, lebo v dôsledku stále rastúceho rozvoja nášho národného hospodárstva budú sa i nároky voči lesnému hospodárstvu zvyšovať a lesy budú musieť nevyhnutne držať krok s tempom rozvoja potrieb spoločnosti. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme už v súčasnej dobe zaistili také zveľadenie produkčnej základne lesného hospodárstva, ktoré by bolo pre budúcnosť zárukou dostatočnej produkcie dreva čo do množstva i akosti. Na zaistenie tejto úlohy treba

po prvé: rozširovať produkčnú základňu lesného hospodárstva urýchleným zalesňovaním holín, zalesňovaním nelesnej pôdy určenej na tento cieľ, výsadbou rýchlorastúcich drevín a zalesňovaním nad hornou hranicou lesa

a po druhé: skvalitniť pestebnú činnosť.

V lesnom hospodárstve na Slovensku do roku 1970 máme zalesniť lesnej pôdy vrátane holín a bežných rúbanísk 160 000 ha a dosiahnuť prirodzené zmladenie lesa na ploche 26 000 ha. Najväčšie úlohy v obnove majú súdruhovia v Stredoslovenskom kraji, a to takmer 90 000 ha.

Kvalitné splnenie týchto úloh si vyžaduje, aby lesní hospodári vnášali do pestebnej činnosti viac odbornosti a orientovali sa na také spôsoby hospodárenia, pri ktorých je v súlade produkčný cieľ s biologickými požiadavkami lesného stromovia. Ide najmä o uplatňovanie maloplošnej skupinovej obnovy s dlhodobou obnovou, o zavádzanie princípov podrastného a výberkového hospodárstva. To si však žiada, aby súdruhovia v lesnom hospodárstve sa vyhli akejkoľvek improvizácii pri pestebnej a ťažobnej činnosti a aby v ich práci bola hlavnou devízou cieľavedomosť a odbornosť.

Jednou z najvážnejších úloh pracovníkov v lesnom hospodárstve i národných výborov na Slovensku je zaistiť v najbližších rokoch zalesňovanie starých holín.

Ešte začiatkom tohto roku bolo na Slovensku takýchto plôch vyše 28 000 ha. Je to približne osmina z holín, ktoré sme zdedili po oslobodení. Podľa plánov mali sme sa s nimi už dávno vyrovnať. Táto ladom ležiaca lesná pôda mala by ročne produkovať vyše 100 000 plm dreva, ktorého hodnota na pni predstavuje okolo 5 miliónov Kčs.

Je pravda, že z týchto plôch je približne 13 000 ha kvalifikovaných ako ťažko zalesniteľné. Avšak i v tomto prípade súdruhovia z lesných závodov v Piešťanoch, Novom Meste n. Váhom, Krásnohorskom Podhradí i ďalších nám potvrdia, že zvýšenou starostlivosťou možno i tieto plochy vrátiť ich pôvodnému účelu. Takýto zodpovedný prístup k zalesňovaniu i týchto ťažko zalesniteľných holín očakávame aj od pracovníkov najmä lesných závodov Šafárikovo, Rožňava, Nitrianska Streda, Bánovce n. Bebravou, Habovka, Podolinec, Sobrance, ale aj iných.

Medzi holinami sú i riediny, ktorých rozloha sa napriek sústavnému zalesňovaniu úmerne neznižuje. Pri správnych ťažobných postupoch by sme sa s touto otázkou vôbec nemuseli zaoberať; obnova by sa tu mala zaisťovať ako obnova bežných rúbanísk prirodzenou cestou. Žiaľ, máme u nás veľa porastov, kde sa podmienky pre prirodzenú obnovu zničili nesprávnym prerieďovaním pri nevyhovujúcich veľkoplošných a krátkodobých rúbaňových spôsoboch, najmä však pri zvýšených ťažbách. Pre malý podiel prirodzenej obnovy musela sa zvýšiť obnova umelá, a tým, prirodzene, zvýšili sa i náklady na obnovu lesa vôbec.

Veľmi nepriaznivo to postihlo obzvlášť tieňomilovné dreviny, ako je napríklad jedľa. Zastúpenie jedle v našich lesoch je dnes už len 7, 7 %, hoci podľa výsledkov stanovištného prieskumu by malo byť 13 %-né. Napríklad na Orave, kde roku 1830 bola jedľa zastúpená ešte na 33 %, dnes, po uplynutí jednej stromovej generácie predstavuje jej zastúpenie sotva 8 %. A tak je to i na Pohroní, v Smolníckej oblasti a inde. Pritom zastúpenie jedle naďalej klesá. Prirodzenou i umelou obnovou nepribúda jej ani toľko, koľko jej ubúda úmyselnou ťažbou a kalamitami. Súdruhovia, dnes medzi výskumníkmi, ale i medzi lesníkmi, veľmi často počujete hovoriť, že jedľa je na tzv. ústupe. S takýmto charakterizovaním situácie nemožno súhlasiť. Osud jedle je vizitkou pestovateľských schopností a aktivity lesných hospodárov. Sami sme ubúdanie jedle v našich porastoch zavinili, sami sme sa postarali o jej tzv. ústup, sami musíme zaistiť i regeneráciu tejto významnej a doslova vzácnej našej dreviny.

V posledných rokoch sme pristúpili okrem obnovy lesov aj k rozsiahlejšiemu zalesňovaniu nelesných pôd, ktoré z hľadiska intenzívneho obrábania nie sú vhodné na trvalú poľnohospodársku výrobu. Uvoľňovanie týchto pôd na zalesňovanie riešime na základe rozdelenia pôdneho fondu medzi poľnohospodárstvo a lesy - na základe delimitácie, ktorú podľa terénnych prieskumov vypracovali poľnohospodárski, lesní a vodohospodárski odborníci pod metodickým riadením býv. akadémie poľnohospodárskych vied.

Podľa generálneho plánu zveľaďovania poľného, lesného a vodného hospodárstva schváleného vládou v r. 1961 má sa na Slovensku zalesniť spolu 261 000 ha tzv. poľnohospodárskej pôdy. Z toho pripadá 138 000 ha na plochy erodované, čiže t. č. pre poľnohospodársku produkciu bezvýznamné, a 123 000 ha na plochy extenzívne, núdzovo obrábané. Zalesnenie nelesných pôd v tomto rozsahu sa má uskutočniť zhruba do roku 1980. Odovzdaním týchto plôch do lesného fondu nesmie, prirodzene, utrpieť poľnohospodárska výroba. Naopak, melioráciami, rozorávkami a ďalšími opatreniami majú sa na ostatnej poľnohospodárskej pôde utvoriť zlepšené podmienky pre poľnohospodársku výrobu.

S vyčleňovaním poľnohospodárskych pôd na zalesnenie sme začali už v r. 1960 a do konca roku 1962 sa už zalesnilo 21 000 ha. Je to veľký úspech. Veď keď uvážime, súdružky a súdruhovia, že ide poväčšine o pozemky, ktoré naši rodičia a prarodičia využívali pod ťarchou krajnej biedy, a že tieto pozemky boli v mnohých prípadoch zárukou ich holej existencie - pochopíme veľkosť prerodu v živote obyvateľstva našich horských oblastí. S realizáciou delimitácie preto súvisí samozrejme celý rad vážnych problémov.

Nedostatkom je napríklad to, že v niektorých okresoch získavanie a vyčleňovanie nelesných pôd na zalesnenie sa dosiaľ ponecháva na lesníckych pracovníkov a nie je riadené národnými výbormi aj z hľadiska potrieb poľnohospodárskej výroby. Už sama táto okolnosť dáva vznik mnohým nedorozumeniam. V okresoch, kde delimitáciu riadil okresný agronóm, ako napríklad v okrese Dolný Kubín s. Potocký, alebo kde bola aspoň úzka spolupráca okresného agronóma s lesníkmi, ako v okresoch Poprad, Žiar n. Hronom, Nové Zámky a pod., nedochádzalo k vážnejším nedostatkom.

Na obdobie rokov 1964 - 1970 rátame s ďalším postupným zalesnením cca 70 000 ha nelesných pôd. Táto veľká úloha bude vyžadovať tak od národných výborov ako aj od lesných závodov dobrú spoluprácu a nanajvýš uvážený postup.

K delimitácii pôdneho fondu došlo aj na južnom Slovensku, a to na výsadbu rýchlorastúcich drevín. Neskoršie sme, pravda, začali melioráciami pre poľnohospodárske účely zúrodňovať i plochy už určené na výsadbu topoľov. Preto je potrebné urýchlene pôvodný návrh delimitácie pôdneho fondu na južnom Slovensku podľa nových podmienok upraviť.

Lesné závody na južnom i východnom Slovensku, najmä lesné závody Bratislava, Dunajská Streda. Palárikovo a na východe Slanec musia sa venovať aj rozsiahlejšiemu zakladaniu topoľových kultúr na lesnej pôde, kde je možné plochy získať vyhľadávaním nevhodných starých porastov. Z celkovej výsadby, ktorá do roku 1970 je odhadnutá na 10 mil. topoľov a vŕb - uskutočnia prevažnú väčšinu práve uvedené lesné závody. Chyby, ktorých sa dopúšťali v minulých rokoch, najmä použitím nevhodného materiálu a výsadbou na nevyhovujúcich pozemkoch, by sa už nemali opakovať.

Úlohou pracovníkov lesných závodov na strednom Slovensku, a to tak na pohronskej ako i liptovskej strane - je vyrovnať sa s problémom využívania plôch nad hornou hranicou lesa. Ide najmä o hole, ale aj o strmé, kamenisté stráne a laviniská. Tieto temená hôr nie sú dôležité pre. produkciu drevnej hmoty, avšak vystupuje tu do popredia ich vodohospodársky význam, lebo tvoria najväčší prírodný rezervár vody, ktorý za terajšieho stavu pre slabú retenčnú schopnosť je málo účinný, ba opačne, rozsiahle holé hole zapríčiňujú pravidelne veľké povodne. Preto zalesňovanie týchto plôch, i keď veľmi nákladné a ťažké, nesmieme naďalej zanedbávať.

Poľnohospodárski i lesnícki odborníci na základe terénneho prieskumu navrhli, ktoré z týchto plôch bude možné trvalo alebo dočasne využívať na poľnohospodársku výrobu ako trávne porasty, ďalej ktoré treba zalesniť, alebo na ktorých treba vykonať technické a biologické zábrany, aby sa zamedzilo vzniku lavín. Na zalesnenie holín nad hornou hranicou lesa je navrhnutých takmer 15 000 ha. Z toho do roku 1970 iba 1500 ha, pretože extrémne podmienky si vyžadujú dôkladnú organizačnú, no i technickú prípravu.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Predpokladom splnenia náročných úloh v obnove lesa a zalesňovaní vôbec je, že lesné závody si v najbližších rokoch zaistia dostatok sadbového materiálu.

V posledných rokoch, v dôsledku zvýšenia počtu sadeníc na hektár pri zalesňovaní podľa celoštátnych noriem prejavil sa na Slovensku ich nedostatok, v ročnom rozsahu zhruba 70 mil. kusov. Pristúpili sme preto k rýchlej výstavbe lesných škôlok. Do konca budúceho roku by mali lesné závody zvýšiť ich výmeru na 1 800 ha. Najmä však je potrebné, aby lesné závody zabezpečili v týchto škôlkach produkciu sadeníc nielen čo do množstva, ale i podľa druhov. Kým sa lesné závody na Slovensku nestanú sebestačné vo výrobe sadeníc, budeme odkázaní na ich nahradzovanie z náletu, prípadne na prísun z českých krajov.

Niektoré lesné závody, ako napríklad v Čiernom Balogu, vo Zvolene, v Slanci, Sabinove i v ďalších založili v posledných rokoch združené škôlky, kde je možné dobre využívať mechanizáciu i chemizáciu. Tieto skúsenosti treba uplatňovať vo všetkých lesných závodoch a prestavbou škôlkárskeho systému na väčšie a združené škôlky utvoriť podmienky pre mechanizáciu škôlkárskych prác.

Taká komplexná mechanizácia škôlkárskej práce, akú sme videli v Nemeckej demokratickej republike pri nedávnej návšteve medzinárodného veľtrhu v Lipsku, budovaná na všestrannom využívaní poľnohospodárskeho traktora RS-09 s najrozmanitejšími adaptérmi, má obrovský vplyv nielen na produktivitu práce, ale i na samotnú produktívnosť škôlok. Je našou snahou, aby sme podobnú úroveň dosiahli i v našich podmienkach.

Pre širšie uplatnenie mechanizácie v škôlkach je dôležité, aby lesné závody zaistili ich účelné plošné usporiadanie, prípadne j špecializáciu podľa optimálnych podmienok pre pestovanie istých druhov drevín.

Od úrovne škôlkárskej práce závisí kvalita sadbového materiálu. A dobrý sadbový materiál v potrebnom množstve je základným predpokladom úspešného splnenia zalesňovacích úloh.

Jednou z príčin pomalého znižovania výmery holín je neuspokojivá kvalita zalesňovacích prác. Prejavuje sa to najmä vo vysokých stratách pri zalesňovaní. Napríklad v druhej päťročnici straty na lesných kultúrach do päť rokov dosiahli až 40 %, hoci nemali presahovať ani 25 %.

Nadmerné straty pri zalesňovaní zapríčinila predovšetkým nedostatočná starostlivosť väčšiny lesných závodov o organizovanie, riadenie a kontrolu zalesňovacích prác. V zalesňovacích projektoch sa často volia stanovištne nevhodné dreviny, pri zalesňovaní sa nedodržiavajú správne technologické postupy a pre nedostatky v príprave sa zalesňovacie práce veľa ráz oneskorujú i odsúvajú na menej vhodné obdobie.

Nechceme jednotlivým lesným závodom - pokiaľ hovoríme o  kvalite zalesňovania - nechceme im siahať do svedomia. Ale vy sami, súdruhovia lesníci, najlepšie viete, aké veľké sú nedostatky v kvalite zalesňovania; od neodbornosti, od podceňovania napríklad jedle až k rôznym špekuláciám.

Preto len od vás závisí, ako na tom-ktorom lesnom závode si urobíte poriadok.

Prirastavosť a kvalitu našich lesných porastov je možné podstatnejšie zvýšiť používaním zalesňovacieho materiálu s geneticky vhodnými vlastnosťami. Pri produkcii a použití sadeníc však otázkam proveniencie a genetiky nevenujeme u nás dostatočnú pozornosť. Hoci mame teoreticky prepracované a vydané smernice týkajúce sa povinnosti zberu semena z uznaných lesných porastov, ako aj dodržiavania prevenčných zásad v praxi, najmä pri prevážaní zalesňovacieho materiálu, nedodržiavajú sa. Semeno sa zbiera často v nekvalitných porastoch a ďalej semeno a prípadne hotové sadenice sa prevážajú do vzdialených, stanovištne a klimaticky nezodpovedajúcich oblastí.

Uvedené nedostatky boli pre nás pohnútkou rokovať so Slovenskou akadémiou vied, ktorej sme nastolili požiadavku, aby otázky, spojené s genetikou a šľachtením drevín, pravda, aj iné - boli predmetom základného výskumu na niektorom pracovisku našej vrcholnej vedeckej inštitúcie na Slovensku.

Stať o zalesňovaní by som chcel uzavrieť vyzdvihnutím dobrého príkladu. Týmto príkladom je vzorná práca Lesného závodu v Palárikove, ktorý sa pri celoštátnom hodnotení za uplynutý rok umiestnil ako najlepší v kvalite zalesňovacích prác, v ošetrovaní i ochrane lesných kultúr. Tým sa zaradil medzi najlepšie lesné závody v celej pestebnej činnosti. Pracovníci tohto závodu dosahujú dobré výsledky v pestebnej činnosti zvlášť preto, lebo veľmi pružne prenášajú dobré skúsenosti dosiahnuté na pokusných a vzorových plochách na všetky pracoviská. Organizátorskú a kontrolnú prácu pracovníkov ústredia závodu zameriavajú hlav-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP