Sobota 24. února 1962

Slovenská národná rada

8. schôdzka

24. februára 1962

STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA

O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie Michala Sabolčíka o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1962 v rámci vládou schváleného štátneho plánu.

Schválenie uznesenia k tejto zpráve.

Zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre veci finančné Jozefa Gajdošíka k návrhu rozpočtu Slovenskej národnej rady, jej orgánov a ňou priamo riadených inštitúcií na Slovensku na rok 1962.

Schválenie uznesenia k tejto zpráve.

Bratislava 1962.

Stenografická zpráva

o 8. schôdzke Slovenskej národnej rady 24. februára 1962

Prítomní:

Predseda Rudolf Strechaj

podpredsedovia Vasil Biľak, Ľudovít Benada, Michal Sabolčík

člen Politického byra ÚV KSČ, podpredseda vlády a predseda Štátnej plánovacej komisie inž. Otakar Šimůnek

79 poslancov podľa listiny o prítomnosti

(Začiatok schôdzky o 9. 00 hod. )

Predseda Strechaj:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Otváram 8. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dovoľte, aby som na dnešnom rokovaní srdečne privítal člena Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, podpredsedu vlády a predsedu Štátnej plánovacej komisie súdruha inž. Otakara Šimůnka, ako aj ostatných prítomných hostí. (Potlesk. )                 

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 75 ods. 1 ústavy zvolalo Slovenskú národnú radu na zasadanie a uznieslo sa, aby sa Slovenská národná rada zišla na 8. schôdzku 24. februára 1962.

Prikročíme

k schváleniu programu 8. schôdzky Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby Slovenská národná rada pre 8. schôdzku určila tento program rokovania:

1.   Zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Michala Sabolčíka o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1962 v rámci vládou schváleného štátneho plánu.

2.   Zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre veci finančné súdruha Jozefa Gajdošíka k návrhu rozpočtu Slovenskej národnej rady, jej orgánov a ňou priamo riadených inštitúcií na Slovensku na rok 1962.

Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky alebo doplnky k navrhnutému programu?

Pretože pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.

Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnutý program jednomyseľne schválila.

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je zpráva podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Michala Sabolčíka o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1962 v rámci vládou schváleného štátneho plánu.

Prosím súdruha podpredsedu SNR a predsedu Slovenskej plánovacej komisie, aby sa ujal slova.

Podpredseda SNR a predseda Slovenskej plánovacej komisie Sabolčík:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!                               

Vláda na svojom zasadnutí 24. januára prerokovala a schválila štátny plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1962. Schválený štátny plán na tento rok zabezpečuje ďalší rýchly rast materiálovej výroby, koncentruje prostriedky na skoré získanie dalších dôležitých priemyselných kapacít, na riešenie otázok technického rozvoja a tým zvyšovania spoločenskej produktivity práce. Plán na rok 1962 počíta s ďalším zvýšením životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu.

Vychádzajúc zo základných cieľov vytýčených tretím päťročným plánom v odstraňovaní rozdielov v ekonomickej úrovni jednotlivých častí republiky, zabezpečuje tohoročný plán tiež všestranné rýchlejšie tempo rozvoja hospodárstva na Slovensku ako v celoštátnom meradle, čím sa predovšetkým ďalej posilňuje a zvyšuje priemyselný charakter Slovenska.

V druhom roku tretej päťročnice budeme pokračovať vo všetkých odvetviach a úsekoch hospodárstva v rýchlom tempe napredovania, takže okrem poľnohospodárstva a výstavby dosiahneme aj v tomto roku celkovú vyššiu úroveň ekonomiky ako predpokladal tretí päťročný plán. Rozpracovanie a uzavretie takéhoto plánu na rok 1962 si vyžiadalo veľa úsilia na všetkých stupňoch riadenia. Vyplynulo to predovšetkým zo značných ťažkostí, s ktorými sme sa stretli pri realizácii plánu v roku 1961, ktorá sa vyznačovala značnou nerovnomernosťou, najmä pre zaostávanie základných priemyselných odvetví a poľnohospodárstva, kde sa prejavili niektoré negatívne tendencie.

Preto tohoročný plán je predovšetkým cestou a nástrojom na postupné prekonávanie vyskytujúcich sa úzkych miest v národnom hospodárstve, na zlepšenie vývoja hlavne v rozhodujúcich úsekoch, kde sme v minulom roku poľavili, čím sa majú vytvoriť predpoklady pre rýchle tempo rozvoja národného hospodárstva republiky aj v ďalších rokoch tretieho päťročného plánu.

V  pláne na rok 1962 došlo oproti predpokladom tretej päťročnice na niektorých úsekoch k zníženiu. Stalo sa tak predovšetkým v objeme poľnohospodárskej výroby, v objeme i v počte novozačatej výstavby a v tempe rastu produktivity práce. To však neznamená, že pri tvorbe plánu sa išlo cestou prispôsobovania úzkym miestam v národnom hospodárstve. Úlohy stanovené i za týchto podmienok sú všade veľmi náročné. To len ďalej podčiarkuje nutnosť vynaložiť na každom mieste maximálne úsilie o plnú realizáciu plánu nielen vcelku, ale i v potrebnej štruktúre.

Ako som už spomenul, jednou z rozhodujúcich úloh tohoročného plánu je postupné vyrovnanie sa s problémami, ktoré nám vyplynuli najmä z plnenia plánu na rok 1961. Preto skôr, než pristúpim k charakteristike plánu na rok 1962, chcem poukázať na niektoré základné problémy plnenia plánu v minulom roku.

V  roku 1961 v celkovom úhrne sme zaznamenali všestranne rýchly rozvoj národného hospodárstva. V minulom roku vzrástla priemyselná výroba v republike o 8, 9 %. No celkové tempo rozvoja výroby nás nemôže uspokojovať, najmä vtedy nie, keď jednotlivé odvetvia národného hospodárstva sa nerozvíjajú podľa požiadaviek plánu. A nedostatkov takéhoto charakteru bolo v minulom roku viac, a preto aj vznikol rad vážnych problémov v hospodárstve.

Dôsledky minuloročných ťažkostí v plnení plánu podrobne rozobral Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom novembrovom zasadnutí a určil aj hlavné cesty ich riešenia. Prijal zásadné opatrenia, ktorých hlavným cieľom je dosiahnuť, aby tohoročný plán vytvoril predpoklady pre prekonanie nedostatkov z minulých rokov, a tak umožnil aj v ďalších rokoch pokračovať v rýchlom tempe rozvoja celého národného hospodárstva.

Podobne ako v celoštátnom meradle, aj na Slovensku sme v uplynulom roku dosiahli v rozvoji hospodárstva rad významných úspechov. Objem priemyselnej výroby vzrástol oproti roku 1960 o 12, 2 % a je približne o 700 mil. Kčs vyšší ako predpoklad tretieho päťročného plánu na rok 1961. Do hospodárstva na Slovensku sme investovali oproti predchádzajúcemu roku o 10, 8 % viac prostriedkov a v zamestnanosti sme dosiahli najvyšší prírastok za posledné roky - 44 tisíc pracovníkov. Značne vzrástli tiež príjmy obyvateľstva a maloobchodný obrat sa zvýšil o 5, 3 %.

Pritom však aj na Slovensku sa v plnení plánu v roku 1961 prejavoval rad problémov a nedostatkov, ktoré bránili ešte rýchlejšiemu tempu rozvoja a neumožňovali využiť tie možnosti a rezervy, ktoré v hospodárstve máme. K prehĺbeniu a k zhoršeniu vývoja realizácie minuloročného plánu došlo hlavne koncom roku 1961, čo nepriaznivo ovplyvnilo aj celkové výsledky.

S týmito rozhodujúcimi problémami sa zaoberalo aj decembrové zasadnutie. Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ktoré z hľadiska vplyvu na celoštátny vývoj označilo za najväčšie nedostatky v plnení plánu v poľnohospodárstve.

Poľnohospodárska výroba sa zvýšila len o niečo vyše 1 % namiesto plánovaných 11 %, pričom základné úlohy v tomto odvetví sme splnili horšie ako v českých krajoch. Hektárové výnosy i celková produkcia niektorých hlavných plodín, stavy kráv a ich dojivosť, ako aj celková produkcia mlieka boli dokonca nižšie ako v roku 1960. Nesplnenie úloh v poľnohospodárskej výrobe sa plne odrazilo v nákupe živočíšnych výrobkov, ktorý zaostal u mlieka o 41, 4 mil. litrov, 20 tisíc ton mäsa, o 19, 4 mil. ks vajec a v oslabovaní krmovinovej základne na rok 1962. Tieto množstvá predstavujú 1 - 1 1/2 mesačnú spotrebu týchto potravín na Slovensku. V českých krajoch, ako je známe, sa úlohy v nákupe okrem mäsa splnili a vytvorili sa priaznivejšie výrobné predpoklady pre ďalší vzostup najmä živočíšnej výroby aj v tomto roku.

V čom sú príčiny tohto vážneho zaostávania v našom poľnohospodárstve ?               

Sú predovšetkým v nízkej úrovni riadenia, v tom, že poľnohospodárska správa a národné výbory nedokázali komplexne zabezpečovať rozvoj poľnohospodárskej výroby, že sa od slov o tom, v čom sú problémy a ako ich riešiť, len málokedy prechádzalo k činom. Prejavilo sa to v trvajúcom zanedbávaní starostlivosti o prípravu pôdy a vytvorenie ostatných podmienok pre splnenie plánu v rastlinnej výrobe, ako je dodržiavanie agrotechnických termínov osevu, výsadby a ošetrovania kultúr v období vegetácie. A to sú predovšetkým otázky organizátorskej práce, pružnosti v riadení, rozvíjania masovej iniciatívy družstevníkov a vštepovania pocitu zodpovednosti za plnenie úloh každému pracovníkovi na tomto úseku, otázky vecnej pomoci jednotlivým družstvám pri riešení ich pálčivých vnútrodružstevných problémov.

Je napríklad všeobecne známe, že výroba kompostov v našich podmienkach je predovšetkým organizačnou záležitosťou. V roku 1960, keď sa tejto otázke venovala pozornosť, sme úlohy vo výrobe kompostov splnili takmer na 140 %, no vlani namiesto predpokladaných 3 kubíkov na hektár pôdy sa vyrobilo len 1, 3 kubíka, to znamená ani polovica, vo Východoslovenskom kraji dokonca ani tretina plánovaného množstva. Nejde však len o komposty. Ide aj o včasnosť a kvalitu prípravy pôdy, o maximálne využitie maštaľného hnoja i umelých hnojív a o celý rad ďalších zúrodňovacích zásahov.

Rovnako môže za príklad zlej organizátorskej práce poslúžiť napríklad vlaňajší zber kukurice a kukuričného kôrovia, ktorý sa mimoriadne omeškal najmä v Západoslovenskom kraji, kde došlo k znehodnoteniu značného množstva krmív, nehovoriac o tom, že práve u tejto plodiny sa nielen pre sucho, ale predovšetkým pre nedodržanie celého komplexu nevyhnutných agrotechnických opatrení, hlboko nesplnili ani rozpočtované hektárové výnosy. Kukurica má tak nemalý podiel na schodku vo výrobe zrnín, ktorý veľmi vážne oslabil našu krmovinovú základňu najmä pre ošípané a hydinu. Rovnako by bolo možné hovoriť o silážnej kukurici, kde sme síce dosiahli významné rozšírenie osevných plôch, avšak v dôsledku zanedbania agrotechniky o úspechu vo výrobe tejto cennej krmoviny hovoriť nemožno.

Najvypuklejšie sa však nedostatky v konkrétnom riadení a usmerňovaní výroby v poľnohospodárskych závodoch a v pomoci družstvám prejavujú v živočíšnej výrobe, osobitne vo vývoji stavov a úžitkovosti kráv, kde je súčasná situácia veľmi povážlivá. Namiesto podstatného vzostupu nám v priebehu minulého roku stavy kráv vážne poklesli a dosiahli najnižšiu úroveň od roku 1951. Nepotrebujeme veľké rozbory, aby sme videli, k čomu takýto vývoj vedie, ako neplnenie úloh v tomto základnom, ba rozhodujúcom, odvetví živočíšnej výroby, môže veľmi neblaho ovplyvniť celú poľnohospodársku výrobu. Za stavu, keď sa sústavne neplnia úlohy v prevodnosti jalovíc, stáva sa tak rozsiahle vyraďovanie kráv na jatočné účely s cieľom nahradzovať neplnenie úloh v nákupe ostatných druhov mäsa, k akému došlo minulého roku, neprípustné a možno ho označiť za veľmi krátkozrakú politiku. Problém omladenia a ozdravenia stáda kráv zrejme nevyriešime stupňovaním vyraďovania starších kusov. Jedinou schodnou cestou je zvýšený odchov jalovíc, všestranná starostlivosť o ich výživu a ošetrovanie.

Ani neplnenie úloh v nákupe poľnohospodárskych výrobkov nemá príčiny len v neplnení výrobných úloh, i keď sú tieto napríklad u mlieka a mäsa iste rozhodujúce. Aj v nákupe sa však u mlieka, ale najmä u vajec, prejavila nedostatočná organizátorská práca. Hoci mnoho poľnohospodárskych závodov začalo plniť úlohy v nákupe živočíšnych výrobkov veľmi nerovnomerne už od začiatku roku, vo väčšine prípadov sa pre zlepšenie stavu neurobili ihneď účinné opatrenia priamo v družstvách a v obciach, narastanie schodkov sa nezastavilo a nakoniec ich ani pri zvýšenom úsilí už nebolo možné vyrovnať. Pre dodávky mlieka a vajec do štátnych fondov získali národné výbory len málo záhumienkárov tiež predovšetkým preto, lebo nezvládli náročnú organizátorskú prácu s tým spojenú. To je však zároveň jedna z vážnych príčin, že napríklad poľnohospodári vo Východoslovenskom kraji zostali dlžní nielen najviac mäsa, ale aj mlieka a vajec, pričom mäsa a vajec odpredali štátu dokonca menej ako v roku 1960.

Príkladom, ako treba pristupovať k zabezpečovaniu úloh v poľnohospodárskej výrobe a nákupe, môžu byť ostatným okresom súdruhovia z okresov Komárno, Martin, Žiar nad Hronom, Prievidza a Zvolen, ktorí dobrou organizátorskou prácou vedeli zabezpečiť nákup všetkých hlavných živočíšnych výrobkov.

Ako ukazujú výsledky plnenia plánu za január a február a februárové dekády, vo väčšine okresov sa vlaňajšia situácia v nákupe živočíšnych výrobkov začína opakovať. Pripomínam minuloročné schodky v nákupe poľnohospodárskych výrobkov práve preto, aby sme si s plnou vážnosťou uvedomili, k čomu by ponechanie tohto stavu viedlo a aby sme vyvodili z toho pre svoju prácu patričné závery.

Druhým zaostávajúcim úsekom je výstavba centrálne plánovaných priemyselných stavieb. Hoci sme celkové úlohy v investičnej výstavbe na Slovensku prekročili o 2, 7 %, hlavne zásluhou pracujúcich v stavebníctve, nepreinvestovali sme na centralizovaných stavbách 245 mil. Kčs vinou oneskorovania strojných dodávok. Nesplnili sa ani úlohy v školskej, zdravotníckej a v štátnej družstevnej bytovej výstavbe a rozostavanosť ďalej vzrástla.

Bolo viacej príčin, ktoré spôsobili, že investičná výstavba sa nerealizovala v súlade so zámermi štátneho plánu.

Hlavná príčina je v tom, že strojárske podniky nezvládli dodávky dôležitých strojov a zariadení, pretože včas a v potrebnej miere neprispôsobili štruktúru výroby novým potrebám výstavby.

Na nedodržaní plánovanej štruktúry výstavby sa však podieľajú i niektoré stavebné podniky. Napríklad na centralizovaných stavbách nesplnili úlohy Váhostav Žilina a Termostav Bratislava a na občianskej výstavbe najmä krajsky riadené podniky v Západoslovenskom a v Stredoslovenskom kraji, konkrétne Pozemné stavby Bratislava a Pozemné stavby Banská Bystrica.

V  týchto podnikoch sa nízka úroveň organizátorskej a riadiacej práce prejavila zvlášť výrazne najmä v nedostatočnom využívaní mechanizmov a ich vysokej poruchovosti, čo bolo jednou z hlavných príčin neplnenia plánu.

U celého radu novostavieb zas príčiny nesplnenia plánovaných úloh tkvejú predovšetkým v nedostatočnej starostlivosti investorov a projektových organizácií o nutný predstih v ich projektovej príprave.

Pokiaľ ide o priemysel, tu sa aj pri známych ťažkostiach hlavne v materiálno-technickom zásobovaní celoročné úlohy splnili na 100, 1 %, na čom majú rozhodujúcu zásluhu pracujúci v chemických, hutných, banských podnikoch a v podnikoch spotrebného priemyslu. Plán nesplnili podniky ťažkého strojárstva, potravinárskeho priemyslu a krajsky riadené podniky výroby stavebných hmôt.

Nesplnenie plánu v strojárstve bolo popri nedostatkoch najmä v dodávkach hutných materiálov spôsobené predovšetkým zaostávaním technickej prípravy výroby pre veľmi pomalé budovanie konštrukčných, technologických a projekčných útvarov.

V   chémii vznikali ťažkosti hlavne pre pomalé osvojovanie výroby na nových kapacitách, najmä v Slovnafte, v Chemických závodoch W. Piecka v Novákoch a Likieri. Zdĺhavé osvojovanie výroby sa prejavilo v neplnení plánu aj vo výrobe stavebných hmôt najmä v Mlynárciach a v Zlatých Moravciach a tiež v niektorých hutných závodoch. Skutočnosť, že nešlo len o konštrukčné závady na zariadení a o technologické problémy, ale aj o ťažkosti spôsobené často len nedostatočnou prípravou kvalifikovaných robotníkov, je znovu dôkazom toho, že sa aj v týchto odvetviach v riadiacej práci zanedbáva programové vytváranie podmienok plnenia stále náročnejších úloh.

Tieto problémy technického, ale predovšetkým organizačného rázu spolu s nedostatkami materiálno-technického zásobovania spôsobili vo výrobe a tým aj v odbyte veľkú nerovnomernosť, viedli k sústreďovaniu dodávok do poslednej dekády mesiaca, t. j. k ich zabezpečovaniu šturmovčinou, pričom plánované úlohy sústavne neplnila celá štvrtina našich priemyselných podnikov, ktoré zostali dlžné národnému hospodárstvu produkciu za 590 mil. Kčs.

Mnohé ťažkosti v plnení plánu zapríčiňovala v minulom roku aj železničná doprava, kde schodok v preprave predstavuje vyše 2, 6 mil. ton tovarov. Jednou z príčin neplnenia úloh bolo, že sa obojstranne nedodržovali prepravné záväzky. Pritom však máme podniky, ktoré si vedeli vniesť do vzájomných vzťahov so železnicou prísny režim dodržiavania prepravných dohôd. Ukázalo sa to aj pri zabezpečovaní vládneho uznesenia z 21. decembra 1961 o nakládke a vykládke v období novoročných sviatkov, keď viaceré podniky, ako Chemické závody J. Dimitrova a Hutná odbytová základňa v Bratislave, Azbestocementové závody v Nitre i ďalšie, vedeli zorganizovať včasné vyloženie všetkých pristavených vagónov. Naproti tomu súdruhovia z Pozemných stavieb a Uhoľných skladov v Bratislave i ďalších podnikov toto vládne uznesenie nevedeli dostatočne zabezpečiť. No ťažisko súčasných problémov je v práci samej železničnej správy, v nedôslednom zabezpečovaní grafikonu vlakovej dopravy, kde sa nedosiahlo dokonca ani úrovne roku 1960, hoci na prekonanie nedostatkov v železničnej doprave boli Ústredným výborom strany začiatkom minulého roku prijaté základné opatrenia.

Ďalšou oblasťou, kde napriek rýchlemu vzostupu nemôžeme byť spokojní s úrovňou a výsledkami našej práce za uplynulý rok, je zabezpečovanie potrieb obyvateľstva.

Vezmime si napríklad úsek obchodu. Vlani sa predalo o 5, 3 % tovarov viacej ako v roku 1960, a to je nesporný úspech. Napriek tomu sa však v zásobovaní obyvateľstva vyskytlo nemálo porúch, ktoré zapríčiňovali miestny nedostatok tovarov, a to aj vtedy- keď ich bol v celoslovenskom meradle dostatok. Tak to bolo napríklad u zeleniny a niektorých druhov ovocia.

Práve tak je to aj na úseku služieb obyvateľstvu. Pri ich celkovom zvýšení o vyše 17 % bolo mnoho nespokojnosti u našich občanov často len pre maličkosti, ktorým bolo možné zabrániť. Nejde len o časté prípady predražovania opráv, ale predovšetkým o veľmi pomalé rozširovanie siete služieb, nedodržiavanie lehôt opráv a osobitne o ich kvalitu. A to sú otázky, riešenie ktorých je plne v rukách národných výborov.

Prechodné ťažkosti sme mali aj v zabezpečovaní dopytu v niektorých rozhodujúcich potravinových článkoch, najmä v mäse, masle, vajíčkach a miestami i v mlieku a mliečnych výrobkoch. Je to len dôkaz toho, že každý výkyv, každá nerovnomernosť a podlžnosť v plnení plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov sa už nedá celkom odstrániť čerpaním zo zásob, resp. vyrovnávať dovozom a pociťujeme to bezprostredne na trhu. To, prirodzene, len podčiarkuje našu vysokú politickú zodpovednosť za rovnomerné plnenie plánovaných úloh vo výrobe a v nákupe poľnohospodárskych výrobkov v každom okrese, v každom poľnohospodárskom závode.

Ďalším veľmi závažným problémom, ktorý nám už v minulom roku spôsoboval rad ťažkostí, je bezprostredná spätosť neplnenia úloh vo výrobe s neplnením kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Tak produktivita práce sa v minulom roku v priemysle zvýšila namiesto plánovaných 7, 6 % len o 6, 2 % a značne bola prekročená aj plánovaná úroveň materiálových nákladov. To, prirodzene, nielen brzdí rast výroby, ale oslabuje aj význam dosiahnutých výsledkov vo výrobe a význam rastu zamestnanosti.

Korene takéhoto vývoja v kvalitatívnych ukazovateľoch sú v tom, že sa na všetkých stupňoch riadenia zanedbávajú otázky technického rozvoja, znižovania prácnosti výrobkov, osvojovania progresívnych metód práce a pokrokovej technológie, že sa nedostatočne využíva časový fond robotníkov, že máme nízke časové využitie strojov a zariadení, najmä v stavebníctve, v niektorých strojárskych podnikoch, ale aj v ďalších priemyselných odvetviach. Prekračovanie materiálových nákladov je o to závažnejšie, že vyplýva predovšetkým s nehospodárneho využívania kovov, cementu, dreva, chemických a ďalších úzkoprofilových materiálov a z nedostatočnej kvality celého radu výrobkov. Mimoriadne straty nám ešte stále spôsobuje aj nadmerná nepodarkovosť výrobkov.

Taká je, súdružky a súdruhovia, stručná charakteristika hlavných nedostatkov v plnení plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v minulom roku. Ich spoločným menovateľom je predovšetkým nedostatočná riadiaca práca, oslabenie autority štátneho plánu a zodpovednosti za jeho plnenie na všetkých rozhodujúcich úsekoch národného hospodárstva a na všetkých stupňoch riadenia.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

dovoľte mi teraz oboznámiť vás podrobnejšie s najdôležitejšími ukazovateľmi a úlohami plánu na rok 1962 najmä z toho hľadiska, čo bude potrebné vykonať a na čo bude potrebné zamerať pozornosť, aby sa nám minuloročné nedostatky v plnení plánu neopakovali a aby sme svojou prácou maximálne prispeli k splneniu direktív Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorý na základe analýzy vlaňajšieho vývoja národného hospodárstva určil hlavné smery a cesty vypracovania i zabezpečovania tohoročného plánu.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že plán na rok 1962, i keď na niektorých úsekoch znamená odklon od pôvodných zámerov tretej päťročnice, bol postavený tak, aby sa vlaňajšie nedostatky nestali limitujúcim faktorom nášho postupu, aby sme rozvoj národného hospodárstva neprispôsobovali tým úzkym miestam, ktoré možno sústredeným úsilím prekonať.

Prekonanie doterajšieho zaostávania v plnení niektorých základných úloh päťročného plánu a vytvorenia reálnej základne pre rýchly rozvoj nášho hospodárstva v ďalších rokoch vyžiadalo si v pláne na rok 1962 zabezpečiť maximálne sústredenie prostriedkov na urýchlené dokončenie rozostavaných stavieb najmä v energetike, hutníctve a v chémii, zabezpečiť rýchle tempo rozvoja kľúčových odvetví priemyslu, predovšetkým hutníctva a ťažkého strojársta, a vyvinúť tlak na vytvorenie podmienok pre dosiahnutie stanovených úloh v raste produktivity práce a v znížení vlastných nákladov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva.

V súlade s týmito základnými smermi sa v pláne roku 1962 značne znížil pôvodne plánovaný počet novo začatých priemyselných stavieb a pre odvetvia strojárskeho priemyslu sa postavili také úlohy, ktoré vyžadujú efektívnejšie využitie existujúcich základných fondov. Oproti minulému roku sa úlohy vo výrobe celoštátne zvyšujú napríklad v odvetví palív o 4, 6 %, v hutníctve o 9, 6 %, v ťažkom strojárstve o 13, 1 % a v chemickom priemysle o 11, 8 %. Plán počíta oproti prírastku, ktorý sme dosiahli vlani, vyššie tempo u palív, v hutníctve a v ťažkom strojárstve. Len pre centralizovanú investičnú výstavbu má ťažké strojárstvo dodať o 32 % viac strojov a zariadení ako vlani.

Tieto vysoké tempá bolo možné stanoviť len pri určitej napätosti v materiálových bilanciách, najmä ocele, válcovaného materiálu, cementu, chemických surovín a v neposlednom rade i v bilancii palív a energie. Práve preto veľmi dôležitým predpokladom na ich dosiahnutie je nielen maximálne využitie rezerv pre vzostup výroby týchto materiálov, ale aj maximálna úspornosť v spracovateľských odvetviach, resp. u odberateľov. Zabezpečenie maximálneho úspechu hnutia za úsporu palív a energie, za úsporu kovov, chemických surovín i ďalších úzkoprofilových materiálov treba preto považovať nielen za cestu k odkrytiu zdrojov prekročenia plánovanej úrovne výroby, ale priamo za predpoklad splnenia tohoročného plánu.

Ďalším úsekom, v ktorom si prekonanie nepriaznivých tendencií v plnení úloh tretej päťročnice vynútilo prechodné napätie, je plán zahraničného obchodu, kde sa premieta veľmi nepriaznivo tak prekračovanie spotreby dovážaných surovín, ako aj neplnenie exportných úloh niektorými našimi podnikmi. Plnenie dodávok na export v stanovených termínoch, množstvách a kvalite výrobkov stáva sa preto viac ako kedykoľvek predtým jednou z najpoprednejších úloh našich podnikov, ku ktorej musíme pristupovať s maximálnou zodpovednosťou. Rovnako naliehavou požiadavkou je, aby sa v podnikoch sústavne podnecovalo úsilie pracujúcich za maximálnu úspornosť najmä v spotrebe dovážaných surovín a materiálov.

Pokiaľ ide o zabezpečovanie úloh v osobnej spotrebe, rozhodujúcim úsekom je hmotné krytie maloobchodného obratu výrobkami z poľnohospodárskej produkcie. Ako zdôraznilo novembrové zasadnutie ÚV KSČ m. r., rovnomernosť v zásobovaní pracujúcich potravinami, i pri značnom dovoze poľnohospodárskych výrobkov v plnej miere závisí od toho, ako budeme zabezpečovať plnenie nákupných úloh najmä u živočíšnych výrobkov z našej vlastnej produkcie. V záujme rovnomerného uspokojovania dopytu a zabezpečenia plného súladu medzi kúpnymi a tržnými fondmi taktiež nebude možné pripustiť, aby pokračoval vlaňajší nezdravý rast príjmov obyvateľstva neplánovitým zvyšovaním zamestnanosti a tým aj zvyšovaním mzdových fondov na úkor produktivity práce, prípadne zvyšovaním príjmov poľnohospodárskeho obyvateľstva z nepoľnohospodárskej činnosti namiesto rastu tržieb za poľnohospodársku produkciu. Pokračovanie vlaňajšieho nepriaznivého vývoja by v bilancii peňažných príjmov a výdajov obyvateľstva viedlo k neúnosnej napätosti a musíme mu preto zabrániť.

Také sú, súdružky a súdruhovia, niektoré naše základné celoštátne úlohy a problémy, riešenie ktorých vo veľmi významnej miere závisí aj od rovnomerného plnenia plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku.

Dovoľte mi teraz stručne ukázať, čím sú charakterizované úlohy plánu na Slovensku:

- V súlade s direktívami ÚV KSČ zo 17. novembra 1961 zabezpečuje štátny plán všestranne rýchlejší rozvoj hospodárstva na Slovensku ako v celoštátnom meradle. Priemyselná výroba sa má zvýšiť o 11, 4 % pri celoštátnom zvýšení


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP