Čtvrtek 29. září 1960

Slovenská národná rada

2. schôdzka

29. septembra 1960

STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA

O SCHÔDZACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Voľba dočasnej komisie na vypracovanie návrhov rezolúcií

Zpráva ministra, podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie Pavla Majlinga o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v rokoch 1961-1965

Rozprava o zpráve

Schválenie rezolúcie Slovenskej národnej rady československej delegácii vedenej prvým tajomníkom ÚV KSČ a prezidentom ČSSR Antonínom Novotným na XV. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov.

Schválenie rezolúcie Slovenskej národnej rady k zpráve o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v rokoch 1961-1965 Prerokovanie návrhu Predsedníctva na vydanie zákona SNR o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady a o platoch predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady Menovanie námestníkov Slovenskej plánovacej komisie

Bratislava 1960

Slovenská národná rada

III. volebné obdobie

Stenografická zpráva

o 2. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave vo štvrtok 29. septembra 1960

2. schôdzka Slovenskej národnej rady 29. septembra 1869

prítomní

Predseda S t r e c h a j;

podpredsedovia P. M a j 1 i n g, V. B i ľ a k;

člen politického byra ÚV KSČ, člen byra ÚV KSS a prvý tajomník ÚV KSS K. B a c í 1 e k, člen politického byra ÚV KSČ, člen byra ÚV KSS a tajomník ÚV KSS P. David, člen byra ÚV KSS a tajomník ÚV KSS J. Kríž, člen byra ÚV KSS V. Daubner, člen byra ÚV KSS M. Chudík;

82 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

(Začiatok schôdzky o 9, 00 hod. ) Predseda Strechaj:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci a vážení hostia!

Otváram 2. schôdzku Slovenskej národnej rady, ktorá bola zvolaná na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 12. septembra 1960 číslo 39 na dnešný deň a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dovoľte, aby som privítal medzi nami zástupcov Štátnej plánovacej komisie, a to námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie súdruha Janiša a vedúceho odboru zvodného národohospodárskeho plánu súdruha Schejbala.

Vážení súdruhovia poslanci!

Schádzame sa na tomto plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, aby sme prerokovali významné otázky zabezpečovania úloh tretej päťročnice na Slovensku. Pristupujeme teda ku konkrétnemu uskutočňovaniu tých prekrásnych perspektív všestranného rozvoja našej socialistickej spoločnosti, ktorá vytýčila pre všetok ľud Československa celoštátna konferencia Komunistickej strany Československa schválením tretieho päťročného plánu rozvoja nášho národného hospodárstva a kultúry.

Schádzame sa v období, keď sa na najvyššom medzinárodnom fóre rokuje o mieri, keď mohutný socialistický tábor vedený bratským Sovietskym sväzom vynakladá nesmierne úsilie, aby rozohnal nad našou planétou hrozivé mraky nukleárnej vojny.

Iste všetci chápeme, vážené súdružky a súdruhovia, aká zásadná súvislosť je medzi týmito otázkami. Veď úspešným plnením našich budovateľských úloh, rozvíjaním ekonomiky, vedy, techniky a kultúry, upevňovaním obrannej schopnosti a sily našej socialistickej vlasti najúčinnejšie prispievame k boju za zachovanie spravodlivého svetového mieru. Ani tie najkrajšie slová a heslá by nám nepomohli, keby sme ich nepremenili v čin, v konkrétnu hodnotu pre život ľudskej spoločnosti. Súčasne si uvedomujeme, že splniť naše radostné plány môžeme iba v mierových podmienkach. Mier je slovo, túžba a cieľ, ktorý mohutným hlasom zaznieva zo všetkých svetadielov, ktorý spojuje stámilióny ľudí bez ohľadu na politické zmýšľanie a na farbu pleti, ktorý žiari z rozjasnených tvárí slobodných a šťastných detí sveta a ozýva sa v zúfalých výkrikoch tých, ktorí ešte dnes musia umierať pod barbarskými zbraňami kolonializmu.

Preto všetci upierame svoje zraky k Organizácii spojených národov. V myšlienkach a činoch stojíme verne a neochvejne s prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, prezidentom našej Československej socialistickej republiky súdruhom Antonínom Novotným, ktorý vedie našu delegáciu na 15. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Jeho významný prejav vyjadrujúci vôľu nášho ľudu, vyjadrujúci politiku našej rodnej Komunistickej strany Československa, prednesený v pondelok, je výrazom vôle a rozhodnutia všetkého nášho ľudu nešetriť silami v boji za mier a socializmus, brániť vec mieru so všetkou rozhodnosťou. Aj z tohto miesta pozdravujeme súdruha Novotného a vyhlasujeme, že pracujúci ľud Slovenska, všetok a bezvýhradne, stojí za jeho slovami, za slovami mieru a šťastnej budúcnosti človeka. (Potlesk. )

S vrelou láskou sa úprimne primkýname k veľkému zástavníkovi mieru, vedúcemu sovietskej delegácie, prvému tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a predsedovi Rady ministrov Sväzu sovietskych socialistických republík Nikitovi Sergejevičovi Chruščovovi, ktorý vo svojom piatočnom prejave zasadil ďalšie drvivé údery koloniálnemu otroctvu a vojne, ktorý tak vysoko pred celým svetom, vyjadrujúc vôľu sovietskeho hrdinského ľudu, vyzdvihol vznešené ideály civilizovaného ľudstva. Pozdravujeme súdruha Chruščova a spolu s ním všetkých predstaviteľov bratských krajín socialistického tábora, pozdravujeme všetkých tých naj statočnejších bojovníkov za svet spravodlivý, za svet radostný, za svet šťastný a za svet bez vojen. (Potlesk. )

Pracujúci ľud Slovenska do jedného stojí za šľachetnými, humánnymi plánmi na odzbrojenie, na vyriešenie sporných medzinárodných otázok mierovou cestou, za leninskú zásadu spolunažívania. Áno, politika prípravy vojny a porušovania zvrchovaných práv národov a štátov musí byť odsúdená a zastavená. Kolonializmus, barbarizmus vojnychtivých imperialistických kruhov na západe, podpaľačstvo bonnských militaristov a revanšistov musí ísť na pranier civilizovaného sveta. V tomto boji, drahé súdružky a súdruhovia, pod vedením našej rodnej Komunistickej strany Československa, v nerozbornej jednote Čechov, Slovákov a príslušníkov maďarskej a ukrajinskej národnosti vytrváme. Mier musí zvíťaziť! Mier musí zvíťaziť, lebo za ním stojí najsilnejšia veľmoc sveta Sovietsky sväz a spolu s ním veľký, čoraz mohutnejší tábor socialistických krajín, lebo ho podporujú a bránia aj stámilióny ostatných čestných a pokrokových ľudí na celom svete.

I z tohto miesta vyhlasujeme, že nebudeme šetriť silami, aby sme dôsledným zabezpečovaním úloh tretieho päťročného plánu, o ktorých dnes budeme rokovať, prispievali k ďalším víťazstvám mieru a socializmu.

Prosím, vážení súdruhovia poslanci, aby sme v tomto znamení pristupovali k vážnemu a zodpovednému prerokúvaniu náročných, pritom krásnych a radostných úloh, ktoré pre pracujúci ľud a pre všetky orgány na Slovensku vyplývajú z tretieho päťročného plánu.

Dovoľte, vážení súdruhovia poslanci, aby som vás oboznámil s programom, ktorý Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje pre dnešnú schôdzku.

Podľa pozvania, ktoré súdruhovia poslanci a poslankyne dostali, sú na programe dnešnej schôdzky tieto dva body:

1. Zpráva ministra, podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Pavla Majlinga, o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v rokoch 1961-1965.

2. Zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady k návrhu zákona Slovenskej národnej rady o náhradách poslancov Slovenskej národnej rady a o platoch predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady.

Návrh tohto zákona bol súdruhom poslancom rozdaný.

Predsedníctvo navrhuje zaradiť na program ďalší, tretí bod:

Menovanie námestníkov predsedu Slovenskej plánovacej komisie.

Majú súdruhovia poslanci pripomienky k tomuto programu, navrhnutému Predsedníctvom Slovenskej národnej rady?

Pretože pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.

Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti? Zdržal sa niekto hlasovania?

Ďakujem. Tým Slovenská národná rada určila program svojej druhej schôdzky podľa návrhu Predsedníctva. Predsedníctvo ďalej navrhuje,

aby Slovenská národná rada zvolila dočasná komisia na vypracovanie návrhu rezolúcie Slovenskej národnej rady československej delegácii vedenej prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidentom Československej socialistickej republiky súdruhom Antonínom Novotným na XV. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov a ďalej na vypracovanie návrhu rezolúcie k prvému bodu rokovania.

Predsedníctvo navrhuje za predsedu tejto komisie poslanca súdruha Jána Š t e n c l a, za členov komisie poslancov súdruhov Petra Porubena, Štefana B r e n č i č a, Pavla Tonhausera, Vojtecha C h o l e v u, Jozefa Dočkala, Vilmu Ďuratnú a Viliama M é s z á rosa.

Máte súdruhovia poslanci pripomienky k tomuto návrhu, prípadne návrh na zmenu alebo doplnenie navrhovanej dočasnej komisie?

Pretože pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.

Kto je za to, aby dočasná komisia bola zvolená podľa návrhu Predsedníctva, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

Zdržal sa niekto hlasovania?

Zisťujem, že dočasná komisia je zvolená v navrhnutom zložení jednomyseľne.

Pristúpime teraz k vlastnému programu rokovania.

Prvým bodom je

zpráva ministra, podpredsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Pavla Majlinga o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku v rokoch 19611965.

Prosím súdruha ministra, aby sa ujal slova.

Minister, predseda Slovenskej plánovacej komisie Majling: Súdruhovia poslanci!

V júli tohto roku prerokovala a schválila Celoštátna konferencia Komunistickej strany Československa plán rozvoja národného hospodárstva na roky 1961-1965. Schválením novej socialistickej ústavy Celoštátna konferencia súčasne proklamovala veľké politické, hospodárske a sociálne zmeny, ktoré sa vybudovaním socializmu dosiahli v rozvoji našej spoločnosti.

To znamená, že do plnenia nových úloh nastupujeme v nových podmienkach, v podmienkach budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, ktorá bude zhromažďovať sily, materiálne a iné zdroje pre postupný prechod ku komunizmu. V období budúcich piatich rokov budeme preto ďalej cieľavedome bodovať mohutnú materiálno-technickú základňu opretú o široké zavádzanie elektrifikácie, automatizácie a chemizácie do výrobného procesu, o ďalší rýchly rast socialistického uvedomenia a vzdelanosti nášho ľudu. Dosiahnutie smelých perspektív hospodárskeho rozvoja podľa plánu tretej päťročnice, plného a bohatého života pracujúcich, môže zabezpečiť len socialistická spoločnosť, ktorá vie organizovať pracujúci ľud, vie mobilizovať všetky zdroje a prostriedky pre taký rozvoj materiálnej výroby, aký v dejinách doteraz nepoznala.

Také veľké úlohy v rozvoji národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a v tom i hospodárstva na Slovensku, sme si mohli vytýčiť len vďaka správnej leninskej politike Komunistickej strany Československa, ktorá plne zodpovedá ekonomickým zákonom socializmu a záujmom celého pracujúceho ľudu.

Na tejto veľkej ceste čakajú nás dôležité úlohy, o ktorých budeme dnes hovoriť, a to predovšetkým z hľadiska ich zabezpečovania a riešenia problémov, na ktoré musíme sústrediť svoju hlavnú pozornosť. Pritom bude správne vychádzať z hlavných smerov, ktorými sa bude uberať rozvoj Slovenska v budúcich piatich rokoch.

Na prvom mieste bude to intenzívnejšie využitie prírodných a ekonomických podmienok Slovenska v súlade s celoštátnymi smermi rozvoja národného hospodárstva. Ide o prírodné bohatstvo, ako sú rudné a nerudné suroviny, pôdny fond, lesné hospodárstvo a stále rastúci objem surovín a materiálov dovážaných zo Sovietskeho sväzu alebo iných krajín socialistického tábora. Ďalej je to i skutočnosť, že značné zdroje pracovných síl sa prevažne sústreďujú na Slovenska

Jedným z rozhodujúcich činiteľov bude i lepšie využívanie existujúcich kapacít. Toto sa dosiahne hlavne zvyšovaním smenností vo výrobe, dokompletovaním závodov na potrebnú technickú úroveň, technickou vybavenosťou práce a mechanizáciou výrobných procesov. Touto cestou sa budeme uberať predovšetkým v odvetviach spracovateľského priemyslu, kde máme

doteraz značné rezervy vo využití výrobných plôch a mechanizmov.

Vo vzájomnej jednote s celým rozvojom československej socialistickej republiky, v súlade s leninskými princípmi riešenia národnostnej otázky, vytvárajú sa veľmi priaznivé predpoklady pre zrýchlenie tempa vyrovnávania ekonomickej úrovne Slovenska s českými krajmi.

Tretia päťročnica predstavuje v tomto smere ďalšiu významnú etapu, keď sa dosiahne na Slovensku opäť rýchlejší rozvoj hospodárstva než v celoštátnom meradle, a to vo všetkých jeho odvetviach. Priemyselná výroba vzrastie o 84 % pri celoštátnom raste o 56, 4 %, poľnohospodárska výroba o 28, 1 %, kým celoštátne o 21, 8 % a investičná výstavba o 77 %, zatiaľ čo v celej republike o 59 %. Rast zamestnanosti bude predstavovať viac ako 40 % celkového zvýšenia zamestnanosti v republike.

Treba jasne a jednoznačne povedať, že vyriešenie takého náročného problému, ako je vyrovnanie hospodárskej a kultúrnej úrovne Slovenska s úrovňou vysoko vyspelých českých krajov v takej krátkej dobe, je možné len v spoločnosti, kde vedúce postavenie má robotnícka trieda, vedená svojím predvojom Komunistickou stranou Československa.

Úlohy rozvoja národného hospodárstva v rokoch 1961-1965 sú oveľa mobilizačnejšie v porovnaní s doterajším obdobím. Veľkolepý program výstavby bude klásť na všetkých pracujúcich, na riadiace orgány, na politických a hospodárskych pracovníkov značne vyššie nároky na zvyšovanie ich kvalifikácie, zlepšovanie organizátorskej práce i uvedomelého prístupu k plneniu úloh.

Úlohy tretieho päťročného plánu boli podrobne prerokované na Celoštátnej konferencii KSČ začiatkom júla tohto roku. Slovenská národná rada oboznámila sa s nimi na prvom zasadnutí v programovom vyhlásení svojho predsedu súdruha Rudolfa Strechaja.

Po tieto dni vláda schválila tiež úlohy tretieho päťročného plánu, a to v súlade s novou územnou organizáciou štátu. Teraz je plán rozpísaný na podniky, závody a v plnom prúde sú už aj práce na zostavení plánu na rok 1961.

Našou hlavnou úlohou je preto teraz starať sa o plnenie plánu v stanovených proporciách i v časovej náväznosti. Preto bude vhodné v ďalšej časti podrobnejšie rozviesť len najdôležitejšie úlohy a poukázať na predpoklady i spôsob ich zabezpečovania.

Rozvoj materiálnej základne

Rozhodujúcim činiteľom v rokoch tretieho päťročného plánu bode rýchly rozvoj materiálnej výroby. Vedúcu úlohu pritom bode mať i naďalej priemysel. Prevahu priemyslu v ekonomike Slovenska dokumentuje to, že v roku 1965 už počet zamestnaných osôb v priemysle mierne prevýši počet pracovníkov v poľnohospodárstve.

Urýchlenie procesu industrializácie dokazuje aj plánovaný prírastok priemyselnej výroby, ktorý takmer dvakrát prevýši prírastok priemyslu v druhom päťročnom pláne a len tento prírastok výroby za päť rokov bude vyšší než bola celá priemyselná výroba na Slovensku v roku 1958. Zvýši sa tak váha priemyselnej výroby Slovenska v celoštátnom objeme na 21 %. Uskutoční sa pritom značná štrukturálna zmena priemyslu. Táto zmena bude znamenať posilnenie významu výroby na Slovensku pri zabezpečovaní potrieb celého hospodárstva Československej socialistickej republiky, hlavne v hutníctve, chemickom a strojárskom priemysle.

Na rozvoji priemyslu bude sa v rozhodujúcej miere podieľať výstavba nových priemyselných závodov. Tak v treťom päťročnom pláne bude sa budovať a rozširovať 233 priemyselných závodov. Do roku 1965 nájde v priemysle zamestnanie zhruba 84 tisíc pracovníkov, t. j. 47 % z celkového plánového prírastku zamestnanosti.

Možno poukázať i na ďalšiu charakteristickú črtu tohto rozvoja priemyslu. Popri rýchlom raste strojárskej výroby, ktorá zostáva aj naďalej rozhodujúcim článkom v procese industrializácie Slovenska, zvyšuje sa význam základných surovinových odvetví, najmä hutníckeho a chemického priemyslu. Výstavbou mohutných závodov sa vytvoria veľké priemyselné centrá a Slovensko sa stane pre celé hospodárstvo republiky významnou oblasťou ťažkého priemyslu. Nová výstavba umožní i rýchly rozvoj doteraz menej vyvinutých oblastí a okresov, hlavne východného a juhozápadného Slovenska. To vidieť i z toho, že napríklad v Košickom okrese v novobudovaných závodoch vytvorí sa 25 tisíc nových pracovných príležitostí, v okresoch Michalovce a Prešov zhruba po 6 tisíc, v Topoľčianskom 6 a pol tisíc, Trnavskom 6 tisíc, Galantskom a Novozámockom okrese zhruba po 5 a pol tisíc, v meste Bratislava vyše 10 tisíc a podobne.

Okrem výstavby nových závodov rozvoj výroby sa zabezpečí aj lepším využívaním doterajších kapacít, a to zvlášť v spracovateľských odvetviach. Ťažisko úloh v tomto smere bude v strojárstve. Popri dobudovaní a dokompletovaní viacerých závodov rast výroby treba tu dosiahnuť ďalším zvyšovaním smennosti tak, aby sa oproti terajšej priemernej smennosti 1, 5 dosiahla v roku 1965 dvojsmenná prevádzka, v niektorých závodoch i vyššia. To znamená, že treba zabezpečiť zvýšenie výroby na 1 m2 podlahovej plochy zhruba o 70-75%.

Náročné úlohy pritom musia zvládnuť pracovníci niektorých rozhodujúcich podnikov. Napríklad v Závodoch J. V. Stalina v Martine treba zvýšiť výrobu do roku 1965 na 2, 3 násobok, v Podpolianskych strojárňach Detva na 2, 6 násobok, v podnikoch Kablo a BEZ Bratislava na viac ako 2 násobok, v Mostárni Brezno na viac ako 3 násobok a podobne. Sú to úlohy o to mobilizačnejšie, že pri takomto raste výroby treba zvládnuť i problémy súvisiace s osvojovaním a zavedením nových technicky vysoko náročných výrob.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že týmto otázkam musia naše strojárske závody v budúcnosti venovať oveľa väčšiu starostlivosť a včas vytvárať predpoklady pre dôsledné a rovnomerné plnenie úloh. Pôjde o také úlohy ako zavedenie výroby dieselhydraulických lokomotív v Martine, valcovacích, upravárenských zariadení pre hutnícky priemysel a nových druhov obrábacích strojov v Dubnici, kde sa súčasne podstatne rozšíri výroba elektrických lokomotív. V Slovenských lodeniciach v Komárne bude treba v budúcich rokoch zabezpečiť nielen zmeny v sortimente výroby lodí prechodom z osobných na nákladné a chladiarenské, ale aj osvojiť si novú výrobu chemických zariadení a oceľových konštrukcií. Z ďalších podnikov uvediem ešte Východoslovenské strojárne, v ktorých pri zvýšení výroby chemických zariadení na viac ako päťnásobok, so rozvinie výroba technicky náročnejších druhov týchto zariadení, napríklad pre výrobu umelých vlákien, PVC a podobne.

Už tieto príklady podčiarkujú dôležitosť úloh, ktoré v našich strojárskych závodoch budú mať konštrukčné, vývojové a technologické útvary. Vedúci pracovníci podnikov preto musia včas zabezpečiť potrebné dobudovanie a rozšírenie týchto útvarov a zvýšiť starostlivosť o vzrast technickej zdatnosti pracovníkov ako jedného zo základných predpokladov úspešného splnenia všetkých úloh. Nie menej dôležitou úlohou bude zabezpečiť rozšírenie a výstavbu nových metalurgických prevádzok strojárskych závodov. Prinesie to nielen zjednodušenie a zhospodárnenie kooperačných vzťahov, ale súčasne vytvorí sa potrebná

základňa pre rozvoj strojárstva na Slovensku v ďalších rokoch. Mimoriadny význam pre rozvoj celého národného hospodárstva republiky bude mať výstavba novej metalurgickej základne na Slovensku. Hoci Východoslovenské železiarne budú ešte v štádiu najväčšej rozostavanosti, už koncom tretieho päťročného plánu bude sa na Slovensku vyrábať viac ako 1 mil. ton surového železa, viac ako 900 tisíc ton ocele a takmer 1 milión ton valcovaného materiálu. Celková výroba v hutníctve a rudných baniach vzrastie oproti roku 1960 navyše 2, 4  násobok.

Dosiahnutie tohto rozvoja závisí v rozhodujúcej miere od včasného zabezpečenia výstavby nových kapacít tak v čiernej metalurgii ako i farebnej metalurgii a v magnezitovom priemysle. Ide o úlohy, pred akými sme doteraz ešte nikdy nestáli. Len na výstavbu jedného závodu - Východoslovenských železiarní - sa vynaloží v rokoch tretej päťročnice zhruba toľko, ako bola celá štátna investičná výstavba na Slovensku v roku 1956. To znamená, že na tejto stavbe sa preinvestuje v priemere okolo 4 mil. Kčs denne, z toho v roku 1964 až 5, 5  mil. Kčs, kým na výstavbe nášho doteraz najväčšieho priemyselného závodu v Žiari nad Hronom sa denne preinvestovalo maximálne 1 mil. Kčs.

Tieto veľké úlohy kladú osobitné nároky na zabezpečenie výstavby potrebnou projektovou a rozpočtovou dokumentáciou a kapacitou stavebnej výroby. Stavebné podniky Hron a Hydrostav musia preto už v najkratšom čase vykonať opatrenia na odstránenie doterajších nedostatkov vo využívaní mechanizmov, v organizácii práce a na zvýšenie smennosti na dvoj- a trojsmennú prevádzku. To súčasne vyžaduje, aby stavebné organizácie zúčastnené na tejto stavbe spolu s Krajským národným výborom v Košiciach dôsledne plnili úlohy pri získavaní nových pracovníkov. Len do konca tohto roku treba získať najmenej 1600 pracovníkov, v tom značný počet kvalifikovaných. Veľkú pozornosť bude treba tiež venovať výstavbe nadväzujúcich a vyvolaných investícií, predovšetkým bytov. V dostatočnom predstihu sa musí zabezpečiť výstavba sociálnych a technicko-inžinierskych zariadení, ktorými sa vytvoria predpoklady pre nerušený priebeh výstavby.

Rýchlo sa bude rozvíjať i chemický priemysel, ktorého výroba v rokoch tretieho päťročného plánu vzrastie ročne v priemere o 21, 5 %. Chemický priemysel na Slovensku bude tak významnou mierou prispievať na zabezpečenie celoštátnych potrieb, keď v roku 1965 dosiahne 29 % celoštátnej produkcie.

Základom prudkého rozvoja je rozsiahla výstavba a rozšírenie troch rozhodujúcich závodov - Slovnaftu, Východoslovenského chemického kombinátu a dusikárne v Šali. Pre splnenie úloh vo výstavbe a pre zvládnutie technológie vo výrobe týchto závodov bude nevyhnutné dôsledne zabezpečovať, aby bola organizácia stavebnej výroby stále na úrovni zodpovedajúcej veľkému významu týchto budovaných kapacít, aby bola plynulosť v dodávkach technologického zariadenia a kvalita montážnych prác, aby výrobno-hospodárska jednotka za pomoci rezortu a národného výboru zavčasu, v potrebnom rozsahu vyškolila kvalifikovaných pracovníkov, a tak sa neopakoval prípad Kapronu v Humennom. Napríklad v Slovnafte sa zvýši výroba na takmer 7 násobok, pričom závod bude v roku 1965 spracúvať 56 % do republiky dovážanej ropy zo Sovietskeho sväzu. Tu vedľa výroby pohonných hmôt, mazacích a vykurovacích olejov sa vybudujú i kapacity na výrobu takých významných výrobkov, ako sú: syntetický fenol, ethylbenzén, polypropylén, acetón a ďalšie.

Dôležitá základňa organickej chémie sa vytvorí výstavbou nového závodu v Sali. Základnou surovinou tu bude zemný plyn určený tak pre výrobu umelých hnojív, ako i pre výrobu ďalších technologicky náročných výrobkov, zvlášť syntetického kaučuku a vinylacetátu. Už po ukončení prvej etapy výstavby sa v tomto závode poskytne pracovná príležitosť pre zhruba 1200 osôb, pričom v ďalších rokoch sa zamestnanosť podstatne zvýši.

Veľký význam má výstavba chemického kombinátu na východnom Slovensku. Už v rokoch tretieho päťročného plánu bude tento závod vyrábať značné množstvá umelých hmôt, najmä polyvinylchloridu a polyetylénu. Spolu s dusikárňou v Šali prispeje k vyriešeniu otázky dodávok umelých hnojív pre poľnohospodárstvo. V roku 1965 sa na Slovensku vyrobí takmer 135 tisíc ton dusíkatých hnojív, kým v roku 1960 3800 ton.

Z ostatných odvetví priemyselnej výroby možno osobitne zdôrazniť úlohy na úseku výroby stavebných hmôt a sklárskeho priemyslu. I rozvoj týchto odvetví sa opiera o rozsiahlu výstavbu. V súlade s celkovým rozložením úloh vo výstavbe sa výroba stavebných hmôt bude rozvíjať hlavne na východnom Slovensku, kde sa uvedie do prevádzky doteraz najväčšia cementáreň v republike a ďalšie dôležité kapacity na výrobu vápna, krytiny, pórobetónu a kameniny. Pritom i v ostatných oblastiach Slovenska sa uskutočni výstavba celého radu nových závodov spolu s rekonštrukciou a modernizáciou doterajších závodov, hlavne cementární a tehelní.

Hlavné úlohy v tomto období spočívajú v zabezpečení rozvoja progresívnych stavebných hmôt, ktoré budú znamenať i značnú štrukturálnu zmenu výroby hlavne v prospech ľahkých a ľahčených materiálov. Do roku 1965 musíme napríklad zvýšiť podiel ľahkých murovacích materiálov na celkovej výrobe z terajších necelých 12 % na 26, 5 % a podiel ľahkých stavebných dielcov zvýšiť 6 násobne.

Pri zvýšení objemu výroby sklárskeho priemyslu na viac ako dvojnásobok sa položia v budúcich rokoch základy nového silného priemyselného odvetvia na Slovensku, orientovaného predovšetkým na výrobu technického skla. Už do roku 1965 sa zavedie výroba penového skla, sklenených rúr, nových druhov obalového skla, k čomu v ďalších rokoch pribudne výroba skleného a izolačného vlákna, osvetľovacieho, úžitkového skla a podobne.

Do rozvoja sklárskeho priemyslu na Slovensku sa bude investovať 10 násobok terajšej hodnoty základných fondov tohto odvetvia.

Veľký rozsah výstavby nových kapacít kladie do popredia úlohy súvisiace s technickou a organizačnou prípravou výstavby. Pôjde hlavne o projektovú prípravu, včasné zaškoľovanie pracovníkov i o overenie výsledkov geologického prieskumu nových ložísk sklárskych surovín a možností využitia existujúcich ložísk ich vhodnou úpravou.

Čakajú nás skutočne veľmi zodpovedné úlohy pri uskutočňovaní veľkolepých cieľov v rozvoji priemyslu do roku 1965. Okrem hospodárskych orgánov a samotných podnikov a závodov účinnú pomoc budú musieť poskytnúť aj organy národných výborov. Ich úsilie sa musí orientovať predovšetkým na vytváranie predpokladov pre rovnomerné plnenie plánu výstavby, hlavne zabezpečovaním dostatku pracovných síl na všetkých dôležitých stavbách a plnením úloh vo zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov.

O úlohách v rozvoji poľnohospodárskej výroby.

Iste netreba osobitne zdôrazňovať, že jednou z najdôležitejších úloh rozvoja národného hospodárstva v rokoch tretieho


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP