Pondělí 29. června 1959

Plán investičnej výstavby sa splnil na 102,4 % a jej objem vzrástol o 8,8 % oproti roku 1957.

Objem maloobchodného obratu vzrástol o 3,9 perc. Na jedného obyvateža pripadlo z nákupov v obchode 5470 Kčs oproti 5335 Kčs v roku 1957.

Služby platené obyvatežstvom prvý raz dosiahli plánovanú úroveň a boli vyššie o 162 miliónov Kčs než v roku 1957.

Podstatný rast príjmov rozpočtu pramení predovšetkým z úspešného plnenia úloh v priemysle.

Príjmy rozpočtu Slovenska v sume 16 miliárd 142 miliónov Kčs vzrástli v porovnaní s rokom 1957 o 1 miliardu 208 miliónov Kčs a to najmä zvýšením príjmov od socialistického sektora.

Z celkových príjmov pripadlo na socialistický sektor 13 miliárd 87 miliónov Kčs, t. j. 81,1 %, z čoho na daň z obratu a daň z výkonov 8 miliárd 493 miliónov Kčs a na odvody zo zisku hospodárskych organizácií 1 miliarda 944 miliónov Kčs.

Na odvodoch dane z obratu a dane z výkonov sa odviedlo do rozpočtu v porovnaní s rokom 1957 viac o 907 miliónov Kčs.

Rozpočtové príjmy od obyvatežstva, t. j. dane, dávky a poplatky splnili sa v roku 1958 v sume 2 miliardy 303 miliónov Kčs a predstavujú z celkových príjmov rozpočtu 14,3 % oproti 14,8 % v roku 1957.

Z celkových výdavkov v sume 17 miliárd 436 miliónov Kčs vynaložilo sa

na rozvoj hospodárstva

7 miliárd

964 miliónov Kčs, t. j. 45,7 %,

na kultúrne a sociálne opatrenia

8 miliárd

705 miliónov Kčs, t. j. 49,9 %,

a na správne výdavky

 

767 miliónov Kčs, t. j. 4,4 %.

I

PRÍJMY ROZPOČTU SLOVENSKA

Lepšie plnenie a zvýšená starostlivosť o tvorbu a odvody dane z obratu a zisku zabezpečuje plynulé financovanie rozvoja materiálnej základne spoločnosti ako aj kultúrnych a sociálnych potrieb pracujúcich.

Daň z obratu a daň z výkonov

Daň z obratu a daň z výkonov splnili podniky riadené Sborom povereníkov na 100,9 %. Podstatnú časť dane z obratu odviedli podniky potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov, podniky spotrebného priemyslu a podniky miestneho hospodárstva. Rast výroby a služieb umožnil nielen lepšie uspokojovanie potrieb obyvatežstva, ale aj splnenie dane z obratu ako najväčšieho zdroja rozpočtu. Na plnení dane z obratu sa v značnej miere odráža úroveň práce výroby a obchodu. V roku 1958 sa na Slovensku vyrobilo v porovnaní s rokom 1957 napr. cukru viac o 4,9 %, mliekárenského masla o 27 %, vlnených tkanín o 8,7 %, koženej obuvi o 22 % a tehál o 16,8%. Baníci v uholných baniach predčasne splnili ťažbu uhlia a lignitu a vyťažili o 26,1 % viac ako v roku 1957.

V súlade s rastom výroby vzrástol v porovnaní s rokom 1957 i maloobchodný obrat o 3,9 perc. Napriek tomuto priaznivému vývoju výroby a maloobchodného obratu dochádzalo k nedostatkom pri uspokojovaní požiadaviek spotrebitežov v niektorých druhoch výrobkov.

Obchodu sa nepodarilo počas roka včas zabezpečiť vo výrobe sortiment takých tovarov, ktorý by uspokojil požiadavky spotrebitežov najmä v niektorých hžadaných potravinárskych výrobkoch, v niektorých druhoch textilného tovaru a v obuvi a to najmä preto, že cesta dopytu spotrebitežov k výrobe je ešte vždy zdĺhavá. Bude treba v metódach komerčnej činnosti vežkoobchodu urobiť také opatrenia, aby dodávky do maloobchodnej siete zodpovedali nášmu vkusu, potrebám a želaniam pracujúcich.

To vyžaduje náročnejšiu spoluprácu obchodu s výrobou.

A i keď sa teda plán dane z obratu v roku 1958 splnil, pri plnšom1 uspokojovaní potrieb obyvatežstva mohli príjmy za súčasného rastu výroby a maloobchodného obratu rásť ešte rýchlejšie.

Hospodárske výsledky

Od uznesenia Ústredného výboru KSČ o zvyšovaní efektívnosti národného hospodárstva sa v priemysle dosiahli významné úspechy. Jednako však v raste produktivity práce, v zhospodárňovaní výroby a v uplatňovaní novej techniky sú ďalšie možnosti.

Hospodárske výsledky splnili sa v priemysle na 114,7 %, celkove však pre zaostávanie niektorých odvetví splnil sa hospodársky výsledok len na 96,9 % a nedosiahol sa predpoklad o 57 miliónov Kčs.

Svoje povinnosti voči rozpočtu nesplnili podniky Povereníctva stavebníctva, štátne majetky a podniky miestneho hospodárstva.

Naproti tomu plán odvodov zo zisku prekročili podniky dopravy, podniky spotrebného priemyslu a podniky potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov.

Priaznivé výsledky v tvorbe zisku dosiahli v roku 1958 podniky Povereníctva spotrebného priemyslu. Vyprodukovali zisk vo výške 353 miliónov Kčs a prekročili plán o 59 miliónov Kčs.

Ďalším úsekom, ktorý prekročil tvorbu zisku, sú výrobnohospodárske jednotky Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov. Hospodársky výsledok splnili na 102,2 %, čo je viac o 5 miliónov Kčs.

Plánované úlohy v tvorbe zisku nesplnili podniky Povereníctva stavebníctva. Oproti plánu zaostali o 114 miliónov Kčs.

Stavebno-montážne organizácie Povereníctva stavebníctva, aj keď splnili objem výkonov základnej stavebnej výroby na 101,8 %, vlastné náklady prekročili o 3,5 %. Najmä náklady na materiál sa zle vyvíjali, keď došlo k prekročeniu noriem spotreby napr. u betonárskej ocele o 2600 ton, u cementu o 69600 ton, u tehál o 5,9 miliónov kusov. Len z prekročenia spotreby materiálu by bolo možno postaviť stovky ďalších bytových jednotiek. Prekročili sa tiež náklady na výrobnú réžiu o 38 miliónov Kčs. Neproduktívne náklady oproti roku 1957 vzrástli o 5,6 % a dosiahli 23 miliónov Kčs.

Na nepriaznivé výsledky vplýva tiež vežká rozostavanosť. V porovnaní s rokom 1957 rozšíril sa počet rozostavaných objektov z 3444 na 3681.

Opatrenia Povereníctva stavebníctva sa v priebehu roku 1958 prejavili v dielčích úspechoch kvantitatívneho plnenia na stavbách sledovaných vládou a Sborom povereníkov, v školskej a bytovej výstavbe a v niektorých popredných podnikoch. Technicko-ekonomické ukazovatele vcelku však nedosiahli očakávané zlepšenie. Je to najmä preto, že jednotlivé organizačné zložky Povereníctva stavebníctva pracujú starými metódami, ktoré nezodpovedajú novému spôsobu riadenia, plánovania a financovania. Závažné problémy v hospodárení stavebno-montážnych organizácií trvajú tiež preto, že sú vážne nedostatky v činnosti technicko-ekonomických rád, vo využívaní zásad hmotnej zainteresovanosti i hmotnej zodpovednosti, v nízkej úrovni výrobných kalkulácií a v nedostatočnom prehlbovaní vnútropodnikového chozrasčotu.

Vyriešenie týchto otázok je o to naliehavejšie, že pred stavebno-montážnymi organizáciami stojí radostná perspektíva mohutnej výstavby priemyslu, rozsiahlej občianskej a najmä bytovej výstavby, ako ju privítali všetci občania z marcového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Ako možno zlepšiť hospodárske výsledky stavebno-montážnych organizácií, svedčí príklad Pozemných stavieb v Bratislave. Zatiaž čo vcelku bola na bytovej výstavbe na Slovensku v roku 1958 priemerná strata 4,7 %, tento podnik vykázal zisk vo výške 4,9 % zásluhou prúdovej bytovej výstavby v Bratislave na ulici Februárového víťazstva (kde zisk dosiahol 10,5 %).

Bude potrebné, aby Povereníctvo stavebníctva a odbory výstavby rád národných výborov ďaleko dôslednejšie vytvárali politicko-organizačné a technické predpoklady pre zvýšenie úrovne riadenia a ekonomiky stavebno-montážnych organizácií.

Vývoj nákladov v priemysle

Tvorbu zisku podmienil vcelku priaznivý vývoj vlastných nákladov v priemysle. Nákladovosť na 1 Kčs vyrobeného tovaru sa z plánovaných 94,09 hal. znížila na 93,55 haliera. Tempo znižovania vlastných nákladov sa zrýchlilo na 2,7 %.

Hoci sa plán zníženia nákladov v priemysle splnil, ostávajú vežké rezervy v spotrebe materiálu, najmä železa, ocele, cementu, dreva a v úrovni technických spotrebných noriem.

Využívanie základných fondov sa zlepšilo. Kým v roku 1957 priemyselné podniky na 1000 Kčs základných fondov vyprodukovali 1178 Kčs hrubej hodnoty výroby, v lanskom roku dosiahli už 1 221 Kčs.

Produktivita práce rástla rýchlejšie než priemerné zárobky. Aj pri dosiahnutí dobrých výsledkov zaostalo však využívanie najdôležitejších zdrojov, na ktoré sa v pláne kládla hlavná váha, predovšetkým novej techniky.

V lanskom roku sa pristúpilo k príprave prestavby sústav robotníckych miezd a k jej skúšobnému zavedeniu v niektorých podnikoch. Ukazuje sa, že dôkladná politická a organizačná príprava tejto významnej politickej a ekonomickej úlohy, keď je zameraná na všestranné odkrývanie rezerv, prináša pri celkovom zvýšení priemerných zárobkov robotníkov pokles nákladov na jednotku výroby. Využitie prednosti socialistického spôsobu výroby dáva pracujúcim možnosti odkrývaním skrytých rezerv vytvárať nové zdroje k ustavičnému rastu životnej úrovne pracujúcich.

Organizačná prestavba hlavných odvetví národného hospodárstva a prechod na nové zásady zvýšenia ekonomickej účinnosti riadenia vytvorili v uplynulom roku podmienky pre ďalšie prehlbovanie ohozrasčotu a tým pre širšie organizačné predpoklady účasti pracujúcich na riadení. Mnohé výrobnohospodárske jednotky venovali však vnútropodnikovému chozrasčotu malú pozornosť. Treba zdôrazniť, že prehlbovanie vnútropodnikového chozrasčotu v závodoch, v prevádzkach a dielňach je súčasťou uplatňovania nových zásad riadenia a jedným z dôležitých predpokladov aktívnej účasti pracujúcich na riadení.

II

VÝDAVKY ROZPOČTU SLOVENSKA

Výdavky na rozvoj hospodárstva a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho žudu Sa uskutočnili vcelku v plánovanom rozsahu.

Investičná činnosť

Na investičnú výstavbu sa v lanskom roku použilo z rozpočtu Slovenska 4 miliardy 628 miliónov Kčs. Oproti roku 1957 je to viac o 541 miliónov Kčs. Rozpočtované výdavky na investičnú výstavbu splnili sa tak na 108, 1 %.

Celkový objem investičnej výstavby vzrástol oproti roku 1957 o 8,8 %.

V bytovej a občianskej výstavbe útvary generálneho investora na národných výboroch prestavali 1 miliardu 274 miliónov Kčs.

V štátnej bytovej výstavbe sa postavilo a odovzdalo do užívania 9 949 bytov, t. j. o 442 bytov viac než v roku 1957.

V školskej výstavbe sa po niekožkých rokoch po prvý raz splnil plán výstavby odovzdaním 512 učební. K splneniu školskej výstavby prispela svojpomoc občanov. Náklady na 1 žiacke miesto pri výstavbe všeobecno-vzdelávacích škôl poklesli z 10 522 Kčs v roku 1957 na 7 774 Kčs v roku 1958. Priaznivý vývoj nákladov sa dosiahol napr. v Kuklové, okres Malacky, kde pri výstavbe málotriednej školy systémom žahkej montáže nepresiahli náklady na 1 žiacke miesto 3000 Kčs.

Napriek finančnému splneniu plánu investičnej výstavby sa v lanskom roku nedostatočne sústredilo úsilie investorov a stavebných organizácií na urýchlené dokončovanie rozostavaných objektov. Rozostavanosť rozptyžovala materiál, mechanizmy a iné výrobné prostriedky, predlžovala čas a zvyšovala vlastné náklady výstavby. Plán uvádzania základných fondov do prevádzky sa splnil u investorov len na 71,9 %.

Nové stroje a zariadenia v priemysle, ktoré majú podstatný vplyv na rast výroby a zvyšovanie produktivity práce, nedosiahli v roku 1958 taký podiel na celkových investíciách, ktorý by zodpovedal požiadavkám optimálnej efektívnosti investícií. Objem nezmontovaných strojov, aj keď oproti roku 1957 poklesol o 28 miliónov Kčs, viazal na konci lanského roka prostriedky v sume 149 miliónov Kčs z toho v spotrebnom priemysle za 42 miliónov Kčs, v stavebníctve za 40 miliónov Kčs, v potravinárskom priemysle za 32 miliónov Kčs, v palivách za 17 miliónov Kčs, v spojoch za 10 miliónov Kčs a v ostatných úsekoch za 8 miliónov Kčs.

Technický rozvoj

Popri značnom rozsahu investičnej výstavby použilo sa na technický rozvoj z rozpočtu 140 miliónov Kčs. Na rozvíjanie novej techniky podniky čerpali racionalizačné úvery v sume 139 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1957 viac o 73 %. V menšej miere sa využívali na tento ciež prostriedky podnikových fondov pracujúcich.

Technický rozvoj nepriniesol vždy výsledky zodpovedajúce vynaloženým prostriedkom. Vo všetkých odvetviach je mnoho dobrých vyriešených úloh technického rozvoja; zaostáva však ich realizácia. Správnu cestu v technickom rozvoji nastúpili súdruhovia z Bučiny pri zavedení výroby vodovzdorných preglejok, ktoré stavebníctvu umožnia úsporu dreva pri debnení až jedenásť násobok doterajšej spotreby.

Zlepšovaniu technickej úrovne výroby napomáha rozvoj hnutia vynálezcov a zlepšovatežov. Za účinnej pomoci odborových organizácií v roku 1958 bolo podaných 31 806 zlepšovacích návrhov a predpokladaná ročná úspora je takmer 300 miliónov Kčs. Aj popri celkových dobrých výsledkoch je však ešte veža podnikov a závodov, kde sa vynálezy a zlepšovacie návrhy dostatočne neuplatňujú a nevyužívajú.

Uplatňovanie novej techniky predstavuje pre národné hospodárstvo široký zdroj zvyšovania efektívnosti výroby, ktorého využívanie ešte zďaleka nie je primerané naším možnostiam a potrebám.

Dokladom toho je napr. nová, vedecky podložená technológia pálenia vápna v šachtových peciach, vyskúšaná vo vápenke vo Varíne. V tej istej peci, kde sa až do nedávna dosahoval výkon 100 ton vyrobeného vápna za 24 hodín, stúpla výroba na dvojnásobok len úpravou technológie bez nárokov na investície. Tým dosiahla výroba vápna v tejto prevádzke v hlavných parametroch svetovú úroveň. Uplatnenie tejto metódy v ďalších vápenkách prinesie značné úspory.

Podobne v Bratislavskom mäsopriemysle pri starom primitívnom porážaní dobytka nebola účelná dežba práce, každý kus sa opracúval na podlahe a za nevyhovujúcich hygienických podmienok.

Rekonštrukcia porážacej linky so sovietskou bakinskou sťahovačkou koží umožnila bezpečné omračovanie, odkrvenie dobytka vo vise a mechanické sťahovanie koží. Dobytok sa mechanicky prisúva k jednotlivým pracovným operáciám.

Nový spôsob vyriešil otázku vnútropodnikovej prepravy, odstránil namáhavé práce a zlepšil hygienu.

Zvýšila sa výťažnosť krvi o 30 %, znížila sa porezovosť kože o 50 % a zvýšila sa produktivita práce pri porážke o 16,8 %.

Bude iste vhodné tieto skúsenosti Bratislavského mäsopriemyslu uplatniť aj v ostatných podnikoch tohto odvetvia.

Významnú úlohu pri zvyšovaní technickej úrovne výroby a ekonomiky majú technickoekonomické konferencie, na ktorých sa prevádza výmena skúseností aj najnovších poznatkov vedy a techniky príslušného odvetvia.

Požnohospodárstvo

V r. 1958 naše požnohospodárstvo v postupe združstevňovania zaznamenalo vežký úspech. Do JRD vstúpilo 71438 rožníkov s 333278 ha pôdy, čím socialistický sektor dosiahol ku koncu minulého roka 66,9 % z celkovej požnohospodárskej pôdy.

Na rozvoj požnohospodárstva a lesného hospodárstva sa vydalo z rozpočtu Slovenska 2 miliardy 797 miliónov Kčs. Okrem toho sa jednotným rožníckym družstvám poskytli úvery v sume 902 miliónov Kčs, vykonala sa za ne úhrada úverov zo štátnych prostriedkov vo výške 102 miliónov Kčs a za živelné škody poskytla Štátna poisťovňa náhrady v sume 115 miliónov Kčs. Efektívnosť týchto prostriedkov vložených do požnohospodárstva sa však v plnej miere neprejavila.

Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe nezodpovedajú daným možnostiam. Požnohospodárska výroba zostala takmer na úrovni roku 1957. V rastlinnej výrobe sa okrem výnosov cukrovej repy a tabaku úlohy plánu nesplnili; nedosiahla sa ani plánovaná úžitkovosť dobytka. Kvalitatívne ukazovatele - natalita - odchov teliec a odchov odstavčiat - v roku 1958 poklesli. Nesplnili sa tak predpoklady pre plánovaný rozvoj požnohospodárskej výroby v druhom päťročnom pláne. Podiel Slovenska na celoštátnej požnohospodárskej produkcii poklesol z 31,8 % na 31,3 %.

Objem požnohospodárskej výroby z 1 ha zostal v jednotných rožníckych družstvách zhruba na úrovni roku 1957. V rovnakých výrobných oblastiach jednotlivých krajov boli vežké rozdiely v dosahovanej produkcii. Kým napríklad v kukuričnej oblasti z 1 ha požnohospodárskej pôdy dosiahla sa hrubá výroba v Bratislavskom kraji 3 642 Kčs, v Košickom kraji 2 017 Kčs, zatiaž v Prešovskom kraji len 1742 Kčs. Ešte väčšie rozdiely sú v porovnaní s českými krajmi vo výnosoch rastlinnej produkcie a hustote hovädzieho dobytka.

Naliehavou úlohou jednotných rožníckych družstiev bolo zlepšiť, urýchliť a zlacniť investičnú výstavbu. Jednotné rožnícke družstvá preinvestovali v lanskom roku 1 miliardu 168 miliónov Kčs, z čoho svojpomocou vykonali stavebné práce za 895 miliónov Kčs. Oproti roku 1957 vykonali svojpomocou viac stavebných prác o 311 miliónov Kčs.

Z celkových tržieb si dotovali nedelitežné fondy sumou 231 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1957 viac o 84 miliónov Kčs.

Štátne majetky plánované náklady prekročili o 12,9 %. Neuspokojivé výsledky hospodárenia vyplynuli z nezabezpečenia dostatočnej vlastnej krmovinovej základne a z neplnenia úloh výroby. Zásady hospodárneho zabezpečenia úloh sa na mnohých oddeleniach štátnych majetkov porušujú, v dôsledku čoho náklady na jednotku rastlinnej a živočíšnej výroby sú stále vysoké. Niektoré štátne majetky dostatočne nedocenili výhody nového spôsobu financovania. Nevyužívali všetky možnosti využitia pôdy a technického pokroku, aby tak dosiahli na základe vyššej výroby i väčšie speňaženie požnohospodárskych výrobkov.

Straty štátnych majetkov museli uhradiť národné výbory z prebytku svojho hospodárenia, ktorý mohli použiť na ďalší rozvoj hospodárstva. Nie však na všetkých štátnych majetkoch vykázali stratu. V roku 1958 zo 41 štátnych majetkov 13 hospodárilo so ziskom. Medzi nimi sú Štátny majetok Galanta, Holič, Piešťany, Senica, Trnava, Dunajská Streda, Komárno, Nána, Trnovec nad Váhom, Želiezovce, Rimavská Sobota, Zvolen a Michalovce.

K prekonaniu dlhoročného zaostávania požnohospodárskej výroby žiada sa od celej požnohospodárskej správy a od každého požnohospodárskeho závodu rýchlejšie pristúpiť k optimálnemu využívaniu pôdneho fondu, najmä melioráciami, ku zvýšeniu vlastnej krmovinovej základne a uplatneniu novej technológie požnohospodárskej výroby.

Rýchly a bezstarostný zber úrody, najmä teraz, keď sa v niektorých okresoch zber sena a ďatelín omeškáva, musí sa dostať do popredia pozornosti všetkých, ako o tom hovorí výzva byra ÚV KSS a Sboru povereníkov.

Zárukou dosiahnutia obratu v požnohospodárskej výrobe bude dôsledné splnenie uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z marca a júna tohto roku na jednotných rožníckych družstvách, štátnych majetkoch a národných výboroch. K tomu treba podstatne zlepšiť úroveň riadiacej práce najmä okresných národných výborov a celej požnohospodárskej správy. Je preto nevyhnutné, aby Povereníctvo požnohospodárstva a odbory požnohospodárstva rád národných výborov komplexne zvládli ekonomiku družstiev, štátnych majetkov a brali si príklady z organizovania a riadenia priemyselnej výroby.

Obdobne ako v priemyselných závodoch, pôjde aj v JRD o to, aby sa presne viedla evidencia, pravidelne hodnotila výroba aj v kvalitatívnych ukazovatežoch, v produktivite práce a v znižovaní nákladov.

V sústavnom raste jednotných rožníckych družstiev družstevníci si vždy viac uvedomujú, že hospodárske upevnenie družstva závisí od nich a že v spoločnom družstevnom hospodárení poskytuje im využívanie vedy a výskumu stále viac možnosti na ovládanie prírody a na zvyšovanie výroby a trhovej produkcie. Výhody družstevného hospodárenia iste presvedčia i ostatných ešte jednotlivo hospodáriacich rožníkov vstúpiť do JRD, aby ešte v tomto roku začali spoločne hospodáriť.

III

PLNENIE ROZPOČTOV NÁRODNÝCH VÝBOROV

Pri zabezpečovaní rozvoja národného hospodárstva a uspokojovaní hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich majú národné výbory stále väčší podiel. Ťažiskom v práci národných výborov sa stala organizátorská a riadiaca činnosť na výrobných úsekoch, hlavne v požnohospodárstve, stavebníctve, v doprave a v miestnom hospodárstve.

Zvýšená zodpovednosť národných výborov v takomto rozsahu a na takých dôležitých úsekoch národného hospodárstva vyžiadala si zásadné úpravy plánovania, financovania, organizácie a kontroly. Ústredný výbor KSČ schválil tieto zásadné úpravy s účinnosťou od 1. júla 1958. Zmyslom týchto zásad je vytvoriť podmienky pre ešte širšiu iniciatívu obyvatežstva pri riešení otázok hospodárskej a kultúrnej výstavby v krajoch, okresoch a obciach. Od pracovníkov výkonného aparátu rád národných výborov predpokladá sústavný politický a odborný rast a vyžaduje osvojiť si nové pokrokové metódy riadenia.

Rozšírenie právomoci a zodpovednosti národných výborov prejavilo sa vo zvýšení objemu ich rozpočtov. V roku 1956 rozpočty národných výborov predstavovali 35 %, v roku 1957 45 % a v roku 1958 už 51 % výdavkov rozpočtu Slovenska. V roku 1958 zväčšil sa rozpočet národných výborov oproti roku 1956 o 4 miliardy 329 miliónov Kčs, t. j. o 94,6 %. Výdavky národných výborov dosiahli objem 9 miliárd 34 miliónov Kčs.

Zvýšená právomoc národných výborov sa prejavila v rozpočtových výdavkoch pripadajúcich na odvetvia samostatne plánované v plnom rozsahu národnými výbormi. Ich podiel v roku 1958 robil 64%.

Rozpočty národných výborov sa splnili v príjmoch na 104,4 % a vo výdavkoch na 101,5 %.

Aj keď celkové výsledky v rozpočtoch národných výborov sú priaznivé, ukazuje sa, že výkonné orgány národných výborov ešte zďaleka nevyužívajú vykonanú decentralizáciu k iniciatívnemu riešeniu miestnych problémov rozvoja hospodárstva. V riadiacej práci odvetvových odborov sú vážne nedostatky v ekonomickom riadení hospodárskych a rozpočtových organizácií.

Dôležitým, úplne decentralizovaným úsekom národných výborov je miestne hospodárstvo.

Podniky miestneho hospodárstva splnili hospodárske výsledky na 96,1 %. Plánované hospodárske výsledky nedosiahli podniky miestneho priemyslu a okresné stavebné podniky. Podstatný podiel na neuspokojivých výsledkoch hospodárenia podnikov miestneho priemyslu pripadá na podniky Nitrianskeho a najmä Košického kraja.

Ďalším dôležitým odvetvím v správe národných výborov sú okresné stavebné podniky, ktoré v minulom roku rozšírili svoju činnosť o významnú úlohu - stavebno-montážnu výstavbu na JRD.

Okresné stavebné podniky nesplnili hospodársky výsledok o 8 miliónov korún. Nedostatky sú tu pomerne ešte väčšieho rozsahu ako v priemyselných podnikoch. Pre zlepšenie výsledkov hospodárenia treba skvalitniť organizáciu práce, lepšie hospodáriť s materiálom a včas zabezpečovať projektovú a kalkulačnú pripravenosť jednotlivých stavebných akcií a tak napomáhať lacnej investičnej výstavbe JRD.

Podniky miestneho hospodárstva poskytli služby pre obyvatežstvo v celkovej hodnote 596 miliónov Kčs a ich podiel na celkových službách pre obyvatežstvo je 20, 3 %. Uspokojovanie potrieb obyvatežstva vyžaduje rozšíriť stavebnú a bytovú údržbu, opravy spotrebného tovaru a služby v práčovniach a čistiarňach, najmä zavádzaním rýchlo služieb.

Z iniciatívy národných výborov v rámci hnutia Tábor-Třebíč-Mikuláš došlo k rozvoju prevádzkární miestnych národných výborov, v ktorých sa využívajú miestne zdroje a poskytujú služby obyvatežstvu. V lanskom roku sa založilo 1627 prevádzkární, takže 34 % miestnych národných výborov spravovalo 2 614 prevádzkární. Ich tržby dosiahli 98 miliónov Kčs, z toho od obyvatežstva 44 miliónov Kčs.

Avšak nie všade správne pochopili účel a význam prevádzkární a vyskytli sa aj prípady ich zneužívania na osobné obohacovanie.

Ceny za práce podnikov miestneho hospodárstva boli častým predmetom kritiky občanov. Komplexné odbory odhalili celý rad takých podnikov, ktoré prekračovali plán zisku nedodržiavaním platných cenníkov, prefakturáciami a pomocou rezerv, ktoré si vytvárali už pri schvažovaní kalkulácií.

Vlastné príjmy

Úspešné plnenie úloh národných výborov je v priamej súvislosti s plnením rozpočtu príjmov. Od plynulého plnenia rozpočtovaných príjmov závisí úspešné plnenie spoločenských funkcií národných výborov.

Rozpočet vlastných príjmov národných výborov sa prekročil o 221 miliónov Kčs a dosiahol sumu 1 miliardu 702 miliónov Kčs.

Odvody hospodárskych organizácií majú stále väčší podiel na príjmoch národných výborov. Kým v roku 1956 robil ich podiel 34 %, v roku 1958 dosiahol už 52 %.

Do doplnkových rozpočtov získali národné výbory z nadplánovaných príjmov a z prémií 114 miliónov Kčs. Najlepšie výsledky sa dosiahli v Bratislavskom kraji. Prostriedky doplnkových rozpočtov sa pomerne málo využívali na rozvoj výroby a rozširovanie služieb obyvatežstvu, viac však v oblasti výdavkov na spoločenskú spotrebu.

Aj keď národné výbory dosiahli v plnení vlastných príjmov priaznivé výsledky, ani v roku 1958 nevyužili mnohé príjmové zdroje, najmä v oblasti materiálnej výroby a služieb poskytovaných obyvatežstvu.

Väčšiu pozornosť treba venovať likvidácii nedoplatkov na príspevkoch v jasliach, na stravnom v školských jedálňach, na internátnych poplatkoch a pod., ktoré ku koncu roka robili 49 miliónov Kčs.

V minulom roku sa uskutočnili dôležité opatrenia na zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia hospodárstva spravovaného národnými výbormi. Riadenie sa priblížilo k výrobe, k pracujúcimi, aby na základe znalosti miestnych pomerov umožnilo lepšie riešiť otázku plnenia plánu, hospodárnosti a rozvoja. Na tomto úseku dosiahli v lanskom roku určité úspechy finančno-rozpočtové komisie a aktivisti niektorých národných výborov zintenzívnením svojej činnosti. Uskutočnilo sa s občanmi 2 240 besied o rozpočte. Aktivisti svojou čestnou a záslužnou prácou prispeli k lepšiemu splneniu príjmov rozpočtu.

Nové zásady riadenia, plánovania a financovania hospodárstva spravovaného národnými výbormi vytvárajú dobré podmienky pre zvýšenie ekonomickej účinnosti. Výkonné orgány národných výborov však budú musieť zlepšiť svoju organizátorskú a masovo-výchovnú činnosť medzi pracujúcimi, aby sa občania širšie uplatnili pri plnení dôležitých politicko-hospodárskych funkcií národných výborov.

Tak napríklad Trebišovský okres, ktorý do nedávna ešte vežmi neuspokojivo zabezpečoval úlohy rozpočtu, dnes sa zaraďuje medzi dobré okresy v Košickom kraji preto, že správne zameral svoju organizátorskú prácu pri verejnom prerokúvaní rozpočtu. V okrese sa dosiahla najväčšia účasť občanov na besedách o rozpočte aj preto, že národný výbor aktívne zapojil do príprav a organizovania pohovorov o rozpočte aj výbory žien. Záväzky v tomto okrese predstavujú prínos pre hospodárstvo národných výborov takmer milión 200 tisíc Kčs.

Spoločenská spotreba

V lanskom roku sa vynaložilo na kultúrne a sociálne opatrenia vrátane investícií 8 miliárd 705 miliónov Kčs, t. j. o 723 miliónov Kčs viac než v roku 1957. Výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia včítane investícií robili na jedného obyvateža 2 219 Kčs, čo je oproti roku 1957 viac o 156 Kčs.

Sústavný rast výdavkov na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a ostatné sociálne opatrenia je presvedčivým dôkazom, že ciežom neustáleho rozvoja výrobných síl v socialistickom spoločenskom zriadení sú záujmy pracujúcich a že dôsledné a hospodárne plnenie výrobných úloh umožňuje ich stále bohatší a kultúrnejší život.

Z celkových výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia boli výdavky na školstvo a kultúru 1 miliarda 846 miliónov Kčs a výdavky na zdravotníctvo 1 miliarda 464 miliónov Kčs.

Podstatná časť prostriedkov sa vynaložila na úsek všeobecnovzdelávacieho školstva. Na prehĺbenie polytechnickej výchovy začali sa na školách za pomoci podnikov budovať dielne a laboratóriá. V dôsledku toho náklady na 1 triedu všeobecnovzdelávacích škôl vzrástli zo 4 690 Kčs v roku 1957 na 4 800 Kčs v roku 1958.

Úroveň hospodárenia v zdravotníckych organizáciách sa ani v roku 1958 podstatne nezlepšila. Zdravotnícke zariadenia nesplnili plán rozvoja siete. Prekročili vecné výdavky o 21 miliónov Kčs.

Na úseku sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia poskytuje záverečný účet tiež presvedčivý dokument o sústavnej a vežkej starostlivosti strany a vlády o človeka. Počet dôchodkov vzrástol oproti roku 1957 o 32 026 a ku koncu lanského roka poskytovalo sa 510 227 dôchodkov.

Najväčší podiel na výdavkoch kultúrnych a sociálnych opatrení mali dávky sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia a to v sume 3 miliardy 738 miliónov Kčs, t. j. 42,9%. Oproti roku 1957 je to viac o 283 miliónov Kčs.

Podstatná časť vzrastu výdavkov, t. j. 185 miliónov Kčs pripadla na dávky sociálneho zabezpečenia.

Na dávkach nemocenského poistenia sa vyplatila 1 miliarda 724 miliónov Kčs. Zvýšenou zdravotníckou starostlivosťou o človeka poklesla v roku 1958 pracovná neschopnosť pre chorobu a úraz.

IV

FINANČNÉ USPORIADANIE

národných výborov podnikov a združení, ako aj rozpočtových organizácií za rok 1958 sa po prvý raz prevádzalo formou komplexných technicko-ekonomických rozborov.

Záujem pracujúcich na prerokovaní rozborov a na zvýšení hospodárnosti bol vežký na tých národných výboroch a závodoch, kde hospodárske orgány pripravili kvalitné rozbory a nastolili technické a ekonomické problémy v jasnej a zrozumitežnej forme s návrhom na ich riešenie. V niektorých podnikoch nevytvorili však hospodárske orgány podmienky pre aktívne zapojenie pracujúcich.

Aktívna účasť pracujúcich, národných výborov, odborových organizácií pod vedením strany na schvažovaní výsledkov hospodárenia podnikov a nový prístup k zhodnocovaniu a schvažovaniu hospodárskych výsledkov ukázali, že metóda komplexných rozborov účinne napomáha rýchlejšiemu rozvoju hospodárstva.

Národné výbory prekročením vlastných príjmov a hospodárnejším plnením úloh dosiahli rozpočtový prebytok v sume 261 miliónov Kčs. Zaslúžený prebytok vo výške 169 miliónov Kčs sa ponechal národným výborom na rozvoj ich hospodárstva, z toho pre krajské národné výbory 83 miliónov a pre národné výbory nižších stupňov 86 miliónov Kčs.

Pri skúmaní celkovej činnosti podnikov zhodnotili sa zásluhy na dosiahnutom nadplánovom zisku. Pri schvažovaní výsledkov hospodárenia vylúčilo sa 47 miliónov Kčs. Z tejto sumy nepriznal sa podnikom podiel, nakožko predstavoval zisk, ktorý sa dosiahol bez ich zásluhy.

Pri finančnom usporiadaní podniky získali 79 miliónov Kčs na podieloch pre podnikové fondy pracujúcich, 78 miliónov Kčs podielu na nadplánovanom zisku na investičnú výstavbu a 4 milióny Kčs na prémiách k červeným zástavami, k čestným uznaniam II. stupňa a na exportných prémiách.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Záverečný účet rozpočtu Slovenska na rok 1958 poskytuje obraz o úspechoch i nedostatkoch, ktoré sa dosiahli v lanskom roku v hospodárskom a kultúrnom rozvoji Slovenska. Dosiahnuté úspechy upevnili ekonomickú základňu nášho hospodárstva. Na Slovensku pribudli nové výrobné kapacity, vyrástlo tisíce nových bytov, rozšírila sa sieť škôl, nemocníc a sociálnych zariadení, zvýšila sa starostlivosť o zdravie obyvatežstva, rozvinula sa veda, kultúra a výchova pracujúcich.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP