Úterý 24. května 1955

(Začátek schůze v 9 hod. 6 min.)

Přítomni:

Předseda Fierlinger.

Místopředsedové Valo, Hodinová-Spurná, A. Fiala, dr Polanský, Žiak.

Předseda vlády Široký, první tajemník ÚV KSČ Novotný, první náměstek vlády dr Dolanský, první náměstek předsedy vlády a ministr národní obrany gen. arm. dr Čepička, první tajemník ÚV KSS Bacílek, náměstek předsedy vlády Kopecký, náměstkyně předsedy vlády inž. Jankovcová, náměstek předsedy vlády dr Škoda; ministři Barák, inž. Šimůnek, dr Kyselý, dr h. c. Plojhar, dr inž. Šlechta, V. David, Ďuriš, Krajčír, Krosnář, Machačová, akademik Nejedlý, Poláček, Štoll, Uher, Beran, Jonáš, Reitmajer, Smida, dr Bartuška, R. Dvořák, dr Kahuda, Málek, dr Neuman, Pospíšil, inž. Púčik.

344 poslanců podle presenční listiny.

Z Kanceláře NS: vedoucí Kanceláře NS Kováčik.

Předseda Fierlinger: Zahajuji 6. schůzi Národního shromáždění

(President republiky Antonín Zápotocký, doprovázen místopředsedou NS Valo, vstupuje do presidentské lóže. - Shromáždění povstává a vítá presidenta dlouhotrvajícím bouřlivým potleskem. - Shromáždění usedá.)

Jménem Národního shromáždění republiky Československé vítám mezi námi co nejsrdečněji presidenta republiky Československé soudruha Antonína Zápotockého. (Poslanci povstávají a obráceni k presidentské lóži zdraví presidenta republiky dlouhotrvajícím hlučným potleskem.)

Sděluji, že Národnímu shromáždění došel dopis předsedy vlády ze dne 24. března 1955, kterým oznamuje, že president republiky rozhodnutím ze dne 24. března 1955 prohlásil podle § 49 Ústavy 9. května druhé zasedání Národního shromáždění za skončené.

Sděluji dále, že Národnímu shromáždění došel dopis předsedy vlády ze dne 17. května 1955, kterým oznamuje, že president republiky rozhodnutím ze dne 17. května 1955 svolal podle § 49 Ústavy 9. května Národní shromáždění k třetímu zasedání na den 24. května 1955 do Prahy.

Podle denního pořadu usneseného užším předsednictvem Národního shromáždění dne 17. května 1955, který byl členům Národního shromáždění rozeslán, navrhuje užší předsednictvo tento pořad:

Společná zpráva výborů zahraničního a ústavně-právního o vládním návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění k projevu souhlasu Smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci mezi Albánskou lidovou republikou, Bulharskou lidovou republikou, Maďarskou lidovou republikou, Německou demokratickou republikou, Polskou lidovou republikou, Rumunskou lidovou republikou, Svazem sovětských socialistických republik a Československou republikou, podepsaná ve Varšavě dne 14. května 1955.

Jsou proti tomuto pořadu nějaké námitky? (Nebyly.)

Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s navrženým pořadem schůze, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Děkuji. To je většina.

Tím Národní shromáždění schválilo pořad schůze

*

Přistoupíme k projednávání schváleného pořadu.

O slovo se přihlásil předseda vlády Viliam Široký. Prosím soudruha předsedu vlády, aby se ujal slova.

Predseda vlády Viliam Široký (uvítaný potleskom): Slávne Národné zhromaždenie, drahí priatelia, súdružky a súdruhovia!

Vláda republiky predkladá vám na prerokovanie a schválenie Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Československou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík, podpísanú - za plnej podpory Čínskej ľudovej republiky - vo Varšave dňa 14. mája 1955. Táto zmluva patrí k najvýznamnejším dokumentom v histórii našich národov. Má rozhodujúci význam pre posilnenie a zaručenie bezpečnosti našej vlasti, pre ďalšie upevnenie jej medzinárodného postavenia, pre zaručenie bezpečnosti a mieru v Európe a vo svete.

Varšavská konferencia európskych štátov o zaručení mieru a bezpečnosti v Európe bola zvolaná v súlade so spoločnou Deklaráciou, prijatou na konferencii v Moskve dňa 2. decembra 1954 zúčastnenými krajinami. Už moskovská konferencia urobila rozbor nebezpečnej cesty, na ktorú zavlieka európske národy politika Spojených štátov amerických a Veľkej Británie, opierajúca sa o londýnske a parížske dohody, ktoré i stanovia obnovu militarizmu v západnom Nemecku a jeho zavlečenie do vojenských zoskupení na Západe. Deklarácia, prijatá štátmi zúčastnenými na moskovskej konferencii, presvedčivo ukázala, že ratifikácia a uskutočňovanie parížskych dohôd zvýši nebezpečenstvo vojny a bude znamenať hrozbu štátnej a národnej slobode a bezpečnosti pokojamilovných európskych štátov, najmä štátov, ktoré susedia s Nemeckom. Účastníci konferencie sa preto dohodli, že "znovu prerokujú situáciu v prípade, že by parížske dohody boli ratifikované, aby podnikli patričné opatrenia na zaručenie svojej bezpečnosti a v záujme zachovania mieru v Európe".

Vyhlásili ďalej, že sú rozhodnutí v takomto prípade "uskutočniť spoločné opatrenia v oblasti organizácie ozbrojených síl a ich velenia, ako i ďalšie opatrenia, potrebné na upevnenie vlastnej obranyschopnosti".

Moskovská konferencia, ktorá so všetkou vážnosťou upozornila na nebezpečenstvo vyplývajúce z parížskych dohôd, ukázala súčasne všetkým európskym národom spoľahlivú cestu, ako celkove zlepšiť situáciu v Európe. V spoločnej Deklarácii zdôraznili zúčastnené štáty svoje jednotné stanovisko, že skutočná bezpečnosť v Európe môže byť zabezpečená iba vtedy, ak namiesto vytvárania uzavretých vojenských zoskupení jedných štátov namierených proti druhým štátom bude vytvorený systém kolektívnej bezpečnosti v Európe, založený na účasti všetkých európskych štátov bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie. Moskovská konferencia ukázala súčasne jedine správny spôsob vyriešenia nemeckej otázky: zavrhnúť plány na remilitarizáciu západného Nemecka a jeho zavlečenie do útočných blokov a dosiahnuť dohodu o slobodných celonemeckých voľbách a o utvorení jednotného, demokratického, pokojamilovného Nemecka.

Moskovská konferencia zohrala dôležité poslanie v boji národov za mier, za marenie agresívnych plánov. Stala sa dôležitou platformou boja európskych národov proti vojnovým parížskym dohodám, platformou ďalšieho boja za mierové riešenie nemeckej otázky, za celoeurópsku kolektívnu bezpečnosť.

Krajiny demokratického tábora na čele so Sovietskym sväzom, opierajúc sa o výsledky moskovskej konferencie, neochvejne pokračovali vo svojom úsilí dosiahnuť také riešenie európskych problémov, najmä nemeckej otázky, ktoré by viedlo k upevneniu mieru a zmierneniu napätia v Európe. Toto úsilie Sovietskeho sväzu, našej republiky a ostatných pokojamilovných krajín sa stretalo s plným súhlasom a podporou všetkých európskych národov.

V rozpore s touto vôľou národov západné mocnosti ďalej pokračovali vo svojej politike "z pozície sily". Ignorujúc odmietavé stanovisko širokej verejnosti európskych štátov k parížskym dohodám, vyvinuli najmä Spojené štáty americké a Veľká Británia nebývalý nátlak na západoeurópske štáty, aby presadili ratifikáciu dohôd. Iba hrubým nátlakom a priamym vmiešovaním sa do vnútorných vecí štátov, ktorých vlády podpísali parížske dohody, podarilo sa im presadiť ich schválenie zákonodarnými orgánmi týchto krajín.

Ratifikácia parížskych dohôd, uskutočnená proti jasne prejavenému nesúhlasu a odporu väčšiny obyvateľstva týchto štátov, vytvorila novú situáciu v Európe a vo svete. Ratifikácia parížskych dohôd otvára cestu k legálnej obnove nemeckého militarizmu v západnom Nemecku, k vybudovaniu novej wehrmacht; znamená včlenenie západného Nemecka do agresívneho Severoatlantického paktu a jeho európskej odnože, takzvanej Západoeurópskej únie. Práve v dňoch, keď národy celého sveta oslavovali desiate výročie rozdrvenia nacistických armád slávnou Sovietskou armádou, s ktorou spolubojovali proti hitlerovskému Nemecku i armády Spojených štátov amerických a Veľkej Británie, vstúpil do hlavného stanu ozbrojených síl Severoatlantického paktu v Paríži nacistický generál a vojnový zločinec Speidel, aby v tomto agresívnom zoskupení zastupoval sily obnoveného nemeckého militarizmu.

Parížske dohody stanovia, že členovia takzvanej Západoeurópskej únie podriaďujú svoje vojská priamo pod velenie hlavného veliteľa ozbrojených síl Severoatlantického paktu v Európe. Týmto veliteľom je americký generál Gruenther a americkí dôstojníci tvoria 47 % dôstojníckeho sboru najvyššieho štábu severoatlantického bloku v Európe. To znamená, že ozbrojené sily západoeurópskych štátov, zúčastnených v takzvanej Západoeurópskej únii, budú teraz na základe parížskych dohôd plne podriadené stratégii a operačným plánom vojenského velenia Severoatlantického paktu, ktoré je plne v rukách agresívnych kruhov Spojených štátov amerických. Podľa uznesenia rady Severoatlantického paktu a v súlade s parížskymi dohodami má byť stratégia a taktika týchto ozbrojených síl založená na použití atómových a vodíkových zbraní, pričom parížské dohody plne predpokládajú i použitie zbraní bakteriologických a chemických. Imperialistické sily, ktoré - usilujúc o svetovládu - už mnoho rokov sa pripravujú na novú svetovú vojnu, budú mať teraz v západnej Európe ozbrojený nástroj, ktorého hlavným úderným jadrom budú ozbrojené sily nemeckých militaristov v západnom Nemecku. Toto všetko sú nepochybné skutočnosti, ktoré nemôžu nevyvolať vážne obavy u európskych národov a ktoré ich musia vyburcovať k zvýšenej ostražitosti a pohotovosti.

Súbežne s budovaním vojnových blokov v Európe agresívne kruhy USA ani na chvíľu neprestali v horúčkovitých pokusoch o zlepovanie a rozširovanie útočných blokov v iných svetadieloch, najmä v Ázii, a v úsilí o prehlbovanie a zdokonaľovanie vojenskej organizácie útočných paktov už vytvorených. Z ostrova Tajvan, ktorý v rozpore so všetkými zásadami medzinárodného práva i s vlastnými záväzkami okupovali, sa naďalej vyhrážajú atómovými zbraňami Čínskej ľudovej republike. Hrubo sa vmiešajú do vývoja vecí v južnom Vietname a pokúšajú sa premeniť ho na svoju agresívnu základňu proti Čínskej ľudovej republike. Vyhrážkami a otvoreným terorom snažia sa prinútiť ďalšie krajiny Stredného a Blízkeho východu - ako Sýriu a Libanon, aby vstúpili do ich vojnového bloku. Naďalej stupňujú zbrojenie, najmä výrobu atómových a vodíkových zbraní, a úsilovne budujú vojnové základne na území cudzích štátov v blízkosti Sovietskeho sväzu a ľudovodemokratických štátov. Stalo sa už bežným zjavom, že tlač USA prináša mapky, ktoré znázorňujú východiskové základne i ciele, na ktoré americké strategické letectvo má zhodiť atómové a vodíkové bomby. V svojom smutne preslávenom prejave hovoril i bývalý britský predseda vlády Churchill celkom otvorene o tom, že majú už vopred starostlivo vybrané ciele pre zbrane hromadného ničenia.

Ratifikácia parížskych dohôd má svoje zvlášť konkrétne a priame dôsledky pokiaľ ide o ohrozenie bezpečnosti našej republiky.

Československo má 356 km dlhé hranice so západným Nemeckom. Ako je dobre známe, sú v západnom Nemecku jednak ozbrojené sily západných mocností, na prvom mieste Spojených štátov amerických, ktoré sú vyzbrojené najmodernejšími zbraňami, včítane atómových. Pozdĺž našich hraníc USA stále posilňujú a rozširujú svoje letecké a iné vojenské základne. Teraz sa má v západnom Nemecku na základe parížskych dohôd okrem už existujúcich nemeckých vojenských jednotiek, maskovaných ako polícia a podobne, vytvoriť čo najrýchlejšie silná nová wehrmacht, odchovaná v duchu revanšizmu a vyzbrojená bojovými prostriedkami všetkého druhu, včítane zbraní hromadného ničenia. Z toho teda vyplýva, že v bezprostrednom susedstve našej republiky majú byť sústredené hlavné úderné sily ozbrojenej moci, ktorá bude nástrojom a vykonávateľom plánov najzarytejších nepriateľov slobody a existencie našich národov, existencie našej republiky ako samostatného štátu, úhlavných nepriateľov mieru.

Za tejto situácie vyvstáva pre nás naliehavá úloha, urobiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pokojnej práce nášho ľudu, ďalšieho pokojného rozvoja našej krajiny a na zaručenie slobody a bezpečnosti našej vlasti.

Táto úloha je však úplne neodlučiteľná od úlohy oveľa širšej, lebo mier a bezpečnosť v Európe i na celom svete sú dnes nedeliteľné. A možno ich zabezpečiť iba spoločným úsilím pokojamilovných štátov. Preto ako z hľadiska zaújmov našich národov, tak záujmov všetkých pokojamilovných národov v Európe a na celom svete je dnes prvoradou úlohou urobiť všetky potrebné opatrenia na zaručenie ich bezpečnosti, skrotiť agresívne síly, znemožniť im uskutočnenie ich plánov, upevniť mier a vybudovať pevnú základňu pre ďalšie úsilie národov o pokojné riešenie medzinárodných otázok a zmiernenie medzinárodného napätia. (Potlesk.)

Toto veľké historické poslanie plní Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, podpísaná dňa 14. mája vo Varšave predstaviteľmi ôsmich európskych krajín na čele s veľkým Sovietskym sväzom za plnej podpory mohutnej Čínskej ľudovej republiky. Vládna delegácia Československej republiky, zúčastňujúc sa prerokovania Zmluvy a pripojujúc pod ňu v mene všetkého československého ľudu svoj podpis, konala tak v pevnom presvedčení, že Zmluva je výrazom a stelesnením túžob, životných záujmov a potrieb československého ľudu, že je v úplnom súlade s cieľmi, úlohami a zásadami našej mierovej zahraničnej politiky. Konala tak v presvedčení, že Zmluva pevne zabezpečí našu vlasť proti nebezpečenstvu agresie, že prinesie ďalšie upevnenie a rozšírenie našich bratských zväzkov, že ešte viac prehĺbi našu úprimnú spoluprácu so Sovietskym sväzom a ostatnými krajinami tábora demokracie, že bude pevnou a spoľahlivou základňou v ďalšom našom spoločnom úsilí o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, o pokojné vyriešenie všetkých otvorených otázok cestou rokovania, o mierovú spoluprácu medzi všetkými štátmi bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie.

Tvárou v tvár nebezpečenstvu, ktoré vytvorila ratifikácia parížskych dohôd pre našu republiku, tvárou v tvár obnove útočného nemeckého imperializmu, ktorý už toľko ráz v histórii našich národov vystupoval ako smrteľný nepriateľ ich slobodnej existencie, vďačne a s veľkým zadosťučinením si uvedomujeme, že tentoraz proti tomuto nebezpečenstvu nie sme ani bezbranní, ani izolovaní. V svetle posledných medzinárodných udalostí vyniká ešte väčšmi životný význam nášho spojenectva so Sovietskym sväzom, význam našej mierovej zahraničnej politiky, ktorá priviedla našu republiku do svetového tábora mieru a demokracie. Vďaka tejto politike stala sa vec slobody našich národov, bezpečnosť našich hraníc, vecou mohutných a nepremožiteľných síl tábora mieru. Po boku hrdinskej Sovietskej armády, v družnom priateľskom zväzku so všetkými pokojamilovnými národmi, žiadna hrozba nie je nám hrozná a nemôže otriasť naším kľudom a sebaistotou. (Potlesk.) Obnova nemeckého militarizmu iba zvyšuje a upevňuje naše odhodlanie hájiť a uhájiť slobodu a nezávislosť našej vlasti.

Uvedomujúc si plne a do všetkých dôsledkov nebezpečenstvo, ktoré pre nás plynie z ratifikácie parížskych dohôd, nijako nie je oslabené naše presvedčenie, že agresívne sily možno skrotiť, že uskutočnenie ich zločinných plánov možno zmariť. O tom svedčia i niektoré významné udalosti po ratifikácii parížskych dohôd. Agresívnym silám sa podarilo ovplyvniť menšie či väčšie skupiny kolísavých poslancov zákonodarných sborov západoeurópskych štátov a tak presadiť ratifikáciu parížskych dohôd, ale nepodarilo sa im ani zastaviť, ani čo len oslabiť úsilie národov o pokojné vyriešenie sporných otázok, o zmiernenie medzinárodného napätia. Veľkým úspechom mierových síl je predovšetkým úspešné vyriešenie rakúskej otázky. Veľký prísľub a posilnenie pozícií mierových síl predstavuje úspešné zavŕšenie bandunskej konferencie ázijských a afrických štátov, ktorá dokazuje, že štáty s rozličným spoločenským a štátnym zriadením môžu sa dobre dohodnúť na zásadách družného mierového spolunažívania. Veci mieru a bezpečnosti poslúži chystané rokovanie medzi sovietskymi a juhoslovanskými predstaviteľmi a zlepšenie spolupráce s Juhosláviou. Významnú úlohu v európskom i svetovom vývoji by mohlo hrať pripravované rokovanie najvyšších predstaviteľov štyroch veľmocí za predpokladu, že všetci jeho účastníci budú vedení snahou o vyriešenie pálčivých otázok medzinárodného vývoja. A najvýznamnejšou skutočnosťou je, že na celom svete ďalej rastie a silnie volanie národov po odstránení príčin medzinárodného napätia, po obnovení normálnych mierových vzťahov a hospodárskej spolupráce medzi národmi, že aktivita pokojamilovných síl je na celom svete i naďalej na nezadržiteľnom vzostupe.

V pevnej viere, že nakoniec vec mieru zvíťazí, budeme i naďalej každý mierový počin, nech prichádza z ktorejkoľvek strany, zo všetkých síl podporovať a urobíme všetko, aby toto úsilie bolo úspešné a aby ľudstvo nestalo sa obeťou novej krvavej vojny. Súčasne vykonáme všetko, aby sme boli plne pripravení na akýkoľvek útok, aby sme mohli na akýkoľvek úder odpovedať protiúderom.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP