Středa 23. března 1955

(Začátek schůze v 11 hod. 42 min.)

Přítomni:

Předseda Fierlinger.

Místopředsedové dr Polanský, A. Fiala, Žiak.

První tajemník ÚV KSS Bacílek, náměstek předsedy vlády dr Škoda, ministři inž. Šimůnek, dr Kyselý, dr h. c. Plojhar, dr inž. Šlechta, V. David, Krajčír, Krosnář, Machačová, akademik Nejedlý, Poláček, Štoll, Uher, Beran, Jonáš, Reitmajer, Smida, dr Bartuška, Dvořák R., dr Kahuda, dr Neuman, Nosek, Pospíšil.

343 poslanců podle presenční listiny.

Z Kanceláře NS: vedoucí Kanceláře NS Kováčik.


Podpredseda Žiak (zvoní): Otváram 5. schôdzu Národného zhromaždenia.

Podľa denného poriadku, uzneseného užším predsedníctvom Národného zhromaždenia dňa 24. februára 1955, ktorý bol členom Národného zhromaždenia rozdaný, navrhuje užšie predsedníctvo tento denný poriadok:

1. Spoločná zpráva výborov poľnohospodárskeho, rozpočtového a hospodárskeho a ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 7) o vodnom hospodárstve (tlač 20).

2. Zpráva výboru ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona (tlač 10) o zriaďovaní a zrušovaní výskumných ústavov, útvarov technického rozvoja a výskumných a pokusných pracovísk (tlač 21).

3. Spoločná zpráva výborov kultúrneho a ústavnoprávneho k vládnemu nariadeniu zo dňa 19. októbra 1954 č. 55 Zbierky, o chránenej oblasti Pražského hradu, vydanému podľa § 14 ods. 1 zákona č. 2/1954 Zbierky, o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva republiky Československej na rok 1954 (tlač 12).

Sú proti tomuto návrhu nejaké námietky? (Neboli.)

Námietky nie sú.

Kto teda súhlasí s navrhnutým poriadkom schdze, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

To je väčšina. Tým Národné zhromaždenie schválilo poriadok schôdze.

*

Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu poriadku, ktorým je

1. Spoločná zpráva výborov poľnohospodárskeho, rozpočtového a hospodárskeho a ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona o vodnom hospodárstve (tlač 20).

Zpravodajcom je poslanec ing. Litvaj; dávam mu slovo.

Zpravodajca posl. ing. Litvaj: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia!

Vláda Československej republiky predložila Národnému zhromaždeniu návrh zákona o vodnom hospodárstve. Vodné hospodárstvo, ktorému mohutný rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a neustále stúpajúca životná a kultúrna úroveň pracujúcich ukladajú stále väčšie a väčšie úlohy, je naším posledným hospodárskym odvetvím, ktoré nemá doposiaľ riadne vybudované socialistické zákonodarstvo.

A že je nutné urýchlene odstrániť zastaralé a prežité právne predpisy, nevyhovujúce dnešným politickým, hospodárskym a právnym pomerom, a nahradiť ich novými právnymi predpismi, ktoré by priamo riešili veľké úlohy hospodárske i právne v zhode so základným ekonomickým zákonom socializmu, je zrejmé už z toho, že vodné hospodárstvo sa doposiaľ opiera o zastaralé právne predpisy z doby kapitalizmu. V českých krajoch dodnes platí vodný zákon č. 71/1870 r. z. a na Slovensku uhorský zákonný článok XXIII/1885 s celým radom ďalších zákonov, vládnych nariadení a vyhlášok, úplne založených na zásadách kapitalistického poriadku, zvlášť na súkromnom vlastníctve.

Vodné hospodárstvo ako jeden z dôležitých článkov nášho národného hospodárstva sa podiela v značnej miere na zaisťovaní takmer všetkých spoločenských a hospodárskych potrieb. Mohutný rozvoj všetkého nášho hospodárstva, budovanie socialistického priemyslu, sídlisk, poľnohospodárstva s postupujúcou socializáciou vidieka, ako i stále rastúca životná úroveň nášho ľudu kladú zvýšené požiadavky na dodávku vody. Potreba vody v priemysle sa napr. zvýšila proti roku 1938 do konca päťročnice o viac ako 50 % a dosiahla ročné množstvo 2 miliardy kubických metrov. I potreba vody pre zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov sa behom päťročnice zvýšila o 17 % na cca 300 miliónov kubických metrov za rok.

Československý štát leží však na rozvodí troch morí a má len pramenné oblasti a horné časti tokov, z ktorých voda odteká do susedných štátov. Nerovnomerné ako miestne, tak aj ročné rozdelenie zrážok a veľké ich výkyvy spôsobujú v niektorých obdobiach nadbytok vody a inokedy zase značný nedostatok, väčšina vody odteká totiž v troch jarných mesiacoch. Okrem toho akosť povrchových vôd je znehodnocovaná odpadnými vodami priemyselnými a splaškovými, čím sa sťažuje a mnohokrát i znemožňuje užívanie niektorých vôd pre hospodárske alebo spoločenské účely. Ročné prietoky povrchových vôd sú tak veľké, že značne prevyšujú potrebu vody všetkých spotrebiteľov a i v budúcnosti ju môžu celkom uspokojiť. Je však nutné, aby odbery vody sa robili na tokoch dostatočne vodných a aby prietoky boli vyrovnávané vhodnými akumulačnými zariadeniami (ako údolnými priehradami, vhodnými nádržami, vodohospodárskymi rybníkmi a pod.). Tak bude umožnené, aby za vyšších prietokov, keď mnoho vody odteká bez hospodárskeho využitia, bolo zachytené potrebné množstvo vody pre plánovité jej vypúšťanie v obdobiach nízkych vodných stavov a tým i k vyrovnaniu odtokov na potrebnú výšku. K budovaniu akumulačných nádrží mžeme však prikročiť až po vyčerpaní všetkých možných opatrení na hospodárne využitie vody, zvlášť čistením, čo umožňuje jej opätovné použitie. Z toho vyplýva, že s vodou je nutné plánovite hospodáriť a udržovať rovnováhu medzi kapacitou vodných zdrojov a potrebou vody a dbať o zachovanie vyhovujúceho stupňa čistoty vody.

Základnou smernicou pre tieto opatrenia je štátny vodohospodársky plán (ŠVP), schválený vládou 8. I. 1954, ktorý na podklade rozborov prírodných činiteľov, ovplyvňujúcich vodné hospodárstvo, ukázal na obťažnosť vodohospodárskych pomerov u nás. ŠVP ako smerný plán vodohospodárskych potrieb a možností nebol vypracovaný ešte v žiadnom inom štáte. Je preto vyhľadávaný a obdivovaný všetkými vodohospodárskymi odborníkmi, ktorí k nám zavítajú.

ŠVP je nevyhnutným podkladom pre plánovanie všetkých vodohospodárskych opatrení všetkých odvetví národného hospodárstva, základných vodohospodárskych opatrení územného plánovania, a to i pre výhľadové hospodárske plány. S ohľadom na tieto okolnosti je nutné riadiť i distribúciu vody podľa plánu a hospodáriť s ňou v rámci plánu rozvoja národného hospodárstva.

Podľa zistenia ŠVP jedným z hlavných užívateľov vody je priemysel, potreby ktorého prevyšujú 25 % jej množstva a počíta sa zo zvýšením potreby vody na 40 %.

A keď vezmeme do úvahy množstvo odpadných vôd z priemyselnej výroby, vidíme, že ťažisko starostlivosti o hospodárne využitie vody a o vyčistenie odpadných vôd je a bude v priemyselných závodoch.

Ďalším veľkým odberateľom vody je poľnohospodárstvo, ktoré bude potrebovať veľké množstvo vody na závlahy pozemkov. Potreba vody pre zásobovanie obyvateľstva vzrastie z dnešných 15.887 litrov/sek. do r. 1970 na 41.543 litrov/sek., teda o 164 %.

Výstavba údolných nádrží (priehrad) je veľmi nákladná a v realizácii dlhodobá. Dodnes máme vybudovaných 36 údolných priehrad s celkovým obsahom asi 612 miliónov kubických metrov. Podľa návrhu ŠVP bude nutné zaistiť potrebu vody pre plánované opatrenia v budúcnosti - okrem dnes rozostavanými vodnými nádržami o obsahu asi 791 miliónov kubických metrov - vybudovaním ďalších 227 údolných nádrží s celkovým obsahom asi 8.199 miliónov kubických metrov vody.

Z toho vidíme, ako citlivé je národohospodársky naše vodné hospodárstvo a ako je nutné plánovite a účelne hospodáriť s vodou a komplexne organizovať naše vodné hospodárstvo, z toho je zrejmá i nutnosť mať novú právnu úpravu vo vodnom hospodárstve.

Na základe týchto úvah a skúseností vypracovala Ústredná správa vodného hospodárstva v dohode so všetkými rezortmi návrh zákona o vodnom hospodárstve, ktorý schválila vláda 1. decembra 1954 s návrhom účinnosti zákona od 1. januára 1955.

Hlavné zásady návrhu zákona o vodnom hospodárstve:

Vzorom pre novú úpravu vodného hospodárstva v ČSR boli čiastočne predpisy o vodnom hospodárstve v SSSR a v niektorých ľudovodemokratických štátoch. Tieto vzory bolo nutné opraviť vzhľadom na naše zvláštne pomery hydrologické, ďalej na husté osídlenie nášho štátu a na veľmi vyvinutý priemysel a poľnohospodárstvo.

Vládny návrh zákona o vodnom hospodárstve je spracovaný ako rámcový zákon na týchto hlavných zásadách:

1. Všetka voda v štáte slúži hospodárskym a spoločenským potrebám všetkého ľudu. Táto zásada platí pre všetku vodu, predtým verejnú i súkromnú, i keď sa voda výslovne neznárodňuje. Doterajšiu súkromnú vodu možno použiť pre obecné potreby, ak prevažujú nad súkromnými záujmami. Pre vody povrchové a podzemné platí zásada rovnakého spôsobu obhospodarovania.

2. Zásada správneho hospodárenia s vodou sa vykonáva podľa plánu, vypracovaného na podklade bilancie vody pri zachovaní rovnováhy medzi výdatnosťou vodných zdrojov a medzi uplatnenými nárokmi na jej spotrebu. Pri distribúcii vody sa musí najprv zvážiť stupeň obecného záujmu, ako je napr. obranyschopnosť, požiarna bezpečnosť, zdravotné záujmy, hospodárska dôležitosť podnikov, uplatňujúcich nárok na vodu, a pod.

3. Vodné hospodárstvo je spravované ústredne a plánované podľa štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na podklade ŠVP. Táto zásada sa prejavuje v tom, že Ústredná správa vodného hospodárstva ako ústredný úrad spravuje vodné hospodárstvo ako hospodárske odvetvie jednotne a komplexne z jedného miesta, na Slovensku prostredníctvom Správy vodného hospodárstva, a distribuuje vodu pre všetky hospodárske odvetvia.

4. Návrh zákona o vodnom hospodárstve ponecháva i v novej úprave zásadu obecného užívania vody, ktorá znamená, že každý môže užívať pre osobnú potrebu a pre potreby vlastnej domácnosti vodu na kúpanie, na napájanie dobytka, na športové účely atď., pokiaľ tým nevylučuje z rovnakého užívania druhých a pokiaľ tým neruší obecné záujmy. Taktiež i užívanie vody pomocou jednoduchých zariadení, ako napr. odber vody pomocou prenosného čerpadla alebo zahradenie vody pre jednorazovú osobnú potrebu, je rovnakých podmienok voľné a netreba k nemu vodohospodárske povolenie. Ale z verejných dôvodov, najmä bezpečnostných a zdravotných, možno i obecné užívanie vody a jednoduchých zariadení obmedziť alebo zakázať.

Na ostatné užívanie vôd povrchových a na užívanie vôd podzemných treba povolenie vodohospodárskeho orgánu. Na stavby a zariadenia, ktoré sa dotýkajú vodohospodárskych záujmov a ktorých zriaďovanie sa povoľuje podľa iných predpisov, stačí súhlas vodohospodárskeho orgánu.

Z obecného užívania vôd podľa predošlej úpravy sa z vodohospodárskych dvodov, najmä na ochranu korýt a brehov, vylučuje ťažba materiálu z vodných tokov, ako štrku, piesku, bahna, rastlín a pod. Aj užívanie vodných tokov k plavbe sa upravuje zvláštnym ustanovením a zvláštnymi predpismi plavebnými, lebo nejde o obecné užívanie v zmysle § 6 návrhu zákona.

5. Ochrana vôd a starostlivosť o čistotu vôd je zverená orgánom štátnej správy a dozor na čistotu vôd sa sprísňuje. Návrh zákona venuje úprave čistoty vôd a vodných tokov a vôd vôbec veľkú pozornosť, lebo značné znečistenie vodných tokov a nedostatok vody vyžadujú, aby bola zvýšená starostlivosť o čistotu tokov. Zvláštnymi ustanoveniami sa ukladá užívateľom vôd povinnosť starať sa o výstavbu čistiarní a o ich riadnu prevádzku. Tiež sa zakazuje vypúšťať do tokov škodlivé látky, ktoré znečisťujú vodu a robia ju neužívateľnou. Pri plnení zásady hospodárnosti sa stanoví i náležité hospodárske využitie hodnotných látok, nachádzajúcich sa v znečistených vodách.

Spôsob hospodárskeho využitia pozemkov vzhľadom na ich vlastnosti a spsob ich obrábania má zvláštny vplyv na vodné pomery v pôde. Preto je potrebné upraviť toto hospodárenie tak, aby nebolo na úkor pomerov vlahy v pôde. Ide o opatrenia, ktoré sa v podstate dotýkajú pozemkov celých povodí. Táto úprava bude urobená v rámci úloh zvelebenia poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva podľa zvláštneho plánu s možnosťou riadneho usporiadania pomerov za účelom zvyšovania živočíšnej a rastlinnej produkcie.

6. Vzhľadom na nové poňatie úloh vodného hospodárstva prejavuje sa potreba upraviť i správne vedenie na nových zásadách so zreteľom na plánovanie a projektovú a rozpočtovú dokumentáciu. Vodné právo ako subjektívne právo sa ruší a povolenie na užívanie vody a na vodohospodárske stavby sa udeľuje v medziach možnosti štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

7. Návrh zákona rieši zaistenie riadneho výkonu správy, prevádzky a udržovania vodohospodárskych diel a zariadení. Tým sa zachovajú národnému hospodárstvu značné hodnoty a umožní sa rýchlejšie plnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva vo všetkých hospodárskych rezortoch, pokiaľ na plnenie úloh potrebujú vodu. Správa, prevádzka a udržovanie vodohospodárskych diel a zariadení prislúchajú hospodársko-výrobným organizáciám Ústrednej správy vodného hospodárstva, pokiaľ nepatria iným orgánom.

8. Vládnym návrhom zákona o vodnom hospodárstve sa stavia vodné hospodárstvo ako hospodárske odvetvie na správny ekonomický základ. Preto ukladá odberateľom a iným užívateľom vody, ako i vodohospodárskych diel a zariadení spravovaných organizáciami Ústrednej správy vodného hospodárstva, povinnosť platiť orgánom ÚSVH primerané náhrady za zvláštne užívanie vody, včítane za vypúšťanie vd a za užívanie označených diel a zariadení.

Dosiaľ poskytovalo vodné hospodárstvo všetkým ostatným hospodárskym odvetviam s výnimkou Ministerstva palív a energetiky neodvodnené výhody aj v tom, že im poskytovalo služby vo forme užívania vybudovaných vodných diel a zariadení bez náhrady. Tým sa stávalo, že vodné hospodárstvo vlastne subvencovalo ostatné hospodárske odvetvia a bola tým skreslovaná hospodárska bilancia ako vodného hospodárstva, tak i dotyčného odvetvia. Náhrady stanoví vláda na podklade návrhu Ústrednej správy vodného hospodárstva v dohode so všetkými zúčastnenými rezortmi.

9. Vodné družstvá sa zrušujú a ich majetok preberá štát. Ide o organizácie, zriadené podľa zásad kapitalistického poriadku, ktoré nie sú v zhode s dnešnými zásadami družstevného podnikania. Jediným družstevným orgánom na vidieku má byť podľa zákona 69/1949 Zb. jednotné zemedelské družstvo (na Slovensku jednotné roľnícke družstvo), ktoré má obstarať aj hospodárske záujmy na dedine, ako je výslovne uvedené v ich vzorových stanovách. Aby boli zaistené vodohospodárske stavby zrušených vodných družstiev a zachovaná ich funkcia, preberajú ich do správy, prevádzky a udržovania hospodársko-výrobné organizácie Ústrednej správy vodného hospodárstva "Správy vodných tokov a meliorácií". Len čo budú všetky odvodnené alebo zavlažované pozemky v obci obhospodarované štátnymi majetkami alebo jednotnými roľníckymi družstvami, odovzdá "Správa vodných tokov a meliorácií" časti stavieb, nachádzajúce sa na týchto pozemkoch, týmto organizáciám. Ide o drenáže a rozvodnú závlahovú sieť. Ostatné časti stavby, tzv. melioračná kostra, t. j. hlavné náhony a odpady spolu so zvyšujúcim zariadením a vodnými zdrojmi, zostanú naďalej v správe, prevádzke a udržovaní "Správy vodných tokov a meliorácií"; jednotné roľnícke družstvá alebo štátne majetky budú platiť za dodanú alebo odvedenú vodu náhrady podľa návrhu zákona o vodnom hospodárstve, pokiaľ vláda nepovolí časove obmedzenú výnimku.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP