Čtvrtek 25. března 1954

Slovenská národná rada 1954

Stenografický zápis

o priebehu (23. ) zasadnutia

Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 24 marca 1954

v Bratislave.

 

Obsah:

 

1.

Otvorenie - - - - - - - - - -

3

2.

Oznámenia Predsedníctva:

 
 

Neprítomnosť poslancov - - - - - - -

3

 

Rozoslaná a rozdaná tlač - - - - - -

3

 

Písomné oznámenia - - - - - - - -

3

 

Program:

 

1.

Zpráva overovacieho výboru o návrhu tohto výboru

 
 

na overenie platnosti voľby poslancov Slovenskej ná-

 
 

rodnej rady Jozefa Á r v a y h o, Pavla Baláža, La-

 
 

dislava Bittera, Štefana Capa, Petra Dzuroš-

 
 

k u, Adama N a h a 1 k u, Antona Opavského,

 
 

Oľgy Scirankovej, Jozefa Gajdošíka, Jána

 
 

Grajciara, Martina Hrášku, Imricha P o 1 á k a,

 
 

Mateja Rusňáka, Ladislava Š o r c a a Jozefa

 
 

Škulu podľa § 99 ústavného zákona č. 150/1948 -

4

 

Reč zpravodajcu Ignáca Jančára - - - - -

4

2.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na re-

 
 

organizáciu výborov Slovenskej národnej rady - -

4

 

Reč zpravodajcu, podpredsedu SNR Dr. Ivana Ro-

 
 

haľa-Iľkiva - - - - - - - -

4

 

Reorganizácia výborov prijatá - - - - -

6

3.

Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového

 
 

o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR

 
 

o pôsobnosti, organizácii a územnom obvode Mest-

 
 

ského národného výboru vo Vysokých Tatrách - -

6

 

Reč zpravodajkyne Adely Zátureckej - -

6

 

Reč poslanca Michala Chudíka - - - -

8

 

Reč poslanca Ondreja Labanského - - -

11

 

Reč poslanca Michala Žákoviča - - - -

14

 

Hlasovanie o návrhu zákona SNR o pôsobnosti, orga-

 
 

nizácii a územnom obvode Mestského národného vý-

 
 

boru vo Vysokých Tatrách - - - - - -

16

 

Návrh zákona odhlasovaný - - - - - -

16

 

Zakľúčenie zasadnutia - - - - - - -

16

(Začiatok zasadnutia o 15. 00 hod. ) Prítomní:

Predseda SNR František Kubač. Podpredsedovia SNR: Štefan Kušík,

Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv, Irena Ďurišová, Jozef Mjartan.

Členovia Sboru povereníkov:

predseda SP Rudolf Strechaj, podpredseda SP Dr. Ján P ú l l,

povereníci: Jozef Lietavec, Pavol Majling, Ernest Sýkora, Ondrej Klokoč, Štefan Gažík, František Tup í k, Jozef Lukačovič, Peter M a r uš i a k. Ing. Ján B u š n i a k, Vojtech Török, Jozef Hojč, Jozef Gajdošík.

Za ÚV KSS: tajomník Pavol Dávid. 76 poslancov SNR.

Z Kancelárie SNR: prednosta Jozef Iľčík.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 23. zasadnutie Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá rokovať a sa uznášať.

Oznamujem, že dňa 6. februára 1954 zomrel po krátkej nemoci Anton Granatier, poslanec Slovenskej národnej rady.

Prosím poslancov Slovenskej národnej rady, aby sme pamiatku zomrelého uctili povstaním.

(Poslanci povstávajú. 2-minútové ticho).

Predseda Kubač:

Ďakujem.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili: povereník-predseda Slovenského plánovacieho úradu Dr. Július B r á n i k, povereník dopravy Jozef G í r e t h, povereník spojov Dr. h, c. Alexander Horák;

poslanci: dr. Zuzana Pustaiová, Martin Macúch, Vasil Jarabínský, Michal Chorváth, Elena Chuťková.

Oznamujem, že poštou bol rozoslaný návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o pôsobnosti organizácie a územnom obvode Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva overovacieho výboru o návrhu tohto výboru na overenie platnosti voľby poslancov SNR Jozefa Árvayho a 14 spoločníkov podľa § 99 ústavného zákona č. 150/1948 Zb.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na reorganizáciu výborov Slovenskej národnej rady.

Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o pôsobnosti, organizácii a územnom obvode Mestského národného výboru vo vysokých Tatrách.

Ostatné oznámenia pre dnešné zasadnutie vydalo Predsedníctvo písomne a boli tiež rozdané.

Predseda Kubač: Nasleduje

sľub nových poslancov Slovenskej národnej rady.

Povereník vnútra podľa § 10 zákona č. 168/1948 Zb. v znení článku I. zákona č. 58/1952 Zb. na uprázdnené mandáty v Slovenskej národnej rade povolal týchto nových poslancov:

Jozefa Árvayho,

Pavla Baláža,

Ladislava B i t t e r a,

Štefana Capa,

Petra Dzurošku,

Adama N a h a l k u,

Antona Opavského,

Oľgu Scirankovú,

Jozefa Gajdošíka,

Jána Grajciara,

Martina Hrášku,

Imricha P o l á k a,

Mateja Rusňáka,

Ladislava Š o r c a a

Jozefa Š k u l u.

Menovaní poslanci boli na dnešné zasadnutie riadne pozvaní a majú podľa § 100 Ústavy zložiť poslanecký sľub.

Žiadam, aby uvedení poslanci predstúpili k sľubu.

(Noví poslanci pristupujú na predsednícku tribúnu. )

Predseda Kubač:

Žiadam, aby bol prečítaný text sľubu a aby noví poslanci slovom "Sľubujem", a podaním ruky zložili sľub.

Prednosta Kancelárie SNR Iľčík (číta):

"Sľubujem, že budem verný republike Československej, jej ľudovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podľa najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu, štátu a slovenského národa. "

(Poslanci pristupujú k predsedovi a slovom "Sľubujem!" a podaním ruky skladajú sľub. )

Predseda Kubač: Začneme rokovať. Prvým bodom je

zpráva overovacieho výboru o návrhu tohto výboru na overenie platnosti voľby poslancov SNR Jozefa Árvayho a 14-tich spoločníkov podľa § 99 ústavného zákona č. 150/1948 Zb.

Zpravodajcom je poslanec Ignác Jančár:

Dávam mu slovo.

Poslanec Ignác Jančár:

Slávna Slovenská národná rada!

Ústava našej republiky v § 99 predpisuje, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby svojich poslancov, a to - keď je na uprázdnený mandát povolaný náhradník - do troch mesiacov od toho dňa, kedy náhradník zložil Ústavou predpísaný sľub.

Povereník vnútra podľa § 10 zákona č. 168/1948 Zb. v znení čl. I. zákona č. 58/ 1952 Zb. na uprázdnené mandáty v Slovenskej národnej rado povolal týchto náhradníkov:

rozhodnutím zo dňa 26. februára 1954 zn. 11-204. 1-26/2-1954 Jozefa Árvayho a

rozhodnutím zo dňa 25. februára 1954 zn. 11-204. 1-25/2-1954 Pavla Baláža, Ladislava B i t t e r a, Štefana Capa, Petra Dzurošku, Adama N a h a l k u, Antona Opavského, Oľgu Scirankovú, Jozefa Gajdošíka, Jána Grajciara, Martina Hrašku, Imricha P o l á k a,

Mateja Rusňáka, Ladislava Š o r c a a Jozefa Š k u l u.

Títo poslanci boli na 23. zasadnutie Slovenskej národnej rady, zvolané na deň 25. III. 1954, riadne pozvaní, a na tomto zasadnutí zložili Ústavou predpísaný sľub.

Overovací výbor na svojej schôdzke dňa 25. III. 1054 na základe rozhodnutí Ústredného akčného výboru Slovenského národného frontu, ako aj povereníka vnútra zistil, že všetci uvedení poslanci splňujú všetky podmienky voliteľnosti, predpísané zákonnými predpismi a ich povolanie za poslancov SNR stalo sa v súhlase s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

Preto sa overovací výbor uzniesol navrhnúť Slovenskej národnej rade, aby podľa § 99 Ústavy voľbu všetkých uvedených pätnástich poslancov overila.

Predseda Kubač:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve.

Kto sa hlási o slovo?

Pretože sa o slovo nikto nehlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o návrhu overovacieho výboru, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby poslancov, uvedených zpravodajcom overovacieho výboru, podľa § 99 Ústavy.

Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada voľbu menovaných poslancov overila.

Nasleduje druhý bod programu:

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na reorganizáciu výborov Slovenskej národnej rady.

Zpravodajcom je podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv.

Dávam mu slovo.

Podpredseda SNR Dr. Ivan RohaľIľkiv:

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 22. februára 1954 sa uznieslo podať plénu Slovenskej národnej rady podľa § 10 rokovacieho poriadku tento návrh na reorganizáciu výborov Slovenskej národnej rady:

I. Namiesto doterajšieho 16-členného hospodársko-sociálneho výboru, ktorý Predsedníctvo navrhuje zrušiť, nech Slovenská národná rada vyvolí tri nové, 14členné výbory: pôdohospodársky, hospodársky a sociálne-zdravotnícky v tomto zložení:

1. pôdohospodársky výbor:

Ľudovít Bortel Jozef Baláž Adam Nahalka Jozef Árvay Ladislav Bitter Ján Bogár Štefan Cap Ján Grajciar Ondrej Kras Štefan Pavlík Ján Šotkovský Michal Špak Štefan Stenko Ľudovít Vartovník

2. hospodársky výbor:

Štefan Šebesta Karol Tomášek Pavol Fraňo Július Bóžo Jozef Dočkal Peter Dzuroška Ľudovít Feldsam František Knézl Štefan Nagy Vincent Ondrušek Oľga Sciranková Ján Sinaj Jozef Škula Ján Zdražil

3. sociálne-zdravotnícky výbor:

Helena Bachratá Ondrej Labanský Roman Fašang Pavol Baláž Štefan Cap Elena Chuťková Vasil Jarabinský Pavol Kalina Július Kalinák Anton Opavský Imrich Polák Jozef Škula Mária Tvarožková Adela Záturecká

II. Ďalej namiesto doterajších 16-členných výborov právneho, kultúrneho a roz-

počtového nech Slovenská národná rada vyvolí tie isté výbory, ale 14-členné, v tomto zložení:

1. právny výbor:

Dr. Zuzana Pustajová Dr. Vladimír Brežný Adela Záturecká Bohumil Herman Ján Hrivnák Vasil Jarabinský Ignác Jančár Viktor Joner Michal Kozic Mária Lávová Vincent Ondrušek Vojtech Sekáč Jozef Viceník Michal Žákovič

2. kultúrny výbor:

Fraňo Kráľ Štefánia Pockódyová Milan Rázus Ondrej Beňo Jozef Haša Michal Chorváth Roman Kaliský Martin Lenko Anton Pavlík Dr. Ondrej Pavlík Ján Prokipčák Pavol Styk Ján Šotkovský Mária Tvarožková

3. rozpočtový výbor:

Dr. Vladimír Brežný Michal Chudík Jozef Riečky Pavol Ďurovkin Ľudovít Gabriel Martin Hraško Ján Hvizdák Juraj Chabada Pavol Kalina Jozef Košecký Alojz Krist František Sidor Ján Stančík Ľudovít Vartovník.

Svoj návrh Predsedníctvo SNR odôvodňuje takto:

Slovenská národná rada mala doteraz štyri 16-členné výbory: právny, hospodársko-sociálny, kultúrny a rozpočtový.

Pri plnení plánu činnosti SNR týmito výbormi sa ukázalo, že najviac bol zaťažený prácou a v dôsledku toho najčastejšie zasadal hospodársko-sociálny výbor, pred ktorý podľa jeho povahy patrila väčšina prerokovávaných budovateľských problémov. Z toho vyplynula aj nerovnomerná zaťaženosť poslancov-členov výboru v porovnaní s členmi ostatných výborov. Členovia hospodársko-sociálneho výboru dochádzali na schôdzky výboru oveľa častejšie a v dôsledku toho pracovali omnoho viac ako členovia iných výborov (právneho, rozpočtového).

Žiada sa preto uvedenú preťaženosť hospodársko-sociálneho výboru odstrániť tým, že namiesto tohto jedného výboru Slovenská národná rada vyvolí tri nové výbory: pôdohospodársky pre veci pôdohospodárske, hospodársky pre otázky výroby a výstavby a sociálne-zdravotnícky pre problémy sociálnej politiky a zdravotnej starostlivosti o pracujúcich.

Predsedníctvo SNR navrhuje pritom znížiť počet členov u všetkých doterajších 16-členných výborov na 14 jednak preto, že tento počet členov každého výboru je pre prácu výboru primeraný, jednak preto, že zriadenie troch nových výborov si vyžiada nové rovnomerné zadelenie poslancov SNR do výborov tak, aby popri svojich povinnostiach, vyplývajúcich z členstva vo výboroch, mali dosť času aj na plnenie svojich zodpovedných úloh vo volebných krajoch.

Po tejto reorganizácii bude Slovenská národná rada mať spolu deväť výborov:

a) 8-členné:

1. imunitný,

2. inkompatibilitný,

3. overovací,

ktoré zostávajú nezmenené, a

b) 14-členné:

4. právny,

5. kultúrny,

6. rozpočtový,

7. pôdohospodársky,

8. hospodársky a

9. sociálne-zdravotnícky,

ktoré po navrhnutej reorganizácii vzniknú.

Predseda Kubač:

Nasleduje rozprava o odznelom návrhu Predsedníctva.

Kto sa hlási o slovo? Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať

o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na reorganizáciu výborov Slovenskej národnej rady, t. j., aby Slovenská národná rada zrušila doterajší hospodársko-sociálny výbor a vyvolila šesť 14členných výborov, a to právny, kultúrny, rozpočtový, pôdohospodársky, hospodársky a sociálne zdravotnícky, a to v zložení, navrhnutom Predsedníctvom.

Podľa § 41 ods. 2 rokovacieho poriadku budeme pri voľbe hlasovať zdvihnutím ruky.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboli. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s reorganizáciou a obsadením výborov, ako navrhuje Predsedníctvo, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. ) Predseda Kubač:

Zisťujem, že Slovenská národná rada previedla reorganizáciu svojich výborov podľa návrhu Predsedníctva.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým je

zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o pôsobnosti, organizácii a územnom obvode Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách.

Spoločnou zpravodajkyňou všetkých troch výborov je poslankyňa Adela Záturecká:

Dávam jej slovo.

Slávna Slovenská národná rada!

Vláda Československej republiky vypísala voľby do národných výborov. V politickom, hospodárskom a kultúrnom budovaní - menovite tým, že sme splnili päťročnicu - vytvorili sme taký základ, na ktorom môžeme smelo budovať ďalej. Dosiahli sme morálno-politickú jednotu nášho ľudu, ktorý povolávame k volebným urnám, aby i odovzdaním hlasu potvrdil správnosť našej doterajšej politiky Národného frontu a vyvolil si spomedzi seba najlepších zástupcov pre vyko-

návanie svojej vôle v národných výboroch. Treba vyzdvihnúť, že tieto voľby sú najdemokratickejšími. Náš milovaný prezident republiky o nich povedal toto: "... v buržoáznej spoločnosti voľby ľud rozdvojovali... voľby znepriateľovali ľud, a rozdeľovali celý národ na nepriateľské tábory. My, naopak, chceme voľbami národ zjednocovať, spojovať za jediným cieľom, za dosiahnutie lepšej budúcnosti, za odstránenie všetkého toho, čo je zlé a čo nás hatí. Preto odstraňujeme staré partajníctvo, i tie staré partajné šarvátky, ktoré k ničomu neviedli, ktoré nemali nijaký výsledok, výsledkom ktorých nebola nijaká plodná práca, výsledkom ktorých bolo len malicherné hašterenie, ktoré neprinášalo nijaký prospech. "

Súdruh prezident pripomína nám však ďalej: "Aktivita sa neprejavuje len voľbami a vo voľbách, je potrebné byť politicky aktívnymi stále, pred voľbami a aj po voľbách. To treba mať na pamäti a ustavične si to uvedomovať. "

Zákony o voľbách do národných výborov predchádzala široká diskusia. Medzi pripomienkami ľudu boli aj návrhy na zriadenie národného výboru vo Vysokých Tatrách. Preto sa vláda rozhodla zriadiť pre územie Vysokých Tatier vzhľadom na ich význam Mestský národný výbor, ktorý bude. bezprostredne vedený Sborom povereníkov. Pôsobnosť a organizáciu Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách a jeho územie má určiť zákon Slovenskej národnej rady, ktorého návrh Sbor povereníkov podáva Slovenskej národnej rade.

Vysoké Tatry ospevoval slovenský ľud i jeho poeti. Umelecky ich stvárňovali maliari i hudobníci. Ľud ľpel k nim láskou, vytváral o nich svoje krásne piesne a predsa nepatrili jemu, len k ich končiarom, hrdo sa vypínajúcim do výšin, upieral svoje zraky v túžbe po slobode.

Naši kultúrni dejatelia dávnej minulosti podnikali už od polovice minulého storočia národné vychádzky na Kriváň, symbol túžby po slobodnom vydýchnutí a vyžití sa v národnej reči. Prvá hromadná národná vychádzka na Kriváň bola 16. augusta 1841, na ktorej sa zúčastnil aj Ľudovít Š t ú r s Michalom Miloslavom H od ž o m. Spomienka na túto vychádzku inšpirovala Štúra napísať báseň Ku Kriváni. Dňa 16. júna 1842 vystúpil na Kriváň v sprievode niekoľkých slovenských vlas-

tencov profesor slovanskej filológie na petrohradskej univerzite Srieznevskij, ktorý v tom čase konal štúdia po Slovensku.

V roku 1859 preskúmal Kriváň a liptovskú časť Tatier v čase svojich rozsiahlych geologických výskumov známy slovenský geológ Dionýz Štúr, o čom napísal i dielo.

Zo starších slovenských botanikov zaoberal sa tatranskou flórou Dr. Gustáv R e u s s vo svojom spise "Květena Slovenska", ktorý vyšiel v roku 1852. Učiteľbotanik Václav Vraný zostavil neskôr slovenský herbár.

Víťazstvo robotníckej triedy a budovanie socializmu v našej vlasti hlboko zasiahli i do života Tatier. Vysoké Tatry kedysi zábavné stredisko československej a zahraničnej buržoázie, - stali sa skutočným majetkom pracujúceho ľudu. Pobyt vo Vysokých Tatrách už nie je výsadou privilegovaných vrstiev.

Počet návštevníkov sa zmnohonásobil, takže v roku 1953 už niekoľkým tisícom nebolo možné vyhovieť, aby sa v Tatrách ubytovali.

Naši robotníci, družstevní roľníci a pracujúca inteligencia prichádzajú do Vysokých Tatier, aby si oddýchli a upevnili svoje zdravie.

Slovenský ľud žijúci na tatranskom území, ktorý i svojimi malebnými krojmi spestruje krásu tatranskej prírody, si zasluhuje, aby s rozvojom Vysokých Tatier zvýšili sa i jeho hospodárske a kultúrne životné podmienky.

Tak, ako v minulosti, dnes ešte vo zvýšenej miere Vysoké Tatry budú poskytovať umeleckým tvorcom, maliarom, hudobníkom a básnikom bohaté zdroje a podmienky ich tvorby.

Vysoké Tatry sú ideálnym terénom pre športy, ktoré chceme postaviť na masovú základňu a na tomto úseku čakajú ľudovú správu v Tatrách tiež veľké úlohy.

Tatry so svojimi mimoriadnymi liečebnými účinkami stali sa vyhľadávaným miestom pre liečenie mnohých ťažkých chorôb. Tisíce a tisíce ľudí našli v ich liečebných ústavoch stratené zdravie, šťastie a spôsobilosť do novej práce a nového života. Toto poslanie Tatier vystupuje vysoko do popredia dnes, kedy starostlivosť o pracujúceho človeka umožňuje každému chorému využiť možnosti liečenia vo Vysokých Tatrách. V tomto smere stoja Tat-

ry pred veľkým stavebným rozmachom, vyplývajúcim z plánovitého budovania našej vlasti.

Čakajú preto na uskutočnenie slová predsedu vlády s. Viliama Š i r o k é h o, že "Vysoké Tatry treba budovať tak, aby sa stali miestom radosti, šťastia a odpočinku pracujúcich a ich doliny naplnili sa detským smiechom". Krása a čistota Vysokých Tatier, ich veľké liečebné účinky, vzorná opatera a obsluha v liečebných, rekreačných, pohostinských a turistických ustanovizniach musia vzbudiť "v každom návštevníkovi pocit hrdosti, obdivu a lásky k slovenskému ľudu a k milovanej ľudovodemokratickej vlasti československej.

Ľudová správa Vysokých Tatier stojí pred veľmi zodpovednými a rozsiahlymi úlohami. Podporovaná Sborom povereníkov a všetkými orgánmi republiky a sledovaná pri práci mimoriadnou pozornosťou pracujúceho ľudu má vybudovať z Vysokých Tatier socialistické stredisko oddychu, liečby a kultúry. Ak sa má ľudová správa Vysokých Tatier úspešne zhostiť tejto úlohy, je potrebné zabezpečiť jej v rámci našich ľudovodemokratických zákonov vyhovujúce postavenie a pracovné podmienky. Preto Národné zhromaždenie zmocnilo Slovenskú národnú radu, aby vytvorila pre ľudovú správu tatranského územia týmto zákonom všetky kompetenčné a organizačné predpoklady.

Pokiaľ ide o finančný dosah navrhnutého zákona, jeho vykonaním nové výdavky nevzniknú. Predseda Mestského národného výboru Vysoké Tatry dohodne s predsedom Krajského národného výboru v Košiciach a v Žiline výšku delimitácie rozpočtových prostriedkov z obidvoch krajských národných výborov pre Mestský národný výbor vo Vysokých Tatrách podľa územného rozdelenia a podľa rozpočtových organizácií, ktoré bude spravovať Mestský národný výbor vo Vysokých Tatrách. Dohodnutú výšku rozpočtových prostriedkov príslušné povereníctva po dohode s Povereníctvom financií vyčlenia.

Výbory právny, kultúrny a rozpočtový na spoločnej schôdzke 24. marca 1954 prerokovali návrh zákona o pôsobnosti, organizácii a o územnom obvode Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách, tento návrh zákona prijali, previedli na ňom úpravy a uzniesli sa predložiť ho Slovenskej národnej rade s návrhom na uzákonenie.

Predseda Kubač:

Ďakujem zpravodajkyni Z á t u r e ck e j za prednesenie zprávy.

Nasleduje

rozprava o zpráve výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového.

Oznamujem, že sa k rozprave prihlásili poslanci:

Michal Chudík, Ondrej Labanský a Michal Žákovič.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Michalovi Chudíkovi.

Poslanec Michal Chudík:

Súdružky a súdruhovia,

vážená Slovenská národná rada!

Pred nedávnom schválilo Národné zhromaždenie zákon o národných výboroch. V tomto zákone bolo uložené Slovenskej národnej rade určiť pôsobnosť a organizáciu Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách, stanoviť rozsah jeho územia a zákonom zabezpečiť jeho riadenie priamo Sborom povereníkov.

Zákonom Národného zhromaždenia o národných výboroch určený spôsob riadenia tatranského Mestského národného výboru sa vymyká všeobecne platným zásadám riadenia nižších národných výborov vyššími národnými výbormi. Preto a vzhľadom na veľký celoštátny význam územia Vysokých Tatier je potrebné prv, než Slovenská národná rada prikročí k hlasovaniu o tomto zákone, oboznámiť poslancov a poslankyne s okolnosťami, ktoré viedli pracujúci ľud tatranskej oblasti k nastoleniu tejto požiadavky vláde republiky československej v celonárodnej diskusii k ústavnému zákonu a k zákonu o národných výboroch.

Keď pristupujeme k ďalšiemu zákonnému riešeniu problémov Vysokých Tatier, nesmieme púšťať zo zreteľa, čo Vysoké Tatry pre slovenský národ v minulosti znamenali. Veď nič výraznejšie a symbolickejšie nevyjadrovalo rozhodnosť robotného slovenského ľudu v boji za svoje národné a sociálne práva, ako nebotyčné žuľové tatranské bralá. Vysoké Tatry sú vynikajúcim spôsobom zastúpené v motívoch ľudových legiend, piesní a niet vari výtvarného umelca na Slovensku, ale

aj v Čechách, ktorý by nečerpal z mohutnosti a krásy Vysokých Tatier prvky pre svoju umeleckú tvorbu. Aj dnes sú Vysoké Tatry veľkou pýchou československého pracujúceho ľudu. No už nielen ako národný symbol, ale najmä ako jedinečný národný skvost, ako zvláštna cennosť národohospodárska a kultúrna. Preto všetko, čo vo Vysokých Tatrách podnikáme, sa bezprostredne dotýka širokých vrstiev obyvateľstva.

Tak, ako všetky hodnoty, aj Vysoké Tatry dostávajú svoje pravé poslanie až vtedy, keď sa moci v štáte ujíma sám pracujúci človek. Až do oslobodenia v roku 1945 Vysoké Tatry slúžili výlučne záujmom vykorisťovateľských tried. Buržoázzia si urobila z prírodných krás Vysokých Tatier bohatý zdroj nezaslúžených kapitalistických ziskov. Za tým cieľom ničila a pľundrovala bezohľadne všetky prírodné hodnoty. Pokiaľ do Vysokých Tatier investovala, tak len preto, aby docielila maximálny zisk. Takéto - z prírodovedeckého hľadiska v kritickom stave sa nachádzajúce - Vysoké Tatry zdedilo naše národné hospodárstvo, riadené pracujúcim ľudom v roku 1945. Vtedy územie Vysokých Tatier bolo rozdelené do 22 obcí a troch okresov. Nebolo ešte jednotne spravovaného tatranského územia. Vďaka tomu, že aj vo Vysokých Tatrách v čase odboja proti hitlerovským okupantom a tisovským ľudáckym zradcom vzniklo ilegálne hnutie, ktorého účastníci otvorene, so zbraňou v ruke vystúpili v čase Slovenského národného povstania, a vďaka založeniu revolučného národného výboru, bolo možné neskoršie pristúpiť k požiadavke osamostatnenia tatranského územia. Už vtedy bolo jasné, že zabezpečiť rozvoj Vysokých Tatier bude do budúcnosti možné len tak, že budú spravované z jedného tatranského centra. Preto v roku 1947 zákonom SNR číslo 52, ktorý ako je známe, tvrdo prebojovávala Komunistická strana Slovenska proti predstaviteľom Demokratickej strany, bola zriadená magistrátna obec Vysoké Tatry s právomocou okresu. Po reorganizácii národných výborov v roku 1949 zaraďuje sa územie Vysokých Tatier ako rovnocenný okres do rámca Košického kraja. No vývoj organizačnej výstavby Vysokých Tatier tým nekončí. Sbor povereníkov svojim nariadením zriaďuje Tatranský národný park s cieľom nielen chrániť prírodné krásy Ta-

tier pred ničením, ale najmä preto, aby ich cieľavedome ďalej rozširoval a sprístupňoval všetkým, ktorí hľadajú vo Vysokých Tatrách zdravie alebo odpočinok.

Vidíme, že za 9 rokov slobodnej vlasti urobilo sa pre záchranu prírody a pre rozvoj tatranskej oblasti mnohonásobne viac, ako za celú dobu predtým. Na druhej strane musíme vidieť veľkú zmenu aj vo využívaní prírodných krás Vysokých Tatier, Vysoká životná úroveň nášho obyvateľstva umožňuje, aby do Vysokých Tatier prichádzal každý, kto má záujem o šport, turistiku, rekreáciu, alebo ten, kto si chce zlepšiť svoje zdravie. Tak napríklad cestovný ruch zaznamenal v roku 1953 o 150% vyššiu návštevu turistov ako v roku 1945. 32. 600 registrovaných a ďalšie desaťtisíce nezaznamenaných osôb nemohli vlani Tatry navštíviť preto, že ich nebolo kde ubytovať. Zmenilo sa aj sociálne zloženie návštevníkov Tatier. Zatiaľ, čo v minulosti Tatry boli Výhradne pánskou záležitosťou, minulého roku z celkového počtu ubytovaných bolo 68% robotníkov a pracujúcich roľníkov, 17% školskej mládeže, 14% pracujúcej inteligencie a 1% ostatných. Táto skutočnosť najlepšie dokumentuje historické premeny v živote pracujúceho ľudu našej vlasti. Zároveň však neukojená oprávnená túžba desiatok tisícov odmietnutých záujemcov o pobyt vo Vysokých Tatrách nás pobáda k tomu, aby sme sa vážne zaoberali ďalšou výstavbou Vysokých Tatier. Sbor povereníkov uložil Krajskému národnému výboru v Košiciach vypracovať hospodársky plán rozvoja Vysokých Tatier. Cieľom tohto plánu je zabezpečiť harmonický rozvoj celej tatranskej oblasti vzhľadom na jej celoštátny význam. Vypracovanie hospodárskeho plánu rozvoja Vysokých Tatier, v ktorom budú zladené všetky hlavné tatranské funkcie, ako športová, rekreačná, zdravotná a výskumná, zabezpečí, aby sa tieto navzájom nekrižovali, ale naopak harmonicky doplňovali. Plán rozvoja Vysokých Tatier a plán výstavby umožnia, aby aj existujúce objekty boli účelne a správne využité a aby nedochádzalo k ich častej delimitácii za zeleným stolom v Bratislave, čo prináša do spravovania Tatier iba chaos a vyúsťuje mnohokrát v abnormálny stav, v porušenie základných funkcií tej-ktorej časti Vysokých Tatier, ako je tomu napr. t. č. na Štrbskom Plese, prípadne situácia s turistickými chatami,


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP