Čtvrtek 18. června 1953

stávajú sa hamovkou ďalšieho úspešného napredovania. Preto tomuto bitevnému poľu, borbe za nového človeka, za človeka zbaveného neblahého nánosu kapitalistickej minulosti, treba venovať čoraz väčšiu pozornosť a Slovenská akadémia vied spolu s ostatnými kultúrnymi ustanovizňami nájde tu svoje vďačné pole pôsobnosti. Triedny boj ideológie nie je o nič miernejší, ako v ostatných oblastiach socialistickej výstavby a má tie isté zákonitosti a piati v plnej miere, čo tak často prízvukoval drahý súdr. G o t t w a l d, že zdochýnajúci kôň najviac kope, teda, že čím väčšie budú naše úspechy a výsledky našej budovateľskej práce na hociktorom úseku našej výstavby, tým väčšia je aktivita reakcie, že táto aktivita zasahuje aj ideologické a vedecké pole a že je schopná narobiť veľa škody v socialistickej výstavbe.

Naša robotnícka trieda a všetok pracujúci ľud vytvárajú tie najpriaznivejšie podmienky pre našich vedeckých pracovníkov, všetky predpoklady pre úspešné plnenie ich zodpovedných úloh. O takých možnostiach práce na vedeckom úseku sa vedeckým pracovníkom ani nesnívalo. Čoraz viac všetci pociťujeme, ako je nutné zabezpečiť úspešný priebeh boja na vedeckom a ideologickom fronte dobrou organizáciou práce, aby sme mohli lepšie a čoraz dôslednejšie zamedzovať všetkému zpiatočníckemu, čo marí úsilie nášho ľudu, a aby sme mohli všestranne podporovať a napomáhať to, čo slúži socialistickým snahám nášho ľudu, čo môže prispieť k výstavbe socializmu.

Drahé súdružky a súdruhovia, milí priatelia!

Dovoľte zahľadieť sa do nedávnej minulosti, aby sme si v našich mysliach znovu obnovili obraz, znázorňujúci pomery, za akých sme začali budovať socializmus v našej vlasti, a aké hanebné dedičstvo na ideologickom úseku nám zanechal kapitalistický režim, ktorý u nás, na Slovensku, bol v posledných rokoch panstva kapitalistov reprezentovaný tmárskym klérofašistickým kalom.

Ešte dlhý čas a ďaleko dôslednejšie budeme sa musieť vyporiadať so smutným dedičstvom kapitalistickej a klérofašistickej pseudovedy, tej pseudovedy, ktorá sa usilovala "vedecky" zdôvodňovať najčernejšie stredoveké tmárstvo.

Nepriaznivá hospodárska štruktúra Slovenska, ktorú sme po buržoáznej predmníchovskej republike prevzali, a celkový vývin pomerov na Slovensku za masarykovsko-benešovskej éry, kedy sme boli svedkami demontáže i tých niekoľko závodov, ktoré tu na Slovensku boly, to všetko napomáhalo prehlbovanie zaostalosti Slovenska.

Rozbíjanie jednoty československého proletariátu oddeľovaním robotníckej triedy Slovenska od uvedomelého a pokročilejšieho proletariátu českých krajín bolo tiež jedným z prostriedkov ohlupovania ľudí.

Šesťročná okupácia narobila v našom národnom hospodárstve obrovské škody, škody, ktoré v roku 1945 dosahovaly skoro 1/3 nášho národného majetku. Okupantský režim poškodil našu menu o 135 a pol miliardy korún a ďalšie obrovské škody vzniklý barbarským ničením a pustošením, z čoho len v priemysle vzniklé škody činily 38. 4 miliardy Kčs. No a zapadni imperialisti, ktorí sa vydávali za spojencov, dali nám do vena svoj podiel v tom, že tesne pred skončením druhej svetovej vojny, vtedy, keď už bolo jasné, že naša vlasť bude oslobodená hrdinskou Sovietskou armádou, svojím zámerným bombardovaním práve najdôležitejších odvetví nášho priemyslu zapríčinili nám značné škody.

Takéto teda bolo dedičstvo, ktoré sme prevzali po kapitalistoch, keď sme začínali budovať našu ľudovodemokratickú republiku roku 1945. Na takejto ťažko poškodenej výrobno-technickej základná, na ktorej boly vybudované kapitalistické výrobné pomery, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a bezmedzné vykorisťovanie pracujúcich, začínali sme budovať našu vlasť. Je len samozrejmé, že na takejto materiálnej základni kapitalistickej spoločnosti bola vybudovaná i nadstavba, ktorá jej mala slúžiť a ktorá jej konieckoncov plne zodpovedala. I veda stála v službách kapitalistickej výroby. Monopolistický kapitalizmus nemá veľký záujem na zdokonaľovaní výrobných postupov a metód, najmä pokiaľ nejde o zbrane a ničenie ľudí. Ak buržoázna veda urobila na niektorých úsekoch pokrok, tak nie preto, aby sa rozvíjaly výrobné sily, zvyšovala životná úroveň ľudu a jeho blahobyt, naopak, buržoázia využívala vedecké a využíva vedecké vynálezy, aby ešte viac sni-

žovala životnú úroveň ľudu a upevnila svoje triedne panstvo nad ním.

Toľko som považoval za potrebné, drahé súdružky a súdruhovia, milí priatelia, poznamenať, pokiaľ ide o vedy technické.

Osobitné poslanie majú za kapitalizmu spoločenské vedy. Ich pestovatelia sú platení ochrancovia kapitalistického zriadenia, ospravedlňujú a vymýšľajú dôkazy ako odôvodnenia existencie kapitalizmu atď.

Usilujú sa rozličnými stredovekými teóriami zamoriť aj prírodné a technické vedy, aby takto oslabili ich revolučný základ a zahamovali ich rozvoj. Sem patrí Morgan-Weismannovská teória o biológii, idealistické teórie vo fyzike, v chémii, nehovoriac ani o úplnom bankrote masarykovsko-benešovských teórií v politike, v sociológii, v právovede, v politickej ekonómii atď. Smutné dedičstvo ostalo nám vo vede z kapitalizmu. Umlčovaní a odstraňovaní boli pokrokoví vedci, znemožňovala sa im práca atď. Za najpokrokovejšie smery sa považovaly maloburžoázne reformistické teórie sociáldemokratizmu, ktoré hlásali zradcovia robotníckej triedy. Skyprené pole teda našiel po týchto teóriách barbarský fašizmus. Ako ľahko bolo napr. za takéhoto stavu vecí nakaziť myslenie niektorých tzv. vedcov idiotskými novotomystickými teóriami klérofašistických zadubencov.

Vďaka oslobodeniu našej krásnej vlasti slávnou Sovietskou armádou začal sa nový život v našej vlasti na vedeckom fronte, iný rozhodne, než buržoázia očakávala a predstavovala si. Oslobodenie vlasti hrdinskou Sovietskou armádou, víťazstvo pracujúceho ľudu v slávnom Februári 1948, sústavná nezištná pomoc nepremožiteľného Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy, odhalenie a zneškodnenie záškodníckej bandy Slánskeho, buržoáznych nacionalistov a kozmopolitov, posledne prevedená peňažná reforma a zrušenie lístkového systému, toto všetko uskutočňované pod vedením našej rodnej Komunistickej strany Československa menilo a stále mení od základov tvárnosť našej krajiny a spôsoby nášho života. Preto na poslednom sjazde Komunistickej strany Slovenska mohli sme s radosťou konštatovať, že na Slovensku priemyselná výroba v minulom roku dosiahla štyri a štvrťnásobok predvojnovej výroby a dvojnásobok výroby na

počiatku päťročnice. Úspešne sa rozvíja aj naše poľnohospodárstvo, kde socialistický sektor začína nadobúdať rozhodujúceho významu. Všetky tieto obrovské úspechy dosiahnuté v našom hospodárstve, všetok tento za kapitalizmu nikdy nevídaný rozmach prináša nám so sebou veľké zmeny i v štruktúre obyvateľstva, v jeho kultúrnych potrebách a v ich uspokojovaní.

Nevídaný rozmach škôl, rozširovanie siete škôl všetkých stupňov, otvorené možnosti prístupu ku kultúre pre všetok náš ľud, toto charakterizuje našu k sociailizmu spejúcu spoločnosť a kladie pred nás zvýšené úlohy v uspokojovaní potrieb tejto našej spoločnosti. Stále viac si všetci uvedomujeme významné slová múdreho učiteľa a nesmrteľného vodcu všetkých pracujúcich, drahého súdruha Stalina, ktorý hovoril, že prvým zákonom socializmu je zabezpečovanie maximálneho uspokojovania neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti. Súdruh Gottwald na celoštátnej konferencii KSČ v minulom roku nám pripomenul, že na konci každého nášho snaženia stojí človek a starosť o jeho dobro. Tieto významné slová dnes, keď hovoríme o Slovenskej akadémii vied, nám dávajú jasný smer, ktorým sa má uberať činnosť tejto našej významnej vedeckej ustanovizne. Súdruh Stalin vo svojom geniálnom diele, v "Ekonomických problémoch socializmu v SSSR", nás učí, že uspokojovanie potrieb spoločnosti ide cestou nepretržitého rastu a zdokonaľovania socialistickej výroby na základe najvyššej techniky. Rozvíjanie techniky je preto jedna z najhlavnejších úloh našich technických vedeckých kádrov, Technické vedy musia byť zamerané predovšetkým na účinnú pomoc našej socialistickej výrobe. Vedy a najmä technické vedy musia byť v nepretržitom úzkom spojená s praxou, ako nám to hovorí aj jedna zo základných poučiek marxistickej poetiky o overovaní našich poznatkov v praxi. Úlohou našich technických vedných odborov bude plánovité zameriavať svoju činnosť na skúmanie a zdokonaľovanie nových výrobných postupov a procesov na ďalšiu mechanizáciu výroby, na typizáciu výroby, na chemizáciu výrobných procesov, na elektrifikáciu a elektrizáciu výroby, a to ako priemyselnej, tak i poľnohospodárskej. Takáto radostná je pracovná perspektíva našich vedeckých kádrov a takéto sú zodpovedné úlohy, ktoré pred nimi stoja v tom čase, keď v im-

perialistických krajinách, najmä v Spojených štátoch amerických, celé štáby tzv. "vedeckých pracovníkov" lámu si hlavy nad tým, ako vyrobiť čo najstrašnejšiu zbraň, ktorá by účinne vedela masové ničiť ľudí, zabíjať starcov, ženy a deti.

Úloh a problémov ku riešeniu majú naši vedeckí pracovníci veľa.

Bude nutné rýchlejšie ako doteraz riešiť problémy ďalšej mechanizácie stavebníctva a ďalšej jeho premeny na socialistické priemyselné odvetvie, zamerať svoju činnosť na zmenšenie množstva ľudskej práce, námahy, na problémy nášho ťažkého priemyslu, ľahkého priemyslu, potravinárskeho priemyslu. Toto sú tie nedozerné polia, na ktorých dlhé a dlhé roky budú mať čo robiť naše vedecké kádre, naše prírodné technické vedy.

Nemenšie úlohy čakajú i na naše biologické vedy, ktoré boly zanešvarené buržoáznymi nánosmi idealistických smerov, znemožňujúcich každé úspešné napredovanie. Biológia má pred sebou nedozerné možnosti rozvinutia pokusníctva podľa najosvedčenejších sovietskych poznatkov a metód, uplatňovať v agrobiologii tieto atď. Naše lekárske vedy majú veľmi konkrétnu pracovnú náplň v boji za zdravie človeka, za predĺženie jeho života, za predĺženie života toho človeka, ktorého pracovité ruky vytvorily a vytvárajú všetky predpoklady pre čo najúspešnejší rozvoj našich výrobných sál. Všestranná ochrana zdravia nášho ľudu, to je hlavná úloha našich vedeckých pracovníkov na tomto poli, lebo socializmus budujeme pre človeka, pre jeho radostný a šťastný život. Naše národné hospodárstvo, jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky a celé poľnohospodárstvo, rastlinná a živočíšna výroba očakáva pomoc od prírodných vied. V našej každodennej práci majme vždy na pamäti náš veľký vzor, učme sa stále viac od sovietskych vedcov, ktorí sa pustili do úspešného a grandiózneho diela pretvorenia prírody.

Radostné a zodpovedné úlohy čakajú najmä na vedy spoločenské. Tu najviac pociťujeme buržoázny nános a jeho zhubné následky. Dejiny nášho národa boly nám celé desaťročia falošne vykladané a teraz sa pozastavujeme nad otázkou, či skutočne dobre poznačme dejiny vlastného národa s hľadiska marxistického, či poznáme všetky tie veľké hodnoty, ktoré ob-

sahuje naša hrdá minulosť, a myslím, treba si povedať, že na tomto úseku stojíme ešte v značnej miere pred poľom nepreoraným.

V našej právnej vede je ešte celý rad nespracovaných oblastí, a to vo všetkých odvetviach práva, ktoré si nutne vyžadujú teoretické spracovanie, lebo prax bez tohto spracovania by mohla byť v niektorých prípadoch falošná.

A takto, vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia, milí priatelia, by sme mohli hovoriť ku všetkým odvetviam jednotlivých vied, lebo nesporným faktom zostáva, že na úseku vedeckej činnosti budeme musieť hodne pridať, aby sme zameškané celými desaťročiami urýchlene dohonili. Všetky naše vedné odbory a ich odvetvia musia byť, ak majú slúžiť svojmu vznešenému cieľu, nerozlučne spojené s učením všetkých učení, s marxizmom-leninizmom, s týmto neomylným kľúčom, potrebným ku správnemu riešeniu všetkých otázok, ktoré nám vývin ľudskej spoločnosti denne prináša. Vedecký svetový názor a nekompromisný boj proti tmárstvu tak, ako to prízvukoval predseda našej vlády súdruh Široký na poslednom sjazde Komunistickej strany Slovenska, musia presiaknuť každou vedou, každým vedným odborom, každým odvetvím jednotlivých vedných odborov, lebo marxizmus-leninizmus je tvorivá vedecká metóda a metóda každodennej činnosti na každom poli a v každom odvetví ľudského života.

Nech je preto túžbou každého vedeckého pracovníka dosiahnuť takých marxistických vedomostí, aké sú potrebné k tomu, aby zaručily našej vede úspechy a aby čo najviac ju dostaly na tú úroveň, na ktorej stojí už dnes slávna sovietska veda, náš veľký a jasný vzor.

Naša spoločnosť nepotrebuje hocijakú vedu, ale vedu socialistickú, ktorá jedine je vstave slúžiť potrebám našej socialistickej výstavby, potrebám našej k socializmu sa uberajúcej spoločnosti. Len takáto veda bude vstave plniť veľké a zodpovedné úlohy, ktoré jej sveruje naša ľudovodemokratická vlasť, naša robotnícka trieda a pracujúci ľud. Nesmrteľný Lenin nás učí, že veda, ak chce splniť svoje poslanie, musí byť bojovne strannícka, lebo jej pravdivosť je práve v tejto bojovej stranníckosti. To bolo už zdôrazňované na brnenskej celoštátnej ideologickej konferencii minulého roku. Len strannícka veda môže

byť skutočne objektívnou vedou a objektívna veda nemôže sa nikdy stať objektivistickou, akou je každá buržoázna veda. Nech sa naša veda stane teda takou silou, ktorá bude napomáhať nášmu ďalšiemu vývinu vpred a bude účinnou prekážkou každého návratu zpät k nespravodlivej kapitalistickej minulosti.

Vedecká činnosť na Slovensku bola v značnej miere roztrieštená. Nebola organizovaná a plánovaná primerane k potrebám našej výstavby a k potrebám nášho kultúrneho rastu. Túto roztrieštenosť zapríčinily zväčša nekonsolidované pomery vo vedeckých kruhoch, individualizmus, ktorý vo vedeckých kruhoch sa tu i tam ťažko prekonáva, ako i zvyšky buržoázneho, nevedeckého myslenia a také zjavy, ako je formalizmus a doba. Nové a veľké úlohy, ktoré má naša veda pred sebou, žiadajú si i nové organizačné zásady. Je prirodzené, že veda je celoštátnou záležitosťou, že československú vedu môže reprezentovať Československá akadémia vied, pričom - ako hovorí podpredseda vlády akademik súdruh Nejedlý - toto nijako nebráni, aby Slovensko pre vlastné účely malo aj svoju osobitnú akadémiu. I v tomto je nám veľkým vzorom Akadémia Sväzu sovietskych socialistických republík, ktorá je všesväzová, pričom sa zachovávajú, ba i novozriaďujú akadémie v jednotlivých častiach Sovietskeho sväzu podľa potreby a vedeckej pripravenosti kádrov. Úlohou našej akadémie bude teda udržať krok s vývinom vedy v našom štáte, v ďaleko väčšej miere ako doteraz rozvíjať pomoc vedy našej socialistickej výstavbe a zabezpečovať účasť slovenských vedcov na tých obrovských vedeckých úlohách, ktoré stoja pred nami v našej milovanej vlasti. Pôjde, drahé súdružky a súdruhovia, o to, aby sme vo všetkých vedných odboroch ďaleko viac a účinnejšie využívali osvedčenej zbrane kritiky a sebakritiky, ktorá je účinnou zbraňou rastu, výchovy i sebavýchovy našich vedcov a účinným nástrojom rozkvetu našej vedy na vedu skutočne novú, socialistickú.

V pevnom presvedčení, že Slovenská akadémia vied v smysle významných slov, ktoré odznely pri prejednávaní zákona o Československej akadémii vied v Národnom shromaždení republiky Československej a ktoré k tomuto zákonu predniesli jednotliví členovia vlády, menovite súdru-

hovia Kopecký, Fierlinger, akademik N e j e d l ý a ďalší, bude plniť svoje zodpovedné úlohy v našej ľudovodemokratickej spoločnosti tak, ako záujmy našej prekvitajúcej vlasti a jej ľudu vyžadujú, predkladám vám, súdružky a súdruhovia, milí priatelia, osnovu zákona o Slovenskej akadémii vied v mene Sboru povereníkov. Prijatím tohto zákona zástupcami nášho ľudu v Slovenskej národnej rade urobíme zasa krok dopredu v organizovaní nášho socialistického života a budeme môcť primerane v dosahu tohto zákona vykročiť opäť rýchlejšie, vedení našou rodnou Komunistickou stranou Československa, stmelení v obrodenom Národnom fronte, somknutí okolo jej gottwaldovského Ústredného výboru, v našom napredovaní k socializmu a aj takto prispievať svojím podielom v boji za svetový mier, na ktorého čele stojí nepremožiteľný Sovietsky sväz a jeho hrdinsky ľud.

Nech žije náš verný spojenec a priateľ, mohutný Sovietsky sväz, slávna strana Lenina a Stalina, Komunistická strana Sovietskeho sväzu! (Potlesk. )

Nech žije sovietska vláda na čele so súdruhom Malenkovom! (Potlesk. )

Nech žije naša rodná Komunistická strana Československa, múdra vodkyňa nášho ľudu, iniciátorka a organizátorka našich víťazstiev a úspechov! (Potlesk. )

Nech žije vláda našej ľudovodemokratickej republiky, nech žije náš milovaný prezident súdruh Antonín Zápotocký! (Potlesk. )

Predseda Kubač:

Ďakujem predsedovi Sboru povereníkov súdruhovi Strechajovi za jeho prejav.

Prikročíme

k rozprave o prednesenej zpráve výborov kultúrneho a rozpočtového.

Oznamujem, že sa k rozprave prihlásili títo poslanci:

prof. Dr. Ondrej Pavlík, Michal Chorváth, Július Kalinák, Milan Rázus, Zuzana Bohušová, Jozef Haša, povereník ľahkého priemyslu Štefan Gažík, Štefánia Pockod y, Michal Žakovič a Fraňo Kráľ.

Dávam slovo prvému rečníkovi, predsedovi komisie Sboru povereníkov na prí-

pravu Slovenskej akadémie vied, poslancovi súdruhovi Dr. Ondrejovi Pavlíkovi.

Poslanec Dr. Ondrej Pavlík: Vážené súdružky a súdruhovia!

Už zo samotnej prípravy zákona o Slovenskej akadémii vied možno sa presvedčiť, ako od základu inakšie riešia sa záležitosti vedy u nás, v ľudovodemokratickom štáte, oproti štátom kapitalistickým. Aj v buržoáznych krajinách vydávajú zákony o vedeckých akadémiách a iných vedeckých organizáciách a nešetria sľubmi o tom, ako hodlajú vedy podporovať. V skutočnosti však zákony a vyhlásenia

o vede ostávajú zväčša prázdnymi sľubmi. Vynášajú ich bez náležitej prípravy, bez zabezpečenia najnutnejších predpokladov. Tak sa zákony o vede v buržoáznej spoločnosti stávajú zdrapmi papiera a už pri ich vydávaní sa vie, že nebudú do života prevedené, sú zväčša len na prikrášlenie triednej spoločnosti, aby sa nasypal piesok do očí pokrokovej verejnosti, prípadne potláčanej národnosti. Podstata každej opravdivej vedy, každého skutku objektívneho vedeckého výskumu je hlboko revolučná, preto sa buržoázia bojí vedy, hatí jej rozvoj, pripúšťa vedecké výskumy len potiaľ, pokiaľ neohrozujú jej triedne postavenie a pokiaľ jej samej môžu poslúžiť. (Predsedníctva sa ujala podpredsedníčka SNR Irena Ďurišová. )

Buržoázia sa málo stará o rozvoj vied, vedeckých spoločností. Čím ďalej ju menej zaujímajú tie vedecké pokroky vedeckého bádania, ktoré by mohly zlepšiť život pracujúcich ľudí. Jej stačia rozličné, zväčša tajné výskumné ústavy, v ktorých sa hľadajú prostriedky na hromadné ničenie ľudí.

Socialistická spoločnosť buduje sa na základe vedy. Ona sa vedy nebojí, ona vedu potrebuje na každom kroku, bez obmedzenia, ako potrebuje živý organizmus vzduch na dýchanie. Jej pomer k vede, k rozličným vedeckým odborom, k vedeckým pracovníkom je preto od základu iný ako v triednej spoločnosti, kladný, žičlivý. V spoločnosti, kde zvíťazil pracujúci ľud, robotnícka trieda, potrebuje sa veda pre rýchly rozvoj výrobných síl, pre upevnenie socialistickej hospodárskej základne

i nadstavby. Nezakladajú sa vedecké spoločnosti naoko, na papieri; už pri ich vy-

hlasovaní zabezpečujú sa pre ne všetky podmienky zdarného rozvoja.

Tak je aj so Slovenskou akadémiou vied. Slovenská akadémia vied uzákoňuje sa ako nevyhnutná organická súčiastka nášho ľudovodemokratického štátu. Už pri jej príprave starostlivo sa prichystalo všetko, aby sa mohla práca v Akadémii zdarné a rýchle rozvíjať.

Ako predseda osobitnej komisie, ktorú zriadil Sbor povereníkov v septembri minulého roku na prípravu Slovenskej akadémie vied, dovoľujem si osvetliť niektoré základné organizačné otázky Slovenskej akadémie vied, z čoho tiež budeme vidieť, aké miesto pripadne Slovenskej akadémii vied v celkovej organizácii vedeckej práce v našom štáte a pri budovaní socializmu v našej vlasti.

Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou, najmä však po februárovom víťazstve pracujúceho ľudu, rýchle sa rozvíjaly a rozvíjajú vedecké výskumné pracoviská na Slovensku. Rozvíja sa bohatá sieť vysokých škôl s rozličnými fakultami, katedrami, ústavmi. Rýchle sa zakladajú nové a nové výskumné ústavy pri rezortoch, podnikoch a iných hospodárskych a kultúrnych organizáciách. Rastie počet vedeckých a výskumných pracovníkov. Dospeli sme však do takého stavu, keď treba medzi rozličnými vedeckými pracoviskami a pracovníkmi, v záujme sústredenia a lepšieho využitia síl pre socialistickú výstavbu, zaviesť systém, poriadok, spoluprácu, koordináciu. V Akadémii má sa práve vytvoriť stredisko, centrum vedeckej práce na Slovensku. Koordináciu vedeckej práce nemožno však zabezpečiť administratívne. Ona si nevyhnutne vyžaduje aj deľbu práce pred vedeckými pracoviskami Akadémie a rozličnými rezortnými, podnikovými výskumnými ústavmi. Súčasný stav vedecko-výskumných prác. najmä však socialistická výstavba hospodárstva žiadajú si bezpodmienečne na vyšší stupeň rozvinúť na Slovensku tzv. základný vedecký výskum, ktorý zabezpečuje potrebný predstih výrobe. Len správna organizácia a deľba práce medzi vedeckými ústavmi základného výskumu, (ktoré majú byť organizované v Akadémii) a rozličnými rezortnými a podnikovými výskumnými ústavmi a laboratóriami zabezpečí zdravo podmienky pre napredovanie vedy a pre jej účinnú pomoc našej výrobe. Zriadením Akadémie dovršuje sa tak,

pódia sovietskeho vzoru, organizácia vedecko-výskumných prác v našej krajine: z Akadémie, kde sa bude rozvíjať predovšetkým základný vedecký výskum, vytvorí sa postupne stredisko pre koordináciu vedecko-výskumných plánov a prác na vysokých školách i v rozličných rezortných výskumných ústavoch podľa požiadaviek národohospodárskeho plánu, podľa celkových potrieb socialistickej výstavby. Ak sa má Akadémia stať prirodzeným strediskom vedeckej práce, musia byť v nej zastúpené všetky dôležité vedecké odbory. Aj dosiaľ, ako je známe, mali sme už na Slovensku Slovenskú akadémiu vied a umení. V doterajšej Akadémii boly však zastúpené len spoločenské vedy, vedy prírodné a technické chýbaly. Teraz ide o takú Akadémiu, v ktorej by boly vybudované aj vedecké pracoviská, ústavy a laboratóriá pre prírodné a technické vedy. Ide o to, aby Akadémia pomáhala socialistickej výstavbe priamo pri rozvoji výrobných síl krajiny, pri získavaní nových zdrojov surovín, energie, pri rozvíjaní a zhospodárňovaní priemyselnej výroby, poľnohospodárstva, dopravy, zkrátka ide o to, aby sa cestou Akadémie zabezpečila lepšia a účinnejšia pomoc vedy na rozhodujúcich úsekoch socialistickej výstavby priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva. Za kapitalizmu sa slabo rozvíjaly prírodné vedy a technické vedy na Slovensku. Už-už vznikala hlúpa teória, že to súvisí vraj so slovenskou povahou, ktorá vraj nemá sklon, porozumenie pre prírodné a technické vedy, radšej sa vraj ukája len poéziou a tzv. "duchovnými" vedami. Nie je treba osobitne dokazovať, aká nesmyselná je táto teória, keď dnes vidíme, ako sa na Slovensku búrlivá rozvíjajú najrozmanitejšie prírodné a technické vedy. Treba však povedať, že táto teória je škodlivá aj preto, lebo skresľuje aj minulosť Slovenska. Buržoázia chcela podlomiť vlastenectvo nášho ľudu, dôveru vo vlastné sily aj tým, že liečila našu národnú minulosť Skreslene, neúplne, predstavovala Slovensko ako nekultúrnu, zaostalú, barbarskú krajinu, ako krajinu bez vedy, vzdelanosti, kultúry. Ešte sme ani dobre nezačali riadne skúmať históriu vied na Slovensku, ale vidíme už teraz, ako buržoázia zámerne zamlčovala mnohé základné udalosti z histórie nášho národa, ako našu históriu ochudobňovala. Je napr. aj na Slovensku skoro neznámou vecou, že prvá vysoká škola banská na svete bola v Banskej

Štiavnici, ešte skôr, ako prvé vysoké školy banské v Nemecku, a že v tomto istom meste bolo také dômyselné banské zariadenie, ktoré dodnes vzbudzuje údiv technikov; skoro sa zabudlo, že na Slovensku oddávna bola značná sieť vysokých škôl, že sa rozvíjaly aj rozmanité vedy prírodné. Obmedzená slovenská nacionalistická historiografia, ktorá navzdory všetkým faktom o národnom útlaku chcela do kultúry našej krajiny počítať len tie diela, ktoré boly napísané po slovensky, táto buržoázna historiografia nebola vrstve pochopiť minulosť našej zeme, slovenského ľudu, nemohla oceniť pokrokové, cenné kultúrne dedičstvo slovenského ľudu.

A nemyslime si, že buržoázia nebola vstave pochopiť naše pokrokové tradície len z úseku prírodných a technických vied, baníctva, priemyslu. Aj na úseku tzv. "vied duchovných", ktorými sa tak chvastala, skresľovala našu minulosť nemenej rafinovane, nemenej brutálne. Vezmime si trebárs úsek dejín slovenskej literatúry, t. j. ten úsek, ktorý sa tešil veľkej pozornosti slovenskej buržoázie. Aká je tu situácia? Ešte sme sa dostatočne nepustili do štúdia dejín našej literatúry, ešte srne ani neprezreli poprehadzované archívy, knižnice, a už vidíme, ako buržoázia hrubým spôsobom šarapatila v našej staršej literatúre, ako do pozadia zátišia mnohé hodnotné pokrokové diela, zašantročila ich, zašantročovala úmyselne dokonca diela klasikov našej literatúry; brala si z literatúry, len čo sa hodilo jej úzkym triednym záujmom, aby znovu i takto postavila slovenský ľud do role zaostalého, nábožensky zadubeného, bezzubého, pokorného úbožiaka. Až dnes, v podmienkach budovania socializmu, keď naši vedci začínajú skúmať javy našej histórie metódou dialektického materializmu, až teraz sa začínajú v celej šírke a bohatosti poznávať a zhodnocovať veľké pokrokové činy z histórie slovenského ľudu. jeho veľká kultúrna minulosť, krásne pokrokové slovenské národné tradície.

Dnes Slovensko, vďaka všestrannej podpore bratského českého ľudu, rýchle doháňa, čo zameškalo, čo zameškalo najmä za kapitalizmu. Rozvíjajú sa rýchle prírodné a technické vedy. Mali by vidieť tí hlásatelia duchovedného slovenského charakteru", s akou láskou, bystrosťou a úspechom pracujú stovky mladých slovenských vedeckých pracovníkov na rozlič-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP